39. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
19.9.2025 o 12:48 hod.
JUDr. Ing.
Igor Dušenka
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v zásade možno konštatovať, že novelizáciou zákona o Ústavnom súde nemožno napáchať také škody, aké boli napáchané novelou trestných zákonov pred dvoma rokmi, napriek tomu sa však treba mať na pozore. Začnem od takých jednoduchších technickejších poznámok, resp. nedostatkov.
Pri súdnom poradcovi v § 31 navrhujete zrušiť päťročnú prax. Pred ani nie dvoma hodinami sme sa tu rozprávali, ako treba dbať, doslova lipnúť na súdnej praxi, ak chce ísť sudca na stupeň vyššieho súdu, môžme oželieť aj jazykové testy, aj psychotesty, aj odborné testy, základ nech je tam prax. Tuto ideme presne naopak. Ja beriem, že toto je s najväčšou pravdepodobnosťou pripomienka Ústavného súdu, pretože majú o jedného člena menej, nestíhajú tú agendu a, samozrejme, verím aj tomu, že s päťročnou praxou nie je tak veľa záujemcov, ktorí by za tie peniaze chceli ísť robiť súdneho asistenta na Ústavný súd. Tak to dávam len tak do pozornosti, ako v zákone o sudcoch hovoríme, nech je tam hlavne súdna prax a akonáhle sa bavíme o súdnych poradcov, ale sudcov Ústavného súdu, tak tam nielenže tú prax skracujeme, nie, úplne ju rušíme, úplne. Ale v poriadku, beriem, že to bola zrejme pripomienka Ústavného súdu, ale že tak jednoducho to pustíte a úplne opačným smerom idete v zákone o sudcoch, tak to ma celkom prekvapilo.
Zrušujete povinné zverejňovanie nevyhovujúcich nálezov Ústavného súdu. No, Ústavný súd aj keď nevyhovie, že vydá teda nevyhovujúci nález, napriek tomu je to podľa mňa veľmi dobrým zdrojom poznania a nielen, najmä teda pre odbornú verejnosť, ale aj sčasti pre laickú verejnosť, ktorá sa na základe aj negatívnych, negatívnych nálezov dokáže do budúcna zariadiť a môže tým pádom odbremeniť Ústavný súd od povedzme nezmyselných alebo neopodstatnených konaní. Keď jednoducho uvidí, ako Ústavný súd uvažuje v jednotlivých veciach, tak skrátka nebude ten Ústavný súd zahlcovať. To je snáď aj cieľom vašej novely, ako som tak vyrozumel z dôvodovej správy, ale čo robíte, idete presne opačným smerom. Namiesto toho, aby ste zverejňovali, čo nie je absolútne žiadna práca, absolútne žiadna práca, stačí len zverejniť, aby sa verejnosť a ľudia, ktorí zvažujú podanie na Ústavný súd, mohli trochu lepšie rozhodnúť, či to vôbec má zmysel alebo nie, či majú do toho investovať čas, energie, peniaze alebo nie, tak aj to im zatrhnete. Okej, v poriadku, ale podľa mňa to ide úplne opačným smerom, ako ste si stanovili cieľ v tejto novele.
Ďalej § 37, Ústavný súd nebude musieť ustanovovať právneho zástupcu. V zásade technikália, môžme nad tým mávnuť rukou, v poriadku, lebo veď ľudia sa môžu obrátiť na Centrum právnej pomoci, ale aký to vysiela signál verejnosti, že ani Ústavný súd skrátka, dobre, nemá na to zamestnancov, tak ho to veľmi obťažuje? Lebo podľa mňa je to ad 1 vie, ktorí právni zástupcovia sa agende, ktorú Ústavný súd prerokúva venujú a nemusí ich odkazovať na centrá právnej pomoci, ktorí sú beztak z môjho pohľadu preplnené a majú tam množstvo úplne inej agendy ako tú, ktorú rieši Ústavný súd. Čiže toto je v zásade technická, administratívna vec, ale nemyslím si, že je to správne vypúšťať to odtiaľ.
Ďalej dopĺňate použitie správneho súdneho poriadku pred Ústavným súdom. Doteraz sa používa civilný sporový poriadok, no tu sa treba mať trošku na pozore, pretože v roku 2019 ste to isté presadili do ústavného zákona o majetkových priznaniach a dnes sa to zneužíva ako argument na neverejnosť konania o majetkových priznaniach. Navyše ani neregistrujem výhrady zo strany Ústavného súdu, že by bol s civilným sporovým poriadkom problém. Tak toto mi, prosím vás, takisto vysvetlite, že čo je za tým, lebo tak ako som hovoril aj v minulej rozprave, tu nemožno pozerať len na technické pracovanie textu, ktoré, povedzme, je v poriadku, ale ten úmysel. Ja sa naozaj veľmi obávam, aby nedošlo k tomu, že kvôli nahradeniu civilného sporového poriadku za SPP, SSP, pardon, tak budú konania neverejné.
Nadviažem na moju predrečníčku pani Kolíkovú, navrhujete zrušiť rotáciu senátov. No, to je z môjho pohľadu takisto jedna zásadná chyba, pretože rotácia, ako funguje dnes, nie je vo vyspelých európskych právnych poriadkoch ničím novým. Funguje tak v Nemecku a práve nemeckým modelom bola aj naša právna úprava pred pár rokmi vlastne inšpirovaná a takpovediac ju kopíruje. Je tam aj zachovaný, to obdobie rotácie, že najneskôr do troch rokov. A presne, ako povedala aj pani Kolíková, ide o to, aby sa nevytvárala nejaká mikrojudikatúra, že čo senát, to istý typ rozhodnutí a potom plénum skrátka bude mať od jedného senátu, od druhého senátu v podobných veciach rôzne právne názory a bude ich treba zjednocovať. Tak pokiaľ chcete, aby mal Ústavný súd menej práce, tak im nepridávajte ďalšiu novú robotu, že znova tu bude mikrojudikatúra v jednotlivých senátoch a Ústavný súd zrejme nemá čo robiť, tak znova bude musieť zjednocovať ešte aj vlastnú judikatúru. Úplne krok späť, krok späť a len sa vzďaľujete tomu cieľu, ktorý ste si tu napísali.
No a posledná vec, § 56 písm. g). Ja to vnímam tak, že vláda alebo vy ako ministerstvo spravodlivosti chcete sťažiť a do veľkej miery aj zmariť rozhodovanie Ústavného súdu o súlade právnych predpisov s ústavou. Tak teraz tu zavádzate možnosť, že o návrhoch na posúdenie ústavnosti právneho predpisu s ústavou bude možné odmietnuť také podanie už neverejným uznesením, správne hovorím? Pardon, áno, na neverejnom zasadnutí v trojčlennom senáte bez toho, aby to prijal na ďalšie konanie. Bez preháňania môžem povedať, že to dávate na úroveň toho, ako keby občan podal na Ústavný súd žiadosť o rozvod. Zjavná neopodstatnenosť, to áno. A vy prakticky najzložitejšiu možno agendu na Ústavnom súde, o ktorej sa môžu písať právne teórie, o témach, ktoré sú diskutované na rôznych právnych fórach a konferenciách, tak vy to umožníte zhodiť zo stola na neverejnom zasadnutí. Skrátka to, ako významné je postavenie, alebo nieže postavenie, ale posudzovanie právnych predpisov s ústavou vyplýva aj priamo zo § 44, kde sa uvádzajú, aké typy konaní Ústavný súd vedie. Práve konanie o súlade právnych predpisov je tam uvedené ako prvé, ako úplne prvé, ktoré vedie, a to je tých konaní tam 22. Už len z tohto položenia jasne vyplýva, že súlad právnych predpisov je jedna zložitá problematika, ktorú nemožno len tak hodiť do koša po prvotnom preskúmaní. Navyše ďalší argument, prečo návrhy o súlade právnych predpisov treba brať vážne, je aj to, kto ich môže podať. Veď tento typ konania môže byť začatý len na návrh či už prezidenta, vlády, tridsiatich poslancov, generálneho prokurátora, všeobec... pardon, ombudsmana a ďalších a ďalších, predseda Súdnej rady, Najvyššieho kontrolného úradu, to sú všetko subjekty alebo jednotlivci, ktorí sú tak už zo svojho postavenia významnými hráčmi, že to podanie skrátka nebude obsahovať žiadne zjavné chyby a nedostatky. A keby náhodou sa stalo, že aj áno, tak aj tam je taký postup, že Ústavný súd navrhovateľa vyzve na doplnenie a podobne. Čiže tu absolútne neexistuje žiaden dôvod na to, aby sa o tak dôležitej veci jednoducho, aby sa tak dôležité návrhy na začatie konania mohli zhodiť zo stola bez toho, aby o tom vôbec rozhodoval senát na neverejnom zasadnutí.
Takže opakujem, rotácia senátov, krok späť, úplne idete proti cieľu novely, to isté skrátenie praxe, zverejňovanie nevyhovujúcich nálezov Ústavného súdu alebo použitie Správneho súdneho poriadku pred Ústavným súdom. Jedna vec je, čo deklarujete v dôvodovej správe, a druhá, čo sú reálne opatrenia, ktoré tu navrhujete. To je nebe a dudy.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
12:48
Vystúpenie v rozprave 12:48
Igor DušenkaPri súdnom poradcovi v § 31 navrhujete zrušiť päťročnú prax. Pred ani nie dvoma hodinami sme...
Pri súdnom poradcovi v § 31 navrhujete zrušiť päťročnú prax. Pred ani nie dvoma hodinami sme sa tu rozprávali, ako treba dbať, doslova lipnúť na súdnej praxi, ak chce ísť sudca na stupeň vyššieho súdu, môžme oželieť aj jazykové testy, aj psychotesty, aj odborné testy, základ nech je tam prax. Tuto ideme presne naopak. Ja beriem, že toto je s najväčšou pravdepodobnosťou pripomienka Ústavného súdu, pretože majú o jedného člena menej, nestíhajú tú agendu a, samozrejme, verím aj tomu, že s päťročnou praxou nie je tak veľa záujemcov, ktorí by za tie peniaze chceli ísť robiť súdneho asistenta na Ústavný súd. Tak to dávam len tak do pozornosti, ako v zákone o sudcoch hovoríme, nech je tam hlavne súdna prax a akonáhle sa bavíme o súdnych poradcov, ale sudcov Ústavného súdu, tak tam nielenže tú prax skracujeme, nie, úplne ju rušíme, úplne. Ale v poriadku, beriem, že to bola zrejme pripomienka Ústavného súdu, ale že tak jednoducho to pustíte a úplne opačným smerom idete v zákone o sudcoch, tak to ma celkom prekvapilo.
Zrušujete povinné zverejňovanie nevyhovujúcich nálezov Ústavného súdu. No, Ústavný súd aj keď nevyhovie, že vydá teda nevyhovujúci nález, napriek tomu je to podľa mňa veľmi dobrým zdrojom poznania a nielen, najmä teda pre odbornú verejnosť, ale aj sčasti pre laickú verejnosť, ktorá sa na základe aj negatívnych, negatívnych nálezov dokáže do budúcna zariadiť a môže tým pádom odbremeniť Ústavný súd od povedzme nezmyselných alebo neopodstatnených konaní. Keď jednoducho uvidí, ako Ústavný súd uvažuje v jednotlivých veciach, tak skrátka nebude ten Ústavný súd zahlcovať. To je snáď aj cieľom vašej novely, ako som tak vyrozumel z dôvodovej správy, ale čo robíte, idete presne opačným smerom. Namiesto toho, aby ste zverejňovali, čo nie je absolútne žiadna práca, absolútne žiadna práca, stačí len zverejniť, aby sa verejnosť a ľudia, ktorí zvažujú podanie na Ústavný súd, mohli trochu lepšie rozhodnúť, či to vôbec má zmysel alebo nie, či majú do toho investovať čas, energie, peniaze alebo nie, tak aj to im zatrhnete. Okej, v poriadku, ale podľa mňa to ide úplne opačným smerom, ako ste si stanovili cieľ v tejto novele.
Ďalej § 37, Ústavný súd nebude musieť ustanovovať právneho zástupcu. V zásade technikália, môžme nad tým mávnuť rukou, v poriadku, lebo veď ľudia sa môžu obrátiť na Centrum právnej pomoci, ale aký to vysiela signál verejnosti, že ani Ústavný súd skrátka, dobre, nemá na to zamestnancov, tak ho to veľmi obťažuje? Lebo podľa mňa je to ad 1 vie, ktorí právni zástupcovia sa agende, ktorú Ústavný súd prerokúva venujú a nemusí ich odkazovať na centrá právnej pomoci, ktorí sú beztak z môjho pohľadu preplnené a majú tam množstvo úplne inej agendy ako tú, ktorú rieši Ústavný súd. Čiže toto je v zásade technická, administratívna vec, ale nemyslím si, že je to správne vypúšťať to odtiaľ.
Ďalej dopĺňate použitie správneho súdneho poriadku pred Ústavným súdom. Doteraz sa používa civilný sporový poriadok, no tu sa treba mať trošku na pozore, pretože v roku 2019 ste to isté presadili do ústavného zákona o majetkových priznaniach a dnes sa to zneužíva ako argument na neverejnosť konania o majetkových priznaniach. Navyše ani neregistrujem výhrady zo strany Ústavného súdu, že by bol s civilným sporovým poriadkom problém. Tak toto mi, prosím vás, takisto vysvetlite, že čo je za tým, lebo tak ako som hovoril aj v minulej rozprave, tu nemožno pozerať len na technické pracovanie textu, ktoré, povedzme, je v poriadku, ale ten úmysel. Ja sa naozaj veľmi obávam, aby nedošlo k tomu, že kvôli nahradeniu civilného sporového poriadku za SPP, SSP, pardon, tak budú konania neverejné.
Nadviažem na moju predrečníčku pani Kolíkovú, navrhujete zrušiť rotáciu senátov. No, to je z môjho pohľadu takisto jedna zásadná chyba, pretože rotácia, ako funguje dnes, nie je vo vyspelých európskych právnych poriadkoch ničím novým. Funguje tak v Nemecku a práve nemeckým modelom bola aj naša právna úprava pred pár rokmi vlastne inšpirovaná a takpovediac ju kopíruje. Je tam aj zachovaný, to obdobie rotácie, že najneskôr do troch rokov. A presne, ako povedala aj pani Kolíková, ide o to, aby sa nevytvárala nejaká mikrojudikatúra, že čo senát, to istý typ rozhodnutí a potom plénum skrátka bude mať od jedného senátu, od druhého senátu v podobných veciach rôzne právne názory a bude ich treba zjednocovať. Tak pokiaľ chcete, aby mal Ústavný súd menej práce, tak im nepridávajte ďalšiu novú robotu, že znova tu bude mikrojudikatúra v jednotlivých senátoch a Ústavný súd zrejme nemá čo robiť, tak znova bude musieť zjednocovať ešte aj vlastnú judikatúru. Úplne krok späť, krok späť a len sa vzďaľujete tomu cieľu, ktorý ste si tu napísali.
No a posledná vec, § 56 písm. g). Ja to vnímam tak, že vláda alebo vy ako ministerstvo spravodlivosti chcete sťažiť a do veľkej miery aj zmariť rozhodovanie Ústavného súdu o súlade právnych predpisov s ústavou. Tak teraz tu zavádzate možnosť, že o návrhoch na posúdenie ústavnosti právneho predpisu s ústavou bude možné odmietnuť také podanie už neverejným uznesením, správne hovorím? Pardon, áno, na neverejnom zasadnutí v trojčlennom senáte bez toho, aby to prijal na ďalšie konanie. Bez preháňania môžem povedať, že to dávate na úroveň toho, ako keby občan podal na Ústavný súd žiadosť o rozvod. Zjavná neopodstatnenosť, to áno. A vy prakticky najzložitejšiu možno agendu na Ústavnom súde, o ktorej sa môžu písať právne teórie, o témach, ktoré sú diskutované na rôznych právnych fórach a konferenciách, tak vy to umožníte zhodiť zo stola na neverejnom zasadnutí. Skrátka to, ako významné je postavenie, alebo nieže postavenie, ale posudzovanie právnych predpisov s ústavou vyplýva aj priamo zo § 44, kde sa uvádzajú, aké typy konaní Ústavný súd vedie. Práve konanie o súlade právnych predpisov je tam uvedené ako prvé, ako úplne prvé, ktoré vedie, a to je tých konaní tam 22. Už len z tohto položenia jasne vyplýva, že súlad právnych predpisov je jedna zložitá problematika, ktorú nemožno len tak hodiť do koša po prvotnom preskúmaní. Navyše ďalší argument, prečo návrhy o súlade právnych predpisov treba brať vážne, je aj to, kto ich môže podať. Veď tento typ konania môže byť začatý len na návrh či už prezidenta, vlády, tridsiatich poslancov, generálneho prokurátora, všeobec... pardon, ombudsmana a ďalších a ďalších, predseda Súdnej rady, Najvyššieho kontrolného úradu, to sú všetko subjekty alebo jednotlivci, ktorí sú tak už zo svojho postavenia významnými hráčmi, že to podanie skrátka nebude obsahovať žiadne zjavné chyby a nedostatky. A keby náhodou sa stalo, že aj áno, tak aj tam je taký postup, že Ústavný súd navrhovateľa vyzve na doplnenie a podobne. Čiže tu absolútne neexistuje žiaden dôvod na to, aby sa o tak dôležitej veci jednoducho, aby sa tak dôležité návrhy na začatie konania mohli zhodiť zo stola bez toho, aby o tom vôbec rozhodoval senát na neverejnom zasadnutí.
Takže opakujem, rotácia senátov, krok späť, úplne idete proti cieľu novely, to isté skrátenie praxe, zverejňovanie nevyhovujúcich nálezov Ústavného súdu alebo použitie Správneho súdneho poriadku pred Ústavným súdom. Jedna vec je, čo deklarujete v dôvodovej správe, a druhá, čo sú reálne opatrenia, ktoré tu navrhujete. To je nebe a dudy.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
19.9.2025 o 12:48 hod.
JUDr. Ing.
Igor Dušenka
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v zásade možno konštatovať, že novelizáciou zákona o Ústavnom súde nemožno napáchať také škody, aké boli napáchané novelou trestných zákonov pred dvoma rokmi, napriek tomu sa však treba mať na pozore. Začnem od takých jednoduchších technickejších poznámok, resp. nedostatkov.
Pri súdnom poradcovi v § 31 navrhujete zrušiť päťročnú prax. Pred ani nie dvoma hodinami sme sa tu rozprávali, ako treba dbať, doslova lipnúť na súdnej praxi, ak chce ísť sudca na stupeň vyššieho súdu, môžme oželieť aj jazykové testy, aj psychotesty, aj odborné testy, základ nech je tam prax. Tuto ideme presne naopak. Ja beriem, že toto je s najväčšou pravdepodobnosťou pripomienka Ústavného súdu, pretože majú o jedného člena menej, nestíhajú tú agendu a, samozrejme, verím aj tomu, že s päťročnou praxou nie je tak veľa záujemcov, ktorí by za tie peniaze chceli ísť robiť súdneho asistenta na Ústavný súd. Tak to dávam len tak do pozornosti, ako v zákone o sudcoch hovoríme, nech je tam hlavne súdna prax a akonáhle sa bavíme o súdnych poradcov, ale sudcov Ústavného súdu, tak tam nielenže tú prax skracujeme, nie, úplne ju rušíme, úplne. Ale v poriadku, beriem, že to bola zrejme pripomienka Ústavného súdu, ale že tak jednoducho to pustíte a úplne opačným smerom idete v zákone o sudcoch, tak to ma celkom prekvapilo.
Zrušujete povinné zverejňovanie nevyhovujúcich nálezov Ústavného súdu. No, Ústavný súd aj keď nevyhovie, že vydá teda nevyhovujúci nález, napriek tomu je to podľa mňa veľmi dobrým zdrojom poznania a nielen, najmä teda pre odbornú verejnosť, ale aj sčasti pre laickú verejnosť, ktorá sa na základe aj negatívnych, negatívnych nálezov dokáže do budúcna zariadiť a môže tým pádom odbremeniť Ústavný súd od povedzme nezmyselných alebo neopodstatnených konaní. Keď jednoducho uvidí, ako Ústavný súd uvažuje v jednotlivých veciach, tak skrátka nebude ten Ústavný súd zahlcovať. To je snáď aj cieľom vašej novely, ako som tak vyrozumel z dôvodovej správy, ale čo robíte, idete presne opačným smerom. Namiesto toho, aby ste zverejňovali, čo nie je absolútne žiadna práca, absolútne žiadna práca, stačí len zverejniť, aby sa verejnosť a ľudia, ktorí zvažujú podanie na Ústavný súd, mohli trochu lepšie rozhodnúť, či to vôbec má zmysel alebo nie, či majú do toho investovať čas, energie, peniaze alebo nie, tak aj to im zatrhnete. Okej, v poriadku, ale podľa mňa to ide úplne opačným smerom, ako ste si stanovili cieľ v tejto novele.
Ďalej § 37, Ústavný súd nebude musieť ustanovovať právneho zástupcu. V zásade technikália, môžme nad tým mávnuť rukou, v poriadku, lebo veď ľudia sa môžu obrátiť na Centrum právnej pomoci, ale aký to vysiela signál verejnosti, že ani Ústavný súd skrátka, dobre, nemá na to zamestnancov, tak ho to veľmi obťažuje? Lebo podľa mňa je to ad 1 vie, ktorí právni zástupcovia sa agende, ktorú Ústavný súd prerokúva venujú a nemusí ich odkazovať na centrá právnej pomoci, ktorí sú beztak z môjho pohľadu preplnené a majú tam množstvo úplne inej agendy ako tú, ktorú rieši Ústavný súd. Čiže toto je v zásade technická, administratívna vec, ale nemyslím si, že je to správne vypúšťať to odtiaľ.
Ďalej dopĺňate použitie správneho súdneho poriadku pred Ústavným súdom. Doteraz sa používa civilný sporový poriadok, no tu sa treba mať trošku na pozore, pretože v roku 2019 ste to isté presadili do ústavného zákona o majetkových priznaniach a dnes sa to zneužíva ako argument na neverejnosť konania o majetkových priznaniach. Navyše ani neregistrujem výhrady zo strany Ústavného súdu, že by bol s civilným sporovým poriadkom problém. Tak toto mi, prosím vás, takisto vysvetlite, že čo je za tým, lebo tak ako som hovoril aj v minulej rozprave, tu nemožno pozerať len na technické pracovanie textu, ktoré, povedzme, je v poriadku, ale ten úmysel. Ja sa naozaj veľmi obávam, aby nedošlo k tomu, že kvôli nahradeniu civilného sporového poriadku za SPP, SSP, pardon, tak budú konania neverejné.
Nadviažem na moju predrečníčku pani Kolíkovú, navrhujete zrušiť rotáciu senátov. No, to je z môjho pohľadu takisto jedna zásadná chyba, pretože rotácia, ako funguje dnes, nie je vo vyspelých európskych právnych poriadkoch ničím novým. Funguje tak v Nemecku a práve nemeckým modelom bola aj naša právna úprava pred pár rokmi vlastne inšpirovaná a takpovediac ju kopíruje. Je tam aj zachovaný, to obdobie rotácie, že najneskôr do troch rokov. A presne, ako povedala aj pani Kolíková, ide o to, aby sa nevytvárala nejaká mikrojudikatúra, že čo senát, to istý typ rozhodnutí a potom plénum skrátka bude mať od jedného senátu, od druhého senátu v podobných veciach rôzne právne názory a bude ich treba zjednocovať. Tak pokiaľ chcete, aby mal Ústavný súd menej práce, tak im nepridávajte ďalšiu novú robotu, že znova tu bude mikrojudikatúra v jednotlivých senátoch a Ústavný súd zrejme nemá čo robiť, tak znova bude musieť zjednocovať ešte aj vlastnú judikatúru. Úplne krok späť, krok späť a len sa vzďaľujete tomu cieľu, ktorý ste si tu napísali.
No a posledná vec, § 56 písm. g). Ja to vnímam tak, že vláda alebo vy ako ministerstvo spravodlivosti chcete sťažiť a do veľkej miery aj zmariť rozhodovanie Ústavného súdu o súlade právnych predpisov s ústavou. Tak teraz tu zavádzate možnosť, že o návrhoch na posúdenie ústavnosti právneho predpisu s ústavou bude možné odmietnuť také podanie už neverejným uznesením, správne hovorím? Pardon, áno, na neverejnom zasadnutí v trojčlennom senáte bez toho, aby to prijal na ďalšie konanie. Bez preháňania môžem povedať, že to dávate na úroveň toho, ako keby občan podal na Ústavný súd žiadosť o rozvod. Zjavná neopodstatnenosť, to áno. A vy prakticky najzložitejšiu možno agendu na Ústavnom súde, o ktorej sa môžu písať právne teórie, o témach, ktoré sú diskutované na rôznych právnych fórach a konferenciách, tak vy to umožníte zhodiť zo stola na neverejnom zasadnutí. Skrátka to, ako významné je postavenie, alebo nieže postavenie, ale posudzovanie právnych predpisov s ústavou vyplýva aj priamo zo § 44, kde sa uvádzajú, aké typy konaní Ústavný súd vedie. Práve konanie o súlade právnych predpisov je tam uvedené ako prvé, ako úplne prvé, ktoré vedie, a to je tých konaní tam 22. Už len z tohto položenia jasne vyplýva, že súlad právnych predpisov je jedna zložitá problematika, ktorú nemožno len tak hodiť do koša po prvotnom preskúmaní. Navyše ďalší argument, prečo návrhy o súlade právnych predpisov treba brať vážne, je aj to, kto ich môže podať. Veď tento typ konania môže byť začatý len na návrh či už prezidenta, vlády, tridsiatich poslancov, generálneho prokurátora, všeobec... pardon, ombudsmana a ďalších a ďalších, predseda Súdnej rady, Najvyššieho kontrolného úradu, to sú všetko subjekty alebo jednotlivci, ktorí sú tak už zo svojho postavenia významnými hráčmi, že to podanie skrátka nebude obsahovať žiadne zjavné chyby a nedostatky. A keby náhodou sa stalo, že aj áno, tak aj tam je taký postup, že Ústavný súd navrhovateľa vyzve na doplnenie a podobne. Čiže tu absolútne neexistuje žiaden dôvod na to, aby sa o tak dôležitej veci jednoducho, aby sa tak dôležité návrhy na začatie konania mohli zhodiť zo stola bez toho, aby o tom vôbec rozhodoval senát na neverejnom zasadnutí.
Takže opakujem, rotácia senátov, krok späť, úplne idete proti cieľu novely, to isté skrátenie praxe, zverejňovanie nevyhovujúcich nálezov Ústavného súdu alebo použitie Správneho súdneho poriadku pred Ústavným súdom. Jedna vec je, čo deklarujete v dôvodovej správe, a druhá, čo sú reálne opatrenia, ktoré tu navrhujete. To je nebe a dudy.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
13:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:01
Ondrej DostálPokiaľ ide o nezverejňovanie tých nálezov, ktorými sa nevyhovelo, nevyhovelo návrhu na konanie o nesúlade právnych predpisov, tak tam by som len upozornil na to, že tie nevyhovujúce nálezy budú naďalej zverejňované na webe Ústavného súdu, akurát nebudú zverejňované v Zbierke zákonov alebo nebudú všetky zverejňované v Zbierke zákonov. Čiže to, na čo ste poukázali, že aby to bolo dostupné, tak ono to naďalej bude dostupné, akurát to nebude priamo v Zbierke zákonov, ale verejné to ostane.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.9.2025 o 13:01 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Dušenka, zaujímavým spôsobom ste upozornili na, nazval by som to, istú nekonzistentnosť ministerstva, ktoré teda vo vzťahu k disciplinárnym senátom o dva body pred týmto navrhovalo predĺžiť tú prax súdnu ako podmienku a pri Ústavnom súde a poradcoch Ústavného súdu navrhuje nie že skrátiť, ale vypustiť podmienku právnej praxe. Len tu by som chcel povedať, že keď sú dva návrhy, ktoré idú proti sebe, nemusí to znamenať, že sú oba zlé. Môže to znamenať, že jeden z nich je dobrý a druhý nie a teda, samozrejme, ani to nie sú úplne identické situácie, ale myslím si, že to vypustenie tej podmienky päťročnej právnej praxe pre poradcov Ústavného súdu je tu úplne v poriadku, že to naozaj môže otvoriť dvere pre právnikov, ktorí sú vyštudovaní, ktorí veci rozumejú a môžu byť prínosom pre fungovanie Ústavného súdu, a teda odvoláva sa ministerstvo aj na skúsenosť z Českej republiky, takže naozaj si myslím, že toto opatrenie v rámci toho návrhu je v celku v poriadku.
Pokiaľ ide o nezverejňovanie tých nálezov, ktorými sa nevyhovelo, nevyhovelo návrhu na konanie o nesúlade právnych predpisov, tak tam by som len upozornil na to, že tie nevyhovujúce nálezy budú naďalej zverejňované na webe Ústavného súdu, akurát nebudú zverejňované v Zbierke zákonov alebo nebudú všetky zverejňované v Zbierke zákonov. Čiže to, na čo ste poukázali, že aby to bolo dostupné, tak ono to naďalej bude dostupné, akurát to nebude priamo v Zbierke zákonov, ale verejné to ostane.
Rozpracované
13:03
Kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k tomu, čo odznelo v rozprave. Pokiaľ ide o tú prvú vec, čo sa týka obsadenie Ústavného súdu. Samozrejme, že ma to trápi, ja nie som členom koaličnej rady, aby som teda mohol na každej koaličnej rade predkladať takýto návrh. Samozrejme, že sa o tom bavíme. Je to mojím záujmom, ale ja podľa tohto, čo tvrdíte, som zodpovedný za všetko. A toto je kompetencia Národnej rady,...
Kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k tomu, čo odznelo v rozprave. Pokiaľ ide o tú prvú vec, čo sa týka obsadenie Ústavného súdu. Samozrejme, že ma to trápi, ja nie som členom koaličnej rady, aby som teda mohol na každej koaličnej rade predkladať takýto návrh. Samozrejme, že sa o tom bavíme. Je to mojím záujmom, ale ja podľa tohto, čo tvrdíte, som zodpovedný za všetko. A toto je kompetencia Národnej rady, kompetencia prezidenta, ministerstvo tu naozaj nemá žiadne kompetencie nejakým spôsobom ani návrhové, ani iné, čiže ja môžem len apelovať na vás poslancov, aby ste niekoho zvolili, ale sami dobre viete, ako funguje parlamentná matematika, že v zásade bez zhody k takémuto niečomu, zvoleniu, zvoleniu nedochádza. A vyjadrovať tu nejaké pochybnosti o tom, že, alebo, by som povedal, vymýšľať si také veci, že či na niekoho čakáme alebo nečakáme, zoberte si dnešné zloženie Ústavného súdu. V zásade myslím si, ak sa nemýlim, všetkých sudcov Ústavného súdu, ktorí sú teraz na Ústavnom súde, sme zvolili my, alebo teda boli zvolení za našej podpory. Ak sa nemýlim, tak skoro alebo väčšina z nich. (Reakcia z pléna.) No, aj pán sudca Šorl, ale aj ďalší, tí čo tam boli predchádzajúci, boli zvolení aj za našej podpory. Máte pocit, že niektorí z týchto ústavných sudcov je nám nejakým spôsobom osobitne naklonený? No ja taký pocit teda nemám. Ako myslím si, že rozhodujú naozaj nezávislo a že z tohto pohľadu takéto, takéto fabulácie ako odmietam.
Pokiaľ ide o obmeny senátov, k tomuto sme pristúpili v zásade na podnet aj Ústavného súdu, pretože sme debatovali a diskutovali o tom, aké to spôsobuje problémy pri zasadnutiach jednotlivých senátov, kde, samozrejme, sami dobre viete, ako dlho rozhoduje Ústavný súd v niektorých veciach a tým, že sa prelínajú tie časy z niektorých konaní, tak pri takejto obmene senátov by museli zasadať paralelne senáty v rôznom zložení, čo zásadne komplikuje tú situáciu s fungovaním senátov a hlavne s fungovaním spravodajcov v týchto senátoch. Takže preto sme pristúpili k tomuto, aj keď ja rozumiem účelu obmeny tých senátov. Na druhej strane, na Ústavnom súde pôsobí 13 sudcov, momentálne 12 a ak niekto si myslí, že oni spolu nekomunikujú, však samozrejme, že komunikujú spolu aj o jednotlivých kauzách, aj o jednotlivých rozhodnutiach, tá prax sa zbližuje a keď sú aj odlišné náhodou rozhodnutia jednotlivých senátov, tak veď na to sú zjednocovacie senáty. Takže ja si myslím, že tá obmena ako taká nemá nejaký zásadný význam pre rozhodovanie jednotlivých, jednotlivých senátov, ale je to otázka na diskusiu. Ja sa nebránim ani inej právnej úprave, len hovorím, že reagovali sme na aplikačné problémy, ktoré s týmto vznikajú.
Pokiaľ ide o prieťahy, aj keď to tu nesúvisí s týmto návrhom zákona, tak len zareagujem. Riešime tento problém, máme dáta, máme dáta aj z Ústavného súdu, aj z všeobecných súdov, aj zo Súdnej rady, čiže na základe týchto dát aj nejakým spôsobom moderujeme ten proces prijatia aj tohto návrhu. V tomto návrhu nie je preto, že časovo sa to stihnúť nedalo a toto sme nechceli odkladať. Čiže venujeme sa tejto téme naozaj veľmi intenzívne, rokujeme aj s Ústavným súdom, aj so Súdnou radou, aj na spoločných rokovaniach, naposledy minulý týždeň. Čiže máme záujem túto tému riešiť tak, aby bola najmä v prospech občanov, v prospech obyvateľov Slovenska, ktorí naozaj toto pociťujú ako jeden z kľúčových problémov justície, prieťahy v konaní. Takže budeme robiť všetko pre to, aby sme ten model fungovania nastavili tak, aby k prieťahom, čo možno v najmenšej miere dochádzalo. Ak už k nim došlo, aby sme mali účinné právne nástroje na to, aby sa tieto prieťahy odstránili. Pretože účelom konania o prieťahoch nemá byť to, čo je dnes, len riešenie primeraného zadosťučinenia za prieťahy v konaní, ale môj záujem na ministerstve je najmä to, aby sme odstránili vôbec vznik týchto prieťahov a ak už vzniknú, aby sme mali účinný nástroj na to, aby sa urýchlene v týchto veciach konalo. Primerané zadosťučinenie je len sekundárna záležitosť, keď už naozaj sa nepodarilo žiadnymi opatreniami dospieť k tomu, aby k týmto prieťahom nedochádzalo. Čiže to je účelom teda toho druhého zákona, ktorý pripravujeme v súvislosti s Ústavným súdom.
No a to, že nechávame žiť svojím životom vyjadrenia. No ja nemôžem zabrániť, ani nechcem brániť tomu, aby sa ktokoľvek mohol aj k tejto téme vyjadriť, či už je to člen Súdnej rady alebo iný sudca, alebo iný odborník, alebo verejnosť. Samozrejme, ja to nenechám úplne žiť svojím životom, pretože sme k tomu dávali mediálne vyjadrenia, kde sme uvádzali na pravú mieru ako to myslím, ako to má byť. Ale k tejto téme bude, keď predložíme tento návrh zákona, predpokladám, ďalšia diskusia.
Pokiaľ ide o pána poslanca Dušenku, tá prax jednotlivých poradcov, to nejde do nejakého kontra postavenia vo vzťahu k zákonu o sudcoch, pretože zákon o sudcoch rieši sudcov. Toto nie sú sudcovia, toto sú v zásade poradcovia jednotlivých ústavných sudcov a ak by sme chceli mať naozaj erudovaných ústavných právnikov, tak päťročná prax v zásade nič neznamená z tohto pohľadu, hej. Čiže ak sme chceli ísť týmto smerom, tak by sme tam nastavili minimálne, že musia mať 15- až 20-ročnú prax, lebo neviem si predstaviť, aký ústavný právnik po piatich rokoch akejkoľvek nejakej praxe mimo teda samotného Ústavného súdu alebo zastupovania na Ústavnom súde by mal dostatočnú prax na to, aby mohol erudovane vykonávať funkciu poradcu Ústavného súdu, ale práve tu sme reagovali aj na požiadavku alebo názory aj Ústavného súdu a ústavných sudcov, ktorí hovoria, že pre nich je možno lepšie si absolventov právnických fakúlt vychovať v rámci svojho pôsobenia na Ústavnom súde ako čakať na niekoho s päťročnou praxou, kto neprichádza, hej, lebo dnes majú problém vôbec obsadiť tieto miesta. Čiže reagovali sme na to, nie je úmyslom nejakým spôsobom znižovať kvalifikáciu, ale keby sme sa chceli baviť o naozaj kvalifikácii, tak by sme to museli nieže zrušiť, ale zvýšiť niekoľkonásobne túto prax, ak by už mali byť hotoví ľudia.
A pokiaľ ide o ustanovenie o právnom zástupcovi, je to technická vec. Toto ustanovenie právneho zástupcu, tá technická vec spočíva v tom, aby to nemusel administratívne riešiť Ústavný súd, ale máme tu inštitúciu, a to je Centrum právnej pomoci, ktoré rieši právne zastupovanie ľudí v hmotnej, pardon, v materiálnej núdzi a je to na to prispôsobená organizácia, ktorá má na to celé procesy a všetko. Čiže ak aj na Ústavnom súde k takémuto príde, tak Centrum právnej pomoci sprostredkuje právne zastúpenie a môže to urobiť prostredníctvom vlastných právnikov alebo to môže urobiť prostredníctvom Slovenskej advokátskej komory. Čiže tam je len technikália, aby administratívne tým nebol zaťažený Ústavný súd, ale aby sa to riešilo cez Centrum právnej pomoci, ja tu nevidím žiaden problém, to je len technikália, kto to bude ustanovovať. Ak hovoríme teda o povinnej obhajobe alebo povinnom právnom zastúpení, tak.
No a pokiaľ ide o tú poslednú vec, čo ste hovorili, § 56 ods. 2, že sa dopĺňa písm. a) k tomu písm. g). Tam ide v zásade o čiastočné, ak sa teda rieši prijatie návrhu alebo neprijatie návrhu a aby bolo možné čiastočné neprijatie toho návrhu najmä z toho dôvodu, aby, ak je potrebné, aby sa nemusela odložiť účinnosť celého zákona a v tých konkrétnych prípadoch nastali také situácie, že bolo potrebné, aby čiastkovo ten zákon ďalej bol účinný a len čiastočne sa pozastavila účinnosť, tak toto je vlastne nástroj na to, aby to bolo možné aj takýmto spôsobom odmietnuť. Takže ja si myslím, že to je v poriadku, ale môžme potom, samozrejme, v druhom čítaní sa k tomu baviť bližšie.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k tomu, čo odznelo v rozprave. Pokiaľ ide o tú prvú vec, čo sa týka obsadenie Ústavného súdu. Samozrejme, že ma to trápi, ja nie som členom koaličnej rady, aby som teda mohol na každej koaličnej rade predkladať takýto návrh. Samozrejme, že sa o tom bavíme. Je to mojím záujmom, ale ja podľa tohto, čo tvrdíte, som zodpovedný za všetko. A toto je kompetencia Národnej rady, kompetencia prezidenta, ministerstvo tu naozaj nemá žiadne kompetencie nejakým spôsobom ani návrhové, ani iné, čiže ja môžem len apelovať na vás poslancov, aby ste niekoho zvolili, ale sami dobre viete, ako funguje parlamentná matematika, že v zásade bez zhody k takémuto niečomu, zvoleniu, zvoleniu nedochádza. A vyjadrovať tu nejaké pochybnosti o tom, že, alebo, by som povedal, vymýšľať si také veci, že či na niekoho čakáme alebo nečakáme, zoberte si dnešné zloženie Ústavného súdu. V zásade myslím si, ak sa nemýlim, všetkých sudcov Ústavného súdu, ktorí sú teraz na Ústavnom súde, sme zvolili my, alebo teda boli zvolení za našej podpory. Ak sa nemýlim, tak skoro alebo väčšina z nich. (Reakcia z pléna.) No, aj pán sudca Šorl, ale aj ďalší, tí čo tam boli predchádzajúci, boli zvolení aj za našej podpory. Máte pocit, že niektorí z týchto ústavných sudcov je nám nejakým spôsobom osobitne naklonený? No ja taký pocit teda nemám. Ako myslím si, že rozhodujú naozaj nezávislo a že z tohto pohľadu takéto, takéto fabulácie ako odmietam.
Pokiaľ ide o obmeny senátov, k tomuto sme pristúpili v zásade na podnet aj Ústavného súdu, pretože sme debatovali a diskutovali o tom, aké to spôsobuje problémy pri zasadnutiach jednotlivých senátov, kde, samozrejme, sami dobre viete, ako dlho rozhoduje Ústavný súd v niektorých veciach a tým, že sa prelínajú tie časy z niektorých konaní, tak pri takejto obmene senátov by museli zasadať paralelne senáty v rôznom zložení, čo zásadne komplikuje tú situáciu s fungovaním senátov a hlavne s fungovaním spravodajcov v týchto senátoch. Takže preto sme pristúpili k tomuto, aj keď ja rozumiem účelu obmeny tých senátov. Na druhej strane, na Ústavnom súde pôsobí 13 sudcov, momentálne 12 a ak niekto si myslí, že oni spolu nekomunikujú, však samozrejme, že komunikujú spolu aj o jednotlivých kauzách, aj o jednotlivých rozhodnutiach, tá prax sa zbližuje a keď sú aj odlišné náhodou rozhodnutia jednotlivých senátov, tak veď na to sú zjednocovacie senáty. Takže ja si myslím, že tá obmena ako taká nemá nejaký zásadný význam pre rozhodovanie jednotlivých, jednotlivých senátov, ale je to otázka na diskusiu. Ja sa nebránim ani inej právnej úprave, len hovorím, že reagovali sme na aplikačné problémy, ktoré s týmto vznikajú.
Pokiaľ ide o prieťahy, aj keď to tu nesúvisí s týmto návrhom zákona, tak len zareagujem. Riešime tento problém, máme dáta, máme dáta aj z Ústavného súdu, aj z všeobecných súdov, aj zo Súdnej rady, čiže na základe týchto dát aj nejakým spôsobom moderujeme ten proces prijatia aj tohto návrhu. V tomto návrhu nie je preto, že časovo sa to stihnúť nedalo a toto sme nechceli odkladať. Čiže venujeme sa tejto téme naozaj veľmi intenzívne, rokujeme aj s Ústavným súdom, aj so Súdnou radou, aj na spoločných rokovaniach, naposledy minulý týždeň. Čiže máme záujem túto tému riešiť tak, aby bola najmä v prospech občanov, v prospech obyvateľov Slovenska, ktorí naozaj toto pociťujú ako jeden z kľúčových problémov justície, prieťahy v konaní. Takže budeme robiť všetko pre to, aby sme ten model fungovania nastavili tak, aby k prieťahom, čo možno v najmenšej miere dochádzalo. Ak už k nim došlo, aby sme mali účinné právne nástroje na to, aby sa tieto prieťahy odstránili. Pretože účelom konania o prieťahoch nemá byť to, čo je dnes, len riešenie primeraného zadosťučinenia za prieťahy v konaní, ale môj záujem na ministerstve je najmä to, aby sme odstránili vôbec vznik týchto prieťahov a ak už vzniknú, aby sme mali účinný nástroj na to, aby sa urýchlene v týchto veciach konalo. Primerané zadosťučinenie je len sekundárna záležitosť, keď už naozaj sa nepodarilo žiadnymi opatreniami dospieť k tomu, aby k týmto prieťahom nedochádzalo. Čiže to je účelom teda toho druhého zákona, ktorý pripravujeme v súvislosti s Ústavným súdom.
No a to, že nechávame žiť svojím životom vyjadrenia. No ja nemôžem zabrániť, ani nechcem brániť tomu, aby sa ktokoľvek mohol aj k tejto téme vyjadriť, či už je to člen Súdnej rady alebo iný sudca, alebo iný odborník, alebo verejnosť. Samozrejme, ja to nenechám úplne žiť svojím životom, pretože sme k tomu dávali mediálne vyjadrenia, kde sme uvádzali na pravú mieru ako to myslím, ako to má byť. Ale k tejto téme bude, keď predložíme tento návrh zákona, predpokladám, ďalšia diskusia.
Pokiaľ ide o pána poslanca Dušenku, tá prax jednotlivých poradcov, to nejde do nejakého kontra postavenia vo vzťahu k zákonu o sudcoch, pretože zákon o sudcoch rieši sudcov. Toto nie sú sudcovia, toto sú v zásade poradcovia jednotlivých ústavných sudcov a ak by sme chceli mať naozaj erudovaných ústavných právnikov, tak päťročná prax v zásade nič neznamená z tohto pohľadu, hej. Čiže ak sme chceli ísť týmto smerom, tak by sme tam nastavili minimálne, že musia mať 15- až 20-ročnú prax, lebo neviem si predstaviť, aký ústavný právnik po piatich rokoch akejkoľvek nejakej praxe mimo teda samotného Ústavného súdu alebo zastupovania na Ústavnom súde by mal dostatočnú prax na to, aby mohol erudovane vykonávať funkciu poradcu Ústavného súdu, ale práve tu sme reagovali aj na požiadavku alebo názory aj Ústavného súdu a ústavných sudcov, ktorí hovoria, že pre nich je možno lepšie si absolventov právnických fakúlt vychovať v rámci svojho pôsobenia na Ústavnom súde ako čakať na niekoho s päťročnou praxou, kto neprichádza, hej, lebo dnes majú problém vôbec obsadiť tieto miesta. Čiže reagovali sme na to, nie je úmyslom nejakým spôsobom znižovať kvalifikáciu, ale keby sme sa chceli baviť o naozaj kvalifikácii, tak by sme to museli nieže zrušiť, ale zvýšiť niekoľkonásobne túto prax, ak by už mali byť hotoví ľudia.
A pokiaľ ide o ustanovenie o právnom zástupcovi, je to technická vec. Toto ustanovenie právneho zástupcu, tá technická vec spočíva v tom, aby to nemusel administratívne riešiť Ústavný súd, ale máme tu inštitúciu, a to je Centrum právnej pomoci, ktoré rieši právne zastupovanie ľudí v hmotnej, pardon, v materiálnej núdzi a je to na to prispôsobená organizácia, ktorá má na to celé procesy a všetko. Čiže ak aj na Ústavnom súde k takémuto príde, tak Centrum právnej pomoci sprostredkuje právne zastúpenie a môže to urobiť prostredníctvom vlastných právnikov alebo to môže urobiť prostredníctvom Slovenskej advokátskej komory. Čiže tam je len technikália, aby administratívne tým nebol zaťažený Ústavný súd, ale aby sa to riešilo cez Centrum právnej pomoci, ja tu nevidím žiaden problém, to je len technikália, kto to bude ustanovovať. Ak hovoríme teda o povinnej obhajobe alebo povinnom právnom zastúpení, tak.
No a pokiaľ ide o tú poslednú vec, čo ste hovorili, § 56 ods. 2, že sa dopĺňa písm. a) k tomu písm. g). Tam ide v zásade o čiastočné, ak sa teda rieši prijatie návrhu alebo neprijatie návrhu a aby bolo možné čiastočné neprijatie toho návrhu najmä z toho dôvodu, aby, ak je potrebné, aby sa nemusela odložiť účinnosť celého zákona a v tých konkrétnych prípadoch nastali také situácie, že bolo potrebné, aby čiastkovo ten zákon ďalej bol účinný a len čiastočne sa pozastavila účinnosť, tak toto je vlastne nástroj na to, aby to bolo možné aj takýmto spôsobom odmietnuť. Takže ja si myslím, že to je v poriadku, ale môžme potom, samozrejme, v druhom čítaní sa k tomu baviť bližšie.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
13:13
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2025, ktorý je zároveň podnetom pre...
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2025, ktorý je zároveň podnetom pre vypracovanie návrhu zákona. Okrem toho sa predkladaným návrhom zákona plní úloha B.3 uznesenia vlády Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. 634. Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1544/2023 z 12. júla, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania v určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní. Prijatie tohto zákona je jednou z podmienok riadnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie. Návrh zákona v čl. 1 vymedzuje predmet úpravy, rozsah svojej pôsobnosti, niektoré používané pojmy, bližšie vymedzuje povinnosť určiť určenú prevádzkareň a právneho zástupcu, ako aj oznamovaciu povinnosť a v súlade so smernicou sa v návrhu zákona upravuje aj sankčný mechanizmus za porušenie zavádzaných povinností. Na účely riadnej aplikácie zákona sa navrhuje aj súvisiace prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je vytvorenie dostatočného časového úseku pre prvotné splnenie zavádzaných povinností. V čl. 2 sa navrhuje novelizácia zákona č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom ide o vyvolanú novelizáciu. V čl. 3 sa navrhuje doplnenie zákona č. 192/2023 o registri trestov a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účinnosť zákona sa v súlade s transpozičným termínom navrhuje od 18. februára 2026. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona sa týka len vybraných subjektov, nie sú to všeobecné povinnosti pre každého podnikateľa, vybraných subjektov, ktoré sú definované v úvodných ustanoveniach tohto zákona.
Takže ďakujem za pozornosť a dovolím si požiadať o prerokovanie a podporu uvedeného návrhu.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2025, ktorý je zároveň podnetom pre vypracovanie návrhu zákona. Okrem toho sa predkladaným návrhom zákona plní úloha B.3 uznesenia vlády Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. 634. Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1544/2023 z 12. júla, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania v určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní. Prijatie tohto zákona je jednou z podmienok riadnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie. Návrh zákona v čl. 1 vymedzuje predmet úpravy, rozsah svojej pôsobnosti, niektoré používané pojmy, bližšie vymedzuje povinnosť určiť určenú prevádzkareň a právneho zástupcu, ako aj oznamovaciu povinnosť a v súlade so smernicou sa v návrhu zákona upravuje aj sankčný mechanizmus za porušenie zavádzaných povinností. Na účely riadnej aplikácie zákona sa navrhuje aj súvisiace prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je vytvorenie dostatočného časového úseku pre prvotné splnenie zavádzaných povinností. V čl. 2 sa navrhuje novelizácia zákona č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom ide o vyvolanú novelizáciu. V čl. 3 sa navrhuje doplnenie zákona č. 192/2023 o registri trestov a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účinnosť zákona sa v súlade s transpozičným termínom navrhuje od 18. februára 2026. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona sa týka len vybraných subjektov, nie sú to všeobecné povinnosti pre každého podnikateľa, vybraných subjektov, ktoré sú definované v úvodných ustanoveniach tohto zákona.
Takže ďakujem za pozornosť a dovolím si požiadať o prerokovanie a podporu uvedeného návrhu.
Rozpracované
13:15
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a...
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a média. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a média. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
13:17
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády...
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roku 2023 – 2027, v ktorom sa vláda okrem iného zaviazala vytvoriť bezpečné a humánne prostredie vo väzenských zariadeniach s cieľom chrániť základné ľudské práva a slobody osôb obmedzených na slobode s dôrazom na resocializáciu, následné začlenenie odsúdených do civilného života, reflektujúc pritom výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a zároveň posilniť individualizáciu spôsobu výkonu trestu, rozvíjať a implementovať resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy pre odsúdených, eliminovať negatívne vplyvy väzenského prostredia na väznenú osobu a jej blízkych a zvýšenie preventívneho účinku uložených trestov.
Základným cieľom navrhovaných zmien je upraviť zásady pohybu a možnosti vzájomného kontaktu odsúdených s inými osobami, zmenu stupňa stráženia, práva a povinnosti osôb vo výkone trestu odňatia slobody, disciplinárnu zodpovednosť výkonu trestu odňatia slobody v osobitných kategórií odsúdených, a to najmä odsúdených na doživotie a špecializovaný výkon trestu odňatia slobody predovšetkým v oddiele s bezpečnostným režimom a tým dosiahnuť čo najvyššiu formu efektivity humanizácie výkonu trestu odňatia slobody.
V neposlednom rade je cieľom zvýšiť ohodnotenie práce odsúdených a odstrániť administratívne prekážky valorizácie pracovnej odmeny a napojenie výšky pracovnej odmeny na všeobecne aplikovanú minimálnu mzdu prostredníctvom percentuálnej sadzby pri zachovaní bezpečnosti vo väzenských zariadeniach.
Vychádzajúc z navrhovaných zmien je nevyhnutné vykonanie viaceré zmeny v zákone v č. 300/2005 Z. z., to znamená v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku, zákone o výkone väzby a na základe uplatnených pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania aj v zákone o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Vládny návrh zákona predpokladá negatívny rozpočet, rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na životné prostredie. Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho dlhého pripomienkového konania, bol prerokovaný so všetkými dotknutými subjektami, vrátane ombudsmana, vrátane detského ombudsmana, ďalších subjektov, ktoré, ktorí sa majú vo svojej kompetencii sa k tomu vyjadrovať. Bol predmetom riadneho MPK, legislatívnej rady vlády a vláda ho schválila 20. augusta 2025. Navrhuje sa, aby vládny návrh zákona nadobudol účinnosť 1. júla 2026, v zásade o trištvrte roka, aby bola dostatočná legisvakančná lehota.
Ďakujem pekne za pozornosť. Dovolím si požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roku 2023 – 2027, v ktorom sa vláda okrem iného zaviazala vytvoriť bezpečné a humánne prostredie vo väzenských zariadeniach s cieľom chrániť základné ľudské práva a slobody osôb obmedzených na slobode s dôrazom na resocializáciu, následné začlenenie odsúdených do civilného života, reflektujúc pritom výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a zároveň posilniť individualizáciu spôsobu výkonu trestu, rozvíjať a implementovať resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy pre odsúdených, eliminovať negatívne vplyvy väzenského prostredia na väznenú osobu a jej blízkych a zvýšenie preventívneho účinku uložených trestov.
Základným cieľom navrhovaných zmien je upraviť zásady pohybu a možnosti vzájomného kontaktu odsúdených s inými osobami, zmenu stupňa stráženia, práva a povinnosti osôb vo výkone trestu odňatia slobody, disciplinárnu zodpovednosť výkonu trestu odňatia slobody v osobitných kategórií odsúdených, a to najmä odsúdených na doživotie a špecializovaný výkon trestu odňatia slobody predovšetkým v oddiele s bezpečnostným režimom a tým dosiahnuť čo najvyššiu formu efektivity humanizácie výkonu trestu odňatia slobody.
V neposlednom rade je cieľom zvýšiť ohodnotenie práce odsúdených a odstrániť administratívne prekážky valorizácie pracovnej odmeny a napojenie výšky pracovnej odmeny na všeobecne aplikovanú minimálnu mzdu prostredníctvom percentuálnej sadzby pri zachovaní bezpečnosti vo väzenských zariadeniach.
Vychádzajúc z navrhovaných zmien je nevyhnutné vykonanie viaceré zmeny v zákone v č. 300/2005 Z. z., to znamená v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku, zákone o výkone väzby a na základe uplatnených pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania aj v zákone o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Vládny návrh zákona predpokladá negatívny rozpočet, rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na životné prostredie. Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho dlhého pripomienkového konania, bol prerokovaný so všetkými dotknutými subjektami, vrátane ombudsmana, vrátane detského ombudsmana, ďalších subjektov, ktoré, ktorí sa majú vo svojej kompetencii sa k tomu vyjadrovať. Bol predmetom riadneho MPK, legislatívnej rady vlády a vláda ho schválila 20. augusta 2025. Navrhuje sa, aby vládny návrh zákona nadobudol účinnosť 1. júla 2026, v zásade o trištvrte roka, aby bola dostatočná legisvakančná lehota.
Ďakujem pekne za pozornosť. Dovolím si požiadať o podporu tohto návrhu.
Rozpracované
13:21
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor,...
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
13:22
Vystúpenie v rozprave 13:22
Igor DušenkaUž ste spomínali, že vychádzate s odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, takzvanému výboru CPT. Ja som si všetky tie odporúčania prešiel, tie odporúčania sú miestami staré 22 rokov. To uvádzate aj v dôvodovej správe, áno, ony sa časom aktualizujú, viaceré z tých opatrení majú 22 rokov, sú z roku 2003. Tam, kde nestačí, nestačia európske nariadenia alebo európske smernice, tak pre komfort, chcel by som povedať, že vašich kamarátov zájdete až tak ďaleko, že dohľadáte aj odporúčania Rady ministrov, lebo to sú odporúčania Rady ministrov z roku 2003.
Ak sa pýtate, že čo výbor CPT, ktorý tu bol pred rokom či dvoma a robil prieskum v slovenských väzniciach, tak viete čo, na čo sa väzni najčastejšie sťažovali? Na tvrdé fyzické násilie. Na to, že boli, v úvodzovkách, ako keby bití, resp. voči nim bolo použité neprimerané fyzické násilie. To v návrhu zákona neriešite. A druhú vec, ktorú v zákone neriešite, ale je to hlavným light motívom, je snaha o resocializáciu odsúdených. Čo sa týka resocializácie v tomto dlhom či už samotnom platnom zákone, alebo tejto novele sa týkajú ako keby dve také ustanovenia, a to sú ustanovenia týkajúce sa vzdelávania a ustanovenia týkajúce sa ďalšieho nejakého zlepšenia takých soft skills alebo sociálnych zručností. Tak v rámci, v rámci vzdelávania ste tomu dali až dva odseky, čo sa týka tej skutočnej resocializácie, tak tam ani jeden. Ale teraz vám poviem, a to sú naozaj miestami až anomálie, keď si takto človek vezme v kontexte, v akej dobe aktuálne žijeme, akým spôsobom ľudia budú alebo už nesú ťarchu konsolidácie ako ešte budú a akým spôsobom pristupujete k odsúdeným. Ale pôjdem rad radom, upozorňujem vás miestami aj na paragraf, na konkrétny paragraf.
§ 2 písm. b) a c). Medzi ďalšie potreby osobnej hygieny zaradzujete medzizubnú kefku. Samo osebe super nápad, výborne. Ale vy si uvedomujete, že pred rokom alebo rokom a pol ste tu mali pani ministerku, ktorá zrušila všetkým ľuďom zubné benefity? Zubné benefity ste zrušili všetkým ľuďom a tuto trestancom, pardon za výraz, tak idete dobrovoľne dať medzizubné kefky, aby keď opustia ústavy na výkon trestu, tie svoje skrátené tresty, aby sa mohli ešte viacej usmievať a vysmievať na poctivých, pracujúcich ľudí s krásnym, s krásnym chrupom. Naozaj, akože samo osebe je to správna myšlienka a mali ste povedať, chlapi, super, ale viete čo, bolo by to cynické, mysleli, brali by to ako čierny humor. Výborné, nechám to nabudúce, ale za okolností, kedy pred rokom a pol pani Dolinková zruší zubné benefity a ja sa idem starať o chrup trestancov, tak to nie.
§ 8 ods. 1. Po novom ústav na výkon trestu sa bude vyberať aj s ohľadom na záujem odsúdeného. To sa, myslím, objavilo v nejakých odporúčaniach CPT, resp. v koncepcii väzenstva na roky ´22 až 2030, avšak tak isto dávam na zváženie, či je toto naozaj najvhodnejšia doba, aby si odsúdený, aby sa reálne prihliadalo na to, kde tí odsúdení budú vykonávať trest, či to bude o 50 kilometrov od ich bydliska, 150 kilometrov alebo 350 kilometrov.
Ďalej, zmena spôsobu výkonu trestu stupňa stráženia. Dnes to určuje súd, po novom to bude kompetencia riaditeľa. Riaditeľ však bude rozhodovať na základe odporučenia komisie, ktorú zostavuje minister. Takže a návrh na zníženie stupňa stráženia bude môcť po novom podať aj odsúdený. Áno, výbor CPT hovorí, že ten stupeň stráženia sa má priebežne prehodnocovať, priebežne prehodnocovať, lebo inak je človek nebezpečný v momente odsúdenia a inak v polovici trestu a inak na konci trestu. A to najlepšie dokážu ľudovo povedané bachári, resp. vedenie väznice. Lenže vy tú možnosť beriete už súdu v samotných počiatkoch a povedzte mi, na základe akého kľúča vy budete zostavovať tú komisiu? To bude ad hoc komisia, alebo to bude komisia, ktorá bude jednotná a určovať všade? Ja som vo vyhláške, ktorá k tomu zákonu patrí, našiel, ako sa to volá, umiestňovacia komisia, tak tam je presne popísané, kto je členom tej komisie, že je to pedagóg, že je to psychológ, že je to lekár, ďalší zdravotnícky pracovník, sociálny pracovník, príslušník zboru alebo zamestnanec zboru a tak ďalej a tak ďalej. Vy si tu do zákona jednoducho napíšete, vy budete zostavovať komisiu, ktorá riaditeľovi väzenia, ústavu na výkon trestu odňatia slobody poradí, a on sa ňou bude musieť riadiť, odporúčaním, či ho majú preradiť alebo nie. Toto je z môjho pohľadu úplná dezinterpretácia toho, čo tvrdil výbor CPT, a to, že akým spôsobom sa má prehodnocovať umiestnenie odsúdeného v treste odňatia slobody.
§ 12: Vo vyšších stupňoch stráženia sa už odsúdeného nebude týkať viac obmedzení, len sa bude viac monitorovať jeho pohyb a činnosti, ktoré vykonáva. Tak toto výbor CPT vôbec nerieši, ani nenaznačuje. Je to úplná vlastná iniciatíva vlády. Takže povedzte mi, či sa to nebude približovať viac naozaj k jednoduchému ubytovaniu ako trestu, ako ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ak ani v maximálnom stupni stráženia sa odsúdeného nebude týkať viac obmedzení, len bude viac monitorovaný. Čiže bude môcť robiť tie isté činnosti ako v strednom alebo nízkom stupni stráženia, len nad ním stále bude niekto stáť? To má aký význam takýto druh trestu? Kde, čím motivujeme toho, toho človeka, aby sa polepšil? V ústave s maximálnym stupňom stráženia budú môcť odsúdení pracovať aj mimo ústavu, ak budú strážené, a návštevy s priamym kontaktom. No, kto toto kedy navrhol? Áno, návštevy s priamym kontaktom sa síce spomínajú vo výbore CPT, v odporúčaniach, ale ak naozaj chceme tých ľudí trošku resocializovať, prečo im to ponúkame ako na podnose? Že automaticky aj v maximálnom stupni stráženia priamy kontakt. Prečo ste to nedali ako nejaké pilotné opatrenie, že to bude najprv súčasťou nejakej disciplinárnej odmeny? Nie, na zlatom podnose, bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom o to pričinili, dostanú návštevy s kontaktom. Skvelé! A pracovať aj mimo, len budú musieť byť strážení, fajn. Tak ak teraz má Zbor justičnej a väzenskej stáže nejaký podstav, tak nech sa páči, ešte budú aj tých najprísnejšie strážených väzňov chodiť strážiť niekde na pracovisko mimo ústavu. Za mňa absolútne nepochopiteľné.
Ďalej, plocha na jedného odsúdeného sa má zväčšiť z 3,5 metra štvorcového na 4 metra štvorcového. Okej, super, skvelý nápad. Lenže keď sa dôkladnejšie pozriete na odporúčania výboru CPT, tak ten hovorí, a potvrdzuje to aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, že ak má odsúdený k dispozícii 3 až 4 metre štvorcové, je to úplne v poriadku, hlavne aby to nekleslo pod 3 metre štvorcové. Hlavne nech to neklesne pod 3 metre štvorcové. My dnes máme 3,5, úplný štandard, bez problémov. Nie, 4 metre štvorcové. Že sú preplnené väznice, že nemáme dostavaný ďalší ústav niekde pri Rimavskej Sobote? Nevadí, 4 metre štvorcové, super, fantázia. To budem rád, keď mi vysvetlíte, ako to dosiahnete, lebo ten cieľ by sa podľa koncepcie väzenstva dosiahol aj sám, keby sa dostaval ústav na výkon trestu odňatia slobody, myslím, že pri Rimavskej Sobote sa plánoval. Takže ešte raz, 3 až 4 metre štvorcové úplný štandard, potvrdzuje to aj výbor CPT, aj Európsky súd pre ľudské práva, nie, vy idete úplne na strop, na 4 metre štvorcové.
§ 20, to je ďalšia taká úsmevná vec, ktorá len dokresľuje to, s akou, neurazte sa, ale až s otcovskou láskou sa staráte o odsúdených. Tak odsúdeným sa má po novom poskytovať aj spodná bielizeň, super, zrejme, aby im neprechladli močové cesty, viete. Takže aj spodnú bielizeň, a to ešte pripomeniem o niečo neskôr znova. Medzizubnú kefku som spomínal. Odoslanie a doručovanie došlej korešpondencie už nebude zadržiavané, ak sa v nej vyskytne nejaký hanlivý obsah. Okej, v poriadku, beriem, že ľudia, ktorí si odpykávajú tresty, dopisujú si, používajú hanlivé slová. Ale takýmto spôsobom ich chcete prevychovávať? Aby kľudne písali v listoch nadávky, len sa tak bude prášiť? Fajn. Keď ich chcete resocializovať, tak povedzte, dobre, aspoň ten písomný prejav, aspoň tam nenadávajte, nie, kľudne píšte, ako chcete.
§ 27 – výrazné zvýšenie telefonovania. Je dobré, že je tu aj pán predsedajúci Danko, lebo to chcem dať do súvisu aj s rokovacím poriadkom, ktorý máme aktuálne v prvom čítaní. Pred piatimi či šiestimi rokmi, 2018-´19, prvá novela náhubkového zákona, obmedzenie časov poslancov v rozprave. Dnes déja vu, poslancom, ktorí sú platení ľuďmi za to, aby v pléne Národnej rady diskutovali o najlepších riešeniach pre Slovensko, tak tým ideme skrátiť rečnícky čas o štvrtinu. O štvrtinu. Viete, o koľko sa ide zvýšiť rečnícky čas pre odsúdených? Šesťnásobne, šesťnásobne. To je odmena za to, že si tam odpykávajú trest zrejme. Čiže poslanci, ktorí sú platení za diskutovanie, o štvrtinu menej, a odsúdenci, tak tí nech telefonujú šesťnásobne viac ako doposiaľ. Dobre, aby som dal úplne na pravú mieru, aj výbor CPT odporúčal navýšiť objem telefonovania, ale navrhoval ho zvýšiť dvojnásobne. Vy ho zvyšujete šesťnásobne, zo 40 minút na 240 minút. To je ukážka toho, ako aj tie dobré návrhy, ktoré sa objavujú v odporúčaniach CPT alebo niekde v koncepcii väzenstva, ako aj ten dobrý návrh dokážete doslova že pokaziť. Človek vám dá prst, vezmete celú ruku. Poslanci o štvrtinu menej času, odsúdení šesťnásobne viac. Blahoželám, super. A ešte bonus, to mobilní operátori nech sa od vás učia. Popritom ešte 30 minút telefonovania denne s advokátom. Ústavy na výkon trestu odňatia slobody sa menia na call centrá. To si zapamätajte, meníme to na call centrá. Keď nebudú spať alebo pracovať, alebo sa stravovať, tak budú telefonovať.
§ 30 ods. 1, to je ďalšia perlička. Tak dnes si odsúdený môže v ústave mimo raňajok, obedov, večere, ktoré tam má zabezpečené, môže v miestnych, nazvime to, potravinách alebo nejakom obchode, kde sa predáva drogéria, si môže ešte nakupovať, ak má nejaké peniaze, buď za prácu alebo mu pošlú príbuzní. Dnes tam môže mesačne minúť trojnásobok životného minima. To je 852 eur aj 39 centov. Takmer 900 eur môže odsúdený dnes minúť vo väzenských potravinách. Podľa navrhovateľa to môže byť sedemnásobok, to je 1 988 eur. Rozumiete? Tu bežná štvorčlenná rodina nemá príjem 2 000 eur neraz a z toho sa vystravuje, zaplatí si dopravu, zaplatí si všetky poplatky, aké má. Tu necháme pre majetných odsúdených, aby 2 000 len tak šmahom ruky utratili, aby to doslova prejedli, prejedli. Nie aby si tvorili úspory na život po, aby splácali škodu, ktorú spôsobili, nie, nech sa páči, kľudne to môžete prejesť, alebo keď máte peniaze a nemáte ešte vo väzení rešpekt, tak za potraviny za 2 000 eur si ten rešpekt vo väzení kúpite. Doslova si ho kúpite. Rozdáte horalky spoluväzňom, budú vás nosiť na rukách, garantujem, paráda. Koľko takých majetných väzňov sa asi v slovenských väzniciach nachádza? No, zopár mi napadá, tuto pán od Bonaparte Kočner a ďalší. Tak to je ako preňho, už mi tu len chýba ustanovenie o tom, že raz za týždeň sa musia vo väzenskej kantíne piecť palacinky s hrúbkou dva milimetre.
Ďalej, väzni si budú môcť používať CD a DVD prehrávač, vlastné slúchadlá, ich používanie, elektrinu zaplatí ústav. Jasné, je fakticky nereálne dať jedného odsúdenému zaplatiť elektrinu, lebo to nikto nedokáže vypočítať, koľko tam spotreboval, ale ten princíp, že tu ideme ľudí zodrať z kože a tam im nahrnieme elektroniku, kľudne si tam vypeckujte, počúvajte, my to zaplatíme, paráda. Ide o princíp, samo osebe to nie je zlé, ale ide o princíp, ako k tomu pristupujete.
§ 35, to si, prosím vás, pozrite. Po novom si budú môcť odsúdení predplatiť knihy a časopisy, ktoré ohrozujú mravnosť. Inými slovami pornočasopisy a erotické časopisy. Opäť samo osebe nech, ale tu, prepáčte mi, ale mne tak ide na jazyk, že opäť s takou, ako myslíte na tých odsúdených ešte aj po zotmení. Aby ešte aj po zotmení sa im tam skrátka, aby ten čas tam trávili príjemne, tak si budú listovať erotické časopisy. No a povedzte mi, či toto je naozaj ešte stále ústav na výkon trestu odňatia slobody, alebo nejaké jednoduché, lacné ubytovania, lebo lacné ešte stále je. Namiesto toho, aby ste im, no, ešte ďalej. Odsúdení dostanú možnosť využívať internet. Okrem štátnych webov, ktoré budú prístupné, o ďalších povolených stránkach bude rozhodovať riaditeľ väznice. No, asi si môžme tipnúť, o aké stránky bude hlavný záujem, keď už tu odsúdeným dovoľujeme pornografické časopisy alebo erotické časopisy, aké stránky asi budú tí väzni žiadať. Namiesto toho, aby ste im tam dali prístup na weby organizácií, ktoré sa venujú pomoci odsúdeným po tom, čo si odpykajú trest, aby mali nejakú motivačnú literatúru a podobne, nie, vy im tam dáte štátne weby, fajn, a weby, o ktoré rozhodnú. Prečo im tam rovno nedáte spravodajské weby? Keď už. Nie, dáte ďalšie weby podľa rozhodnutia riaditeľa. Áno, a budete argumentovať, veď oni si chcú prečítať správy, tak, tak sme tak napísali. Ale dali ste to tak široko presne kvôli tomu, aby sa to mohlo zneužívať.
Základná odmena bude pevne stanovená a bude vo výške 40 % minimálnej mzdy, to ste aj spomínali. Len pripomeniem, že od januára bude výška minimálnej mzdy 915 eur. To znamená, že základná odmena pri najnižšej platovej triede s najkratšou praxou, pretože tí väzni majú ako keby tri platové triedy, ak si dobre pamätám, a je to ešte rozdelené podľa, podľa dĺžky praxe, akú majú, tak tá najnižšia suma, akú ten odsúdený môže si mesačne zarobiť, je dnes 309 eur aj 90 centov, po novom to bude 366 eur. Základná odmena sa zvýši o 18 %. Tak, milí občania, 18-percentné navýšenie mzdy v čase konsolidácie. Vy mínus 200 eur ročne, živnostníci mínus 1 000 ročne, odsúdení plus 18 %. A fajn, samo osebe nie zlé, ale poďme si potom pozrieť, ako s tými peniazmi majú nakladať. Majú z toho platiť výživné, majú z toho splácať nejakú náhradu škody? No, mrknime sa na to, mám to ďalej, takže sa k tomu dostanem. Aby toho nebolo málo, popri zvýšení mzdy, máte tu aj disciplinárnu odmenu. Dnes disciplinárna odmena 70 eur za nejaké dobré správanie. Po novom 200. Vau, 200, super. Tak to naozaj mnohí, mnohí si tam naozaj zarobia. Za chvíľu sa dostaneme aj k tomu, že ako s tými peniazmi budú nakladať.
Keď som hovoril o tom, že väzenia sa budú meniť na call centrá, tak to potvrdzuje aj § 52 ods. 3 písm. b). Ako disciplinárny trest nebude možné uložiť zákaz telefonovania. Čiže doposiaľ mnohí, poviem, sekali dobrotu, aby si mohli zavolať. Teraz? Budú môcť robiť, čo chcú, lebo telefonovať nezakážu. Takže keď si, keď nebudú pracovať, jesť, spať, listovať časopisy a surfovať po internete, tak budú telefonovať.
Za viac disciplinárnych previnení prejednávaných v jednom konaní sa odsúdenému uloží jeden disciplinárny trest. Ďalšie spríjemnenie pobytu odsúdených v ústave. Štyri priestupky, štyri disciplinárne previnenia? Nevadí, jeden trest, ten to vybaví. To je, prosím vás, aká motivácia? A aby toho nebolo málo, tak disciplinárne previnenie sa nezahladí po dvanástich mesiacoch ako doposiaľ, ale po šiestich. Po šiestich mesiacoch.
Skrátenie samotky, v úvodzovkách, samotky, z 21 na 14 dní. Ako som vravel, polovica disciplinárnych trestov sa premlčí o polovicu skôr, už po šiestich mesiacoch namiesto dvanástich. Toto je inak anomália, lebo na jednej strane skracujú dospelým pobyt v samotke o tretinu, z 21 na 14 dní, ale tam je aj obmedzenie, v akom slede môžte tú samotku odsúdenému ako keby nariadiť, že skrátka keď je osoba na samotke, pár dní musí byť v klasickej cele, až potom môže ísť. Ale § 72 ods. 6: „Opätovný trest samotky bude možné mladistvému uložiť skôr." Čiže, čiže pokiaľ ide o mladistvých, tak asi žiadnych kamarátov, známych nemajú, tak tí nech do samotky chodia ako na bežiacom páse. Výborne.
Do otvoreného oddelenia mohli ísť len tí, ktorí dostali minimálny stupeň stráženia. Po novom všetci odsúdenci za prečiny. Navyše aj iných odsúdených, ktorí vykonávajú trest za prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin. Čiže aj tí najťažší zločinci po novom budú môcť ísť do otvoreného oddelenia. Ďalší dôkaz toho, že to už nie je o nejakej resocializácii, o tom, aby sa zlepšili, viac aklimatizovali na pobyt na slobode. Nie, aj najtvrdší zločinci budú si môcť užívať svoj dlhoročný pobyt v otvorených oddeleniach.
Paragraf 10 4 ods. 4 písm. c): Ústav po prepustení odsúdeného dnes informuje rodinu, súd a aj strediská, ktoré pomáhajú odsúdeným zaradiť sa späť do života, po novom už ústav na výkon trestu nebude kontaktovať tie strediská, ktoré odsúdeným následne pomáhajú. A to ani v prípade, že by ten odsúdený povedal, viete čo, pán riaditeľ, že pošlite to tomu ústavu, veď ten človek tu so mnou chodil, rozprávali sme sa a tak ďalej a tak ďalej, dajte mu vedieť, že už ma prepúšťate. Nie, nie, ak chcete, prepustíme vás, nech sa páči, môžte im tam zaklopať sám. To je aký prístup ku resocializácii? Necháte ho odísť a tak zaklop a ak nie, tak sa o seba postaraj sám. Vy by ste mali byť prví, ktorí budú lipnúť na tom, že prvé kroky odsúdeného budú smerovať práve do takýchto centier, kde im poskytnú ako keby prvotnú podporu, možnosti nejakého dočasného ubytovania, možnosť nejakého zamestnania a tak ďalej. Paragraf 10 7b ods. 2, ďalšia výborná vec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave
19.9.2025 o 13:22 hod.
JUDr. Ing.
Igor Dušenka
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, hovorí sa, že najlepšie nakoniec, ale toto je zďaleka jeden z najhorších návrhov, aký som tu za ostatnú dobu videl. Pán minister už v úvodnom slovo prízvukoval ako prebehlo riadne legislatívne konanie, ako prebieha, ako prebehlo MPK, ako sa k tomu všetci vyjadrili, skvelé. Keď si to však človek naozaj pozorne prečíta a dá si to do kontextu s aktuálne schvaľovanou konsolidáciou, tak ostane zhrozený. Lebo nehnevajte sa na mňa, pán minister, ale tento, táto vaša novela ide úplne v súlade s tým vaším nejakým presvedčením, kto je pre vás prvoradý a kto je pre vás na vedľajšej koľaji. Tak ako prvú vec, ktorú ste spravili po nástupe do vlády, bola novelizácia trestných kódexov, tak tak po dvoch rokoch teraz idete naozaj že spríjemniť pobyt odsúdeným. Ale spríjemniť do takej miery, že väzenia budú pomaly pripomínať nejaké jednoduché lacnejšie ubytovania.
Už ste spomínali, že vychádzate s odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, takzvanému výboru CPT. Ja som si všetky tie odporúčania prešiel, tie odporúčania sú miestami staré 22 rokov. To uvádzate aj v dôvodovej správe, áno, ony sa časom aktualizujú, viaceré z tých opatrení majú 22 rokov, sú z roku 2003. Tam, kde nestačí, nestačia európske nariadenia alebo európske smernice, tak pre komfort, chcel by som povedať, že vašich kamarátov zájdete až tak ďaleko, že dohľadáte aj odporúčania Rady ministrov, lebo to sú odporúčania Rady ministrov z roku 2003.
Ak sa pýtate, že čo výbor CPT, ktorý tu bol pred rokom či dvoma a robil prieskum v slovenských väzniciach, tak viete čo, na čo sa väzni najčastejšie sťažovali? Na tvrdé fyzické násilie. Na to, že boli, v úvodzovkách, ako keby bití, resp. voči nim bolo použité neprimerané fyzické násilie. To v návrhu zákona neriešite. A druhú vec, ktorú v zákone neriešite, ale je to hlavným light motívom, je snaha o resocializáciu odsúdených. Čo sa týka resocializácie v tomto dlhom či už samotnom platnom zákone, alebo tejto novele sa týkajú ako keby dve také ustanovenia, a to sú ustanovenia týkajúce sa vzdelávania a ustanovenia týkajúce sa ďalšieho nejakého zlepšenia takých soft skills alebo sociálnych zručností. Tak v rámci, v rámci vzdelávania ste tomu dali až dva odseky, čo sa týka tej skutočnej resocializácie, tak tam ani jeden. Ale teraz vám poviem, a to sú naozaj miestami až anomálie, keď si takto človek vezme v kontexte, v akej dobe aktuálne žijeme, akým spôsobom ľudia budú alebo už nesú ťarchu konsolidácie ako ešte budú a akým spôsobom pristupujete k odsúdeným. Ale pôjdem rad radom, upozorňujem vás miestami aj na paragraf, na konkrétny paragraf.
§ 2 písm. b) a c). Medzi ďalšie potreby osobnej hygieny zaradzujete medzizubnú kefku. Samo osebe super nápad, výborne. Ale vy si uvedomujete, že pred rokom alebo rokom a pol ste tu mali pani ministerku, ktorá zrušila všetkým ľuďom zubné benefity? Zubné benefity ste zrušili všetkým ľuďom a tuto trestancom, pardon za výraz, tak idete dobrovoľne dať medzizubné kefky, aby keď opustia ústavy na výkon trestu, tie svoje skrátené tresty, aby sa mohli ešte viacej usmievať a vysmievať na poctivých, pracujúcich ľudí s krásnym, s krásnym chrupom. Naozaj, akože samo osebe je to správna myšlienka a mali ste povedať, chlapi, super, ale viete čo, bolo by to cynické, mysleli, brali by to ako čierny humor. Výborné, nechám to nabudúce, ale za okolností, kedy pred rokom a pol pani Dolinková zruší zubné benefity a ja sa idem starať o chrup trestancov, tak to nie.
§ 8 ods. 1. Po novom ústav na výkon trestu sa bude vyberať aj s ohľadom na záujem odsúdeného. To sa, myslím, objavilo v nejakých odporúčaniach CPT, resp. v koncepcii väzenstva na roky ´22 až 2030, avšak tak isto dávam na zváženie, či je toto naozaj najvhodnejšia doba, aby si odsúdený, aby sa reálne prihliadalo na to, kde tí odsúdení budú vykonávať trest, či to bude o 50 kilometrov od ich bydliska, 150 kilometrov alebo 350 kilometrov.
Ďalej, zmena spôsobu výkonu trestu stupňa stráženia. Dnes to určuje súd, po novom to bude kompetencia riaditeľa. Riaditeľ však bude rozhodovať na základe odporučenia komisie, ktorú zostavuje minister. Takže a návrh na zníženie stupňa stráženia bude môcť po novom podať aj odsúdený. Áno, výbor CPT hovorí, že ten stupeň stráženia sa má priebežne prehodnocovať, priebežne prehodnocovať, lebo inak je človek nebezpečný v momente odsúdenia a inak v polovici trestu a inak na konci trestu. A to najlepšie dokážu ľudovo povedané bachári, resp. vedenie väznice. Lenže vy tú možnosť beriete už súdu v samotných počiatkoch a povedzte mi, na základe akého kľúča vy budete zostavovať tú komisiu? To bude ad hoc komisia, alebo to bude komisia, ktorá bude jednotná a určovať všade? Ja som vo vyhláške, ktorá k tomu zákonu patrí, našiel, ako sa to volá, umiestňovacia komisia, tak tam je presne popísané, kto je členom tej komisie, že je to pedagóg, že je to psychológ, že je to lekár, ďalší zdravotnícky pracovník, sociálny pracovník, príslušník zboru alebo zamestnanec zboru a tak ďalej a tak ďalej. Vy si tu do zákona jednoducho napíšete, vy budete zostavovať komisiu, ktorá riaditeľovi väzenia, ústavu na výkon trestu odňatia slobody poradí, a on sa ňou bude musieť riadiť, odporúčaním, či ho majú preradiť alebo nie. Toto je z môjho pohľadu úplná dezinterpretácia toho, čo tvrdil výbor CPT, a to, že akým spôsobom sa má prehodnocovať umiestnenie odsúdeného v treste odňatia slobody.
§ 12: Vo vyšších stupňoch stráženia sa už odsúdeného nebude týkať viac obmedzení, len sa bude viac monitorovať jeho pohyb a činnosti, ktoré vykonáva. Tak toto výbor CPT vôbec nerieši, ani nenaznačuje. Je to úplná vlastná iniciatíva vlády. Takže povedzte mi, či sa to nebude približovať viac naozaj k jednoduchému ubytovaniu ako trestu, ako ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ak ani v maximálnom stupni stráženia sa odsúdeného nebude týkať viac obmedzení, len bude viac monitorovaný. Čiže bude môcť robiť tie isté činnosti ako v strednom alebo nízkom stupni stráženia, len nad ním stále bude niekto stáť? To má aký význam takýto druh trestu? Kde, čím motivujeme toho, toho človeka, aby sa polepšil? V ústave s maximálnym stupňom stráženia budú môcť odsúdení pracovať aj mimo ústavu, ak budú strážené, a návštevy s priamym kontaktom. No, kto toto kedy navrhol? Áno, návštevy s priamym kontaktom sa síce spomínajú vo výbore CPT, v odporúčaniach, ale ak naozaj chceme tých ľudí trošku resocializovať, prečo im to ponúkame ako na podnose? Že automaticky aj v maximálnom stupni stráženia priamy kontakt. Prečo ste to nedali ako nejaké pilotné opatrenie, že to bude najprv súčasťou nejakej disciplinárnej odmeny? Nie, na zlatom podnose, bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom o to pričinili, dostanú návštevy s kontaktom. Skvelé! A pracovať aj mimo, len budú musieť byť strážení, fajn. Tak ak teraz má Zbor justičnej a väzenskej stáže nejaký podstav, tak nech sa páči, ešte budú aj tých najprísnejšie strážených väzňov chodiť strážiť niekde na pracovisko mimo ústavu. Za mňa absolútne nepochopiteľné.
Ďalej, plocha na jedného odsúdeného sa má zväčšiť z 3,5 metra štvorcového na 4 metra štvorcového. Okej, super, skvelý nápad. Lenže keď sa dôkladnejšie pozriete na odporúčania výboru CPT, tak ten hovorí, a potvrdzuje to aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, že ak má odsúdený k dispozícii 3 až 4 metre štvorcové, je to úplne v poriadku, hlavne aby to nekleslo pod 3 metre štvorcové. Hlavne nech to neklesne pod 3 metre štvorcové. My dnes máme 3,5, úplný štandard, bez problémov. Nie, 4 metre štvorcové. Že sú preplnené väznice, že nemáme dostavaný ďalší ústav niekde pri Rimavskej Sobote? Nevadí, 4 metre štvorcové, super, fantázia. To budem rád, keď mi vysvetlíte, ako to dosiahnete, lebo ten cieľ by sa podľa koncepcie väzenstva dosiahol aj sám, keby sa dostaval ústav na výkon trestu odňatia slobody, myslím, že pri Rimavskej Sobote sa plánoval. Takže ešte raz, 3 až 4 metre štvorcové úplný štandard, potvrdzuje to aj výbor CPT, aj Európsky súd pre ľudské práva, nie, vy idete úplne na strop, na 4 metre štvorcové.
§ 20, to je ďalšia taká úsmevná vec, ktorá len dokresľuje to, s akou, neurazte sa, ale až s otcovskou láskou sa staráte o odsúdených. Tak odsúdeným sa má po novom poskytovať aj spodná bielizeň, super, zrejme, aby im neprechladli močové cesty, viete. Takže aj spodnú bielizeň, a to ešte pripomeniem o niečo neskôr znova. Medzizubnú kefku som spomínal. Odoslanie a doručovanie došlej korešpondencie už nebude zadržiavané, ak sa v nej vyskytne nejaký hanlivý obsah. Okej, v poriadku, beriem, že ľudia, ktorí si odpykávajú tresty, dopisujú si, používajú hanlivé slová. Ale takýmto spôsobom ich chcete prevychovávať? Aby kľudne písali v listoch nadávky, len sa tak bude prášiť? Fajn. Keď ich chcete resocializovať, tak povedzte, dobre, aspoň ten písomný prejav, aspoň tam nenadávajte, nie, kľudne píšte, ako chcete.
§ 27 – výrazné zvýšenie telefonovania. Je dobré, že je tu aj pán predsedajúci Danko, lebo to chcem dať do súvisu aj s rokovacím poriadkom, ktorý máme aktuálne v prvom čítaní. Pred piatimi či šiestimi rokmi, 2018-´19, prvá novela náhubkového zákona, obmedzenie časov poslancov v rozprave. Dnes déja vu, poslancom, ktorí sú platení ľuďmi za to, aby v pléne Národnej rady diskutovali o najlepších riešeniach pre Slovensko, tak tým ideme skrátiť rečnícky čas o štvrtinu. O štvrtinu. Viete, o koľko sa ide zvýšiť rečnícky čas pre odsúdených? Šesťnásobne, šesťnásobne. To je odmena za to, že si tam odpykávajú trest zrejme. Čiže poslanci, ktorí sú platení za diskutovanie, o štvrtinu menej, a odsúdenci, tak tí nech telefonujú šesťnásobne viac ako doposiaľ. Dobre, aby som dal úplne na pravú mieru, aj výbor CPT odporúčal navýšiť objem telefonovania, ale navrhoval ho zvýšiť dvojnásobne. Vy ho zvyšujete šesťnásobne, zo 40 minút na 240 minút. To je ukážka toho, ako aj tie dobré návrhy, ktoré sa objavujú v odporúčaniach CPT alebo niekde v koncepcii väzenstva, ako aj ten dobrý návrh dokážete doslova že pokaziť. Človek vám dá prst, vezmete celú ruku. Poslanci o štvrtinu menej času, odsúdení šesťnásobne viac. Blahoželám, super. A ešte bonus, to mobilní operátori nech sa od vás učia. Popritom ešte 30 minút telefonovania denne s advokátom. Ústavy na výkon trestu odňatia slobody sa menia na call centrá. To si zapamätajte, meníme to na call centrá. Keď nebudú spať alebo pracovať, alebo sa stravovať, tak budú telefonovať.
§ 30 ods. 1, to je ďalšia perlička. Tak dnes si odsúdený môže v ústave mimo raňajok, obedov, večere, ktoré tam má zabezpečené, môže v miestnych, nazvime to, potravinách alebo nejakom obchode, kde sa predáva drogéria, si môže ešte nakupovať, ak má nejaké peniaze, buď za prácu alebo mu pošlú príbuzní. Dnes tam môže mesačne minúť trojnásobok životného minima. To je 852 eur aj 39 centov. Takmer 900 eur môže odsúdený dnes minúť vo väzenských potravinách. Podľa navrhovateľa to môže byť sedemnásobok, to je 1 988 eur. Rozumiete? Tu bežná štvorčlenná rodina nemá príjem 2 000 eur neraz a z toho sa vystravuje, zaplatí si dopravu, zaplatí si všetky poplatky, aké má. Tu necháme pre majetných odsúdených, aby 2 000 len tak šmahom ruky utratili, aby to doslova prejedli, prejedli. Nie aby si tvorili úspory na život po, aby splácali škodu, ktorú spôsobili, nie, nech sa páči, kľudne to môžete prejesť, alebo keď máte peniaze a nemáte ešte vo väzení rešpekt, tak za potraviny za 2 000 eur si ten rešpekt vo väzení kúpite. Doslova si ho kúpite. Rozdáte horalky spoluväzňom, budú vás nosiť na rukách, garantujem, paráda. Koľko takých majetných väzňov sa asi v slovenských väzniciach nachádza? No, zopár mi napadá, tuto pán od Bonaparte Kočner a ďalší. Tak to je ako preňho, už mi tu len chýba ustanovenie o tom, že raz za týždeň sa musia vo väzenskej kantíne piecť palacinky s hrúbkou dva milimetre.
Ďalej, väzni si budú môcť používať CD a DVD prehrávač, vlastné slúchadlá, ich používanie, elektrinu zaplatí ústav. Jasné, je fakticky nereálne dať jedného odsúdenému zaplatiť elektrinu, lebo to nikto nedokáže vypočítať, koľko tam spotreboval, ale ten princíp, že tu ideme ľudí zodrať z kože a tam im nahrnieme elektroniku, kľudne si tam vypeckujte, počúvajte, my to zaplatíme, paráda. Ide o princíp, samo osebe to nie je zlé, ale ide o princíp, ako k tomu pristupujete.
§ 35, to si, prosím vás, pozrite. Po novom si budú môcť odsúdení predplatiť knihy a časopisy, ktoré ohrozujú mravnosť. Inými slovami pornočasopisy a erotické časopisy. Opäť samo osebe nech, ale tu, prepáčte mi, ale mne tak ide na jazyk, že opäť s takou, ako myslíte na tých odsúdených ešte aj po zotmení. Aby ešte aj po zotmení sa im tam skrátka, aby ten čas tam trávili príjemne, tak si budú listovať erotické časopisy. No a povedzte mi, či toto je naozaj ešte stále ústav na výkon trestu odňatia slobody, alebo nejaké jednoduché, lacné ubytovania, lebo lacné ešte stále je. Namiesto toho, aby ste im, no, ešte ďalej. Odsúdení dostanú možnosť využívať internet. Okrem štátnych webov, ktoré budú prístupné, o ďalších povolených stránkach bude rozhodovať riaditeľ väznice. No, asi si môžme tipnúť, o aké stránky bude hlavný záujem, keď už tu odsúdeným dovoľujeme pornografické časopisy alebo erotické časopisy, aké stránky asi budú tí väzni žiadať. Namiesto toho, aby ste im tam dali prístup na weby organizácií, ktoré sa venujú pomoci odsúdeným po tom, čo si odpykajú trest, aby mali nejakú motivačnú literatúru a podobne, nie, vy im tam dáte štátne weby, fajn, a weby, o ktoré rozhodnú. Prečo im tam rovno nedáte spravodajské weby? Keď už. Nie, dáte ďalšie weby podľa rozhodnutia riaditeľa. Áno, a budete argumentovať, veď oni si chcú prečítať správy, tak, tak sme tak napísali. Ale dali ste to tak široko presne kvôli tomu, aby sa to mohlo zneužívať.
Základná odmena bude pevne stanovená a bude vo výške 40 % minimálnej mzdy, to ste aj spomínali. Len pripomeniem, že od januára bude výška minimálnej mzdy 915 eur. To znamená, že základná odmena pri najnižšej platovej triede s najkratšou praxou, pretože tí väzni majú ako keby tri platové triedy, ak si dobre pamätám, a je to ešte rozdelené podľa, podľa dĺžky praxe, akú majú, tak tá najnižšia suma, akú ten odsúdený môže si mesačne zarobiť, je dnes 309 eur aj 90 centov, po novom to bude 366 eur. Základná odmena sa zvýši o 18 %. Tak, milí občania, 18-percentné navýšenie mzdy v čase konsolidácie. Vy mínus 200 eur ročne, živnostníci mínus 1 000 ročne, odsúdení plus 18 %. A fajn, samo osebe nie zlé, ale poďme si potom pozrieť, ako s tými peniazmi majú nakladať. Majú z toho platiť výživné, majú z toho splácať nejakú náhradu škody? No, mrknime sa na to, mám to ďalej, takže sa k tomu dostanem. Aby toho nebolo málo, popri zvýšení mzdy, máte tu aj disciplinárnu odmenu. Dnes disciplinárna odmena 70 eur za nejaké dobré správanie. Po novom 200. Vau, 200, super. Tak to naozaj mnohí, mnohí si tam naozaj zarobia. Za chvíľu sa dostaneme aj k tomu, že ako s tými peniazmi budú nakladať.
Keď som hovoril o tom, že väzenia sa budú meniť na call centrá, tak to potvrdzuje aj § 52 ods. 3 písm. b). Ako disciplinárny trest nebude možné uložiť zákaz telefonovania. Čiže doposiaľ mnohí, poviem, sekali dobrotu, aby si mohli zavolať. Teraz? Budú môcť robiť, čo chcú, lebo telefonovať nezakážu. Takže keď si, keď nebudú pracovať, jesť, spať, listovať časopisy a surfovať po internete, tak budú telefonovať.
Za viac disciplinárnych previnení prejednávaných v jednom konaní sa odsúdenému uloží jeden disciplinárny trest. Ďalšie spríjemnenie pobytu odsúdených v ústave. Štyri priestupky, štyri disciplinárne previnenia? Nevadí, jeden trest, ten to vybaví. To je, prosím vás, aká motivácia? A aby toho nebolo málo, tak disciplinárne previnenie sa nezahladí po dvanástich mesiacoch ako doposiaľ, ale po šiestich. Po šiestich mesiacoch.
Skrátenie samotky, v úvodzovkách, samotky, z 21 na 14 dní. Ako som vravel, polovica disciplinárnych trestov sa premlčí o polovicu skôr, už po šiestich mesiacoch namiesto dvanástich. Toto je inak anomália, lebo na jednej strane skracujú dospelým pobyt v samotke o tretinu, z 21 na 14 dní, ale tam je aj obmedzenie, v akom slede môžte tú samotku odsúdenému ako keby nariadiť, že skrátka keď je osoba na samotke, pár dní musí byť v klasickej cele, až potom môže ísť. Ale § 72 ods. 6: „Opätovný trest samotky bude možné mladistvému uložiť skôr." Čiže, čiže pokiaľ ide o mladistvých, tak asi žiadnych kamarátov, známych nemajú, tak tí nech do samotky chodia ako na bežiacom páse. Výborne.
Do otvoreného oddelenia mohli ísť len tí, ktorí dostali minimálny stupeň stráženia. Po novom všetci odsúdenci za prečiny. Navyše aj iných odsúdených, ktorí vykonávajú trest za prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin. Čiže aj tí najťažší zločinci po novom budú môcť ísť do otvoreného oddelenia. Ďalší dôkaz toho, že to už nie je o nejakej resocializácii, o tom, aby sa zlepšili, viac aklimatizovali na pobyt na slobode. Nie, aj najtvrdší zločinci budú si môcť užívať svoj dlhoročný pobyt v otvorených oddeleniach.
Paragraf 10 4 ods. 4 písm. c): Ústav po prepustení odsúdeného dnes informuje rodinu, súd a aj strediská, ktoré pomáhajú odsúdeným zaradiť sa späť do života, po novom už ústav na výkon trestu nebude kontaktovať tie strediská, ktoré odsúdeným následne pomáhajú. A to ani v prípade, že by ten odsúdený povedal, viete čo, pán riaditeľ, že pošlite to tomu ústavu, veď ten človek tu so mnou chodil, rozprávali sme sa a tak ďalej a tak ďalej, dajte mu vedieť, že už ma prepúšťate. Nie, nie, ak chcete, prepustíme vás, nech sa páči, môžte im tam zaklopať sám. To je aký prístup ku resocializácii? Necháte ho odísť a tak zaklop a ak nie, tak sa o seba postaraj sám. Vy by ste mali byť prví, ktorí budú lipnúť na tom, že prvé kroky odsúdeného budú smerovať práve do takýchto centier, kde im poskytnú ako keby prvotnú podporu, možnosti nejakého dočasného ubytovania, možnosť nejakého zamestnania a tak ďalej. Paragraf 10 7b ods. 2, ďalšia výborná vec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
13:56
Vystúpenie v rozprave 13:56
Igor DušenkaVystúpenie v rozprave
19.9.2025 o 13:56 hod.
JUDr. Ing.
Igor Dušenka
Videokanál poslanca
.
Rozpracované
13:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:56
Richard DubovickýKolega, musím veľmi oceniť to, čo ste vraveli, veľmi sa mi to páčilo a chcel by som povedať, že ale vy ste to asi nepochopili, oni to idú zmeniť na hotely, trojhviezdičkové hotely, ja už iba čakám návrh, keď príde bazén, wellness a kedy povolíte donáškové služby. Ako nehnevajte sa, nehnevajte sa na mňa, pán minister, ale fakt v čase konsolidácia dvíhať, dvíhať odmeny pre väzňov, kedy fakt že ľudia...
Kolega, musím veľmi oceniť to, čo ste vraveli, veľmi sa mi to páčilo a chcel by som povedať, že ale vy ste to asi nepochopili, oni to idú zmeniť na hotely, trojhviezdičkové hotely, ja už iba čakám návrh, keď príde bazén, wellness a kedy povolíte donáškové služby. Ako nehnevajte sa, nehnevajte sa na mňa, pán minister, ale fakt v čase konsolidácia dvíhať, dvíhať odmeny pre väzňov, kedy fakt že ľudia musia šetriť, nezdá sa mi absolútne, absolútne fér. A čo povedal kolega, že teraz si už budú môcť väzni kúpiť v obchodoch niečo do 2-tisíc euro, no neviem, neviem, ako to vnímate vy, ale v súčasnosti do väzníc práve prichádzajú ľudia najmenej majetní s najmenším príjmom, ale na základe týchto všetkých zmien sa budú mať celkom fajn, však aj zarobia, možno že zarobia viac ako keby boli na slobode, takže nezdá sa mi to okej, a niektorí to môžu zobrať aj tak, že do väzenia pôjdu v určitom zmysle za odmenu, že tam sa budem mať lepšie jak sa mám vonku.
Čo sa týka, kolega, tých webov, čo ste spomínali, chcem vám povedať, že tým, že som pracoval v IT spoločnosti v minulosti, viem, že niektoré weby sa dajú zablokovať, ale vám garantujem, garantujem vám, že ak to zrobia, tak weby ako Denník N, SME, Pravda a tak ďalej, tie budú zablokované a denníky ako je Hlavný denník alebo Infovojna, tie budú akože hneď ako prvé, čo vyskakujú. No tak aby sa vedelo, že čo očakávam z tejto väznice, resp. z tohto nového zákona. A áno, je mi to normálne vtipné, že akým spôsobom sa konsoliduje aj tu.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.9.2025 o 13:56 hod.
MBA
Richard Dubovický
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega, musím veľmi oceniť to, čo ste vraveli, veľmi sa mi to páčilo a chcel by som povedať, že ale vy ste to asi nepochopili, oni to idú zmeniť na hotely, trojhviezdičkové hotely, ja už iba čakám návrh, keď príde bazén, wellness a kedy povolíte donáškové služby. Ako nehnevajte sa, nehnevajte sa na mňa, pán minister, ale fakt v čase konsolidácia dvíhať, dvíhať odmeny pre väzňov, kedy fakt že ľudia musia šetriť, nezdá sa mi absolútne, absolútne fér. A čo povedal kolega, že teraz si už budú môcť väzni kúpiť v obchodoch niečo do 2-tisíc euro, no neviem, neviem, ako to vnímate vy, ale v súčasnosti do väzníc práve prichádzajú ľudia najmenej majetní s najmenším príjmom, ale na základe týchto všetkých zmien sa budú mať celkom fajn, však aj zarobia, možno že zarobia viac ako keby boli na slobode, takže nezdá sa mi to okej, a niektorí to môžu zobrať aj tak, že do väzenia pôjdu v určitom zmysle za odmenu, že tam sa budem mať lepšie jak sa mám vonku.
Čo sa týka, kolega, tých webov, čo ste spomínali, chcem vám povedať, že tým, že som pracoval v IT spoločnosti v minulosti, viem, že niektoré weby sa dajú zablokovať, ale vám garantujem, garantujem vám, že ak to zrobia, tak weby ako Denník N, SME, Pravda a tak ďalej, tie budú zablokované a denníky ako je Hlavný denník alebo Infovojna, tie budú akože hneď ako prvé, čo vyskakujú. No tak aby sa vedelo, že čo očakávam z tejto väznice, resp. z tohto nového zákona. A áno, je mi to normálne vtipné, že akým spôsobom sa konsoliduje aj tu.
Ďakujem.
Rozpracované