39. schôdza

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Galek. V nadväznosti na to, čo si povedal, splnomocňujúce ustanovenie tam je na vydanie toho nariadenia vlády, ale nemožno si z toho urobiť nejakú predstavu, že ako konkrétne bude vyzerať, lebo tam nie je návrh toho nariadenia vlády, ktorý by v normálnom legislatívnom procese, procese zrejme bol priložený k návrhu zákona a poslanci by si mohli pozrieť, aká je predstava vlády o tom, že ako to nariadenie, ktoré bude vydané na základe zákona, ktorý schvália, bude vyzerať.
A mňa by teda naozaj, ako hovoríš, zaujímalo, že čo sú tie, tie mimoriadne okolnosti alebo čo sa zmenilo od marca, resp. začiatku apríla, keď bol schválený ten, ten predchádzajúci zákon po dnes, že čo, čo sú tie mimoriadne okolnosti, ktoré sa, sa udiali, v čom je tá situácia iná, lebo o tých veciach vieme, vieme o nich, vieme o nich dlhodobo, vieme o nich nie je mesiace, ale, ale roky o tých podstatných parametroch, však nejaké, nejaké veci sa postupne, samozrejme, menia, ale nemá to charakter, ktorý by podstatne ovplyvnil to, že či budeme v situácii zvýšených oproti tomu pôvodnému stavu, alebo nie zvýšených cien, cien energií. A zaujímali by ma aj tie skutočné dôvody, ktoré sa ale nedozvieme, lebo to skrátené legislatívne konanie, ja mám pocit, že častokrát je využívané na to, že vláda sa chce vyhnúť diskusii a mať návrh čo najskôr schválený a pod strechou. Niekde je to možno iba neschopnosť v normálnom čase pripraviť, pripraviť návrhy tak, aby boli riadne prerokované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, nebudem vystupovať dlho, ale pár slov si toto skrátené legislatívne konanie určite zaslúži.
Pred troma rokmi sme tu najmä od predstaviteľov strany HLAS počúvali o adresnej pomoci. V čase, kedy cena elektriny porástla zo 40 eur/MWh v marci 2020 cez 390 eur v decembri 2021 až na 980 eur v auguste 2022. Cena elektriny vyskočila takmer 20-násobne. To bol dôvod na skrátené legislatívne konanie. To bola situácia, kedy naozaj bolo potrebné dotovať ceny energií. Nie adresne, plošne. Tak ako koniec koncov hovoril aj Robert Fico, že ľuďom treba rozdať helikoptérové peniaze. Ale tým sa predstavitelia strany HLAS nenechali vyrušovať.
Po, po voľbách ako naschvál pripadol rezort hospodárstva práve strane HLAS. S napätím som čakal, aká adresná energopomoc príde, keď už vlastne v roku 2022-2023 rozprávali o adresnosti. Neprišlo nič. Jediné, na čo sa zmohli, bolo to, vlastne využili memorandum, ktoré, ktoré naša vláda uzatvorila so Slovenskými elektrárňami, čiže cenu elektriny ste mali vybavenú a rovnako ste postupovali aj pri zastropovaní cien plynu. Napriek tomu, že to bol váš jeden z hlavných predvolebných sľubov, že znížte ceny energií a peňazí ste na to mali dosť, ste ani cenu plynu, ani cenu elektriny neznížili ani o cent. Namiesto toho ste tie peniaze nechali v kasičke, aby, aby ostalo na tzv. vatu. A že sa aj váš stranícky šéf nenechal zahanbiť, tak to vidíme na príklade hasičských áut alebo počítačov predražených, alebo košele z kávových zŕn. Po dvoch rokoch by už človek čakal, že sa ministerstvo, ktorého hlavnou úlohou malo byť starostlivosť o ceny energií, trochu rozhýbe. Namiesto toho ste na jar prišli so zákonom, s tzv. zberákom osobných údajov, lebo to sa nedá nazvať inak ako zberák osobných údajov. Z ministerstva hospodárstva ste vytvorili najväčšiu databázu osobných údajov na Slovensku o všetkých obyvateľov, aká tu vôbec existuje. A výsledok je, že tu máme nič nehovoriaci návrh zákona, kde to je vlastne prázdna nádoba, naozaj prázdna nádoba, kde ten obsah nechávate, aby určila vláda svojím nariadením. Nosnú tému ministerstva hospodárstva ste poľahky zverili do rúk vlády. To, kde ste si mohli pripísať aké-také politické body, vzdali ste sa toho, nechávate to na vládu. Čiže absolútna nemohúcnosť. Po šiestich mesiacoch vás z takej tej letargie znova musel prebrať až premiér Fico, ktorý povedal, že pomoc bude smerovať pre 90, resp. pre 95 % domácností. Po pol roku od schválenia zberáku na osobné údaje ste neprišli s ničím, až vás niekedy na konci roka prebral premiér, že energopomoc bude pre 95 % domácností. Jediné, čo ste mali spraviť, bolo napísať odôvodnenie a prichystať návrh zákona. Tak návrh zákona vidíme, prázdna nádoba, nič a odôvodnenie, tak tomu sa teraz povenujem. Dali ste to do skráteného legislatívneho konania, schválne som si pozeral, v tomto volebnom období je každý štvrtý zákon schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Každý štvrtý ku 9. septembru. Ale ako prebieha aj táto októb... táto schôdza, tak tento trend len potvrdzuje.
V odôvodnení SLK hovoríte, že ústava v čl. 19 zaručuje zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedného zo základných ľudských práv. Imanentnou súčasťou zabezpečenia tohto ústavou garantovaného základného práva je právo na cenovo dostupné dodávky energie. Tak ja sa chcem opýtať, keď už argumentujete týmto, tak napr. aj vy sa, alebo tá, tá, ten zlomok domácností alebo zlomok ľudí, ktorí nedosiahnu na adresnú pomoc, to nie sú ľudia, oni nemajú základné ľudské práva? Vy, pani ministerka, sa nepovažujete za človeka, že by ste mali mať takisto toto základné ľudské právo a keď to už takto odôvodníte, tak to má byť naozaj potom pre všetkých. Tak ako spomínal aj Karol Galek predo mnou. Tá úspora, ktorá tu vznikne tým, že 5 alebo 10 % domácností z toho vyberieme, je prakticky nulová. To je takmer nič. Dúfam, že podobne ste argumentovali aj na vláde, keď ste schvaľovali tri ožobračovacie balíčky konsolidačné. Že keď zvýšite DPH aj na potraviny, keď ľudí necháte pracovať viac dní za menej peňazí, že tým ohrozujete základné ľudské práva. Lebo toto to z toho presne vyplýva. Nebudú mať na energie? Ohrozenie základných ľudských práv. Nebudú mať na potraviny? Ohrozenie základných ľudských práv tým pádom. Budú pracovať viac dní za menej peňazí? Ostane im menej na bežný život. Ohrozenie základných ľudských práv. Veľmi zlé odôvodnenie, veľmi.
Ale tu ma prekvapilo aj priznanie tejto vlády, že obeťou Slovenska systematicky ožobračuje. Zacitujem: „V prípade cenovej nedostupnosti energií pre domácnosti s nízkymi príjmami toto základné ľudské právo bude ohrozené." Počuli ste? Že domácnosti s nízkymi príjmami. A koľko je tých domácností s nízkymi príjmami? No podľa slov premiéra 90 až 95 %. Bravó! Štrnásť rokov vo vláde a výsledkom je, že vláda je toho názoru, že 90 až 95 % domácností sú domácnosti s nízkymi príjmami. Nádhera, kam, kam ste to dotiahli.
No a posledný bod. Spomínate, že mohli vzniknúť značné hospodárske škody, tak ako spomínal predo mnou aj pán Dostál. Zacitujem: „95 % odberateľov energií v domácnosti je obsluhovaných účastníkmi trhu s elektrinou, plynom a teplom, v ktorých majú štát alebo samosprávy rôznu mieru majetkovej účasti, pričom pri skokovom zvýšení cien by mohlo dôjsť k zhoršeniu platobnej disciplíny odberateľov a sekundárnej platobnej neschopnosti samospráv, čím by ohrozili hospodárske, čím by hrozili hospodárske škody štátu." Tak ja mám pocit, že ak ceny energií vzrastú, tak aj štát aj samospráva si polepší. Aj napriek tomu, že by tam hypoteticky mohla vzniknúť nejaká platobná neschopnosť, tak vaša vláda vraj pomáha ľuďom, tak ja som presvedčený, že väčšina domácností bude mať na to, aby uhradila aj tie vyššie ceny energií. Veď by ste tým samosprávam pomohli. Včera v rámci konsolidačného balíčku príde samospráva o 500 mil. eur vraj. Tak tu by si mohli túto dieru zalepiť, ale nie. Čiže tento dôvod vidím presne naopak.
No, suma summarum, tento návrh je naozaj, nehnevajte sa, ale je to paródia na adresnosť, to s adresnosťou nemá absolútne nič spoločné. Je to prázdna nádoba, kde ste vašu hlavnú kompetenciu a na toto volebné obdobie hlavný zmysel ministerstva hospodárstva prepustili vláde, aby oni určili, kto budú tí, tie domácnosti, ktoré na pomoc budú mať nárok a aby vláda určila, v akej výške tú pomoc získajú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pozdravujem, pani ministerka, ale budem reagovať na pána Dušenku.
Pán kolega z Bardejova, vy ste spomínali, že prečo to ide v skrátenom legislatívnom konaní a ja som to už včera hovoril, každá jedna vláda používa ten inštitút skráteného legislatívneho konania, lebo na jeho schválenie, že či bude skrátené alebo nebude skrátené, stačí sedemdesiatšestka. A to skrátené legislatívne konanie nepoužíva len táto vláda, ale aj predchádzajúca vláda, aj vláda Igora Matoviča a predchádzajúca vláda a zase predchádzajúca vláda. A ja som včera za KDH vyzval na taký širší konsenzus naprieč politickým spektrom, nemusí to byť hneď teraz, ale povedzme na konci volebného obdobia, aby sme sa dohodli a tento inštitút sa ďalej nemohol zneužívať alebo nadpoužívať. Lebo ako vidíme, tak to, čo ste pomenovali, že ten trend je stúpajúci, a nie je to vôbec dobré, keď sa veci nepripravia poctivo, poriadne a neprejdú riadnou verejnou diskusiou a pripomienkovým konaním. Teda ešte raz, pán Dušenka, aj vás, aj vládnych poslancov vyzývam, aby sme sa dohodli a dali kompetenciu povedzme Ústavnému súdu posúdiť, či sú naplnené tie podmienky, kedy sa môže skrátené legislatívne konanie použiť. Pretože tie podmienky sú síce v našom rokovacom poriadku napísané, ale vždy sa dajú zlomiť jednoduchou sedemdesiatšestkou a môžete si napísať do dôvodovej správy hocičo, značné hospodárske škody sa používajú ako na bežiacom páse, nevieme presne definovať, že čo sú to tie značné hospodárske škody, kedy už sú značné, kedy ešte sú len menej značné. Takže aj pre vás, pán Dušenka, aj pre všetkých ostatných poslancov, poďme sa povenovať skrátenému legislatívnemu konaniu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, no, rozprávame sa o tom, či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie na prijatie zákona o adresnej energopomoci. A je to taká rozprava, viete, že ja mám rád, keď sa rozprávame o tom, kde aj je naozaj nejaký intelektuálny spor, že si môžme vymeniť nejaké argumenty. Ale toto mi príde, že toto je rozprava vlastne, kde všetci vieme, ako to je, len teda koalícia sa musí tváriť, že vidia tam dôvody na SLK a v skutočnosti tam dôvody na SLK naozaj nie sú. Tak je to ťažká, ťažká debata (reakcia z pléna), áno, no tak, intelektuálne prostredie, ale budiž, budiž, tak budem hrať s vami túto hru, že teda vy sa tvárite, že sú dôvody na SLK a my vám budeme vyvracať, že naozaj nie sú tie dôvody na SLK. Prečítal som si odôvodnenie, ktoré schválila vláda, prečo toto musíme schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní a teda pochopil som, že hlavné dva dôvody sú hroziace hospodárske škody a strata ľudskej dôstojnosti ako nejakého základného ľudského práva. To sú dva dôvody, ktoré uvádza vláda. Čiže ak ne... vysvetlím pre ľudí, ak neprijmeme tento zákon, tak nám hrozia hospodárske škody a ľudia prídu o dôstojnosť. Preto ho musíme schvaľovať zrýchlene, preto nemali sme čas na štandardný legislatívny proces, ale museli sme ho priniesť na poslednú chvíľu. No to je zaujímavé.
Keď som to tak čítal, tak mi napadla prvá otázka, že ak nám teda hrozia tie závažné hospodárske škody, tak by som sa chcel spýtať, že aké sú to tie závažné hospodárske škody, že v akej sume, koľko. Viete, lebo keď iba poviete, že hrozí nám niečo, ale vlastne neviete povedať že čo, tak potom už samo osebe sa fabulujete. Takže by ma veľmi zaujímalo, že keď nám hrozia tie zásadné hospodárske škody, tak že koľko. Či to máte nejak vyčíslené, že aké sú tie hospodárske škody. Pol percenta HDP, 0,1 %, 1 % HDP alebo v miliónoch, alebo v neviem v čom, skúsme si dohodnúť nejakú metriku, ale mohli by ste teda povedať, že aké zásadné sú tie hospodárske škody, lebo mali by sme sa rozprávať v SLK iba o zákonoch, ktorí predstavujú, ktoré predstavujú zásadné hospodárske škody. Tak aké zásadné sú, koľko? Lebo ani nevieme koľko a potom sa tým pádom ani nemôžme rozprávať, či sú alebo nie sú zásadné. Tak skúste, prosím vás, naozaj vyčísliť, že koľko naše hospodárstvo utrpí, ak tento zákon neschválime v skrátenom legislatívnom konaní. Aby sme teda mohli si aj my spraviť názor na to, že či ho máme alebo nemáme podporiť. My to tam číslo, tam číslo nevidíme, takže tým pádom podporiť ho nemôžme.
No a potom ten druhý argument – ľudská dôstojnosť. Čiže hovoríte, že keď neschválime tento zákon rýchlo, ľudia na Slovensku prídu o svoju dôstojnosť a tým pádom prídu o nejaké základné ľudské právo. Tak tiež by ma zaujímalo, že aká skupina, ktorí, ktorí? Ľudia prídu o dôstojnosť, povedzte, že ktorí. Viete, že keď ste sem priniesli trestnú novelu, tak síce ste sa tiež faulovali sami, ale aspoň ste si dali tú robotu, že snažili ste sa vytvoriť nejaký dojem, že porušované ľudské práva tu boli v nejakých konkrétnych prípadoch, v nejakých konkrétnych konaniach, síce sme vám to vyvrátili, že nie je to tak, ale aspoň ste si dali tú robotu, že priniesli ste nejakú hmotu. Tak mňa teraz by zaujímalo, že teda keď dôjde k tomu porušovaniu ľudských práv, tak naozaj že o akej skupiny, skupiny obyvateľstva sa tu rozprávame. A tu nie je dôvod, že, dobre, aj jeden je dosť, ale povedzte, že teda kto je ten jeden, keď hovoríte, že dôjde k poklesu ľudskej dôstojnosti a teda ohrozenie ľudského práva. Lebo zatiaľ sme iba teda počuli, že tento zákon potrebujete na to, aby ste 90 až 95 % ľudí na Slovensku mohli dávať to, čo vy voláte adresná, ale v skutočnosti je to stále plošnú energopomoc. Čiže 90 až 95 % ľudí je podľa vášho názoru ohrozených na dôstojnosti? Že ak neschválime tento zákon zrýchlene a nedostanú tú energetickú pomoc, tak budú, tak prídu o svoju dôstojnosť? Ak je to naozaj tak, tak to je vážne, to potom sa poďme o tom rozprávať. Ale povedzte mi, prosím, že naozaj ako to je. Aká časť skupiny naozaj, aká časť obyvateľstva je ohrozená na ľudskej dôstojnosti? Pretože ja sa spýtam takto, že, ja neviem, tuto v Bratislave priemerný trojizbák, platíte, ja neviem, tisíc dvesto, tisíc tristo, tisíc, záleží, nájom vrátane energií a tie energie z toho sú možno nejakých dvesto eur, 200-300, záleží, hej? Veľmi záleží. A teda vy hovoríte, že tie energie by mohli skokovo narásť a ľudia by prišli o dôstojnosť. Takáto rodina žijúca v tomto trojizbáku by prišla o dôstojnosť. Keďže nehovoríte ktoré, tak budem brať nejakú všeobecnú rodinu.
Ráno sme to počítali tuto s Mišom Trubanom, ktorý práve prišiel teraz do sály, že teda ak človek platí na nájme tisíc eur mesačne a na energiách nejakých dvesto, tristo eur mesačne, tak za rok zaplatí 12-tisíc na nájme a na energiách nejakých, čo? Tritisíc? Dve a pol, tritisíc eur, hej? Tak ja sa pýtam, že to o koľko mu musia stúpnuť tie energie, aby stúpli natoľko, že on príde o dôstojnosť? Táto priemerná rodina v Bratislave nejaká. Keď teda dokáže si zaplatiť nájom za 12-tisíc, tak koľko, preboha, musia stúpnuť tie energie skokovito, aby prišla o dôstojnosť. Lebo týmto argumentujete, že tak skokovito nám môžu narásť tie, tie, tie náklady, že aj táto priemerná rodina v Bratislave by prišla o dôstojnosť. No mne to naozaj nevychádza, že to by musel byť taký nárast, naozaj obrovský, že buď, buď tá rodina žije už tak na hrane, že aj nárast povedzme o 50 alebo 100 eur mesačne na energiách by spôsobil stratu jej dôstojnosti, a to by som sa potom pýtal, že tak toto je výsledok pätnástich rokov sociálno-demokratických vlád, že ľudia žijú takto na hrane? Že zvýšenie energií o 50 alebo 100 eur by spôsobilo, že stratia svoju dôstojnosť? Priemerná rodina tu v Bratislave niekde?
No. Čiže takto keď si to rozoberiem na drobné, tak mi z toho vychádza, že možno tá priemerná rodina v Bratislave nie je cieľom tohto zákona. Ale to už ja filozofujem. A ja sa teda vás pýtam, že kto naozaj teda je cieľom toho zákona, lebo vy hovoríte, že 90 až 95 % ľudí je cieľom zákona. Čiže mne tam spadá aj nejaká priemerná rodina v Bratislave do takejto širokej definície. Tak to naozaj sme v tej krajine na tom veľmi zle. Naozaj sme na tom v tej krajine veľmi zle. Ak nárast energií o povedzme 100 eur mesačne spôsobí stratu ľudskej dôstojnosti.
Takže vecne, vecne by som naozaj chcel vedieť, koľko sú tie hroziace hospodárske škody, či to máte nejak vyčíslené percentom HDP, v miliónoch, neviem, neviem v čom, v nejakej, v nejakej, v nejakej hodnote, sa dohodnime. Eurá by mohli byť fajn. Tak poďme, poďme v tých miliónoch, že koľko tých hospodárskych škôd nám hrozí. A potom tá druhá otázka, že akej časti spoločnosti naozaj hrozí strata dôstojnosti? Keď vy hovoríte, že tento zákon potrebujeme, aby sa to nestalo. Akej? Akej časti spoločnosti?
No čiže predpokladám, že touto argumentáciou sme sa už dostali k tomu bodu, keď je všetkým zrejmé, že vlastne sa tu iba hráme na nejaké skrátené legislatívne konanie alebo na nejakú naozaj obhajobu dôvodov tohto SLK, že vlastne aj vy viete, že na to nie sú naozajstné dôvody, my to tiež vieme a budeme vám to musieť takto argumentačne nejak vyvracať. Trochu ľutujem tých, tých legislatívcov na ministerstve hospodárstva, ktorí to museli dať nejak dohromady, tie dôvody a nejak to tam polepiť. A skutočnosť, skutočnosť je taká, že tých SLK počas tejto vlády je už toľko, že to už je symptomatické, že to nie je jednorazový prípad, že by sme mali dôvod povedať, že no tak ale, pani ministerka, vy to nerobíte dobre. Vy to v zásade robíte štandardne, ako to robia všetci ostatní ministri vo vašej vláde. Čiže ničím podľa mňa nevytŕčate v tomto poňatí, lebo tie SLK sa už stali normou za tejto vlády. A to len pripomínam závery, ktoré ste si dali do programového vyhlásenia vlády, že táto vláda výrazne obmedzí zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania, aby konečne nastala nejaká stabilita. To máte v PVV. Pred dvoma rokmi ste si to odhlasovali. Neviem, či ste otvorili odvtedy ten dokument, ale vyzerá, že nie.
Takže je to, je to už štandard, je to taký štandard, ako keď cestári, cestárov prekvapí prvý sneh, že ho neočakávali, že už prišiel prvý sneh, tak aj vy zrazu ste neočakávali, že budete potrebovať zákon o energopomoci, tak ste ho priniesli v skrátenom legislatívnom konaní a rovnako ste asi neočakávali, že budete musieť robiť tretiu konsolidáciu, lebo aj s tou ste prišli v skrátenom legislatívnom konaní, že veľa vecí vás prekvapuje, mám taký pocit, túto koalíciu. Mňa prekvapuje, ako veľa vecí vás prekvapuje, že s nimi akoby že nepočítate, že potrebujem to potrebovať, tak dám si to do nejakého štandardného procesu. No je to, je to na pováženie, že či toto je dobrý spôsob vládnutia, keď veľa vecí vás prekvapuje, lebo to potom, to viete, aj šach sa dá hrať tak, že každý krok toho súpera vás prekvapí, ó, on potiahol sem, no tak teraz budem musieť veľmi dlho rozmýšľať, že ako, ako, ako to nejak sa s tým vysporiadam. Ale viete, skutočne dobrí šachisti sú tí, ktorí rozmýšľajú pár krokov dopredu. A mne to príde tak, že vy nerozmýšľate tých pár krokov dopredu, že to tak látate na poslednú chvíľu a v zásade zneužívate ten inštitút, lebo si myslíte, že môžete. Máte tú sedemdesiat šestku, tak si to tam pretlačíte tými trubkami. Len potom by bolo fér do toho programového vyhlásenia vlády nedávať také tie vety, že znížite zneužívanie SLK, keď v skutočnosti viete, ako to budete robiť. Veď nie, nie kvôli, nie kvôli nám, ale vy potom vyzeráte podľa mňa trošku, trošku zle. Dobre.
Čiže to je, to je k tomu procesu. Veľmi rád si vypočujem naozaj odpovede hlavne na tie prvé dve otázky, že teda aké veľké sú tie hospodárske škody, ktoré nám hrozia, či ich vieme teda vyčísliť, ak teda nedostane 90 až 95 % domácnosti energopomoc, lebo to ste povedali verejne, a druhá je, že koľko je tých ľudí, alebo že aké časti skupiny, akej časti spoločnosti hrozí strata ľudskej dôstojnosti, ak nedostanú od štátu energopomoc?
No a druhý problém, ale k tomu sa dostanem viacej v tom, v tom prvom, v druhom čítaní, lebo to už ide trošku k meritu veci, ale čo ja vidím ako problém v tomto zákone, je ten rozsah zberu údajov. Mali sme už o tomto debatu, ešte keď ste prišli s tým prvým technickým zákonom. Tu aj ja idem trošku na tenký ľad, pretože ja v zásade som za to, aby štát robil proaktívne služby, aby ľuďom uľahčoval život čo najviac, ako sa dá, ale niekedy narazíme na tú mieru, že či toto už je naozaj správny rozsah, či už nejdeme trošku cez hranu pri tom rozsahu zbierania údajov. Tu si myslím, že ideme trochu cez hranu, že naozaj z ministerstva hospodárstva sa po tomto zákone stane najväčšie, najväčšie miesto alebo najväčšia databáza údajov o príjmoch a majetku každého jedného človeka na Slovensku, každého jedného. Pretože zatiaľ v tomto zákone nie je možnosť odmietnuť tento zber údajov, všetci ľudia budú mu podrobení, preto prídem aj s pozmeňujúcim návrhom, aby to opäť bolo možné, pretože sme taký pozmeňovák predložili aj v tom prvom zákone na jar, tak predložíme rovnaký pozmeňovák aj teraz, aby bolo možné odmietnuť takýto rozsiahly zber, rozsiahly zber údajov, pretože si myslím, že to už je trošku, trošku za hranou, že boli viaceré možnosti, ako ste to mohli spraviť. Jeden z nich je príspevok na bývanie, ktorý sme vám ponúkali už, fú, koľko už? Dva roky? Tri? (Reakcia z pléna.) Šesť rokov, že? Šesť rokov, to by vás už nemuselo prekvapiť, keď už to šesť rokov hovoríme, tak snáď potom vás neprekvapí, že máme tento návrh. Čiže formou príspevku na bývanie, kde tí, čo by naozaj potrebovali tú energopomoc a požiadali by si o ňu, by ju dostali. Vy ste si zvolili túto cestu, že teda idete automaticky, poviem to tak, že prelustrovať celú populáciu na Slovensku a potom nejaká časť tej populácie dostane, dostane energopomoc a nevieme, že ktorá.
A to je podľa mňa posledný problém tohto, tohto zákona, že je to také rozbaľovanie darčeka, že to tak, prichádza to tak postupne. Dva roky o tom hovoríte, že teda bude energopomoc adresná. Zatiaľ sme videli technický zákon na jar, dobre, odbalili sme prvú vrstvu darčeka, teraz vidíme ten skutočný zákon, odbaľujeme druhú vrstvu darčeka a vy nám vlastne hovoríte, že ten darček má ešte tretiu vrstvu, že vlastne ani z tohto sme sa nedozvedeli, že aká adresná tá energopomoc bude, že to bude až v nariadení vlády. Čiže na trikrát, na tri kroky to robíte. Ak by som si mal tipnúť a predpovedať budúcnosť, tak poviem, že to nariadenie vlády v skutočnosti tú adresnosť vôbec nevyrieši, že bude naozaj veľmi plošná tá energopomoc. Som veľmi naozaj zvedavý, že akým spôsobom to chcete spraviť, že koľko ľudí na Slovensku naozaj tú energopomoc dostane, pretože vy hovoríte, že 90 až 95 %. Tak to potom naozaj nie je adresné. To naozaj nie je adresné. Čiže skôr ako odbaľovanie darčeka by som to prirovnal k odbaľovaniu cibule, že každou vrstvou sa nám tlačia do očí väčšie a väčšie slzy, lebo stále čakáme, že už budeme vedieť, ako to budete robiť, odbalíme ďalšiu vrstvu a stále nevieme, ako to budete robiť. Tak neviem, či ešte aj po nariadení vlády ešte príde potom odkaz na vyhlášku, to asi nemôže, čo by mohol byť nižší právny predpis ako nariadenie vlády, neviem, uznesenie vlády, že teda nariadením vlády poviete, že to vlastne všetko poviete až v uznesení. Neviem. Už neviem, neviem, čo je ďalšia vrstva cibule, nechám sa prekvapiť. Pre mňa je, dúfam, že nariadenie bude ten posledný krok.
A ešte keď sa vrátim k tým hospodárskym škodám, tak to dám trošku do kontextu, pretože veľmi často sem chodíte so zákonmi, ktoré majú ekonomický dopad a odôvodňujete ich hroziacimi hospodárskymi škodami. A ja som to tak oglosoval aj pri rozprave o konsolidácii, že to je možno zákon, ktorého neprijatie spôsobí menšie škody, ako prijatie. A za pravdu nám dávajú už aj makroekonomické dáta, pretože zrovna dnes vyšli čísla o odhade ekonomického rastu slovenskej ekonomiky po dvoch vlnách vašich konsolidácií a kým júnová prognóza Národnej banky Slovenska bola, že tento rok bude ekonomika rásť 1,2 až 1,6 %, tak septembrová prognóza teraz aktuálna je, že tento rok bude rásť iba 0,8 % a budúci rok iba 0,5 %. Takže Národná banka bola optimistická a hovorila, že tento rok rastie, budeme rásť 1,2 až 1,6, teraz už taká optimistická nie je a touto optikou sa pozerám aj na ten odhad pre budúci rok, tých 0,5, predpokladám, že to bude ešte menej.
Takže naozaj si myslím, že vaša argumentácia hroziacimi hospodárskymi škodami sa často skôr obracia proti vám, pretože vaše politiky, ktoré ste prijali v dvoch balíčkoch konsolidácie, spôsobujú, že naša ekonomika ide do stagnácie. Nevadí. Dám, dám vám, dám vám benefit of the doubt, že teda skúste ma tu presvedčiť, že naozaj nám hrozia hospodárske škody a ak áno, tak potom by som naozaj prosil o to konkrétne číslo, že koľko tie škody môžu byť, ak sa neprijme tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní.
A pre všetky tieto dôvody, ktoré som už vymenoval, my skrátené legislatívne konanie nepodporíme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem ti veľmi pekne, Jano, že si rozprával o tej dôstojnosti, len mňa by zaujímalo, že po včerajšej schválenej konsolidácii, kde vlastne bude nakoniec tá dôstojnosť pre tých ľudí, a to, čo si spomenul, že rasť ekonomiky je na úrovni v súčasnosti už 0,8 % HDP a budúci rok bude na úrovni 0,5 %, tak ja si zásadne myslím, že tie hospodárske škody robí práve táto vláda. Nehnevajte sa na mňa, ale vy ožobračujete ľudí. Už to nehovoríme len my ako opozícia, tak ako povedal Jano, už to hovoria banky, hovoria vám to všetci, že to robíte zle.
A čo sa týka dát, opäť, keď sa bavíme o tej dôstojnosti, však nedávno vyšla ďalšia prognóza, že Slovensko patrí, sme poslední v priečke, čo sa týka životnej, životnej úrovne v rámci Európskej únie. Tak mi vysvetlite, o akej dôstojnosti vy si dovoľujete tu hovoriť ako sociálna vláda? A ešte to máte aj v názvoch strán. Hanba.

Ďakujem veľmi pekne.
Kolega Hargaš hovoril o ľudskej dôstojnosti a veľmi sa nad tým pozastavil a mne napadla taká jedna vec, že pred dvoma dňa, kedy teda bola debata o konsolidácii, tak kolegyňa čítala list od dôchodkyne, ktorá vlastne si popri svojom dôchodku založila živnosť a robí nejaké výšivky a tak ďalej, nie, nepredáva to načierno, ale proste normálne začala podnikať a proste kvázi predáva a vystavuje faktúry. No a vlastne zistila, že počas tej konsolidácie, ktorú ste si včera schválili, bude mať efektívnu daň 87 % z toho, čo vlastne ona zarába. To znamená, že vy vlastne a ešte aj, aj tú dôstojnosť ste znížili alebo zrušili aj tým ľuďom, čo si chcú ku dôchodku privyrábať. Takže neviem, že či, ako kebyže týmto zákonom chcete ľudskú dôstojnosť zachovať, keď ste včera vlastne tú ľudskú dôstojnosť potupili.
Takže ešte raz, 87 % efektívna daň na dôchodkyňu, ktorá si chce privyrábať legálne ku svojmu dôchodku, ale zároveň sociálno-demokratická vláda karpatského typu znížila daň z dividend pre rentierov, tých ľudí, čo žijú z kapitálu, z 10 % na 7 %. Gratulujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, veľmi ste ma pobavil s cibuľou, ďakujem veľmi pekne za také fresh ráno, cibuľové. Ale k tej strate ľudskej dôstojnosti, tak existuje taká správa, urobilo to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, to je stav situácie na Slovensku za rok 2024, ten sociálno-ekonomický stav, tak tam sa, jedno číslo tam je také, že 980-tisíc, takmer jeden milión Slovákov, žije na hranici alebo za hranicou chudoby. Také číslo tam je, tak tam by sme sa mohli rozprávať o tej ľudskej dôstojnosti. A tiež treba povedať, že po dvoch rokoch tejto vlády. To je jedna vec.
A druhá vec, potom ste rozprávali o hospodárskych škodách, že kde, ako, čo. Ja ako veľký problém vidím, že čím to má byť kryté, lebo tá energopomoc, ak bude krytá, nejakým spôsobom prepojená s eurofondami a tie nám tu posielajú Nemci, Francúzi, a Škandinávci na to, aby sme zlepšili infraštruktúru, aby sme, naopak, zateplili budovy, aby sme zefektívnili prevádzky, aby sme mali lepšie cesty, lepšiu dostupnosť a tak ďalej, tak ja aj toto vidím ako obrovskú hospodársku škodu, ak zneužijeme takmer pol miliardy eurofondov na to, aby sme ľuďom na jeden rok znížili cenu energie, respektíve, aby sme za nich zatiahli povedzme 25-30 % ceny energie. A čo je nehorázne, ak toto urobí vláda aj u tých ľudí, ktorí to nepotrebujú, a to je to ich plošné, to 90 či 95 %. A ja práve tu vidím, že táto vláda ohrozuje, veľmi hospodársky ohrozuje túto krajinu a tento zákon je proste blbosť. Tie eurofondy poďme využiť na zateplenie a na to, aby sme znížili naše náklady.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, dožadovali ste sa konkretizácie toho, že ako bude alebo komu bude ohrozená ľudská dôstojnosť a aké hospodárske škody, v akej výške hrozia, ak by takýto zákon nebol schválený. A ten nieže nebol schválený, ale nebol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tam má byť väzba na to, že ak sa nepôjde riadnym legislatívnym procesom, ale skráteným legislatívnym konaním, tak nastanú tie hospodárske škody alebo bude ohrozená ľudská dôstojnosť, nieže ak vôbec nebude prijatý taký zákon. No a ja by som rád upozornil, že niečo podobné požadujú aj koaliční poslanci, lebo trojica koaličných poslancov zo všetkých troch koaličných strán predložila do parlamentu novelu zákona o rokovacom poriadku, v ktorej sa uvádza, že návrh na skrátené legislatívne konanie by malo obsahovať aj konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v tých štátoch v prípade, že by sa návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ono by to v zásade ani nebolo potrebné písať do zákona, lebo už súčasné znenie zákona je také, že ak sa k nemu pristúpi korektne, tak by mali byť tie dôvody uvedené konkrétne, rovnako ako by mala konkrétne byť uvedená tá mimoriadnosť okolností, ktoré odôvodňujú skrátené legislatívne konanie. No ale preto, že sa to nedeje, tak je tu návrh na to, aby bolo to bližšie špecifikované v návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak tí predkladatelia, ak to bude takto schválené, sa s tým budú musieť trochu viac, viac potrápiť. Nemusí to asi znamenať, že úplne presne do posledného eura, ale určite nie takto všeobecne ako nám to tu dnes predkladá pani ministerka.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vrátim sa, kolega, k tvojim najnovším číslam o tom, ako naša ekonomika neprosperuje, a musím pogratulovať súčasnej vláde a vládnej koalícii a vládnym poslancom k tomu, že naozaj štatistiky a všetky čísla ohľadom zdravia našej ekonomiky sú také, aké sú. Dlh nám rastie, ekonomický rast klesá, počet ľudí v chudobe rastie, tak ja rozmýšľam vlastne tie skrátené legislatívne konania, čo nám prinášajú. Tieto skrátené legislatívne konania po každom balíčku skrátených legislatívnych konaní sa nám zhoršujú vyhliadky našej ekonomiky. Tak kde my máme tie hospodárske škody? Tie hospodárske škody spôsobuje táto súčasná vláda skrátenými legislatívnymi konaniami, ktoré prichádzajú do našej, do nášho parlamentu, a to je presne kvôli tomu, pretože nepočúvajú odborníkov, neradia sa so zamestnancami, neradia sa so zamestnávateľskými zväzmi, neradia sa s odborármi a prinášajú tu v skrátenom legislatívnom konaní úplné paškvily, ktoré našej ekonomiky škody. A hovorí to NKÚ, hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hovorí to Inštitút finančnej politiky, dokonca aj pracovníci samotného ministerstva toto hovoria vo svojich správach, len je to trošíčku také skryté. Takže naozaj gratulujem k čím ďalej tým lepším číslam našej ekonomiky, kde ľudia sa prepadávajú do chudoby a každý takýto zákon prináša len ožobračovanie. Pretože komu pomôže táto energopomoc, ktorú chceme prijať narýchlo? Hovorí sa tu o tom, že či to bude z eurofondov alebo nebude z eurofondov. Eurofondy sú určené na niečo úplne iné, nie na to, aby sme si prejedali svoju budúcnosť. Eurofondy sú určené na to, že si máme dorovnať svoju životnú úroveň k Západu. A čo sa stáva? Týmto skráteným legislatívnym konaním zase docielite len to, že životná úroveň Slovákov klesá.
Ďakujem.