39. schôdza

Pán poslanec, predovšetkým dôvody prečo sa znížila dôvera aj v očkovanie pramenia niekde v predchádzajúcich vládach. Predstavitelia minulých vlád stratili osobnú dôveru pred voličmi tak silno, že čokoľvek rozprávali, bolo nedôveryhodné napriek tomu, že mnohé veci sú naozaj odborne podložené. A dnes žneme následky tejto ich absolútne bazálnej nedôvery medzi občanmi. Ministerstvo zdravotníctva je v tomto veľmi konzistentné, dostali ste aj prečítanú teraz odpoveď a priznám sa, že aj rozumiem tomu, že najradšej, a neberte to, prosím, osobne, vy by ste boli radi v opozícii, aby sme sa hádali, ale pre mňa je dôležité, aby sme plnili Programové vyhlásenie vlády a pomáhali ľuďom. Samozrejme, v tak vážnych veciach, ako je aj dôvera v očkovanie sme sa veľmi jasne vyjadrili, vyjadril sa aj pán minister zdravotníctva.
Je to, samozrejme, aj fenomén sociálnych sietí, prostredníctvom ktorých sa veľmi ľahko šíria informácie, ktoré vôbec nemusia byť overené, majú charakter možno mnohých aj dezinformácií a pre ľudí je náročné v dnešnej dobe sa v tomto orientovať. Aj preto som predložil balík siedmich legislatívnych zásadných zmien, ktoré počítajú aj so skvalitňovaním literacy, gramotnosti aj v oblasti sociálnych sietí, aj s nástupom umelej inteligencie, ale, samozrejme, že je to všetko o nás. Pokiaľ budeme predvádzať, žiaľ, aj to, čo aj vaši kolegovia, aj zástupcovia predvádzajú, za každú cenu vytvárať len spory a hádky, rozdeľujeme spoločnosť, ľudia vôbec nehľadia už potom na obsah.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, ďakujem za túto otázku, pretože som sa tak zamýšľal nad tým, čo bolo povedané už aj predo mnou v odpovediach nášho premiéra, že som mal rokovanie s krajinou, ktorá nie je veľká, je to krajina západného Balkánu, ktorá prežila to nešťastie v 90. rokoch, keď sa rozpadala Juhoslávia a je to krajina, ktorá má rozpočet tak veľký, ako my ideme len konsolidovať, ale napriek tomu je to krajina veľmi dôležitá v tomto prostredí, pretože neuveriteľne dokázali po tom období udržať tú multietnicitu v tom prostredí, tak aby boli stabilní napriek tomu, že je to veľmi ťažké. Sľúbili sme im, teraz hovorím za Európsku úniu, že chceme ich mať všetkých za jedným stolom v Bruseli, ale, bohužiaľ, sa to neudialo. Po viac ako 13 rokoch v prípade Čiernej Hory, po viac ako 15 rokoch v prípade iných, a niektorí dokonca 20 rokov, ktorí začali tento proces integrácie. A preto hlavná téma, ktorú som rozoberal práve s pánom ministrom Ibrahimovićom, som rozoberal práve integráciu a podporu Slovenskej republiky, aby sme im dokázali pomôcť urýchliť tento proces, skôr ako tam nastane medzi obyvateľmi obrovská frustrácia a v podstate nedôvera v Európsku úniu ako takú. Pretože sľuby tam neustále sú, ale fakty hovoria úplne za niečo iné. A sú tam mnohé prekážky, ktoré si dovolím povedať, že sú politické. To nie sú prekážky, ktoré by znamenali, že nenapĺňajú tie kritéria, ktoré majú napĺňať, ale sú to politické a to sa netýka len Čiernej Hory. Preto som mu poskytol našu pomoc v prípade niektorých kapitol, aby sa oni poučili z niektorých vecí, ktoré sme my nie celkom zvládli pri integrácii a nenechali sa dotlačiť do niečoho, ale hlavne, aby dokázali všetky tie úskalia zvládnuť.
V súčasnosti majú otvorených 33 kapitol, sedem z toho už uzavreli a ich predstava je taká, že do konca roku 2026 ukončia všetky kapitoly a do roku 2028 by sa chceli stať ako prvou krajinou po podstate v tom zvyšku, čo ostal po Chorvátsku, lebo Chorvátsko sa stalo ako prvé členskou krajinou Európskej únie, tak by sa stali oni. Je to neuveriteľne dôležité práve preto, že v tom prostredí stále ešte cítiť to napätie. Všimnite si, čo sa robí v Bosne a Hercegovine potom, ako prezident republiky Srbskej bol obžalovaný a musel v podstate odstúpiť alebo bude sa tam diať referendum. Je tam množstvo iniciačných momentov, ktoré môžem nazvať ako taký sud pušného prachu, ktorý keď buchne, tak budeme mať všetci v Európskej únii problém. Preto ich chceme mať za jedným stolom a chceme im pomôcť. A ja som deklaroval našu podporu pánovi ministrovi a zároveň som aj predstavil mechanizmus, ako by sme niektoré procesy urýchlili, pretože Slovinsko s Nemeckom prišli s návrhom, ako niektoré kroky, ktoré podliehajú jednotnému súhlasu pri integračnom procese, to znamená pri tej celej procedúre, kvalifikovanou väčšinou, čo my odmietame, pretože nechceme, aby sa znižovali štandardy a naviac sú tu nejaké pravidlá, ktoré musia platiť. Ale navrhli sme postupy, ktoré zjednodušia o 25 % všetkých procesov v rámci integračného procesu a urýchli to, čo privítal naozaj s radosťou a budem to komunikovať aj na stretnutí priateľov západného Balkánu, ktoré budeme mať počas zasadnutia valného zhromaždenia v New Yorku, na ktoré odlietam v sobotu a budem to prezentovať pred všetkými kolegami, ako pomôcť a prispieť Čiernej Hore, aby premiant, ktorým v súčasnosti Čierna Hora je, sa dostal čím skôr do Európskej únie, lebo naozaj urobili veľmi veľa a sú schopní naplniť všetko, čo sa od nich žiada. A tým by sme dali naozaj konečne nádej aj ostatným krajinám západného Balkánu, že naozaj to myslíme vážne a chceme to tam stabilizovať. A tým nechcem znižovať úsilie ostatných krajín. Ja môžem spomenúť Srbsko, ktoré má rovnako otvorených cez 30... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som v mene pána ministra zdravotníctva prečítal odpoveď.
Misia zdravie doteraz nie je ani schváleným projektom, ani schváleným programom, ani schváleným súborom projektov v rámci Programu Slovensko. Z tohto dôvodu Misia zdravie nemôže mať svoju originálnu alokáciu v rámci Programu Slovensko. Taktiež Misia zdravie nikdy nemala žiadne finančné prostriedky alokované originálne zo štátneho rozpočtu na implementáciu svojej vízie a misie. S ohľadom na záver RIS3 Slovensko, významu doterajších aktivít v rámci iniciatívy Misia zdravie a rozsahu autorít, ktoré podporujú implementáciu iniciatívy Misia zdravie, boli identifikované v rámci Programu Slovensko disponibilné finančné prostriedky, ktoré sprostredkovateľský orgán Programu Slovensko, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, rezervoval pre implementáciu tejto iniciatívy. Pôvodne bola identifikovaná disponibilná suma v objeme 52 miliónov eur, čo tvorilo 13 % alokácie Programu Slovensko pre oblasť zdravotníctva. Vzhľadom na to, že dva roky po spustení tejto iniciatívy nedošlo k čerpaniu, ani len k predloženiu pilotných projektov alebo k vyhláseniu pilotnej dopytovej výzvy, riadiaci orgán Programu Slovensko kontaktoval ministerstvo zdravotníctva, aby tieto finančné prostriedky prestalo viazať na iniciatívu Misia zdravie, pretože ministerstvo zdravotnícka významne zaostáva za čerpaním. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo zachrániť finančnú alokáciu na iniciatívu Misia zdravie a to tak, že zodpovedajúcu časť alokácie Programu Slovensko realokovalo do programu STEP, ktorý umožňuje viazať finančné prostriedky na pôvodne zamýšľaný účel, avšak umožňuje flexibilné čerpanie až do roku 2029 s tým, že budú financované projekty s inovatívnym prístupom v oblasti procesov, organizácie a technológií, ktoré integrujú výskum a vývoj do zlepšovania a zvyšovania kvality zdravotnej starostlivosti. Implementácia, vízia a misie iniciatívy Misia zdravie musí byť v súlade s procesom výberu a hodnotenia projektov Programu Slovensko, a to konkrétne, nemal by byť za žiadnych okolností vykonávaný predvýber projektových zámerov, ktoré sú oprávnené na financovanie pre implementáciu iniciatívy Misia zdravie. Nakoľko ministerstvo zdravotníctva rešpektuje, že Misia zdravie je pomerne komplexnou iniciatívou, ktorá má svoje ciele a je previazaná s RIS3 Slovensko, vedieme so zástupcami Misie zdravie intenzívny dialóg, v rámci ktorého im vytvárame adekvátny priestor na to, aby mohli byť vízia, misia a ciele tejto iniciatívy implementované spôsobom, ktorý zohľadňuje predstavy samotných zástupcov tejto iniciatívy.
Po tretie, z tohto dôvodu len uvádzam, že čerpať disponibilné finančné prostriedky je možné formou dopytových výziev alebo národných projektov, pričom pokiaľ by mali byť čerpané dopytovými výzvami, očakávame, že zástupcovia Misie zdravia vyjadria indikatívne možné spôsoby zostavenia výziev.
Po štvrté, pokiaľ by čerpanie Misie zdravia prebiehalo formou národných projektov, ministerstvo zdravotníctva nechce ani nemôže limitovať akéhokoľvek žiadateľa, pričom zdôrazňujem, že proces schvaľovania národných projektov má svoje presné pravidlá, ktoré začínajú podaním reformného zámeru monitorovaciemu výboru Programu Slovensko zo strany žiadateľa a o nenávratný finančný príspevok. A v závere Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je pripravené v prípade podávania národných projektov vystaviť odporúčanie pre tieto reformné zámery, za ktoré sa postavia všetci členovia iniciatívy Misie zdravie.
Ďakujem.

Nie je tu pán minister, tak neviem, či budete vedieť zodpovedať túto otázku.
Každopádne, chcel som sa opýtať, jednak ste nechali dlhú dobu pracovať viacerých odborníkov, ktorí dúfali v to, že tých 52 miliónov alokovaných na Misiu zdravie bude použité na inovatívne projekty. K výberu týchto projektov nikdy nedošlo. Pýtam sa a to je otázka, že prečo. A druhá doplňujúca k tomuto je, že či je pravda, že deväť miliónov z tejto pôvodne alokovanej výzvy 52 miliónov minister sám rozhodol, že použije na tri projekty, a to konkrétne projekt uroonkológie a rehabilitácie. Takúto informáciu mám, či je pravdivá.
Ďakujem.

Pán poslanec, neviem vám odpovedať. Musíte sa opýtať priamo pána ministra zdravotníctva.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za túto otázku. Možno ste sledovali celý ten priebeh, čo sa týka takzvaného roll-over, predĺženia zoznamu všetkých tých entít a jednotlivcov, ktorí tak, zjednodušene povedané, narušujú integritu Ukrajiny a sú na sankčnom zozname.
Viete veľmi dobre, že na tento sankčný zoznam sa dostal aj jediný občan Slovenskej republiky a Európskej únie. A to bolo vinou práve predchádzajúcich vlád a pána ministra zahraničných vecí Korčoka. A našej vláde sa podarilo získať podporu od všetkých našich partnerov v Európskej únii a tento občan bol delistovaný alebo bol vyškrtnutý z tohoto zoznamu, ale je pravda, že mu zničili život. Dodnes sa nevie postaviť na nohy, má zablokovaný majetok, rovnako aj účty a veľmi ťažko sa dovoláva pravdy. A pretože tento zoznam sa prijíma jednomyseľne, tak je potrebné nájsť vždy podporu a hľadať nejaké prieniky. Tie rokovania sú náročné, pretože mnohé krajiny prichádzajú s návrhmi na delistovanie alebo vyčiarknutie z tohoto zoznamu viacerých mien. A preto aj Slovenská republika sa snaží byť súčasťou tejto nejakej dohody a hľadania nejakého konsenzu, kde sa prihliada aj na právnu silu jednotlivých prípadov alebo prípadne nálezu Európskeho súdu, na základe ktorého sa potom môže pristupovať k delistovaniu. Preto Slovenská republika je konštruktívna a snaží sa pomôcť v týchto veciach.
Avšak, pani poslankyňa, veľmi jednoznačne musím povedať, že tieto rokovania sú neverejné a to znamená, ak sú neverejné, tak sa nekomentuje žiadne meno, ktoré je s tým spojené, a teda ani ja nebudem komentovať neverejné rokovanie, lebo bolo by to nekorektné voči všetkým partnerom, ktorí prichádzajú s rôznymi návrhmi. Ak je to neverejné, dovtedy kým sa nerozhodne, je to neverejné. A keď sa rozhodne, potom sa verejnosti oznámi, že kto z tohoto zoznamu buď vypadol alebo kto do toho zoznamu sa pridal. Takže toľko z mojej strany, pani poslankyňa, k vašej otázke.
Nech sa páči, som pripravený odpovedať na vašu doplňujúcu otázku.

Ďakujem pekne, pán minister. No nie je to prvýkrát, čo sa Slovenská republika spoločne s Maďarskom snaží o vyňatie niektorých ľudí z tohto zoznamu. Pred pár mesiacmi sa preriekol pán europoslanec Kaliňák v jednej televíznej diskusii a on teda povedal vtedy, že sa jednalo o štyri osoby. Tentokrát podľa medializovaných informácií sa jednalo zo strany Slovenska o dve osoby, a síce o jedných z najbohatších ľudí vôbec v Rusku, pána Usmanova a taktiež pána Fridmana.
A ja sa teda opätovne pýtam, že na základe čoho sa Slovensko a Maďarsko snaží. A keď nechcete tieto konkrétne dve mená komentovať, ale prečo je to vždy iba Slovensko a Maďarsko, ktoré sa snaží o vynímanie týchto ľudí zo zoznamov? A hovoríte, že sú to diskusie, ktoré prebiehajú medzi rôznymi štátmi. O ostatných štátoch sa nehovorí, Slovensko, Maďarsko, tak mňa to zaujíma, že aký je konkrétny slovenský záujem na neustálom dožadovaní sa vynímania ruských oligarchov z tohto zoznamu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, nemáte dobré informácie, ale ja chápem, že ich nemáte preto, lebo, ešte raz zdôrazňujem, všetky tieto rokovania prebiehajú v neverejnom procese. Lebo sú to aj iné krajiny, ktoré nadnášajú delistovanie iných mien, a preto nebudem to viac komentovať, pretože si myslím, že je potrebné zachovať nejaký ten prístup, ktorý sme si spoločne stanovili, lebo potom vznikajú rôzne dezinformácie. A ja viem, že mnohé portály www v Bruseli, či už je to Politico, alebo Euractiv sa snažia poukazovať na všelijaké úniky informácií a tak ďalej. Keby sme komentovali len tieto úniky, tak pomaly nič nerobíme. Oni sa snažia predávať svoje denníky alebo svoje webové portály, aby mohli zarábať na reklamách, ktoré tam majú, a preto sa snažia vyťahovať takéto informácie, ale to vôbec neprospieva celej veci, pani poslankyňa. Pretože našou snahou je, aby sme pristupovali k tomu zodpovedne, tak ako sme pristúpili zodpovedne, ešte raz pripomínam, k delistovaniu jediného občana Európskej únie a to bol občan Slovenskej republiky, ktorého vinou predchádzajúcich vlád a osobným pričinením, som o tom presvedčený, bývalého ministra zahraničných vecí, pána Ivana Korčoka bol daný na zoznam. A to, že tam bol neoprávnene, bolo potvrdené aj tým, že všetci ostatní kolegovia a krajiny Európskej únie, keď sme nadniesli tento problém a vysvetlili sme im, o čo ide, tak súhlasili s nami a ho odtiaľ vyčiarkli. Takže toto je potrebné povedať a pripomenúť. Ale zároveň vidíte, že napriek snahe vašej opozičnej stále hovoriť o tom, že sme izolovaní a neviem ešte čo, k vášmu zbožnému prianiu, že sme izolovaní, vôbec to tak nie je, pretože keby sme boli izolovaní, tak by sme nevyrokovali delistovanie nášho občana, lebo to je jednomyseľné hlasovanie a rovnako by sme nevyrokovali ani výnimky, napríklad na dovoz produktov z ruskej ropy do Českej republiky, ktorá sa predĺžila dvakrát, a to by som mohol tých príkladov vám dať ešte viacej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za túto otázku. Dovoľujem si upozorniť, že ministerstvo školstva k dnešnému dňu nedostalo podnet vo vzťahu k Súkromnej strednej odbornej škole v Trebišove zo strany Štátnej školskej inšpekcie.
Predpokladám však, že vzhľadom na pomenovanie zriaďovateľa školy, nezisková organizácia Biela voda, bola vaša otázka alebo smeruje k inej škole tohto zriaďovateľa, a to Súkromnej spojenej škole Biela voda, Nad traťou 1342/28 v Kežmarku. Práve vo vzťahu k tejto spojenej škole bol dňa 8. septembra 2025 hlavnou školskou inšpektorkou predložený ministerstvu školstva návrh na jej vyradenie zo siete školských zariadení Slovenskej republiky. Dávam to do pozornosti aj vzhľadom na dnešnú rozpravu, ešte raz prečítam ten dátum, 8. septembra tohto roku bol predložený hlavnou štátnou školskou inšpektorkou návrh na vyradenie zo siete školských zariadení, a teda ani v auguste, ani v júli, ani v júni.
Celkovo, a správy o výsledkoch školskej inšpekcie sú zverejnené a voľne dostupné na webovej stránke Štátnej školskej inšpekcie, boli to opakované kontroly v mesiacoch máj a jún, celkovo išlo o 55 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, z toho v strednej odbornej škole 38 porušení, v odbornom učilišti 17 porušení.
Tento utorok 16. septembra som mal aj tlačovú konferenciu k zisteniam Štátnej školskej inšpekcie, kde som veľmi jasne pomenoval, že nebudem tolerovať systematické a opakované porušovania zákonov na úkor kvality vzdelávania žiakov, ani keď budú títo zriaďovatelia školy používať, žiaľ, často deti ako štít. V tejto súvislosti ministerstvo školstva minulý týždeň podalo aj podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky pre podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu v súvislosti s týmto zriaďovateľom, keďže z vykázaných 465 žiakov s príspevkom 2,6 milióna eur bol skutočný počet žiakov výrazne nižší. Rovnako som deklaroval, že na Slovensku nemôže byť miesto pre školy a zriaďovateľov, ktorí podvádzajú, aby zarábali na verejných zdrojoch, deťoch a žiakoch, pretože títo nie sú ich obchodný model, na ktorom sa niekto môže beztrestne obohacovať. Ochrana práva každého dieťaťa na kvalitné vzdelávanie, verím, že je našou povinnosťou a chcem vás ubezpečiť, že mojou absolútnou prioritou. A preto opätovne zdôrazňujem, že nikto nemá právo oberať žiakov o šancu na vzdelanie, falšovať dochádzku, manipulovať počty žiakov, a tým sa priživovať na verejných financiách. Našou povinnosťou, a mojou osobnou ako ministra, je chrániť práva rodičov a žiakov a nie finančné záujmy zriaďovateľov, pričom žiaden zriaďovateľ, ktorý ich oberá o zákonom garantované vzdelanie nemá v sieti škôl na Slovensku miesto. Treba ale dodať, že ministerstvo školstva v rámci balíka reformných zákonov, o ktorých tu dnes spolu rokujeme, veľmi prísne zasahuje voči takýmto typom prípadov. V návrhu zákona už počítame, že riaditeľ školy, ktorá bola vyradená zo siete z dôvodu návrhu Štátnej školskej inšpekcie na vyradenie, nebude môcť päť rokov sa uchádzať o pozíciu riaditeľa a rovnako to platí aj o štatutárovi zriaďovateľa. My nemôžme, samozrejme, zakázať niekomu byť štatutárom akejkoľvek spoločnosti, ale vieme zakázať, že takáto spoločnosť, ktorá by chcela byť v pozícii zriaďovateľa, ktorá bude mať štatutárny orgán, nebude môcť päť rokov založiť žiadnu organizáciu alebo organizačnú zložku v existujúcej škole, alebo novú školu.
Na návrh inšpekcie ministerstvo začalo aj správne konanie o vyradení tejto školy zo siete. Vzhľadom na uvedené vás, vážená pani poslankyňa, môžem ubezpečiť, že priebeh správneho konania o návrhu na jej vyradenie bude vedený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správnom konaní, tak aby ministerstvo po dôkladnom oboznámení sa s návrhom a príslušným dôkazovým materiálom prijalo adekvátne záverečné rozhodnutie. A práve z dôvodu prebiehajúceho správneho konania vám zatiaľ nemôžem poskytnúť viac informácií, avšak o jeho výsledku bude ministerstvo školstva bezodkladne informovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď, pán minister.
A ja naozaj veľmi oceňujem prístup, ktorý zvolilo ministerstvo školstva pri riešení kauzy Biela voda. A myslím to naozaj úprimne. Myslím si, že sa konečne teda našiel minister, ktorý mal odvahu túto kauzu riešiť.
A tá chybička, ktorá sa stala v tej otázke, že tam bol Trebišov miesto Kežmarku, to tiež nie je taká náhoda, pretože vy určite viete, že kauza Biela voda predsa nie je nová, nezačala touto školou, ale práve začala v Trebišove. A v roku 2020 to už vlastne školská inšpekcia prvýkrát podávala na základe svojej kontroly aj trestné oznámenie na NAKA zo subvenčného podvodu, rovnako ako v tejto chvíli. A aký je výsledok? Jednoducho výsledok je taký, že dodnes nikto nebol obvinený. Tá pani Jurgovianová, ktorá je zodpovedná za túto kauzu a ktorá má zrejme aj nejaké politické prepojenia, ja počkám, ďakujem veľmi pekne, ktorá má zrejme aj nejaké politické prepojenia, to je veľmi dôležité tiež povedať, a nejaké kontakty, tak jednoducho zmenila zriaďovateľa. Doteraz nikto nebol obvinený, deti tam naďalej chodia, je tam iný zriaďovateľ a to sa môže stať aj v tejto chvíli, nie? Dobre a toto by som teda od vás potrebovala teda počuť a tam smeruje aj moja otázka. Ako zabezpečíme, aby sa to nestalo znova a aby naozaj niekto pykal za to, že sa obohacuje na úkor chudoby, pretože tu nejde o malé finančné prostriedky, ale minimálne, aspoň teda v roku 2020 tam bolo vyčíslených 500 miliónov a dneska vieme, že ten normatív je okolo dvoch miliónov na túto školu.
Ďakujem za odpoveď.