39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ja na začiatok by som položil otázku, aby nezapadla, že či, chcel by som na ňu odpoveď, či sa chystá nejaká maximálna čiastka na domácnosť alebo na obyvateľa, lebo naozaj mám obavu, že sa tento systém môže zneužívať. A takisto by ma zaujímalo, že pokiaľ niekto býva vo veľkom dome, či sa bude zohľadňovať, či tam býva sám alebo či tam býva aj mnohopočetná rodina, 10-15 ľudí, viac, širšia rodina, viacčlenná domácnosť, lebo to je takisto rozhodujúce. Ja si myslím, že vy učíte ľudí byť nezodpovednými, lebo každý zodpovedný človek si snaží sa ten svoj dom zatepliť alebo aj bytový dom, to spoločenstvo sa snaží zatepliť a snaží sa šetriť tou energiou, ale pokiaľ tie ceny energie naozaj nás budú nútiť plytvať s tým, že vieme, že nadosmrti sa tu bude niečo dotovať, tak tí ľudia radšej tie peniaze minú na iné veci alebo investujú, ako by mali byť zodpovednými.
Čo sa týka zmenu trvalého pobytu, ktorý tu kolega spomínal, ja som za posledné dni mal niekoľko otázok, keďže vedia, že som dlhé roky robil starostu a vlastne prihlasovanie, odhlasovanie poznám, že ako to je s prihlasovaním, odhlasovaním práve v súvislosti, v súvislosti s tým. Každý čaká, čo vlastne vyjde a podľa toho sa zariadi. Veľmi ma trápi, že ľudia, ktorí bývajú mimo dodávok plynu, topia uhlím, drevom, drevenou štiepkou, peletkami, a môžem povedať, že my sme v okrese, nie sme koniec východu, sme práve začiatok východu, sme na diaľnici, čiže okres Levoča je na diaľnici a napriek tomu, keď si zoberiem, tretina, minimálne tretina okresu, Uloža, Nižné Repaše, Vyšné Repaše, Torysky, Pavľany, Oľšavica, Brutovce, tieto dediny vôbec nemajú zavedený plyn, takisto kúria tam, nemôžu tam kúriť ani elektrinou, lebo dokonca aj škola kúrila pevným palivom vďaka tomu, že nebol dostatočný, dostatočné pripojenie energie a tým pádom, tým pádom museli kúriť pevným palivom. Ale sú to obce, ktoré musia ďaleko dochádzať za prácou, lebo, lebo sú kdesi na okraji okresov, sú to obce, ktoré nemôžu sa pripojiť na plyn, pretože plynofikácia tam neexistuje, a sú to, sú to obce a obyvatelia, ktorí sa nemôžu pripojiť aj na energiu. Takže im ste zvýšili dane, im ste zvýšili poplatky, samospráva im zvýši miestne dane, miestne poplatky, lebo ste im zobrali peniaze, títo ľudia sa budú skladať, sú oveľa znevýhodnenejšími tým, že žijú kdesi na okraji okresu a napriek tomu oni nemajú nárok na žiadnu pomoc. Takže z tohto pohľadu to vôbec, vôbec nie je spravodlivé.
Ďalšou oblasťou sú rómske osady. Neviem o rómskej osade, v ktorej je zavedená plynofikácia, samozrejme nie je zavedená preto, lebo žiadna takáto požiadavka nebola a tí Rómovia kúria zvyčajne pevným palivom, žijú v mnohopočetných domácnostiach napriek tomu, že sú na okraji spoločnosti, napriek tomu, že väčšina z nich v súčasnej dobe pracuje a funguje, napriek tomu táto pomoc, napriek tomu, že táto pomoc je niekoľko sto miliónov, napriek tomu sa k tejto pomoci nedostanú. A keď hovoríte, bijete sa do pŕs a sociálna demokracia, všade sa hlásite k sociálnej demokracii a hovoríte, jak chcete tým chudobným ľuďom pomáhať, tak len chcem pripomenúť, že hovoríte o strave zadarmo. No tak mali sme na Slovensku asi šesťtisíc detí a šesťtisíc detí, ktoré boli na dvojzmennej prevádzke, vy ste to, vy ste to od nového školského roka zrušili, prešiel mesiac, väčšina detí je na dištančnom vzdelávaní, nemá stravu zadarmo, bo vôbec nechodí do školy, nemá dotované energie, takže vy len proklamujete, že tým najchudobnejším idete pomáhať, ale v skutočnosti vytvárate podmienky, aby tí najchudobnejší len platili a nemali, nemali z toho nič. Je veľmi smutné, všetci sme sa zhodli, že keď boli deti počas covidu na dištančnom vzdelávaní, že to bolo to najhoršie, čo môže byť, a vďaka vašim rozhodnutiam už mesiac sú deti na dištančnom vzdelávaní, nemajú nárok na nič. Ony sú spokojní, tie rodiny sú spokojné, nechodia do školy, deti sedia doma, neučia sa, ale otázka, moja otázka, či toto sme chceli a toto, toto nám nejakým spôsobom pomôže.
Váš guvernér Národnej banky v posledných dňoch povedal, je to, je to váš človek, je to Ficov spojenec, lebo Fico ho tam nominoval, že táto vláda ničí trh práce, ktorý sa vyznačoval veľkou odolnosťou. A takisto chiméry ministra Tomáša o tom, že práca namiesto dávok, ako tí ľudia pôjdu, ako tí ľudia pôjdu pracovať a budú mať zamestnanie, tak tieto všetky chiméry padajú, lebo práve on, minister, pardon, guvernér Národnej banky povedal, že môžme očakávať vplyvom, vplyvom vašej konsolidácie o 30-tisíc pracovných miest, že táto republika bude mať na budúci rok menej a Erik Tomáš neviem, kde tých ľudí bude naháňať do práce, keď tých pracovných miest bude čoraz menej a máme, hoci sa chváli najnižšou nezamestnanosťou, v skutočnosti dlhodobú nezamestnanosť máme tretiu najhoršiu v Európe a zamestnanosť nám, samozrejme, klesne, už toho roku nám klesla o niekoľko tisíc ľudí za prvý polrok a bude podľa toho guvernéra klesať ďalej, a vy potom tie peniaze zoberiete a dáte a ich rozdáte, distribuujete ich, ako ste zvyknutí, a ja si myslím, že to bude veľmi neefektívne.
A čo ma, čo ma akože veľmi hnevá, je to, že však to pôjde z európskych zdrojov. Vážení, európske zdroje sú primárne určené na rozvoj znevýhodnených okresov. My nevieme znevýhodnené okresy rozvíjať, lebo tá priepasť sa stále, alebo tie nožnice sa rozširujú, a to je práve preto, že my tie zdroje prejedáme. Ja by som mohol historicky dozadu ísť, ako tie zdroje prejedáme, ale my, my normálne automaticky sa snažíme tie zdroje neinvestovať, ale prejedať, a tu zase kto na to doplatí, no tí najchudobnejší v tých znevýhodnených regiónov. Lebo keď sa tie peniaze plošne rozdajú do všetkých regiónov, tak tí najchudobnejší z tých, tých z najnevýhodnejších regiónov buď nedostanú nič, alebo dostanú nejaké omrvinky. A viete, a to, že pristupujete k tým európskym zdrojom tak paskudne, to hovorí aj o tom, že vy dáte 20-tisíc na Rómsky mediálny dom, 50-tisíc na sadenie stromčekov okolo rómskych osád, to vás netrápi, vy si to dovolíte urobiť, však to sú len európske zdroje. Európske zdroje sú na investície a preto, že my dlhodobo a systematicky nevieme ich čerpať, nevieme ich čerpať efektívne, robíme projekty, ktoré nemajú žiadny zmysel, ktoré nemajú trvalú udržateľnosť, a by som vám rad radom vymenoval všetky projekty v miliónoch, ktoré robíme pre Rómov a nemajú trvalú udržateľnosť, tak jednoducho potom toto vaša, táto vaša dotácia mi presne zapadá do toho systému a vôbec sa nečudujem, že takým spôsobom to navrhujete. Ja si myslím, že pokiaľ nezmeníme myslenie možno aj ľudí, ale hlavne nás politikov, že európske peniaze sú najcennejšie peniaze a treba si ich vážiť a investovať naozaj do znevýhodnených regiónov a do udržateľných vecí, ktoré nám prinášajú dlhodobé efekty, tak táto krajina pôjde vždy len dole a dole.
Ďakujem.

Ďakujem aj ja, pán poslanec.
Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Štefunko.

Karol, požičiam si brýle? (Rečník reaguje na zabudnuté okuliare pri rečníckom pulte.)
No, takže je už tu taká atmosféra, ktorá je taká trošku zaspatá, napriek tomu, že je to podľa mňa oveľa dôležitejšie ako to, čo sme tu riešili predtým. Je to také, je to také smutné, lebo vlastne tu sa reálne bavíme o osudoch občanoch, o ich peňaženkách, o ich kvalite života a ja som už teda veľa povedal doobedu a ak dovolíš, tak by som sa chcel ako keby že spýtať pani ministerky pár otázok, tým pádom to skrátim, viacerí z vás budete mať viac času vystupovať, lebo to, čo som vystúpil pri SLK, bolo skôr ako keby že taký, ako keby že poznámky o tomto zákone, o jeho potrebe a tak, ale teraz, teraz teda dám pár otázok.
Že vy teda hovoríte, že je to, alebo teda ja som ten zákon po prečítaní pochopil ako veľmi technický zákon, ktorý umožní poskytovať energopomoc. Nerozprávate zatiaľ ani o tom, koľkým ľuďom to poskytnete a tak ďalej, proste jediné, čo sme počuli z mediálnych vyjadrení Roberta Fica, neskôr aj vás a potom vlastne aj politbýr rôznych strán, ktoré sú v koalícii, že to bude pre 90-95 % obyvateľov, hej, namiesto 10 až 40 % ľudí, ktorí sú naozaj ohrození energetickou chudobou.
Takže prvá otázka, pani ministerka, prečo je rozdiel medzi tými 10 až 40 % a 90 %? Kde je rozdiel tých 80 až 60 % ľudí? Načo ideme dávať 60 až 80 % ľuďom energetickú pomoc, keď nie sú ohrození energetickou chudobou? To je prvá otázka.
Druhá otázka je, že ideme minúť z eurofondov 435 mil., plus ešte nejaké akože technické náklady, čo s tým vzniknú a tak ďalej, a že nemyslíte si po cestách po Slovensku, návštevách nemocníc, škôl a tak ďalej, že či tie peniaze by neboli efektívnejšie investované niekde inde? A už keď sme pri energetike, či radšej neinvestovať do tých tepelných čerpadiel, lebo je niekoľko výziev, či už pre tepelné čerpadlá alebo Obnov dom, ktoré sú, ako sa hovorí u nás na Spiši, oversubscribed, to znamená, že strašne veľa ľudí to žiada, ľudia sú naozaj veľmi entuziastickí, aby si obnovili dom alebo dali tepelné čerpadlo. Že či to nie je lepšia investícia, lebo tie európske fondy sú na investovanie, nie na prejedanie. Takže to je druhá otázka.
Tretia otázka je, čo budete teda robiť s tým tuhým palivom? Naozaj pre tých chudobných, lebo väčšinou ľudia kúria tuhým palivom, biomasou tam, kde nemajú buď poriadnu elektrifikáciu alebo nemajú plynofikáciu, alebo sú tak chudobní, že proste na tie kotle nemajú. Takže ako sa vysporiadame s týmto a prečo zatiaľ zákon neráta s takouto pomocou?
Štvrtá vec, ako poriešime pomoc podnikateľov, lebo naozaj drahé energie, čo sú najdrahšie v EÚ pre podnikateľov, proste obmedzujú životný štandard ľudí tým, že potom firmy si nemôžu dovoliť platiť vyššie platy, respektíve nemôžu zamestnať toľko ľudí, koľko by chceli, lebo majú oveľa väčšie náklady na energie ako v susedných krajinách. Ja viem, že tu niekto povie, že a v Amerike majú štyrikrát lacnejšie energie, bavme sa o Európe, porovnávame sa s okolitými krajinami a tak ďalej. Teda štvrtá otázka je, že prečo keď už musíme robiť nejakú energopomoc, prečo nepodporíme aj podnikateľov, ktorí dávajú prácu tým ľuďom, ktorí, povedzme, ju potrebujú, tú prácu, respektíve by dostali väčšie platy.
No a piata otázka, pani ministerka, to je taká trošku osobná. Pred dvoma týždňami som tu mal prejav, vy ste povedali, bavili sme sa o energetike a vy ste hovorili, že vlastne potrebujeme novú jadrovú elektráreň a povedali ste, že máme jedinú možnosť, s kým sa baviť, a to sú Američania, lebo Francúzi nemajú záujem o to budovať jadrovú elektráreň na Slovensku. Tak vy ste sa s nimi bavili, povedali vám, že majú záujem, šéf EDF a šéf Framatomu. Zároveň som aj ja vám to povedal, je to písané v médiách a tak ďalej. Prečo to spomínam v tomto kontexte? Lebo investícia za 15 mld. plus, alebo ešte aj viac, je taká, že keď budete mať dve ponuky, tak možno jedna bude o miliardu lacnejšia, možno o dve miliardy lacnejšia a z tohoto ste mohli napríklad konsolidovať na dlhé obdobie, alebo platiť niektoré veci, ktoré by súviseli s cenami energií.
Takže päť otázok a ak budete mať čas teda, preto nebudem vystupovať dlho, strašne rád by som na ne poznal odpoveď.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďalší v rozprave pán poslanec Hajko.

Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dobehol som svižným krokom, ale tá technika niekedy zlyháva. Ja sa budem snažiť byť stručný, som tu teda posledný asi dnes, takže budem sa snažiť vtesnať do toho limitu, ktorý tu mám. Ja by som sa zameral na jedno také upozornenie, ktoré nám hrozí, a potom by som podobne, vlastne aj kolega Štefunko to spomínal, a vlastne aj ďalší, upozornil skôr na nejaké alternatívne riešenia, ktoré sa nám núkajú, keď chceme nejakým spôsobom pomôcť pri tých cenách energií.
K zákonu som sa vyjadril už, čo sa týka rokovania o skrátenom konaní. Pokladám ho za zákon, ktorý je vlastne technický, skôr taký 20-stranový predpis, ktorý upravuje nejaké definície povinnosti a tak ďalej. No a vlastne takým zmocňovacím nariadením to posúva potom na vládu, že potom tá bude rozhodovať, ako vlastne bude vyzerať, ako budú vyzerať tie dotácie a kto ich vlastne dostane. To prvé upozornenie, čo mám, tak je skutočne tá situácia v súvislosti so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, pretože tu vidíme niekoľko rokov, aj vy ste reprezentantkou tohto, tohto smeru, že potrebujeme stále, aby k nám tiekli ruské energie, ruské energonosiče. Dnes to hovoril aj predseda vlády v hodine otázok a odpovedí, keď hovoril o tom napríklad, že ropu musíme jednoducho odobrať z Ruska, pretože máme tu nastavené technológie u nášho výrobcu práve na túto ropu a tiež je problém s prepravou cez ropovod Adria.
Ja poviem len jednu vec, že práve dnes chorvátska spoločnosť, ktorá spravuje ropovod Adria, tak vydala vyhlásenie, že kapacity tohto plynovodu sú dostatočné na to, aby zásobovali ropou tak Maďarsko, ako aj Slovensko. Takže vyslovene to takto vyhlásili a vieme, že tam sú napäté vzťahy medzi MOL-om a touto spoločnosťou, ale predsa len, keby sa chcelo, tak sa to dá dosiahnuť.
Druhá, čo je závažnejšia vec, je, že sa to spojilo so zahraničnou politikou a Slovensko tvrdošijne trvá na dovoze ruských energonosičov a skutočne z toho nám hrozí dosť veľké nebezpečenstvo, pretože, ako vidíme, aj v Európskej únii je snaha o rok posunúť odstrihnutie sa od ruských energií, to znamená, už na začiatku roku 2027 by nemali prúdiť žiadne energonosiče. A druhý, myslím si, že je ešte vážnejšie upozornenie, opäť rastú tie hlasy Spojených štátov v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom, že Spojené štáty uvažujú o uvalení veľkých cieľ na sekundárnych odberateľov, teda odberateľov energií z Ruska, a to by bolo pre našu ekonomiku skutočne zničujúce. Takže je to otázka vyslovene aj zahraničnej politiky. A tým pádom aj nabádam na to, aby sa nehazardovalo s osudom Slovenska pri uplatňovaní takej zahraničnej hospodárskej politiky, ako tu dnes máme.
Tie druhé dve veci, ja som hľadal aj nejaké alternatívy, lebo snažím sa hľadať vždy nejaké alternatívy, pozrel som sa, čo by sa vlastne s cenami energií mohlo robiť. Bol tu kolega, ktorý hovoril o tom, že máme drahší plyn ako v Českej republike, pričom v tej Českej republike to dodáva dcérska spoločnosť SPP. Ja som sa pozrel, samozrejme, to, čo kolega Galek hovoril, máme tu určitý spôsob regulácie, ktorý vlastne nám aj spôsobuje, málo sa o tom hovorí, že na tú konečnú cenu energie vplýva regulácia, ktorá je uplatňovaná, aby som povedal, takým skostnateným spôsobom u nás. Ale ja som sa zameral, a veľmi rýchlo to poviem, hlavne že čo by mohlo spôsobiť, že tie ceny by mohli klesnúť. Načrel som do štátneho rozpočtu na tento rok, kde som našiel, s akými príjmami z dividend počíta štát z energetických firiem, ktoré sú na Slovensku, vyslovene počíta, lebo to je každý rok tak. A zistil som, že, to musím nájsť... dividendy z firiem ako je SPP, Slovenska elektrizačná a prenosová sústava, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, tento rok sú naplánované na 466 mil. eur. To je veľmi podobné číslo ako tých 435, čo teda uvádzate vy, ktoré by mali plynúť na energodotácie budúci rok. Nuž, jednoducho keby sa štát vzdal týchto dividend, hovorím, nie je to úplne presné číslo, ale keby sa vzdal týchto dividend, tak práve o takúto sumu by sa mohli znížiť ceny energií. Takže je to vecou politiky štátu. Ja viem, že to nie je vaša vec, ale takáto politika sa tu uplatňuje dlhé roky a vždy keď sa zostavuje rozpočet, tak sa ráta, no koľko pritečie štátu, koľko pritečie vláde z dividend z tej firmy, z hentej firmy. Takže je to vlastne také prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Ale nie je to len to, pretože keď sa pozrieme, že ako si hospodária napríklad SEPS a SPP, tak vidíme, že napríklad v SEPS-e sa nakupujú drahé limuzíny, to znamená, že hospodári sa nehospodárne. Môžem hovoriť príklady, len pred krátkosť času to tu nebudem spomínať, ale sú to stovky tisíc eur len na nových automobiloch, ktoré sa nakúpili v SEPS-e, teda Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, tento rok.
A čo týka Slovenského plynárenského priemyslu, SPP, hej, tak ja som to už nespomenul, znovu poviem, vlani keď ste vy sa snažili, snažím sa to brať, že ste úplne sa snažili niečo robiť s adresnými dotáciami, tak prišla vláda a povedala, nie, všetko pôjde plošne ďalej. Okamžite Slovenský plynárenský priemysel oblepil Slovensko bilbordami, boli ich vyše tisíc, a sú aj inštitúcie, ktoré to spočítali, čo to stálo, tak napríklad len tie bilbordy stáli 275-tisíc eur, kde bolo napísané, vláda SR rozhodla, že cena plynu pre domácnosti bude rovnaká. Ešte aj klamali, pretože bola vyššia, pretože sa zvýšila DPH z 20 na 23 %. A mohol by som pokračovať, to znamená, nielenže tieto firmy dosahujú vysoké zisky, z ktorých potom štát vyťahuje dividendy, ale aj to, že hospodária zle a tým pádom sa to všetko toto komplet prenáša do cien a to je práve ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sleduje oprávnené náklady a tým pádom vlastne za tie oprávnené náklady počíta aj to, aby tieto firmy dosahovali tieto vysoké zisky.
Posledné, čo poviem, je, že my sme skôr priateľmi takých riešení, že nebudeme vám dotovať ceny takto, hovoril to aj kolega Štefunko, vlastne on položil tú otázku, nebudeme vám dávať peniaze na ceny, ale poďme skúsiť znížiť spotrebu, spotrebu týchto domácností. Jednoducho pri nižšej spotrebe by našli priestor, aby si znížili účty vlastne za tie energie. Ja som si opäť pomohol číslami, vy to aj v dôvodovej správe vyčísľujete, že aká pomoc plynula pre zraniteľné domácnosti za roky 2023 až 2024. V roku 2025 to je zhruba 800 mil. eur, čo je vyčlenené v štátnom rozpočte, na budúci rok by to malo byť tých 435 mil. A keby som si zobral len polovicu z tej sumy, polovicu z tej sumy za tie uplynulé roky, ktoré vládnete, a teda ten budúci rok, tak mi vyjde polovica z tej sumy, z všetkých tých balíkov mi vyjde 500 mil. eur. Keby ste týchto 500 mil. eur dali na rekonštrukciu domov, zateplenie, výmenu okien, výmenu vykurovacích systémov, tak podľa toho, ako vidíme v pláne obnovy v programe Obnov dom, kde za 500 mil. eur sa obnoví 30-tisíc domov, len teraz sa opravujem, ja som to zle spočítal, z tej pomoci, ktorá bola za tieto dva roky a ten tretí, tak polovička je 1,2 mld. eur. To znamená, keby sme polovičku tej pomoci zobrali a dali ich na zateplenie domov tým domácnostiam, aby mali nižšie náklady na energie, tak by sa mohlo z toho obnoviť podľa tých čísel z Plánu obnovy 70-tisíc domov. Takže keď si spočítam, tých 30-tisíc a 70-tisíc domov, ktoré by sa takto zateplili, to už je 100-tisíc a to je krásne číslo. Takže to bol jeden z návodov, preto dúfam, že si vypočujete aj tieto alternatívne návrhy.
Ďakujem za pozornosť.

Viete čo, kolegovia, takto to poviem, keďže pán kolega Hajko cítil potrebu využiť všetok svoj čas, ktorý mal v dispozícii písomne, ústne aj inak a voči úcte voči kolegom, ktorí asi teda možno ešte by chceli využiť možnosť vystúpiť, prerušujem rokovanie pléna Národnej rady do zajtra deviatej.

(Prerušenie rokovania o 19.59 hodine.)

Dobrý deň prajem, pekné ránko, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorý pani ministerka hospodárstva a pani podpredsedníčka vlády uviedla. O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní požiadali pani poslankyňa Gažovičová, pani poslankyňa Stohlová a páni poslanci Grendel, Krúpa, Majerský František a pani poslankyňa Petrík. Na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Plaváková, takže pokračujeme v rozprave, do ktorej je prihlásený pán poslanec Dubovický, ktorý tu nie je, a preto pôjde do rozpravy pán poslanec Dostál, nech sa páči.