39. schôdza

Ďakujem pekne.
Ja by som chcela zareagovať na dve veci, a to sú faktické na členov a členky vlády a výbory. Tiež by som uvítala, aby sme mohli dávať faktické na členov vlády, lebo naozaj aj pred chvíľou to bolo vidieť, že pani Martina Šimkovičová nemala šajnu, o čom číta. Rozumiem, že čítať vie, ale to je tak všetko, lebo tam nie je žiadne porozumenie. A naozaj si myslím, že obyvatelia a občania si zaslúžia, aby počuli aj faktické od poslancov a poslankýň, ktoré vedia uviesť veci na pravú mieru. To sa týka aj výborov a preto konkrétne môžem hovoriť o pani ministerke Šimkovičovej, lebo som členkou výboru pre kultúru a médiá, kam, ak sa naozaj nemýlim, tak pani ministerka prišla naposledy v roku 2023. Čiže je to jedna naozaj veľká hanba. Dokonca aj my ako výbor, aj spolu s koaličnými poslancami sa nám podarilo schváliť uznesenie, aby ministerka chodila na ten výbor. Čiže ja by som uvítala, aby v rokovacom poriadku bola povinnosť ministrov neposielať za seba nikoho. Rada by som napríklad aj počula názory pani ministerky na niektoré veci, aj keď teda neviem, či by som to teda rada počula, ale myslím si, že si to vlastne zaslúžime vedieť, čo teda si to tak v tej hlave nejako a teda že ako vlastne veci vidí po odbornej stránke.
Ja viem, že toto sa riešilo, alebo teda ministri chodievali na výbory, pretože to boli ešte časy, kedy si ministri ctili demokraciu a boli, boli slušní. V tejto chvíli máme aj ministrov a ministerky, ktorí slušní a ktoré slušné nie sú. Nie sú slušné ani voči svojim voličom a ani voči iným voličom na Slovensku. Takže ja by som naozaj uvítala, aby v rokovacom poriadku bola povinnosť ministrov a ministeriek navštevovať príslušné výbory, byť tam a tak ako zákon hovorí, zodpovedať sa Národnej rade.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za reakcie. Ja by som naozaj, pretože to považujem za veľmi dôležité, chcela opätovne zdôrazniť ten problém, ktorý tu vytvárame zrušením a likvidáciou tretieho čítania. Naozaj sa nám to môže stať, že na konci druhého čítania prídu zásadné pozmeňováky, ktoré môžu úplne zvrátiť celý pôvodný návrh zákona a v takej situácii my tu nebudeme mať o tom že žiadnu diskusiu. Absolútne žiadnu. Pretože ten jediný priestor, ktorý by sme v takejto situácii na diskusiu mali, nám chcete zobrať. Nám všetkým, čo tu sedíme. Ja si nemyslím, že to prinesie čokoľvek dobré a teda naozaj by ma zaujímalo, že z akého dôvodu takýmto spôsobom tu chcete limitovať tento dôležitý priestor na diskusiu. Chcete v podstate zrušiť diskusiu o návrhu zákona, ktorý tu zásadným spôsobom meníte pozmeňujúcimi návrhmi. Už to, že tie pozmeňujúce návrhy predkladáte na poslednú chvíľu a že tu nie je žiaden priestor na to, aby si to človek poriadne naštudoval, tak to je zásadný problém. Aleže zrušíte akúkoľvek diskusiu o tých pozmeňujúcich návrhoch, tak ja neviem, že v akom svete je toto v poriadku a ako to môže priniesť akékoľvek dobré legislatívne riešenia. To sa podľa mňa vylučuje.
Čo sa týka etického kódexu, áno, myslím si, že je veľmi dôležitý. Má ho väčšina parlamentov demokratických krajín, takže verím, že s týmto sa pohneme dopredu.
A posledná poznámka sa týka tej účasti na výboroch. Áno, myslím si, že pani ministerka kultúry je absolútne najtristnejším príkladom toho, akým spôsobom k tomu pristupuje a teda, že sa tých výborov vôbec nezúčastňuje. Ale myslím si, že jednoducho ona tam nevie prezentovať žiaden odborný názor a to je jediný dôvod, prečo sa tých výborov nezúčastňuje, lebo aj dnes sme v tej rozprave videli, že len prečítala niečo, čo mala napísané a pritom už realita dávno je iná a o tom, čo tu rokujeme, už to boli úplné nezmysly, čo tu rozprávala. Tak z tohto hľadiska to chápem, ale je to smutné.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem možno trošku zmierlivejší ako väčšina mojich predrečníkov a podieľal som sa na činnosti pracovnej skupiny, ktorá rokovala o príprave návrhu novely zákona o rokovacom poriadku a poslanecký klub SaS tam išiel s vlastnými podnetmi, ktoré sme takto pred rokom predložili do parlamentu a kde sme dali dokopy naše predstavy o tom, čo by sa malo zmeniť v zákone o rokovacom poriadku. A priznám sa, že som nemal veľké oči, lebo mi bolo jasné, že do toho, čo sa, o čom sa bude rokovať ako o spoločnom návrhu alebo návrhu, s ktorým príde koalícia, sa, samozrejme, môže dostať iba to, čo, na čom sa zhodnú buď všetci, alebo, alebo na čom sa zhodne parlamentná väčšina, ktorú tvorí vládna koalícia. A ja som už na začiatku, možno na prvom stretnutí položil otázku, že či je zámerom dospieť k zhode a predložiť spoločný návrh, lebo tak by sa podľa môjho názoru mali upravovať parlamentné pravidlá, alebo budeme rokovať, stretávať sa a vo výsledku vládna koalícia si vyberie z toho, čo sa jej bude hodiť, čo sa jej bude páčiť a predloží to ako svoj návrh.
Do toho pracovného materiálu, o ktorom sme rokovali, sa dostali aj viaceré veci, s ktorými sme prišli, prišli my ako poslanecký klub a ktoré hodnotím pozitívne. Myslím si dokonca, že väčšina vecí, ktoré sú v tom návrhu, je úplne v poriadku. Sú tam aj návrhy opozície, sú tam aj návrhy a podnety z Kancelárie Národnej rady, ktoré vychádzajú zo skúseností, z praktického uplatňovania zákona o rokovacom poriadku, z toho, na čo sa prišlo v priebehu, v priebehu rokov v rámci aplikačnej prace. O to väčšia škoda je podľa môjho názoru, že tých pár vecí, na ktorých nebola zhoda, si koalícia povedala, že ich tam zahrnie a miesto toho, aby sme mali tu prvý a možno jediný spoločný návrh koalície a opozície v takej dôležitej veci, ako sú pravidlá rokovania parlamentu, tak prichádza s návrhom iba skupina koaličných poslancov.
Je tak trochu paradoxné, že na pracovnú skupinu okrem ľudí a zamestnancov Kancelárie Národnej rady boli pozývaní zástupcovia všetkých poslaneckých klubov zastúpených v Národnej rade a chodili na tie stretnutia zástupcovia dvoch koaličných klubov, teda SMER-u a Hlas-u, troch opozičných klubov - Progresívneho Slovenska, Kresťanskodemokratického hnutia a SaS. Nechodili naňho zástupcovia hnutia SLOVENSKO a nechodili naňho zástupcovia Slovenskej Národnej strany s jednou výnimkou, keď myslím, že na to ostatné stretnutie alebo posledné stretnutie prišiel pán poslanec Lučanský.
A teda návrh, ktorý z väčšej časti bol pripravený s účasťou väčšiny opozície a bez účasti Slovenskej národnej strany, nakoniec do parlamentu predkladá skupina poslancov, ktorej zástupca Slovenskej národnej strany je, ale zástupcovia opozície nie sú. Považujem to za premárnenú šancu. Mohol to byť spoločný návrh. Miesto toho, aby sme sa tu hádali, mohli sme, mohli sme vecne diskutovať, čo ešte by sa dalo v tom návrhu zlepšiť, ale mohli sme s tým byť všetci spokojní a mohol byť ten návrh zákona schválený konsenzom alebo takmer konsenzom celého parlamentu. Je to, samozrejme, lepší spôsob prípravy zmeny rokovacieho poriadku ako v roku 2016, keď prišiel so svojou zmenou vtedajší pán predseda Národnej rady a dnešný pán podpredseda Národnej rady Andrej Danko, ktorý ho presadil úplne proti vôli opozície. Tuto mala opozícia možnosť sa vyjadriť a ja si myslím, že ten proces prípravy bol korektný, aj keď sme sa teda nezhodli na všetkom a, žiaľ, nezodpovedá to tomu, akým spôsobom by sa pravidlá mali meniť. Teda že sa dohodne, dosiahne zhoda, alebo že sa aspoň hľadá maximálna zhoda koalície aj opozície.
Ale sú tam aj viaceré ďalšie paradoxy, ktoré by som rád spomenul, teda okrem toho, že to bolo pripravené spolu s opozíciou bez SNS a je to predkladané spolu s SNS bez opozície, tak jedna z vecí, ktorá stála na počiatku tej diskusie, bol tlak na schválenie etického kódexu, s čím prišli najmä kolegovia a kolegyne z Progresívneho Slovenska. Paradoxom je, že k tomu etickému, etickému kódexu sme sa zatiaľ ešte nedostali a teda novela rokovacieho poriadku je už prerokovaná a už, už o nej rokujeme v prvom čítaní a ten etický kódex ešte stále visí niekde v medzipriestore. Predpokladám, že sa k nemu dostaneme, ale teda je to prinajmenšom zvláštne, že zatiaľ nie.
A rovnako považujem za paradoxné, že veci týkajúce sa poriadku v rokovacej sále, ako to spomenul aj pán podpredseda Národnej rady Gašpar, ešte budú riešené pozmeňovákom v druhom čítaní. A pritom je to jedna, povedal by som, že z najkontroverznejších vecí, ktoré sú tu, v tejto sále, lebo teda predsedajúci z radov vládnej koalície majú často pocit, že niektorí poslanci opozície sa správajú tak, ako by sa v rokovacej sále Národnej rady správať nemali a naopak, viacerí opoziční poslanci majú zase pocit, že koaliční predsedajúci vedú schôdze spôsobom, akým by nemali viesť tú schôdzu a že to zneužívajú svoje, svoje postavenie. Táto dôležitá vec bude riešená až pozmeňovákom v druhom čítaní, čo je opäť spôsob, akým, akým by sa dôležité zmeny v zákonoch robiť nemali, a to hovoríme o zmene rokovacieho poriadku, ktorý pravidlá, pravidlá rokovania upravuje. No toľko k procesu a teraz k samotnému obsahu.
K tým veciam, ktoré považujem za pozitívne, ktoré sa dostali do návrhu aj s prispením opozície, aj teda s prispením toho návrhu, s ktorým sme prišli pred rokom my ako poslanecký klub SaS. Je to už spomínané umožnenie používania obrazovej prezentácie na schôdzi Národnej rady, a to vo forme grafov a tabuliek. My sme tam mali aj grafiky, ale teda to sa predstaviteľom koalície zdalo moc, že grafiky by mohli byť problém. A áno, je tam tá poistka, že má predsedajúci dať, dať súhlas. Tak nie je to, nie je to dokonalé, nie je to otvorenie toho priestoru pre prezentáciu, ale tak je to kompromis, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť. Aj z našej iniciatívy sa do toho návrhu dostalo zavedenie povinnosti predkladať informatívne konsolidované znenie návrhu zákonov. Nemusí to byť v podobe celého, celého zákona alebo keď sa mení iba nejaká malá časť veľkého zákona, tak to by bolo asi kontraproduktívne, ale teda relevantných ustanovení. Ako pozitívne vnímam aj zmenu postupu pri hodine otázok, teda že sa budú striedať otázky od koaličných a opozičných poslancov na premiéra. Hoci tu treba povedať, že by možno úplne stačilo, keby poslanci z poslaneckého klubu SMER-u nekládli desiatky rovnakých otázok na svojho premiéra, ktorými ho kryjú a nahrávajú mu na smeč, a jednoducho by existoval prirodzený priestor aj pre opozíciu a nemuseli by sme, nemuseli by sme to takto ošetrovať.
Ako pozitívum vnímam, a teda tiež ako sa to tam dostalo z našej iniciatívy, presnejšie odôvodňovanie návrhov na skrátené legislatívne konanie, lebo neodôvodnené skrátené legislatívne konania vnímam ako jeden z najvážnejších problémov rokovania parlamentu. Teraz tie návrhy by mali byť trošku precíznejšie, trošku konkretizovanejšie. Samozrejmé, že to nezabráni tomu, aby sa tie pravidlá obchádzali, ale prinajmenšom tí, ktorí sa o to budú snažiť, to budú mať trochu komplikovanejšie.
Umožní sa vystúpenie predsedajúceho s faktickou, čo je opatrenie, ktoré jednak je v prospech predsedajúcich, že budú mať normálny priestor, aby sa mohli vyjadriť, ale myslím si, že je to aj opatrenie v prospech korektnosti diskusie, lebo dnes, doteraz je to tak, že predsedajúci síce sa nemôžu vyjadriť s faktickou, ale len tak pri odovzdávaní slova občas niečo, niečo poznamenajú a už ani na to nie je možné reagovať, dokonca ani ten poslanec, ktorý vystúpil v rozprave, na to, na to nemôže reagovať. Toto bude korektnejší, korektnejší spôsob.
Drobnosť, ale tiež môže urýchliť rokovanie, je hlasovanie o výboroch, ktoré dnes, dnes sa schvaľuje, teda keď sa rozhodne Národná rada, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, tak potom hlasuje o pridelení návrhu zákona vo výboroch. V 99 % hlasuje o tom, čo navrhol predseda Národnej rady a v 99 % to schváli. A keď to aj neschváli, tak platí to, čo navrhol predseda Národnej rady. Čiže to hlasovanie je úplne zbytočné, s výnimkou prípadu, keď niektorý z poslancov navrhne doplniť, doplniť tam nejaký ďalší výbor alebo stanoviť nejakú inú lehotu. Po novom by sa malo hlasovať vlastne už iba v takom, v takom prípade.
Čiže tieto a ešte aj množstvo ďalších vecí v tom návrhu sú v poriadku. To, čo je tam problematické, a to, prečo aj po vystúpení pani poslankyne Plavákovej bola taká rozsiahla diskusia, a to, prečo opozícia nie je podpísaná pod tým návrhom a nebude za ten návrh hlasovať, spočíva vo veciach, ktoré obmedzujú rozpravu. Obmedzujú dĺžku vystúpení, konkrétne pri písomne prihlásených z 20 na 15 minút, v treťom čítaní z 10 na 5 minút a obmedzujú, obmedzujú vystúpenia spravodajcov a predkladateľov z 90, teda na celkovo 90 minút. Vytvára to, vytvára to isté problémy a myslím si, že nič podstatné to nerieši. Problémy, ktoré to vytvára, okrem toho, že sa obmedzí priestor, priestor pre rozpravu a parlament by mal byť predovšetkým priestor pre rozpravu a diskusiu medzi poslancami, tak prakticky problém, ktorý si nikto z nás neuvedomil na tej rokovac... na tej pracovnej skupine, je napríklad to, že vznikne tým nerovnosť zbraní napríklad pri odvolávaní členov vlády, ktorí budú mať neobmedzený priestor na reakcie, kdežto navrhovateľ bude limitovaný tými 90 minútami. A myslím si, že ten návrh aj tak nič nerieši z dôvodu, že až do roku 2016 mohli poslanci diskutovať bez obmedzenia času aj v písomnej rozprave, aj v ústnej rozprave.
Potom prišiel pán vtedajší predseda Národnej rady Danko s tým, že treba to nejako obmedziť, hoci reálne to veľké problémy nespôsobovalo a pri väčšine tých rozpráv nebol problém s tým, že sa poslanci mohli vyrozprávať, koľko mali potrebu, napríklad keď pán poslanec Hlina má potrebu diskutovať o poľnohospodárskych zákonoch. Ja som tu zažil pána poslanca Mihála, ktorý veľmi zaujímavo vedel hovoriť o sociálnych zákonoch a bola škoda, že musel byť uťatý po dvadsiatich minútach. Alebo pána poslanca Muňka zo SMER-u, ktorý mu oponoval, nuž ale prihlásil sa až do ústnej rozpravy a miesto toho, aby rozprával pol hodinu, a aj opozícia by si ho rada vypočula, tak, tak bol uťatý a rozprával, rozprával iba desať minút, teda ospravedlňujem sa, pán poslanec Muňko je, myslím, ešte stále poslancom klubu SNS, nie SMER-u.
A ono to reálne, reálne to nič nerieši, lebo vtedy, keď sa schvaľovalo to obmedzenie, že 20 minút písomne prihlásení, 10 minút ústne prihlásení, tak ja som si to spočítal, že keď sa, ja neviem, skupina 40 opozičných poslancov dohodne, všetci sa prihlásia písomne, všetci sa prihlásia ústne, všetci sa k nim prihlásia s faktickými poznámkami, ku každému príspevku, tak tá rozprava sa natiahne na dva týždne alebo tri týždne? Čiže ak je cieľom zabrániť obštrukciám, tak ani tá 20- a 10-minútová úprava ničomu nebráni, a videli sme to aj v praxi v minulom volebnom období, keď Národná rada rokovala o vydaní súhlasu s tým, aby súd rozhodoval o väzobnom stíhaní vtedajšieho poslanca Roberta Fica, tak sa všetci poslanci SMER-u zapojili do rozpravy a presne týmto systémom natiahli rozpravu presne na ten čas, na niekoľko dní, ktorý potrebovali na to, aby to hlasovanie dopadlo tak, že Národná rada nedala súhlas s tým, aby o tom rozhodoval súd. A keď sa rokovalo o novele Trestného zákona v tomto volebnom období, tak opozícia postupovala podobným spôsobom a rozprava sa natiahla na celé týždne.
Teraz keď to skrátite o ďalších päť minút na 15 minút, tak čomu tým reálne zabránite? Zabránite tým poslancom, ktorí by vedeli a chceli k niektorému zo zákonov raz za schôdzu alebo dvakrát za schôdzu povedať nie niečo 15 minút, ale 20 minút, ale reálnej obštrukcii týmto spôsobom nijako nezabránite. (Potlesk.)
Pokiaľ, pokiaľ ide o tých 90 minút, tak áno, môže sa to zdať, že 90 minút, tak má predkladateľ úvodné slovo, môže vystúpiť do rozpravy, môže sa opakovane zapojiť do rozpravy a potom má ešte aj záverečné slovo. Áno, 90 minút je dosť, ale, opäť, koľkokrát predkladateľ alebo spravodajca využil tých 90 minút? Sú nejaké výnimočné situácie, keď sa to deje, a ja mám taký smutný pocit, že celý tento návrh je vlastne niečo, čo by som nazval lex Stavrovská, lebo pani komisárska pre osoby so zdravotným postihnutím keď vystupuje, tak sa snaží odprezentovať čo najviac zo svojich obsiahlych správ a niektorým koaličným poslancom sa zdá, že to už je veľa, to už, prečo by sme to, prečo by sme to toľko mali počúvať. A ja sa tu snažím sedieť, hoci téma ľudí so zdravotným postihnutím nie je moja hlavná téma, ale vnímam to ako dôležitú agendu, vnímam pani komisárku Stavrovskú ako niekoho, kto je zapálený pre svoju prácu a kedy inokedy a kde inde sa má prihovoriť poslancom Národnej rady, ako počas prednášania svojej správy a diskusie o nej. Lebo my sme tí, ktorí reálne môžu zmeniť množstvo z tých problémov, na ktoré ona vo svojich správach upozorňuje.
Ale aby som bol aj trochu sebakritický, tak my sme ako opozícia v roku 2016 kritizovali tú novelu, s ktorou prišiel pán predseda Národnej rady Danko, aj sme to dali na Ústavný súd a potom, po roku 2020, sme napríklad tie obmedzenia času mohli zrušiť a neurobili sme to. Takže len tak kladiem do pléna otázku, že keď raz zasa budeme mať príležitosť, tak iba to posunieme naspäť z 15 na 20 minút alebo, alebo pôjdeme do zásadnejšej zmeny a úplne sa vzdáme toho obmedzenia vystúpenia v rozprave. Nevravím, že sa s tým nedá žiť, dá sa s tým fungovať, dá sa za 20 minút, alebo ak sa prihlásite za klub, za 30 minút povedať, čo potrebujete, dá sa to povedať aj za 15 minút, aj za 10, ale naozaj má zmysel obmedzovať rozpravu?
Pokiaľ ide o to tretie čítanie, čoho sa dotkla aj pani poslankyňa Plaváková, že sa má obmedziť iba na legislatívno-technické záležitosti, pán podpredseda a predkladateľ Gašpar hovoril, že sa to zneužíva, no nezneužíva sa to. Tak je dnes napísaný zákon o rokovacom poriadku a len preto, že si nikto nespomenul, že takto je napísaný zákon o rokovacom poriadku, a zákon o rokovacom poriadku umožňuje v treťom čítaní sa zaoberať tými časťami zákona, ku ktorým boli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak to vyvolalo veľké otázky a pobúrenie, keď, a ja som to bol, keď som v treťom čítaní začal, začal diskutovať k schváleným pozmeňujúcim návrhom, a bol som napomínaný predsedajúcim, že mám diskutovať iba k legislatívno-technickým otázkam, ale tak nie je napísaný zákon o rokovacom poriadku. Ja si myslím, že vedome je napísaný tak, aby sa dalo vyjadriť k tým veciam, ktoré boli zmenené v druhom čítaní pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a že to má zmysel práve pre kvalitu legislatívneho procesu, že tam nemá ísť iba o legislatívno-technické otázky, lebo nie je v druhom čítaní vždy dostatočný priestor na to, aby sa poslanci vyjadrili k tým zmenám, najmä v situácii, keď predkladatelia tých zmien ich predložia napríklad až, až v tej časti rozpravy, keď sa hlásia do rozpravy ústne, tak potom priestor na reagovanie na také pozmeňujúce návrhy je dve minúty faktickej poznámky, a to naozaj v niektorých prípadoch nestačí.
A opäť, to tretie čítanie k iným ako k legislatívno-technickým veciam, však to sa tu nedialo masovo, to sa tu nedialo šesťkrát za schôdzu, to sa dialo naozaj v situácii, keď bolo dôležité poukázať na nejaké, na nejaké zmeny, čiže sa to dialo naozaj vcelku, vcelku výnimočne a myslím si, že nie je dôvod na to, aby, aby sa to, aby sa to obmedzovalo, lebo to povedie k menej kvalitnej legislatíve, k menšej možnosti diskusie a tie benefity z toho, že v treťom čítaní sa obmedzí rozprava, budú aj tak minimálne, pokiaľ benefitmi myslíte, myslíte to, že sa tým zamedzí obštrukcia, lebo obštrukcie sa budú robiť, budú dať robiť aj po tejto zmene rokováku, aj po akejkoľvek praktickej, akejkoľvek inej zmene rokovacieho poriadku.
Je, samozrejme, že množstvo vecí, ktoré by som ja zmenil v zákone o rokovacom poriadku a ktoré by podľa môjho názoru zlepšili fungovanie parlamentu, ale teda uvedomujem si, že na to musí byť väčšinová zhoda. Nejdem tu hovoriť o tom, čo všetko by sa ešte dalo, ale chcem povedať, že to považujem za premárnenú príležitosť, aby sme dospeli k nejakej zhode aspoň na tom, akým spôsobom má mať parlament nastavené pravidlá svojho rokovania, pravidlá svojho fungovania. A keby išla, išlo o nejakú zásadnú vec typu v roku 2016, keď pán Danko prišiel s tým, že nebude neobmedzený čas rozpravy, ale teda obmedzí sa to nejako na 20 a 10 minút, dobre, tomu by som rozumel, tam ťažko nájsť zhodu. Ale tuto to, čo nás delilo od toho, aby sme našli zhodu v rámci tej pracovnej skupiny, kde boli aj zástupcovia opozície, bolo, že z 20 minút na 15 pri písomne prihlásených a z 10 minút na päť v tretej, v treťom čítaní, plus obmedzenie sa na legislatívno-technické otázky v treťom čítaní. To naozaj pre tých päť minút. Opäť aj z tohoto je potrebné, aby bol, bol predmet konfrontácie medzi koalíciou a opozíciou miesto toho, aby sme to urobili tak, ako sa to má robiť, teda že aspoň na pravidlách hry sa dokážeme spoločne dohodnúť.
Priznám sa, že tomuto nerozumiem.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Hovoril si v úvode, milý kolega, že mali sme šancu ísť do rokovaní. No my sme nešli, my sme to vedome odmietli, pretože naozaj sme sa nechceli podieľať na tom, že zase bude rozprávať Tibor Gašpar, Robert Fico a ďalší. No pozrite, dostali šancu, ale nič nepriniesli, nič a oni sa na tom podieľali, veď oni sa podieľali na tejto deštrukcii. Veľmi sa mi páčilo, keď si povedal, že vlastne tento rokovací, táto rokovacia zmena, čo oni prinášajú, nič nerieši. Bližšie poviem v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Dostál, ja sa asi s tebou nezhodnem, pokiaľ ide teda o taký mierny tón a pokiaľ ide o ten samotný proces, pretože podľa teda mojich informácií, ako to prebiehalo, celý čas bolo zjavné, že zástupcovia koalície sledujú svoje vlastné záujmy. A naozaj bola zhoda iba na zopár technických bodoch a pri tých veľkých veciach a tých, ktoré sa mali meniť k lepšiemu, k tomu, aby tento parlament fungoval lepšie, aby produkoval kvalitnejšie zákony, aby fungovala lepšie demokracia vďaka nemu, tak tam nebola vôbec žiadna vôľa zo strany koalície týmto smerom, týmto smerom ísť.
A to nie je ideálne, ja si myslím, že to by malo byť normálne, že áno, na konci si to povedal, že sa zhodneme aspoň na pravidlách hry, ktoré tu budú platiť ďalších možno niekoľko rokov, možno aj desaťročí a ktoré sa budú týkať rôznych koalícií a rôznych opozícií. Čiže v tomto ja ani nerozumiem prístupu koalície, ako by si mysleli, že navždy budú mať tuná väčšinu a budú, len aby to išlo všetko rýchlo, tak ako si oni predstavujú, ale bez ohľadu na dôsledky, bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad, dopad na ľudí. A ešte pri tom argumentujú úplne až, až nerozumnými, iracionálnymi argumentami o tom, keď pomaly prirovnávajú parlament k fabrike, aby to bolo efektívne, aby to išlo rýchlo a argumentujú ešte tým, že však vlastne sú tlačovky a neviem čo, ale veď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcela vyjadriť k dvom veciam, ktoré spomínal aj pán kolega Dostál, a síce k tomu skráteniu doby na 15 minút a tiež potom ku konsolidovanému zneniu, ktoré teda máme dostávať. Ja ako som už spomínala, tak ma mrzí, že vlastne tento návrh zákona absolútne nerieši tie problémy v praxi, ktoré tu skutočne máme a ktoré blokujú prácu, ale naviac ešte skutočne obmedzuje tých ľudí, ktorí chcú pracovať. A síce ľudí z opozície, pretože ako spomínal aj pán poslanec Hlina, tak jednoducho sú tu ľudia, ktorí chcú proste svojim voličom, voličkám sprostredkovať buď svoje zákony alebo sa vyjadriť teda k zákonom iným, ale obmedzuje to aj tých ľudí z koalície a sedáva tu, tak zhodou náhod sú to asi zase tí istí, 4-5 poslancov napríklad zo strany SMER, ktorí sem chodia poctivo a počúvajú tie veci a možno im to niečo dáva, lebo keby nie, tak by asi odišli, keby ich to nezaujímalo.
Tak proste ja sa stále pýtam sama seba, že ako ste prišli na to, že idete z dvadsiatich minút niečo obmedziť na pätnásť a čo to vlastne prinesie. Prinesie to väčšiu kvalitu tej diskusie? No nie. A ja by som si skutočne želala, aby sa tá diskusia odohrávala v prvom rade na výboroch, aby teda boli skutočne otvárané, aby sme tam riešili aj všetky chyby, ktoré chcete opravovať v návrhu zákona, alebo vôbec ten obsah tých zákonov či už opozičných, alebo koaličných. Lebo tam by sa to malo robiť a tam sa to nerobí.
A veľmi rýchlo, čo sa týka konsolidovaného znenia zákonov. Možno si pamätáte, keď sme schvaľovali návrh zákona o mimovládkach, tak to bol taký strašný koláč psíka a mačičky, lebo tu bolo, neviem koľko, neviem koľko stranových pozmeňovákov, že ja som si vypýtala od pána predsedu Národnej rady konsolidované znenie a on to vtedy mlčky odignoroval a teraz to tu máme, čo je dobrá vec, ale keď ho aj dostaneme, tak kedy sa budeme k tomu vyjadrovať, ak vy zrušíte tretie čítanie? Kedy sa vyjadríme k tomu šalátu, čo nám tu pristane a v ktorom určite budú chyby a vidíme to napríklad aj na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som bol člen pracovnej skupiny, ktorá pripravovala novelu rokovacieho poriadku, a ja chcem oceniť aj dnešné vystúpenie pána poslanca Dostála, aj celé jeho pôsobenie v pracovnej skupine, lebo napriek tomu, že na mnohé veci máme častokrát úplne opačné názory, čo je prirodzené, vždy tá diskusia bola korektná, bola založená na argumentoch a myslím si, že aj vďaka jeho normálnej argumentácii sa viacero tých vecí, ktoré spomínal, dostali do toho návrhu či už, ja neviem, tie konsolidované znenia, alebo dohoda na hodine otázok, plus niektoré ďalšie veci.
Ale viete, je prirodzené, že sme ľudia a každý máme svoj názor, vychádzame z iného prostredia, pozeráme sa na veci ináč, čiže je prirodzené, že na niečom sa nedokážeme zhodnúť. Niekto si myslí, že by sa malo aj hodiny o niečom rozprávať, niekto si zas myslí, že za 90 minút musí človek povedať všetko podstatné k veci, všetko ostatné už potom je len omáčka a naťahovanie veci. Ale to je vec názoru. Dobre, no tak na tomto sme sa nezhodli. To nikoho z nás nerobí ani lepšími, ani horšími, čiže to je vec názoru a hlasovaním Národná rada rozhodne, ktorý názor prijme. Ale v zásade ja som sa počas celého toho, prípravy toho rokovacieho poriadku pozeral na to aj z tej druhej strany, že teda raz je človek v koalícii, raz je v opozícii.
Ja si naozaj myslím podľa svojho svedomia aj presvedčenia, že ten zákon je dobrý, aj keby som bol v opozícii, že tie pravidlá platia jednoducho pre všetkých a nie je s tým absolútne žiaden problém. Tretie čítanie bolo vždy koncipované alebo vždy sa používalo na naozaj na tú záverečnú opravu legislatívno-technických a gramatických chýb, posledné dva roky sa začalo zneužívať na v podstate ďalšie otváranie rozpravy. Takže aj tu si myslíme, že táto úprava je správna.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok a absolútne sa zhodujem s tým, že je to premrhanie príležitostí. To, čo je požiadavka naprieč celou spoločnosťou, je požiadavka po nejakom zmierení. My sme tu mali príhovor predsedu Pellegriniho, potom sme tu mali príhovor predsedu Rašiho. Obidvaja vlastne prehovárali k tomu, ako budú rešpektovať rokovací poriadok, ktorý máme. Opak sa stal pravdou a teraz máme na stole ďalšie skracovanie času pre vyjadrenia v parlamente, čo je absolútny prejav demokracie, že poslanci tu vystúpia, najmä tí za opozíciu a môžu sa vyjadriť k všetkému. Veď to je, dá sa povedať, jediný skutočný priestor opozície, aby mohla upozorňovať na prešľapy vlády, nech už je ktokoľvek v opozícii, a tento priestor by jednoducho mala mať. Ale toto nepochopenie podstaty demokracie sa tu jednoducho ukazuje už v samotnom prístupe k tomu, že ešte v januári bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde. Je september a na žiadnej zo schôdzí, ktoré už boli, jednoducho tento návrh prerokovaný nebol. Na schôdzi v septembri nie je tento návrh daný na začiatok schôdze. To znamená, je vôbec otázne, či vôbec na tejto schôdzi bude prerokovaný.
Toto je jednoducho prístup koalície k demokracii. A je to popretie nakoniec všetkého, čo sľubovala v samotnom prehlásení pri, pri dôvere, ktorá bola daná vláde zo strany parlamentu pri začatí jej fungovania. Je to jednoducho popretie všetkého, k čomu sa hlásili, a takto to naozaj vyzerá, keď niekto si nectí demokraciu.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie.
Pán poslanec Pročko, ja som nehodnotil, prečo sa zástupcovia hnutia SLOVENSKO nezúčastňovali pracovnej skupiny, ja som to iba konštatoval. A teda ak hovoríš, že ste nechceli, aby Robert Fico alebo Tibor Gašpar mohli povedať, že ste mohli niečo priniesť a nič ste nepriniesli, no tak my sme niečo priniesli, rovnako aj ostatné strany, ktoré sa zúčastňovali, niečo priniesli a niečo z toho sa aj dostalo do toho, do toho výsledného návrhu. A potom si povedal, že sa ti páči, že som povedal, že tá zmena nič, že to, čo prináša, nič nerieši, tak ako teda myslím, že si to myslel, alebo aspoň dúfam, že si to myslel na, na to predĺženie alebo teda skrátenie rokovacieho času z 20 na 15, lebo to naozaj, naozaj nič nerieši, ale teda okrem toho, okrem toho obmedzovania rozpravy aj v tom návrhu sú veci, ktoré myslím si, že riešia nejaké veci a môžu priniesť posun.
Pán poslanec Vančo hovoril, že bola zhoda len na technických veciach a nebola vôľa ísť do, do nejakých zásadnejších opatrení. No ak sa má dohodnúť zmena pravidiel, tak tá zmena pravidiel ak má byť vecou zhody, no tak to môže byť len najmenší spoločný menovateľ, tak z tohto pohľadu je jasné, že sa tam nemohlo dostať všetko, napríklad čo sme my mali v tom našom minuloročnom návrhu a ja by som bol tiež rád, keby sa tam toho dostalo výrazne viac.
Ale myslím si, že to malo zmysel, aj to, že sa tam niečo dostalo, aj to, že sme niečo kolegom z koalície vyhovorili a teda nie všetko, s čím oni tam prišli, sa v tom výslednom návrhu ocitlo. A áno, vnímam to ako premrhanú príležitosť a škoda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa tiež odrazím od vystúpenia pána poslanca Dostála. Už pán poslanec Podmanický na to reagoval sčasti tak, ako som chcel, ale nechcem vám robiť zle, lebo keď náhodou niečo pochválime z vášho vystúpenia, tak vzápätí sa spustí od niektorých vašich kolegov kritika na to vaše vystúpenie. Oceňujem, že ste veľmi pekne popísal tú formálnu stránku prijímania niektorých vecí, ktoré sú v tom návrhu, nie všetkých. Myslím si, že tá diskusia na tých stretnutiach fakt bola konštruktívna a dopadlo to tak, že boli niektoré naše návrhy, áno, vyhovorené, niektoré akceptované a niektoré neakceptované. A chcem tým ale povedať, že to vaše vystúpenie bolo teda z hľadiska nejakej - z môjho pohľadu, samozrejme -, objektivity toho procesu pomenované za správne. Bol ste toho účastný na rozdiel od napríklad pána poslanca Vanča, ktorý hodnotí tieto stretnutia napriek tomu, že tam nebol. Ale však to je, jak sa hovorí, už u pána poslanca je zvykom.
Premárnená príležitosť. No nie celkom s vami súhlasím paradoxne, pretože stále sme len na začiatku legislatívneho procesu a ja si myslím, že ešte vieme do toho procesu vstúpiť všetci, nehovorím len za koalíciu, hovorím aj za opozíciu, a už som v neformálnej časti niektorých stretnutí, rokovaní s poslancami hovoril o tom, že chcem, aby sme sa stretli medzi prvým a druhým čítaním a ešte o niektorých zmenách spolu diskutovali.
K etickému kódexu možno treba dodať, že na našich poradách bol, bola dohoda, že parlamentný inštitút pripraví akési prehľady etických kódexov okolitých krajín alebo aspoň členských krajín v Európskej únii a že budeme vychádzať z nejakej úpravy, aká tam je, prípadne z našej úpravy historicky dozadu. Je v prijímaní alebo teda v spracovávaní nejaká pracovná verzia etického kódexu, ktorá sa vám dostane medzi prvým a zrejme druhým čítaním, aby ste sa s ňou mohli oboznámiť a mohli sa k nej vyjadriť, pretože máme záujem najmä na tom, aby ten etický kódex bol prijímaný v nejakom väčšom konsenze a v nejakej väčšej zhode, aj hneď poviem prečo. Spomenul ste, že nemáme doriešenú tú najkontroverznejšiu časť rokovacieho poriadku, a to je zachovávanie poriadku v rokovacej sále a vôbec správanie sa poslancov či už počas pléna, alebo aj obliekanie sa, lebo paradoxne aj s tým máme problém. No je to problém, pretože dnešná úprava hovorí o slušnom správaní a o neurážaní kolegu poslanca, čo je dosť všeobecný pojem a keď dám ešte k tomu pohľad na slobodu prejavu, obzvlášť slobodu prejavu poslanca, tak sa dostávame do kategórií, že sloboda prejavu vo verejnom priestore môže byť aj poburujúca. A teraz tieto pojmy bližšie.
Či bude poburujúce to, že povie poslanec Progresívneho Slovenska, že sa tu chodí iný poslanec vygrciavať, či povie poslanec hnutia za, alebo hnutia SLOVENSKO, že sú tu všetci zlodeji, mafiáni a vagabundi a obdobné výrazy, ak sú poburujúce a budú prípustné, tak sa zvrhne rozprava u tých, ktorí ju budú chcieť takto interpretovať, do neželaného stavu, asi to chápeme všetci. Takže sám som zvedavý, akým spôsobom to budeme chcieť vyriešiť a akým spôsobom budeme teda to slušné správanie cez rokovací poriadok vyžadovať. To je, bohužiaľ, kategória, ktorú keby bolo možné dnes už vymedziť, tak verte, že už v tom rokovacom poriadku sa objaví.
Ale ja som skeptik, aj poviem vám prečo ďalej, lebo napríklad nadviažem hneď, pán poslanec Dostál, na diskusné časy. Teraz možno čo poviem, bude znieť neuveriteľne, ale ja by som bol za to, aby sme neobmedzovali, tak ako ste to povedal, vystúpenie poslanca ničím. Na druhej strane musíte vy prísť, ak máte nejaký návrh mechanizmu, ktorým dokážeme nakoniec takú rozpravu, ktorá bude jalová, nebude k veci, predsa len ukončiť, tak príďte s takým návrhom. Pretože v tomto parlamente zaznievajú vystúpenia, ktoré idú úplne od predmetu prerokovanej veci. Keď sa predsedajúci začne na to nejakým spôsobom pýtať alebo poukazovať, tak, samozrejme, okamžite nasleduje veta vystupujúceho poslanca: a k vystúpeniu tohto poslanca XY chcem dodať, aby ste si ošetrili to, že nehovoríte k veci. A viete si predstaviť, keby vám bolo odobraté slovo, alebo tu v tomto pléne aký by sa spustil krik, že obmedzujú sa práva poslanca vystupovať. Tých vystúpení, ktoré idú od predmetu prerokovanej veci, je veľmi veľa. A, bohužiaľ, to platí aj pre to tretie čítanie, ktoré tu teraz toľko kritizujete, pretože ja sa domnievam, že práve v tých posledných dvoch rokoch tu bolo viac príspevkov v treťom čítaní, ktoré sa tvárili, že sú na podaný pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ale nič s tým spoločné nemali.
Poslanec Matovič to tu najviac zneužíval, naťahoval, samozrejme, potom celý proces prijímania zákona, pretože spomínal všetko, len nie to, čo sa týka pozmeňujúceho návrhu. Ale toto je môj pocit z tých jeho vystúpení, vy mi možno budete oponovať a budete hovoriť, že tie vystúpenia boli k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý v tom druhom čítaní bol podaný, ale ja sa domnievam a tvrdím, že to tak nie je.
Nie je naším zámerom skutočne obmedzovať poslanca v jeho vystúpení, a teraz budem reagovať na vás, pán poslanec Hlina, lebo ste sa tu dosť emotívne rozčúlil, že či tu budete teda sedieť ticho. Skúsim vám odpovedať tak trošku vaším štýlom, že viete, ten, kto chce niečo hlavné a podstatné povedať a vie, čo je podstatné, tak to povie aj za desať minút. Ten, kto tu chce vystupovať s jalovými rečami a s prednesom, ktorý sa má podobať cirkusu, no tak tu vie rozprávať aj dve hodiny a nepovie nič podstatné. A vy si z toho urobte záver, čo hovorím o tých vašich vystúpeniach, ale nemyslím si, že by ste mal málo času, aj keby hneď došlo k skráteniu toho písomne prihláseného poslanca do rozpravy o päť minút, že to obmedzí možnosť diskutovať ku zákonu nejakým zásadným spôsobom. Tu len zopakujem, som za to, čo povedal pán poslanec Dostál. Mám za to, že tí poslanci, ktorí sa pripravia na vystúpenie a hovoria k zákonu, tak využijú ten svoj čas efektívne a možnože potrebovali by aj dlhší čas. Na druhej strane sú tu vystúpenia, ktoré sú, jak som povedal, mimo predmetu prerokovanej veci, a všetci sa len na to pozeráme, ako sa tu recyklujú, aj to musím povedať, často vystúpenia medzi poslancami, kde, kde sú zmeny ku, ale tým nechcem obmedzovať právo ani jedného z poslancov, pretože jednoducho všetci tu máte právo vystúpiť, právo o tom hovoriť.
Čo ešte môžem povedať subjektívne, relevantná diskusia ku každému zákonu tu prebieha tak možno šesť hodín. To znamená, že za tých šesť hodín ku konkrétnej veci v rámci rozpravy zaznejú aj nové názory, nové postrehy, nové návrhy na nejaké, nejaké iné úpravy. Potom, ako to hovorím často, sa to recykluje a v podstate, v podstate nič nové tá diskusia neprináša. Prídete s návrhom, ako vyriešiť to, keď bude diskusia skutočne len obštrukciou a môžeme sa o tom rozprávať. Máme tu síce ustanovenie, ktoré bolo využité viackrát práve kvôli obštrukcii, že sa určil konkrétny čas na rozpravu a išli sme len v nejakých rozdelených časoch a diskutovali sme s obmedzeným časom.
Krátko by som sa dotkol aj toho nerešpektovania rokovacieho poriadku, to bolo z vystúpenia pani Kolíkovej a požiadavke po zmierení, tak na túto tému by som tu mohol vystupovať ďalšiu hodinu, lebo už tu nie je pani poslankyňa, o tom zmierení. To ja vnímam ako kategóriu zo science fiction, takže nerešpektovanie rokovacieho poriadku, rád by som bol, keby to vedela skonkretizovať, v čom predsedajúci alebo tí predsedovia Národnej rady, ktorých ona spomenula vo svojom vystúpení, nerešpektovali rokovací a platný rokovací poriadok.
Z iných vystúpení, povinná účasť ministrov na výboroch, z praktického hľadiska asi, a aj ja niekedy som nie spokojný s tým, ak sa dlhú dobu nedostavuje trebárs na výbor pre obranu a bezpečnosť povedzme minister obrany alebo minister vnútra. Na druhej strane zažívam aj situácie, kedy je potrebné, aby bežali súbežne aj dva-tri výbory a ten minister jednoducho nevie prísť na každý. Ešte ani len tí, čo organizujú výbory, sa nevedia zladiť, aby sa nekolidovalo v tom čase a tá účasť občas toho štátneho tajomníka je nevyhnutná, takže tá povinná účasť ministra, akokoľvek by možno bola žiaduca, by bola len komplikujúca z pohľadu chodu výborov a, samozrejme, aj pléna. Ja viem, že mi zareagujete, pán poslanec Dostál, že to nie je tak, ale ja za tú dobu, čo som tu a vy máte dlhšie skúsenosti, sedíte v parlamente skutočne viac rokov, asi, asi máte s tým viac skúseností.
Faktické poznámky k ministrom, poďme o tom diskutovať. Povedali ste, že sa nepozeráme na prijímaný rokovací poriadok ako keby očami, že raz bude možno aj táto časť, ktorá je dnes koaličná, sedieť v opozícii. Práve naopak, preto sú tam aj niektoré veci, ktoré ste vy spomenul, a každá zmena by mala vyhovovať aj pre situáciu, že dostanete vy od občanov dôveru a budete opäť vládnuť a my vám budeme musieť šliapať na päty a kritizovať.
Chcel by som sa tiež ohradiť voči tvrdeniu, že tento zákon sa predkladá so zlým úmyslom - pán Grendel tu nesedí -, myslím, že z tých vystúpení, ktoré tu boli, to jasne zaznelo.
No k pani poslankyni Mesterovej domnieval som sa, že reagovať nebudem, lebo tvrdiť, že tu vystupujeme s tým alebo chodíme s tým, aby sme obmedzovali slobodu niekomu inému (povedané s pobavením), tak na tú tému by sme sa opäť mohli dlho a dlho rozprávať.
A ešte hľadám pána Pročka, lebo (reakcia z pléna), aha, prvú poznámku, čo som si napísal, pána poslanca Pročka, prepáčte, že vlastne nie je na čo reagovať, ale nakoniec predsa len: odporné, nechutné urážanie, ktoré tu predvádzajú koaliční poslanci, a to konkrétne Robert Fico. No, pán Pročko, takže vy sám by ste si mal pozrieť vaše vlastné vystúpenia, možno do histórie nejaké, a potom vaši kolegovia tam nad vami hore, predovšetkým pán Matovič, lebo presne tieto slová, že odporné, nechutné urážania, to je výsledok toho, čo v tomto parlamente nevieme vyriešiť, a čo priniesli poslanci hnutia SLOVENSKO do parlamentu a nemyslím teraz, ani v poslednom týždni, dlhodobo. Vy začínate kriviť verejný priestor. Vy ste tí, ktorí ste šíritelia nenávisti, neznášanlivosti a sa tu netvárte, že vy ste tí, ktorí ste prišli niečo zmierňovať.
A oceňujem to, že sa odvážil pán poslanec Dostál povedať, že čo ste neprišli na tú pracovnú skupinu, pretože mali ste možnosť byť vecní. Vecní, nie odporne a nechutne urážliví.
Ďakujem. (Potlesk.)