39. schôdza

...a ja si skutočne neviem predstaviť, čo by ste robili, keby sa o nás takto vyjadroval napríklad niekto z Nemecka, z Talianska alebo ja neviem z Holandska, že my sme vojnoví štváči, lebo posielame pomoc na Ukrajinu? Myslím, že by sa vám to určite nepáčilo. Vraj suverénna zahraničná politika, tak to je aká? Čo nám doteraz priniesla? Okrem toho, že skutočne tí naši partneri sa od nás vzďaľujú, že sme izolovaní a viete, keď sa hovorí, že má byť niečo suverénne a nie suterénne, lebo tak zatiaľ vyzerá naša zahraničná politika, tak my to aj definujeme v tom uznesení, ktoré si myslím, že neobsahuje nič, čo by ste v skutočnosti nemohli podporiť, tak hovoríme, že sila nášho vplyvu priamo závisí od rešpektu, ktorý k nám krajiny prechovávajú. Nuž, aký rešpekt majú naši partneri z Európskej únie alebo z NATO ku nám? Ku tejto vláde? Nie sme súčasťou koalície ochotných, hovoril o tom Juraj, čo sa týka mierových vyjednávaní, viete, ja by som si veľmi želala, aby keď už teda naša vláda sa vystavovala tým, že je pro-Trumpovská, tak napr. aby náš predstaviteľ, premiér, prezident sedel spolu s ostatnými lídrami EÚ u Trumpa v kancelárii, keď tam prebiehali mierové rokovania a poviete si, že a však to je také naivné, lebo my sme malá krajina, čo my zmôžeme? No nie, my sme susedná krajina Ukrajiny a keby sme skutočne boli spoľahlivým a lojálnym partnerom, tak ja verím, že by sme tam miesto pri tom stole jednoducho mali. To sa ale nedeje a mňa to ani neprekvapuje po všetkých tých vyjadreniach a po tom, ako sa táto vláda správa a váš pán europoslanec Erik Kaliňák kritizoval predsedníčku Európskej komisie za to, že práve na tomto stretnutí hovorila o návrate ukrajinských, unesených ukrajinských detí ako o priorite EÚ a on povedal, že toto nie je líderstvo. Ja sa pýtam, že čo je teda líderstvo? Nesedieť tam? Nemať žiadne požiadavky? Neprísť so žiadnou iniciatívou? Tváriť sa, že avšak ten Rus aj z tej Ukrajiny rad odíde? To nazývate líderstvo? Ja si skutočne nemyslím, že to tak je. Minulý týždeň sme sa dokonca dozvedeli a to tiež spomínal Juraj, takže sa dotknem toho iba veľmi stručne, že Slovenská republika nemala záujem na tom prvom stretnutí, telefonáte o dronovej stene. Pán podpredseda Gašpar, už myslím nie je za mnou, hovoril, že ako si to predstavuje táto Európska únia, že tu bude mať v tej dronovej stene takúto dieru, keď neprizve Slovensko a Maďarsko? Nuž, ja súhlasím s tým, že my sme momentálne skutočne dierou v Európe, ale absolútne ma to pri politike tejto vlády neprekvapuje, lebo ak by to aj bolo tak, že nás z týchto stretnutí vylúčili naši partneri a nie, že sme neprejavili záujem, čo podľa mňa neprejaviť záujem je ešte vážnejšie ako to, že by nám jednoducho nedôverovali, no mňa to absolútne neprekvapuje pri tom, čo opäť aj spomínal Juraj, že ako napríklad minulý rok mali naši partneri skúsenosť s premiérom Ficom, ktorý vyzradil niečo o čom sa malo jednať na summite v Paríži. Nehovoriac o všetkých ostatných vyjadreniach a činoch, ktoré jednoducho podlamujú dôveru, ktorú naši partneri v nás majú a možno tak aj na odľahčenie, aj keď teda nie je to veľmi smiešne, ale skôr nebezpečné práve pre občanov a občianky našej krajiny, tak mňa by vôbec neprekvapilo keby keď teda už prebehol ten telefonát alebo to stretnutie o dronovej stene, tak následne, keď sa odpojí pán minister obrany Kaliňák, tak sa všetci znova stretnú a povedia si, že okay Slovakia is not here anymore, tak teraz sa poďme baviť seriózne. Viete, lebo jednoducho nám nedôverujú a toto všetko je samozrejme dôsledkom tej politiky, vraj na štyri svetové strany a nedôvery, ktorú si začíname pestovať u našich partnerov a pritom všetkom, čo sa deje a o tom sme samozrejme nevedeli, keď vznikalo toto uznesenie, ale ono je napísané takým spôsobom, že aj v súčasnej situácii, obzvlášť v súčasnej situácii, keď vidíme, že v Poľsku, v pobaltských krajinách, v Rumunsku je sústavne narušovaný vzdušný priestor, či už dronmi alebo stíhačkami Ruskej federácie, pretože provokujú, testujú, môžeme to nazvať ako len chceme, ale jednoducho snažia sa eskalovať to napätie, tak práve teraz by sme mali ako parlament zaujať jasné stanovisko o tom, kam patríme a ja možno aj kolegom, ktorí nie sú so mnou na výbore pre európske záležitosti poviem, že keď sme tam prijímali uznesenie k ruským dronovým útokom na Poľskú republiku. tak váš kolega, pán Kéry zo SMER-u povedal, že podľa neho fakt, že nám nad hlavami, že by nám nad hlavami lietali ruské drony, neznamená ohrozenie územnej celistvosti krajiny, tak to skutočne? To vy považujete za niečo okay, že ponad hlavu nám preletí ruský dron? Kým nás nestrieľa ako napríklad si robia ľudské terče z ľudí v Charkove, tak jednoducho tak to je vtedy okay? Kým nezbombarduje nemocnicu alebo nejaké školské zariadenie, tak dovtedy je to okay? No neviem ako vy, ale ja si neželám, aby nám tu Rusi lietali nad hlavami. Čo sa týka tej diplomacie, tak aj z mnohých zahraničných ciest na ktoré chodíme alebo konferencie medzinárodné európske, tak vám poviem, že vždy, keď vystupujem a keď sa predstavím, že som zo Slovenska, tak sa ľudia tak na mňa pozerajú, že fu...a keď poviem, že nebojte sa som z opozície, ja skutočne nemám nič s Robertom Ficom, tak si vydýchnu a sú radi a potom prídu aj na nejakú konverzáciu. Takto to prebieha na diplomatickej úrovni a darmo sa smejete, mne to smiešne rozhodne nie je páni kolegovia. Toto je hanba, toto je hanba, ktorú si sústavne aj s kolegom, s kolegami z Maďarska musím povedať, pretože my sme vždy taký kútik hanby, keď sa hovorí o nejakej spoločnej európskej iniciatíve a my tam tak sedíme Slovensko, Maďarsko, že no, žiaľ, prepáčte za naše vlády. Toto je zahraničná politika, ale ja by som sa veľmi stručne chcela dotknúť aj tých iných vecí, ktoré nás, ktoré menia naše zahraničné smerovanie a špeciálne teda, to, že sme už len na papieri si myslím, súčasťou Európskej únie. Legislatíva, ktorú tu, ktorú tu predkladáte a následne schvaľujete páni, trestná novela, pamätáte si, ja som z tohto miesta apelovala na ministra spravodlivosti, že je v rozpore s právom Európskej únie, nie, nie, všetko je okay, až na to, že ju musel potom, myslím tri alebo štyrikrát meniť a doteraz stále prebiehajú diskusie s Európskou komisiou. Toto isté momentálne pri novele ústavy a tá dokonca aj keď ostávame, dovolím si povedať, de jure členmi Európskej únie, tak to čo ste schválili, tak nás de facto z nej vyťahuje, pretože si robíme z európskeho práva niečo, čo raz aplikujeme a raz nie, lenže takto ten systém jednoducho nefunguje a nemôžete sa odvolávať na žiadnu suverenitu alebo na našu slobodu v rozhodovaní alebo čokoľvek, ak si toto začne každý hovoriť a pri hocijakej téme a to práve dovoľuje tá schválená úprava, tak môžeme celú Európsku úniu zabaliť, pretože v nej už to nemá zmysel jednoducho, ak tu nebudeme mať právo, prednosť práva Európskej únie. Rovnako ďalšie zákony, životné prostredie, zákon o mimovládkach, RTVS a ďalšie, ďalšie o ktorých vám hovoríme, že pozor, sú v rozpore s právom Európskej únie a čo to môže znamenať? Že Európska komisia proti nám začne konanie o porušení práva EÚ a bude nás to stáť peniaze a vám to za to stojí? Vám to za to stojí, že si odkomunikujete pre vaše voličstvo, že á ideme tu zatočiť s mimovládkami, no výborne. Potom, keď nás to bude stáť milióny ešte v tomto čase, tak budete zase ukazovať na ten zlý Brusel. Ďalšia vec, eurofondy. Eurofondy nevieme čerpať a keď ich už vieme, tak ich vieme buď teda prekúriť, ak to mám tak povedať, v tejto energopomoci o ktorej sme sa tu bavili aj dnes alebo ich vieme využiť na stavby, ktoré sú všetko len nie stavbami pre občanov a občianky tejto krajiny, napríklad haciendy, tam ich vieme utopiť. Toto z nás robí plnohodnotnú súčasť Európskej únie, že sa takýmto spôsobom správame k peniazom daňových poplatníkov, či už našich partnerov alebo našich vlastných? Ústava, o tej som hovorila, tam je problém samozrejme princíp prednosti práva Európskej únie, ale aj princíp nediskriminácie a dnes to Európska komisia potvrdila a toto všetko to nás skutočne vzďaľuje od našich partnerov pre ktorých viac nie sme spoľahliví, konštruktívni a lojálni partneri, ale len nejakí ruskí trollovia a darmo sa hneváte, ale jednoducho tak to je, všetky tieto skutky a vyjadrenia tomu nasvedčujú a ja som nedávno bola na zahraničnej pracovnej ceste v Čiernej hore a musím vám povedať, že keď nám tam hovorili s akou verbou pristupujú k reformám, pretože skutočne sa chcú stať členskou krajinou EÚ, pretože si uvedomujú nielen všetky tie výhody ekonomického charakteru alebo to, že budú môcť cestovať bez hraničných kontrol a podobne, ale hlavne, že Európska únia pre nich predstavuje bezpečnosť, pretože sa cítia ohrození vplyvom alebo teda aj priamo Ruskou federáciou, tak jednoducho ja som si povedala, že aký je to paradox, že my si na Slovensku viac tú Európsku úniu nevážime, resp. naša vláda si ju neváži, pretože ja mám stále za to, že ľudia na Slovensku si dobre uvedomujú čo pre nás tento spoločný priestor znamená, tak že jednoducho tie krajiny, ktoré sú zatiaľ mimo, tak chcú do toho spoločenstva a my naopak sa správame tak, akoby sme v ňom ani neboli a to je skutočne veľká hanba. Skončím tým príkladom Moldavska, ktoré aj vo faktickej poznámke spomínal aj kolega Krúpa, ja som sa pred viac ako mesiacom rozprávala s predsedníčkou výboru pre európsku integráciu Moldavska a ona mi vyjadrila svoje obavy o to, že teda ako skončia, ako dopadnú tie voľby, pretože sa bála najmä tých ruských zásahov, ktoré sme už videli v Rumunsku a v ďalších krajinách a bála sa skutočne o ten výsledok, pretože mi povedala, že toto je moment, buď si vyberieme proeurópsku cestu alebo nás jednoducho Rusko vtiahne do svojej zóny vplyvu. Aj v Moldavsku si veľmi dobre uvedomujú čo pre nich znamená Európska únia a ja vám garantujem, že my by sme, teda, my by sme dnes, keby sme neboli v Európskej únii vyzerali rovnako ako Moldavsko, čo sa týka ekonomiky aj životnej situácie ľudí a máme jediné šťastie, že sme v EÚ a veľmi ma mrzí, že súčasná vláda a táto koalícia robí všetko pre to, aby nás od tých európskych štandardov a vôbec toho, čo predstavuje pre nás Európska únia oddialila. Aj preto si myslím, že hoci teda vláda má takýto trend, tak je na nás, na Národnej rade vyjadriť jasný postoj k tomu, aké má byť naše smerovanie a to rozhodne nie na východ. Ďakujem.

Ďakujem pán predseda. Ďakujem Bea. Zahraničná politika tejto vlády je suterén, je to slabošská politika, ktorá nám robí hanbu v Európe, aj po celom svete a zároveň je pre nás bezpečnostným rizikom. To, že nesedia zástupcovia Slovenskej republiky pri rokovaniach, kde sa vytvára nová bezpečnostná architektúra Európy je totálne zlyhanie a je to opakujem, bezpečnostné riziko pre našu krajinu, najväčšie aké sme v histórii Slovenskej republiky tu mali. V tejto hroznej situácii, kedy už je zjavné, že Putin nemá absolútne žiadny záujem o mier, táto vláda nekoná, tvári sa, že sa nič nedeje a že všetko je v poriadku. Pritom je jasné, že sa totálne pomýlili, netrafili do správnych dverí, namiesto toho, aby premiér chodil sa klaňať a podlizovať Putinovi, má rokovať s našimi partnermi, aj preto je dôležité, aby toto uznesenie bolo v tejto Národnej rade a bolo podporené každým a každou poslankyňou, ktorej záleží na bezpečnosti Slovenskej republiky.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie. Milá Beáta, ty si spomínala vo svojom príspevku !zahraničnú politiku" tejto vlády na všetky štyri svetové strany, ak by sme odhliadli od faktu, že ten kompas má asi len jednu stranu a ukazuje teda len na východ, tak ja mám ešte jednu veľmi zásadnú obavu a tá je, že čo vlastne táto politika, aký odkaz dáva našim deťom, našej budúcej generácii? Čo mňa teda osobne ako matku a najmä ako učiteľku trápi veľmi, lebo pán Fico na jednej strane hovorí o tom, že Rusko, síce nepovedal, že je agresor, ale teda porušil zahraničné nejaké zmluvy a suverenitu iného štátu napadol a tak ďalej, čiže na jednej strane uznáva, že je agresor, ale na druhej strane hovorí, že Ukrajina je povinná zabezpečiť mier a vzdať sa pritom svojich území, teda urobiť všetko čo Rusko chce a ja sa pýtam, že čo to vlastne potom znamená? Znamená to, že to dieťa si má zobrať ten odkaz, že ak niekto napadne druhého, ktorý je slabší, ak silnejší, bohatší... zabezpečiť mier a vzdať sa pritom svojich území. Teda urobiť všetko, čo Rusko chce. A ja sa pýtam, že čo to vlastne potom znamená. Znamená to, že to dieťa si má zobrať ten odkaz, že ak niekto napadne druhého, ktorý je slabší, ak silnejší, bohatší napadne slabšieho, chudobnejšieho, tak má právo vziať si čo chce. Ja chápem, že možno by sa niektorí smerácki vlci asi aj potešili, keby sa niečo takéto stalo u nás a napríklad si takto Rusko zobralo Košice a východné Slovensko. Aspoň by mohli utekať po toaleťák a po maslo tuto len hen 200 km, OK, ale ja toto teda nechcem svojim deťom ani nikomu ďalšiemu nejako odovzdávať. A bohužiaľ ma mrzí, že toto pokrytectvo a farizejstvo sa stalo našou národnou cnosťou, že sme niekde na tej ceste pri tej zahraničnej politike na východ stratili naozaj zmysel pre morálku a etiku a tieto hodnoty, k týmto hodnotám by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne kolegyňa Jurík. Ja len chcem pripomenúť, že my už sme raz v našej histórii kolaborovali a nedopadlo to dobre. Mali sme čo robiť nato, aby sme sa dostali naspäť medzi civilizované krajiny, aj tak nás potom ten sovietsky komunista zhltol. Takže žiadna sloboda z východu neprišla. Čiže máme škvrny na vlastnej minulosti a to si treba pamätať. Zároveň sa veľmi zabávam, keď počúvam koaličných predstaviteľov a koaličných poslancov, ktorí kritizujú ten západ, ktorí hovoria pozri sa, ako to tam vyzerá, to skrachuje, tam budú neviem proste demonštrácie, celé sa to tam rozpadne, ako ten ruský naratív, ktorý celý čas hovorí, že vlastne ten západ je zdegenerovaný atď. a to sa tak ako keby ukotvilo a dostalo až do špiku kosti týmto vládnym predstaviteľom, čo je ale úplne trápne, lebo ja nie som až taký mladý, bohužiaľ, ale ja si pamätám, že to isté hovorili komunisti. To isté hovorili komunisti dokola a dokola. Keď som mal nejakú reportáž alebo nejakú správu v komunistických správach za totality, tak to bolo že tam sa to všetko rúti, tam všetci demonštrujú, to je koniec, to je koniec. Ale keď si pozrieme, že ako ten svet vyzerá, no kde je že ľudia sa majú že dobre, že majú sociálny štandard, že je reálne bohatstvo, že je právny štát, že je sloboda, je to v Číne, je to vo Vietname? No houbeles, je to na západe. Lenže my naozaj nerobíme zahraničnú politiku, my robíme vnútornú politiku, ktorou proste normálne zavírujeme občanov na Slovensku, jednoducho im tvrdíme tieto bludy a takto ich otravujeme, to je hrozné. A zároveň chcem vidieť, kedy naozaj docielite ten mier, o ktorom celý čas hovoríte, len ho neotvoríte ako tému na tých bilaterálnych stretnutiach, kde ste takí šťastní, že si môžte podať s Putinom alebo s Lavrovom ruky. Kedy to tak akože už bude. Ďakujem.

Ďalší v poradí s faktickou pán poslanec Sabo.

Vďaka. Kolegyňa, minulý týždeň sme sa na hodine otázok pýtali konkrétne ministerky hospodárstva, že čo konkrétne Slovenská republika požaduje v prípade ďalšieho sankčného balíka, lebo Robert Fico opäť vložil nohu do dverí, už niekoľkýkrát. Nedozvedeli sme sa v odpovedi od ministerky hospodárstva, zato ministerka povedala teda, že táto vláda kontinuálne kritizuje Green Deal a je to perfídne, pretože to bola bývalá vláda Roberta Fica v roku 2019, ktorá bola v tom participatívnom procese, keď Green Deal vznikal, bol formulovaný a prijímaný a navyše ešte vtedy mali aj Maroša Šefčoviča ako komisára pre energetiku. Odvtedy sa samozrejme stali veci, ja tomu rozumiem, že bola tu pandémia, začala sa vojna, treba prehodnocovať a Európska komisia nie je slepá, práve to prehodnocovanie teraz v participácii všetkých členských krajín, mínus jednej, dvoch, prebieha, čiže ten hlavný light motív tejto Európskej komisie v tomto zložení je zvyšovanie konkurencieschopnosti, v reflexii na to, čo sa stalo v rokoch 2020 a neskôr po začiatku pandémie a vojny. No a rokuje teraz táto vláda? No pochybujem, akože nevidím nejaké proaktívne kroky, žeby sa pravidelne lietalo do Bruselu rokovať a hľadať tie najlepšie možné riešenia. Paradoxne vláda, ktorá hovorí v prípade vojenského konfliktu, že je potrebné hľadať tie všetky akože riešenia, všetko vyriešiť za spoločným stolom rokovaním, diplomaciou, no a namiesto toho vidíme Roberta Fica, ktorý sa hádže zase o zem a vydiera. Čiže keď prejde aktualizácia toho Green Deal, ono to už nebude Green Deal, už to bude nová enviromentálna politika, nový enviromentálny plán, tak ja sa budem naozaj veľmi pozorne zameriavať na koalíciu v súčasnom zložení, že čo budú rozprávať, že ako budú ten nový enviromentálny zelený plán kritizovať, lebo ja sa potom budem ich love language pýtať, že kde ste boli keď. A veľmi rád im to pripomeniem, že ten ich ačoentizmus je toxický.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegom a kolegyni za všetky faktické poznámky. Ja som teda špeciálne zvedavá na hlasovanie strany HLAS musím sa priznať, pretože práve táto strana bola doteraz vždy, či už pri tých krokoch v zahraničnej politike, alebo aj vôbec pri tom vzďaľovaní sa európskym štandardom ticho. A pred časom pociťoval pán predseda strany, Matúš Šutaj Eštok takú potrebu vymedziť sa, alebo teda vzdialiť sa od strany SMER a pripomenul, že práve oni sú tým proeurópskym hlasom, ale ja sa pýtam páni, čo ste doteraz pre to urobili. Nikdy ste nehlasovali proti legislatívnym návrhom, ktoré sú tu jasne v rozpore s právom EÚ. Naposledy a stále sa tu rozprávame iba o tom, že kto môže za to hlasovanie Ústavy, no bude to KDH, bude to OĽANO. HLAS bol kde minulý týždeň v piatok, keď ste odhlasovali Ústavu, ktorá je v rozpore s právom Európskej únie. Keď sa niečo deje na vláde, tak kde sú vaši ministri, ako sa vymedzujú voči všetkým tým invektívam, ktoré idú voči našim európskym partnerom. V čom ste vy proeurópska strana. A ja si myslím, že tu už nestačí byť iba pekný, tu už reálne potrebujeme, aby ste boli hlasní tak, ako je aj názov vašej strany. A keď sa teda chcete pasovať do úlohy tých garantov nášho proeurópskeho smerovania, našej európskej prítomnosti ale aj budúcnosti, tak už prosím prestaňte byť ticho.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky bol doručený do podateľne Národne rady 8. januára 2025. Dnes máme 30. septembra 2025 a hovorím o tom z dvoch dôvodov. Jednak preto, že sa neustále odkladajú body rokovania a nie preto, že by poslanci o nich nechceli rokovať, ale preto, že koalícia neustále odmieta rokovať až do prerokovania všetkých bodov. Samozrejme v porovnaní s tým, že sa odkladajú návrhy na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, je to menej závažný problém, že sa takéto uznesenie, ktoré reaguje na aktuálnu situáciu na konci minulého roka a na začiatku tohto roka odkladá, ale je to problém tiež. A ten druhý závažnejší aspekt súvisí s tým, o čom vo svojom vystúpení hovoril aj pán poslanec Krúpa a síce, že my sme to síce neplánovali, ale je veľmi výstižné, že rokovanie o tomto bode programu pripadlo na výročie podpísania Mníchovskej dohody v roku 1938, keď spojenci Československa, Veľká Británia a Francúzsko nás hodili cez palubu a ustúpili agresívnej politike nacistického Nemecka, podporovaného fašistickým Talianskom. A symbolické je to najmä z toho dôvodu, že súčasná zahraničná politika je Mníchovanstvo ako vyšité. Je to presne ten istý prístup, aký vyčítame našim západným spojencom, špeciálne teda vo vzťahu k Ukrajine, keď Robert Fico a Ľuboš Blaha navrhovali zaviesť pamätný deň Mníchovskej zrady. Dvakrát predložili ten návrh zákona, novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Predložili ho v roku 2020 a 2021 a od roku 2022 ho prestali predkladať. No a tým dôvodom bolo, že kým vtedy to mohli použiť ako palicu na našich západných spojencov, že pozrite sa, ako nás naši západní spojenci zradili a nešlo im ani tak o ten princíp, išlo im o to protizápadné ostrie toho pripomenutia si tejto udalosti, tak od roku 2022 už museli byť ticho, lebo oni prešli presne na tú pozíciu, ktorú oprávnene môžeme vyčítať našim západným spojencom, tomu ako sa zachovali v Mníchove v roku 1938, keď tlačili na Ukrajinu, že nemá bojovať, keď hovorili, že má presadzovať mier a teda de facto vzdať sa agresii zo strany Ruska. A ja si myslím, že toto prirovnanie, lebo je to Mníchovanstvo, to čo robí súčasná vládna koalícia, toto prirovnanie je trochu príkre a nespravodlivé voči takým politikom, ako boli britský premiér Neville Chamberlain alebo francúzsky predseda vlády Édouard Daladier, lebo oni to naozaj mysleli úprimne. Oni si naozaj mysleli, že keď ustúpia Nemecku, tak sa Európa vyhne vojne. Bolo to 20 rokov po prvej svetovej vojne, po tragickej udalosti, ktorá nemala obdobu v dovtedajších dejinách a pod vplyvom tej traumy, áno, mysleli si, že politika ustupovania zlu, zločineckým režimom, môže zachovať mier. Strašne sa mýlili a bolo od nich cynické, že obetovali malý štát uprostred strednej Európy, ktorý ich vnímal ako svojich susedov, ale nerobili to s úmyslom ponechať priestor zločineckej diktatúra a podporiť ju, aby bola ešte silnejšia. Robili to so zámerom zachovať mier. Bolo to nesprávne, bolo to cynické, bol to omyl, ale nebolo to vedené zlým úmyslom, na rozdiel od toho, čo robí vláda Roberta Fica, na rozdiel od toho, čo robí súčasná vládna koalícia, lebo oni sú v podstate podporovateľmi Ruska. Oni sa len tak tvária, že odsudzujú porušenie medzinárodného práva, ani nie sú schopní povedať, že je to ruská agresia, že spravodlivý mier by mal znamenať obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny. Oni, ich mentálny svet je bližší Vladimírovi Putinovi ako Volodymyrovi Zelenskému. Ich mentálny svet je bližší Čínskemu diktátorovi Si Ťin-pchingovi, ako západným politikom a našim spojencom z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. A je to veľmi smutné, lebo ešte pár rokov dozadu žiadna takáto zahranično-politická deklarácia nebola potrebná, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí na západ, lebo bolo jasné, kto sú naši spojenci, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a ja keď som bol v rokoch 2016 až 2020 opozičným poslancom, tak ten konsenzus začali spochybňovať iba poslanci za fašistickú stranu. Tí začali spochybňovať naše členstvo v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, ale vtedy aj vládnuce strany, vrátane vládnuceho SMER-u, ktorého súčasťou bol vtedy aj HLAS, alebo teda politici, ktorí neskôr vytvorili hlas, tak ani oni ani v najmenšom, aspoň na začiatku nespochybňovali, že Slovensko patrí do Európskej únie a do NATO a bol na tom konsenzus. Všetky dôležité zahranično-politické rozhodnutia sa prijímali takmer jednomyseľne, teda mimo tých fašistov, ale ten konsenzus je už žiaľ niekoľko rokov preč a je preč preto, lebo sa SMER aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko z civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznak
===== ...aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u, posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko s civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznakmi pripúšťajú, že by sme mohli tieto zoskupenia opustiť, ale vytvárajú tým u svojich voličov cestu k tomu, aby zmenili doteraz pozitívny názor na členstvo Slovenska v týchto zoskupeniach a reálna praktická politika, spôsob vyjadrovania sa vrcholných predstaviteľov vládnej koalície o našich západných spojencoch je nepriateľský. Na rozdiel od vyjadrovania sa o východných diktátoroch. A o domácej politike ani nehovorím lebo samozrejme, že je to všetko motivované domácou politikou a tým, že sa správajú akoby Slovensko bolo na ceste k autoritatívnemu režimu. Už to nie je iba o korupcii, už to nie je iba o rozkrádaní, je to o spochybňovaní demokratického právneho štátu, demokratického systému, systému liberálne demokracie. A preto bude zaujímavé zajtra si pozrieť, kto zahlasuje za toto uznesenie a kto si myslí, že Slovensko naďalej patrí na Západ. A je také výrečné, že do tejto rozpravy sa nezapojil ani jeden vládny poslanec ani vo forme faktickej poznámky. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Ondro. Áno, ale my už sme zvykli, že koaliční predstavitelia alebo poslanci sa nezapájajú do rozpravy, v podstate je jedno, aká je téma. Pokiaľ to nie je ich téma alebo nie je im to z ústredia nariadené, aby niečo povedali. Nechcem to nejak hodnotiť, ja si myslím, že si asi všeobecne uvedomujeme alebo myslíme, že asi prečo to je. Problém ale je že, áno, vidíme a vnímame presne, to aj ja som jak si hovoril, to aj ja som spomenul, jednoducho Mníchov, že je to také mníchovanstvo. Je to naozaj také, že ako keby v kútiku duše naozaj už si želali, aby tí Rusi už vyhrali, aby porazili tú Ukrajinu, však sú to banderovci, a aby už bol koniec, aby proste sme tu mali Rusa blízko. Nech už je ten mier, však nejako bolo, nejako aj bude a my sa s tým nejakým spôsobom vysporiadame. Však s tými Rusmi si rozumieme a všetko bude dobré. Aj ropa bude, aj plyn bude, aj všetko bude. Ešte aj možno ruská samohonka a budeme s nimi neviem čo robiť ešte, tancovať nejaký oný kazačok alebo čo. Jednoducho, toto sú všetko také tie pofidérne predstavy, ktoré tu jednoducho fungujú a samozrejme v porovnaní s tým, že akým spôsobom sa vyjadrujú títo predstavitelia vládnej koalície voči našim partnerom a spojencom, že človek nezažije to, že by naozaj bolo tam nejaké pochopenie alebo porozumenie pre to, čo robia a nazývajú ich zákerne vojnovými štváčmi, tak ako ich nazývajú Rusi. Jednoducho, samá kritika, samé opovrhovanie. Toto sú veci, ktoré jasne nasvedčujú, že kam reálne spejeme, kam sa chceme uberať, kam chcú, aby sme sa uberali. Takže tie obavy sú na mieste, tie obavy sú reálne a tie obavy pociťujeme tu všetci. Takže je na nás všetkých a dúfam, že si to niektorí aj tu v opozícii či v koalícii uvedomia a hlavne v HLAS-e, že zrádzajú. Ďakujem.

Pán poslanec Krúpa, ďakujem za reakciu. A samozrejme, že sú možné rôzne názory, je možná aj kritika vo vzťahu k partnerom, veď od toho sú partneri partneri, že si povedia niekedy aj veci, s ktorými nesúhlasia alebo ktoré vidia inak, ale to nie je iba kritika. To je proste systémové nastavenie, že zo Západu čokoľvek ide, je to problém, je to zlé, je to hodné kritiky a z Východu všetko čo prichádza je v poriadku. To až pripomína to komunistické nastavenie, pokiaľ ide o postoj k týmto dvom svetovým stranám. Akože európske peniaze síce nesmrdia a v zásade sme radi, že sme súčasťou NATO, že keby bolo zle, tak má nám kto prísť na pomoc, ale nesprávame sa ako zodpovedný člen týchto zoskupení a správame sa ako nepriateľ vlastných politických partnerov a naopak, slovenskí vládni predstavitelia nadbiehajú totalitným a autoritatívnym režimom, nadbiehajú diktátorom, nadbiehajú skorumpovaným režimom lebo majú k nim bližšie ako k našim demokratickým spojencom.