39. schôdza

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som dostal takú správu od jednej mamičky, spýtala sa ma, že prečo teda ideme zlikvidovať súkromné školstvo. No ja hovorím, že ja nejdem nič zlikvidovať, ani nikto z nás nejde zlikvidovať.
A presne si poukázala na to, že keď si rodič vyberie teda pre to dieťa súkromnú školu, prečo by mal byť rozdiel. Prečo je rozdiel medzi tým, kde chodí to dieťa a prečo je rozdiel v tom, ako sa tento štát stavia k súkromným školám? Keď sme už teda raz dali súkromné školy a keď majú možnosť tie súkromné školy fungovať, tak by mali byť aj rovnaké pravidlá pre tie súkromné školy a pre štátne školy.
Nebudem hovoriť o kvalite súkromných škôl ani o kvalite štátnych škôl, ale jednoducho naozaj tá spravodlivosť a tá rovnosť by tu mala byť. A tá spravodlivosť a tá rovnosť tu nie je.

Pani poslankyňa Puškárova.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Len kratúčko, teda také tri poznámky. Prvá vec a to som už spomínala aj ráno, veľakrát hovoríte o podpore školstva, ako teda udržať naše školstvo. Momentálne Slovensko je svojou podporou 100 % normatívom tuto, pred nami je Švédsko, Fínsko, Belgicko a za nami sú všetky krajiny, Česko je tuto, tam sme. My podporujeme naše súkromné školy nadštandardne, žiaľ, nie je to bežné v Európe a, bohužiaľ, za posledné roky sa nám podiel normatívov, ktoré vyplácame súkromným školám, ktoré vyberajú aj školné, opäť hovorím, treba si rozdeliť viaceré školy, ten zákon je nastavený na školy, v prvom rade sa bude znižovať normatív tým, ktorí vyberajú školné a môžu teda dorovnávať výpadky cez školné, vypláca im rovnakých 100 %.
Kapitálové výdavky v rozpočte školy nie sú veľké, na školu ročne je to 21-tisíc euro. Oproti vyplácaným normatívom z verejných zdrojov je to teda maličký zlomok, maličký, ani 5 %, čiže o kapitálových výdavkoch, prosím, už nehovorme pri tejto diskusii.
Čiže ak chceme udržať naše školstvo ďalšie roky a vieme, že budeme potrebovať kvalitné školstvo, ten tok zo súkromných škôl, ktoré vyberajú školné a kde chodia deti rodičov, ktorí si to môžu dovoliť, musíme presmerovať do verejného školstva, lebo tam nikdy nebude dosť peňazí. Bojujeme tu za učiteľov, za ich zvýšené platy. Potrebujeme presmerovať tento tok, to je recept na udržateľnosť nášho školstva.
Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem.
Ďakujem, pani poslankyňa Puškárová. Ja som sa chcela vyjadriť aj k školnému, pretože verejné, to je taká otázka, taká dvojsečná, totiž aj verejné školy vyberajú skryté poplatky, viete, však rozprávam sa s rodičmi, jednak peniaze na ZRPŠ, to je kešovka, dáte to pani učiteľke, potom napíšu celý zoznam, čo treba doniesť, hygienické potreby, vreckovky, mydlo, neviem čo. Čiže vidíte rodičov, ktorí s takými veľkými taškami, kde majú nakúpené, idú do školy a zložia to tam, dostali zoznam. Ďalšie príde, za tento zošit pracovný chce 20 eur, za anglický zošit chceme 31 eur, za toto a keď to narátate, zrazu sa pozrete na ten účet, ktorý platíte v štátnej škole, hovorím stále, tak zistíte, že len za ten prvý mesiac, ktorý dieťa išlo do školy, ste už vycálovali okolo 200 eur. A to ja nazývam skryté poplatky.
Súkromné školy, s ktorými som sa rozprávala, majú možno nejaké minimálne školné, možno 50, 60 eur, sú aj také, pozor, ktoré majú 1 500, 2 000 eur, ale to hovorím, že tým im je úplne, tie sú ani podľa mňa neni v sieti škôl. (Reakcia z pléna.) Cambridge? Britská Cambridge škola? No ale tak to je, im bude úplne (reakcia z pléna), tak potom tým bude úplne jedno, či zaplatia ich rodičia 1 500, 2 000, 2 500 eur, pretože tam tí rodičia naozaj nemajú problémy s peniazmi. Ja hovorím o školách, ktoré vyberajú minimálne školné, ktoré pokryjú, že keď dieťa príde, rodič príde s dieťaťom do školy, tak už nepotrebuje nosiť vreckovky, mydlá, neviem čo všetko, hygienické potreby, lebo to všetko tam už je, to si už raz zaplatil a koniec a už neplatí. Takže ja sa obávam, že týmto zákonom alebo touto reformou sa zvýši aj tá šedá ekonomika, že presne takýmto spôsobom sa začnú vyberať v školách takéto skryté poplatky. Ale týchto škôl, o ktorých hovoríte, že platia obrovské školné je minimum. A áno, s tými urobte poriadok.

Poslanci Dubovický, Krajčí, Plaváková nie sú v sále, strácajú poradie. V rozprave bude vystupovať pán poslanec Krátky.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, milé kolegyne, kolegovia, nuž, keď som počul, že máme na stole teda reformu školstva, ktorá nemá obdobu za ostatných 20 rokov, tak som spozornel, pretože ja sa teším na to, že naše školstvo sa posunie dopredu a teším sa akejkoľvek snahe toho, že niekto prinesie zmysluplnú, proštudentskú reformu, ktorá bude v záujme nielen žiakov, ale aj rodičov. A potom som sa vrátil teda na ten začiatok, pán minister, tak ako ste to predložili a zistil som, že toto nie sú tie hlavné menovatele, že vaše menovatele boli, že treba naplniť a zadosťučiniť verejnému záujmu, že je potrebné využiť teda ten normatív, ako pani Puškárová teraz popísala, inak nota bene, teraz ste na vlastnej koži zažili, čo to znamená, keď chcete ukázať zmysluplnú tabuľku a graf, čiže ja len podporujem teda tú snahu to neobmedzovať a dať slobodu poslancom, teda prinášať aj vizuálne pomôcky, aby sme mohli deklarovať a argumentovať, čiže vrátim sa k tomu normatívu, čiže ten je potrebné nejako inak prerozdeliť, a teda vo verejnom záujme, ktorému sa má zadosťučiniť, tak je, školy postaviť do pozície, že majú prijať hlavne tých študentov a žiakov, ktorí sú v ich blízkosti. A teraz som zostal tak na pochybách, že či toto je teda naozaj ten problém a či toto je naozaj to gro tej reformy, ktorú potrebujeme. A zostal som sledovať tú debatu, tú diskusiu, pretože začalo sa to veľmi zaujímavo vyvíjať a o to viac, keď v konečnom dôsledku tie kroky, tak ako boli, teraz hovorím na začiatku, navrhnuté, ohrozovali, skutočne ohrozovali vo svojom dôsledku existenciu cirkevných škôl.
Tie súkromné, áno, rozumiem, ale ako teraz by som ich na chvíľočku vynechal z diskusie, lebo ony si vedia nastaviť a upraviť podmienky, hoc teda drvivá väčšina z nich nevyberá tak veľké poplatky, aby vedeli vyjsť s tým normatívom, ktorý ste im pôvodne chceli dať, o koľko ste ho pôvodne chceli znížiť. To by naozaj rapídne museli zvýšiť to, čo vyberajú za školné, aby mohli prežiť.
Venujme sa na chvíľočku tým cirkevným školám, že tu už bolo viackrát, pán minister, povedané, že to je výdobytok novembra. To je v podstate sloboda, kreativita v školstve, mne sa to veľmi páči, keď si rodičia a ja ako študent potom už neskôr, keď som bol na vysokej škole, som si mohol vybrať školu, ktorá sa mi páčila aj obsahovo, aj formou a mohol som tam ísť. Nuž, ja viem, že vy neobmedzujete a neprikazujete priamo rodičom a študentom, čo si majú vybrať, ale vy ten systém nastavujete tak, že tie školy budú mať existenčný problém a stále to tam zostalo. Skrátka vy ste zapli prvý gombík zle a dnes, keď ste ustúpili z niektorých svojich pozícií a keď ste niektoré veci zmenili, tak stále ste to nedopracovali a nevyhodili ste to do výhybky, ktorá by mi hovorila, že toto je po 20 rokoch v školstve očakávaná zmena, ktorá spraví zo školstva inovatívne miesto, ktorá mu dá, hoc teda ja rozumiem, že je konsolidácia, dostatočný vankúš finančný, aby sme sa mohli posunúť dopredu. A ja teraz nechcem hovoriť o financiách v školstve aj keď teda som tam teraz odbočil.
Ak postavíte rodičov do pozície, alebo teda nastavíte systém, že tie školy jednoducho budú mať problém prežiť, alebo stratia svoju identitu, lebo teraz majú na výber jedno alebo druhé, tak znejú tie návrhy, tak idete proti moderným trendom, idete proti tomu, čo vlastne chce naša spoločenská objednávka. Čiže upozorňujem na to, že tu neni len verejný záujem toho, aby rodičia mohli umiestniť deti do výchovno-vzdelávacieho zariadenia, ale aj aby ho mohli umiestniť do takého, ktoré spĺňa ich hodnotový a teda, áno, ich hodnotový rámec.
Zvlášť ma zaujalo, keď som sa pozrel a aj potom som si pozrel tú diskusiu pri jednom špecifickom momente, a to bolo domáce vzdelávanie. Ja teraz rozumiem tomu, že vy pravdepodobne máte, teda ja vám poviem, ako si to vysvetľujem, že ako sa tie zmeny, ktoré teraz navrhujete v tom domácom vzdelávaní, tam dostali. Ja rozumiem tomu, že vy asi máte na ministerstve nejakých ľudí, ktorí sú zaslúžilí vo svojom obore, rozumiem tomu, že majú nejakú erudíciu a je rozumné ich počúvať skrátka. Ale neviem, kto poradil, dať do zákona to, že majú učitelia povinne navštevovať tých rodičov a tie rodiny, ktoré majú študenta na domácom vzdelávaní, a to z tohoto dôvodu, totižto už len, keď si to porovnám s takou školskou inšpekciou, že ani ona nemá (reakcia navrhovateľa), no nie, ešte raz, nie sú, domáce, tak mýlim sa, keď hovorím, že, ešte raz to zopakujem, aby som si bol na 100 % istý, mýlim sa, keď hovorím, že navrhujete v zákone povinnú vizitáciu rodiny s domácim vzdelávaním? Výborne, čiže toto nebude obsahom zákona, ktorý prejde? (Reakcia navrhovateľa.) Tak to je výborné, dobre, lebo videl som to tam. (Reakcia navrhovateľa.) Takto, stretol som sa s ľuďmi, ktorí sa domácemu vzdelávaniu venujú, vystupujem, aby som ich zastúpil, položil som otázku, že garantujete, že teda nie sú tam povinné vizitácie domácností rodín, ktoré domáce vzdelávanie... výborne, lebo to bola jedna z požiadaviek, ktoré mimochodom oni opreli o podmienky alebo diskusiu, ktorá bola aj v MPK, takže ja sa pýtam na to, čo sa tam objavilo, čo mi oni tlmočili a čo som tam videl, takže je výborné, to je jeden z veľmi dôležitých momentov, pretože keby toto tam bolo, tak to znamená, že tie deti, ktoré sú na domácom vzdelávaní s tým normatívom, ktorý je teraz 10 % alebo 30, pokiaľ ide o deti, ktoré majú zdravotné, fyzické problémy, tak tá škola, ktorá dostáva tento normatív, by jednoducho nemala ani zdroje, ani kapacity školské navštevovať tieto domácnosti. A to je výborné, že teda to tam neni a že to vypadlo.
Druhá vec, pán minister, a tiež mi zareagujte, lebo to je dôležitá vec, ktorá ľuďom leží na srdci, zvlášť tým, ktorí teda majú domáce vzdelávanie, je povinnosť prezenčných skúšok teda na škole. Je to tam alebo to tam nie je, pán minister? Povinnosť rodiča prezenčne nehať to dieťa preskúšať, pokiaľ je vzdelávané v domácnosti, je to tam? (Reakcia navrhovateľa.) A jak budete, na Spišskú Starú Ves? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. (Reakcia navrhovateľa.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister, pán poslanec, nie som veľmi nadšený, že tu diskutujete medzi sebou. Normálne prebieha diskusia tak, že vy v rozprave vystúpite, môžte položiť rečnícke otázky a pán minister, keď zváži a uzná za vhodné, tak svojím vystúpením vám na nich odpovie. Tieto veci ste si mali vyriešiť vo výboroch, keď ste tak neurobili, tak ma to mrzí, ale nebudem zhovievavý ku takejto diskusii.

Krátky, Rastislav, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, pochopili sme. Akurát, že teraz to náhodou chcem oceniť, lebo väčšinou je s členmi vlády len prestrelka, a toto bolo náhodou, ja som rád, že pán minister na mňa rovno zareagoval, lebo to je dôležité. Ja teraz sa ho pýtam na veci, ktoré tí ľudia, ktorým leží na srdci a ktoré ohrozujú napríklad to domáce vzdelávanie, keby boli v zákone a keby tam sa dostali a boli v takej forme, ako mi boli tlmočené. Toto je veľmi zaujímavý podnet, pán minister, čo ste povedali, teda, že reagujete na to, čo sa dialo na Spiši.
Najprv poviem taký prvý komentár k tomu, že prečo sa pýtam na to, že či je toto povinne zo zákona dané, že rodičia, ktorí majú deti na domácom vzdelávaní, tak musia nechať preskúšať svoje dieťa prezenčne. Nuž, ono to predstavuje prakticky veľký problém, pretože na takom druhom stupni musíte zložiť štrnásť skúšok a teraz nie všetky školy poskytujú možnosť domáceho vzdelávania. Ich je pomerne málo a už keď si nejakú vyberiete a dohodnete sa s ňou, teda že budete mať dieťa na domácom vzdelávaní, tak sa často v praxi stáva, že tá škola je ďaleko od vášho domova. A teraz keď vy vyhodíte zo zákona možnosť ho preskúšať dištančne a postavíte rodiča do pozície, že tam musí prísť fyzicky, osobne, tak asi je teraz v tomto momente každému jasné, že to dieťa nebude schopné zložiť tých štrnásť skúšok po dlhej ceste v jeden deň. Čiže majú ďalšie možnosti, buď tam sa ubytujú a zoberú si študijnú dovolenku a to dieťa bude bývať niekde ďalej od domova, aby zostalo pri mieste školy, alebo kde teda škola určí tú skúšku, čo je, asi cítite to hneď medzi riadkami napísané, extra výdavok aj pre rodiča a extra záťaž pre to dieťa, ale dobre, to je jedna z možností.
Druhá z možností je, že alebo teda komplikácia a nie možnosť, alebo druhá komplikácia je, že nielen to dieťa bude vystavené veľkému náporu spraviť buď tie skúšky jeden deň alebo, ale bude tam musieť byť dlhšie, bude musieť byť v tom mieste dlhšie, lebo tam budú musieť cestovať opakovane, hej? Čiže to je veľmi vážna komplikácia pre rodičov, že budú musieť tam buď byť ubytovaní, alebo tam pravidelne na dlhé vzdialenosti cestovať. Nuž, v poriadku.
Zoberme teraz ten argument toho, že reagujete na nešťastie, ktoré sa stalo a na študenta, ktorý ale nebol v domácom vzdelávaní. Veď on predsa prešiel celým systémom školským, tak ako ho máme nastavený a tam si nikto nevšimol, práveže v tých inštitúciách, kde ho vzdelávali, na školách, prezenčne ho vzdelávali a tam si nikto nevšimol, že tento študent má svoje psychické problémy a akého je nastavenia a razenia. Takže vy vlastne spájate dve podľa mňa teraz nesúvisiace veci. Rozumiem tej požiadavke a tomu postoju držať tých žiakov pod istou formou dohľadu. Na druhej strane uvádzate, že to robíte na základe príkladu, ktorý s tým ale vecne nesúvisí. Takže pokiaľ to robíte na základe študenta, ktorý bol v systéme, bol v školách a nikto to nespozoroval, tak si v prvom rade treba upratať tie systémy a tie nástroje tam, až potom by som zasahoval do iných oblastí, ako je napríklad to domáce vzdelávanie.
Takže oceňujem, že aspoň jedna z týchto dvoch vecí sa do zákona nedostane, pretože to tým rodinám, aj keď je ich veľmi málo, myslím, že ani percento ľudí, ktorí využívajú, neni ani teda z toho celkového počtu rodičov, ktorí majú deti v škole, nie je, ktoré využívajú to domáce vzdelávanie. Ale za mňa by bola veľká škoda hodiť im polená pod nohy a jedna z vecí, ktorá bola, tak bola to, aby teda tí učitelia navštevovali prezenčne tie domácnosti, s čím by som ani inak akože nemal problém, to chcem ešte dovysvetliť, pretože ani tí rodičia v skutočnosti to nerozporovali, ale je tam potom enormná záťaž znovu na školu, ale nejdem to teraz riešiť a rozoberať, keď teda to tam nebude.
Chcem ešte podčiarknuť jednu takú politickú vec, ktorá sa tiahne celou touto rozpravou. A neviem, pán minister, že či je možné, aby vám to ušlo, aby ste to nezachytili, ale tu sa tento týždeň stala jedna výnimočná vec. Pri reakciách na ministra, konkrétne na ministra financií, požiadal asi podľa môjho názoru minister financií, pán Kamenický predsedajúceho, aby prerušil rozpravu, aby ju skrátil už v beztak v skrátenom legislatívnom konaní. Ja nerozumiem tomu naozaj nerozumiem tomu, čo vás viedlo k zlúčeniu siedmich bodov zákona v školstve, aby ste ich zlúčili do jedného bloku na diskusiu v parlamente. Nerozumiem tomu obzvlášť teda, keď podľa vašich slov je toto po dvadsiatich rokoch dlho očakávaná reforma. Ja by som očakával, že sa tým budete pýšiť, že budete tomu venovať obrovské množstvo priestoru a času, že budete mať radosť z tej diskusie, že budete predávať, aké vynikajúce výsledky donesiete, čo všetko to prinesie tým rodičom, aké možnosti získajú, čo sa zagarantuje pre tých študentov, ako sa nám posunú, ako sa nám zlepšia výsledky v testovaní, ako bude napríklad viacej peňazí v školstve, akým spôsobnom proste poriešime tie najakútnejšie problémy, ktoré tu máme. Ja namiesto toho sledujem, že áno, myslím, že kto vám spočítal, jeden z mojich kolegov myslím, že Richard Vašečka povedal v priebehu tejto rozpravy, že sedem minút ste vystupovali v úvode, minútu ku každému zákonu. A to sú tu zákony, ktoré sú úplne nové. Je mi ľúto všetkých kolegov, ktorí sa poctivo venujú téme školstva, pretože si viem predstaviť, ako boli pripravení do tejto diskusie. A osobne mám za to, že práve toto je to miesto a ja ocením aj svojich politických oponentov ako pani Puškárová, ja by som bol rád, keby vystupovala viacej, pretože to nám tu chýba, chýba nám tu ten stret myšlienok a nielen pri školských zákonoch mi to chýba, mne to chýba aj pri hospodárskych alebo pri životnom prostredí, aby sme sa dostali do konštruktívnej diskusie, vypadol z toho ten najlepší možný variant a ten sa aplikoval. Ale to už nejdem ani hovoriť, že tu chýba aj otvorenosť koalície na to, aby ste, keď zistíte, že opozičný návrh a opozičný variant je lepší, že aby ste ten prevzali a implementovali. To sa tu vlastne ani nedeje. Takže tu chcem dať veľký výkričník a chcem povedať, že toto je cesta a teraz použijem slová vášho predsedu vlády, vášho šéfa, naozaj toto je cesta do pekla, že robíte reformu bez toho, aby ste ju otvorili podrobnej diskusii o každom jednom svojom návrhu. Ja som si takmer istý, že každý jeden z tých kolegov, ktorý vám pravidelne vystupujú k téme školstva, by vám vystúpil ku každému jednému bodu, ak nie ku každému, tak k väčšine. A je veľká škoda, že vy nie ste hrdý na tú reformu, ktorú teraz predkladáte, ale že potrebujete s tým rýchlo prefrčať cez parlament, aby ste to mali za sebou.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie štyri faktické. Pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo.
Ja by som len chcela reagovať k tým technickým veciam ohľadom domáceho vzdelávania, lebo treba povedať, že tento zákon naozaj obsahuje povinnosť škôl každoročne kontrolovať domácnosť, v ktorej sa domáce vzdelávanie deje, je to ten § 24 ods. 10, to znamená, že naozaj. A na Slovensku je tá nezvyčajná situácia, že mnohé rodiny, ktoré sú na domácom vzdelávaní, majú svoje kmeňové školy cez pol republiky a dôvodom je, že už teraz to veľa škôl nechce robiť, že by sa stali kmeňovými školami domáceho vzdelávania. Keď sa toto zavedie, tak ešte viac škôl si povie, že to robiť nebudú, lebo im to nestojí za to, že by každoročne museli vyslať nejakého svojho zamestnanca cestovať cez celú republiku a kontrolovať tie domácnosti. Čiže ako môžete mať na to svoje dôvody ako ministerstvo, že to predkladáte, len by som chcela uviesť na pravú mieru, že áno, toto ten zákon navrhuje a takisto ten zákon navrhuje to povinné osobné preskúšavanie, kým v súčasnosti sa povoľuje aj dištančné. A dovolím si nesúhlasiť s tým, že toto by vedelo riešiť podobné prípady, ako sa stali v Spišskej Starej Vsi. Veď tam práveže ten žiak prišiel na osobné preskúšanie a vtedy sa práve stala tá tragédia. Tam ten problém bol v tom, že teda v prvom rade, že bol na nútenom domácom vzdelávaní a neriešili sa dlhodobé agresívne prejavy, čo je čiastočne zlyhanie asi aj sociálnej kurately, aj komunikácie medzi školami. A oceňujem, že zákon na túto tragédiu vo viacerých prípadoch reaguje. Pri tom osobnom preskúšaní, áno, môže to pomôcť podchytiť možno niektoré deti, ktoré neprospievajú, na druhej strane naozaj pre deti, ktoré napríklad sú na autistickom spektre a nezvládajú tú zmenu prostredia, tak pre nich to môže byť veľmi problematické. Len to som chcela doplniť.
Ďakujem.