39. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.
S reakc... s faktickými poznámkami piati poslanci, prvý pán poslanec Pročko.

Ďakujem.
Hovoril si v úvode, milý kolega, že mali sme šancu ísť do rokovaní. No my sme nešli, my sme to vedome odmietli, pretože naozaj sme sa nechceli podieľať na tom, že zase bude rozprávať Tibor Gašpar, Robert Fico a ďalší. No pozrite, dostali šancu, ale nič nepriniesli, nič a oni sa na tom podieľali, veď oni sa podieľali na tejto deštrukcii. Veľmi sa mi páčilo, keď si povedal, že vlastne tento rokovací, táto rokovacia zmena, čo oni prinášajú, nič nerieši. Bližšie poviem v rozprave.
Ďakujem.

Pán poslanec Vančo s faktickou.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Dostál, ja sa asi s tebou nezhodnem, pokiaľ ide teda o taký mierny tón a pokiaľ ide o ten samotný proces, pretože podľa teda mojich informácií, ako to prebiehalo, celý čas bolo zjavné, že zástupcovia koalície sledujú svoje vlastné záujmy. A naozaj bola zhoda iba na zopár technických bodoch a pri tých veľkých veciach a tých, ktoré sa mali meniť k lepšiemu, k tomu, aby tento parlament fungoval lepšie, aby produkoval kvalitnejšie zákony, aby fungovala lepšie demokracia vďaka nemu, tak tam nebola vôbec žiadna vôľa zo strany koalície týmto smerom, týmto smerom ísť.
A to nie je ideálne, ja si myslím, že to by malo byť normálne, že áno, na konci si to povedal, že sa zhodneme aspoň na pravidlách hry, ktoré tu budú platiť ďalších možno niekoľko rokov, možno aj desaťročí a ktoré sa budú týkať rôznych koalícií a rôznych opozícií. Čiže v tomto ja ani nerozumiem prístupu koalície, ako by si mysleli, že navždy budú mať tuná väčšinu a budú, len aby to išlo všetko rýchlo, tak ako si oni predstavujú, ale bez ohľadu na dôsledky, bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad, dopad na ľudí. A ešte pri tom argumentujú úplne až, až nerozumnými, iracionálnymi argumentami o tom, keď pomaly prirovnávajú parlament k fabrike, aby to bolo efektívne, aby to išlo rýchlo a argumentujú ešte tým, že však vlastne sú tlačovky a neviem čo, ale veď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S faktickou pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcela vyjadriť k dvom veciam, ktoré spomínal aj pán kolega Dostál, a síce k tomu skráteniu doby na 15 minút a tiež potom ku konsolidovanému zneniu, ktoré teda máme dostávať. Ja ako som už spomínala, tak ma mrzí, že vlastne tento návrh zákona absolútne nerieši tie problémy v praxi, ktoré tu skutočne máme a ktoré blokujú prácu, ale naviac ešte skutočne obmedzuje tých ľudí, ktorí chcú pracovať. A síce ľudí z opozície, pretože ako spomínal aj pán poslanec Hlina, tak jednoducho sú tu ľudia, ktorí chcú proste svojim voličom, voličkám sprostredkovať buď svoje zákony alebo sa vyjadriť teda k zákonom iným, ale obmedzuje to aj tých ľudí z koalície a sedáva tu, tak zhodou náhod sú to asi zase tí istí, 4-5 poslancov napríklad zo strany SMER, ktorí sem chodia poctivo a počúvajú tie veci a možno im to niečo dáva, lebo keby nie, tak by asi odišli, keby ich to nezaujímalo.
Tak proste ja sa stále pýtam sama seba, že ako ste prišli na to, že idete z dvadsiatich minút niečo obmedziť na pätnásť a čo to vlastne prinesie. Prinesie to väčšiu kvalitu tej diskusie? No nie. A ja by som si skutočne želala, aby sa tá diskusia odohrávala v prvom rade na výboroch, aby teda boli skutočne otvárané, aby sme tam riešili aj všetky chyby, ktoré chcete opravovať v návrhu zákona, alebo vôbec ten obsah tých zákonov či už opozičných, alebo koaličných. Lebo tam by sa to malo robiť a tam sa to nerobí.
A veľmi rýchlo, čo sa týka konsolidovaného znenia zákonov. Možno si pamätáte, keď sme schvaľovali návrh zákona o mimovládkach, tak to bol taký strašný koláč psíka a mačičky, lebo tu bolo, neviem koľko, neviem koľko stranových pozmeňovákov, že ja som si vypýtala od pána predsedu Národnej rady konsolidované znenie a on to vtedy mlčky odignoroval a teraz to tu máme, čo je dobrá vec, ale keď ho aj dostaneme, tak kedy sa budeme k tomu vyjadrovať, ak vy zrušíte tretie čítanie? Kedy sa vyjadríme k tomu šalátu, čo nám tu pristane a v ktorom určite budú chyby a vidíme to napríklad aj na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší s faktickou poznámkou - pán poslanec Podmanický.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som bol člen pracovnej skupiny, ktorá pripravovala novelu rokovacieho poriadku, a ja chcem oceniť aj dnešné vystúpenie pána poslanca Dostála, aj celé jeho pôsobenie v pracovnej skupine, lebo napriek tomu, že na mnohé veci máme častokrát úplne opačné názory, čo je prirodzené, vždy tá diskusia bola korektná, bola založená na argumentoch a myslím si, že aj vďaka jeho normálnej argumentácii sa viacero tých vecí, ktoré spomínal, dostali do toho návrhu či už, ja neviem, tie konsolidované znenia, alebo dohoda na hodine otázok, plus niektoré ďalšie veci.
Ale viete, je prirodzené, že sme ľudia a každý máme svoj názor, vychádzame z iného prostredia, pozeráme sa na veci ináč, čiže je prirodzené, že na niečom sa nedokážeme zhodnúť. Niekto si myslí, že by sa malo aj hodiny o niečom rozprávať, niekto si zas myslí, že za 90 minút musí človek povedať všetko podstatné k veci, všetko ostatné už potom je len omáčka a naťahovanie veci. Ale to je vec názoru. Dobre, no tak na tomto sme sa nezhodli. To nikoho z nás nerobí ani lepšími, ani horšími, čiže to je vec názoru a hlasovaním Národná rada rozhodne, ktorý názor prijme. Ale v zásade ja som sa počas celého toho, prípravy toho rokovacieho poriadku pozeral na to aj z tej druhej strany, že teda raz je človek v koalícii, raz je v opozícii.
Ja si naozaj myslím podľa svojho svedomia aj presvedčenia, že ten zákon je dobrý, aj keby som bol v opozícii, že tie pravidlá platia jednoducho pre všetkých a nie je s tým absolútne žiaden problém. Tretie čítanie bolo vždy koncipované alebo vždy sa používalo na naozaj na tú záverečnú opravu legislatívno-technických a gramatických chýb, posledné dva roky sa začalo zneužívať na v podstate ďalšie otváranie rozpravy. Takže aj tu si myslíme, že táto úprava je správna.

Ďalšia s faktickou poznámkou - pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok a absolútne sa zhodujem s tým, že je to premrhanie príležitostí. To, čo je požiadavka naprieč celou spoločnosťou, je požiadavka po nejakom zmierení. My sme tu mali príhovor predsedu Pellegriniho, potom sme tu mali príhovor predsedu Rašiho. Obidvaja vlastne prehovárali k tomu, ako budú rešpektovať rokovací poriadok, ktorý máme. Opak sa stal pravdou a teraz máme na stole ďalšie skracovanie času pre vyjadrenia v parlamente, čo je absolútny prejav demokracie, že poslanci tu vystúpia, najmä tí za opozíciu a môžu sa vyjadriť k všetkému. Veď to je, dá sa povedať, jediný skutočný priestor opozície, aby mohla upozorňovať na prešľapy vlády, nech už je ktokoľvek v opozícii, a tento priestor by jednoducho mala mať. Ale toto nepochopenie podstaty demokracie sa tu jednoducho ukazuje už v samotnom prístupe k tomu, že ešte v januári bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde. Je september a na žiadnej zo schôdzí, ktoré už boli, jednoducho tento návrh prerokovaný nebol. Na schôdzi v septembri nie je tento návrh daný na začiatok schôdze. To znamená, je vôbec otázne, či vôbec na tejto schôdzi bude prerokovaný.
Toto je jednoducho prístup koalície k demokracii. A je to popretie nakoniec všetkého, čo sľubovala v samotnom prehlásení pri, pri dôvere, ktorá bola daná vláde zo strany parlamentu pri začatí jej fungovania. Je to jednoducho popretie všetkého, k čomu sa hlásili, a takto to naozaj vyzerá, keď niekto si nectí demokraciu.