35. schôdza

193-5
Dokončím to. Nebude to aj tak v tom limite. Netreba ísť od začiatku. Dokončím to.

193-7
Dobre, ďakujem.
Etický kódex, ktorý tvorí prílohu č. 4 k zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v znení neskorších predpisov; § 2 zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
Svedomie človeka má psychologickú a morálnu funkciu. Psychologická funkcia spočíva v tom, že svedomie je akt poznania seba a sveta. Morálne svedomie je charakterizované snahou robiť dobre a odmietať zlo. Morálny úsudok definuje kým jednotlivec je, čo zastáva a čo je jeho centrálne morálnym jadrom. Ak osoba nebude konať v súlade so svedomím, tak stratí integritu alebo úplnosť svojej osoby. Retrospektívne, ak osoba konala v rozpore so svedomím, tak má pocit viny alebo ľútosti.
Vo vzťahu k právu či sociálnej realite v spoločnosti to znamená, že prostredníctvom svedomia jednotlivec realizuje kritické uvažovanie o práve či realite, a táto schopnosť je zdrojom tak morálnej slobody jednotlivca, ako aj jeho zodpovednosti. Verejná moc je povinná rešpektovať túto transcendentnosť, ktorá je základom pre spoločnosť, ktorá sa snaží dosahovať a pestovať spravodlivosť. Okrem toho verejná moc si je povinná priznať, že právo nie je stelesnením spravodlivosti. Teda štát, ktorý uznáva slobodu svedomia, vlastne uznáva, že existuje dimenzia človeka, do ktorej nezasahuje, čo zabraňuje vzniku totalitného štátu (diktatúry).
Nakoniec výhrada vo svedomí nie je len časťou slobody svedomia samotného jednotlivca. Je to aj varovanie pre celú spoločnosť. Ak veľa osôb odmietne vykonať určitý akt, verejná moc sa nemá snažiť prinútiť vykonať ho na týchto osobách, ale skôr sa snažiť spochybňovať dôvody pre odmietnutie. Ultimátne nie je to právo, ale vlastné svedomie, ktoré je najvyšším sudcom.
Výhrada vo svedomí je úzko prepojená s morálnou subjektivitou jednotlivcov. Vo svedomí človek rozoznáva, čo je dobré a správne a to odlišuje od zlého a nesprávneho. Platí, že človek postupuje podľa toho, čo považuje za správne a dobré. V tomto smere tak výhrada vo svedomí pôsobí ako obranný mód slobody: prostredníctvom nej jednotlivec bráni svoju slobodu konať v súlade so svojím svedomím a presvedčením, ktoré mu hovorí o rozdiele medzi dobrým a zlým.
Navrhovaná právna úprava garantuje výhradu svedomia bez ohľadu na náboženskú afiliáciu osoby, ktorá si výhradu uplatňuje. Ústavodarca sa rozhodol povýšiť výhradu vo svedomí na ústavnú úroveň, pričom osobitne spomína osoby poskytujúce zdravotnícku starostlivosť a tie, ktoré pracujú v školstve. S dynamickým rozvojom liekov, terapeutických postupov, technológií či umelej inteligencie je potrebné, aby pracovníci v zdravotníctve mali garantovanú možnosť odmietnuť konať v prípade rozporu s ich svedomím. Limitom takéhoto konania je bezprostredné ohrozenie života druhej osoby. Rovnakým spôsobom sa ústavodarca rozhodol garantovať výhradu vo svedomí aj pracovníkom v školstve z dôvodu, že popri rodičoch poskytujú výchovu a vzdelávanie deťom či mladistvým. Decentralizácia škôl, ako aj možnosť diverzifikácie programov vzdelávania zvyšujú riziko, že školské osnovy budú obsahovať morálne problematický obsah, s ktorým učiteľ nebude súhlasiť. Výhrada vo svedomí v školstve sa týka najmä výučby náboženstva, etiky a sexuálnej výchovy.
Toľko k odôvodneniu nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý odznel. KDH a väčšina poslancov v klube bude zvažovať hlasovať za text ústavy, ak budú prijaté naše pozmeňujúce návrhy, čo však neznamená našu spoluprácu so stranami vládnej koalície, to skôr naopak.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Čaučík, tie požiadavky, ktoré malo KDH a ktoré predpokladám, že uplatnilo v rokovaniach s vládnou koalíciou, sú rozdelené do dvoch pozmeňujúcich návrhov. Ten jeden širší obsahuje tie body, ktoré boli akceptované. Tento, predpokladám, nebol akceptovaný, tak ak je to možné prezradiť, tak mňa by vcelku tak zaujímalo, prečo tie ostatné boli a zrovna tento, týkajúci sa výhrady vo svedomí, nie.
Druhá moja otázka je, že či ste si uvedomili, že teda ak to bude schválené, bez ohľadu na to, či s týmto, alebo bez tohto pozmeňujúceho návrhu, či vnímate ten moment, že táto novela ústavy môže ublížiť konkrétnym ľuďom. Že napríklad tá formulácia, že Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy, môže ublížiť intersexuálnym ľuďom, ktorí nemajú jednoznačne mužské alebo ženské biologické znaky. A z tej formulácie vyplýva, že vlastne Slovenská republika akoby ich existenciu popierala, neexistovala. Rovnako transrodovým osobám, kde ich pohlavie a identita nie sú určené biologicky a nie sú v súlade s tým, čo je určené biologicky. Alebo formulácia, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena, otcom dieťaťa je muž. Že v rodinách, kde sú napríklad dve matky a deti vnímajú, že majú dve matky, tak tým deťom to môže ublížiť, lebo tým sa vlastne spochybní existencia toho druhého rodiča. Či ste sa na to skúsili pozrieť aj týmito očami.
A k tomu spôsobu prečítania pozmeňujúceho návrhu. No, tak podľa súčasnej úpravy je to tak, že najprv sa má odôvodniť a potom sa prečíta text. A teda na to čítanie textu sa zastaví počítanie času. Ale podľa zvažovanej novej úpravy to už bude tak, ako sa to vlastne tu udialo, že sa prečíta a potom znova bude plynúť text na čítanie odôv... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Krátka reakcia. Ďakujem, pán kolega Dostál, za faktickú pripomienku.
To prečítanie pozmeňujúceho návrhu a odôvodnenia som si urobil naopak, ako sa malo, ale pripadalo mi takto logické, tak sme ho mali aj napísaný, tak som ho aj takto prečítal. Ale dobre, ospravedlňujem sa, myslím, že tak či tak to bolo hlboko pod časový limit, aj keď tam bol stopnutý ten čas.
Čo sa týka ochoty prijať tento náš pozmeňujúci návrh, tak uvidíme zajtra pri hlasovaní alebo pri definitívnom hlasovaní, či tento pozmeňovací návrh bude prijatý, alebo nie. Pre nás je to dôležitá téma.
A pri tých ďalších otázkach, či sme zvažovali možnosť, že to niekomu ublíži. Je to síce mimo témy môjho príspevku o ktorom som hovoril, ale myslím si, že väčšina tých návrhov, ktoré tam sú, sú premietnutím súčasného právneho stavu do vyššej, do ústavnej úrovne. A myslím si, že tie veci sa tiež dajú potom ináč riešiť aj po jeho prijatí.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu, ktorý máme pred sebou, o ktorom diskutujeme tu už od rána. Ide o návrh ústavného zákona, ktorý by mal podľa predkladateľov ochrániť hodnoty ako sú rodina, národná identita a suverenita. Ale keď sa naň pozrieme zblízka, právne aj ľudsky zistíme, že tieto zmeny môžu veľmi konkrétne ublížiť ľuďom a že za vznešenými slovami sa skrýva politická pasca, do ktorej, žiaľ, niektorí kolegovia z opozície dobrovoľne vstúpili.
Navrhované doplnenie čl. 7 ústavy o takzvanom nezlučiteľnom prenose právomoci v otázkach národnej identity, vyzerá na prvý pohľad nevinne, ale právne ide o ustanovenie, ktoré môže spochybniť právne záväzné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, či iných medzinárodných súdov a inštitúcií. Potvrdilo to aj ministerstvo spravodlivosti, že Slovensko podľa tejto novely nebude viazané medzinárodnými zmluvami ani rozhodnutiami, pokiaľ by to zasahovalo do takzvaných kultúrno-etických otázok.
Takáto právna vágnosť otvára dvere selektívnemu výkladu práva a ohrozuje základné princípy právneho štátu a členstva v Európskej únii. A najlepší príklad je Súdny dvor Európskej únie, v prípade C79/19, to znamená Poľsko verzus Európska komisia, rozhodlo, že Poľsko porušilo princíp nezávislosti súdnictva a princíp právneho štátu. Následne Európska komisia udelila Poľsku pokutu vo výške jedného milióna eur denne, ktorú platilo do apríla 2023. Kľúčové bolo, že poľská vláda argumentovala národnou suverenitou, podobne ako v dnešnom návrhu našej ústavy. Ale európske právo jasne hovorí, že členský štát nemôže jednostranne vyhlásiť určité oblasti za nedotknuteľné, ak už o nich platí záväzné európske právo, napríklad oblasť rovnosti, súdnictva alebo ľudských práv. Aj tento návrh zákona vytvára základ pre budúce odmietnutie rozhodnutí Súdneho dvora, čo je jasná hrozba kolízie s právom Európskej únie a hrozí Slovensku rovnakými sankciami, akým čelilo Poľsko a Maďarsko.
Zmena čl. 41, ktorá prakticky znemožňuje osvojenie dieťaťa inou ako manželskou osobou, nie je o ochrane rodiny. Je to legislatívne zúženie možností pre dieťa nájsť nový domov. Prvoradý záujem o dieťa je základná zásada Dohovoru o právach dieťaťa OSN čl. 3, ktorým je Slovensko viazané. Aj Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôrazňuje, že rodinný život nie je definovaný len manželstvom, ale aj reálnymi a stabilnými vzťahmi. Aj nezosobášený človek môže byť pre dieťa bezpečným prístavom, lepším než ústavná starostlivosť. Ale návrh ústavy to prakticky zakazuje, čím ubližuje deťom.
Návrh, že rodič musí udeliť súhlas na výchovu a vzdelanie detí v oblasti intímneho života a sexuálneho správania, znie ako právo rodiča. Ale v praxi to môže viesť k tomu, že školy sa prestanú týmto témam venovať úplne zo strachu, že prekročia hranicu. Dôsledok je taký, že bude menej prevencie voči šikane, zneužívaniu, menej informácií pre deti o tom, čo je zdravý vzťah, čo je rešpekt a ako sa chrániť. Tým opäť škodíme tým najzraniteľnejším, deťom.
Dámy a páni, od vzniku strany SMER bol vždy definovaný nepriateľ štátu. Na začiatku to bola vtedajšia koalícia, kde aj billboardami dávali najavo, že vstup do Európskej únie, ale nie s holými zadkami. Dnes po vyše 14-tich rokov vlády SMER-u sme na chvoste v otázkach kvality života. O nesplnených sľuboch ako diaľnica a podobne ani netreba rozprávať. Vždy tu bol iný nepriateľ. Ak si dobre pamätáte, a ja politiku sledujem asi od ´96 roku, v minulosti to boli Maďari, potom to boli Rómovia, potom to boli utečenci, dnes sú to mimovládne organizácie, médiá, občianske združenia, samozrejme, ako vždy opozícia, ktorá škodí Slovensku podľa slov koalície, a aj LGBTI komunita.
Ja by som chcel úprimne, fakt že úprimne pripomenúť poslancom KDH, aký dôsledok malo koketovanie v minulosti s vládnou stranou SMER, kde už dnes vieme, že niektoré strany sa v ďalšom období do parlamentu nedostali. A myslím si, že poviem úprimne aj za náš poslanecký klub PS, aby ste sa nezúčastnili na tomto hlasovaní, alebo aby ste hlasovali proti.
Dovoľte mi ešte povedať aj niečo z môjho súkromného života, aby ma ľavá strana nejakým spôsobom neútočila, že som liberál alebo neveriaci, ja sám som pokrstený, sám mám prvé sväté prijímanie, dokonca ešte aj svadbu v kostole, takže to už len tak pre zaujímavosť. No ja len hovorím, že keby náhodou niekto mal opäť chuť zaútočiť alebo mi vynadať v tomto pléne, tak nebude na to priestor, takže bez pochýb, že či som veriaci, alebo nie som veriaci, tu hodnotím ľudské práva.
A dovoľte mi, prečítam vám niekoľko citátov od niekoľkých významných osobností z kresťanského života. Kresťanská viera nie je ideológia, je to život, je to spôsob, ako žiť dôstojne s druhými, pápež František, 2016. Každé dieťa má právo na lásku a kde je láska, tam je aj boh, pápež František, 2014. Rodina nie je definovaná len právnymi väzbami, ale predovšetkým láskou, ktorú v nej ľudia žijú, pápež František, 2016. Právo rodičov na výchovu detí je sväté, ale aj školy sú nástroje božej múdrosti, ktoré slúžia pravde, pápež Ján Pavol II, interpelácia z roku 1997. Nemôžeme slúžiť evanjeliu, ak ho zneužívame na ideologické boje, pápež Benedikt XVI., rok 2006. Takže ako vidíte, ja osobne si myslím, že aj hlavy cirkvi majú v tom jasno, čo sa týka hodnôt a ľudských práv.
Vážené kolegyne, kolegovia, ak raz ústava priamo ubližuje ľuďom, transrodovým, osvojeným rodičom, učiteľom, deťom a mohol by som kľudne pokračovať, potom to už nie je ústava pre všetkých. Potom je to nástroj útlaku. Chcem vás poprosiť, a hlavne opozičných poslancov, aby sa nedali zatiahnuť do tejto pasce, aby odmietli tento návrh, ktorý zneužíva hodnoty, oslabuje ústavný poriadok a ničí dôveru medzi štátom a jeho obyvateľmi.
Ďakujem. (Potlesk).

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, mňa zaujala jedna vaša pasáž, kde hovoríte, že vládna koalícia má potrebu stále niekde vytvárať nepriateľa, a tak som si spomenul na to zlaté biblické, že smietku v oka blížneho svojho vidíte a brvno vo svojom nevidíte, pretože ja nemám pocit, že vy by ste boli nejaký svätý. Veď kto vytvára na Slovensku nepriateľa číslo jedna napríklad z Roberta Fica? A teraz to hovorím ako koaličný poslanec, nie zo strany SMER, ale hovorím to aj z istého nadhľadu, pretože vy tu z neho už roky, desaťročia robíte démona číslo jedna, na námestiach kričíte, že narazí a nebude to semafor. Na námestí, ani mesiac po voľbách nebolo a kričali ste tam spoločne, že Pellegrini a Fico do basy. Tak kto akého nepriateľa na Slovensku vytvára? Zamyslite sa.
Ďakujem.(Potlesk.)

Ďakujem za faktickú poznámku. Neviem, pán kolega, ale na protestoch, kde som sa ja zúčastnil, poviem úprimne pravdu, akože Fico do basy a tak som nepočul, ale nevylučujem, že niekde inde to nebolo povedané. Ale ja osobne si myslím, že vyjadrenie nesúhlasu so súčasnou politikou vládnych strán je ústavným právom každého jedného z nás.
A opravte ma, ak sa mýlim, pán poslanec, ale vy používate zbraň, že čo hovorí opozícia a ja vám poviem úprimne pravdu, nikdy v živote som nepočul z úst, či už to bolo KDH, SaS alebo PS, nejaké agresívne argumenty alebo niečo podobné, čo sa zase nedá povedať o protestoch, ktoré vtedy robila opozícia, kedy bol SMER v opozícii. Avšak nemusíme si pripomínať, že čomu všetkému čelila či bývalá prezidentka, alebo iní predstavitelia vlády.
Ale ja môžem kľudne za seba povedať, že nikdy som nepoužil a nikdy som nepočul predstaviteľov strán SaS alebo KDH na týchto protestoch nejaké vulgarizmy a dokonca ak si dobre pamätáte aj pán Korčok, keď robil svoju prezidentskú kampaň, on odsúdil takéto výroky. On ich odsúdil a je to aj zverejnené. Čo, naopak, sa nedá povedať o súčasnom prezidentovi, ktorý nazval pána Korčoka, že je prezidentom vojny, čo si myslím, že nebolo absolútne fér.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy, aby som sa za stranu HLAS - sociálna demokracia, možno v niektorých miestach skôr sám za seba, vyjadril k predpokladaným ústavným zmenám, ale najmä teda aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka jedného volebného obvodu, ktorý je do ústavy zavedený pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. A aj keď poznám stanoviská našich koaličných partnerov a aj ostatných poslaneckých klubov v rámci tohto pléna, ako sa hovorí, niekedy aj motyka môže vystreliť a hlasuje sa až zajtra, tak uvidíme, ako to celé dopadne.
Hneď na začiatok by som rád povedal, je to potrebné uviesť, že samotné odstránenie tej jednej vety z ústavy ešte neznamená zmenu volebného systému, čo tu viacejkrát zaznelo, teda najmä v tej doobedňajšej rozprave. Je to len jej nevyhnutný predpoklad. Bez tejto vety sme fungovali v Slovenskej republike 30 rokov a pri rovnakom volebnom systéme. Do ústavy bola táto veta pridaná v roku 2023 cez pozmeňujúci návrh v rámci druhého čítania. Bolo to v rámci novely ústavy, ktorá reagovala na nález Ústavného súdu ohľadom skrátenia volebného obdobia, a teda zavádzala formu uznesenia pléna Národnej rady prijatého ústavnou väčšinou na skrátenie volebného obdobia. Od roku 2023 tak máme túto vetu aj v Ústave Slovenskej republiky.
Strana HLAS - sociálna demokracia už pred voľbami deklarovala snahu o zmenu volebného systému, dať viac sily regiónom. S tým sme šli do volieb, rovnako ako strana OĽANO v roku 2016 a pýtali sme si na to vo voľbách mandát od našich voličov. A ten mandát trvá.
Vo februári 2025 bol zverejnený reprezentatívny prieskum agentúry AKO, podľa ktorého až 67 % respondentov uviedlo, že chcú zmenu, ktorá zvýši podiel poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z regiónov Slovenska. Zrušenie jedného volebného obvodu požaduje 53 % voličov Progresívneho Slovenska, 60 % voličov hnutia SLOVENSKO, 62 % voličov Slobody a Solidarity, 79 % voličov Slovenskej národnej strany , 78 % voličov SMER - sociálna demokracia a 85 % voličov HLAS - sociálna demokracia.
Z hľadiska nejakého územného rozdelenia alebo rozčlenenia zrušenie jedného volebného obvodu chce 58 % voličov Bratislavského kraja, 61 % Trnavského kraja, 66 % Trenčianskeho kraja, 68 % v Prešovskom kraji, 69 v Košickom kraji, 70 % voličov v Žilinskom kraji a 73 % voličov v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Toto je to najlepší spôsob, ako odstrániť možno určitú diskrimináciu ľudí z jednotlivých krajov, okresov, miest a obcí v Národnej rade, keďže neviete ovplyvniť to, ako politické strany zostavujú svoje kandidátne listiny. Či už bude volebných obvodov osem, alebo ako je samosprávnych krajov, alebo to budú štyri, alebo tri, vždy to bude lepšie, ako je to v súčasnosti. A na to, aby sme k tomu mohli pristúpiť však potrebujeme odstrániť tú jednu vetu z ústavy, a preto si dovolím požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ten pozmeňujúci návrh teda prečítam až na záver, keďže mám ešte zhruba 15 minút, tak ak mi dovolíte, tak sa vyjadrím aj k tej zmene ústavy.
V prvom rade musím povedať, že mi je možno trošku ľúto, možnože ma trošku mrzí, akým spôsobom prebiehala tá debata hlavne v doobedných hodinách. Bez nejakého vzájomného rešpektu, bez rešpektovania cudzieho názoru, zosmiešňovaním, rôznymi vtipmi, glosmi, bonmotmi, že tu máme iné problémy, ktoré, samozrejme, aj riešime a mal som taký pocit, že tí, ktorí sa pasujú za tú demokratickú opozíciu, sa nedokážu rešpektovať ani navzájom. Aj toto je akýsi obraz tej alternatívy, ktorú opozícia ponúka pre Slovensko.
Tí, ktorí sa venujú ústavnému právu, vedia, že naša ústava je hodnotová ústava. To znamená, že jej ustanovenia sa snažia napĺňať nejakého ducha materiálneho právneho štátu, ktorý je postavený na nejakých hodnotách na rozdiel od formálneho právneho štátu, ktorého alfa omegou je iba nejaké bezbrehé sledovanie pozitívneho, čiže štátom daného práva a táto ústava by teda mala byť založená na určitých hodnotách. A hoci preambula ústavy z právneho hľadiska nemá veľkú silu, vytvára určitú náladu, určitého ducha našej ústavy založeného aj na cyrilo-metodskej tradícii.
Hoci sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, kresťanstvo vytvára náš určitý duchovný priestor, vychádza z našich tradícií, zo spôsobu, akým žijeme. V decembri si prajeme pokojné prežitie vianočných sviatkov, zatiaľ máme to šťastie, že od nás nikto nevyžaduje nejaké inkluzívne vyjadrovanie v podobe Happy Holiday, čiže príjemné prázdniny. Na jar slávime Veľkú noc, pripomíname si Pamiatku zosnulých, Sviatok všetkých svätých, slávime pamiatku Cyrila a Metoda, či Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.
Novela ústavy, o ktorej rokujeme, je hodnotová novela, týka sa, ako to už bolo viackrát spomenuté, kultúrno-etických otázok. Zásadným spôsobom možno nemení spôsob života ľudí, ale skôr upevňuje status quo. A pokiaľ by sa na tom ústavná väčšina v tomto pléne zhodla, mala by nadviazať na novelu ústavy z roku 2014, ktorá hovorí o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy a doplnila by Ústavu Slovenskej republiky o ustanovenie, na základe ktorého sa uznáva len pohlavie muža a ženy, že osvojiť maloleté dieťa môžu len manželia, prípadne osamelá osoba, pokiaľ je to v záujme dieťaťa, alebo že zákonný zástupca dáva súhlas na výchovu a vzdelávanie dieťaťa v oblasti intímneho a sexuálneho správania. Pridali sme aj taký praktický moment, v ktorom sme hovorili, že rovnosť v odmeňovaní medzi mužmi a ženami by sa mala zaručovať.
No a potom prišli rokovania, prišli pozmeňujúce návrhy z dielne Kresťanskodemokratického hnutia a mám taký pocit, že ten pôvodný návrh zmeny ústavy do istej miery sprísnili. Potom jeden z pánov poslancov z Kresťanskodemokratického hnutia povedal, že on za to sprísnenie zahlasuje, ale v konečnom dôsledku za zmenu ústavy hlasovať nebude. Čiže nastala taká zvláštna situácia, že samotné KDH tú novelu ústavy trošku sprísnilo a nakoniec poslanec z KDH povedal, že za tie zmeny sprísňujúce, to pôvodné znenie, zahlasuje, ale za novelu ústavy ako celku nie.
To pôvodné znenie novely ústavy v podstate nezavádzalo nejaké zásadné novinky. Miestami som mal skôr pocit, že si z toho viacerí robia srandu. Hovorili o tom, že uznávame len pohlavie muža a ženu. Kto rozlišuje medzi pojmami pohlavie a rod, tak v tom mal celkom jasno. Ja som bol v tom názore, že to vychádzalo zo súčasnej právnej úpravy, kedy vám do občianskeho preukazu takisto zapíšu iba pohlavie mužské alebo ženské. V Slovenskej republike nemôžete mať zapísané nejaké označenie X. A že pokiaľ sú nejaké lekárske dôvody, na základe ktorých sa nedá určiť pohlavie, tak sa čaká až kým vlastne nie je nejaké odborné stanovisko lekárov a potom sa to pohlavie zapíše.
Takisto, že osvojiť dieťa môžu len manželia, vo výnimočných prípadoch osamelá osoba, čo je tiež v súlade so súčasnými ustanoveniami v rámci rodinného práva. Alebo, že muži a ženy majú byť rovnako odmeňovaní, čo tiež by sme mohli, ako sa hovorí, subsumovať alebo zaradiť pod zákaz diskriminácie na základe pohlavia. Ale podľa môjho názoru má význam aj konkrétne ustanovenie takéhoto typu, pretože môže vytvoriť niečo ako pozitívny záväzok pre daný štát, že musí prijať nejaké opatrenia alebo nejakú legislatívu, ktorá by pomáhala toto naplniť.
Viacerí sa pýtali teda, prečo to robíme, keď vlastne sme sa v pôvodnom návrhu na všetkom zhodovali. No a jednoduchá odpoveď, aj keď možno to pozadie je zložitejšie, je, že existovalo presvedčenie o tom, že si to vyžaduje určité ústavné ukotvenie a vytvoriť z toho súčasť toho konceptu národnej (ústavnej) identity. A tam sa dostávam k tomu kritizovanému článku 7 alebo doplnenia článku 7 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenými najmä základnými kultúrno-etickými otázkami a tak ďalej. Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.
Začul som výhrady, že pojmy ako národná identita alebo kultúrno-etická otázka sú príliš vágne, že sú príliš všeobecné. Nuž, prvý pojem používa samotná Európska únia v Zmluve o Európskej únii v čl. 4 a jeho obsah napĺňa Súdny dvor Európskej únie cez svoju judikatúru. Rovnako ako pojem kultúrno-etická otázka vieme si predstaviť, čo pod tým rozumieme. Nebude to to ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava, ale asi to bude to ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Ale tak či onak tiež časom aj tento pojem v prípade, že by bol zavedený do Ústavy Slovenskej republiky, náležitým obsahom vyplní Ústavný súd cez svoju judikatúru. Robil tak vždy a od roku 1992 máme v ústave ustanovenie, že Slovenská republika je demokratický a právny štát a až postupne judikatúrou Ústavného súdu sme vlastne vyplnili ten obsah.
Začul som tiež výhrady, že je to ruský zákon, že dokonca pani poslankyňa Kolíková povedala, že kvôli tomu Rusko vystúpilo z Rady Európy. Pokiaľ moje informácie siahajú, tak po invázii na Ukrajinu bolo Rusku pozastavené členstvo a následne bolo z Rady Európy vylúčené. Nie že Rusko vystúpilo kvôli tomu, že nechcelo dodržiavať európsky dohovor.
Ďalej sa spomína, samozrejme, že nás to ťahá von z Európskej únie, že je to nástroj Roberta Fica, ako vystúpiť z Európskej únie a podobne. Veľmi podobné zdôvodnenia, ako to boli vlastne pri novele zákona o neziskových organizáciách. Pre všetkých, ktorí toto tvrdia, ale by som chcel dať do pozornosti čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý stále hovorí o tom, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky vrátane Lisabonskej zmluvy. A takisto, že Slovenská republika stále ostáva aj zmluvnou stranou Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý obsahuje články 26 a 27, ktoré v tomto prípade dávajú zmysel. Prečo je ale pojem národná identita kľúčový? Je to vo vzťahu najmä k Európskej únii a súvisí s dvoma pojmami, a to je kompetencia a prednosť práva.
V tejto spojitosti je potrebné najmä zdôrazniť ustanovenie čl. 4 Zmluvy o Európskej únii. Právomoci, ktoré na úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov. Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv.
Z uvedeného vyplýva, že pri právach, ktorých výkon Slovenská republika nepreniesla na Európsku úniu a ktoré patria medzi výlučné právomoci členských štátov, ich výkon zostáva plne v dispozícii suverénnej a nezávislej Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa zásada prednosti európskeho práva nemá uplatňovať v oblastiach, v ktorých členské štáty nepreniesli na Európsku úniu svoju právomoc. Medzi takéto práva, ktorých výkon Slovenská republika nepreniesla na Európsku úniu, respektíve ktoré zostávajú vo výlučnej kompetencii členských štátov, patria napríklad aj otázky kultúrno-etického charakteru. Sú to typické otázky rodinného práva, ktoré sa týkajú napríklad aj registrovaných partnerstiev, umelého prerušenia tehotenstva, adopcií a podobne, čiže to, čo by sme mohli označiť ako kultúrno-etické otázky.
Toto ustanovenie v ústave má preto opäť zdôrazniť, že sa jedná o výlučné kompetencie členských štátov, a tým aj reagovať na prípadnú normotvorbu Európskej únie v oblasti sekundárnych právnych aktov či rozhodovania Súdneho dvoru Európskej únie. Ústava Slovenskej republiky by tam dala rovnaký signál, ako dali vo svojich rozhodnutiach ústavné súdy Talianska, Dánska, Írska, Česka, Poľska, ale hlavne Spolkovej republiky Nemecko, že v takých prípadoch by Európska únia šla ultra vires, čo znamená nad rámec svojich právomocí. A nikde som nezachytil, že by v týchto prípadoch niekto hovoril o tom, že ústavné súdy týchto krajín ťahajú tieto krajiny von z Európskej únie alebo že by voči nim začalo nejaké konanie, nejaký infringement.
V rozhodnutí k Lisabonskej zmluve Spolkový ústavný súd, čiže nemecký, doslova uviedol, že zjednotenie Európy na základe zmluvnej únie suverénnych štátov nesmie byť uskutočnené tak, že v členských štátoch už nezostane dostatočný priestor na politické utváranie ich hospodárskych, kultúrnych a sociálnych životných pomerov. To platí zvlášť pre oblasti formujúce životné podmienky občanov, predovšetkým ich súkromnú sféru vlastnej zodpovednosti a osobnej sociálnej istoty chránenú základnými právami, a tiež pre také politické rozhodnutia, ktoré sú zvláštnym spôsobom odkázané na kultúrne, historické a jazykové predporozumenie a ktoré sa diskurzívne rozvíjajú v stranícko-politicky a parlamentne organizovanom priestore politickej verejnosti. Preto Spolkový ústavný súd bude skúmať, či sú právne akty únie pri zachovaní princípu subsidiarity komunitárneho práva vydávané v medziach výsostných práv, ktoré im boli poskytnuté obmedzeným splnomocnením a bude skúmať zachovanie nedotknuteľného jadra ústavnej identity základného zákona, čiže Ústavy Spolkovej republiky Nemecko.
Vzťah prednosti práva európskeho, ale aj medzinárodného práva sú komplikované otázky a nikto nehovorí, že touto novelou ústavy by sa to všetko jednoduchým spôsobom vyriešilo. Zacitujem ale z dôvodovej správy. Interpretačný význam navrhovaného ustanovenia v ods. 7 je dôležitý aj vo vzťahu k potencionálnemu, či už existujúcemu aktivizmu medzinárodných súdov a inštitúcií zasahujúcemu do výlučných právomocí národných štátov, respektíve práv, ktorých výkon nebol prenesený na medzinárodné inštitúcie. Takéto rozhodnutia by v zmysle navrhovaného ustanovenia nemohli byť interpretované ako záväzné pre Slovenskú republiku, pokiaľ by zasahovali do základných kultúrno-etických otázok napríklad ohľadom definície manželstva, ochrany života či ľudskej dôstojnosti.
Ale ak mi ešte vyjde čas, tak skúsim ísť na to aj konkrétnejšie. Vezmime si príklad rodinného práva a konkrétne otázku registrovaných partnerstiev. Podľa môjho názoru nič, čo je v Ústave Slovenskej republiky alebo čo by bolo prijaté touto zmenou, nebráni štátu, aby prijal nejakú právnu úpravu, ktorá by párom rovnakého pohlavia umožňovala uzavrieť nejakú formu civilného zväzku. Som ale presvedčený, že by to Slovenská republika mala robiť zo svojho vlastného presvedčenia, nie z donútenia nejakého medzinárodného súdu alebo medzinárodných organizácií. Pretože potom by sa mohlo stať, že by to občania tohto štátu nemuseli prijať alebo že by sa to stalo predmetom zneužitia zo strany politikov, ktorí by začali ukazovať, vidíte, to je tá zlá Európska únia alebo to ten zlý Európsky súd pre ľudské práva.
V Európskej únii je to podľa môjho názoru vyriešené, pretože Európska únia rešpektuje členské štáty, že je to v ich výlučnej kompetencii. Rodinné právo ostáva vo výlučnej kompetencii členských štátov. Oznámenie zväzkov párov rovnakého pohlavia požaduje len pri realizácii základných slobôd Európskej únie, ako je sloboda pohybu. Čiže v prípade, že sa potrebujú páry usadiť a zotrvať v nejakej krajine. Potom tu máme ale Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sa snaží vytvoriť nejakú ideu kultúrneho univerzalizmu, ktorá ale v tak rozsiahlej organizácii, ako je Rada Európy, ktorá zahŕňa 46 štátov, asi nemôže fungovať.
Aby som to zostručnil. Aj Európsky súd pre ľudské práva pozná niečo také čo je ako národná identita. Je to konkrétne nejaká miera úvahy, ktorú ponecháva pre členské štáty, aby sa v nejakých možno kultúrno-etických otázkach rozhodovali sami. A v oblasti registrovaných partnerstiev doteraz tu vlastne širokú mieru voľného uváženia dodržiaval. V roku 2023 však bol prijatý rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fedotova verzus Ruská federácia, ktorý už potom plnú mieru uváženie ponecháva len na manželstvo.
Budem čítať pozmeňujúci.

Richard, Raši, predseda NR SR
Prosím, zastavte čas. (Reakcia z pléna.)
Áno, áno, nech sa páči, stihli ste to v pohode, pán poslanec.

Čellár, Miroslav, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov teda, pán predseda, čítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Čellára a Štefana Gašparoviča k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v neskorších predpisov, tlač 733.
Čl. I sa dopĺňa bodom 8, ktorý znie:
"8. V čl. 74 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3."
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Ja sa budem venovať, pán predseda ústavnoprávneho výboru, práve tomu vášmu pozmeňováku, pretože ma tak mrzí, až zaráža, že práve predseda ústavnoprávneho výboru sem príde s takou nemalou a nie bezvýznamnou zmenou bez toho, aby tu prebehla akákoľvek diskusia o tom zrušení jedného volebného obvodu.
A mňa tak zaujíma, že ako vážne vlastne tento pozmeňovací návrh myslí vaša strana. Pretože je toto podmienka pre podporu, aby ste podporili ten zákon ako celok? Lebo ak nie, tak si myslím, že ste sa iba zapojili do toho, že ústava je nejaký trhací kalendár a každý si tam môže prihodiť, čo chce. Pretože vy veľmi dobre viete, že nemáte podporu nieže v opozícii, ale ani len v tej koalícii, pretože či už teda pán predseda Danko, alebo aj strana SMER sa vyjadrili, že momentálne túto zmenu nepodporujú.
A vy dobre viete, že tie čísla nepustia a ak by vám to aj prešlo, a minulý týždeň sa vám tu už v koalícii stala taká vec, že ste si všetci utierali pot z čiel, lebo, avšak to neprejde, to bude v pohode a potom čo, keď to prešlo? Tak čo ak sa vám teraz náhodou stane, že tento váš pozmeňovák prejde a potopíte tým celý zákon? Toto máte vypočítané? Lebo to sa kľudne môže stať, pretože KDH vám nezahlasuje za celú novelu ústavy, ak toto prejde. Predpokladám, že teda aj pán Danko, keď sa vyjadril tak, že toto je niečo, čo je nebezpečné pre malé strany a čo on vyslovene nepodporuje, tak to môže teda celú tú novelu potopiť.
Tak moja otázka je, že nakoľko to teda myslíte vážne s touto podmienkou a či môžete verejne povedať, že toto je pre stranu HLAS podmienka na podporu toho zákona. Ak to nepoviete, tak to s týmto pozmeňovákom jednoducho nemyslíte vážne a je to len marketingový ťah na vašich voličov, pretože sa chcete tváriť, že ste strana regiónov, ktorá chce zabezpečiť teda takéto zastúpenie. A ak nie, tak vravím, je to len také na oko. A mňa mrzí, že to práve predseda ústavnoprávneho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja úprimne moc nerozumiem tejto obsesii neustále prinášať ten volebný systém. Je to téma pána Michala Kaliňáka, štátneho tajomníka, ktorý roky o tom hovorí. Ale ono dopadne to presne tak, ako ten návrh SNS minulý týždeň, aby sa predĺžilo volebné obdobie starostom, primátorom, županom zo štyroch na šesť rokov. Za bolo len osem koaličných poslancov a poslankýň. Všetci ostatní sme boli buď proti, alebo sa zdržali. A rovnako ani tu nemáte podporu ani len vlastného klubu, nieto ešte kompletne celej koalície, nebodaj opozície.
No, ale základná otázka je, že keď chcete na kandidátke regionálne zastúpenie poslancov a poslankýň z celého Slovenska, však čo vám v tom bráni už dnes. Veď si tam dajte ľudí z celého Slovenska, zo všetkých krajov, keď chcete aj zo všetkých okresov. To vám vyjde pomaly aj že dvaja z každého okresu. A kto vám v tom bráni? Čo vám v tom bráni? Veď už dneska viete tú kandidátku vyskladať regionálne, mať ju zastúpenú parádne bez akýchkoľvek problémov.
Ale keď si aj predstavíme, že by sa to nejako dalo, že by to nejako prešlo, tak pozrime sa na tu aplikačnú prax. Čo v prípade, že by sme tu mali, aj dnes máme poslancov alebo poslankyne, ktoré neriešia regionálne témy, ale riešia problémy, ktoré napríklad trápia, ja neviem, jednorodičov, jednorodičky, ktoré ostanú samé s dieťaťom doma alebo riešia, ja neviem, menštruačnú chudobu, alebo riešia celiatikov? Veď toto nie sú problémy, ktoré sú len, ja neviem, že celiatici sú len v Sobranciach, ale nie sú v Poltári? Ja neviem, menštruácia je len v Dolnom Kubíne, ale nie je v Komárne?
Viete, že takto sa nedá fungovať, že to máte úplne nepremyslené základné veci, ale strieľate to tu od brucha, od pása, zľava, sprava. Veď sa takto nedá vládnuť. Absolútne, že to je na smiech, fakt.