39. schôdza

.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Osem, deväť faktických poznámok na vaše vystúpenie.
Prvá od pána poslanca Ledeckého.

Ďakujem pekne, ja budem krátky, ja len chcem, aby každý otvoril oči. Akože uvedomujete si jednu vec, že Fico dneska o sedemnástej dal hlasovanie, aby odklonil svoju pozornosť od konsolidácie? On proste ide, Šimečkova mama nezabrala, tak dáme ústavu, potom preložíme to Šimečkovou mamou, tak jak koložvársku kapustu, hej, a bude točiť dookola. Takže nenabehajme mu na lep, preboha.

Pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, oceňujem a ďakujem za to osobné, úprimné vystúpenie, nikdy by som si nepomyslel, že budem s vami do takej miery súhlasiť vzhľadom na to, že sa naozaj významne líšime v hodnotových viacerých otázkach, ale toto vystúpenie vnímam ako autentické a z vašej strany úprimné.
No, pôjdem teda k tým veciam. Hovorili ste o obmedzení vzdelávania v rámci pozmeňujúceho návrhu, nie je to tak. Jednoducho aj v tomto pozmeňujúcom návrhu je textácia, ktorá hovorí, že informovaným súhlasom rodiča, potom poviem, že k čomu, nie je nijako dotknuté všeobecné témy o práve ochrane detí pred zneužitím, pred násilím, pred patosociologickými javmi, ktoré sa týkajú práve tej zraniteľnej časti človeka, ako je jeho sexualita a intimita, všeobecné témy, ktoré sú úplne v súlade so štátnym vzdelávaním programom, sú v poriadku. To, k čomu pozývame rodiča, je formovanie intimity toho dieťaťa, identity a sexuálneho správania. Do toho naozaj nikto nemôže pri deťoch, osobitne maloletých deťoch vchádzať so svojím presvedčením, nech už by bolo akékoľvek. Toto je na rodičovi a jeho dieťati. A dnes nie je možné obísť rodiča, musíte ho pozvať ku stolu, dnes už to nemôžu nechať rodičia tak, ako to bolo za čias, keď ja som bol dieťa, na školu, neexistoval internet, neexistovalo porno, neexistovali predátori, musel, rodič sa mohol spoľahnúť vtedy na školu. Dnes to tak nie je, dnes musí byť tohoto účastný. A o ekonomike, školstve, zdravotníctve, princípoch právneho štátu hovoríme, ako sa vraví, od rána do večera.

Pán poslanec Šmilňák.

Ďakujem za slovo.
Janka, pozdravujem, bolo to blahosklonné, milé, ale nie celkom presné. Najprv v školstve, to, čo povedal Jano, podpisujem, viera, štát, rodina, tam je problém v tom, že štát si uzurpuje právo sprostredkovať deťom niečo poza chrbát rodičov a my vravíme, že rodičia sú prví vo výchove a delegujú svoju právomoc štátu. A keď štát robí niečo poza ich chrbát, tak rodičia majú právo povedať nie. To nie je nič protiústavné, nič proti, proti nejakým demokratickým alebo slobodným princípom. Čo sa týka surogácie, s tým s vami hlboko nesúhlasím, aj keď hovoríte o dobrom úmysle, chcete dieťa, chcete vychovávať a tak ďalej a tak ďalej, problém je v tom, že z dieťaťa sa stal tovar, dneska si ho môžte objednať, môžte si ho cez nejaké, chcem modré oči, chcem biele oči, chcem proste cez nejaké katalógy si vybrať a keď sa narodí dieťa, ktoré je nechcené, lebo má Downov syndróm, alebo sa narodili dvojičky, tak potom čo, čo s tými ostatnými, hej, kde sa tie deti stratia alebo kto ich ďalej bude vychovávať? Dieťa nie je tovar, pre nás je to posvätné, pre nás je život človeka posvätný a tam sa nedá ani obchodovať, ani kombinovať, ani, ani proste nejakou alchýmiou niečo vytvoriť a potom chcem alebo nechcem. To nie je, dieťa nie je proste lego kocka, ani, ani nejaká cukrová vata, ktorú si kúpim a potom, keď mi nechutí, zahodím do koša. Rodičia majú milovať to dieťa, to dieťa má byť milované, chcené, má poznať svoju mamu, má poznať svojho otca. A to, čo my dávame do ústavy, keď chcete chrániť ženu, musíte vedieť, že kto je to žena, hej, to vám odkazuje OSN. Keď, keď delegujete niečo na Európsku úniu a oni zasahujú do vašich práv, tak to nie je v poriadku a proti tomu sme.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Turčanová.

Ďakujem. Pani kolegyňa, ja si hlboko vážim váš úprimný názor, tak ako ste ho prezentovali, aj to, že ste odhalili časť svojho súkromia, ale myslím si, že v otázke surogácie sme sa celkom nepochopili alebo teda asi máme trošku iný, iný pohľad alebo iný názor na to, čo tá surogácia je a čo chceme vlastne zakázať. Škoda, že ste nemohli prísť tak ako váš kolega v utorok na zdravotnícky výbor na stretnutie s pani Oliviou Maurel, ktorá je produktom surogácie a ktorá sa až v dospelosti vlastne dozvedela, že nepozná svojich rodičov, netuší, kto sú, čo má geneticky dané, dosť o tom rozprávala, aké z toho mala potom psychické traumy, keď to zistila, a dnes chodí po celom svete a rozpráva, prečo je to zlé. Ale mohla by som hovoriť hlavne o príkladoch napr. keď vypukla vojna na Ukrajine, Kyjev bol známy tým, že tam boli dve nelegálne kliniky, ktoré doslova na zákazky produkovali deti na vývoz do zahraničia a po vypuknutí vojny týchto päťsto detí sa ocitlo v sirotinci, pretože si ich budúci náhradní rodičia nemohli prísť prevziať. Môžeme hovoriť o fabrikách v Číne a na Taiwane, v Indii, kde si bohatí ľudia objednajú a chudobná žena nemá inú šancu, len ju zavrú do nejakého domova doslova, kde musí byť deväť mesiacov, kým neporodí dieťa a potom je jej násilne odobrané a predané ďalej. Môžeme hovoriť o akcii Španiel z Prahy, aby sme nešli až tak ďaleko, kde sa ani nedalo vystopovať to dieťa, kde skončilo, a dodnes sú otázky, že či to dieťa náhodou neskončilo v rukách pedofilov. Toto sú veci, prečo si myslíme, že dieťa nemá byť predmetom obchodovania, má ho chrániť, a pokiaľ viem, tak aj poslanci, ktorí sú z Progresívneho Slovenska v Európskom parlamente, podporili túto chartu o zákaze obchodovania s ľuďmi a pridali tam aj to surogátne materstvo. Čiže verím, že rovnaký postoj budú mať aj poslanci na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Milan Majerský.