39. schôdza

Pán poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Iren, veľmi pekne ti chcem poďakovať za tvoje vystúpenie, ale chcel by som sa ťa ešte opýtať, lebo pozerám, že chceš reagovať, takže ak som to správne pochopil, náramok dostanú odsúdení väzni aj za násilnú trestnú činnosť, ktorú spáchajú, to znamená, že môžu byť umiestnení doma s osobou, ktorej vedome ublížil. Ak to správne, ak to správne chápem. Že či toto je to, čo má tým ľuďom pomôcť v tomto prípade?
A ďalšia vec, čo som sa chcel opýtať, Iren, že ako vnímaš to, lebo napríklad v bode 37 je napísané, že navrhované znenie dddddd, je, že cela poskytovala 8 až 9 metrov štvorcových životného priestoru, cela pre dve osoby 10 metrov a tak ďalej a tak ďalej. Ako vnímaš to, že napríklad deti v materských škôlkach zo zákona majú iba 3 metre štvorcové? Že tým väzňom v súčasnosti, akože nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ja mám taký silný pocit, že chceme im urobiť úplne že pohodlie, komfort, ešte lepšie ako v iných zariadeniach, ktoré prevádzkuje štát alebo samospráva.
Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa Bihariová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za, aj za reakcie.
Teda začnem odpoveďami pre teda, Richard. K tej prvej otázke, áno, tá formulácia je tam naozaj taká, že súd po zvážení môže uložiť aj tento typ trestu pri trestných činoch, kde horná hranica neprevýši desať rokov trestu odňatia slobody, čo je ale naozaj teda, ja som tu niekde mala aj takú celú tabuľku, že som si to vypísala, akých konkrétnych trestných činov by sa to týkalo a teda, samozrejme, bavíme sa aj o násilných a, áno, bavíme sa aj o takej absurdite, ja si uvedomujem, že je to asi, reálne by k tomu snáď, preboha, nedošlo, že by mohol byť uložený osobe, ktorá je odsúdená za týranie blízkej a zverenej osoby a dostane náramok, aby bola v tej spoločnej domácnosti. Lenže ako som povedala, my tu nemôžeme tvoriť trestné právo na systéme že judge-made law, veď sudca to vyrieši. No tak hovorím, potom dajme 0 až 100 rokov a nech to sudca vyrieši. My nemáme taký systém, tu musí zákonodarca dať jasné guidelines a v tomto prípade dal takéto, to si tu povedzme otvorene.
Tá druhá otázka, prepáč, tam bolo, aha, to bolo o tom priestore a súvisí to trošku teda aj s tým, čo hovoril vo faktickej poznámke pán kolega. No, my by sme sa nemali dostať do situácie, že ideme núdznosť prestreľovať núdznosťou iného, hej. Že tie podmienky sú naozaj katastrofálne, to je objektívne, ja som sa teda naozaj držala aj vyjadrení, aj zistení z prieskumov verejného ochrancu práv, to naozaj to nie je luxus, hej, že, áno, ja rozumiem, že aj tie deti v škôlke majú menší priestor na osobu, ale zároveň nemajú ten priestor v takých podmienkach, v akých hoci teda vo väčšom, hej, čo do metrov štvorcových priestore majú väzni. A ja hovorím, tu nejde o luxus, tu ide o prevýchovu. Toto to má splniť.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Keďže sme vyčerpali všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankyne do rozpravy, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne.
Pán poslanec Dušenka, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, dokončím len to, čo som nestihol dopovedať v písomnej rozprave. Viackrát, alebo väčšiu časť rozpravy som tu venoval aj tomu, akým spôsobom sa zvýši odmena pre odsúdených, akým spôsobom sa im zvýši odmena za, vlastne disciplinárna pochvala, nazvime to, z 80 na 200 eur. Vravím, samo osebe to nie je zlé, ale treba sa pozrieť aj na to, akým spôsobom ten odsúdený s tými peniazmi má nakladať. Tak v § 45 uvádzate, že trovy výkonu trestu sa budú splácať pomalšie. Namiesto 55 % pôjde na splácanie trov len 45 %, respektíve zo 45 na 35, podľa toho, či ten odsúdený spláca výživné alebo nie. Ďalej, na platenie výživného sa to síce zvýši, ale len minimálne. Pôvodne, dnes teda ide 30 %, zvýši na 33 %. Doslova odrobinka. Ale na vreckové, na vreckové, tak to im zvyšujete z 12 % na 22 %, respektíve na 19. Tak kým na výživné nechávate, nech len platí o 3 % viac, o desatinu, tak vreckové nech si tvorí v dvojnásobnom množstve. Dobre, ak to máte podložené nejakými údajmi, že takto to má byť, nech, ale ja som v dôvodovej správe nevidel ani čiarku, prečo by osamelá matka, ktorá trpí v zásade dvojnásobne, jednak tým, že je na výchovu dieťaťa sama, po druhé, trpí dieťa, že áno, jeho rodič je vo výkone trestu, tak ešte z toho mála pri tej konsolidácii mu od rodiča, otca odsúdeného, príde o pár eur viac. Takýmto spôsobom s tým nakladáte. Čiže na výživné z 30 na 33 %, ale vreckové na dvojnásobok. To ma na tom najviac mrzí.
Paragraf 97b ods. 2, to je ďalšia z takých pre mňa anomálií tohto návrhu. Teraz počúvajte. O odmene bude rozhodovať riaditeľ ústavu, ale o previnení, o disciplinárnych trestoch len pedagóg. Čiže tu je ako keby úplne hra na dobrého a zlého policajta. Tak z riaditeľa ústavu, z riaditeľa väznice robia toho dobrého, lebo on bude rozhodovať len o odmene, o odmene, o tom, že povolí vychádzku, že povolí návštevu domova mimo ústav, že dovolí si pozerať webové stránky, aké si odsúdený požiada, ale pokiaľ ide o disciplinárne previnenie, no tak to už nebude rozhodovať riaditeľ, to už nechá tomu psychológovi, ktorý má už z toho postavenia nejakého hierarchického alebo nejakej reputácie násobne horšie postavenie. Čiže špinavú robotu, všetku špinavú robotu nechávajú na pedagóga, na pedagóga. A všetky pozitíva, ktoré odsúdený môže získať, tak to zverujú riaditeľovi, aby bol za pekného. To je veľmi zaujímavý postup. Nech už by to bolo akokoľvek, že o odmenách aj trestoch rozhodujú obaja, alebo o všetkom rozhoduje len riaditeľ, alebo o všetkom rozhoduje len pedagóg, akékoľvek riešenie je násobne lepšie ako to, ktoré je tu teraz napísané. No a aby som nezabudol, pedagóg bude takisto rozhodovať aj o zhabaní veci. Čiže ten hnev, ktorý odsúdený bude mať z toho, že mu bude zhabaná vec alebo dostane nejaký, nejaké disciplinárne previnenie, tak všetko si bude môcť ventilovať vyslovene na pedagógovi, lebo riaditeľ s tým nebude mať nič spoločné.
No a ako som spomínal, len som si nevedel spomenúť na paragraf, tak činnosti pre všeobecný rozvoj odsúdeného, § 46. Tohto ustanovenia sa ani nedotkli. Tak ako aj moja predrečníčka spomínala, namiesto toho, aby naozaj lipli na tom, že nielen ten odsúdený si vychodí ten nejaký resocializačný program vzdelávací, alebo ako to nazvať, aby naozaj keď sa tam vzdeláva, aby len sa nevzdelával, ale aby aj ukončil nejaké vzdelanie, aby tam to nejakým spôsobom precizovali, aby naozaj sa snažili čo najviac prepájať tie centrá pomoci odsúdeným v živote po vyjdení z väzenia, tak, tak to nie, ale naozaj, ako som vravel, je to len a len spríjemnenie podmienok pre väznených bez toho, aby sa od nič očakávala akákoľvek aktivita, a to je podľa mňa chyba, lebo ten, ten odsúdený nemá absolútne žiadnu motiváciu. Tak ako tu kedysi sa zvyklo rozprávať, že mnohí ľudia boli naučení na nejaké sociálne výhody, aby čokoľvek spravili, tak takýmto istým alebo veľmi obdobným spôsobom pristupujete aj k týmto odsúdeným, aby sa sami o niečo vynasnažili, to nie, ale zlepšovať podmienky, tak to áno.
A opakujem, zo správy výboru CPT, ktorá tu bola naposledy, to, čo odsúdeným najviac prekážalo a na čo sa najviac sťažovali, nebola malá cela alebo nedostatok kreditu na telefonovanie, alebo že v potravinách väzenských nemôžu míňať dvetisíc eur. Nie, bola to policajná, poviem, brutalita, respektíve neprimerané fyzické zásahy príslušníkov voči, voči odsúdeným, ale pri všetkej úcte akože aj k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ja neviem, ako oni potom, akú oni budú mať autoritu po konsolidácii a tomto, veď, veď tí odsúdení budú v lepšej pozícii a za takmer rovnakého finančného ohodnotenia ako tí bachari, ktorí ich tam strážia. Veď to nemôžete myslieť vážne, naozaj. Kebyže človek má upchaté uši a nič nevidí a je 10-tisíc kilometrov od Slovenska, tak povie, návrh okej, v poriadku, ale keď vnímate tú realitu, aká sa aktuálne na Slovensku žije, tak nemôžte s takýmto návrhom prísť, obzvlášť teraz. Áno, je predpoklad, že popri konsolidácii sa to zvezie, ale z môjho pohľadu sa nám to vypomstí, lebo aj pôvodne rozumné návrhy, ktoré sú obsiahnuté aj v koncepcii väzenstva, aj v odporúčaniach výboru CPT, skrátka aj to dobré ste skrátka dohnali do extrému. Ako vravím, podali vám prst, beriete celú ruku. Namiesto dvojnásobného zvýšenia telefonovania, voči ktorému by nikto nič nenamietal, šesťnásobné. Áno, poslancom o štvrtinu skrátime, nevadí, ale väzni nech rozprávajú šesťkrát viac. To akože chceme tú verejnú diskusiu preniesť z parlamentu do ústavov na výkon trestu odňatia slobody? Alebo ako?
To je asi všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, s reakciou dve faktické poznámky.
Pani poslankyňa Bihariová.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V čom musím s vami a veľmi rada súhlasiť, je to, kde porovnávate osoby, ktoré sú teda v nejakom tom dávkovom systéme a povinnosť ich aktivizácie vo vzťahu k nákladom, teda k životným nákladom nevyhnutým na biologické prežitie, ktoré sú zabezpečené osobám vo výkone či už väzby alebo trestu odňatia slobody, s tým rozdielom, že ja si myslím, že obe strany, pokiaľ ide o náklady na existenčné minimum zabezpečujúce biologické prežitie nesmú, a priori nesmú byť podmienené aktivizáciou. To je to, čo teraz dávame na Ústavný súd, návrh ministra práce, ktorý presne toto robí. A tu je to pekne vidieť, to ste spomenuli, tak niekto, kto je naozaj teda recidivista a páchateľ nejakej škodnej činnosti pre občanov alebo štát ako taký, má zabezpečené základné biologické prežitie a teda do istej miery z toho, ako to vyčíslujete, aj istú, možno oproti núdznym, nadštandard, si to nemusí povinne odpracovať pod hrozbou, že príde o túto existenčnú dávku alebo zabezpečenie existenčných potrieb. Kdežto osoby, ktoré sú v rôznych regiónoch, kde naozaj objektívne je nekompatibilita medzi ich osobnou kvalifikáciou a pracovnými ponukami, sú dohnaní k tomu, že im úrad vyberie nejaké podľa nich vhodné pracovné miesto, ktoré ak odmietnu, nedostanú nič. Stratia vlastne právo na život. Štát rezignuje na plnenie pozitívneho záväzku chrániť život. A to je teda taká tá veľmi smutná diskrepancia medzi tým, ako je chránené právo na život u odsúdenej osoby a ako je chránené právo na život u núdznej osoby.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť pán navrhovateľ?
Je tomu tak, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak ešte raz, kolegovia, dnes. Ďakujem obidvom za vystúpenia, aj keď musím povedať, pán poslanec Dušenka, že som bol veľmi prekvapený z vášho vystúpenia a musím povedať, že to, čo ste tu predviedli, to je strašná demagógia. Ako pri všetkej úcte k vám, ale strašná demagógia. Ale je vidieť to filozofické nastavenie, ktoré máte iné, ako máme my, pretože, áno, sú aj krajiny, najmä tretieho, rozvojového sveta, kde držia odsúdených v klietkach ako divé zvieratá, poskytujú im stravu možno raz za deň a nechávajú ich, nech sa medzi sebou bijú, fyzické násilie na sebe páchajú a v zásade sú odsúdení do konca života v takýchto zariadeniach žiť, pretože sa nevedia v civilizovanom svete potom prispôsobiť a opakovane sa hneď vracajú naspäť do takýchto zariadení. Áno, sú aj také krajiny. Ale my takouto krajinou nechceme byť a chceme byť normálnou demokratickou, stredoeurópskou krajinou, ktorá, celá stredná Európa ide smerom k humanizácii aj výkonu trestu odňatia slobody. A spoločenská objednávka aj na Slovensku dlhé roky, naozaj dlhé roky volá po novelizáciách predpisov ohľadom výkonu trestu odňatia slobody, ako aj výkonu väzby. Mali sme tu minulom období o tom naozaj veľkú diskusiu, žiadne z doterajších vlád dlhé roky sa neodvážili túto tému otvoriť práve preto, že tá téma je nepopulárna. Ak sa majú humanizovať prostriedky vo väzniciach, áno, je to nepopulárna téma, občania to nemajú radi, pripúšťam, ale keď chceme byť demokratickou, normálnou, modernou krajinou, tak by sme mali vytvoriť aj určité humanistické a humánne prostredie aj vo výkone trestu odňatia slobody. Prečo? Na to je veľmi jednoduchá odpoveď.
Výkon trestu odňatia slobody má dva účely. Jedným účelom je trestať alebo potrestať páchateľa a druhým účelom je prevychovať páchateľa. Pokiaľ sa odkloníme od tej druhej, ale v poradí prvej funkcii trestania, a to je prevýchova, tak potom nedosiahneme nič iného len to, že ľudia, ktorí budú odsúdení a vo výkone trestu odňatia slobody na nejakú dobu, keď sa vrátia do štandardného sociálneho prostredia, tak sa veľmi rýchlo vrátia naspäť do toho ústavu, pretože budú páchať recidívu, pretože nebudú pripravení na to, akým spôsobom sa začleniť naspäť do spoločnosti. A toto si myslím, že nikto z nás nechce, určite nie my, a po vašom vystúpení som dosť skeptický k tomu, že či chcete toto vy.
Okrem toho, okrem toho teda ste dosť veľmi jednoduchým spôsobom hovorili o jednotlivých správach Výboru proti mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu, ktorá chodí robiť tieto monitorovacie správy každý rok a každý rok nám už, ako ste správne povedali, 20 rokov vytýka to isté. Doteraz s tým nikto z doterajších vlád nič neurobil. Áno, boli tam aj naše vlády a boli tam aj vaše vlády, respektíve opozičné vlády. Neurobili s tým nič. Odhodlali sme sa k tomu, aj keď je to nepopulárny krok, a chceme s tým niečo urobiť. A možno keď príde najbližší monitorovací výbor CPT, tak vás pozveme na to stretnutie s nimi, aby ste mali osobnú skúsenosť, ako sa s nimi rokuje a čo nám vytýkajú. Pretože ste to veľmi zjednodušili, že je to nejaká správa, ktorá nič neznamená, v zásade nám nič nevytýkajú a to teda vôbec, aleže vôbec nie je pravda, vytýkajú nám zásadné veci z hľadiska výkonu trestu odňatia slobody a väzby.
A druhá vec, čo chcem, a pravdepodobne to zorganizujem pre vás, nejakú prehliadku ústavov, aby ste sa išli pozrieť, v akých podmienkach žijú odsúdení, aby ste to zažili na vlastnej koži, a každému z vás by som odporučil tam stráviť niekoľko hodín alebo možno niekoľko dní, aby ste pochopili, čo to znamená byť obmedzený na slobode a žiť v priestore 3,5 metra štvorcového. Naozaj by som vám to všetkým odporučil, keď všetci ste zástancami takéhoto trestania, tak by som vám to odporučil, aby ste pochopili, že toto nie je ten priestor, ktorý má slúžiť najmä na tú prevýchovu a resocializáciu páchateľov.
No a keď to porovnávate ešte s konsolidáciou, pán kolega, tak tu už naozaj som absolútne pohoršený, pretože prečo konsolidujeme? Kto spôsobil to, že musíme konsolidovať? Kto vyhodil miliardu eur na nezmyselné povinné testovanie, státisíce na rôzne covidové lotérie, na nákup vakcín, ktoré sa potom vyhadzovali do Dunaja, a toto sú tie tri miliardy, ktoré nám dnes chýbajú, a preto musíme konsolidovať. Čiže vy dnes si dovolíte porovnávať toto s konsolidáciou, kde váš predseda bol predsedom vlády v tom čase, keď sa práve takto zadlžila Slovenská republika? Tak to je naozaj veľmi smutné a zároveň úsmevné.
Ale poďme teda vecne. Napríklad čo ste kritizovali, miesto výkonu obydlia. Treba si uvedomiť, že na to, aby sa ten páchateľ, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, vedel naspäť resocializovať a dostať do spoločnosti, aby keď sa dostane z toho väzenia von, ak to poviem takto ľudovo, vulgárne, aby sa tam za dva dny nedostal naspäť, tak mu musíme zabezpečiť, aby nemal úplne popretrhané sociálne väzby so svojím prostredím, s rodinou, s pracovným prostredím, s kamarátmi a podobne. Môžete mať na to iný názor, samozrejme, ale to nie je o tom, že mu chceme vytvoriť nejaké príjemné prostredie. Chceme mu vytvoriť to, aby sa nepretrhli sociálne väzby, ktoré majú zásadný vplyv na to, že ak sa vráti naspäť na základe aj nejakých prevýchovných programov, k tomu sa ešte dostanem, tak aby sa vedel začleniť naspäť do tej spoločnosti, aby neprišiel do prostredia, kde nikoho nepozná, všetci s ním pretrhli kontakty a všetci sa od neho budú dištancovať a on zostane sám, na ulici, s nejakými organizáciami, ktoré zabezpečujú podporu takýmto ľuďom, ale nebude mať nikoho s nejakými intímnymi, osobnými vzťahmi. A takýto človek, a na to sú výskumy, to nehovorím ja, to som nevymyslel ja, na to sú výskumy, ktoré hovoria, že takýto človek sa veľmi rýchlo dostáva naspäť, lebo sa nevie v tom reálnom živote normálne správať. Čiže aj to miesto výkonu, vzdialenosť od obydlia má slúžiť na to, aby ten páchateľ, pokiaľ sa potom dostanem von, sa vedel začleniť do tej spoločnosti. To nie je, že by sa mu chcelo nejakým spôsobom urobiť dobre.
Maximálny stupeň stráženia, respektíve, respektíve tie veci, ktoré ste hovorili ohľadom, ohľadom otvorených oddelení. Do otvorených oddelení sa dostávajú ľudia, ktorí sú, buď nie sú nebezpeční, alebo, a to je najmä, sa tam dostávajú vtedy, keď je nejaká krátka doba predtým na to, aby sa dostali na slobodu. A sú tam zaradení preto, aby sa prispôsobovali postupne tomu životu vonku. Že si tam sami varia, že sa učia tie zručnosti, že si komunikujú s rôznymi inštitúciami, máme na to kiosky, aplikácie, rôzne projekty s organizáciami, ktoré zabezpečujú prácu, či už sú to úrady práce, či už sú to personálne agentúry a podobne. Čiže aby sa naučili a prispôsobovali sa tomu životu potom na slobode.
Keď ste hovorili o resocializácii programov, máme, myslím, že osem resocializačných programov špeciálnych, Šanca na návrat, Šanca na návrat 2, ktoré práve riešia otázky prispôsobovania sa odsúdených v živote na slobode v nejakom čase predtým, ako majú byť prepustení, máme resocializačné projekty, ktoré sa týkajú závislosti, rodinného násilia, finančnej gramotnosti, zamestnávania marginalizovaných skupín a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré v zákone nenájdete. Ale tie veci robíme a robíme ich preto, aby sme tých väzňov odsúdených prevychovávali. Lebo to je základný účel trestania. Ten trest je až sekundárny. Primárna je prevýchova, inak to celé nemá zmysel.
No a teraz poďme k tým peniazom. Máte, pán poslanec, predstavu, koľko je stravná jednotka na jedného väzňa na deň? Taký, čo nepracuje, má stravnú jednotku 3 eurá na celý deň. Taký, čo pracuje, má stravnú jednotku 4 eurá. 4,04. A ten, čo nepracuje, 3,18. Tak skúste sa vy celý deň najesť za 3 eurá 18 centov. Prípadne teda keby ste pracovali, za 4 eurá na deň. Aj raňajky, aj obed, aj večeru. Preto v ústavoch existujú predajne potravín a drogérie a ďalších, ďalších vecí, kde si väzni môžu nakupovať za svoje vlastné peniaze. Nikto im to nedá zadarmo. A tie ceny, keďže je to v bezpečnostnom režime a tak ďalej, tak sú ďaleko vyššie, ako sú ceny v bežných potravinách. Keď si zoberieme, koľko zarobí väzeň za hodinu práce alebo za mesiac, tak približná mesačná odmena napríklad pri upratovacích službách je 280 eur. Takže ak je navýšenie 17 %, je to koľko z tých 280 eur? Keď teda hovoríte, že jak budú mať lepší zárobok ako keby boli na slobode. No, tak neviem, či to úplne je tak. Takže viete rozprávať o niečom, o čom nemáte tie základné informácie, tie základné vedomosti, a to sú verejné zdroje, máme vyhlášky, ktoré hovoria presne tie sumy všetky, tak je naozaj takou ako pre mňa demagógiou, lebo to počúvajú aj občania a občania teraz budú mať predstavu, akože ideme im robiť z väznice hotel a to predsa vôbec nie je pravda. To je strašná demagógia.
Pokiaľ sa bavíme o matkách s deťmi. Doteraz pokiaľ boli či už tehotné ženy, alebo matky s malými deťmi, tak sa buď prerušoval výkon trestu, aby matka mohla ísť domov s deťmi, a my sme, teraz tu zavádzame nové procesné postupy tak, aby sme takýmto matkám uľahčili tú situáciu, aby im mohol byť uložený alternatívny trest, napríklad náramok alebo iný alternatívny trest, aby mohla byť doma so svojím dieťaťom. Aby nemuselo byť, lebo sú aj iné nástroje, napríklad niektoré krajiny to majú aj tak, že budujú v ústavoch nejaké osobitné priestory, kde takéto maloleté deti chodia navštevovať svoje matky. Ale to väzenské prostredie podľa nášho názoru nevplýva dobre na tie deti, a preto sme presvedčení, že skôr naopak, ak je aj niekto odsúdený, nejaká matka, tak toto by malo byť jeden z dôvodov, kedy by mohla dostávať alternatívny trest na to, aby mohla byť so svojím maloletým a malým dieťaťom doma. Čiže to je takisto v návrhu zákona.
No a pokiaľ, ten príklad s tým náramkom a domáceho násilia, viete, je to tak pritiahnuté za vlasy. Každý sudca, keď ukladá trest, tak ukladá ho za nejaké konanie, a keď vidí, že v tom prípade ide o domáce násilie, no tak chcel by som vidieť toho sudcu, ktorý by uložil niekomu náramok, že choď domov, keď si páchal domáce násilie, k tej žene. Takže to asi je tak pritiahnutý za vlasy príklad, ktorý sa v praxi nikdy nestane. A keď sa bavíme o tom, ako sudca môže ukladať tresty, no my máme historicky v Trestnom zákone odškatuľkované, že od koľko do koľko môže za ktoré konanie. Sú aj iné modely. V Rakúsku napríklad majú od 0 do 10 rokov za všetky tresty, teda za všetky konania. Od 0 do 10. A sudca sám rozhoduje podľa okolnosti prípadu, že či mu dá podmienku, alebo či mu dá osem rokov. A závisí to, ako sa správa, ako môže nahradiť škodu a tak ďalej. Ako je toto model, ku ktorému môžeme časom prísť. Momentálne si myslím, že na toto ešte nie sme pripravení, ale sú aj také modely.
No a už úplne nakoniec v rámci prvého čítania, kde by sme mali baviť ohľadom filozofických týchto, ale však, samozrejme, na všetky tie veci v druhom čítaní ja budem reagovať, tak máme prípady, kedy nám aj odsúdení významne pomáhajú, a bolo to napr. nedávno, keď sme tu mali slintačku a krívačku, kedy dobrovoľne aj odsúdení chodili s týmto pomáhať, chodili odpratávať utratené zvieratá na jednotlivé družstvá a tak ďalej a to bolo v stovkách prípadov, takže ja by som to takýmto spôsobom nedehonestoval.
Ďakujem pekne.