39. schôdza

Ďakujem za slovo.
Tomáš, čakal som, že čo ideš povedať, keď si šiel za ten pultík, a máš pravdu. Upozornil si na jeden z ďalších sľubov pána ministra, ktorý skrátka sa zdá, že vyhníva a práve aj pri tejto príležitosti treba povedať, že naozaj my sa nemôžeme spoliehať na sľuby a na, a na vyjadrenia, nakoniec už aj Rázsochy sa mali kopať teraz a tiež sa nekopú a takisto aj pri tom záchrankovom tendre sa nedá vôbec spoľahnúť na to, že pán minister bude mať po tomto prijatom zákone silnú motiváciu to nejakým spôsobom urýchlene ukončiť a dať to na poriadok.
Čo sa týka toho, čo si povedal k tomuto receptu, tak naozaj máš úplnú pravdu, že my strácame cenné dáta, na základe ktorých sa potom nedá robiť dostatočne kvalitná zdravotná politika. Tie dáta budú veľmi chýbať a najmä v tomto období, keď presne, je tu eldorádo poplatkov, obrovské množstvo nezmluvných lekárov. Žiaľ, keby to aspoň fungovalo tak ako v tom Rakúsku, že si čiastočne veci môžeš nechať preplatiť potom u svojej poisťovne, to je to, čo my hovoríme, že veď keby tu nabehol ten príklad nejaký systém toho, na čo máš nárok, do nejakej maximálnej čakacej lehoty nedostaneš sa, dobre, ideš k nezmluvnému a poisťovňa ti to musí uhradiť aspoň nejakým, nejakou platbou. Nič tu takéto neni a my iba pozeráme na to, jak to zdravotníctvo nám postupne, postupne naozaj kolabuje a kolabovať bude. Už som veľmi zvedavý, ako to ďalej bude aj s plnením rozpočtu. Zachytil som, že sa nedostatočne plní rozpočet cez aktívnych poistencov, pravdepodobne strácame ľudí, ktorí platia dane a odvody na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, Marek, áno, pripomenul si to, že na sľuby pána ministra sa nedá úplne spoľahnúť. Dneska sme tu počuli ešte jeden sľub, nielen o tých záchrankách, ale počuli sme aj sľub o tom, že bude ten zákon, ktorý bude riešiť psychoterapiu. Tiež si myslím, že to bude možno patriť medzi tie veci, ktoré, ktoré vyhnijú. Každopádne ja by som bol naozaj rád, pán minister, keby ste skúsili verejne povedať, že prečo ten eRecept nie je opravený, aké sú tie možno oficiálne dôvody, možno ak sú nejaké neoficiálne, si ich môžete nechať pre seba, proste tie oficiálne, ktoré vás viedli k tomu, že do konca marca to bude vyriešené k tomu tvrdeniu a dneska, v septembri, stále to vyriešené nie je a máme tu zákon v ktorom to mohlo byť a stále to tam nie je, že prečo, že kde je, kde je, kde je, kde je ten pes zakopaný.
Možno s tým by som ešte k tomu pridal teda ďalšiu otázku. Ja viem, že možno nebudete chcieť odpovedať, ale že čo slovenskí pacienti dostanú za to percento zvýšených odvodov od budúceho roku?
Ďakujem.

Dobre. Nebudem sa už možno vracať k niektorým veciam, asi sa to nepatrí, ale no. Dobre.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako iniciatívny materiál.
Návrh zákona rieši viaceré oblasti týkajúce sa systému verejného zdravotného poistenia a činnosti zdravotných poisťovní a činností úradu pre dohľad, vo vzťahu k verejnému zdravotnému poisťovni, poisteniu má návrh zákona za cieľ najmä upraviť spôsob vstupu samostatne zárobkovo činných osôb so štátom mimo krajín Európskej únie do systému verejného zdravotného poistenia a upraviť proces podávania prihlášok a podávania späťvzatí prihlášok. Vo vzťahu k činnosti úradu pre dohľad má návrh za cieľ najmä definovať postupy pri realizácii prehliadok mŕtvych tiel v nemocnici.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, dámy a páni, páni, vážený minister, rada by som využila, že je tento zákon otvorený a prerokúvavaný teraz v prvom čítaní a vystúpila v rozprave, pretože verím, že veci, ktoré prednesiem, môžu byť súčasťou aj nejakých pozmeňujúcich návrhov, ktoré možno vznikajú na ministerstve alebo vyplynú z debaty. Tento zákon rozširuje skupinu osôb, ktoré môžu vstúpiť do systému zdravotného poistenia, a ja by som rada pri tejto príležitosti upozornila na jednu skupinu študentov, na ktorú tento zákon vlastne a táto novela stále nemyslí.
V auguste tohto roku vydal komisár pre deti správu o stave a životnej situácii ukrajinských detí na Slovensku. Komisár pre deti na základe výsledkov prieskumu poukázal na viacero zlyhávaní štátu v prístupe k ukrajinským deťom, ale čo mňa zaujalo a kontaktovala som ho a stretli sme sa k tejto veci, boli najmä študenti stredných škôl. Vlastne jeden z najväčších problémov, ktorému títo študenti čelia, je absencia možnosti vstupu týchto študentov do zdravotného systému. Ide o naozaj špecifickú skupinu detí, teraz opíšem, v akej sú ako keby právnej situácií na Slovensku. Ide o študentov z Ukrajiny, ktorí tu žijú sami, bez svojich zákonných zástupcov, nemajú inštitút že dočasného útočiska, ani azyl a neposkytuje sa im ani starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Sú na internátoch, stredoškolských internátoch 365 dní v roku. Tieto deti sem zväčša prídu na základe splnomocnenia ich rodičov, to už je druhý problém, že cez rôzne agentúry, väčšinou ich zastupuje jedna osoba, ktorá takto zastupuje aj desiatky iných detí, a často po administratívnom vybavení vstupu a v lepšom prípade ešte školy, toho stredoškolského internátu, že nezostanú na ulici, tieto deti ostávajú samé, odkázané na seba, bez nejakej relevantnej zodpovednej osoby, ktorá by ich zastupovala. Školy v tomto hovoria, že nie sú splnomocnené ako keby ich zastupovať, a tak sa tieto deti, ktoré majú akože často 13-14 rokov vlastne ocitnú bez nejakej pomoci vlastne odkázaní len na ten školský systém a bez nejakého zdravotného pokrytia. Úrad komisára pre deti odhaduje, že týchto detí je tu viac ako 1 500 a sú to najmä stredoškoláci, ako som popísala. Zákon č. 580/2004 momentálne na túto skupinu študentov nemyslí. A v podstate tým, že ide naozaj o špecifickú skupinu osôb, nie sú zahrnuté ani v predloženej novele zákona.
To by sa dalo veľmi ľahko zmeniť naozaj jednou vetou, pretože vy tam v § 3 ods. 3 písm. c) vkladáte vetu, že po c) maloletý cudzinec, ktorý študuje na vysokej škole, tak ak by ste tam dali, že študuje na vysokej škole aj na strednej škole alebo a strednej škole, tak vlastne celú túto situáciu vyriešime, pokryjeme týmito dvoma slovami, aby sme vlastne ani na týchto 1 500 študentov nezabudli. Ja som ochotná, samozrejme, v tejto veci poskytnúť všetky podklady k úprave tejto novely a zaradenia týchto stredoškolákov zo zahraničia do systému verejného poistenia, naozaj nejde o veľkú skupinu detí a sú to, sú to mladí ľudia, čiže tam naozaj ide prevažne o veci ako vakcinácie a taká tá preventívna starostlivosť, aby sme ochránili vlastne aj našich študentov stredných škôl, ktorí sú ich spolužiaci v prípade, že by došlo k nejakému problému. Ale, samozrejme, aby sme dokázali pokryť aj ich zdravotný stav. Je tam aj taký podľa mňa ekonomický zaujímavý rozmer, že títo ľudia už sú niekoľko rokov, mladí ľudia, na Slovensku a momentálne čelíme ako Slovensko odlivu mladých ľudí a podľa mňa práve títo mladí ľudia z Ukrajiny, ktorí tu prídu a študujú tu na strednej alebo vysokej škole, môžu byť akože naozaj veľkým benefitom aj pre našu ekonomiku v prípade, že sa tu zostanú, že sa tu rozhodnú zostať. Po vzore Česka, po vzore Poľska, ktorí im poskytujú toto zdravotné krytie, je toto podľa mňa aj pre nich argument, ak im v tomto vyjdeme v ústrety ostať aj na Slovensku, pretože budú vedieť, že tu majú tú zdravotnú starostlivosť, tak ako to riešia napríklad kolegovia v Česku a Poľsku. A myslím si, že je to pádny argument pre mladých ľudí, keď zvažujú, kde ostať a za akých podmienok.
Takže toľko z mojej strany. Opakujem, lebo, pán minister, ste tu hovorili s kolegom, tak ja len zopakujem, že naozaj ide o jedno slovko, ktoré by sa tam vsunulo, a to v časti, kde hovoríte o maloletých cudzincoch, ktorí študujú na vysokých školách, keby sme tam doplnili a stredných školách, tak týchto 1 500 deciek to má pokryté.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, Vlaďka, za tento príspevok. Téma zdravotnej starostlivosti a krytia ukrajinských utečencov, detí, a nielen detí je vec, ktorá stále nie je vyriešená v zdravotníckej legislatíve, čo ja veľmi pekne ďakujem za tvoju iniciatívu a vďaka aj za inšpiráciu, o čom bude môj príspevok v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem ti veľmi pekne. My sme tam mali takú výmenu s pánom ministrom, kedy mi hovoril, že vlastne pri tých stredoškolákoch by to bolo oveľa viac študentov. My to rozširujeme na vysokoškolákov, kde je oveľa väčšia skupina ako keby študentov zo zahraničia než na stredných školách. Je to spôsobené aj tým, že na tých stredných školách máme fakt málo internátov. Čiže pri tých vysokých školách, tam sa bavíme naozaj o tisíckach, ale tu tie štatistiky hovoria, že Ukrajinci sú ako keby najväčšia skupina tých študentov na stredných školách, ktorých máme z cudzích krajín, a všetky ostatné ďalšie skupiny sú menšie než, než sú ukrajinské deti. Takže, neviem, možno sa treba pozrieť aj s ministrom školstva do bližších štatistík, ale to, čo zatiaľ dokázal môj tím mi poslať, tak sú čísla, že tí Ukrajinci, tých 1 500 detí, by malo byť ako keby najväčšie číslo.
Ďakujem.

Dámy a páni, vážený pán minister, pôvodne som chcel vystúpiť na 20 sekúnd a povedať, že toto je zákon, s ktorým nemám zatiaľ problém a v prvom čítaní to budeme podporovať, ale vďaka Vlaďke ma to inšpirovalo k tomu, že by som rozšíril jej, jej pripomienku a upriamil vašu pozornosť na tému, ktorej sa možno na ministerstve zdravotníctva momentálne už nemá kto venovať, keďže ľudia, ktorí mali tú pamäťovú stopu, tam už nepracujú, a to sú utečenci z Ukrajiny, ktorí žijú na Slovensku. Toto je problematika, ktorá sa prijímala počas minulej vlády prostredníctvom lex Ukrajina 1, 2, neviem, koľko ich bolo tých, tých zákonov, ale v zdravotníctve sme to nedotiahli dokonca. A nehovorím to len preto, že by som tu chcel akože byť za chrumkavého pre nejakú ukrajinskú menšinu, ktorá ani nás nemá právo voliť, ale pretože som osobne založil na bratislavskej župe ambulancie pre pomoc ukrajinským deťom aj dospelým v čase, keď nebolo na to žiadne financovanie, sme vybudovali z nuly najväčšiu všeobecnú ambulanciu pre deti a najväčšiu všeobecnú ambulanciu pre dospelých ukrajinských utečencov na Slovensku. A viem o tom prvé a posledné, ako to funguje, ako je to financované a aké sú tam problémy. A je to téma, ktorá možno prepojí aj ten predchádzajúci zákon, pán minister, o NCZI.
Najzákladnejší problém, ktorý s ukrajinskými utečencami máme, je daný tým, že predchádzajúci government schválil verziu, že utečenci sú niečo iné ako všetci ostatní. Do nášho poistného systému sa dostanú len tí utečenci, ktorí sú zamestnaní. Respektíve ich deti, ako keď je ten zamestnaný zákonný zástupca. Všetci ostatní sú v takom režime, že majú síce nejaký zadefinovaný nárok, na čo majú nárok, aby im bolo uhradené, ale zároveň nie sú štatutárne poistencami. A viete, čo to, pán minister, znamená? Znamená to, že zdravotná starostlivosť, ktorá je poskytovaná utečencovi, ktorý nie je poistenec, sa nezapisuje do eZdravia a nemáme o nej žiadnu informáciu. Takýto pacient musí dostať papierový recept, lebo nie je v eZdraví. Keď je poistenec, okej, my mu vieme robiť elektronické veci, ale len čo nie je poistenec, tak všetko beží na papieri a neexistuje stopa, lebo databáza. A teraz si predstavte vzorového človeka, ktorý prišiel z Ukrajiny, padali mu bomby na dom, prišiel sem a živí sa sezónnymi prácami. Dva týždne má brigádu, dva týždne tú brigádu nemá. Dva mesiace niekde robí, dokladá tovar do políc a ďalší mesiac nerobí. Vtedy, keď pracuje, vtedy je poistenec, vtedy dostane eRecept, vtedy všetky informácie, ktoré o ňom vieme, sú zapísané v eZdraví, lebo je poistenec, ale v sekunde, len čo prestane byť poistencom, keď mu skončí brigáda, on je v inom režime, všetko to, čo sa mu robí v tom režime inom, sa deje offline bez toho, že by sa to niekam zapisovalo, bez toho, že by sme mali nejakú históriu. Čiže keď sa pozriete na takého pacienta, ktorý bol aj nebol poistencom, tak v jeho track recorde, v jeho zdravotnej dokumentácii nájdete diery, lebo tam nie je zrejmé, čím bol liečený, ako bol liečený, prečo bol liečený. Pokiaľ je to zdravý človek, čert to ber, ale pokiaľ je to človek, ktorý má nejakú, ja neviem, onkologickú liečbu alebo nejakú systémovú, inú systémovú liečbu, tak my o tomto človeku že nič nevieme, lebo nám tam chýbajú informácie.
Môj návrh riešenia, ktorý som opakoval pri minulej vláde a budem to opakovať aj pri vašej, spravme z nich poistencov. No nech sú to poistenci štátu, lebo v okamihu, keď budú poistencami, tak sa bude o nich viesť v elektronickom zdravotníctve účet. Takto sa o nich nijakým spôsobom neúčtuje. To je prvý problém. A druhý problém, ktorý sa týka poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, medzi ktorých patrí aj bratislavská župa, ktorá prevádzkuje tie ambulancie pre Ukrajincov, a vieme o tom opäť prvé a posledné, v okamihu, keď sa ukrajinský utečenec stane z poistenca opäť len odídencom, to znamená, napríklad ukončí sa jeho brigáda alebo ukončí sa jeho pracovný pomer, tak zdravotná poisťovňa to, samozrejme, chce mať vykázané v odlišnej dávke, v odlišnej faktúre, na odlišnom papieri, ale poskytovateľ netuší, kedy pacientovi z Ukrajiny skončil pracovný pomer. To znamená, naďalej ho bude vykazovať ako zamestnanca. Poisťovňa to neuhradí, škrtne a neexistuje spôsob, jednoduchý spôsob, ako môže poskytovateľ dostať za týchto ľudí zaplatené. A pokiaľ sa status toho poistenca alebo toho pacienta, pardon, mení poistenec, nepoistenec viackrát za rok, tak to spôsobuje absolútny chaos v tom účtovníctve a na strane poskytovateľov je tu silná rezignácia, že oni radšej nebudú ošetrovať ukrajinských utečencov len preto, aby sa nedostali do týchto vykazovacích, fakturačných a iných problémov, lebo aj tak majú pocit, že im to nikto nezaplatí.
Ja viem, že sú to staré dáta, ale ja som sa pred troma rokmi pýtal všeobecných lekárov v Bratislavskom kraji, že ako im je uhrádzaná starostlivosť o Ukrajincov a zistil som, že len jedna šestina tej starostlivosti, ktorú poskytujú, je im uhrádzaná. Buď im nie je uhrádzané nič, alebo sa sami lekári na to vykašľali, že sa nebudú naťahovať s poisťovňou, lebo je to komplikované, lebo sa to vykazuje v inej faktúre, lebo sú tam tie chybové veci, ktoré si nemá ako ten lekár overiť, že či je niekto alebo nie je niekto poistencom. Nie je to dobré, lebo tým pádom to vytvára bariéru dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre túto skupinu občanov, ktorí sú už beztak postihnutí tým, že sú vytrhnutí zo svojho prirodzeného prostredia, nie s nadšením prišli na Slovensko zo svojich domovín a riešenie je pritom jednoduché. Urobme zo všetkých odídencov poistencov štátu. Tak ako máme poistencov štátu z azylantov, tak ako máme poistencov štátu z odsúdených a neviem koho všetkého, tak aj z tejto skupiny ľudí urobme poistencov štátu. Tie peniaze tam máme na úhradu tej starostlivosti, ale len tou zmenou toho statusu by sme dosiahli, že k týmto pacientom budeme pristupovať rovnako ako k normálnym, bežným slovenským poistencom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som do tejto debaty, aby bola už úplná, chcela zahrnúť aj jednu tému, ktorej sme sa venovali aj v minulom funkčnom období, a teraz nie som si úplne istá, ktorá poisťovňa, ale mne sa zdá, že to bola Dôvera, ktorá na to upozornila a mňa to šokovalo, ale bolo to zaujímavé. Tam vyčíslovali, že koľko vlastne stojí na Slovensku akútna zdravotná starostlivosť, ktorú poskytujeme ľuďom bez domova. Tým, že ľudia bez domova často nemajú zdravotné poistenie a vlastne nemôžu si dovoliť ambulantnú zdravotnú starostlivosť, tak často skončia vlastne s veľmi ťažkými stavmi v akútnej zdravotnej starostlivosti, ktorá vieme, že je oveľa finančne náročnejšia pre štát a tak ďalej, ale, samozrejme, štát im ju poskytuje. No a v Česku ešte za Babišovej vlády vlastne spravili to, že týmto ľuďom v nejakej miere, teraz neviem presne ten vzorec, ale vlastne keďže oni sa nevedeli z tých dlhov v zdravotnej poisťovni nijako vykúpiť, keď sa chceli dostať naspäť do zamestnania, tak im v nejakej miere ten dlh odpustili, aby ich dostali naspäť do zdravotného poistenia a vlastne aby sa tí ľudia začali starať s nejakou sociálnou asistenciou o svoje zdravie, to sa týkalo diabetikov a tak ďalej, aby proste neskončili v takých fatálnych zdravotných stavoch, kedy už nie sú schopní prísť naspäť na pracovný trh. No a myslím, že to bola tá Dôvera, ktorá tak akože veľmi opatrne navrhla, aby sme nad niečím takým uvažovali a to z toho dôvodu, lebo je to lacnejšie pre ten systém ako potom tá akútna zdravotná starostlivosť a vlastne naozaj to, to zachraňovanie tých životov už vo veľmi ťažkých stavoch.
Takže ak sa chceme zamýšľať nad tým, že kto sú ešte ľudia, ktorí sú ako keby mimo tej pomoci, sú v dlhoch, ktoré často už nie sú schopní nikdy, do konca života zaplatiť, tak aj tam sú riešenia, a vtedy tuším aj boli legislatívne návrhy buď na ministerstve zdravotníctva, alebo na ministerstve sociálnych vecí a rodiny, kde je taká skupina, ktorá sa venuje bezdomovectvu, ktoré toto riešili. Tak len pre úplnosť témy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega, spomínali ste, ja nie som teda odborník nejako na zdravotníctvo, ale spomínali ste, že dať odídencom verejné teda poistenie. No, ja vám môžem povedať iba takú skúsenosť z verejných vysokých škôl, ktoré tiež hosťujú množstvo študentov z tretích krajín a práve aj z Ukrajiny. Problém je, že oni o status odídenca nemajú záujem. Oni sa nám reálne nehlásia na status odídenca a tam vzniká teda problém, že oni si žiadajú teda o prechodné pobyty, o iné možnosti pobytu na Slovensku a v tom prípade chcem pochváliť, alebo v tomto kontexte chcem veľmi pekne pochváliť pána ministra Kamila Šaška, ktorý sa postavil veľmi zodpovedne aj pri príprave tohto zákona k problému hlavne maloletých ukrajinských študentov na vysokých školách a dal im to poistenie bez ohľadu na status poistenca. Všetkým z tretích krajín dal proste poistenie zdravotné. Skvelá vec. Akože ja ho za to skutočne veľmi pekne chválim a veľmi mu za to ďakujem, že vyhovel takej prosbe aj zo strany vysokých škôl, aby sme sa postarali o týchto maloletých, ktorí ako keď prídu a majú so sebou svojho rodiča, tak, tak môžu byť aj na jeho poistenie nastavený, ale to často nie je prípad a reálne tu našiel prostriedky aj v štátnom rozpočte, aby, aby sme pokryli toto verejné poistenie pre týchto. Takže, pán minister, ďakujem.