39. schôdza

Ďakujem. Veľmi stručne čo sa týka veku. S tým, že mnou predkladaná novela bola spracovaná súčasne, možno aj skôr, ale a nie je identická ako tu odznelo čo sa týka veku s tým, že, pán poslanec, som to aj hovoril, že som dorábal práve tie kolobežky a rokovali sme s ministerstvom vnútra v tejto veci, takže preto som sa zdržal a nestihol som to na minulej schôdzi dať, ale v podstate môžte mi veriť a nemusíte mi. Ale s týmto, s týmto problémom som sa ja zaoberal od mojich 66 rokov, lebo som v 65 mal povinnosť, ale zabudol som na to. A keď som si to ja vybavoval tú prvú prehliadku ako vodič nad 65 rokov, tak vtedy som zistil, že je s tým treba niečo robiť a fakt som to aj robil a to je už teraz jedno. S tým, že čo sa týka vyhlášky a takýchto predpisov tie sú potom následne potreba urobiť podľa zákona v prípade, že bude schválený a účinný. Čo sa týka dva a pol roku, tak je to polovica toho predchádzajúceho obdobia, pretože tam ozaj tá pozornosť a tie zmyslové a kognitívne schopnosti tak rýchlejšie klesajú, by som povedal. Nie u každého a práve to má v rukách všeobecný lekár, ktorý môže posúdiť a má na to vybavenie a môže posúdiť, že stačí jeho kontrola a pustí to. Ak nemá vybavenie a vidí pochybnosť v tom kandidátovi na lekársku prehliadku, tak ho pošle za odborným lekárom. Čiže tam, alebo dokonca aj nemusí posielať a môže zamietnuť mať vodičské oprávnenie pre takéhoto človeka ďalej. Čo sa týka kolobežiek, zjednodušený názov, určite som sa neinšpiroval Bratislavou, ale Banskou Bystricou v ktorej žijem. Myslím si, že aj v Bratislave, aj v Košiciach, aj v Prešove, aj v Trnave je situácia obdobná. V podstate cieľ je prijať nejaké opatrenia, ktoré sú aj vymáhateľné a ktoré budú riešiť to, aby pešie zóny a chodníky boli bezpečnejšie s tým, že osveta a edukácia zrejme nepomáha, preto treba prijať nejaké pravidlá, čo je teda všeobecný jav na Slovensku. Spomenuli ste viacero takých kolíznych situácií a zrejme ste si to dobre neprečítali alebo nepochopili zámer tejto novely, pretože táto novela nechce vytlačiť kolobežky. Ja sám mám kolobežku elektrickú a používam ju a nemá za cieľ vytlačiť kolobežky, ale keď to preženiem, má za cieľ na pešej zóne napríklad v Banskej Bystrici, ide ešte dolu kopcom pomaly 35-40 a dieťa sa odtrhne rodičovi trojročné a je len otázkou času, kedy ho zabije alebo ťažko zraní. Čiže toto chcem ja zadefinovať nejaké pravidlá, ktoré zamedzia niečomu takému, lebo ten človek sa ešte arogantne smeje, lebo nemôžte vymáhať nič. Toto definuje aspoň základné pravidlá na vymáhanie a možno ukáže prax, že to treba nejako inak upraviť. Takže určite nemá novela za cieľ vytlačiť kolobežky. Kolobežky sú podľa mňa vhodnou súčasťou presunu človeka tam kde majú byť a cieľom je zabrániť týmto kolíziám. Určite nechce vytlačiť deti z chodníka na cestu. To ste tak isto zle pochopili. Deti môžu ísť po chodníku. Neexistuje v krajina v Európskej únie, ale existuje, ktorá má zadefinovanú rýchlosť, to vám potom ešte poviem. A určite nie je predmetom tejto novely definovať rýchlosť chodca. Ja neviem kde ste to zobrali, dokonca ani bežca, keď hovoríte, že máte dva metre a idete rýchlosťou sedem kilometrov za hodinu. Tak bežec, ktorý ide oveľa rýchlejšie ako sedem kilometrov za hodinu je podľa zákona č. 8 o cestnej premávke lomeno 2009 zákon definuje chodca ako osobu, ktorá sa pohybuje pešo, teda kráča, aj beží. To znamená, že aj bežec je svojím spôsobom chodec podľa zákona. Čiže nikto nechce merať rýchlosť chôdze, to je absolútny nezmysel, ale od chôdze. Chôdza je zadefinovaná v zákone a keď sme tam pridali tú rýchlosť, tak vtedy je to už ľahšie vymáhateľné a postihnuteľné orgánmi, ktoré sú na to oprávnené.
To je asi všetko čo som chcel teraz komentovať túto rozpravu. Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona predstavuje novelizáciu právnej úpravy hradenia liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v tzv. výnimkovom režime. Aktuálne platná a účinná právna úprava v zákone č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ponecháva rozhodnutie o úhrade týchto liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na uvážení zdravotnej poisťovne. Viaceré príslušné ustanovenia upravujúce hradenie liekov v tzv. výnimkovom režime však boli napadnuté pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe návrhu verejného ochrancu práv a na základe návrhu Správneho súdu v Bratislave, pričom sa namieta ich protiústavnosť z viacerých ohľadov.
Preto sa stotožňujeme s obsahom vyššie spomenutého návrhu verejného ochrancu práv a návrhu Správneho súdu v Bratislave, sa navrhuje zavedenie presných zákonných podmienok, za splnenia ktorých bude mať poistenec právny nárok na úhradu tzv. výnimkového lieku, resp. zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny. Tomuto procesu bude predchádzať možnosť úhrady liekov z fondu na úhradu vybraných liekov, ktorý vznikne transformáciou z doterajšieho fondu kvality zdravia. Taktiež sa navrhuje priamo v zákone ustanoviť náležitosti žiadosti o úhradu lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny v tzv. výnimkovom režime. V prípade, ak zdravotná poisťovňa úhradu neodsúhlasí a nevyhovie odvolaniu, v druhom stupni bude v zmysle predloženého návrhu zákona o žiadosti rozhodovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako druhostupňový orgán v správnom konaní.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda a milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Je to tlač 975. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja teda prednesiem stanovisko za klub Progresívneho Slovenska, ale na úvod chcem naozaj oceniť kolegyne za iniciatívu, lebo v tomto sa asi zhodneme, že tie výnimkové lieky sú naozaj problém. Upozorňuje na to aj dlhodobo verejný ochranca práv a naozaj pacienti, však máme tu tie situácie, že pacienti, naozaj keď sa chcú dostať často k nejakým výnimkovým liekom, ktoré tu nemáme na Slovensku, lebo sme krajina, kde je nízky prístup k inovatívnym liekom, tak musia rôzne zbierky robiť, zbierať štuplíky a podobne a je to veľmi nedôstojné. Rovnako teda si to všimol aj ten verejný ochranca práv a hovorí, že teda aj akože ten výnimkový proces je veľmi nedôstojný, ale zároveň podľa mňa riešite symptóm, namiesto toho, aby ste riešili, podľa mňa, ten akože skutočný problém a v skutočnosti, to chcem aj upozorniť na viacero problémov tohto zákona, ktoré môžu spôsobiť to, že v niektorých prípadoch môžu aj zhoršiť prístup k tým samotným liekom. Ako to funguje na Slovenku, že ako sa teda lieky dostávajú do nášho systému?
Tak my tu máme momentálne dva hlavné spôsoby, dva jediné spôsoby ako sa liek môže dostať do nášho systému zdravotného poistenia a to je ten prvý, to je takzvaná kategorizácia. Tak to funguje všade v ostatných krajinách. Máte určené nejaké podmienky, máte nejakú kategorizačnú komisiu, štát si povie čo ako chce preplácať. Príde klasický výrobca, najprv teda musí mať nejakú registráciu, aby európske úrady, slovenský úrad, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Európska lieková agentúra povedali, že ten liek je v poriadku. Keď má toto ten výrobca, má otestovaný ten liek, prejde cez klinické skúšania, následne príde do systému a povie teda určitým štátom konkrétnym, že tak ja by som mal záujem, aby pacienti vo vašom štáte mohli tento liek poberať a vy ho teda plaťte a za akých podmienok teda zo štátneho rozpočtu. To je ten najhlavnejší a ten najštandardnejší spôsob ako štáty sa snažia dostať tie lieky do systému. A je to preto, pretože ten nárok vzniká automaticky, Ten liek vstúpi do systému, nezáleží koľko je peňazí, koľko nie je peňazí, nezáleží to od nejakého výnimkového procesu, proste ten pacient, ak ten liek, ak si lekár myslí, že ten liek má dostať, tak ho dostane. A my by sme sa mali snažiť ako keby že tento proces čo najviac zlepšovať. A my sme teda momentálne krajinou, kde v tomto procese kategorizácie máme najväčšie trhliny z celej Európskej únie. Nám sa darí oproti Čechom polovicu inovatívnych liekov dostávať do toho systému. My naozaj, že keď ten liek, ten výrobca sem príde a chce ten liek dostať do toho systému, tak väčšinou to trvá proste dlhé roky, niekedy až dva roky, vyše dvoch rokov to trvá. Keď sa pozreme na nejaké Nemecko alebo nejaké západné krajiny Holandsko a podobne...
===== z celej Európskej únie. My, nám sa darí oproti Čechom polovicu inovatívnych liekov dostávať do toho systému. My naozaj, že keď ten liek ten výrobca sem príde a chce ten liek dostať do toho systému, tak väčšinou to trvá proste dlhé roky, niekedy až dva roky, vyše dvoch rokov to trvá. Keď sa pozrieme na nejaké Nemecko, alebo nejaké západné krajiny Holandsko a podobne, tak sa dokáže nový inovatívny liek, keď je schválený Európskou liekovou agentúrou dostať do toho systému za 150 dní. To je reálne proste že obrovský problém naozaj. No a tento problém teda sa tu dlhodobo nerieši. Je to problém proste už čiastočne aj peňazí, pretože tie peniaze na tie lieky sa nafukujú. My už dávame okolo miliardy eur na takého lieky. A tam je viacero, to je naozaj ťažká práce, dlhodobá práca, ktorú treba robiť. Treba proste sa pozrieť na to ako fungujú naše regulačné úrady, treba proste spružniť to ministerstvo. Máme tu takzvanú HT Agentúra, tá HT Agentúra musí lepšie fungovať v tom systéme aby sme naozaj dostali, lebo aj tie inovatívne lieky, ktoré prichádzajú, nie všetky majú nejaký akože reálny prínos pre tých pacientov. To treba tou HT Agentúrou merať, treba sa naozaj pozrieť na to ako spružniť tie procesy, ako proste vylepšiť ten kategorizačný proces, ako ponaháňať, ako naozaj sflexibilniť tie úrady. Na toto je úloha ministerstva. Ja by som očakával od ministerstva že toto urobí, lebo to určuje všetko ostatné, ako ostatné lieky, lebo výnimky majú vychádza z tohto. To je ten symptóm, tie výnimky, že tu sú tie výnimky také rozsiahle, ten symptóm toho, že tú kategorizáciu máme zlú. A často tie poisťovne alebo teraz týmto zákonom sa snažíte vlastne sú nedostupnosť tých liekov vyriešiť. No, ale v skutočnosti moja otázka je, že prečo neriešime ten kategorizačný proces, prečo ho neprekopáva ministerstvo, prečo sa tu ne..., ja dokonca viem, že ministerstvo vlastne má nejaký návrh zákona. Čiže ja by som za najkorektnejší postup považoval to, že príde ministerstvo so svojim novým zákonom liekovým, dá ho normálne klasicky do pripomienkového konania a v tom pripomienkovom, a keď už budeme vedieť ako chce upraviť ten kategorizačný proces, tak potom môžeme prísť a rozprávať sa o tom ako chceme teda tie lieky, ktoré sa nedostanú z nejakého dôvodu do toho kategorizačného procesu, že ako ich chceme preplácať z toho výnimkového režimu.
No a vy teda, bez toho aby sme vlastne vedeli čo sa stane s tou kategorizáciou, lebo to je to najhlavnejšie, ktorá určuje koľko peňazí za akých podmienok proste tie lieky pustí tým pacientom, tak vy idete riešiť hneď automaticky tie výnimky. Ale okrem toho ešte ten systém aj v niečom komplikujete, pretože doteraz sme mali tieto dva spôsoby. Buď idete cez kategorizáciu, alebo idete cez výnimky. No a vy vytvárate ešte aj takzvaný inovačný fond. A vytvárate tým pádom tretí streem alebo tretí prúd ktorým sa tie lieky vlastne budú môcť dostať do toho systému bez toho, aby sme my vedeli teda aké sú tie hlavné ..., lebo na tom očividne ministerstvo aj hovorí, že na tom pracuje, tak idete ako kebyže vytvoriť ešte dva nové streemy v tomto.
No, ja ale teda akože predtým ako ide aj k tým konkrétnym kritériám, že v čom to môže byť problém. Ja naozaj akože spomeniem aj toho verejného ochrancu práv, pretože prinášate tam naozaj niektoré pozitívne veci. Tie pozitívne veci sú, že prichádzate s tými pravidlami, že snažíte sa aspoň, aspoň otvárate tú diskusiu, to ja oceňujem, že mali by tu byť nejaké pravidlá, že pacient naozaj keď ten liek nie je v tom kategorizačnom systéme a nie sú naňho peniaze, alebo ja neviem, nejako to tam ministerstvo nepretlačilo, tak aspoň keď si podá tú žiadosť, tak aspoň tam má niečo že je to predvídateľné, že vie, že či to dostane, nedostane, trošku akože nejaké predvídateľnosť tam ide. Zároveň čo ja veľmi oceňujem a čo je naozaj že asi najhlavnejšia dobrá vec, ktorú tam robíme, že prichádzate s nejakým odvolaním, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vytvorí sa druhý stupeň a ten bude vlastne, pacient sa bude môcť odvolať. No ale čo už ako kebyže problematickejšie je, že vy tými výnimkami to tak komplikujete, že môže to v niektorých prípadoch podľa mňa zhoršiť ten systém. Jednu vec napríklad od verejného ochranu opráv neadresujete vôbec, a to bola jeho hlavná výčitka a tá tam zostáva, ešte ju aj upevňujete aj v tom inovačnom fonde je to, že on nehovorí len že pacienti majú problém, že nie sú im jasné kritériá prečo nedostanú tú výnimku. On aj hovorí, že tí pacienti pri tých výnimkách často závisia od toho, že či ten štát má peniaze alebo nemá peniaze a kedy tie peniaze dôjdu. A vy v tom zákone explicitne hovoríte, že ani tie výnimky nebudú preplatené z badžetu zdravotnej poisťovne, alebo z inovačného fondu ak nebude mať peniaze ten štát. Ak nealokuje na to tie peniaze, alebo v tom fonde nebude peniaze, alebo ak tá zdravotná poisťovňa nebude mať peniaze, ktoré sa určujú takzvanou rozpočtovou vyhláškou, tak stále tá výtka toho verejného ochranu práv zostane, že síce budeme mať nejaké pravidlá, ale ak sa tie lieky na tie lieky vyčerpajú, dajme tomu za prvé tri mesiace, tak zvyšných deväť mesiacov sa tí pacienti aj tak, aj keď tie kritériá splnia, tak sa k tým liekom nedostanú. A zároveň nevieme koľko peňazí v tom, lebo to neriešite, preto to treba riešiť trošku komplexnejšie a širšie, pretože vy zároveň teda hovoríte, my nevieme napríklad na ďalší rok. Keď tento zákon má začať platiť od januára, my nevieme koľko peňazí bude. Nepoznáme rozpočet teraz na zdravotníctvo na budúci rok. A druhá vec, čo je ešte dôležitejšie, čo určuje či budú peniaze na tieto konkrétne lieky v takzvanou programovú vyhlášku. A minister často, aj ministerka Dolinka, ale aj minister Šaško, s tými vyhláškami tak extrémne meškajú, že ona by mala byť hotová už 1. januára. Ale oni často prídu s tou vyhláškou až nejak, na neviem, v apríli, v máji veľmi často sa deje, tak to bolo aj tento rok. To znamená, že pacienti vlastne prvé štyri, päť mesiacov vlastne nebudú ani tie poisťovne, ani nikto v tom systéme nebude vedieť, koľko vy ako štát, ako vládna moc, chcete vlastne na tie lieky dať. A bude to zase v takom vzduchoprázdne, že tak máme na to peniaze, nebudeme mať peniaze. Teraz sa môže stať, že tá poisťovňa nemusí schvaľovať vôbec tie výnimky, pretože nebude vedieť koľko má v tej programovej vyhláške určené na tie peniaze, to znamená, že ona nevie, nemôže ich schvaľovať, lebo nevie ako rýchlo ich vyčerpá tie peniaze. To je veľký problém.
Druhá vec, vy hovoríte, keď vytvárate ten inovačný fond, to je ten tretí tok tých liekov do toho systému, tak hovoríte, že nejaké prebytky z poisťovni majú do toho finančného toku ísť. To bol doteraz, sa to volalo fond zdravia, alebo ja neviem ako sa to presne volalo, že ak budú tvoriť väčšie zisky tam pôjdu do toho fondu. Zároveň hovoríte, že príspevky do toho fondu bude určovať vláda nejakým nariadením. No a tiež to určuje že, že teraz tu máme nejaký zákon, tiež nevieme že či tá vláda vlastne alokuje viac peňazí alebo či nealokuje menej peňazí, lebo úplne v pohode sa môže stať to, že keď príde teraz rozpočet, tak aj zdravotníctvo bude musieť konsolidovať. Minister to veľmi často rozpráva, na tie lieky dávame veľa, mali by sme to nejak zracionalizovať. To minister nám vlastne hovorí, že na liekoch chce šetriť. A ja sa stavím, že v tom rozpočte uvidíme aj uvidíme, že minister sa bude snažiť na tých liekoch šetriť. A vy teda vlastne ako keby že prídete a zadefinujete možno ešte aj vďaka tomu ministrovi a tomu rozpočtu, ktorý príde, menšiu sumu na tie výnimkové lieky ako máte teraz, to sa stane, to je ten jeden, to je ten jeden problém, že vlastne neriešite ten problém toho nedostatku peňazí a týmito mechanizmami, ktoré tam zavediete ho ešte môžete teoreticky aj zhoršiť a môžete obmedziť ten prístup oveľa skôr tým pacientom. Dajte tomu, že doteraz keď mali jasne určené peniaze na lieky a prvých päť mesiacov sa vyčerpali, poisťovne už neschvaľovali výnimkové lieky. No tak keď tie poisťovne nebudú vedieť, dajme tomu, čo majú v inovačnom fonde, ako majú rozpočtovú vyhlášku určenú, tak to možno môže spôsobiť to, že tie poisťovne už od začiatku pre istotu nebudú schvaľovať a preventívne toho budú oveľa sekať viac. To je veľmi nebezpečné, na to si treba dať pozor.
No a druhá vec je, že ja si myslí, ako čítam tie podmienky, že kombinácia tých podmienok, ako ich tam máte zadefinované, môže spôsobiť ešte väčšiu nedostupnosť niektorých liekov, teda viacerých liekov ako dneska. Lebo napríklad jedna z tých vecí keď idem teda mimo toho dostatku peňazí, je napríklad, že ak niekto si chce požiadať o tú výnimku, tak sú tam dve také tie podmienky. Prvá je, že tá poisťovňa musí mať dosť peňazí, to som práve komentoval, že môže zastať že nebude mať, alebo nebude vedieť či má dosť peňazí. A druhá podmienka je, že musí si ten výrobca podať žiadosť o kategorizáciu. A to môže spôsobiť to, že máme tu veľký objem liekov, ktorým sa vlastne neoplatí chodiť do nášho systému, pretože my máme cenotvorbu nastavenú tak, a to je už aj prežité, už to tu funguje 15, 20 rokov. Vlastne keď niekto vstupuje do nášho systému, tak sa zoberie 3 najnižšie hodnoty liekov v Európskej únii a z toho sa vypočíta akú by mal mať cenu lieku tuto vlastne u nás na Slovensku. Ale niektorým výrobcom sa kvôli tejto, takzvanej referencovanie tých liekov, to sa volá referencovanie, neoplatí vôbec vstúpiť na náš trh, pretože sme tak malá krajina, tak malý trh, že to vlastne ovplyvní cenu v ostatných európskych krajinách, aby im ťahalo tú cenu a zisky a celkovo, proste aj v ostatných krajinách dole. Čo sa teraz stane, že keď vy sem dávate tú podmienku toho, že ten výrobca musí mať tú podmienku tej kategorizácie, tak tieto najnovšie inovatívne lieky, ktoré sa teda držia vysoko aj s cena aj kvôli tomu, že sú veľmi inovatívne a že oni dávajú veľa na výskumy a majú proste patenty a chcú, aby sa im tie výskumy vrátili, keďže sú prvý na tom trhu. Tak títo ľudia vôbec nechcú do tej kategorizácie vstúpiť. To znamená, že vy napríklad teraz týmto zákonom efektívne môžte niektoré inovatívne lieky naozaj stopnúť a poviete im, že ak nemáte podanú žiadosť na Slovensku, tak vôbec nemôžte sa uchádzať o tú výnimku. A takých liekov, ktoré sa dneska schvaľujú na výnimku, by som si dovolili povedať, že je väčšina, že väčšina tých liekov sa práve preto schvaľuje na výnimku, lebo nechcú ísť do tej kategorizácie. A vy teraz vlastne ako kebyže kombinácia toho, že nebudú peniaze, že máte tvrdé kritériá na to, že čo je to vlastne tá výnimka, koľkým pacientom musí pomôcť, že aby sa to rátalo ako inovatívny fond a to všetko musíte splniť, všetky tie podmienky. Do toho prídete a poviete, že musí mať peniaze. Tie peniaze nie sú istota, ako som hovoril. A potom do toho ešte prídete vlastne, že ten liek musí dať, musí byť akože dať žiadosť o kategorizáciu. Znamená, že tie inovatívne lieky k nám nechcú prísť. To znamená, že vy vytvárate prostredie, ktoré môže spôsobiť to, že tie lieky napríklad, ku ktorým sa dneska mohli dostať na výnimku, tak sa tí pacienti nedostanú vlastne teraz na výnimku. A ja tomu, ja týmto podmienkam napríklad s tou kategorizáciou nerozumiem o to viac, pretože vy vytvárate tie dva nové prúdy, teda jeden nový prúd. Máte výnimkový režim a potom máte ten inovačný fond. A napríklad nerozumiem prečo v tom inovačnom fonde trváte na tom, aby tá kategorizácia bola. Napríklad keď chceme, ten inovačný fond má slúžiť na to, a tak to je aj v ostatných krajinách, že naozaj skúšate úplne nové inovácie, ktoré nie sú overené a niekedy sa tým liekom, tých liekov a tých pacientov je tak málo, že im sa naozaj, on do tej kategorizácie nechce vstúpiť a často ani nemajú možnosť vstúpiť, lebo tie štáty na tom nemajú peniaze. Tak ja napríklad nerozumiem tomu, že prečo aj v tom inovačnom fonde napríklad by mala byť táto podmienky. To znamená, že ja chcem teda, ja to chápem, aj v tom zákone je to napísané, že však vy chcete popohnať tých ľudí, aby vstúpili do toho kategorizačného režimu. Ale na konci dňa to môže spôsobiť to, že tie výnimky ešte viac obmedzíte.
Preto ja vás chcem akože dôraznejšie upozorniť na to, že tento zákon, ktorý tu predkladáte, môže spôsobiť to, a podľa mňa to aj spôsobí. Ja som už čo som konzultoval s viacerými ľuďmi proste z biznisu, aj z ministerstva, aj proste zo sektora, aj z občianskych združení, tak je tam tá obava, že naozaj môžete ako kebyže obmedziť tie lieky, ktoré dneska tu sú prístupné cez tie výnimky. Čiže na toto by som si dal veľký pozor na tie peniaze, tie kritériá, tie peniaze, to si treba podľa mňa ešte raz premyslieť. A tretia vec, podľa mňa by ste to mali robiť spôsobom, že treba si podľa mňa s tým ministerstvom sadnúť a dohodnúť sa aby to bola spoločná legislatíva. To ako ony napasujú kritériá na nové inovačné lieky a ako ich zadefinujú, tak to bude do veľkej miery definovať aj to, ako budú fungovať výnimky. A to znamená, že ak to chcete urobiť správne mali by ste, podľa mňa, sa zamyslieť nad tým, ako nesprísňovať tie kritériá cez peniaze, cez kritériá, cez tu kombináciu tých kritérií. Ako naozaj ten inovačný fond oddeliť od tých výnimiek a urobiť to samostatný streem. Lebo dneska sú to dva rovnaké nástroje, z toho ako to máte zadefinované, čo je zbytočné. A potom teda celé to musí byť napasované na tú veľkú legislatívu. Takže to z mojej strany všetko a ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Pán kolega Dvořák, oceňujem vaše vystúpenie, že ste sa prihlásili. Ďakujeme za vaše názory. Ďakujeme za to, že ste vedeli vyzdvihnúť niektoré veľmi podstatné prvky nášho zákona, ktorým sme sa, naozaj ako ste povedali, snažili vychádzať aj z ústavnej sťažnosti, ktorú podal pán verejný ochranca práv. My sme tvorili tento zákon legislatívne približne od mája, čiže my sme sa naozaj stretli s úplne s každým s kým bola tá možnosť. A v podstate bol úplne každý jeden človek z celého zdravotníckeho systému. Do určite miery ja s kolegyňou nie som uniformovaná alebo s tými myšlienkami zdravotníctva ako takého, že možno máme do toho trošku iný pohľad ako ľudia ktorí v zdravotníctve pracujú celý život. Avšak považuje tieto jednotlivé mantinely za veľmi podstatné aby sa ukotvili. Bola to požiadavka aj zdravotných poisťovní, ktoré nechceli už viac rozhodovať alebo nechcú. Doteraz to bol absolútne neriešený problém. Áno, uvedomujeme si, že možno to beriete, že je to vytrhnuté zo zákona ako z celku. Ale je to pre nás veľmi podstatná téma a ľuďom, vzhľadom k tomu, že sme sociálna demokracia, chceme dať možnosť aby sa mohli aj odvolať, aby sa im tie lieky sem dostávali na ten trh. Nie je to len ako o liekoch, aby sa dostávali do systému, ako ste povedali, ale ide nám o ľudí a pochopiteľne, že bude ešte o tom veľa rozprávať. Sme otvorení aj v druhom čítaní o tom, aby prišlo ešte možno k nejakým úpravám, pretože teraz sme v prvom čítaní, ešte sa podľa mňa k tomu aj neskôr vy vyjadríte. Ale ako celkom si myslím, že ste nás pochválili. Takže veľmi pekne ďakujeme za vašu podporu pán kolega.

Ja som taká možno aj trochu prekvapená, možno ani nie, že vlastne niečo na takom šľachetnom ako tento návrh zákona, ktorý má pomôcť naozaj veľmi veľa ľuďom na Slovensku a ktorý tu je, nájdete naozaj veľa negatíva. Ale viem o tom, že navrhovateľky a navrhovateľ sú otvorení diskusií, je to prvé čítanie, ktoré prejde do druhého čítania. A tie, pokiaľ ma informovali, alebo podali tú informáciu, tak boli zvolávanie nejaké buď okrúhle stoly, alebo takého výbory čo sa týka návrhu zákona, a tam ste to tiež mohli svoje obavy vykomunikovať.
Pokiaľ viem, aby to vlastne laická verejnosť možno, lebo mne by to nebolo ako jasné a dúfam, že som správne pochopila tento návrh zákona, že všetci platíme zdravotné poistenie a poisťovňa nemá z neho, nie všetky lieky z neho platí, áno, a sú aj také drahé ...
===== pokiaľ viem, aby to vlastne laická verejnosť možno, lebo mne by to nebolo ako jasné a dúfam, že som správne pochopila tento návrh zákona, že všetci platíme zdravotné poistenie a poisťovňa nemá z neho, nie všetky lieky z neho platí, áno, a sú aj také drahé alebo tie špeciálne lieky, ktoré poisťovňa bežne nehradí. A doteraz si musel lekár požiadať poisťovňu o výnimku, či to preplatia alebo nie. A vlastne o tom zdravotné poisťovne jednoducho svojvoľne rozhodovali. Toto presne to mení, že nemôžu si len tak svojvoľne rozhodovať, že či chcú tento liek preplatiť alebo nie, pokiaľ niekto, kto si o tom požiadal splní nejaké podmienky, tak to bude proste zaplatené. Dúfam, že som to dobre tento návrh zákona pochopila, ak nie, tak ma kľudne opravte. A chcem ešte veľmi poďakovať teda pani poslankyni Čavojovej, Matejičkovej a pánovi poslancovi Balážovi za to, že ten ten návrh tu je a že pomôže naozaj veľmi veľkému počtu ľudí.
Ďakujem.

Pán poslanec Dvořák, dosť málo ťa chválim, ale teraz musím pochváliť to, že chcel sa vysvetliť aj laikom, ako to celé funguje. Táto téma je veľmi komplikovaná. To uznávame všetci a poznáš to aj ty. Ale treba jasne povedať, o čo tu ide. My sme potrebovali akcelerovať tieto lieky, o ktorých sa tuná hovorí. Aj ty si spomenul, pán poslanec, že kategorizačný proces je pomalý, vyhlášky nejdú tak, ako by mali ísť a my týmto chceme vlastne iniciovať ten proces. A je to prvé čítanie a toto by bolo dobré skutočne mať jeden dva výbory k tomuto a niektoré pripomienky, o ktorých a obavy hovoríš, je možné aj prijať a akceptovať. Ale keď toto neskúsime a nepôjdeme do toho, tak to možno nebude nikdy.
Čiže aby ľudia aj diskutujúci pochopili, jednoducho, kolegyne a teda my ostatní sme potrebovali tento proces naštartovať, prijať tie pripomienky toho ombudsmana, pretože má pravdu a budeme sa baviť v druhom čítaní na výboroch, ako minimalizovať riziká. Lebo riziká tu budú vždy. Či to bude alebo nebude, ale riziko je tu, ako si spomenul. Čiže musím ti teraz diskusný príspevok aj poďakovať.

Ďakujem. Ja nestihnem asi reagovať, tak prihlásim sa ešte do ústnej a potom budem reagovať, lebo to nestihnem za dve minúty. Takže hneď sa prihlásim ako prvý, snáď ... (Rečník si vypol mikrofón skôr ako dopovedal.).

Vážené kolegyne, kolegovia a vážený predsedajúci, možno aj mňa budete chváliť, lebo ja chcem tiež povedať, že vďaka, že ste si túto tému zobrali za svoju, pretože tá téma je naozaj veľmi bolestná pre mnohých pacientov na Slovensku. Mňa naozaj, mne srdce trhá, keď vidím na Donio a všetkých rôznych portáloch, že sa tu zbierajú ľudia na inovatívne lieky. Na Slovensku tá zdravotná lieková politika jednoducho nefunguje. Dobre. Je to veľmi komplexná téma, ktorá naozaj, ja nie som tiež odborník, aby som vedel detailne rozprávať na túto tému, ale každopádne máme na to dáta. My vieme, že aj podľa IQVIA, ktorá je taká jedna z renovovaných organizácií, vieme, že nám trvá strašne dlho, kým sa liek dostane až do kategorizácie, že ho hradia poisťovne, že to je 800 dní, že to je o 7 mesiacov minimálne dlhšie ako priemer Európskej únie. Čiže sú krajiny, ktoré to majú za rok a my ho máme za 2,5 až 3 roky. To je obrovský, obrovský čas, časový rozdiel. Rovnako máme o polovicu menej inovatívnych liekov dostupných, ktoré sú hradené poisťovňou, ako napr. Česká republika. Čiže toto sú obrovské problémy, s ktorými musia naši pacienti žiť. A ja som rád, že si to niekto zobral za svoje. A hoci možno v tej téme nie je úplne expert a nie je doma, ale chce a chce tú tému otvoriť a za toto vám chcem poďakovať, všetkým kolegom, ktorí ste k tomuto návrhu pristúpili.
Tieto veci, ktoré budem hovoriť teraz, berte ako naozaj také, že do diskusie. A vy sami viete, ja som si to overoval u pána Baláža, že ja som sa najprv divil, prečo prichádzate s takýmto komplikovaným zložitým riešením, vy, ako poslanci. Prečo s tým neprichádza ministerstvo. Ale teraz som si dal vysvetliť, že ministerstvo niečo pripravuje a vy ste pripravení to nejakým spôsobom zosúladiť. Že nejdete dvojkoľajne ale idete v nejakej zhode. Čiže za to vám takisto chcem povedať, že áno, tak by sa to malo robiť, aby takéto komplexné veci neprichádzali asi od poslancov, lebo na to máme ministerstvá. Takže ak budete v zhode, tak toto sa nejakým spôsobom vyriešilo.
No, takže dosť bolo chvály. Ja som opozičný poslanec, (povedané s úsmevom) čiže mal by som povedať aj niečo negatívne. Takže určite v prvom rade, v prvom rade treba povedať, že sú tu niektoré veci, ktoré sú rizikové. Jedna z tých rizikových vecí je to, že aké sú podmienky úhrady. Podmienky úhrady tak, ako ste ich definovali, sú nastavené tak, že niekde môže byť otázne. Že napr. predĺženie prežívania o minimálne 30 % alebo 6 mesiacov. Pri našich nefungujúcich registroch alebo tých registroch, ktoré my máme, že sú také kadejaké a vedieť, že u ktorých pacientov to prežívanie bolo o 30 %, môže byť, môže spôsobovať problém. Rovnako to, čo spomínal kolega Dvořák, to, držiteľ registrácie, že teda musí byť, alebo mal by byť zakategorizovaný, čo môže spôsobovať ale že viacero liekov, ktoré nemajú kategorizáciu, nemusí byť dostupných pre vlastne tuto, pre pacientov. Lebo máme, bohužiaľ, ako cieľom by malo byť, aby bola väčšina liekov zakategorizovaných ale tak, ako tu odznelo, tak mnoho liekov sa z rôznych dôvodov nezakategorizovalo a teraz vy hovoríte, že nárok pacienta bude ale len pre tých, ktoré sa stihli do 24 mesiacov zakategorizovať. Ako ja rozumiem tomu cieľu, aby sa snažili zakategorizovať nové lieky, ale my tu máme určitý veľký gep, my tu máme naozaj nejaký veľký inovačný gep, veľa tých liekov ešte nie je v tom kategorizačnom zozname a na tieto zase nemusí mať ten pacient nárok. Hej? Čiže toto by som asi nejakým spôsobom inak upravil.
Rovnako, viete, my už teraz máme málo zaujímavé prostredie pre farmafirmy, pretože ako už tu odznelo, tretia alebo priemer troch najnižších cien vôbec nie je lákadlom pre farmafirmy pôsobiť vôbec na našom trhu a každé jedno ďalšie bremeno alebo poleno, ktoré im hodíme pod nohy, môže spôsobiť, že budeme ešte menej atraktívny pre tie pre jednotlivé firmy. Čiže paradoxne to môže spôsobiť aj ešte menší záujem vstupovať na náš trh, alebo napr. kategorizovať niektoré lieky. Čiže tu by som tiež navrhol, aby ste zvážili, napr. aj ten fond, fond, do ktorého majú prispievať dokonca nielen firmy, ktoré robia inovatívne lieky, ale aj tie, ktoré robia generiká. Toto je otázne, či to nie je naozaj dvojité zdaňovanie. Či to naozaj nie je niečo, čo vyháňa skôr firmy z nášho trhu, ako ich motivuje, aby prišli s novými liekmi, inovatívnymi liekmi pre našich pacientov, Čiže ten fond by som takisto určitým spôsobom zvážil. Chcel by som tiež poznamenať, že niektoré veci v tomto návrhu idú nad rámec, nad rámec toho, čo riešil verejný ochranca práv, lebo on hlavne riešil tú nedostupnosť, že poisťovňa sa sama môže rozhodnúť, mal na toľko badžet, vyčerpal sa, dovidenia. Čiže keď som mal rovnakú diagnózu a mám rovnakú potrebu v marci, možno ten liek dostanem, ale v novembri už, keď je vyčerpaný badžet, tak ho už nedám. No to je hrozné, hej? To sú naozaj vážne problémy. Ale už aj tým fondom napr. idete nad rámec toho podania verejného ochrancu práv. čiže v niektorých týchto veciach by som možno tento návrh upravil.
Čo sa týka ešte ... No ten fond kvality zdravia, to som spomínal. Čo ma zaujalo napríklad, že v doložke vplyvov hovoríte, že to nebude mať dopad. Že to nebude mať finančný dopad. No, to si nemyslím. Neviem, že či máte naozaj takéto analýzy, lebo to (povedané so smiechom) na to treba naozaj mať veľkú, veľkú, veľkú analytiku, že či tento váš návrh naozaj nebudem mať dopad na rozpočet poisťovní a dopad na ..., ja si to úprimne poviem nemyslím. Takže aj tu by som navrhoval, aby tam bolo korektne na základe akých dát ste dospeli k tomu, že to nebude mať dopad na rozpočet, napr. poisťovní. Čiže v celko, aby som už dlho, aj tak nemám veľa času, nerozprával. Zhrniem vo všeobecnosti.
Dobre, že ste s týmto prišli, že otvárate túto tému. Som rád, že idete v súlade s ministerstvom zdravotníctva. To je všetko veľmi fajn. Kde vidím problémy, že niektorými takýmito vecami, ak nebudú dostatočne prehodnotené, aj s odbornou verejnosťou atď., tak môžu spôsobiť, že paradoxne ten váš dobrý úmysel, aby pacienti sa dostávali ku inovatívnym liekom skôr, môže sa minúť účinku, pretože budeme menej atraktívni pre tieto farmafirmy a jednoducho u nás nebudú chcieť pôsobiť alebo účinkovať. Samozrejme, farmapolitiku by sme mali robiť aj na tej európskej úrovni, pretože mnoho vecí my nedokážeme tuná v malom Slovensku nejako veľmi výrazne zaregulovať. Na to by mali byť silnejší hráči, možno spoločný európsky trh, ktorý by nútil, ak príde nový liek, tak ho nútil, aby prišiel do všetkých krajín, hej, aj tých, kde je tá finančná situácia horšia, ako je napr. aj Slovensko. Lebo pre farmafirmy je, samozrejme, zaujímavé predovšetkým Nemecko a veľké krajiny a tieto naše malé krajiny sú pre farmapriemysel veľmi málo zaujímavé. Takže aby ste týmto dobrým úmyslom nespôsobili paradoxne ešte horšiu situáciu, že tá ten záujem pôsobiť na našom trhu nebude ešte nižší.
Viac už času nemám. Ja si myslím, že budem ešte potom diskutovať v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Stachura, pán doktor, beriem vaše vystúpenie tak, že v podstate sa potvrdilo to, že celospoločensky vnímame, že máme obrovský dlh voči spoločnosti, voči pacientom a ľuďom ako takým, najmä v tejto sfére a že je fajn, že sa vôbec hľadá ten prienik. A tiež ako lekár ste sa museli stretávať s veľmi ťažkými prípadmi, ktoré ste museli riešiť. My v podstate tiež, ale od kedy sme sa zapojili aj do národného projektu prvého detského hospicu, tak tie prípady v našom okolí rozhodne narastajú. Nie je nám to jedno, aj keď tie nášľapné míny, ktoré ste niektoré pomenovali, tak si ich uvedomujeme po stretnutí naozaj rokovaniach s veľkým množstvom asociácií, ale aj s inovatívnym farmapriemyslom, pretože ako ste poznamenali, že je podstatné stretávať sa s jednotlivými ľuďmi v systéme, ktorí do toho majú rozhodne čo povedať a veľmi vítam to, že aj ďalej budete komentovať túto situáciu alebo dávať nám nejaké možnosti riešenia, pretože len spoločne to vieme vyriešiť. Nie sú to predsa len voliči či SMER-u alebo opozície, ale je to človek, na prvom mieste, ktorý sa nie svojou vôľou dostane do takejto neľahkej životnej situácie a dostáva sa do takejto situácie zlého zdravotného stavu s tou celou svojou rodinou, ktorá s ním ďalej znáša, či sú to náklady, ale aj potom tie bôle, ktoré k tomu primerane prislúchajú. Takže rozhodne vaše pripomienky neberieme ako nejaké negatívne stanoviská, ale ako pozitívny posun, ako môžme ešte ďalej náš zákon vylepšiť. Ďakujeme veľmi pekne.