39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Priznám sa, že tu stojím prvýkrát pri týchto interpeláciách a úplne som si teda opomenula pozrieť, aká tlač ide, ale je to interpelácia, tlač 882, čiže je to interpelácia na viacerých, ale prioritne bola smerovaná na pána Roberta Kaliňáka, na ministerstvo obrany. Táto interpelácia potom bola postúpená aj na ministerstvo školstva, takže predpokladám, že o nej bude mať teda informáciu aj pán minister Drucker.
Aby som bola konkrétna, o čo ide. Ak v marci tohto roku vláda Slovenskej republiky schválila uznesenie o rýchlej výstavbe materských škôl v lokalitách, ktoré majú akútny nedostatok kapacít a je to financované z Plánu obnovy a odolnosti, s cieľom posilniť, samozrejme, predprimárne vzdelávanie tam, kde chýba. A ako inak, je to najmä v lokalitách s deťmi z marginalizovaných komunít a sociálne znevýhodneného prostredia. To, čo nás zaujalo a prečo v nás vzbudilo takú pozornosť toto uznesenie, je, že na zozname piatich priamo určených prijímateľov financií z Plánu obnovy a odolnosti sa objavilo aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré, ako sme sa potom dozvedeli z hodiny otázok, má záujem z týchto prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti stavať materskú školu vo Zvolene. To, samozrejme, nás veľmi zaujalo. Tento krok je, ako by som to povedala, prinajmenšom aspoň otázny, pretože podľa dostupných údajov, keďže ja sama som Zvolenčanka, bývam tam, túto situáciu veľmi dobre poznám, tak viem, že Zvolen nepatrí medzi mestá s akútnym nedostatkom kapacít v materských školách. Práve naopak, bojujeme tam dlhodobo s tým, že ten počet detí vo verejných materských školách dlhodobo klesá a kapacity škôlok sú teda dostatočné. Preto som sa zaujímala o to, že akým kritériám teda zodpovedá tento výber prijímateľov a prečo majú smerovať finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti na výstavbu škôlky do mesta, kde to teda vôbec nepotrebujú, keď sú primárne určené vlastne na lokality, kde je nedostatok kapacít. A preto sme sa teda obrátili na ministra Kaliňáka, na ministerstvo obrany, takisto aj na ministerstvo školstva. Osobne sme si na 211-tku vyžiadali aj nejaké údaje z mesta Zvolen a takisto sme sa obrátili aj 211-tkou na Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity a musím povedať, že tu, po tých odpovediach sa naše pochybnosti ešte viac prehĺbili. Celkovo mám z tých výsledkov taký pocit, že napriek tomu, že tu všemožne deklarujeme podporu deťom z marginalizovaných komunít, tak reálne prostriedky táto vláda posúva na projekty, ktoré s týmto cieľom nemajú absolútne nič spoločné. A prečo si to myslím, vám teraz predstavím.
Takže Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity potvrdil, že v roku 2024 realizoval nejaký mapovací dotazník, ktorého cieľom bolo zistiť záujem samospráv o finančné prostriedky s tým, že chceli identifikovať nedostatočné kapacity v týchto komunitách, kde je najaktívnejší a tieto výsledky boli potom spracované do nejakej databázy, ktorá bola predložená vláde ako podklad pre rozhodovanie. Lenže zoznam týchto lokalít, ktoré boli schválené v tom uznesení, nezahŕňa vôbec tie obce, ktoré Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity teda detekoval, napríklad to boli Chminianske Jakubovany alebo Jarovnice, kde vieme, že je vyššie percento ako 80 % ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Na to ministerstvo školstva argumentovalo, že podmienkou výberu nebola veľkosť tejto komunity, ale pripravenosť projektov, to znamená ukončené územné a stavebné konanie, verejné obstarávanie, uzatvorená zmluva s dodávateľom, proste jedným slovom iba tie obce, ktoré mali dokumentáciu potrebnú, tak mohli byť do tejto výzvy zapojené. O to nepochopiteľnejšia ale pre mňa je tá skutočnosť, že medzi prijímateľmi sa potom nakoniec ocitlo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky s nejakým plánom výstavby materskej školy, kde neexistuje, po prvé, vôbec reálna akútna potreba a čo je najzásadnejšie, tam neexistuje ani len žiadny projektový zámer, ani územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ani nejaká uzavretá zmluva na realizáciu tejto stavby. Takže nehnevajte sa, prečo sa vyskytuje taká otázka, že ak teda platia prísne pravidlá pre obce, kde, naozaj, reálne čelia nedostatku kapacít, prečo takéto isté pravidlá neplatia pre Zvolen a pre ministerstvo obrany, nerozumiem tomu. Prečo má rezort obrany výnimky? Vyzerá to tak, že je to nejaký príklad dvojitého metra a tá pomoc nejde tým deťom, ktoré najviac potrebujú šancu na vzdelanie, čiže opäť tu máme nejakú kategóriu detí, ktoré zostávajú bokom.
Ministerstvo školstva vo svojej odpovedi tvrdí, že kapacity materských škôl sú momentálne na úrovni 96 % a zároveň dodáva, že vzhľadom na pripravované zavedenie zákona, nároku na miesto v škôlke pre deti od troch do štyroch rokov, bude potrebné zabezpečiť, aby nové kapacity aj nad rámec aktuálne voľných miest boli pripravené, uhm. A ako doplnkový argument uvádza aj to, že do štatistík nemožno započítavať deti profesionálnych vojakov, ktoré síce v meste žijú, no nemajú v ňom trvalý pobyt, a preto nemajú právo na prijatie do spádovej školy. Ak by sme ale tento argument pripustili, tak zostáva stále otvorená otázka, ako je možné, že v roku 2022 Zvolen vykazoval 156 voľných miest v materských školách a čo je ešte závažnejšie, tak podľa údajov z mesta Zvolen v roku 2025 a ´26 majú neobsadených 123 miest a v roku 2027 a 2028 bude táto voľná kapacita až na úrovni 338 miest, a to už aj pri započítaní nárokovateľných miest pre deti troj- až štvorročné.
Takže ak teda ministerstvo školstva tvrdí, že kapacity nestačia, tak ja by som sa chcela opýtať, že pre koho nestačia. A chcem sa spýtať pána Kaliňáka, to akože ministerstvo obrany plánuje nejaký masívny presun vojenského personálu, ktorý bude mať viac ako 300 škôlkarov alebo ako tomu mám rozumieť? A prečo to má byť určené z peňazí, ktoré mali byť pôvodne určené pre deti z marginalizovaných rómskych komunít a z regiónov, kde je akútny nedostatok kapacít? No ak je toto pravda, vážení, tak sa tu vynára otázka, že či nejde o zneužitie európskych zdrojov, ktoré boli Slovenskej republike poskytnuté s jasne definovaným cieľom – zvýšiť inklúziu a šance pre deti z najohrozenejších skupín.
No a teraz prejdime k interpelácii ešte od ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý na našu interpeláciu reagoval argumentom, že rezort má povinnosť postarať sa o deti profesionálnych vojakov, ktorí kvôli výkonu služby často nebývajú v mieste práce. Podľa jeho slov je výstavba materskej školy vo Zvolene súčasťou balíka benefitov, ktoré majú zvýšiť stabilitu vojenských posádok a podporiť rodičov - vojakov. Zároveň tvrdí, že rezortné škôlky uvoľnia kapacity v bežných zariadeniach a tým nepriamo prispejú k vyššej inklúzii a kvalite predprimárneho vzdelávania. Toto zdôvodnenie však, vážené kolegyne a kolegovia, naozaj stojí na vode, pretože kapacity vo Zvolene už dnes existujú, ako som aj pred chvíľou povedala, a žiadne relevantné dáta ani nepotvrdzujú, že by deti profesionálnych vojakov vytvárali strašný tlak na bežné materské školy, práve naopak, oficiálne čísla hovoria o voľných kapacitách, ktoré budú v najbližších rokoch ešte narastať. Inými slovami, kým v takých obciach ako sú Jarovnice alebo Chminianske Jakubovany, rodičia márne bojujú o miesto v škôlke, tak ministerstvo obrany si buduje komfort navyše, a to ani nie z vlastného rozpočtu, ale zrejme z európskych peňazí, ktoré by mali ísť na podporu detí z marginalizovaného prostredia.
Obrana navyše argumentuje duálnym využitím prostriedkov, ale povedzme si otvorene, tieto peniaze nepochádzajú z kapitoly obrany, ale ide o zdroj z Plánu obnovy, ktoré Európska únia poskytla Slovensku s jasným cieľom – riešiť krízové situácie a zvýšiť dostupnosť predprimárneho vzdelávania pre najzraniteľnejšie skupiny detí. A nehnevajte sa na mňa, ale vyhlasovať v tomto kontexte škôlku pre vojenský personál za kritickú infraštruktúru, tak to nie je nič iné ako buď prejav cynizmu, alebo absolútneho nepochopenia samotného zámeru celého mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti a my by sme to nemali len tak prejsť nejakým mlčaním.
Po opakovanej komunikácii s úradmi a naozaj po dôkladnom preštudovaní všetkých dostupných údajov zostáva teda základná otázka nezodpovedaná. Prečo získalo financovanie práve ministerstvo obrany, keď existujú obce, ktoré dlhodobo deklarovali oveľa závažnejšie problémy a predložili pripravené projekty? Mesto Zvolen to nebolo.
Po revízii Plánu obnovy sa podarilo síce navýšiť alokáciu a získať aj dodatočné zdroje, lebo to je asi argument, ktorý teda môže zaznieť, ale je pravda, že záujem samospráv bol taký veľký, že už teraz je tá predbežná alokácia dávno minutá.
Ja by som ešte chcela zdôrazniť fakt, že samotný zámer výstavby materských škôl pre deti vojakov profesionálnych vôbec nepovažujeme za nejaký problematický, pretože, samozrejme, aj profesionálni vojaci, mimochodom, môj manžel je tiež profesionálny vojak, si zaslúžia podporu pre svoje rodiny a o tom snáď nikto nemusí pochybovať, ale problém tu nastáva v tom momente, keď sa takéto projekty realizujú na úkor detí, ktoré vyrastajú v generačnej chudobe. S tým problém naozaj mám. Preto je z môjho pohľadu absolútne neakceptovateľné, aby sa financie, ktoré majú byť primárne určené na deti z chudoby, presúvali do rezortu obrany. A ak chce ministerstvo obrany z duálnych zdrojov čerpať rezortné škôlky pre vojakov, no tak nech to urobí, ale zo štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu a nie z európskych peňazí.
Ja len pripomínam, že tento fakt jasne zdôrazňoval aj Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ale napriek tomu vláda tieto varovania ignorovala a rozhodla sa uprednostniť iné záujmy. Mne sa vidí, že jednoznačne, ale to už asi nie je nič, čo by nás malo prekvapovať, prednosť pri tejto vláde dostávajú vždycky rezortné záujmy a politické rozhodnutia a nie reálne potreby ľudí v tejto krajine.
A ak pán minister Drucker tvrdí, že zvyšujeme kapacity tam, kde najviac chýbajú, no tak potom rozhodnutie podporiť rezort obrany vo Zvolene je jasným dôkazom toho, že buď nepoznáme reálnu situáciu vo vláde, alebo ju pán minister vedome ignoruje. A kým vo Zvolene sa bude stavať nová škôlka pre armádu, tak stovky detí v Jarovniciach, Chminianskych Jakubovanoch a desiatkach ďalších obcí zostanú doma bez šance na lepší štart.
Pre mňa je to dôkaz, že niektoré deti majú naozaj v tomto štáte vyššiu hodnotu ako tie iné. Toto je ale nielen politicky, ale aj morálne neudržateľné, a preto by som bola veľmi rada, keby bola zverejnená metodika výberu projektov, aby boli vysvetlené kritériá a prehodnotené tieto rozhodnutia, prečo teda sa uprednostnil rezort obrany pred deťmi z najchudobnejších regiónov Slovenska a bola by som veľmi rada, keby sme dostali naozaj jasnú odpoveď, či táto škôlka vo Zvolene teda bude postavená, z akých finančných prostriedkov bude postavená a aby sme tu nezneužívali finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti.
Dúfam, že sa mi nejakej odpovedi konečne dostane.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, chcem naozaj vám poďakovať, že ste tomuto dôležitému problému venovali 25 minút času tohto parlamentu a chcem vás na niekoľko faktov upozorniť.
Jeden, prvý fakt, a potom už to bude voľnejšie, je, že ten projekt sa nerealizuje, keby vás to zaujímalo medzičasom, pretože vaša interpelácia je starého dáta, takže to je prvý moment.
Druhý moment, skôr si myslím, že bolo úsilie, aby tie peniaze ostali zachované, pretože mali veľmi kritické termíny. Boli kritické termíny, ktoré neboli schopní splniť, čo je technicky. A po druhé, a tu budem kritický ku vám, keď hneď neoznačím vaše vystúpenie za rasistické, hneď poviem, že bolo minimálne stereotypné. Deti z vylúčených skupín nemajú prednosť pred deťmi, ktoré sú z nevylúčených skupín, sú rovnaké bez ohľadu na to, aký majú pôvod, kto sú ich rodičia a kde tí rodičia pracujú. Vás pekne poprosím, aby ste nehovorili o vojenských deťoch ako o bezvýznamnej nejakej figúrke, o ktorú sa netreba starať. To je prvá vec.
To znamená, že použili ste strašne veľa demagógie vo svojom vystúpení, ktoré nie je pravdivé. A potom je veľmi dôležité vedieť, prečo vláda, ktorej súčasťou boli aj vaši poslanci, zrušila všetky užitočné projekty pre vylúčené skupiny, ktoré ministerstvo vnútra otvorilo, tak napríklad v Krompachoch alebo vo Svidníku, kde sa vzdelávali vylúčené skupiny, zároveň prácou nachádzali miesto vo svojom trhu. Prečo ste toto podporili, že sa to mohlo zrušiť? Až si niekedy prestanete šlapať po jazyku a budete, naozaj, sa pozerať do svojej histórie, čo ste všetko pripustili svojim a že tu idete vyčítať vec, že sme si dovolili prejaviť záujem, aby pre deti ľudí, ktorí slúžia tejto vlasti pri obrane a nevedia, kedy sa presťahujú, nevieme, kedy bude potrebné pri Sliači, ktoré sa znovu obnoví, je aj veliteľstvo aj samotná základňa, väčšie množstvo personálu s prichádzajúcou novou technikou, kde ich bude môcť ubytovať, pretože vy o tých ľudí prídete v momente, kedy rodina bude niekedy na prvom mieste. Tie deti sú pre vás druhoradé len preto, lebo vy máte svoju tému a to je akože top one? To je základný problém, chýba vám empatia, pani poslankyňa. (Reakcia z pléna.) Viete čo, to je ten návrh, ktorý dala bývalá vláda, nie Európska únia.
Pani poslankyňa, som tu už dvadsať rokov, už som takých projektov videl stovky a stokrát ministerstvo vnútra zachraňovalo peniaze z Európskej únie, podobne ako v tomto prípade, teraz je to o ministerstve obrany, to znamená, to sú reči, ktoré prepadnú len preto, lebo ľudia, ktorých vy máte blízko a ktorých sa snažíte týmto spôsobom uprednostniť, to jednoducho nedokážu v tej lehote a v projekte a v ostatných veciach zrealizovať, to je celý problém. Lenže vy chcete urobiť zo štandardnej technickej veci politický problém a ešte teda ste citlivá v tom, že rozdeľujete deti na tie dobré, ktoré si zaslúžia podporu a tie, ktoré si nezaslúžia podporu, ktoré jednoducho nemôžu za to, že ich rodič niekde pracuje a zo dňa na deň, za 24 hodín je tá rodina presťahovaná o 300, 400 kilometrov. Čiže my sme sa rozhodli iba, že v centrách budeme sa snažiť, aby sme mohli podporovať to, aby tie rodiny boli v pohode, boli kompaktné, nerozpadali sa, pretože tá rozvodovosť je extrémna a tie deti za to nemôžu. A keď ma chcete teraz mi vyčítať, že som na vás kritický, tak povedzte, že nemám už nikdy kritizovať a nebudem, len pravda je taká... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, pán poslanec vám neskákal do vystúpenia, tak buďte láskavá, taká láskavá a nekomentujte.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR
...len pravda je taká, že my to budeme realizovať, samozrejme, aj z tých prostriedkov, čo ste odporúčali. A my sme vám odpovedali popravde, navyše v tom čase aktuálne, dnes to je neaktuálne, pretože ten projekt bol postúpený ďalším obciam a ja sa budem veľmi tešiť, ako sa stane, ako sa zrealizuje. Pretože tie projekty, ktoré my sme zrealizovali a ktoré fungovali výborne, tak tie sa zrušili, v rámci vylúčených skupín, pretože tejto téme sme sa venovali intenzívne. Čiže preto hovorím, že trošku objektivity a možno aktuálne sa opýtať a nemuseli by sme vlastne 25 minút hovoriť o niečom, čo nie je ani pravdivé a trochu viac ako demagogické.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, mám interpeláciu na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, pána Blanára a som si vedomý, že po jej ústnom prednesení som povinný podať ju aj písomne, ale teda dávam pánovi ministrovi do pozornosti, že má možnosť tiež odpovedať na interpeláciu ústne a potom aj písomne, ale teda rád by som mu dal do pozornosti aj túto možnosť, lebo sa chcem spýtať na dve aktuálne veci, ktoré možno po tých tridsiatich dňoch, keď mi odpovie na písomnú interpeláciu, nebudú až také aktuálne.
A chcem sa spýtať na narušenie vzdušného priestoru Poľska a Rumunska ruskými dronmi, teda či je v tejto veci niečo nové, či nejakým spôsobom komunikujeme s našimi partnermi. Myslím si, že sú to informácie, ktoré zaujímajú aj slovenskú verejnosť, lebo sa týkajú našej bezpečnosti a týkajú sa bezpečnosti našich partnerov ako v Severoatlantickej aliancii, tak v Európskej únii.
A zároveň by som rád dal pánovi ministrovi príležitosť, aby v pléne Národnej rady vysvetlil aj tie svoje prvé reakcie, ktorým, priznám sa, nie celkom rozumiem a teda mám na mysli teda dve jeho vyjadrenia. Jedno, že chcem veriť tomu, že tie drony, ktoré prenikli na poľské územie, boli drony, ktoré tam nezamierili s cieľom útočiť na Poľsko, ale mali skončiť na ukrajinskom území. Nerozumiem tomu celkom, že chcem veriť, že teda (reakcia z pléna), že, ja neviem, čo je na tom smiešne, že či (reakcie z pléna), nie, nie, veď ja vychádzam z toho, čo bolo zverejnené v denníku Pravda, čo nie je nejaký (reakcia z pléna), veď dobre, dobre, ja len teda, ma to zaujíma, že či, ak by tie drony skončili na ukrajinskom území a zabíjali ukrajinských civilistov, tak je to v poriadku, ak by to malo ísť o provokáciu voči členskej krajine Severoatlantickej aliancie, tak ako to je, to je problém, lebo podľa môjho názoru je problém jedno aj druhé.
A druhé, opäť vychádzam z článku v denníku Pravda, a teda pravdepodobne mi to budete vedieť vysvetliť. Hovoríte tam, že, dodal, vy, že nemá informácie, že by podobný incident hrozil tiež Slovensku, ktoré má rovnako ako Poľsko spoločnú hranicu s Ukrajinou. Že čo znamená tá informácia, že nemáte informácie, že by podobný incident hrozil Slovensku, lebo o tom môže mať informácie pravdepodobne Rusko, ktoré tie drony vysiela na územie členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, tak teda či toto vaše vyjadrenie má oporu v nejakej komunikácii s predstaviteľmi Ruskej federácie, alebo z čoho toto vyjadrenie vychádza?
Ďakujem.