39. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, naviažem na svoje prvé vystúpenie za klub, kedy som vám vlastne zhrnul tie dopady takýchto masívnych zmien. Poukázali sme, hovorili sme aj o nejakých tých kľúčových zmenách, ktoré nie sú len pracné na zapracovanie do všetkých tých dokumentov, poriadkov, ktoré zamestnajú od rána do večera ten chudobný manažment na školách, a tak im zabránia v tej hlavnej činnosti. No chcem teda teraz nadviazať, aby ste videli, akú to má faktografiu za týmto. Pripomínam, že v máji 2023 sme naozaj urobili, nadväzovalo to na desaťročia práce predtým, veľký reformný krok a považoval som ho vtedy za úplne že hraničný, čo sa týka síl absorpčnej schopnosti škôl. Bolo to tak na hrane, že sa rozhodovalo o tom v mnohých zborovniach, na mnohých konferenciách, valných zhromaždeniach stavovských organizácií. Dlho trvalo, kým pristúpili Združenie základných škôl Slovenska k tomuto, že áno. Dlho trvalo, kým všetky organizácie povedali áno a išli sme všetci školáci do toho.
Prečo dlho váhali? Nebolo to len preto, že sa učiteľom nechce meniť spôsob, mnohí nevedia ľahko zmeniť spôsob toho, ako vzdelávajú deti a tie staré vzdelávacie cesty jednoducho nefungujú a sú nepoužiteľné. Je to aj preto, že to skutočne vyžadovalo obrovskú mieru práce od týchto ľudí. Rok na to prišla takzvaná Nežná revolúcia v školstve, všelijaké ďalšie zmeny, ktoré priniesli, také menšie.
A teraz máme rok 2025, ďalšia zmena masívna, masívne zmeny. A ja som vám, pán minister, aj ostatní kolegovia, vlastne demonštroval, čo to všetko znamená, keď niekto aj v dobrej viere urobí nejakú zmenu textácie v zákone, aký to má dopad na tie státisíce detí, desaťtisíce učiteľov a na manažmenty škôl. Tak pričom hneď na začiatku poviem, že sú zmeny, ktoré sú potrebné, sú zmeny, ktoré v školstve musíme urobiť, aby to školstvo fungovalo lepšie a na tie sa treba sústrediť a nájsť spôsoby, ako to urobiť. Ale pripomínam, že dva roky dozadu sme mali, na hranici schopnosti absorpčnej systému a školy, urobené zmeny. A my im potrebujeme pomáhať. To bolo len dva roky dozadu. Fínsko, Estónsko, často sa spomínajú tieto krajiny, tam sa tie reformy robili, samozrejme, 20 rokov. My nemôžeme po dvoch rokoch takouto, prepáčte mi to, nezmyselnou záťažou zmien si strieľať do kolena.
A teraz sa dotknem pár konkrétnych príkladov, o ktorých tu už viackrát bola reč, veď ich komunikujeme od mája, niektoré od júna a júla. Viete, tie materské školy a to povinné predprimárne vzdelávanie to nie je len technická zmena, technické opatrenie alebo v dobrej vôli snaha vytiahnuť deti z generačnej chudoby. Hovoril som to aj na tej odbornej tlačovke, aj na konferenciách, trojročné dieťa nezmení situáciu v osade. Tam treba pracovať s rodičmi, tak ako o tom hovorí nobelista Heckman, ako o tom hovoria skúsenosti Family Nurse Partnership, organizácie, ktorá 30 rokov úspešne robí s 390 000 rodinami.
Tak naozaj vládna novela, ktorá ruší právny nárok, o ktorý sme dva roky bojovali dozadu so samosprávami a presadili ho, ktorý sa implementoval do dokumentácie samospráv, zriaďovateľov škôl, tak teraz to proste len tak škrtneme a nahradíme to povinným predprimárnym vzdelávaním pre všetky deti od troch rokov. Tak ako už bolo aj povedané, tak len stručne, že áno, rodič môže požiadať, keď má maturitu, o to, aby to dieťa bolo vzdelávané doma, má to však dva háčiky.
Prvý háčik je, že, nuž, maturita nerobí z rodiča, samozrejme, dobrého rodiča. Nikde na strednej škole nedostanete maturitu z rodičovstva a štatutár tej materskej školy, do ktorej to dieťa môže byť proti vôli rodiča zaradené, starosta, ten tú maturitu mať nemusí, to je úplne absurdné. Druhý háčik je, že kmeňová materská škola určí dieťaťu, ktoré doma v súrodeneckej grupe, v rodičovskom prostredí, termín vo februári, časový rozsah kedy má prísť medzi 20 detí, ktoré sú tam spolu od septembra, ktoré nemá tie návyky, ktoré majú iné deti a má táto škôlka odmerať, či ten rodič dobre narába, vzdeláva svoje trojročné dieťa. A napokon pani riaditeľka tej škôlky rozhodne, či to dieťa musí nastúpiť vzápätí do škôlky, alebo o tom rozhodne rodič. A to je civilizačná zmena, to je proste civilizačná zmena, kedy my si myslíme, že to vieme lepšie, vieme to lepšie ako tí rodičia, na ktorých sa dívame a kde naozaj dokážeme ukázať prstom - toto robia zle, toto by bolo lepšie. Ale, priatelia, toto si nikto z vás nedovolí urobiť vo svojich rodinách, to si nedovolia starí rodičia voči svojim vlastným deťom, lebo máme generačnú skúsenosť, doslova vedecké poznanie, že to už nie je rola starého rodiča, aby riadil rodinu svojich detí, ako vychovávajú oni svoje deti. A vari to je úloha štátu?
A teraz niektoré z tých vecí, ktoré naozaj zabíjajú papierovaním život v škole. Mám naozaj minimum času takže školsky, heslovite. Školský vzdelávací program po novom má obsahovať napríklad aj taký bod, že stratégia digitálnej transformácie vzdelávania. Toto si teraz každá škola musí dať do ŠKVP. No ja by som toto rád videl najskôr na štátnej úrovni ako koncepciu, funkčný plán a metodickú pomoc pre tie školy, nie aby oni teoretizovali, ale nech to robia. Školský vzdelávací program po novom znovu musí obsahovať aj učebné osnovy. Robíme čihi-hota, čihi-hota, robíme bláznov z tých ľudí v škole, pretože len dva roky dozadu sme prijali to, že ak sa školský vzdelávací program v nejakom predmete, v nejakom ročníku nerozširuje o pridané hodiny z dotácie voľnej, ale ide presne podľa štátneho vzdelávacieho programu, tak môže tá škola povedať, že vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu sú učebnými osnovami tohto predmetu. Teraz to musia rozpracovať, budú zase znovu písať, robiť tréning copy-paste, tak ako sme to robili v roku 2008, keď prišla víkendová reforma pána ministra Mikolaja. Prepáčte, takto budujeme potemkinove dediny. Viem, o čom hovorím, pretože som to leto 2008 strávil s pár bláznivými kolegyňami, nech mi to odpustia dámy, kedy sme bez dovolenky písali školský vzdelávací program, lebo v júni vyšiel štátny a v septembri všetky školy museli ísť podľa nového. A väčšina z tých učiteľov to naozaj robila metódou, poviem to po slovensky, copy-paste. Áno? Tak takto si ja vzdelávanie v školách nepredstavujem.
No bola reč aj o tom individuálnom vzdelávaní. Tam len prudká poznámka, nejde len o to, že na to nemajú peniaze, nejde len o to, že to je 200 kilometrov ďaleko. Prosím vás, zdravý rozum do hrsti, ktorá zamestnankyňa základnej školy vie prísť a zobrať zodpovednosť na tú školu za to, že potvrdí, že to dieťa tam má podmienky pre ochranu zdravia a života zabezpečené? Prosím vás, čítali ste niekedy BOZP? Toto nikdy nemôžete takto postaviť a takto fungovať. Neprajem nikomu, aby sa tam stal nejaký úraz v tej domácnosti.
Veľký problém je duševné zdravie, samozrejme, a patosociálne javy, ktorým sme svedkami, to ako sa nám deti dostávajú do epidémie depresie a duševných ťažkostí. No tak, čo sme našli v zákone? Našli sme, už o tom bola reč, že boli zlúčené stupne odbornej činnosti v centrách poradenstva a prevencie tretieho, štvrtého stupňa. No zároveň je tam takáto vec, predstavte si, že regionálny úrad školskej správy určí jednu štátnu poradňu v kraji, ktorá bude metodicky riadiť všetky ostatné poradne v tomto kraji. No teraz vedzte, že drvivá väčšina štátnych poradní vykonáva prevenciu najmä na stupni tri, poradenstvo, odbornú činnosti na stupni tri a tie súkromné, ktorých je 50 % takmer, 46, tak ony vykonávajú najmä štvorku, päťku. To znamená, metodicky ich bude riadiť niekto, kto nemá odbornú spôsobilosť, to je hlúposť.
No kontroverzní pedagogickí kandidáti. Dobrý nápad bol ťažisko bakalárskeho štúdia, vysoká škola, ťažisko ďalšieho štúdia na školách. Je z toho pokazený dobrý nápad. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, druhýkrát dneska.
Ako som aj avizovala, to prvé vystúpenie som venovala regionálnemu školstvu, toto druhé vystúpenie, teda tých desať minút, ktoré ešte mám k dispozícii, budem venovať vysokému školstvu.
Jeden z tých, ten balík siedmich zákonov, ktoré boli zlúčené do jednej rozpravy, tak jeden z nich je nový vysokoškolský zákon. A v tomto kontexte, tak aspoň stručne na úvod akoby pripomeniem, nech si všetci zvedomíme, že kde sa asi tak nachádzame v oblasti vysokého školstva na Slovensku. Nie sú to nové veci, ale je dôležité to znovu pomenovať, že tu máme dlhotrvajúce problémy, predovšetkým masívny brain drain, masívny odchod študentov zo Slovenska. V zahraničí študuje každý piaty vysokoškolák, to znamená, že ročne nám odchádza vyše 4-tisíc maturantov, často tí, ktorí v jednotných testoch dosahovali najlepšie výsledky. A veď mohli by sme si povedať, fajn, získajú dobré vzdelanie v zahraničí, lenže faktom je, že väčšina z nich sa nevracia. Zhruba dve tretiny zostanú žiť vonku, to znamená, že neprídu pracovať na Slovensko, nevychovávajú deti na Slovensku. A jeden z tých dôvodov je práve to, že naše vysoké školy nevedia udržať kvalitou krok s okolitými krajinami, a teda väčšina týchto študentov odchádza do Českej republiky. Ja som tiež absolventka Masarykovej univerzity v Brne aj Univerzity Komenského. Žiaľ, musím zhodnotiť, že áno, to štúdium v Českej republike bolo kvalitnejšie, ale teda som jedna z tých, ktorá sa vrátila.
Do tohto prostredia teraz prichádza vláda, prichádza ministerstvo s úplne novým zákonom. Potom, ako sme tu za posledných približne päť rokov mali už neviem koľko noviel vysokoškolského zákona. Mali sme masívnu veľkú akreditáciu, mnohé zmeny prišli v kontexte Plánu obnovy, to znamená, že máme veľmi slabú akoby stabilitu právneho prostredia v tom vysokoškolskom prostredí. A zamestnanci vysokých škôl, a mnohí sú to naozaj že pracovití, kvalitní ľudia a ja, keď hovorím o kvalite vysokých škôl, tak nijako neznižujem prácu mnohých tých, ktorí tam pracujú, jedna z vecí, ktoré vám povedia, je, že sú utopení v byrokracii, že nemajú poriadne čas a podmienky na to, aby robili to najdôležitejšie, čo by mali robiť, a to je učiť študentov a robiť vedu.
A teraz keď ministerstvo prináša nový zákon, nový zákon v prvom rade znamená ďalšiu administratívnu záťaž, už len z princípu, lebo nový zákon, nové číslo, nové paragrafy, všetko sa bude prepisovať, všetko sa bude detailne analyzovať, či toto ešte sedí s týmto. Čiže myslím si, že by si to malo ministerstvo veľmi dobre rozmyslieť, či je naozaj treba nový zákon. A bavila som sa o tom zákone s mnohými ľuďmi z vysokoškolského prostredia a väčšina z nich ako prvú vetu mi povedali, že ten zákon je zbytočný. Niekto na ministerstve, ja to tak poviem, chcel mať politicky čiarku, že áno, prijali sme nový vysokoškolský zákon, môže to znieť tak, že výrazne sme posunuli to vysokoškolské prostredie. Nie, nový zákon v tomto prípade považujeme za zbytočný. A dobre, človek by si mohol povedať, že, okej, zbytočný, veď to neni až také zlé. Problém je v tom, že je aj zbytočne regulujúci, že prináša množstvo nových ustanovení, ktoré ešte detailnejšie zasahujú do toho vysokoškolského prostredia a ešte viac hovorí, že toto musíte a toto nesmiete.
A uznávam, že je tam aj niekoľko užitočných vecí, napríklad schvaľujeme tú možnosť záverečných stáží namiesto záverečných prác, aj tie krátke odborné programy. Tieto veci pokojne mohli ísť novelou a mnohé iné v tom zákone mohlo ostať nedotknuté, aby tí ľudia, ktorí v tom vysokoškolskom prostredí pracujú, sa mohli predovšetkým sústrediť na to podstatné. A uvediem teda pár príkladov toho, aby som ukázala, čo myslím tým, keď hovorím, že ten zákon je predovšetkým zbytočne regulujúci. Mikromanažuje učiteľov, napríklad po novom priamo zákon hovorí, že po druhom neúspešnom pokuse absolvovania povinného predmetu je študent vylúčený zo štúdia. Niečo, čo doteraz bolo v kompetencii tej vysokej školy, aby si to nastavila. Nie, teraz priamo povie zákon, musíte študenta vylúčiť. Alebo, a to sú potom aj veci, ktoré sú podľa mňa aj nezamýšľané dopady, keď sa hovorí o uznávaní kreditov. Znovu, na zákon pre vysokoškolské prostredie zbytočne detailné ustanovenia. A dobre, uznávanie kreditov je potrebné v princípe pre napríklad aj medzinárodnú mobilitu, ktorú podporujeme, to je všetko fajn, lenže tento zákon hovorí o uznávaní kreditov, ktoré predstavujú náhradu za povinné predmety a povinne voliteľné predmety. A kde sú voliteľné predmety? Čiže vysoké školy rozlišujú A-čkové, B-čkové, C-čkové kredity, povinné, povinne voliteľné a voliteľné. Veľmi často zahraničné pobyty sú práve o tom, že si ten študent vyskúša niečo úplne iné, že získa úplne nové podnety, že zažije predmety, ktoré sa nedajú prirovnať k tomu odboru, ktorý má tu a pokojne by mu mohli nahradiť voliteľné predmety, alebo by to aspoň mohlo byť v kompetencii znovu tej vysokej školy, tých pedagógov. Nie, priamo zákon hovorí, A-čkové kredity, B-čkové kredity, ale C-čkové sú vypustené.
Čo ma tak smutne zarazilo, bol napríklad prístup k takzvanému sabatikalu. Znovu fajn vec, oficiálne sa to v zákone volá tvorivé voľno. Dobrá myšlienka, zlé prevedenie, lebo doteraz školy mohli udeliť tvorivé voľno, nebolo to povinné, ale potom malo nejakú minimálnu dĺžku. Po novom ho síce školy musia dať, ale zákon uvádza, že najviac na šesť mesiacov, ale neuvádza minimálnu dĺžku. Čiže keď rektor alebo dekan, neviem presne, kto to bude podpisovať, keď podpíše tvorivé voľno na týždeň, tak zákon je splnený, lebo teda bolo to najviac v trvaní šesť mesiacov.
Nestihnem ísť do mnohých ďalších detailov. Jednu vec, ktorú by som chcela oceniť, a v tomto prípade by som aj chcela oceniť prácu vysokoškolských odborov, je ustanovenie, ktoré sa tam dostalo v rámci MPK, a to sú trvalé pracovné zmluvy pre vysokoškolských pedagógov po deviatich rokoch. Áno, vieme, že je okolo toho istá kontroverzia, ale myslíme si, že práve aj toto akoby zabezpečenie nejakého stabilného prostredia pre tých zamestnancov, môže prispieť, akoby je v súlade s tým, že tí ľudia, ktorí tam pracujú, si to zaslúžia a nie je dôvod, aby mali výrazne menšie práva ako iní zamestnanci.
Lenže naozaj nevidíme, že by tento zákon mal priniesť paradigmatickú zmenu pre vysokoškolské prostredie. Tá sa dá dosiahnuť cez tlak naozaj na kvalitu jednotlivých pracovísk, dá sa dosiahnuť cez posilnenie týchto výkonnostných zmlúv ako nástroju financovania Ale tento zákon na jednej strane prináša skôr menšie zmeny, prináša mnohé aj veľmi kontraproduktívne a zbytočné zmeny a v konečnom dôsledku len zase rozryje celé to prostredie, pridá tým ľuďom, ktorí tam pracujú ďalšiu byrokraciu, ale nedosiahneme to, že by sme teraz výrazne posilnili kvalitu vysokých škôl. Čiže z tohto dôvodu ani tento zákon za Progresívne Slovensko nepodporíme a myslíme si, že tých pár dobrých vecí, ktoré tam sú, mohlo ísť radšej cez menšiu novelu a zamerať sa na iné veci v tom systéme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem ti, pani kolegyňa. Vďaka tebe môžem mať celé dve minúty, aby som sa vyjadril k vysokoškolskému zákonu. Zákonu chýba hnací motor, ktorý urobí naše vysoké školstvo konkurencieschopným. Žiaden mechanizmus v novom zákone nám nedáva nádej na to, čo potrebujeme. Chýba nám tam prepojenie medzi výskumom, vzdelávaním a biznisom, aby mohli vznikať napríklad heterogénne konzorciá. Chýba nám tam podpora vyššej finančnej nezávislosti vysokých škôl na verejných zdrojoch. Chýba jasné definovanie úloh vysokých škôl v oblasti celoživotného vzdelávania. Chýba nám dôrazná diverzifikácia vysokého školstva na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy, podpora aktívnej účasti regionálnych vysokých škôl na rozvoj svojho regiónu a ďalšie pointy, ktoré sa tu teraz nedajú umiestniť v tomto časovom rozpätí. Na aktuálnom znení návrhu zákona nám najviac prekáža odňatie ekonomických a niektorých samosprávnych kompetencií akademickým senátom vysokých škôl. Prekáža nám tendencia štátom politicky ovplyvňovať vysoké školy na úkor akademických slobôd a autonómie vysokých škôl. Prekáža nám oslabovanie nezávislosti SAAVŠ (Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy) a Slovenskej akadémie vied. Prekáža nám ignorácia fakultných samospráv, v niektorých bodoch je úplným mikromanažmentom ten nový návrh zákona a absolútne nespomína ani len akademické senáty alebo dekanáty, tie kľudne nemusia existovať podľa tohto zákona. A najmä nám prekáža definitíva pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl po deviatich odpracovaných rokoch, a to už od úrovne lektora, asistenta, ktorí nemuseli dosiahnuť ani na tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, čo je absolútna kuriozita vo svete, a takto ho nedobehneme, ani keď nám pôjde oproti.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, urobili ste taký pomerne rozsiahly rozbor nového zákona o vysokých školách. Vždy ste na začiatku toho svojho rozboru povedali áno, treba to urobiť, nebolo to dobré, urobili ste to, ale zle. To znamená, dám konkrétny príklad, napríklad povedali ste 54 noviel predchádzajúceho alebo súčasne platného zákona o vysokých školách je veľa. Päťdesiata piata by už veľa nebola? Lebo ste odporučili urobiť ďalšiu novelu namiesto nového zákona. Hovoríte, zavedenie sabatikalu je dobrá vec, ale maximálne na šesť mesiacov je dlho. Je to úplne inak upravené, ako to bolo v predchádzajúcom texte. To znamená, že takýchto vecí ste uviedli strašne veľa, to znamená, že áno, uznávam, treba to opraviť, ale je to opravené zle, povedali mi to ľudia z akademického prostredia. Tak ja vám tiež môžem povedať, čo hovoria ľudia z akademického prostredia, pretože v ňom pôsobím a boli sme aj súčasťou všetkých rokovaní k zmene zákona o vysokých školách a veľmi dobre viete, že reprezentácia vysokých škôl sa skladá zo Slovenskej rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl aj z Rady vysokých škôl. Dve z týchto troch organizácií, a tie zákony sa tam preberali detailne, vlastne vyjadrili podporu tejto zmene k novému zákonu o vysokých školách. Rada vysokých škôl mala nejaké pripomienky. Zostali tie pripomienky ešte dve otvorené, o ktorých sa teda môže diskutovať, ale nepovažujem ich za nejak významné vo vzťahu k tých zmenám, ktoré sú zavádzané v novom zákone a som rád, že ste o niektorých tých pozitívach, že ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakcie.
No áno, zamerala som sa v tom vystúpení na tie veci, s ktorými nesúhlasíme, ale trošku ste prekrútili moje slová, pán kolega Habánik, lebo ja som spomínala to množstvo noviel v kontexte toho, že to vysokoškolské prostredie už prešlo mnohými zmenami za posledných pár rokov. Každá tá zmena prináša aj istú administratívnu a ďalšiu záťaž pre všetkých zamestnancov vysokých škôl a z tohto pohľadu nepovažujem za prínosné, že sa predložil nový zákon, ktorý za mňa je tak trochu zákon pre zákon, ale okej, tých pár vecí, ktoré bola motivácia zmeniť a časť z nich uznávam, že sú dobré, že sa menia, tie mohli radšej ísť do ďalšej novely, ako to celé prepisovať.
Zároveň to, čo som tvrdila, je, že tento zákon nám výrazne nezlepší vysokoškolské prostredie. A ja vám verím, že časť akademickej obce ho podporuje, to je, samozrejme, v poriadku, napriek tomu si dovolím povedať, že potrebujeme iné zásahy do vysokoškolského prostredia na to, aby sa nám podarilo výraznejšie zvýšiť kvalitu.
A ešte k tomu sabatikalu, tam som vyčítala práve to, že je stanovená maximálna, ale nie minimálna dĺžka, čiže zo zákona to môže byť aj jednodňové tvorivé voľno, zákon je splnený, ale vôbec to neprinesie ten zámer, ktorý je deklarovaný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
V prvom rade, ak sa predkladá návrh zákona, ktorý má hovoriť o povinných materských školách pre deti, ktoré to potrebujú hlavne, by mala byť optika taká, že sa naozaj bude pozerať na to, ktoré deti to potrebujú. A, pán minister, ja som na predchádzajúcej schôdzi predkladal takýto návrh na povinnú materskú školu pre deti, ktoré to potrebujú a sú to deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, o ktorých vy nehovoríte, bohužiaľ. Toto je taká polovičná politika vaša, a to je také príznačné pre HLAS, že to je také rovnaké, ako nemôžete byť tak trochu tehotný. A preto hovorím a som presvedčený o tom, že tento návrh nie je konkrétny, nie je adresný a aj orgány, ktoré vás k tomu vyzývajú okrem mňa, tak sú to aj orgány Európskej únie, ktoré voči tomuto konaniu, keďže Slovenská republika sa doteraz nevedela vysporiadať s tým, že rómske deti končia v špeciálnych základných školách neoprávnene, iba kvôli tomu, že prichádzajú do toho školského prostredia nepripravené, s tým, že nevedia po slovensky a toto je kritérium k tomu, aby boli absolventmi špeciálnej základnej školy. Žiaci z týchto škôl vychádzajú so vzdelaním žiakov štvrtého ročníka klasickej základnej školy, a to si povedzme, že tieto deti do budúcna budú iba poberačmi sociálnych dávok. A nezatvárajme si tieto oči a nie, že ministerstvo školstva si s týmto nechce špiniť ruky, nechce si špiniť ruky s Rómami, a tak to je. Aj preto takýto polovičný nejaký zákon, aby sa nepovedalo. Toto nie je konkrétny návrh, ktorý pomôže týmto ľuďom a môžte rozprávať, čo chcete.
Optika ministerstva školstva by mala byť taká, zameraná na deti, ktoré to naozaj potrebujú. A musíme hovoriť otvorene, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, rómske deti, to potrebujú, aby prišli potom do školského prostredia pripravené o to, že budú vedieť po slovensky, ak to má byť kritérium toho, že keď človek alebo dieťa nevie po slovensky, tak skončí v špeciálnej základnej škole, ktorá z neho, ešte raz poviem, vyrobí do budúcna iba poberača sociálnych dávok. Toto by mal byť záujem každého jedného z nás, aj toho najväčšieho fašistu na Slovensku, ktorý iba potom používa takú mantru, že cigáni žijú z našich peňazí, z našich daní. Ak to chceme zmeniť, tak buďme konkrétni, robme zákony tak, aby boli aplikované na tie skupiny obyvateľstva, ktoré do budúcna môžu tu vyrábať nejakú ekonomiku a žeby sa do budúcna nemohol používať naratív o tom, že cigáni žijú z našich daní, ale práve naopak, že Rómovia budú prispievateľmi do štátneho rozpočtu s tým, že budú vytvárať peniaze na to, aby bolo na budúce dôchodky, lebo do budúcna to vychádza tak, že ani nie dvaja ľudia budú pracovať na jedného dôchodcu. No, hanba. Ako môže v takom čase fungovať sociálna demokracia, politická ideológia, ktorá ma odbremeňovať, chrániť ľudí, teda tých slabých a sociálne odkázaných, aby odstránili sociálnu a hmotnú biedu? Sociálni demokrati by mali chrániť totižto tých najslabších. Všade inde vo svete to tak funguje, len tu na Slovensku my musíme chrániť ľudí pred sociálnymi demokratmi, lebo sociálni demokrati najviac ubližujú týmto slabým ľuďom. Aj v tom prípade to tak je.
My sme sa tak celé leto, pán minister, naháňali, či to bolo v Malom Slivníku, či to bolo v Richnave, ale teraz tu je aj Lomnička. A o Lomničke je zatiaľ ticho. Vznikla, bola cez leto taká jedna tlačovka, ja vám poviem, čo sa deje v Lomničke. V Lomničke totižto starostuje smerácka starostka, SMER, HLAS. A tá sa rozhodla, že zvolá tlačovku, lebo ministerstvo školstva nedodržalo zrejme nejaké dohody, ktoré boli a nepodporí Lomničku s tým, že sa tam vybuduje škola. Lebo je od 1. septembra nariadené, že skončí dvojzmenná a trojzmenná prevádzka. A tam teraz tie deti nemajú kam chodiť. A sme došli do času, že aj keby sa schválili tie peniaze, tak obec nestihne, respektíve firma, ktorá bola vybratá, nestihne postaviť tú školu. A starostka za SMER a za HLAS zvolala cez leto tlačovku a kritizovala ministerstvo školstva. O tom sa bavme. Toto nie je problém iba starostov, ktorí nepatria do vašej strany, ale začínajú sa ozývať aj starostovia zo strán, z ktorých pochádzate aj vy. Ja som veľmi zvedavý, ako dopadne tá Lomnička. Rovnako som zvedavý aj na Malý Slivník. A nie, že ministerstvo školstva s tým nič nemá, že my tu prídeme robiť iba nejakého komentátora.
Starosta z Malého Slivníka, keď sa vypnú kamery, dámy a páni, nadáva na Rómov, nechce mať nič spoločné s tými obyvateľmi, hoci Malý Slivník je väčšinovo rómsky. A tie deti, my sme tam boli dvakrát, my sme sa pýtali tých rodičov, a keď ministerstvo školstva hovorí, že každý rodič by mal mať to právo vybrať tú najlepšiu školu pre svoje dieťa, tak Rómom z Malého Slivníka bolo nariadené, aby chodili 20 kilometrov do vzdialenej školy do Prešova. Desať, jedenásťročné deti sa musia dopraviť z Malého Slivníka do Prešova, tam prestúpiť na mestskú dopravu a tie deti budú rozvozené kade-tade po Prešove, tretie najväčšie mesto na Slovensku, Prešov. A my sa potom nemôžeme čudovať ani tým rodičom, ktorí sa boja o svoje deti, ktoré neprekročili hranicu možno svojej obce, že nechcú púšťať tieto deti do školy. A potom čo, budú títo rodičia stíhaní za to, že nechcú púšťať svoje deti do školy? Budete ich trestne stíhať, skončia v base? Iba kvôli tomu, že ministerstvo školstva si nesplnilo úlohu, tak ako hovoríte vy, že budete dbať na to, aby každý rodič si mohol vybrať tú najlepšiu školu pre svoje dieťa, ale týmto deťom bolo nariadené, aby chodili do Prešova, 20 kilometrov od mesta alebo od obce, kde bývajú.
A vy tam prídete, pán minister, aj so splnomocnencom Daškom, a to iba okomentujete. Ale odvtedy ten problém stále pretrváva, stále sa nevyriešil a ja som zvedavý, ja som veľmi zvedavý, ako tento prípad dopadne v Malom Slivníku, rovnako aj v Richnave. Ešte doplním, rodičia v Malom Slivníku, dámy a páni, sa dozvedeli o tom, že rušia im tú školu, alebo teda že ich deti už nebudú chodiť do vedľajšej školy, iba päť dní predtým než sa otvárali brány školského roka 1. septembra, päť dní predtým. Takto sa funguje? Či takto majú fungovať iba rómske deti, na ktoré sa pozeráme cez prsty? A nehovorte, že nie. Iné deti majú postarané, ak by sa to týkalo iných detí, tak by tu bolo riešení hneď niekoľko a do hodiny by to bolo vyriešené. Ak sa to týka rómskych detí, tak tam dávame ruky preč, tam si nechceme špiniť ruky s Rómami.
Na minulej schôdzi, ešte raz pripomeniem, som predkladal návrh o povinnej materskej škole pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, s ktorým súhlasila aj Európska komisia, aj orgány Európskeho parlamentu, konkrétne výbory a hovorili o tomto návrhu, ktorý nie je diskriminačný ani protiústavný. Ja som zvedavý, že či tento návrh nie je diskriminačný a protiústavný. Žiadna debata o tom nebola. O návrhu, ktorý som podával ja, tu bola roky debata. Súhlasili s tým odborníci, tento návrh dokonca vznikal v spolupráci s odborníkmi. A mňa mrzí, že aj počas bývalého volebného obdobia tento návrh, bohužiaľ, sa nepodarilo aplikovať a dnes my máme skúsenosť s tým, že právny nárok pre dieťa od troch rokov nie je využiteľný, bohužiaľ, a neplatí to hlavne pre tie deti, pre ktorých možno aj vznikal tento návrh, tento právny návrh, právny nárok pardon, a rovnako ani tento návrh váš nebude aplikovateľný, alebo teda nebude účinný tam, kde podľa mňa aj ministerstvo by chcelo cieliť, lebo toto je také polovičaté, nemôžete byť trochu tehotný.
Preto sa na to musíme pozerať naozaj s otvorenými očami a robiť konkrétne a adresné veci. Ak chceme dostať rómske deti do materských škôl, aby nekončili v špeciálnych základných školách, tak zadefinujme ten zákon, sociálne znevýhodnené prostredie, s tým súhlasila aj Európska komisia, orgány Európskeho parlamentu. A vy, ja som veľmi zvedavý, lebo tu prebieha ešte stále ten infringement, pokuta, ktorú nám dala Európska komisia za to, že do dnešného dňa sa Slovensko od roku 2015, dámy a páni, nevedelo vysporiadať s tým, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, rómske deti konkrétne, končia v špeciálnych základných školách a vyrábame z nich do budúcna ľudí, ktorí budú poberať dávky v hmotnej núdzi. Európska komisia pohrozila pokutou a Slovensko je v poslednej fáze infringementu, to znamená, že na stole je pokuta. A v tomto momente mal nastať tvrdý zákon, ktorý to vlastne vyvráti a bude aplikovateľný a že tieto deti odvrátia, vlastne nasledujúce deti odvrátia túto trajektóriu, že nebudú končiť v špeciálnych základných školách, ale že budú úspešné, že budú absolventmi klasickej základnej školy, čo je predpokladom toho, že do budúcna môžu končiť na pracovnom trhu, čo je záujem každého jedného, aj toho najväčšieho fašistu na Slovensku by mal byť záujem toho, že každé jedno zdravé dieťa by do budúcna malo vytvárať hodnoty a končiť na pracovnom trhu s tým, že bude vytvárať peniaze na budúce dôchodky. Tento návrh o tom nehovorí.
Ja som zvedavý, ako budú hlasovať kolegovia z HLASU-u, zo SMER-u a z SNS pri tomto vašom návrhu, keď v minulosti teda na predchádzajúcej schôdzi, kde som predkladal zákon o tom, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia navštevovali škôlky, nezahlasovali, boli proti. Ja som veľmi zvedavý, či to je iba čisto návrh preto, aby som nesúhlasil s Pollákom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Peter Pollák, ďakujem za vaše veľmi úprimné, ako vždy od srdca, nasadenie pre otázku osobitne detí z marginalizovaných rómskych komunít. Ako si dobre pamätáte, tak v minulosti sme sa na túto tému aj sporili, aj zhodli. Zhodli sme sa na tom, že toto je obrovská výzva, tak ako ste to aj dnes povedali, v záujme každého jedného človeka na Slovensku a celej spoločnosti, aby nenarastal počet detí, ktoré by nám nemali dať spávať ich osudy, ktorým zahatáme slepou cestou cestu ku uspokojivému, plnému životu a robíme z nich ľudí odkázaných na sociálnych dávkach.
Áno, právny nárok bol prvý krok a ja už som to dnes spomínal vo viacerých iných súvislostiach, v týchto veciach bolo treba pokračovať. Do zákona sme v ´23 dali motivačné stimuly a odporúčal som aj na iných miestach a na iných fórach, aby sme to, čo je teraz chystané pre plošné opatrenie povinnej škôlky od troch rokov, tieto peniaze a sily sústredili tam, kde tie deti to potrebujú, do terénnych pracovníkov.
A to, čo hovoria skúsenosti z domácej pôdy, ale aj zo zahraničia, že treba pracovať s rodičmi nielen s deťmi, ale najmä s rodičmi, lebo deti nezmenia situáciu v tých osadách, ale rodičia áno. Ale toto nevyrieši žiaden minister školstva, ale niečo aj ten môže urobiť, to čo som hovoril, lebo toto je otázka prierezová. Toto by mala byť premiérska téma, ako riešiť povinnú škôlku, keď majú problém s povinnou dochádzkou do školy, keď nemajú tečúcu vodu, splachovacie záchody a elementárnu výbavu, žijú v strašných podmienkach.

Peťo, myslíš, že sa dá vyrušiť minister? (Smiech.) Počas celej tvojej rozpravy si tam niečo písal. To, že spravodajca je na mobile, to je jasné, toho to nezaujíma, toho poznám, ten určite teraz iné veci rieši dôležité, ale že minister počas tých rozpráv si tam niečo na mobile rieši a nepočúva, to je strašné, to je strašné. Aspoň, vieš, skrátia tú rozpravu spôsobom, že to zlúčia. Pána ministra to nebaví, naozaj to, pozri sa naňho, jeho to nebavilo, ani ho to nebaví. A popritom aj ja súhlasím s tým, že tvoje vystúpenie a tvoje vystúpenia sú naozaj od srdca a táto problematika je tvoja problematika a je to záujem nie žiadny falošný, ale úprimný.
A veľakrát naozaj, aj ja 35 rokov robím v treťom sektore a musím povedať, že veľmi veľa nadaných detí, aj rómskych detí, končí nie tam, kde by mali skončiť so svojím talentom, so svojimi schopnosťami, ale, žiaľ, ani štát im nepodá ruku, rodinám už tiež nie a toto by sa malo zmeniť. Ale čo chceš očakávať od ministra, ktorý si tam rieši nejaké veci s Facebookom, možno si objednáva, ako povedal pred časom pán Hlina, nejaké krevety. Ja neviem, ale naozaj zlúčiť takto rozpravu a takúto vážnu tému je strašné.
Ty si sa spýtal, že ako budú hlasovať kolegovia z koalície. Peťo, sme tu rovnako dlho. No budú hlasovať tak, ako Fico povie.

Ďakujem pekne za faktické poznámky kolegom.
Minister si možno zapisoval poznámky z môjho vystúpenia, aby vedel zareagovať (smiech v sále), lebo cez leto naozaj naháňal prúsery, na ktoré sme upozorňovali, či to bolo v Malom Slivníku, v Richnave, alebo aj teraz v Lomničke. Ja som naozaj veľmi zvedavý, ako dopadne Malý Slivník, Richnava alebo Lomnička, lebo toto je problém dlhodobého rozmeru. A nielen vtedy, keď tam dôjde Pollák, že vy tam prídete aj s Daškom, pán minister. Akože vo vašom ponímaní to ešte rozumiem, ale Daško mal byť prvý, ktorý by mal hájiť záujmy týchto ľudí, nie záujmy politických strán, on nie je splnomocnencom SMER-u a HLAS-u, on je splnomocnencom Rómov a k tomu ho vyzývajú samotní Rómovia. Môžem oceniť, pán minister, snahu riešiť možno povinnú materskú školu, ale tá definícia nie je správna. A ja som naozaj zvedavý na to, čo na to povie Európska komisia, že ako na to zareaguje infringement a či budeme vedieť sa vysporiadať s touto otázkou, ktorá je na stole. A my musíme mať hlavne optiku na deti, ktoré pochádzajú z marginalizovaného prostredia a hovorím o rómskych deťoch, aby sme ich hlavne dostali do týchto škôlok. A ja to poviem ešte raz, aj ten najväčší fašista na Slovensku by mal mať záujem o to, aby deti, zdravé deti a teraz bez ohľadu na to, že či to je rómske dieťa alebo iné, malo mať kvalitnú školu k tomu, aby do budúcna bolo uplatnené na pracovnom trhu, aby nekončilo na úrade práce, ktoré, bohužiaľ, áno, bude vyciciavať tento štát. Náš záujem by mal byť taký, aby tieto deti do budúcna boli uplatnené na pracovnom trhu, aby tu vytvárali ekonomiku a hodnoty, z čoho budú žiť ďalší naši dôchodcovia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Nedá sa nepodčiarknuť ešte raz, že keď sa robí reforma, ktorá v sebe nesie sedem rôznych návrhov zákonov, tak k tomu proste jednoducho skrátka patrí diskusia. Nuž, pán minister, ja som teda si vytlačil jeden dokument, ktorý nás môže rozsúdiť teda, že či to je, alebo nie je v zákone, to, čo som pôvodne namietal a kritizoval. Len pre ľudí, ktorí toto sledujú, aby mali predstavu o tom, že prečo tak kritizujeme celý tento proces. Jeden dokument som si vytlačil, ktorý má 81 strán. To je len jedna príloha k zákonu, ktorý má ešte ďalších 29 príloh, čiže jeden bod s 30 prílohami, táto jedna má 81 strán, ešte je ich ďalších sedem tých zákonov. A my namiesto toho, a teraz budem pokorný, pretože ja sa nevenujem školstvu profesionálne, ani nesedím v školskom výbore, tu sú iní skúsení bardi a odborníci na školstvo a verím tomu, že by tri a pol hodiny, ktoré by mali normálne k dispozícii, vystupovali plný čas, namiesto toho sedemkrát menej. 15 % času k základnej veci, v podstate k vlajkovej lodi tohto volebného obdobia, lebo však čo iné by mala byť vlajková loď ako reforma školstva, tak im seknete čas a musím teda podotknúť, že aj za situácie, kedy neviete, čo tam máte napísané, žiaľ, pretože poďme si teda prečítať či, teda pokiaľ je to domáce vzdelávanie, sú tie povinné vizitácie alebo nie. Vy ste mi tvrdili teda, že tam nie sú, že si to mám doštudovať, nuž, tak vám prečítam, čo teda je v zákone, ktorý ste predložili do Národnej rady, § 24, tlače 933, bod 10, prepáčte, ale pán predsedajúci to nedovolí, už tu je iný predsedajúci, tak páči sa. (Reakcia ministra.) Nie, je to domáce vzdelávanie. (Reakcia ministra.) Aha, individuálne vzdelávanie. (Reakcia ministra.) Aha, čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
To mu pomáha, poslancovi, aby sa nemýlil v téme, viete?

Krátky, Rastislav, poslanec NR SR
Aha, aha.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán Drucker sa snaží pomôcť pánovi poslancovi, aby nebol stratený.
(Reakcia ministra a poslancov z pléna.)

Krátky, Rastislav, poslanec NR SR
No dobre. Nech si toto pozrú ľudia, ktorí majú deti na individuálnom vzdelávaní, ľudovo domácom vzdelávaní, pretože ich táto rozprava mimoriadnym spôsobom zaujíma a tu v tomto bode 10 § 24 je napísané toto: "Kontrolu plnenia podmienok uvedených v žiadosti podľa ods. 4, za ktorých bolo individuálne vzdelávanie povolené, vykonáva kmeňová škola najmenej jedenkrát počas školského roka." Čiže presne to, čo hovorím, minimálne raz za rok im dávate povinnosť skontrolovať tú domácnosť. "Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi." Nielenže vy zavádzate tú povinnosť, o ktorej hovorím, ale vy ešte tam dávate povinnosti, že tam musia pustiť toho zamestnanca a z toho vyplývajú konzekvencie pre tých rodičov, z povinnosti, ktorú zavádzate a dávate do zákona. Prvá konzekvencia, že môže byť zrušené, keď chcete, môžme kľudne používať teda termín individuálne vzdelávanie, teda to vzdelávanie, na ktorom je študent doma, vzdelávajú ho rodičia a chodí sa preskúšať do kmeňovej školy, kde opäť, a to je druhá vec, ktorú kritizujem, zavádzate povinnosť prezenčne sa dostaviť, aby bol preskúšaný. Tak z toho vyplýva konzekvencia, že pokiaľ to tento rodič nesplní, tak mu môžte zrušiť tento režim vzdelávania a musí nastúpiť do školy prezenčne, ale nielen to, on môže dostať aj pokutu podľa priestupkového zákona 330 eur, 331,50. Čiže nielenže vy zavádzate novú povinnosť a tie argumenty stále platia a nehovoril som ich len ja, ale zhodli sa tu ňom aj iní kolegovia, ktorých máte na školskom výbore, zhodli sa na nich aj bývalý minister školstva a zhodol sa na nich ešte aj, a rozumie im a tvrdí to isté, čo hovorím ja, aj predseda výboru školského za minulé volebné obdobie Richard Vašečka a síce, že jednoducho tie kmeňové školy sú od tých rodín ďaleko, sú častokrát tak ďaleko, že tie deti a tí rodičia musia cestovať stovky kilometrov a pokiaľ im to nakážete prezenčne, tak to pre nich bude predstavovať takú záťaž a také polená pod nohy, že vy skutočne to domáce vzdelávanie sťažujete a nastavujete ho do systému kedy pre tých rodičov, ktorým tento spôsob vyhovoval, tak budú ho síce chcieť si udržať, ale nedáte im inú možnosť mnohým, ako pristúpiť k nejakej inej forme. Takže v skutočnosti máte v zákone povinnosť minimálne raz ročne navštíviť takúto domácnosť, a to ešte podotknem to, teda tú vašu tému, to rokovanie o normatíve. Keby ste im aspoň dali na to peniaze tým školám. Veď v poriadku, však nech teda tá škola alebo tí zamestnanci poverení vykonajú tú návštevu toho domu, ale vy im ani nezvýšite ten normatív na toho žiaka, ktorý je na individuálnom vzdelávaní, zvýšte im ho. Či zvyšujete im ho, pán minister? Dávate im na to peniaze? Lebo toto predstavuje skutočne pre nich novú povinnosť a s novou povinnosťou a novými procesmi, ktoré im ukladáte, prichádzajú nové náklady. To je nerozporuplné, to je úplne jasné a to je takto tu napísané, pán minister, takže, prepáčte, ešte raz, lebo (reakcia ministra), áno, momentálne nemajú povinnosť školy vizitovať každý jeden rok minimálne žiakov. (Reakcia ministra.) No ešte raz, ani školská inšpekcia nemá povinnosť vykonať inšpekciu každý rok v každom zariadení, toto je prísnejšie ako inšpektor. Áno, je to prísnejšie. A ešte raz podotknem, že ste povedali, že reagujete na situáciu v Spišskej Starej Vsi, áno a to bolo k veci, ktorá sa týkala povinného preskúšania, áno, prezenčného, povinného prezenčného preskúšania.
No nakoľko sa nezhodneme a nakoľko je požiadavka od ľudí, ktorí fungujú v domácom vzdelávaní, majú tento systém nastavený pre svoju rodinu a vyhovuje im, vypustiť tieto dva body, navrhnem pozmeňujúci návrh. Ale aj vzhľadom na to, že ste sa teraz so mnou vzácne zhodli, že im nedávate peniaze navyše, hoc im dávate novú povinnosť, ktorá tiež hovoríte, že nie je momentálne teraz v zákone, sprísňujete to, dávate im novú administratívnu aj personálnu požiadavku, dokonca povinnosť v miere, ktorá je minimálne... (nezrozumiteľne vyslovené) raz, ale ona mala byť podľa vašej predstavy, ako je tu zapísaná, ideálne aj viackrát ako raz ročne. Navrhujem stiahnuť tento návrh na dopracovanie, aby ste im dali na to prostriedky. Už teda, keď niečo také chcete a keď chcete šetriť normatív na iných školách, tak tento rozpor vyriešte. Takže, pán spravodajca, poprosím, na hlasovaní, aby bolo uvedené, že navrhujem stiahnuť tento návrh na dopracovanie.
Ďakujem pekne.