39. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím z 9. júla 2025 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 96. schôdzi a odporúčal Národnej rade vziať ju na vedomie. Výbor zároveň určil poslankyňu Plevíkovú, Eliáša, Glücka, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, je to už vyše týždňa, mám pocit, čo vraciame k novele rokovacieho poriadku. Rozmýšľam, kde začať. V zásade z 90 bodov, ktoré táto novela obsahuje, považujem 70 z nich za prakticky technické ustanovenia, ktoré sú na prospech veci. Na druhej strane, legislatívny proces ani fungovanie Národnej rady žiadnym zásadným spôsobom neovplyvňujú. Sú tu isté zrýchlenia, alebo pre väčší komfort nebude nutné čítať pozmeňovacie návrhy od slova do slova a podobne ale zo 70 % je to technický predpis, ku ktorému bola zriadená pracovná skupina. Ak si teraz dobre pamätám, tak pán navrhovateľ alebo jeden z navrhovateľov pán Gašpar mal trochu výhrady, že nie všetky poslanecké kluby sa tejto pracovnej skupiny zúčastnili. S odstupom času musím povedať za seba osobne a, myslím, že hovorím aj za celý klub hnutia Slovensko, že je len a len dobre, že sme sa tejto pracovnej skupiny nezúčastnili, a to z jedného dôvodu. A tu aj trochu ľutujem kolegov z opozície, ktorí venovali čas a energiu, zúčastňovali sa pracovnej skupiny, odrobili si penzum práce na naozaj technických veciach, ktoré by možno s väčšou alebo menšou námahou zvládol aj OLAP, teda oddelenie legislatívy a aproximácie práva, lebo naozaj toto bola mravenčia robota, čo tu bola vykonaná. Bohužiaľ, k tej podstate celej tej novely neboli navrhovateľom pripustení a tá podstata spočíva v tom, že sa zrušuje tretie čítanie, tak ako ho poznáme dnes, a skracuje sa rečnícky čas o štvrtinu. Tak ako som pred necelou hodinkou spomínal, akým spôsobom narábame s rečníckym časom v prípade poslancov Národnej rady, ktorí sú platení za to, aby tu diskutovali, rečnili, tak poslancom sa čas skracuje o štvrtinu, ale odsúdeným v záujme nejakej resocializácie, tak tým sa rečnícky čas, resp. čas na telefonovanie, navyšuje šesť násobne. To je, to je krásny príklad toho, akým spôsobom súčasná vládna koalícia pristupuje ešte k tým posledným zvyškom demokracie, ktoré tu fungujú, a akým spôsobom pristupuje k svojim kamarátom, ktorých sa nepodarilo dostať z väzení a stále si tam odpykávajú tresty. Toto je hrubý nepomer a už len na základe tohto porovnania by každému normálnemu človeku mali zablikať kontrolky, že s demokraciou na Slovensku to ide naozaj od desiatich k piatim.
Pred piatimi rokmi sme tu mali náhubkový zákon, novelu rokovacieho poriadku, kde sa veľmi výrazne skrátili rečnícke časy, ale ani to nestačí. Včera, resp. predvčerom sme boli svedkami ďalšej situácie, ktorá, myslím, v slovenskom parlamente nemá obdobu, kedy sa ešte rozprava, teraz počúvajte, ku skrátenému legislatívnemu konaniu skrátila a obmedzila. Rozumiete? Máme skrátené časy na vystúpenie v rozprave a tu sa sekne rozprava. Sekne sa rozprava, skrátka tí, ktorí neboli písomne prihlásení, mali smolu, a prvé čítanie? Na tvrdo 12 hodín, vybavená diskusia. A napriek tomu tu ešte potrebujeme skracovať rečnícke časy? Veď sa pozrite, aká tu je sála, aká, v úvodzovkách, plná, veď je tu vákuum, je tu ľudoprázdno. A napriek tomu, tu potrebujete ešte skracovať rečnícky čas. Ja som si schválne včera pozrel na webe Národnej rady, koľko času venujú rozprave koaliční poslanci. Tak poviem len dve pikošky a nech mi to nemajú páni poslanci za zlé, ale pán Galis za dva roky stihol povedať jednu faktickú poznámku. Jednu faktickú poznámku v priebehu dvoch rokov, je koniec septembra. Naozaj teraz bude výročie, odkedy tento parlamentu tu zasadá, a pán Galis v priebehu dvoch rokov stihol povedať jednu faktickú poznámku. A keď si myslíte, že toto je laťka, ktorá sa nedá podliezť, tak dá sa. Normálne dá sa podliezť aj táto takto položená laťka. Vypadlo mi teraz meno jeho poslaneckého kolegu, starší pán, priezvisko na K, vypadlo mi, tak ten za dva roky sa stihol ozvať jedinýkrát, a to s tým, že potreboval predsedajúceho upozorniť na to, že hlasovacie zariadenie ho vykázalo, že hlasoval nejako inak, ako chcel. To je celé. Dve holé vety, dve holé vety v priebehu dvoch rokov. Fantastický výsledok.
Národná rada v priemere zasadá 68 dní, to je v zásade bežný štandard v rámci európskych krajín. Rečnícke časy už máme od roku 2018 či ´19 zosekané v rámci akože európskych štandardov. Kvôli čomu potrebujeme skracovať rečnícke časy? Koalícia nediskutuje vôbec, rozpravy skracujú ešte skrátené legislatívne konania. V priebehu tohto polroka malo byť 36 rokovacích dní, alebo ako to vychádzalo. No, koľko myslíte, že sme rokovali? Celú jednu schôdzu odignorovali. A oni potrebujú skracovať rečnícke časy, kvôli čomu? Kvôli tomu, že sa im nechce chodiť do práce? Včera sme upozorňovali na to, že naozaj priemerný koaličný poslanec pracuje denne, denne, myslím tým tých 68 dní v roku, v priemere hodinu, to je asi čas, koľko trvajú hlasovania, cca polhodinku o jedenástej a polhodinku o sedemnástej. Hodinová mzda vychádza na takmer 600 eur, 600 eur. Za to, že tu prídu o jedenástej a o sedemnástej odhlasovať. A aby sa asi necítili nejako hlúpo, že majú tu rozprávať a nerozprávajú, tak viete čo, tak ani ostatní nebudú rozprávať. Nie, nebudete sa cítiť hlúpo, nevadí, nikto nebude rozprávať, budeme posielať maily, že ako chceme hlasovať, či sme za alebo proti. K tomuto tu spejeme. Posledné zvyšky demokracie si tu likvidujeme úplne nezmyselne, absolútne nezmyselne kvôli pohodlnosti koaličných poslancov.
Ďakujem veľmi pekne.

Len krátko. Chcem sa pridať ku kritike pána poslanca Dušenku, z tých opatrení, ktoré skracujú čas pre opozíciu, dodávam, že ono je to vlastne také symptomatické pre celé mentálne nastavenie súčasnej vládnej koalície. A, žiaľ, nielen tejto vládnej koalície. Treba povedať, že aj v širokej verejnosti nemá parlament dobrú reputáciu, pretože sa nevenuje problematike a nevenuje zákonom, toho ich obsahu, meritu tak, ako by sa mal. Záujem na našej strane je, akože keď si pozriete náš, po slovensky, track record, keď si pozriete ako vystupujú naše poslankyne, naši poslanci v jednotlivých výboroch, chodíme pripravení, kritizovali sme, chodíme pripomienkovať, chodíme sem s návrhmi. To, čo ma mrzí, je, že koalícia ukazuje niečo, čo by som pokojne nazval že obrovským dešpektom voči inštitúcii ako takej. To presvedčenie, to mentálne nastavenie je, že v exekutíve sme sa rozhodli, tu v parlamente nám to len pokazia a v lepšom prípade len okomentujú. A len podotýkam teraz aj pre pánov poslancov, tých dvoch, čo tu sú, troch, pardon, a poslankyne z koalície, že pokiaľ nebudeme všetci spoločne prispievať k tomu, aby sa tá debata tu trošku zlepšila, tak aj vy, aj vaša reputácia ako poslancov, ako zastupiteľov tohto legislatívneho inštitútu bude trpieť tým, že proste v očiach verejnosti budeme stále vnímaní ako proste inštitúcia, ktorá je tak trochu navyše. Ten pokus o, tá novela rokovacieho poriadku je jedna premárnená príležitosť zásadne zlepšiť, ako pristupujeme k posudzovaniu zákonov. My sme predložili, a chcem tu poďakovať aj kolegyni Lucii Plavákovej aj iným, ktorí nás zastupovali, kopu šikovných nápadov, ako vieme podstatne zlepšiť spôsob, ktorým posudzujeme zákony. A len pripomínam, že opakovane sme zistili, že len exekutívna kontrola nestačí. Ten zákon, nešťastnú novelu Trestného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Áno, niektorí chrumkajú. No, celkovo teda podľa mňa zaujímavá situácia, že jednak teda rokujeme tu o rokovacom poriadku počas toho, ako sa tu aj súčasné znenie porušuje a celkovo, že novela zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorej sa riadi legislatívny proces v našej Národnej rade, teda nejak nevyvoláva veľký záujem v radoch koalície. Máme tu v zásade len ľudí, ktorí tu musia byť, no ale tak na to sme už zvyknutí. Mňa mrzí, že tu nie je pán obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Teda chápem, že je na služobnej ceste a že sme kvôli jeho služobnej ceste včera mali aj paralyzovaný parlament a nehlasovalo sa, dokonca ani ústavnoprávny výbor sme kvôli tomu nemali, čo tiež asi nie je úplne najšťastnejšia prax.
Ja som sa k obsahu návrhu, ktorý máme pred sebou, ktorý máme na stole, vyjadrovala už počas písomnej rozpravy. By som len chcela opätovne zhrnúť a pripomenúť, že považujem za absolútne škandalózne, že koalícia chce v zásade zlikvidovať tretie čítanie tak, ako ho poznáme. Tretie čítanie, ktoré slúži na to, aby sme sa jasne oboznámili, aby sme mali priestor na rozpravu k zásadným pozmeňujúcim návrhom, ktoré často sú tu prednášané úplne na poslednú chvíľu, zásadným spôsobom menia obsah zákona, niekedy aj úplne že z 95 % a tento priestor na to, aby tu diskusia bola o týchto pozmeňujúcich návrhoch, tak ten má byť úplne zlikvidovaný. Ale tak vidíme to na tom, že koalícia nemá záujem o žiadnu rozpravu a diskusiu. Vidíme to aj v prípade návrhu konsolidácie, kde teda bolo useknuté, jednak je to predložené v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré, pre ktoré nie sú naplnené dôvody. Ešte aj to skrátené legislatívne konanie bolo useknuté, ešte aj rozprava v prvom čítaní bola zásadne obmedzená a predpokladám, že bude aj v druhom čítaní obmedzená. Čiže tu vidíme tieto snahy limitovať možnosť rozpravy k jednotlivým dôležitým zákonom, ktoré tu na stole máme. Čiže v tomto, s týmto v súlade v podstate je aj tá snaha zlikvidovať tretie čítanie, ale naozaj by som chcela opätovne apelovať na to, nerobme to, je to dôležité pre riadny legislatívny proces, na ktorom nám záleží, a práve aj tie návrhy, ktoré sme predkladali v rámci pracovnej skupiny, smerovali k tomu, aby bol riadne zabezpečený legislatívny proces, pretože považujeme za dôležité to, aby sme tu prijímali zákony, ktoré sú tie najlepšie možné, aké tu vieme prijímať, a hlavne aby boli aj v súlade s ústavou, čo teda často máme značné pochybnosti.
Mohla by som tu dlho hovoriť o ďalšom obsahu tohto zákona, ale, ako som už uviedla, hovorila som viac v písomnej rozprave. A keďže považujeme celý tento návrh za úplne neopraviteľný v tejto fáze, aj samotný pán podpredseda parlamentu Tibor Gašpar v podstate už povedal, že však bude asi opätovne pracovná skupina, budú nejaké pozmeňujúce návrhy, ešte sa zobudilo aj SNS, teda Andrej Danko, že oni tam budú chcieť niečo dopĺňať a kto vie, kto ďalší, tak si myslím, že by bolo namieste, aby bol tento návrh vrátený na dopracovanie a, pani spravodajkyňa, ja vás prosím o hlasovanie o tomto návrhu, návrhu na vrátenie na dopracovanie tohto návrhu zákona, pretože zjavne nie je dopracovaný, keďže to tvrdia samotní koaliční poslanci, dokonca podpredseda parlamentu, tak vytvorme ten priestor, vráťme to do tej pracovnej skupiny a môžme sa potom k tomu opätovne sem vrátiť do pléna parlamentu, keď to bude riadne pripravené, lebo zjavne nie je a potvrdzujú to vaše vlastné slová. Takže myslím si, že je to úplne namieste.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Úplne sa stotožňujem s tým, čo ste povedali, pani poslankyňa. Chcel som len doplniť, že je mi ľúto toho, koľko energie a čas ste vynaložili v rámci pracovnej skupiny na odrobenie naozaj že mravenčej práce a pritom ešte minule, keď sme o tom rozprávali prvýkrát, toho deviateho, tak sám navrhovateľ povedal, že aj tak bude pozmeňujúci návrh. Takže absolútne vaše mnohé návrhy nevzal do úvahu a aj tak si to spravia po svojom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tak isto chcem poďakovať Lucii aj ostatným, ktorí sa za nás na tom podieľali. Ja si myslím, že to bolo dôležité sa toho zúčastniť aj preto, aby sme, aby sme mali dôkaz o tom, že či naozaj je zo strany koalície záujem urobiť lepší rokovací poriadok alebo si len ochrániť svoje záujmy. Teraz veľmi jasne vieme, že záujmom koalície bolo ochrániť si svoje záujmy, ešte viac umlčať opozíciu, znížiť jej šance, aby bolo počuť jej hlas. A tak isto si myslím, že tento návrh navyše nie je dopracovaný, vyplynulo to aj z tejto rozpravy, ktorú tu máme, potvrdili to aj koaliční zástupcovia. Takže pridávam sa k tomu apelu, aby tento návrh stiahli alebo teda vrátili, aby sa vrátil na dopracovanie.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi oceňujem tvoj príspevok, Lucia, lebo práve to, čo sa tu udialo v minulosti, akým spôsobom viedol pán podpredseda Danko alebo aj iní ďalší podpredsedovia toto plénum, spôsobilo to, že musíme to zmeniť. Ale mňa mrzí, mňa mrzí, že opäť sa vraciame k bodu, kde nejakým spôsobom prevládajú nejaké tie politické pohnútky, že urobiť to tak, aby to viac vyhovovalo koalícii ako opozícii. A aj pri konsolidačnom balíku kolegovia zo SMER-u povedali, že my to musíme nejakým spôsobom zaseknúť, skrátiť, lebo my vás už nemôžeme počúvať. Ja rozumiem, že veľmi ťažko sa počúva kritika, keď ožobračujete ľudí na Slovensku, je to veľmi ťažko sa počúvať. Ale vy, tak ako bolo povedané, a povedal to aj kolega Dušenka, vy robíte jednu hodinu, koaliční poslanci, jednu hodinu denne. A idete obmedzovať opozíciu, ktorá vám tvrdí, ktorá vám tvrdí, že ožobračujete Slovensko, ničíte to Slovensko, vyhadzujete normálne mladých ľudí do zahraničia a idete obmedzovať ešte aj tu toto plénum, idete obmedzovať opozíciu.
Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne za reakcie.
Pán kolega Dušenka, ja som napríklad veľmi rada, že som som sa zúčastnila aj tej pracovnej skupiny, lebo to by ste neverili, aké všelijaké nápady tam padali a niektoré sa teda po tej diskusii vzájomnej v rámci koalície a opozície podarilo nejakým spôsobom korigovať a naozaj to viedlo aj k niektorým záverom, ktoré prispeli k tomu, že ten návrh nie je ešte horší ako ten, čo máme na stole. Takže minimálne to sa podarilo. Nehovoriac o tom, že teda viaceré aj naše návrhy, aj kolegov z SaS boli vzaté do úvahy a boli aj zapracované. Ale to nič nemení na tom, že tieto všetky pozitívne nejaké aspekty toho návrhu sú totálne znegované tými škodlivými časťami a je mi to ľúto, pretože mohli sme aspoň v niečom mať nejakú zhodu práve v prípade návrhu zákona, ktorým sa tu v tomto pléne všetci riadime, tak to by bolo podľa mňa úplne namieste, keby sme práve pri tomto návrhu dokázali nájsť ten konsenzus. A bol tam na to priestor, ale nie, je tam potrebné tlačiť tieto hrôzostrašné veci, ako je napríklad rušenie tretieho čítanie, obmedzovanie času a podobne. Čiže, žiaľ, bola tu nejaká šanca, ale zostala nenaplnená, škoda.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že tento návrh by sa mal premenovať na umlčovací neporiadok, lebo nič viac to nie je. V prvom rade umlčovací, lebo opäť siahate na práva opozície a chcete už teraz nedostatočný čas na kvalitnú diskusiu a poctivú diskusiu o návrhoch ešte viac skrátiť a nielen teda ten čas rozpravy, ale aj to zrušenie de facto tretieho čítania a taktiež neporiadok, lebo v skutočnosti vôbec nerieši tie reálne nedostatky fungovania, ktoré tu máme. Ale teda, aby som nebola nefér, tak začnem v prvom rade s tým, že je tam, samozrejme, v ňom aj niečo dobré a teda už sme to počuli, je to výsledok aj toho, že aj opozícia, alebo aspoň časť z nej sa zapojila do tejto diskusie o návrhu a snažila sa teda konštruktívne k tomu pristupovať. Už ten výsledok je, žiaľ, taký aký je. Takže čo tam je dobré? Ja si myslím, že napríklad umožnenie používania grafov a tabuliek je niečo, s čím určite môžme súhlasiť, rovnako ako tie rôzne minimalistické zmeny ohľadom niektorých upresnení. Tak, samozrejme, ak sú potrebné, tak je dobré, že to tento návrh obsahuje.
Potom v druhej kategórii by som uviedla také veci, že čo sú dobré, ale. A dôležité tam je to ale. Napríklad striedavé poradie pri hodine otázok, teda striedanie sa opozícia-koalícia pri otázkach na premiéra. No, hodina otázok sa v skutočnosti vďaka tejto koalície zmenila na akési teátro. A nebudem zachádzať do kvality tých otázok, pretože niektoré slúžia vyslovene na promo niektorým členom vlády. Keď máme otázku napríklad na ministra zahraničných vecí, pán minister, zúčastnili ste sa rokovania vtedy a vtedy, povedzte nám o tom niečo viac. No tak ja si myslím, že toto nie je zrovna to, čo by sa malo prejednávať na hodine otázok, ale problém je v skutočnosti niekde úplne inde, a síce, že nám sem nechodia členovia a členky vlády, ktorých otázky boli vyžrebované. A potom to tu vyzerá tak ako aj včera, keď minister školstva odpovedal, teda prečítal najskôr odpoveď na otázku pre ministra zdravotníctva a keď prišla od kolegu Stachuru doplňujúca otázka, tak povedal, neviem, spýtajte sa ministra zdravotníctva. Nuž, áno, kolega Stachura sa aj plánoval ho spýtať, lenže on tu nebol. A ja chápem, že niekedy sa stane, že jednoducho členovia a členky vlády majú napríklad neodkladné povinnosti v zahraničí, ale skutočne najmä tie posledné mesiace nám to príde tak, že sem jednoducho nechodia a špeciálne teda tí, ktorí majú vyžrebované otázky jednoducho, nechcú čeliť tomu, že sa ich budeme pýtať doplňujúce otázky a radšej dajú kolegovi alebo kolegyni ten papier, z ktorého prečítajú vopred napísanú odpoveď.
Čiže toto je niečo, čo by sme mali riešiť a nie striedavé poradie, pretože tu striedavé poradie, akože vravím fajn, ale to by sme mohli docieliť napríklad tým, že na premiéra tu nepríde 150 otázok od 79 poslancov a poslankýň koalície a že jednoducho, že by sme sa dohodli na tom, že jeden človek môže položiť otázku iba jednu a teda v jednom exemplári. A myslím si, že tým by sa po takejto dohode zlepšilo to fungovanie a nemuseli by sme sa k niečomu takémuto uchyľovať. Ale v poriadku, len problémy sú teda niekde inde.
Ďalšia z kategórie okej ale je zavedenie povinnosti predkladať konsolidované znenie návrhov zákonov. Áno, aj ja som po ňom volala, napríklad pri tej babráčtine z pera europoslanca Kaliňáka a šéfa úradu vlády Gedru v zákone o neziskovkách, keď už pomaly absolútne nikto netušil, že čo vlastne psíček s mačičkou do tej torty dali. A jediné, čo sme na záver pochopili, je, že nám z nej bolo všetkým pekne zle. A ja sa tak aj pýtam, že keby sme aj mali také konsolidované znenie, že čo by to vlastne vyriešilo, ak to prichádza po druhom čítaní. S týmto vaším návrhom zákona sa zruší tretie čítanie a tým pádom nebude sa môcť vyjadrovať k prijatým pozmeňovákom, čo, samozrejme, je problematické, lebo keď už budeme mať aj to konsolidované znenie a keď budeme vidieť, že sú tam problémy, tak čo potom s tým? Jednoducho toto sa nevyrieši. A toto je opäť problém aj tej praxe, veľmi nešťastnej a podľa mňa praxe, ktoré teda aj porušuje tú, také základné princípy nejakého demokratického zriadenia, a síce, že tu pristávajú pozmeňujúci návrhy v hodine dvenástej, ktoré absolútne menia pôvodný návrh zákona. Sú to, samozrejme, často pozmeňujúce návrhy práve z dielne koalície a jednoducho keď to niekto prečíta, ani nieže v písomnej rozprave, ale v ústnej rozprave a opozícia sa už nemá kedy, nemá čas k tomu vyjadriť, a navyše niektorí predsedajúci tu majú zato, že v druhom čítaní sa nemáme vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom, tak jednoducho ten priestor na diskusiu o nich tam nie je. A toto si myslím, že je skutočne veľký problém pre našu demokraciu, pretože ak tu niekto môže napísať do návrhu zákona iba A, B, C, D a potom v druhom čítaní ten zákona zmeniť na niečo totálne iné, tak jednoducho takto sa skutočne pracovať nedá. Pretože toto len potvrdzuje že vy sa aj ďalej riadite tým slávnym, smutným heslomvyhráš voľby a môžeš všetko. Bez diskusie si tu jednoducho schvaľujete, a naschvál som nepovedala schvaľujeme, schvaľujete veci, o ktorých často ani netušíte že čo vlastne spôsobia, alebo znenia o ktorých nikto nevie, že aké vlastne vo finálnej verzii sú. Čiže fajn, konsolidované znenie, ale čo s tým, ak nebudeme k tomu môcť vyjadrovať.
Premostím na zrušenie povinnosti čítať pozmeňujúce návrhy. Okej, ale niekedy sú tie pozmeňujúce návrhy dlhé, zbytočne technické, čítajú sa čiarky, bodky, bodkočiarky, úvodzovky a súhlasím s tým, že je to zbytočné. Ale čo je problém? Problém je to, že aj s tým, čo ste momentálne navrhli, tak opäť, kedy sa budeme k ním môcť vyjadrovať? Ten návrh obsahuje vlastne opatrenie, podľa ktorého by sa nemuseli čítať pozmeňujúce návrhy, pokiaľ sú publikované deň vopred na stránke. Tak to teda znemená, že ku každému návrhu zákona si budeme musieť jednoducho vyhľadávať, či tam sú, nie sú pozmeňujúce návrhy. A opäť, kedy sa k nim vyjadríme? A keď sa to teda nestihne zverejniť deň vopred a viete veľmi dobre, že drvivá väčšina, nemám to spočítané, tak nebudem tu hádzať nejaké čísla, ale drvivá väčšina pozmeňujúcich návrhov tu doslova pristáva v tej hodine dvanástej, päť minút pred tým, než je ukončená diskusia, lebo prídete na to, že áno, je tu nejaký problém, lebo máme tam chyb, chyby, pardon, a už sa k tomu jednoducho nemáme kedy vyjadriť.
Často sa tu, som tu počula teda, že musíme zmeniť rokovák a špeciálne musíme obmedziť teda pozmeňováky, musíme obmedziť dĺžku rozpravy a ďalšie veci, pretože aj v Európskom parlamente to funguje inak. No áno, vážení, lenže v Európskom parlamente je 720 europoslancov a europoslankýň a plenárne zasadnutie trvá necelý štyri dni. A tam napríklad, čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, tak sa musia predkladať najneskôr do pätnástej hodiny jedenásteho dňa pred začiatkom plenárneho zasadnutia, alebo v niektorých prípadoch tri dni pred. A viete, prečo je to možné takéto niečo? No lebo oni presne vedia, že o čom idú rokovať. A to je ten rozdiel napríklad s nami, pretože koľkokrát sme tu prišli ráno do práce a nikto ani len na organizačnom oddelení v skutočnosti nevie, že čo sa bude diať nieže poobede, ale na obed. A takto sa jednoducho pracovať nedá, pretože potom na tu na poslednú chvíľu pristávajú pozmeňujúce návrhy a vôbec celá tá organizácia práce nedovoľuje aby sme, aby sme tu riadne fungovali. A aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú do plenárky, tak sú skôr raritou, pretože všetky tie texty sú vopred dohodnuté tou demokratickou časťou Európskeho parlamentu na výboroch. A my si povedzme, ako fungujú naše výbory, respektíve nefungujú. Buď nie sú otvárané, pretože sú obštruované, alebo na nich neprebieha žiadna diskusia. Môžme sa baviť aj o tom, že ako sú zložené, napríklad teda ja som z výboru pre európske záležitosti a mne je veľmi ľúto, že niektorí moji kolegovia netušia, že čo to je taký princíp subsidiarity. No tak ako sa potom máme kvalitne baviť o tom, k čomu sa máme vyjadrovať. Tak to jednoducho v Európskom parlamente nefunguje, čiže potom si to neberte za príklad, že áno, oni tam majú jednu alebo dve minúty na vyjadrovanie sa. A presne toto je aj najväčší problém tohto návrhu zákona. Vy idete skracovať čas na rozpravu z 20 na 15 minút, ale na základe čoho? Čo to zefektívni, čo to zlepší? Nič. Pretože na výbore tie diskusie nie sú, pán predseda poslaneckého klubu SMER nám tu sľúbil, že vraj ku konsolidácii budú plodné diskusie. Nuž, zatiaľ teda niektoré výbory ani neboli otvorené, uvidíme, že čo to dá. Ale kiežby to tak bolo. Ale kde sa to dá stihnúť za jednu hodinu obedňajšej prestávky, ktorú ste dali. Toto jednoducho nie je spôsob práce, aký by sme tu mali mať. A v neposlednom rade etický kódex kde? Tento návrh nič nerieši.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcela trochu k tomu, čo si načala, k tým absurditám pri hodine otázok, v podstate pridať takou ďalšou anomáliou, čo v tom badám, je, že si z toho vládni poslanci proste robia priestor na to, aby sem prišiel premiér a ministri zneužívať tento pultík na vlastnú propagáciu. Nahádžu tam 40 otázok toho istého znenia a sú všetky teda ladené tak, aby sa toto miesto zneužívalo na propagačnú exhibíciu členov vlády. Ja týmto nechcem nejako upierať právo poslancov a poslankýň klásť otázky aj teda, samozrejme, slobodne ich formulovať, ak je možné v zmysle § 29a obmedziť rozpravu tak, že nedostanú k slovu všetci poslanci a poslankyne, musí si to klub rozdeliť, tak aj tu by sme mohli zvážiť, či si teda klub nevyberie piatich-desiatich poslancov a poslankyne, ktoré v tomto štvrtku dostanú priestor položiť otázku, každý inú a nech je to férové súťaženie, nech potom aj tie odpovede majú zmysel. Lebo ja si myslím, že hodina otázok je presne ten inštitút, ktorým plní parlament tú kontrolnú úlohu vo vzťahu k vláde. A my tu miesto toho máme z hodiny otázok exhibíciu premiéra, raritne, keď príde, prípadne ministrov na to, aby tliachali na účelovo položené otázky koaličných poslancov. Čiže toto dávam tiež ako návrh na zváženie, že obmedziť, hej, možnosť, aby sa tam nahádzalo 50 otázok a vyberalo sa to naozaj tak, aby to prinášalo konštruktívnu diskusiu a plnilo ten účel, ktorý tento inštitút má.
Ďakujem.