39. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, v prvom rade by nemala byť pozícia sudcu alebo sudkyne na Ústavnom súde trafikou. Tak sa táto vládna koalícia ale k tejto pozícii stavia. Stále to má odložené pre niekoho. Mali sme tu informácie o tom, že to bude kadekto, nakoniec tam nie je nikto. Ale prečo to tak je? Prečo sa nikto ani nehlási na tú pozíciu? Lebo všetkým je jasné, že je to trafika, že tam nebude zvolený niekto, kto má najväčšiu autoritu, najväčšie skúsenosti a je super právnik so skvelou reputáciou. Takí ľudia sa ani nehlásia do tej voľby. Ona už bola niekoľkokrát vyhlásená, my sme robili vypočúvanie na ústavnoprávnom výbore, ale právne autority sa jednoducho nehlásia, pretože vedia, že koalícia si tam dosadí iba nejakého svojho človeka, ktorý sa im bude podlizovať, ktorý bude garanciou, že budú mať na neho vplyv a je to úplne, úplne zrejmé. A takto, takto to nesmie byť, takto to nesmie byť. Tí kandidáti majú byť zvolení plénom Národnej rady, nie zvolení alebo, alebo dosadení na základe dohody koaličnej rady. Takto to nesmie fungovať.

Poslankyňa Plaváková.

Ďakujem pekne. No, Mária, ja s tebou úplne súhlasím, že to má zaujímať ministra spravodlivosti, koho iného by to malo zaujímať, a ja som tu spomínala na slová predsedu parlamentu Rašiho, že teda on dúfal, že sa to vyrieši na nejakej ďalšej koaličnej rade, to hovoril v júli. Tak mňa by tiež zaujímalo, že či ste apelovali na to, aby to bolo ako téma na koaličnej rade, čo ste tam k tomu povedali a či vôbec tlačíte na to, aby sa tento stav zmenil, lebo ja normálne, ja som vlastne v šoku trochu, alebo aj viac, že čo som tuto zažila, že minister spravodlivosti zalomí rukami, že čo on s tým má, že na Ústavnom súde je voľné miesto. Ja, ja fakt normálne nechápem, že čo sa tu udialo. Minister spravodlivosti zalomí rukami, že čo on s tým má. No čo on asi s tým má, tak by ho to malo zaujímať. Tak nám, prosím vás, povedzte, čo pre to robíte, či to bolo teda predmetom na koaličnej rade, alebo aký je ďalší postup.
Ďakujem.

Poslankyňa Kolíková.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, prinesiete návrh zákona k lepšiemu fungovaniu Ústavného súdu, a absolútne legitímny návrh, a je vidno, že je za tým aj kus práce, podľa mňa aj veľmi technickej, drobnej a sú v ňom niektoré veci, s ktorými nesúhlasím, a dovolím sa k tomu vyjadriť a potom si dovolím k tomu tiež mať širší taký komentár.
Jedna z vecí, ktorá je vlastne krokom späť, môžeme si povedať, že legitímnym, je tá časť, ktorá vlastne rieši, dá sa povedať, že je to ako keby zabetónovanie už zložených senátov. A bolo k tomu množstvo debát a vlastne to, čo prinášate, aby som bola zrozumiteľná, je, že vlastne senáty, ktoré sa vytvoria, vlastne také majú ostať. To, čo priniesla predchádzajúca právna úprava, s ktorou som sem prišla do parlamentu a bola schválená, ktorú teraz meníte a vlastne toto rušíte, je, že bola nevyhnutná pravidelná obmena zloženia senátov. Ja si dovolím povedať, prečo to bolo, prečo vlastne sme to urobili. Lebo ja úplne rozumiem, že z pozície Ústavného súdu môže byť, že je to taká ako, je to taká komplikácia, že máme vytvorené senáty, majú nejaký zaužívaný chod vecí a potom do toho vnášate tú zmenu. Proste každá zmena, ja si myslím, tak by som to povedala, každá zmena bolí. Každá zmena bolí. Aj si ľudia zvyknú, že v tomto senáte takto fungujú. Každá zmena bolí. No ale vlastne o to tam išlo. O to išlo, že Ústavný súd je vlastne naozaj, keď neberieme do úvahy Európsky súd pre ľudské práva, tak na našej národnej úrovni posledná inštancia. Keď ľudia využijú vlastne všetky ostatné opravné prostriedky, obracajú sa na Ústavný súd s tým, že majú za to, že ich ústavné práva, základné práva a slobody sú porušené.
Teraz keď sa bavíme o senátoch, lebo o tých sa teraz rozprávame, a ten senát rozhodne o tom, či k tomu porušeniu došlo alebo nedošlo a, samozrejme, že sú niektoré otázky, ktoré sú nové, o niektorých sa už rozhodlo, v niektorých tie senáty majú, dá sa povedať, ustálenú rozhodovaciu prax, v niektorých sa hľadajú, potom sa, by sa mali vytvárať zjednocujúce, k tomu zjednocujúce, by sa mali prijímať zjednocujúce rozhodnutia na vyššej úrovni, ale bavme sa teraz o tej, by som povedala, každodennej, rutinnej činnosti, čo tie senáty robia. Tá, ten návrh, ktorý by bol schválený a ktorý vy meníte, ktorý spočíval vlastne v tej pravidelnej obmene, tak ja si dovolím povedať k tým dôvodom. Tým dôvodom bolo narušiť tú rutinu. Tým dôvodom bolo nútiť tých sudcov prijímať nové podnety, bolo nútiť tých sudcov uvažovať nanovo už vlastne už aj o veciach, o ktorých rozhodli, lebo tým, že sa obmení ten senát, ono vám to prinesie nejaké nové podnety. Proste tie diskusie sú iné, sú nové. Takže aj v tých veciach, možno v ktorých rozhodli, každý prípad, samozrejme, niečo môže priniesť nové, tak ale aj to, že prinesiete toho nového člena do senátu, sú to nové podnety a myšlienky, že vyrušujete tých sudcov v tých pravidelných rutinách a že toto je vlastne to dobré a správne, že vám to prináša proste takýto nový pohľad, preto boli nevyhnutné, preto sme považovali za nevyhnutné a dobré zaviesť tie pravidelné obmeny. A musím povedať, že Ústavný súd sa tomuto bránil. Takže ak Ústavný súd teraz prišiel s tým, že, prosím vás, toto mi zrušte, ja rozumiem, je to komplikácia pre Ústavný súd, ale som presvedčená, že pre dobrú rozhodovaciu činnosť, pri ktorej chceme aj, aby sa nanovo pozerali, a kľudne môžu vlastne potvrdzovať tú rozhodovaciu prax, ale aby sme dali priestor aj tým novým podnetom, aby tam bola nejaká živá dynamika, tak je dobré, aby tie senáty neboli zabetónované, ale aby sa pravidelne obmieňali.
Tak keď to meníte, ja k tomu to nevidím tu vysvetlenie, odôvodnenie, prečo je to správne to zmeniť, lebo ten Ústavný súd už sa naučil v tom žiť. Takže vlastne teraz je to len potvrdením, že akože to, čo naozaj viete dobre robiť, je, že rušíte, čo bolo nastavené, ja si myslím, že to funguje, ale budem rada, keď možno k tomu poviete niečo viac. Ale ja súčasne vravím, je legitímne, je legitímne zastávať názor, že tie senáty sa meniť nemajú a majú ostať tak, ako sú, ale ja iba vysvetľujem, prečo vlastne naozaj k tomu, k tej pravidelnej obmene došlo. A musím povedať, že jeden vlastne z tých autorov, ktorý presadzoval tú myšlienku, bol práve človek, ktorý bol členom senátu, ale na všeobecných súdoch, a ten priniesol tú požiadavku, že je to veľmi dobré a dôležité pre dobrú rozhodovaciu činnosť, vnášať dynamiku a nové podnety, aby tie rozhodnutia boli dobré, aby sme nezaspali ako sudcovia pri tom rozhodovaní a stále nanovo vnímali vlastne tie veci, ktoré k nám chodia. Tak to len, aby ste vedeli, prečo tá obmena tam bola.
A teraz si dovolím tak širšie. Ja k ostatným veciam, ktoré sú ako v tom návrhu zákona, ako celkom technicky aj im rozumiem, aj môžu zlepšiť fungovanie. Ešte sa na to pozriem bližšie, však toto je prvé čítanie, ale túto vec, tú vám vyčítam, že toto je krok späť, čo sa týka zabetónovania toho zloženia senátov.
A teraz si dovolím širšie. Tak ako moja predrečníčka pani poslankyňa Plaváková povedala, ak sa bavíme o efektívnom fungovaní Ústavného súdu, nedá sa o tom rozprávať bez toho, aby sme nespomenuli, že Ústavný súd nie je v kompletnom zložení a že nie je v kompletnom zložení, odkedy ste nastúpili ako vláda. Sú tomu naozaj už viac ako dva roky, alebo teraz presne vlastne, môžeme sa baviť o tom asi, že teraz to presne, pardon, teraz, áno, je september, v septembri 2023 sa vzdala funkcie pani ústavná sudkyňa, to znamená, teraz sú dva roky. A vy odkedy ste nastúpili, vlastne ste to mali na stole. Najprv trvalo, predseda parlamentu, v tom čase ešte Peter Pellegrini, nespĺňal ani lehoty zo zákona, kedy mal vlastne vyhlásiť voľbu ústavného sudcu. Už toto sa odkladalo. My sme na to upozorňovali a povedali sme, že keď nedôjde k vyhláseniu do konca roka, podáme trestné oznámenie a zrazu potom došlo k vyhláseniu voľby ústavného sudcu. Lebo to už bolo, to už bolo zneužívaním právomoci verejného činiteľa, boli sme o tom presvedčení. Tak keď sme to jasne pomenovali, došlo aj k vyhláseniu. Prihlásili sa naozaj viacerí veľmi zaujímaví kandidáti. To vypočutie na ústavnoprávnom výbore jasne ukazovalo, že tu sú kvalitní kandidáti, ktorí sa uchádzajú o túto funkciu. Nikto z nich nemal dostatočný počet hlasov, veď stane sa, ale keď už sú to dva roky, tak to iné ako trafika nemôže byť, že zjavne sa tu čaká, neviem, že asi ešte niekto nedokončil nejakú úlohu, ktorú má, že mu tá funkcia ešte nemohla byť ponúknutá, lebo nedá sa to inak nejak vysvetliť. A najmä ja si pamätám predstaviteľov vašej vlády, kým ste nastúpili, vrátane Petra Pellegriniho, že ste vyhlasovali, treba zvýšiť počet ústavných sudcov, lebo Ústavný súd má prieťahy a bez toho, aby sa navýšil počet ústavných sudcov, sa to nedá. Tak vy neviete ani obsadiť jedno miesto, pán minister, aj, no, pán minister, je to aj vaša zodpovednosť a keď mi poviete, koľkokrát ste to doniesli na koaličnú radu, áno, to bude pre mňa odpoveď, to by ma zaujímalo. Koľkokrát ste to vy nadniesli, že je to problém, že to je zlý odkaz aj z vás, aj od vás, že vlastne neviete toto zabezpečiť, aby Ústavný súd bol plne obsadený.
Tak môžeme sa tu baviť, samozrejme, o sfunkčnení Ústavného súdu, ale bez toho, aby bolo obsadené toto miesto, tak to presne znamená, že tam k prieťahom dochádza zbytočne, pretože ten jeden ústavný sudca by mohol ako spravodajca naozaj rozpracovať, pripraviť viaceré veci na rozhodnutie, ktoré neurobil, lebo tam ten človek nie je. To tomuto určite veľmi dobre rozumiete a viete, že to tak je. To znamená, áno, sú tu prípady a vecí ľudí, ktoré čakajú na Ústavnom súde preto, lebo vláda, parlament nevedia zabezpečiť takú voľbu ústavného sudcu, aby bola, aby bola úspešná, aby ste toho ústavného sudcu vybrali, aby ste dali prezidentovi možnosť, tak, aby sme to povedali presne a exaktne, pretože parlament dá ponuku a prezident vyberie. Ale vy ste nedali žiadnu ponuku tomu prezidentovi, takže on, ste mu nedali ani priestor, aby to teda dokončil do konca. A potom naozaj jediné, čo sa tu ukazuje, je, že vám nezáleží na riadnom fungovaní Ústavného súdu, ale záleží vám na tom, aby tá verejná funkcia bola doručená tomu, s kým nejaký politický obchod máte. Inak sa to nedá potom tomu rozumieť, nedá.
A teraz si dovolím k jednej oblasti, ktorá nie je predmetom tohto zákona, ale mohla by byť a vlastne už je oznamovaná, že v ďalšej bude.
Sťažnosť na prieťahy. Ja sa teším, že to máte na stole. Teším sa a všímam si k tomu všetky diskusie naprieč a všímam si aj napätie, ktoré je medzi vami a medzi Súdnou radou, alebo medzi niektorými predstaviteľmi Súdnej rady k tejto otázke. A ja si vám len dovolím k tomu povedať zopár slov, lebo to súvisí aj s fungovaním Ústavného súdu. Mrzí ma, že už to nie je aj v tomto balíku, ale však môže to byť aj strategicky rozumné, že to máte rozdelené, lebo to jednoznačne určite pomôže Ústavnému súdu, ak ho odbremeníme o tieto prieťahy v konaní a vyriešime to tak, že naozaj nemusí sa tým až zaoberať Ústavný súd, ale vyriešime to na úrovni predtým. A teším sa, že aj táto veľká práca bola odvedená a teším sa, že ste mali odvahu, a v tomto naozaj vám dávam kredit, že ste mali odvahu to položiť na stôl aj takým spôsobom, ako ste to postavili. Ja teraz nehovorím, že so všetkým súhlasím, ale ja si myslím, že je dobré a správne, že ste zobrali tú odvahu a že do toho idete.
A teraz si len dovolím. Neviem, čo sa stalo s tým analytickým centrom vo svojich úplných detailoch, všetci ľudia odtiaľ odišli, nemáte ich tam. Nejaké dáta z tých súdov tečú. Netuším, či ich niekto zbiera, nezbiera, ja neviem. Vidím, že tu máte, myslím, pána štátneho tajomníka, ktorý sa postaral o rozloženie analytického centra, ja ho vítam, som rada, že je tu, tak si dovolím aj k nemu zopár slov a využijem to. Keďže sa stará o dáta, ktoré mu niekde tečú a nevie kam, bolo by fajn, keby s tými dátami začal pracovať, lebo si myslím, že práve tu to môžete využiť. Lebo tie reči, ktoré počúvam aj zo Súdnej rady, proste nesedia. Veď tie súdy už teraz sa zaoberajú prieťahmi v konaní. Veď už teraz keď človek nie je spokojný s tým, ako fungujú súdy, tak sa obracia na samotné všeobecné súdy. Tak sa treba pozrieť, koľko vlastne tých sťažností tam prišlo. Koľko ich vybavil prvostupňový, koľkati sa obrátili na odvolací, toto všetko je priestor a čas, ktorý už tomu tie všeobecné súdy venujú. Takže vy vlastne chcete nejakú kvalitatívnu zmenu, ale v tom viete veľmi jasne argumentovať aj Súdnej rade, aj tým, ktorí tvrdia, že zrazu budú mať prácu naviac, nebudú mať prácu naviac, oni sa už tomu venujú. A tie dáta by ste, keby ste to dobre zadali analytickému centru, tak by ste k tomu mali krásne dáta, koľko je takých vecí, koľko im to trvá, tak ja som zvedavá, ja sa teším a rada sa pozriem na to, ako to máte spracované, lebo určite to analytické centrum, ktoré ste rozložili, by vám to takto z fleku vedeli krásne doručiť, so všetkým, čo potrebujete k tomu, aby ste preukázali odôvodnenosť takejto právnej úpravy a už dávno, ja si myslím, že už dávno by ste s tým argumentovali, keby ste to mali. Lebo sa divím, keď to počúvam v éteri, že sú tu proste vyjadrenia, ktoré absolútne nesedia a sú mimo realitu, a že to nechávate, že to tu žije. To sa tomu divím. Lebo to teraz aspoň máte skúsenosť, že áno, aj z justície vedia zaznieť, aj zo Súdnej rady veci, ktoré absolútne neobstoja na faktoch, ale vy, keďže by ste mali mať takúto zbierku dát a kedysi ste ju mali, tak ja som zvedavá, kedy s ňou vyjdete, tak by ste naozaj vedeli v tomto absolútne argumentačne to prevalcovať a včas. Ale tak pán štátny tajomník, je dobré, že prišiel, môže to sledovať, tak ja som zvedavá, ja som naozaj zvedavá, kedy tieto dáta uvidím, kedy ich ministerstvo spravodlivosti zverejní, takisto ako som zvedavá, kedy všetky dáta, ktoré dovtedy, kým fungovalo analytické centrum, zverejňovalo, kedy zase zverejňovať bude, aby som videla, v akom stave je justícia, v akom stave je súdna reforma, to by som tiež rada videla, v akom stave sú prieťahy v konaní, to by som tiež rada videla, lebo tieto dáta sa nám zrušením analytického centra, bohužiaľ, rozplynuli.
Takže to by som rada naozaj videla a len apelujem na to, že potom práve taká právna úprava, ktorá súvisí so sfunkčnením Ústavného súdu a s prieťahmi, tak k takej by ste takéto dáta potrebovali. Tak teším sa, keď s tým prídete, a s dátami, ktorými to budete mať podložené.
Ďakujem pekne.

Poslanec Dušenka.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v zásade možno konštatovať, že novelizáciou zákona o Ústavnom súde nemožno napáchať také škody, aké boli napáchané novelou trestných zákonov pred dvoma rokmi, napriek tomu sa však treba mať na pozore. Začnem od takých jednoduchších technickejších poznámok, resp. nedostatkov.
Pri súdnom poradcovi v § 31 navrhujete zrušiť päťročnú prax. Pred ani nie dvoma hodinami sme sa tu rozprávali, ako treba dbať, doslova lipnúť na súdnej praxi, ak chce ísť sudca na stupeň vyššieho súdu, môžme oželieť aj jazykové testy, aj psychotesty, aj odborné testy, základ nech je tam prax. Tuto ideme presne naopak. Ja beriem, že toto je s najväčšou pravdepodobnosťou pripomienka Ústavného súdu, pretože majú o jedného člena menej, nestíhajú tú agendu a, samozrejme, verím aj tomu, že s päťročnou praxou nie je tak veľa záujemcov, ktorí by za tie peniaze chceli ísť robiť súdneho asistenta na Ústavný súd. Tak to dávam len tak do pozornosti, ako v zákone o sudcoch hovoríme, nech je tam hlavne súdna prax a akonáhle sa bavíme o súdnych poradcoch, ale sudcov Ústavného súdu, tak tam nielenže tú prax skracujeme, nie, úplne ju rušíme, úplne. Ale v poriadku, beriem, že to bola zrejme pripomienka Ústavného súdu, ale že tak jednoducho to pustíte a úplne opačným smerom idete v zákone o sudcoch, tak to ma celkom prekvapilo.
Zrušujete povinné zverejňovanie nevyhovujúcich nálezov Ústavného súdu. No, Ústavný súd aj keď nevyhovie, že vydá teda nevyhovujúci nález, napriek tomu je to podľa mňa veľmi dobrým zdrojom poznania a nielen, najmä teda pre odbornú verejnosť, ale aj sčasti pre laickú verejnosť, ktorá sa na základe aj negatívnych, negatívnych nálezov dokáže do budúcna zariadiť a môže tým pádom odbremeniť Ústavný súd od povedzme nezmyselných alebo neopodstatnených konaní. Keď jednoducho uvidí, ako Ústavný súd uvažuje v jednotlivých veciach, tak skrátka nebude ten Ústavný súd zahlcovať. To je snáď aj cieľom vašej novely, ako som tak vyrozumel z dôvodovej správy, ale čo robíte, idete presne opačným smerom. Namiesto toho, aby ste zverejňovali, čo nie je absolútne žiadna práca, absolútne žiadna práca, stačí len zverejniť, aby sa verejnosť a ľudia, ktorí zvažujú podanie na Ústavný súd, mohli trochu lepšie rozhodnúť, či to vôbec má zmysel alebo nie, či majú do toho investovať čas, energie, peniaze alebo nie, tak aj to im zatrhnete. Okej, v poriadku, ale podľa mňa to ide úplne opačným smerom, ako ste si stanovili cieľ v tejto novele.
Ďalej § 37, Ústavný súd nebude musieť ustanovovať právneho zástupcu. V zásade technikália, môžme nad tým mávnuť rukou, v poriadku, lebo veď ľudia sa môžu obrátiť na Centrum právnej pomoci, ale aký to vysiela signál verejnosti, že ani Ústavný súd skrátka, dobre, nemá na to zamestnancov, tak ho to veľmi obťažuje? Lebo podľa mňa je to, ad 1 vie, ktorí právni zástupcovia sa agende, ktorú Ústavný súd prerokúva, venujú a nemusí ich odkazovať na centrá právnej pomoci, ktoré sú beztak z môjho pohľadu preplnené a majú tam množstvo úplne inej agendy ako tú, ktorú rieši Ústavný súd. Čiže toto je v zásade technická, administratívna vec, ale nemyslím si, že je to správne vypúšťať to odtiaľ.
Ďalej dopĺňate použitie správneho súdneho poriadku pred Ústavným súdom. Doteraz sa používa civilný sporový poriadok, no tu sa treba mať trošku na pozore, pretože v roku 2019 ste to isté presadili do ústavného zákona o majetkových priznaniach a dnes sa to zneužíva ako argument na neverejnosť konania o majetkových priznaniach. Navyše ani neregistrujem výhrady zo strany Ústavného súdu, že by bol s civilným sporovým poriadkom problém. Tak toto mi, prosím vás, takisto vysvetlite, že čo je za tým, lebo tak ako som hovoril aj v minulej rozprave, tu nemožno pozerať len na technické spracovanie textu, ktoré, povedzme, je v poriadku, ale ten úmysel. Ja sa naozaj veľmi obávam, aby nedošlo k tomu, že kvôli nahradeniu civilného sporového poriadku za SPP, SSP, pardon, tak budú konania neverejné.
Nadviažem na moju predrečníčku pani Kolíkovú, navrhujete zrušiť rotáciu senátov. No, to je z môjho pohľadu takisto jedna zásadná chyba, pretože rotácia, ako funguje dnes, nie je vo vyspelých európskych právnych poriadkoch ničím novým. Funguje tak v Nemecku a práve nemeckým modelom bola aj naša právna úprava pred pár rokmi vlastne inšpirovaná a takpovediac ju kopíruje. Je tam aj zachovaný, to obdobie rotácie, že najneskôr do troch rokov. A presne, ako povedala aj pani Kolíková, ide o to, aby sa nevytvárala nejaká mikrojudikatúra, že čo senát, to istý typ rozhodnutí a potom plénum skrátka bude mať od jedného senátu, od druhého senátu v podobných veciach rôzne právne názory a bude ich treba zjednocovať. Tak pokiaľ chcete, aby mal Ústavný súd menej práce, tak im nepridávajte ďalšiu novú robotu, že znova tu bude mikrojudikatúra v jednotlivých senátoch a Ústavný súd zrejme nemá čo robiť, tak znova bude musieť zjednocovať ešte aj vlastnú judikatúru. Úplne krok späť, krok späť a len sa vzďaľujete tomu cieľu, ktorý ste si tu napísali.
No a posledná vec, § 56 písm. g). Ja to vnímam tak, že vláda alebo vy ako ministerstvo spravodlivosti chcete sťažiť a do veľkej miery aj zmariť rozhodovanie Ústavného súdu o súlade právnych predpisov s ústavou. Tak teraz tu zavádzate možnosť, že o návrhoch na posúdenie ústavnosti právneho predpisu s ústavou bude možné odmietnuť také podanie už neverejným uznesením, správne hovorím? Pardon, áno, na neverejnom zasadnutí v trojčlennom senáte bez toho, aby to prijal na ďalšie konanie. Bez preháňania môžem povedať, že to dávate na úroveň toho, ako keby občan podal na Ústavný súd žiadosť o rozvod. Zjavná neopodstatnenosť, to áno. A vy prakticky najzložitejšiu možno agendu na Ústavnom súde, o ktorej sa môžu písať právne teórie, o témach, ktoré sú diskutované na rôznych právnych fórach a konferenciách, tak vy to umožníte zhodiť zo stola na neverejnom zasadnutí. Skrátka to, ako významné je postavenie, alebo nieže postavenie, ale posudzovanie právnych predpisov s ústavou vyplýva aj priamo z § 44, kde sa uvádzajú, aké typy konaní Ústavný súd vedie. Práve konanie o súlade právnych predpisov je tam uvedené ako prvé, ako úplne prvé, ktoré vedie, a to je tých konaní tam 22. Už len z tohto položenia jasne vyplýva, že súlad právnych predpisov je jedna zložitá problematika, ktorú nemožno len tak hodiť do koša po prvotnom preskúmaní. Navyše ďalší argument, prečo návrhy o súlade právnych predpisov treba brať vážne, je aj to, kto ich môže podať. Veď tento typ konania môže byť začatý len na návrh či už prezidenta, vlády, tridsiatich poslancov, generálneho prokurátora, všeobec... pardon, ombudsmana a ďalších a ďalších, predseda Súdnej rady, Najvyššieho kontrolného úradu, to sú všetko subjekty alebo jednotlivci, ktorí sú tak už zo svojho postavenia významnými hráčmi, že to podanie skrátka nebude obsahovať žiadne zjavné chyby a nedostatky. A keby náhodou sa stalo, že aj áno, tak aj tam je taký postup, že Ústavný súd navrhovateľa vyzve na doplnenie a podobne. Čiže tu absolútne neexistuje žiaden dôvod na to, aby sa o tak dôležitej veci, jednoducho aby sa tak dôležité návrhy na začatie konania mohli zhodiť zo stola bez toho, aby o tom vôbec rozhodoval senát na neverejnom zasadnutí.
Takže opakujem, rotácia senátov, krok späť, úplne idete proti cieľu novely, to isté skrátenie praxe, zverejňovanie nevyhovujúcich nálezov Ústavného súdu alebo použitie Správneho súdneho poriadku pred Ústavným súdom. Jedna vec je, čo deklarujete v dôvodovej správe, a druhá, čo sú reálne opatrenia, ktoré tu navrhujete. To je nebe a dudy.
Ďakujem veľmi pekne.

Poslanec Dostál.

Pán poslanec Dušenka, zaujímavým spôsobom ste upozornili na, nazval by som to, istú nekonzistentnosť ministerstva, ktoré teda vo vzťahu k disciplinárnym senátom o dva body pred týmto navrhovalo predĺžiť tú prax súdnu ako podmienku a pri Ústavnom súde a poradcoch Ústavného súdu navrhuje nieže skrátiť, ale vypustiť podmienku právnej praxe. Len tu by som chcel povedať, že keď sú dva návrhy, ktoré idú proti sebe, nemusí to znamenať, že sú oba zlé. Môže to znamenať, že jeden z nich je dobrý a druhý nie a teda, samozrejme, ani to nie sú úplne identické situácie, ale myslím si, že to vypustenie tej podmienky päťročnej právnej praxe pre poradcov Ústavného súdu je tu úplne v poriadku, že to naozaj môže otvoriť dvere pre právnikov, ktorí sú vyštudovaní, ktorí veci rozumejú a môžu byť prínosom pre fungovanie Ústavného súdu, a teda odvoláva sa ministerstvo aj na skúsenosť z Českej republiky. Takže naozaj si myslím, že toto opatrenie v rámci toho návrhu je vcelku v poriadku.
Pokiaľ ide o nezverejňovanie tých nálezov, ktorými sa nevyhovelo, nevyhovelo návrhu na konanie o nesúlade právnych predpisov, tak tam by som len upozornil na to, že tie nevyhovujúce nálezy budú naďalej zverejňované na webe Ústavného súdu, akurát nebudú zverejňované v Zbierke zákonov alebo nebudú všetky zverejňované v Zbierke zákonov. Čiže to, na čo ste poukázali, že aby to bolo dostupné, tak ono to naďalej bude dostupné, akurát to nebude priamo v Zbierke zákonov, ale verejné to ostane.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nik. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ?