39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. V skratke, to, čo bola novela trestných kódexov pre odsúdených a obžalovaných, tým je táto novela o výkone trestu odňatia slobody pre odsúdených. Nič viac, nič menej. Jednoducho úplne ste odignorovali ten, tú podstatu, ten zmysel, o čom to má byť, aby sa ľudia v ústavoch resocializovali, aby ste ich motivovali pracovať, aby ste ich motivovali trochu sa viac snažiť a dobre správať, ale nie, všetko im ponúkate na zlatom podnose, bez toho, aby čo len pohli prstom. A ako vravím, ešte sa k tomu vrátim v ústnej rozprave, ustanovenia, ktoré sa týkajú naozaj resocializácie, či je to vzdelanie alebo ešte jedno ustanovenie, tak tých ste sa fakticky ani len nedotkli. Len výhody a výhody pre odsúdených za nič. Naozaj to, čo bola novela trestných zákonov pre obvinených a odsúdených, to je to isté pre odsúdených.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené poslanecké kolegyne, poslaneckí kolegovia, teraz som mierne vyhodená z konceptu, lebo moji predrečníci, neviem, či budem vo väčšej kontrapozícii s nimi ako, ako teda s pánom ministrom, pretože ja na tú problematiku nahliadam trochu, trochu inak a hoci teda sú tam niektoré veci, s ktorými, samozrejme, súhlasím, tak ja mám pocit, že sa neurobilo dosť. (Smiech.) Že tuto ja skôr vidím tie nedostatky. Totižto keď si všetci spomenieme na to, že vláda v tom období, keď sa prerokúvala a prijímala trestná novela, tak mala preto taký ten alibizačný, hej, naratív, že veď to má smerovať k restoratívnej justícii a humanizácii toho sankčného mechanizmu v trestnom práve, fakt je teda ten, že sme museli čakať dva roky až keď teda prišlo, prišiel na rad vôbec nejaký predpis, ktorý sa priamo dotýka podmienok väzenstva. Napriek tomu, že prináša niekoľko podľa mňa dobrých, hej, aj pochvalyhodných technických vylepšení a ja kľudne ich tu aj niektoré spomeniem a ocením, tak asi v takom sumárnom zhrnutí je jeho najväčším prínosom to, že posúva väzenstvo z 19. do 20. storočia. K tým možno naozaj že tuto kolegami kritizovanými opatreniami, ale pre mňa vítanými, sú také veci ako je práve to, že sa môže veľmi flexibilne meniť umiestnenie alebo teda rozhodnutie o stupni stráženia, pretože je tam práve ten personál, ktorý pozoruje zmeny správania teda konkrétneho odsúdeného, je tam, samozrejme, aj tá poistka, inak by som tiež bola k tomu taká trošku opatrná, kedy sa môže teda odsúdený v prípade, že by s tým nesúhlasil, obrátiť, obrátiť na súd, to ja vnímam ako príležitosť pre individualizáciu trestu. Takisto, hej, myslím, že tam sú, áno, to sú tie, rozšírenie, definičné rozšírenie osôb, ktoré teda môžu byť súčasťou návštev, tam, áno, k tomu sa dostanem neskôr, že ak ide o odsúdenú matku s deťmi, tak stále platí, že to dieťa, ktoré teda prichádza na návštevu, nemá možnosť byť v tom styku s matkou vo viacej takom child friendly prostredie, ak to tak mám povedať, to nie je, že robíme tu nejaké neuveriteľné nadštandardy pre odsúdených, ale áno, sú tu aj ich blízke osoby, zvlášť ak ide teda o odsúdenú v roly matky, ktorá má, podľa mňa toto je veľmi silný, silný prvok na jej resocializáciu a snahu navrátiť sa do pôvodného života, ak má v nejakých humánnych podmienkach umožnený kontakt s dieťaťom.
Ale teda naspäť k tým, k tým v podstate dobrým technickým opatreniam. Je tam ešte, áno, opatrenie, ktoré sa týkajú telefonovania, návštev, vychádzky a tak ďalej. Totižto tá možno filozofická, filozofická taká nezhoda medzi tým, čo hovorili moji predrečníci, je v tom, že ja si myslím, že ak už sa osoba dostala do výkonu trestu odňatia slobody, tak to má byť priestor, ktorý na konci dňa povedie k náprave. O to by tam malo ísť, hej? Má mať nejaký resocializačný, na konci teda výkonu odňatia trestu slobody by mal mať reintegračný efekt a nie, aby to bol ústav, ako hovoril môj nebohý pán profesor, ktorý ma učil trestný proces, Kolesár, že to je vysoká škola zločinecká, hej? Ak sa raz ocitnete už do tohoto prostredia, tak, tak áno, s najväčšou pravdepodobnosťou sa tam skôr či neskôr vrátite.
Takže tie moje kritické výhrady smerujú skôr teda k tomu, že ad 1, aj tie technické úpravy, na ktoré sa tento návrh zameriava, a to prízvukujem, to sú technické úpravy, to nie sú úplne také tie sľubované a očakávané systémové zmeny, o ktorých, hej, by sme mohli povedať, že naozaj napĺňajú ten zmysel a inštitút restoratívnej justície, tak ani tie technické zmeny nepokryli úplne všetky tie praktické požiadavky, ktoré teda vyplynuli z, aj teda z hodnotení CTP, ale aj v poslednom dobe častokrát monitorovaných alebo teda zo správ verejného ochrancu práv, ktorý vykonáva v týchto miestach a zariadeniach prieskum.
Čiže ja sa najprv dotknem teda takých tých chýbajúcich technicko-praktických opatrení a potom teda k tomu, čo nemám ja osobne ako oveľa väčší problém, práve teda ten, že tam chýbajú tie atribúty, ktoré sú typické pre restoratívnu justíciu. Dobre. Čiže častokrát namietaný je s prístupom k zdravotnej starostlivosti, hej, že aj obmudsman, aj európski inšpektori opakovane rozdávajú, že medikamentáciu má v rukách personál, teda zariadenia a chýbajú zdravotnícki, zdravotnícky personál. Veľmi často aj v tých podaniach obmudsmana na Ústavný súd sa opakuje problém s tým, že prichádza teda k nejakým zdravotným ťažkostiam, častokrát aj v dôsledku násilia, ktoré bolo na odsúdených spáchané, či už spoluväzňami, alebo aj bachármi, sa málokedy alebo s väčšími ťažkosťami dostáva do pozornosti zdravotníckych zariadení, sú slabo dokumentované, sú, na konci dňa neexistuje ani žiadna nejaká, hej, štatistika, ktorá by evidovala takéto prípady, ako sa tam teda zabezpečuje zdravotná starostlivosť, aké sú možno aj prípady fyzického násilia a tak ďalej, ale, ale teda je tam zhoršený a sťažený prístup k zákonnej zdravotnej starostlivosti. S tým súvisí napríklad ďalší problém, že sú prehliadaní v prítomnosti lekára vždy aj s členom teda stráže, čo, ak nie je predpoklad, že by teda odsúdený ohrozoval lekára, mi príde ako úplne zbytočné, lebo tým narúša jednak lekárske tajomstvo a jednak teda aj nejakú, nejakú dôstojnosť osoby pri tom vyšetrovaní.
Ja osobne, kebyže teda môžem navrhnúť, tak my by sme tam navrhovali zákon po novom, aby medikáciu vykonával zdravotnícky personál, aby bola garancia lekárskeho tajomstva, čiže bez prítomnosti dozorcov, ak nejde teda o bezprostredné riziko a dlhodobý cieľ preniesť väzenské zdravotníctvo pod rezort zdravotníctva, aby teda bola garantovaná inštitucionálna nezávislosť.
Druhý ten praktický nedostatok, ktorý nie je úplne pokrytý predkladaným návrhom, už som ho naznačila, je používanie násilia a hluché zóny kamier, teda tie uhly a miesta, ktoré nedokáže v súčasnosti zachytiť. No je prekvapené, že, je pre mňa prekvapujúce, že mnohí, mnohí obhajcovia, vládni obhajcovia trestných noviel, hej, teda častokrát hovorili, akí boli mučení. No neviem, asi neboli mučení dosť silno alebo ak túto vec opomenuli v tom návrhu nejakým spôsobom legislatívne zreflektovať, sú aj teda z poslednej návštevy, návštevy CPT zaznamenané prípady, kedy prišlo k fyzickému zlému zaobchádzaniu v Ružomberku vrátane teleskopických obuškov a takisto táto návšteva upozornila aj na miesta teda mimo kamerového dosahu. No paradoxne práve tieto veci nie sú úplne, minimálne mne teda z toho nevypadli, že by, že by návrh na ne nejako reflektoval.
Ďalšia taká tá technická alebo praktická vec nepokrytá návrhom je, že alebo je spôsob, akým sa vykonávajú osobné prehliadky. Áno, je tam tiež nejaká drobná úprava, ktorá, hej, nejdem teraz do naturalistických podrobností alebo teda, áno, niečo tam je, ale ja osobne by som tiež sa napríklad prihovorila za ten návrh, ktorý artikuloval verejný ochranca práv, aby to bola tá tzv. dvojkroková prehliadka, hej, kedy si teda nevyzliekate všetko kompletne, ale najprv vrchnú časť, keď potrebujete, hej, potrebujete, aby bola obhliadnutá, potom spodnú časť a nie naraz, tá tam teda, hej, nie celkom dôstojne, človek vystavoval úplne k nahote. Aj keď áno, je tam, myslím, že, ak sa nemýlim, tá možnosť už toho prístrojového zaznamenávania niektorých, hej, oblastí ľudského tela.
Výbor OSN proti mučeniu zdôrazňuje aj teda to, že nie je úplne efektívny mechanizmus a sťažnosti a transparentnosť. To je to, čo som hovorila, že chýbajú nejaké, tak ako sú v ostatných právom regulovaných oblastiach vyhodnocované teda efekty tejto regulácie, sú nejaké správy, sú nejaké štatistiky, ja neviem, nasadzovanie ITP a tak ďalej, tak tuná mne osobne teda chýba, že ako napríklad sa vybavujú takéto podnety zo strany odsúdených, aké konkrétne incidenty, lekárske úkony museli byť vykonané a tak ďalej a tak ďalej, aké zranenia a tak ďalej. To je teda ten balíček, ktorý som nazvala, že také tie prakticko-technické potreby, ktoré, áno sú aj ombudsmanom, aj príslušnými orgánmi viackrát namietané a v tomto súčasnom návrhu a verzii mám, teda mi z toho vyšlo, že nie sú úplne dostatočne zreflektované.
Ten väčší problém, ktorý som naznačila, je teda absencia prvkov restoratívnej justície. Znovu opakujem, že ja som teda veľká odporkyňa toho, ako, ako sa teda nakoniec zlegalizovala hospodárska kriminalita a majetková kriminalita a celého toho všetkého, čo obsiahli teda tie novelizované trestné kódexy. Ono to naozaj nie je úplne tak teda, tu sa trošku dotknem aj tej predošlej rozpravy, že napríklad náramok sa môže predsa dať aj osobe, ktorej, teda spáchala trestný čin s hornou hranicou do desať rokov. A tam sú aj násilné trestné činy, hej? A myslím, že docela aj väčšina. Myslím, že by sme sa, raz o tom aj rozprávali, keď som vám hovorila, že ono by to dokonca vyšlo až do takej absurdity, že aj páchatelia domáceho násilia by mohol dostať, hej? (Reakcia z pléna.) Áno, vy ste mi povedali, že veď sudca rozhodne, no len my nemáme systém judge made law, hej, lebo to by sme potom mohli dať od nula do sto rokov, nech má Trestný zákon a sudca rozhodne. Čiže, čiže ani tie trestné kódexy nenaplnili ten cieľ restoratívnej justície a teda táto legislatíva, ktorá na tom mala naozaj, naozaj priamy priestor, takisto nenaplnila tento cieľ. Lebo ja osobne teda by som čakala, že viete, tie osoby, odsúdené, podľa teda súčasného znenia trestných kódexov by sa tam mali dostať v mnohých prípadoch práve preto, že neboli schopné nahradiť spôsobenú škodu, hej? Samozrejme sú trestné činy, kde sa to asi nedá, hej, vyčíslovať na vzniknutú náhradu škody v peniazoch a teda túto škodu nahradiť a tým sa možno vyhnúť práve takémuto typu trestov. Takže sú tam páchatelia, ktorí neposkytli obeti náhradu škody.
A mne z toho teraz vyvstáva otázka, že a teraz ako oni plnia ten účel toho, hej, toho restoratívneho, hej? Že čím oni kompenzujú vzniknutú ujmu obeti. Je nejaká povinnosť, aby sa, ja neviem, zapojili do reparačného plánu, teraz to fakt dávam, že ad absurdum príklady, ospravedlnenia obetí alebo možno nejakej riadenej mediácie s obeťou, ak o to ona prejaví záujem a tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto mi tam chýba, čo do istej miery môže súvisieť aj teda s kapacitami, nedostatočnými kapacitami v zariadeniach.
Po druhé, tuto potom v týchto bodoch súhlasím s mojím predrečníkom, do akej miery, sa pýtam, je zabezpečená tá náprava odsúdeného, pretože okrem teda toho, čo tu zmienil vo vzťahu k tým veľmi letmo pokrytým vzdeláva... ustanoveniam o vzdelávaní, tak mne tam chýbajú nejaké špecializované programy, ktoré pracujú cielene s určitým typom delikventov. Ja neviem, páchateľmi sexuálnej delikvencie, ideologicky motivovanej kriminality, zvlášť teda podľa mňa veľmi dôležité s osobami, ktorí sú páchatelia násilných trestných činov a týrania blízkej a zverenej osoby a tak ďalej a tak ďalej, čiže nechcem to teraz, hej, tak moderne nazvať, že nejaké sebarozvojové a self-coutchingové programy, aby to naozaj znovu nevyznelo, že mi ide o to, aby sme z týchto ústavov urobili nejaký luxusný hotel, ale ja si myslím, že ak majú naplniť tento účel, tak práveže potrebujú, aby mali prístup k takýmto zlepšeným podmienkam, akým je teda program.
Po tretie, chýbala mi tam takisto, nejaký, to legislatívne ukotvenie, reintegrácie a resocializácie. Nie sú tam teda uvedené nejaké povinnosti pre prepúšťací plán, to znamená, že ako by sa vysporadú... ako sa bude prepustená osoba vysporadúvať s dlhmi, či mal zabezpečenú osobnú dokumentáciu, bývanie, zamestnanosť, aj keď tu teda mám pocit, že teda je zabezpečený prístup k nejakým aplikáciám pred ukončením výkonu trestu odňatia slobody, ale myslím, že vedia, aké ťažkosti má osoba so záznamom v registri trestov, tak to tou aplikáciou nie úplne, hej, sa vykompenzuje. Čiže nie je tam nič, čo by sľubovalo nejaké napojenie na sociálne služby. (Reakcia z pléna.) Prepáč.
No a posledná, posledná z takých tých kritických výhrad je ten, už som to na začiatku spomenula, spôsob, akým má zabezpečený rodinný kontakt detí. Aj verejný ochranca práv konštatuje, že podmienky návštev detí odsúdených rodičov porušujú základný záväzok, pozitívny záväzok štátu chrániť rodinný život. Chýbajú tam teda nejaké priestory, ktoré by boli minimálne nie toxické pre dieťa, ktoré sa v nich ocitne, len preto, že si chce uplatniť svoj prirodzený, hej, prirodzené právo na styk s matkou.
Zhrnúc to, no na to, koľko sme počúvali o tom mučení a trápení vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, je toto príliš, hej, slabá reflexia všetkých tých nedostatkov, ktoré boli komunikované teda či už ústami vládnych poslancov alebo členov vlády, alebo aj teda objektívne, či už CPT, alebo verejným ochrancom práv, alebo teda inými, inými európskymi väzenskými inštitúciami. Čiže po dvoch rokoch čakania sme na, v tomto štádiu sa dopracovali k nejakým technickým zmenám, ktoré viac-menej niekam veľmi výrazne ten stav väzenstva neposúvajú. Ako hovorím, je to dôležité práve preto, aby sme obmedzili recidívu, aby sa naozaj naplnil účel trestu odňatia slobody. Nie preto, aby sme rozmaznávali väzňov. Možno to je tá, ten filozofický iný pohľad na to, ako by tie podmienky väzňov mali byť nastavené. Bez toho, aby bola zabezpečená práca, vzdelanie, príprava na prepustenie, sa väznice stávajú doslova teda miestom alebo semenišťom faktorov, ktoré potom podporujú recidívu a sú fabrikou na recidívu.
No a záverom ja mám pocit, že aj tým, ako je zatiaľ teda spracovaný práve ten, alebo nespracovaný ten, tie definičné kritériá restoratívnej justície, je jedným z ďalších dôkazov, že možno naozaj nikdy nešlo tejto vláde o restoratívnu justíciu, ale iba o to, aby sa z Trestného zákona vytratil odstrašujúci účinok na páchateľov ekonomickej, alebo teda majetkovej a hospodárskej kriminality, aby sa znížil aj, je to sankčný, sankčný mechanizmus pre ľudí, ktorí, hej, možno sú mnohí z nich teda aj v nejakom type prepojenia so súčasnými členmi koalície. A tá ambícia, pod akou bola komunikovaná, hej, tá snaha a ten zámer prijať trestné kódexy, sa teda neprejavili ani do tohto návrhu z dielne ministerstva spravodlivosti. Tak toľko zatiaľ odo mňa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takisto super vystúpenie podľa mňa. Áno, ja som na začiatku spomínal, že mnohé z tých opatrení, ktoré tam sú, nie sú a priori zlé. Vecne, technicky áno, len to si človek musí zakryť oči, uši a odsťahovať sa tak 10-tisíc kilometrov ďalej od Slovenska. Vtedy to všetko sedí. Ak človek vníma, aká je aktuálne na Slovensku realita, akým spôsobom tu prebehli dve konsolidácie, aká tretia konsolidácia sa chytá, chystá, akým spôsobom sa tu pomohlo odsúdeným a obvineným a v kontexte toho všetkého namiesto toho, aby sa tu hľadelo primárne na komfort slušných a čestných ľudí, tak mňa dojíma to, že vláde viac záleží na komforte a pohodlí odsúdených. To je celé. Keby tu nebola tretia konsolidácia, keby tu nebola novela trestných kódexov, jasné, dvihnem aj tri roky, ale v tomto kontexte sa to absolútne nedá podporiť, aleže vôbec. To je, to je výsmech voči všetkým čestným pracujúcim ľuďom a, ako aj kolega predo mnou spomenul, naozaj aj to zvýšenie platov samo osebe fajn, ale v kontexte konsolidácie tí naozaj sociálne najslabší, no pre nich bude výhodné ísť a nechať sa odsúdiť a ísť na trest odňatia slobody, lebo si tam zarobia viac ako skrátka v bežnom živote, a tak to je, a budú mať lepší komfort. A potom môžme zabudnúť na všetky alternatívne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Iren, veľmi pekne ti chcem poďakovať za tvoje vystúpenie, ale chcel by som sa ťa ešte opýtať, lebo pozerám, že chceš reagovať, takže ak som to správne pochopil, náramok dostanú odsúdení väzni aj za násilnú trestnú činnosť, ktorú spáchajú, to znamená, že môžu byť umiestnení doma s osobou, ktorej vedome ublížil. Ak to správne, ak to správne chápem. Že či toto je to, čo má tým ľuďom pomôcť v tomto prípade.
A ďalšia vec, čo som sa chcel opýtať, Iren, že ako vnímaš to, lebo napríklad v bode 37 je napísané, že navrhované znenie dddddd, je, že cela poskytovala 8 až 9 metrov štvorcových životného priestoru, cela pre dve osoby 10 metrov a tak ďalej a tak ďalej. Ako vnímaš to, že napríklad deti v materských škôlkach zo zákona majú iba 3 metre štvorcové? Že tým väzňom v súčasnosti, akože nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ja mám taký silný pocit, že chceme im urobiť úplne že pohodlie, komfort, ešte lepšie ako v iných zariadeniach, ktoré prevádzkuje štát alebo samospráva.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za, aj za reakcie.
Teda začnem odpoveďami pre teda, Richard. K tej prvej otázke, áno, tá formulácia je tam naozaj taká, že súd po zvážení môže uložiť aj tento typ trestu pri trestných činoch, kde horná hranica neprevýši desať rokov trestu odňatia slobody, čo je ale naozaj teda, ja som tu niekde mala aj takú celú tabuľku, že som si to vypísala, akých konkrétnych trestných činov by sa to týkalo a teda, samozrejme, bavíme sa aj o násilných a, áno, bavíme sa aj o takej absurdite, ja si uvedomujem, že je to asi, reálne by k tomu snáď, preboha, nedošlo, že by mohol byť uložený osobe, ktorá je odsúdená za týranie blízkej a zverenej osoby a dostane náramok, aby bola v tej spoločnej domácnosti. Lenže ako som povedala, my tu nemôžeme tvoriť trestné právo na systéme že judge made law, veď sudca to vyrieši. No tak hovorím, potom dajme 0 až 100 rokov a nech to sudca vyrieši. My nemáme taký systém, tu musí zákonodarca dať jasné guidelines a v tomto prípade dal takéto, to si tu povedzme otvorene.
Tá druhá otázka, prepáč, tam bolo, aha, to bolo o tom priestore a súvisí to trošku teda aj s tým, čo hovoril vo faktickej poznámke pán kolega. No, my by sme sa nemali dostať do situácie, že ideme núdznosť prestreľovať núdznosťou iného, hej. Že tie podmienky sú naozaj katastrofálne, to je objektívne, ja som sa teda naozaj držala aj vyjadrení, aj zistení z prieskumov verejného ochrancu práv, to naozaj to nie je luxus, hej, že áno, ja rozumiem, že aj tie deti v škôlke majú menší priestor na osobu, ale zároveň nemajú ten priestor v takých podmienkach, v akých hoci teda vo väčšom, hej, čo do metrov štvorcových priestore majú väzni. A ja hovorím, tu nejde o luxus, tu ide o prevýchovu. Toto to má splniť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, dokončím len to, čo som nestihol dopovedať v písomnej rozprave. Viackrát, alebo väčšiu časť rozpravy som tu venoval aj tomu, akým spôsobom sa zvýši odmena pre odsúdených, akým spôsobom sa im zvýši odmena za, vlastne disciplinárna pochvala, nazvime to, z 80 na 200 eur. Vravím, samo osebe to nie je zlé, ale treba sa pozrieť aj na to, akým spôsobom ten odsúdený s tými peniazmi má nakladať. Tak v § 45 uvádzate, že trovy výkonu trestu sa budú splácať pomalšie. Namiesto 55 % pôjde na splácanie trov len 45 %, respektíve zo 45 na 35, podľa toho, či ten odsúdený spláca výživné alebo nie. Ďalej, na platenie výživného sa to síce zvýši, ale len minimálne. Pôvodne, dnes teda ide 30 %, zvýši na 33 %. Doslova odrobinka. Ale na vreckové, na vreckové, tak to im zvyšujete z 12 % na 22 %, respektíve na 19. Tak kým na výživné nechávate, nech len platí o 3 % viac, o desatinu, tak vreckové nech si tvorí v dvojnásobnom množstve. Dobre, ak to máte podložené nejakými údajmi, že takto to má byť, nech, ale ja som v dôvodovej správe nevidel ani čiarku, prečo by osamelá matka, ktorá trpí v zásade dvojnásobne, jednak tým, že je na výchovu dieťaťa sama, po druhé, trpí dieťa, že áno, jeho rodič je vo výkone trestu, tak ešte z toho mála pri tej konsolidácii mu od rodiča, otca odsúdeného, príde o pár eur viac. Takýmto spôsobom s tým nakladáte. Čiže na výživné z 30 na 33 %, ale vreckové na dvojnásobok. To ma na tom najviac mrzí.
§ 97b ods. 2, to je ďalšia z takých pre mňa anomálií tohto návrhu. Teraz počúvajte. O odmene bude rozhodovať riaditeľ ústavu, ale o previnení, o disciplinárnych trestoch, len pedagóg. Čiže tu je ako keby úplne hra na dobrého a zlého policajta. Tak z riaditeľa ústavu, z riaditeľa väznice robia toho dobrého, lebo on bude rozhodovať len o odmene, o odmene, o tom, že povolí vychádzku, že povolí návštevu domova mimo ústav, že dovolí si pozerať webové stránky, aké si odsúdený požiada, ale pokiaľ ide o disciplinárne previnenie, no tak to už nebude rozhodovať riaditeľ, to už nechá tomu psychológovi, ktorý má už z toho postavenia nejakého hierarchického alebo nejakej reputácie násobne horšie postavenie. Čiže špinavú robotu, všetku špinavú robotu nechávajú na pedagóga, na pedagóga a všetky pozitíva, ktoré odsúdený môže získať, tak to zverujú riaditeľovi, aby bol za pekného. To je veľmi zaujímavý postup. Nech už by to bolo akokoľvek, že o odmenách aj trestoch rozhodujú obaja, alebo o všetkom rozhoduje len riaditeľ, alebo o všetkom rozhoduje len pedagóg, akékoľvek riešenie je násobne lepšie ako to, ktoré je tu teraz napísané. No a aby som nezabudol, pedagóg bude takisto rozhodovať aj o zhabaní veci. Čiže ten hnev, ktorý odsúdený bude mať z toho, že mu bude zhabaná vec alebo dostane nejaký, nejaké disciplinárne previnenie, tak všetko si bude môcť ventilovať vyslovene na pedagógovi, lebo riaditeľ s tým nebude mať nič spoločné.
No a ako som spomínal, len som si nevedel spomenúť na paragraf, tak činnosti pre všeobecný rozvoj odsúdeného, § 46. Tohto ustanovenia sa ani nedotkli. Tak ako aj moja predrečníčka spomínala, namiesto toho, aby naozaj lipli na tom, že nielen ten odsúdený si vychodí ten nejaký resocializačný program vzdelávací, alebo ako to nazvať, aby naozaj keď sa tam vzdeláva, aby len sa nevzdelával, ale aby aj ukončil nejaké vzdelanie, aby tam to nejakým spôsobom precizovali, aby naozaj sa snažili čo najviac prepájať tie centrá pomoci odsúdeným v živote po vyjdení z väzenia, tak, tak to nie, ale naozaj, ako som vravel, je to len a len spríjemnenie podmienok pre väznených bez toho, aby sa od nič očakávala akákoľvek aktivita, a to je podľa mňa chyba, lebo ten, ten odsúdený nemá absolútne žiadnu motiváciu. Tak ako tu kedysi sa zvyklo rozprávať, že mnohí ľudia boli naučení na nejaké sociálne výhody, aby čokoľvek spravili, tak takýmto istým alebo veľmi obdobným spôsobom pristupujete aj k týmto odsúdeným, aby sa sami o niečo vynasnažili, to nie, ale zlepšovať podmienky, tak to áno.
A opakujem, zo správy výboru CPT, ktorá tu bola naposledy, to, čo odsúdeným najviac prekážalo a na čo sa najviac sťažovali, nebola malá cela alebo nedostatok kreditu na telefonovanie, alebo že v potravinách väzenských nemôžu míňať dvetisíc eur. Nie, bola to policajná, poviem, brutalita, respektíve neprimerané fyzické zásahy príslušníkov voči, voči odsúdeným, ale pri všetkej úcte akože aj k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ja neviem, ako oni potom, akú oni budú mať autoritu po konsolidácii a tomto, veď, veď tí odsúdení budú v lepšej pozícii a za takmer rovnakého finančného ohodnotenia ako tí bachari, ktorí ich tam strážia. Veď to nemôžete myslieť vážne, naozaj. Kebyže človek má upchaté uši a nič nevidí a je 10-tisíc kilometrov od Slovenska, tak povie, návrh, okej, v poriadku, ale keď vnímate tú realitu, aká sa aktuálne na Slovensku žije, tak nemôžte s takýmto návrhom prísť. Obzvlášť teraz. Áno, je predpoklad, že popri konsolidácii sa to zvezie, ale z môjho pohľadu sa nám to vypomstí, lebo aj pôvodne rozumné návrhy, ktoré sú obsiahnuté aj v koncepcii väzenstva, aj v odporúčaniach výboru CPT, skrátka aj to dobré ste skrátka dohnali do extrému. Ako vravím, podali vám prst, beriete celú ruku. Namiesto dvojnásobného zvýšenia telefonovania, voči ktorému by nikto nič nenamietal, šesťnásobné. Áno, poslancom o štvrtinu skrátime, nevadí, ale väzni nech rozprávajú šesťkrát viac. To akože chceme tú verejnú diskusiu preniesť z parlamentu do ústavov na výkon trestu odňatia slobody? Alebo ako?
To je asi všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V čom musím s vami a veľmi rada súhlasiť, je to, kde porovnávate osoby, ktoré sú teda v nejakom tom dávkovom systéme a povinnosť ich aktivizácie vo vzťahu k nákladom, teda k životným nákladom nevyhnutým na biologické prežitie, ktoré sú zabezpečené osobám vo výkone či už väzby alebo trestu odňatia slobody s tým rozdielom, že ja si myslím, že obe strany, pokiaľ ide o náklady na existenčné minimum, zabezpečujúce biologické prežitie nesmú, a priori nesmú byť podmienené aktivizáciou. To je to, čo teraz dávame na Ústavný súd, návrh ministra práce, ktorý presne toto robí. A tu je to pekne vidieť, to ste spomenuli, tak niekto, kto je naozaj teda recidivista a páchateľ nejakej škodnej činnosti pre občanov alebo štát ako taký, má zabezpečené základné biologické prežitie a teda do istej miery z toho, ako to vyčíslujete, aj istú, možno oproti núdznym, nadštandard, si to nemusí povinne odpracovať pod hrozbou, že príde o túto existenčnú dávku alebo zabezpečenie existenčných potrieb. Kdežto osoby, ktoré sú v rôznych regiónoch, kde naozaj objektívne je nekompatibilita medzi ich osobnou kvalifikáciou a pracovnými ponukami, sú dohnaní k tomu, že im úrad vyberie nejaké podľa nich vhodné pracovné miesto, ktoré ak odmietnu, nedostanú nič. Stratia vlastne právo na život. Štát rezignuje na plnenie pozitívneho záväzku chrániť život. A to je teda taká tá veľmi smutná diskrepancia medzi tým, ako je chránené právo na život u odsúdenej osoby a ako je chránené právo na život u núdznej osoby.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ešte raz, kolegovia, dnes. Ďakujem obidvom za vystúpenia, aj keď musím povedať, pán poslanec Dušenka, že som bol veľmi prekvapený z vášho vystúpenia a musím povedať, že to, čo ste tu predviedli, to je strašná demagógia. Ako pri všetkej úcte k vám, ale strašná demagógia. Ale je vidieť to filozofické nastavenie, ktoré máte iné, ako máme my, pretože, áno, sú aj krajiny, najmä tretieho, rozvojového sveta, kde držia odsúdených v klietkach ako divé zvieratá, poskytujú im stravu možno raz za deň a nechávajú ich, nech sa medzi sebou bijú, fyzické násilie na sebe páchajú a v zásade sú odsúdení do konca života v takýchto zariadeniach žiť, pretože sa nevedia v civilizovanom svete potom prispôsobiť a opakovane sa hneď vracajú naspäť do takýchto zariadení. Áno, sú aj také krajiny. Ale my takouto krajinou nechceme byť a chceme byť normálnou, demokratickou stredoeurópskou krajinou, ktorá celá stredná Európa ide smerom k humanizácii aj výkonu trestu odňatia slobody. A spoločenská objednávka aj na Slovensku dlhé roky, naozaj dlhé roky volá po novelizáciách predpisov ohľadom výkonu trestu odňatia slobody, ako aj výkonu väzby. Mali sme tu minulom období o tom naozaj veľkú diskusiu, žiadne z doterajších vlád dlhé roky sa neodvážili túto tému otvoriť práve preto, že tá téma je nepopulárna. Ak sa majú humanizovať prostriedky vo väzniciach, áno, je to nepopulárna téma, občania to nemajú radi, pripúšťam, ale keď chceme byť demokratickou, normálnou, modernou krajinou, tak by sme mali vytvoriť aj určité humanistické a humánne prostredie aj vo výkone trestu odňatia slobody. Prečo? Na to je veľmi jednoduchá odpoveď.
Výkon trestu odňatia slobody má dva účely. Jedným účelom je trestať alebo potrestať páchateľa a druhým účelom je prevychovať páchateľa. Pokiaľ sa odkloníme od tej druhej, ale v poradí prvej funkcii trestania, a to je prevýchova, tak potom nedosiahneme nič iného len to, že ľudia, ktorí budú odsúdení a vo výkone trestu odňatia slobody na nejakú dobu, keď sa vrátia do štandardného sociálneho prostredia, tak sa veľmi rýchlo vrátia naspäť do toho ústavu, pretože budú páchať recidívu, pretože nebudú pripravení na to, akým spôsobom sa začleniť naspäť do spoločnosti. A toto si myslím, že nikto z nás nechce, určite nie my, a po vašom vystúpení som dosť skeptický k tomu, že či chcete toto vy.
Okrem toho, okrem toho teda ste dosť veľmi jednoduchým spôsobom hovorili o jednotlivých správach Výboru proti mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu, ktorá chodí robiť tieto monitorovacie správy každý rok a každý rok nám už, ako ste správne povedali, 20 rokov vytýka to isté. Doteraz tým nikto z doterajších vlád nič neurobil. Áno, boli tam aj naše vlády a boli tam aj vaše vlády, respektíve opozičné vlády. Neurobili s tým nič. Odhodlali sme sa k tomu, aj keď je to nepopulárny krok a chceme s tým niečo urobiť. A možno keď príde najbližší monitorovací výbor CPT, tak vás pozveme na to stretnutie s nimi, aby ste mali osobnú skúsenosť, ako sa s nimi rokuje a čo nám vytýkajú. Pretože ste to veľmi zjednodušili, že je to nejaká správa, ktorá nič neznamená, v zásade nám nič nevytýkajú a to teda vôbec, aleže vôbec nie je pravda, vytýkajú nám zásadné veci, z hľadiska výkonu trestu odňatia slobody a väzby.
A druhá vec, čo chcem, a pravdepodobne to zorganizujem pre vás, nejakú prehliadku ústavov, aby ste sa išli pozrieť, v akých podmienkach žijú odsúdení, aby ste to zažili na vlastnej koži a každému z vás by som odporučil tam stráviť niekoľko hodín alebo možno niekoľko dní, aby ste pochopili, čo to znamená byť obmedzený na slobode a žiť v priestore 3,5 metra štvorcového. Naozaj by som vám to všetkým odporučil, keď všetci ste zástancami takéhoto trestania, tak by som vám to odporučil, aby ste pochopili, že toto nie je ten priestor, ktorý má slúžiť najmä na tú prevýchovu a resocializáciu páchateľov.
No a keď to porovnávate ešte s konsolidáciou, pán kolega, tak tu už naozaj som absolútne pohoršený, pretože prečo konsolidujeme? Kto spôsobil to, že musíme konsolidovať? Kto vyhodil miliardu eur na nezmyselné povinné testovanie, státisíce na rôzne covidové lotérie, na nákup vakcín, ktoré sa potom vyhadzovali do Dunaja a toto sú tie tri miliardy, ktoré nám dnes chýbajú, a preto musíme konsolidovať. Čiže vy dnes si dovolíte porovnávať toto s konsolidáciou, kde váš predseda bol predsedom vlády v tom čase, keď sa práve takto zadlžila Slovenská republika? Tak to je naozaj veľmi smutné a zároveň úsmevné.
Ale poďme teda vecne. Napríklad čo ste kritizovali miesto výkonu obydlia. Treba si uvedomiť, že na to, aby sa ten páchateľ, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, vedel naspäť resocializovať a dostať do spoločnosti, aby keď sa dostane z toho väzenia von, ak to poviem takto ľudovo, vulgárne, aby sa tam za dva dny nedostal naspäť, tak mu musíme zabezpečiť, aby nemal úplne popretrhané sociálne väzby so svojím prostredím, s rodinou, s pracovným prostredím, s kamarátmi a podobne. Môžete mať na to iný názor, samozrejme, ale to nie je o tom, že mu chceme vytvoriť nejaké príjemné prostredie. Chceme mu vytvoriť to, aby sa nepretrhli sociálne väzby, ktoré majú zásadný vplyv na to, že ak sa vráti naspäť na základe aj nejakých prevýchovných programov, k tomu sa ešte dostanem, tak aby sa vedel začleniť naspäť do tej spoločnosti, aby neprišiel do prostredia, kde nikoho nepozná, všetci s ním pretrhli kontakty a všetci sa od neho budú dištancovať a on zostane sám, na ulici, s nejakými organizáciami, ktoré zabezpečujú podporu takýmto ľuďom, ale nebude mať nikoho s nejakými intímnymi, osobnými vzťahmi. A takýto človek, a na to sú výskumy, to nehovorím ja, to som nevymyslel ja, na to sú výskumy, ktoré hovoria, že takýto človek sa veľmi rýchlo dostáva naspäť, lebo sa nevie v tom reálnom živote normálne správať. Čiže aj to miesto výkonu, vzdialenosť od obydlia, má slúžiť na to, aby ten páchateľ, pokiaľ sa potom dostanem von, sa vedel začínať do tej spoločnosti. To nie je, že by sa mu chcelo nejakým spôsobom urobiť dobre.
Maximálny stupeň stráženia, respektíve ,respektíve tie veci, ktoré ste hovorili ohľadom, ohľadom otvorených oddelení. Do otvorených oddelení sa dostávajú ľudia, ktorí sú, buď nie sú nebezpeční, alebo, a to je najmä, sa tam dostávajú vtedy, keď je nejaká krátka doba predtým na to, aby sa dostali na slobodu. A sú tam zaradení preto, aby sa prispôsobovali postupne tomu životu vonku. Že si tam sami varia, že sa učia tie zručnosti, že si komunikujú s rôznymi inštitúciami, máme na to kiosky, aplikácie, rôzne projekty s organizáciami, ktoré zabezpečujú prácu, či už sú to úrady práce, či už sú to personálne agentúry a podobne. Čiže aby sa naučili a prispôsobovali sa tomu životu potom na slobode. Keď ste hovorili o resocializácii programov, máme, myslím, že osem resocializačných programov špeciálnych, Šanca na návrat, Šanca na návrat 2, ktoré práve riešia otázky prispôsobovania sa odsúdených v živote na slobode v nejakom čase predtým, ako majú byť prepustení, máme resocializačné projekty, ktoré sa týkajú závislosti, rodinného násilia, finančnej gramotnosti, zamestnávania marginalizovaných skupín a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré v zákone nenájdete. Ale tie veci robíme a robíme ich preto, aby sme tých väzňov odsúdených prevychovávali. Lebo to je základný účel trestania. Ten trest je až sekundárny. Primárna je prevýchova, inak to celé nemá zmysel.
No a teraz poďme k tým peniazom. Máte, pán poslanec, predstavu, koľko je stravná jednotka na jedného väzňa na deň? Taký, čo nepracuje, má stravnú jednotku 3 eurá na celý deň. Taký, čo pracuje, má stravnú jednotku 4 eurá. 4,04. A ten, čo nepracuje, 3,18. Tak skúste sa vy celý deň najesť za 3 eurá 18 centov. Prípadne teda keby ste pracovali, za 4 eurá na deň. Aj raňajky, aj obed, aj večeru. Preto v ústavoch existujú predajne potravín a drogérie a ďalších, ďalších vecí, kde si väzni môžu nakupovať za svoje vlastné peniaze. Nikto im to nedá zadarmo. A tie ceny, keďže je to v bezpečnostnom režime a tak ďalej, tak sú ďaleko vyššie, ako sú ceny v bežných potravinách. Keď si zoberieme, koľko zarobí väzeň za hodinu práce alebo za mesiac, tak približná mesačná odmena napríklad pri upratovacích službách je 280 eur. Takže ak je navýšenie 17 %, je to koľko z tých 280 eur? Keď teda hovoríte, že jak budú mať lepší zárobok ako keby boli na slobode. No, tak neviem, či to úplne je tak. Takže viete, rozprávať o niečom, o čom nemáte tie základné informácie, tie základné vedomosti, a to sú verejné zdroje, máme vyhlášky, ktoré hovoria presne tie sumy všetky, tak je naozaj takou ako pre mňa demagógiou, lebo to počúvajú aj občania a občania teraz budú mať predstavu, akože ideme im robiť z väznice hotel a to predsa vôbec nie je pravda. To je strašná demagógia.
Pokiaľ sa bavíme o matkách s deťmi. Doteraz pokiaľ boli či už tehotné ženy, alebo matky s malými deťmi, tak sa buď prerušoval výkon trestu, aby matka mohla ísť domov s deťmi, a my sme, teraz tu zavádzame nové procesné postupy tak, aby sme takýmto matkám uľahčili tú situáciu, aby im mohol byť uložený alternatívny trest, napríklad náramok alebo iný alternatívny trest, aby mohla byť doma so svojím dieťaťom. Aby nemuselo byť, lebo sú aj iné nástroje, napríklad niektoré krajiny to majú aj tak, že budujú v ústavoch nejaké osobitné priestory, kde takéto maloleté deti chodia navštevovať svoje matky. Ale to väzenské prostredie podľa nášho názoru nevplýva dobre na tie deti, a preto sme presvedčení, že skôr naopak, ak je aj niekto odsúdený, nejaká matka, tak toto by malo byť jeden z dôvodov, kedy by mohla dostávať alternatívny trest na to, aby mohla byť so svojím maloletým a malým dieťaťom doma. Čiže to je takisto v návrhu zákona.
No a pokiaľ, ten príklad s tým náramkom a domáceho násilia, viete, je to tak pritiahnuté za vlasy. Každý sudca, keď ukladá trest, tak ukladá ho za nejaké konanie a keď vidí, že v tom prípade ide o domáce násilie, no tak chcel by som vidieť toho sudcu, ktorý by uložil niekomu náramok, že choď domov, keď si páchal domáce násilie, k tej žene. Takže to asi je tak pritiahnutý za vlasy príklad, ktorý sa v praxi nikdy nestane. A keď sa bavíme o tom, ako sudca môže ukladať tresty, no my máme historicky v Trestnom zákone odškatuľkované, že od koľko do koľko môže za ktoré konanie. Sú aj iné modely. V Rakúsku napríklad majú od 0 do 10 rokov za všetky tresty, teda za všetky konania. Od 0 do 10. A sudca sám rozhoduje podľa okolnosti prípadu, že či mu dá podmienku, alebo či mu dá osem rokov. A závisí to, ako sa správa, ako nahradiť škodu a tak ďalej. Ako je toto model, ku ktorému môžeme časom prísť. Momentálne si myslím, že na toto ešte nie sme pripravení, ale sú aj také modely.
No a už úplne na koniec v rámci prvého čítania, kde by sme mali baviť ohľadom filozofických týchto, ale však, samozrejme, na všetky tie veci v druhom čítaní ja budem reagovať, tak máme prípady, kedy nám aj odsúdení významne pomáhajú a bolo to napr. nedávno, keď sme tu mali slintačku a krívačku, kedy dobrovoľne aj odsúdení chodili s týmto pomáhať, chodili odpratávať utratené zvieratá na jednotlivé družstvá a tak ďalej a to bolo v stovkách prípadov, takže ja by som to takýmto spôsobom nedehonestoval.
Ďakujem pekne.

Ospravedlňujem sa, ja len, pán minister, do budúcna, keby ste sa prihlásili do rozpravy, aby sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť na prerokovanie informáciu o vydaných aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2025. Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky povinnosť pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných osem aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1 informácie a v prílohe č. 2 predkladanej informácie sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku 2025, celkom ide o 21 aproximačných nariadení vlády. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu v inštitúcii Európskej únie sa dá predpokladať, že bude možno potrebné prijať viaceré aproximačné nariadenie aj nad rámec tohto zámeru.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste zobrali informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v I. polroku a o zámere prijímania v II. polroku na vedomie.
Ďakujem pekne.