39. schôdza

Teda ľudí, ktorí spadajú do situácie takzvanej energetickej chudoby. Cieľom nášho návrhu bolo kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšovali 30 % z príjmu domácnosti, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov by neboli kompenzované. To je ten takzvaný český model. Takto to funguje v Českej republike, kde teda na základe z vopred stanovených podmienok jednoducho ľudia si požiadajú o takýto príspevok na bývanie. Nebudem zachádzať do detailu toho príspevku, my ho pravdepodobne budeme predkladať opäť, pretože toto je niečo, čo by, na čom by sa malo toto plénum zhodnúť, nakoľko sa jedná o adresnú sociálnu dávku, ktorá pomôže a ktorá na rozdiel od tejto plošnej energopomoci stojí oveľa menej, práve preto, že pomáha tým, ktorí to skutočne potrebujú. Nielen chudobným domácnostiam, ale napríklad, aj nižšej strednej triede. Takto vyzerá cielená adresná pomoc. Takto koncipovaný príspevok o ktorom som hovorila, by poberalo odhadom okolo 546-tisíc ľudí, z toho 316-tisíc žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Toto sú ľudia, ktorým by sme mali pomôcť s výdavkami na energie. Aj na základe takejto adresnej pomoci by miera rizika chudoby klesla a taktiež by klesla aj miera rizika chudoby u detí, ktoré sú najviac postihnuté chudobou. To, ale tento návrh, ktorý tu dnes máme, samozrejme, nerieši a hovorím, uvidíme, že aké bude to nariadenie vlády. K obsahu, stále nevieme ako bude energopomoc vyzerať, ale dopočuli sme sa, že by mala pomôcť 90 až 95 % domácností. No to, samozrejme, neznamená, že je to adresné, jediné, že by adresnosť znamenala, že vám to príde na adresu, čo je teda absolútna hlúposť, samozrejme. Toto je plošná energopomoc, ktorú si v časoch konsolidácie jednoznačne nemôžeme dovoliť. A ja sa aj pridám ku kolegovi Hargašovi, ktorý vo svojom vystúpení hovoril, že ak je to tak, ak túto pomoc skutočne potrebuje 95 % domácností na Slovensku, tak máme veľký problém. A pani ministerka aj v úvodnom slove spomínala, že zákon definuje pojem energetická domácnosť, ale čo v zákone chýba, je práve ten pojem energetická chudoba. A aj to je dôkazom toho, že tento zákon jednoducho nie je adresnou pomocou. A ono je to aj taký paradox, že ide sa pomáhať 95 % domácností, 90 a 95 a teda aj tým, ktorí to v skutočnosti nepotrebujú a ktorí si budú vykurovať svoje bazény, vírivky alebo ja neviem, prístupové cesty ku svojim domom. A naopak, táto pomoc sa vyhne alebo teda nebude adresovaná tým, ktorí to najviac potrebujú a ktorí cez to prepadnú. A síce, ľudia, ktorí sú teda ohrození energochudobou a ktorí napríklad, kúria uhlím a drevom. Čiže ideme pomáhať tým, čo to nepotrebujú a naopak, odmietame pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. No to je dámy a páni, pekná definícia sociálnej demokracie. A ja skutočne sa zhodnem s tými, ktorí, ktorí to tak myslia, na tom, že máme silnú potrebu v tejto krajine pomôcť tým najchudobnejším. A podiel obyvateľov, ktorí si nevedia dostatočne zabezpečiť energie na vykurovanie svojich domácností, sa za posledných desať rokov zvýšil z 18 % na 30 % na Slovensku. To je skupina najchudobnejších domácností. V susedných krajinách, iba aby ste si vedeli predstaviť čísla, v Maďarsku 16 %, v Česku 14, v Rakúsku 10 a v Poľsku 7 % domácností. Energetickou chudobou je u nás zasiahnutých 330-tisíc domácností, to je tých 18 %. Podľa iných metodík, napríklad ministerstva hospodárstva, je to dokonca iba, hovorím to v úvodzovkách, necelých 9 %, teda 164-tisíác. A to je vlastne presný opak toho, čo vy navrhujete, že 90 % verzus, keď zoberieme teda čísla ministerstva hospodárstva 9. Tak vy ste nejak obrátili tie čísla. Neviem. Ako som už spomínala, tie najchudobnejšie domácnosti, ktoré často teda kúria práve tuhým palivom, tak nebudú na túto energopomoc mať nárok, respektíve, nijako sa k nim nedostane. A to je zhruba 190-tisíc domácností, ktoré takto kúri tuhým palivom. A práve tieto by tú energopomoc najviac potrebovali a žiaľ sa im nedostane. Zároveň, a to je možno niečo, čo je dôležité pre PS a čo nie je dôležité pre, pre vládne strany, ale ja mám za to, že to je dôležité hlavne pre tú, pre budúcnosť tejto krajiny a síce, že takto koncipovaná plošná energopomoc je v rozpore s environmentálnymi cieľmi. Nepodporuje domácnosti vo vyššej energetickej efektivite, čo sa teda odzrkadľuje aj na dátach. A kým v Česku napríklad, aj na základe toho, že tam už nemajú plošnú energopomoc ako bolo potrebné za energokrízy, ale tam majú práve ten adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie, tak klesla spotreba plynu o 13 %. Viete aké číslo máme na Slovensku? 1,3, pretože my jednoducho tie domácnosti nemotivujeme k tomu, aby šetrili, pretože keď vedia, že jednoducho je takáto plošná energopomoc, že to majú zadotované, tak nemajú motiváciu, prečo míňať menej energií. Ja skutočne kvitujem, to čo hovorila pani ministerka na začiatku, a síce, že ľudia by nemali stáť v radoch pred úradmi. Ale ja sa pýtam, a to snáď stoja ľudia v radoch v Českej republike, vo Francúzsku, v Poľsku? Všade tam, kde je takýto adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie? No nie, pretože aj keď tam existuje to, čo som vám nazačiatku odprezentovala, a síce, že to bremeno dôkaznosti je skutočne na ľuďoch, že oni si majú o tú energopomoc požiadať, respektíve o ten príspevok požiadať a následne zdokladovať, že naň majú nárok, tak jednoducho toto sa robí elektronicky. A ja aj preto sa pýtam, že prečo sme tých 17 miliónov, ktoré som spomenula nazačiatku nemohli napríklad využiť na toto, aby jednoducho ľudia si mohli aj elektronickou formou požiadať o skutočne adresnú energopomoc.
A podčiarkujem aj problém, ktorý vyzdvihol kolega Hargaš. Sú ľudia, ktorí o túto energopomoc nemajú záujem. Bolo ich 20 tisíc a jednoducho sú to ľudia, ktorí možno si na jednej strane neželajú, aby štát o nich zbieral dáta. Možno sú to len ľudia, ktorí si hovoria, že ja to nepotrebujem. Prečo by som ja to mal dostávať, sú v tejto krajine ľudia, ktorí to potrebujú, lebo ja verím, že aj takíto slušní a čestní ľudia na Slovensku sú. Tak prečo ich chceme takýmto spôsobom v podstate prinútiť, aby aj tak tú energopomoc dostali a aby museli, pretože je to doslova povinnosť takýmto spôsobom zdieľať svoje dáta. A na záver, ja by som sa chcela, lebo už nemám veľa času, ale chcela by som sa opýtať pani ministerky, opäť v dobrom, že ako teda ideme využiť tie eurofondy. Pretože o tom malo byť ak som správne pochopila aj to rokovanie v pondelok, na ktorom sa zúčastnili, a teda čo nám Európska komisia povedala. Aké eurofondy, v akej výške na akú formu pomoci. Je to, čo bolo odprezentované reálne alebo môžeme využiť eurofondy napríklad iba na tie IT systémy, ktoré, ktoré toto všetko dajú v podstate do praxe. A ja mám stále za to, že tie eurofondy by sme mali využívať omnoho efektívnejšie ako doslova takto ich prekúriť. Napríklad, na dotácie na tepelné čerpadlá cez zelenú domácnostiam alebo ďalšie a ďalšie projekty, ktoré by presne motivovali ľudí aj k tomu, aby šetrili a zároveň teda aj k tomu, aby do budúcnosti nepotrebovali akúkoľvek energopomoc. A ešte by som nakoniec zdôraznila, že teda v čase konsolidácie tu máme plošnú energopomoc, ale ideme ušetriť nejaké tie omrvinky na obranných silách, tak nehnevajte sa, ale na toto všetko mala táto vláda nieže mesiace, ale roky. A dnes sme sa tu nemuseli baviť o nejakom prílepku, toto mohlo byť na stole už minulý týždeň, a dnes sme tu mali mať skutočne adres...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegyňa Jurík, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Hovorila si aj o koaličnej dohode, ktorá nám tu bola mimo záznamu odprezentovaná v rámci toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý je prílepkom. No a tu by som v tejto súvislosti ma napadlo, že tá dohoda má predsa vždycky dve strany. Takže vlastne čo je na tej druhej strane ako ústupok za to, že takýto návrh bude súčasťou zákona o energetike. Ja stále verím, že naozaj je, je za tým nejaký dobrý úmysel, ale ja sa pýtam, prečo formou pozmeňovacieho návrhu k zákonu o energetike. Veď my máme na schôdzi ešte veľmi veľa ďalších neprerokovaných bodov. Schôdza ďalej beží, máme tam body o vyslovení nedôvery vláde, jednotlivým ministrom, ministerkám. Prečo nemohol pán minister Kaliňák prísť s takýmto návrhom do skráteného legislatívneho konania, tak ako to urobila pani ministerka so zákonom o energopomoci.
No a potom si hovorila aj o energetickej efektívnosti. O tom, ako je to so spotrebou plynu v Českej republike ako je to u nás, kde máme dotované ceny energií. Ale ja by som tu ešte doplnil informáciu, v Českej republike majú nielen, nielen adresnú pomoc, reálnu adresnú pomoc, ale majú aj deregulované ceny energií, to znamená, že tam sa vytvárajú produkty pre tých jednotlivých zákazníkov, čo u nás bohužiaľ nie je a paradoxne, niektoré tie produkty sú lacnejšie ako sú u nás dotované ceny energií. Takže naozaj, či by sme sa skôr nemali uberať touto cestou, tou cestou deregulácie a naozaj vytvárania trhu namiesto plošného, helikoptérového rozhadzovania miliónov eur.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ja už len stýkrát teda zopakujem to, čo tu zaznelo. Energopomoc by mala smerovať k ľuďom, ktorí ju skutočne potrebujú. Táto vláda aj týmto zákonom potvrdzuje, že nevie riešiť zložité situácie a je naozaj nehorázne, ak chce vláda dotovať 95 % domácností, keďže skutočne ohrozených energetickou chudobou je podstatne menej domácností a systém by mal cieliť len na ne. Nemôžeme predsa dávať energopomoc ľuďom, ktorí ju nepotrebujú a tak plytvať zdrojmi Európskej únie, a naozaj, hovoríme tu o stovkách miliónov. Tieto peniaze mohli končiť na oveľa potrebnejšie projekty v našich regiónoch na reformy, ktoré tu už boli spomínané, ktoré potrebujeme ako dotovať ľudí, ktorí majú financie na to, aby si zvýšené náklady na energie zaplatili. Pomôžme naozaj tým, ktorí to teda skutočne potrebujú a koalícia šíri, že opozícií prekáža energopomoc. Nie, opozícií energopomoc určite neprekáža. Prekáža nám, že to opäť robíte takto babrácky.
Ďakujem. ... pol roka predkladáte s kolegami Michalom Sabom a Luciou Plavákovou návrh zákona na naozaj adresnú energetickú pomoc pre tie naozaj najohrozenejšie rodiny a domácnosti tu na Slovensku. Ako si ty spomínala, je to okolo 500 000 ľudí a je to 43 % tých najchudobnejších domácností. Čiže toto je naozaj skutočná adresná pomoc, ktorú by sme v časoch, kedy tento štát potrebuje konsolidovať verejné financie, mali prijať, je to efektívny spôsob, napríklad týmto spôsobom by ste vedeli pomôcť polovici jednorodičovských domácností, ktoré sú tie najchudobnejšie rodiny a domácnosti aktuálne na Slovensku, ale takisto sú to aj dôchodci, konkrétne jednoosobové domácnosti. Teda dôchodci alebo dôchodkyne, ktorí majú nižší príjem, nižší dôchodok a vtedy by ste vedeli takto adresne pomôcť naozaj tým, ktorí to najviac potrebujú. To, že váš spôsob teda je vlastne plošný a že po tých x rokoch, ktoré ste vo vedení štátu, neviete prísť na to, ako naozaj šetriť stámilióny tam, kde treba, tak to ma, to ma mrzí. Váš spôsob je plošný, lebo 90 až 95 % je naozaj plošná pomoc, to nehovorím ani o tom, že sme premrhali vlastne miliardy z eurofondov na, na zatepľovanie a podobné spôsoby, aby sme znížili energetickú náročnosť budov na Slovensku. Takže to je všetko vaša vizitka a naozaj v časoch konsolidácie treba rozmýšľať tak, aby ste nemuseli tu jednoducho premrhávať stámilióny eur do luftu. Ďakujem

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa Juríková, fakt výborné vystúpenie. Čo? A, dobre, pardon, (Smiech.) Jurík. No, nech sa, nech sa vrátim, každopádne, rozprávame tu o tom, že komu sa bude pomáhať. Tie, kde sa tie peniaze minú, ale treba vždy hovoriť ten, tú prvú časť príbehu, peniaze nerastú na stromoch, nedajú sa oberať, treba ich niekomu brať. A vlastne toto je ten princíp tej pomoci je tak plošný, že to je presne rovnaké na tej strane, že to všetci ľudia zaplatia a v podstate plus, mínus všetci ľudia dostanú. Len dva príklady. Na zdravotných odvodoch zaplatia ľudia o 360 miliónov viac všetci ľudia lebo zamestnanci, lebo živnostníci a napríklad, na zvýšení dépéháčky na tých potravinách je to 86 miliónov plánovaných, to je spolu 446 miliónov, energopomoc 435 vlastne všetkým zoberiem, všetkým dáme. Bodaj by to bolo len takto. Len tie ďalšie opatrenia komu sa berie, sú ešte za ďalšiu miliardu k tomu, hej. Takže o tomto to je, že vždy každú energopomoc zaplatia ľudia, preto ju treba dávať len tým, ktorí sú skutočne energeticky chudobní, a preto aj mne tam chýba presne to čo si povedala, že veď ten zákon o energopomoci nedefinuje vlastne energetickú chudobu, respektíve domácnosť, ktorá je v stave energetickej núdze, to, to by tam určite, určite, určite malo byť. No a ešte si skúsim len tak zafilozofovať, že či náhodou ten prílepok, ten pozmeňovák nebol vlastne na to, aby sa zamerala pozornosť inde a vlastne, že aby sa odchádzalo od témy, tak sa vlastne ešte pridal takýto fakt, že nezmyselný a nesúvisiaci prílepok. A prepáč, ešte raz. (Smiech.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem ti kolegyňa Jurík, za tvoje vystúpenie. Vy, pravidelne každého pol roka predkladáte s kolegami Michalom Sabom a Luciou Plavákovou návrh zákona na naozaj adresnú energetickú pomoc pre tie naozaj najohrozenejšie rodiny a domácnosti tu na Slovensku. Ako si ty spomínala, je to okolo 500-tisíc ľudí a je to 43 % tých najchudobnejších dom...
=====

Pani poslankyňa Jurík, chcel by som zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, ktorá sa týkala adresnosti. Je úplne legitímne, že existujú rôzne predstavy o tom, ako adresná má byť nejaká forma politiky, nejaká forma sociálnej politiky a napokon však o tom je aj politická súťaž, aby si voliči mohli vybrať aj na základe toho, že aké rôzne formy prístupov k adresnosti alebo plošnosti niektorých politík politické strany presadzujú. Problém je, že my to vlastne ani nevieme, lebo vláda neprišla s nejakou predstavou, že čo je to adresnosť, v ktorom by vysvetlila, že adresné je dať podporu 95 % domácností a my si to myslíme, že je to adresné preto a preto. Tu vôbec vyvstáva otázka, že čo si pod pojmom adresnosť súčasná vláda predstavuje, že či je to naozaj, ako ste povedali, že bude to doručené na adresu nejakú, tak je to, je to adresné, lebo naozaj aspoň teda v rámci toho čo zaznieva v rozprave, som sa ešte nestretol s názorom, že by 90 alebo 90 % domácností respektíve pomoc adresovaná 90 až 95 % domácností mohla byť vnímaná ako adresná, a keď to tak vláda, ktorá nám ten návrh predkladá, ktorý vytvára priestor aj pre takúto neadresnú plošnú pomoc vníma, no tak podľa môjho názoru by bolo aspoň korektné, keby zdôvodnila tú predstavu, že prečo považuje pomoc pre 90 % domácností za adresnú, keď je to pomoc plošná.

Ďakujem za slovo. Bea, venovala si sa tomu alternatívnemu riešeniu, čiže namiesto lustrovania celej populácie na Slovensku, aby energopomoc bola poskytovaná na základe žiadosti. A naozaj ja to ešte raz chcem povedať, lebo hovoril som to aj v rozprave, že tu v takomto prípade sa naozaj nerozprávame o nejakých haldách papierov a radoch na úradoch a ničom, ničom podobnom. Naozaj. Jediné, čo by sme potrebovali, je, aby ľudia, ktorí chcú adresnú energopomoc, vyplnili jedno tlačivo, v ktorom vyjadria súhlas s tým, že štát pozbiera ich údaje a len ich údaje na to, aby vyhodnotil, či majú alebo nemajú nárok. Bodka. Jeden papier by mohli podávať na obecnom úrade, aby nemuseli nikam chodiť alebo elektronicky cez slovensko.sk. Vybavené. Žiadna veľká administratíva, žiadne preukazovanie príjmu, majetku, to všetko štát vie spraviť. Ale pointa je, aby to robil len pre tých ľudí, ktorí chcú adresnú energopomoc, a ktorí chcú, aby si štát o nich takéto údaje pozbieral a nie pre celú populáciu, ktorí dneska budeme ako rukojemníci. Jednoducho štát o nás bude zbierať údaje a my s tým momentálne nemôžme nič spraviť a nemôžme povedať, že nechceme. Nechceme adresnú energopomoc a nechceme, aby ste zbierali o mne tieto údaje. Čiže pevne verím, že ten náš pozmeňovák, ktorý by dával možnosť ľudí odmietnuť adresnú energopomoc a odmietnu takéto rozsiahle zbieranie údajov, získa svoju podporu a ak aj nie, tak dalo sa to naozaj spraviť lepšie a vôbec sa tu nerozprávame o dvoch alternatívach, že jedna alternatíva je jednoduchá a druhá je strašná administratíva. Vôbec nie. Jedno jednoduché tlačivo na obecnom úrade alebo elektronicky. Vybavené. Všetko ostatné by už vedel zariadiť štát. Tak neviem, prečo, prečo kvôli ľuďom, ktorí chcú adresnú energopomoc, ideme lustrovať celú populáciu. Nerozumiem tomu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No kolegovia z SaS pán Dostál a pán Viskupičová sa venovali ten adresnosti. Tak ja som si vytiahla, že čo si teda ako si vykladá slovo adresnosť táto koalícia, tak Robert Fico povedal, že teda ide sa poskytovať adresná energopomoc pre 90 % domácností a keby aj z tých zvyšných 10 tam boli nejaké nespravodlivosti, tak by sa to individuálne riešilo. Čiže toto je adresnosť podľa strany SMER. Za stranu HLAS budem citovať pani ministerku. Našou hlavnou prioritou je pomôcť tým zraniteľným skupinám. Jednorodičovské domácnosti, dôchodcovia, zdravotne znevýhodnených. Absolútne kvitujem. Len teda sa stále pýtam, že prečo odtiaľ z týchto najviac zraniteľných skupín vypadáva napríklad štvorčlenná rodina, ktorá vo svojom domčeku vo Zvolenskej Slatine kúry drevom. Aj toto by malo zahŕňať teda alebo tieto rodiny by mala zahŕňať adresná pomoc. A pán, pán predseda SNS Danko raz v jednej relácii uviedol, že budeme pomáhať adresne bohatým aj chudobným. Tak to je zase iná forma adresnosti. Čiže takto si predstavujú títo traja predstavitelia tú, tú adresnosť. Tak potom asi to čo máme na stole a čo sa teda považuje za adresnú, pretože ide na adresu, tak áno v skutočnosti bude pravdepodobne zase len plošne pomáhať absolútne všetkým. A áno, kolega Hargaš, ja s tebou súhlasím, že toto nie je rozhodnutie medzi bielou a čiernou, ale jednoducho za tie dva roky sa dalo nájsť riešenie a pani ministerka ja som ju sledovala pri tvojej faktickej, krútila hlavou, tak ja verím, že nám to vysvetlí, pretože aj predtým sa vyjadrila k zákonu, takže teda čo bolo ťažké na tom, aby sa prišlo jednoducho len s tým jedným papierom, ktorým by si ľudia, ako si hovoril, o to požiadali na svojich samosprávach. Tak ja som na to zvedavá ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcem požiadať v prípade môjho pozmeňovacieho návrhu v novele o skládkach, aby sa o všetkých bodoch hlasovalo samostatne, ďakujem.
Je to tlač 991.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. V rozprave k návrhu uznesenia vystúpilo 9 poslancov, pričom pán poslanec Vážny podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prosím vás, pán predseda, dajte preto hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho.