39. schôdza

Pán poslanec Krúpa, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne kolegyňa Jurík. Ja len chcem pripomenúť, že my už sme raz v našej histórii kolaborovali a nedopadlo to dobre. Mali sme čo robiť nato, aby sme sa dostali naspäť medzi civilizované krajiny, aj tak nás potom ten sovietsky komunista zhltol. Takže žiadna sloboda z východu neprišla. Čiže máme škvrny na vlastnej minulosti a to si treba pamätať. Zároveň sa veľmi zabávam, keď počúvam koaličných predstaviteľov a koaličných poslancov, ktorí kritizujú ten západ, ktorí hovoria pozri sa, ako to tam vyzerá, to skrachuje, tam budú neviem proste demonštrácie, celé sa to tam rozpadne, ako ten ruský naratív, ktorý celý čas hovorí, že vlastne ten západ je zdegenerovaný atď. a to sa tak ako keby ukotvilo a dostalo až do špiku kosti týmto vládnym predstaviteľom, čo je ale úplne trápne, lebo ja nie som až taký mladý, bohužiaľ, ale ja si pamätám, že to isté hovorili komunisti. To isté hovorili komunisti dokola a dokola. Keď som mal nejakú reportáž alebo nejakú správu v komunistických správach za totality, tak to bolo že tam sa to všetko rúti, tam všetci demonštrujú, to je koniec, to je koniec. Ale keď si pozrieme, že ako ten svet vyzerá, no kde je že ľudia sa majú že dobre, že majú sociálny štandard, že je reálne bohatstvo, že je právny štát, že je sloboda, je to v Číne, je to vo Vietname? No houbeles, je to na západe. Lenže my naozaj nerobíme zahraničnú politiku, my robíme vnútornú politiku, ktorou proste normálne zavírujeme občanov na Slovensku, jednoducho im tvrdíme tieto bludy a takto ich otravujeme, to je hrozné. A zároveň chcem vidieť, kedy naozaj docielite ten mier, o ktorom celý čas hovoríte, len ho neotvoríte ako tému na tých bilaterálnych stretnutiach, kde ste takí šťastní, že si môžte podať s Putinom alebo s Lavrovom ruky. Kedy to tak akože už bude. Ďakujem.

Ďalší v poradí s faktickou pán poslanec Sabo.

Vďaka. Kolegyňa, minulý týždeň sme sa na hodine otázok pýtali konkrétne ministerky hospodárstva, že čo konkrétne Slovenská republika požaduje v prípade ďalšieho sankčného balíka, lebo Robert Fico opäť vložil nohu do dverí, už niekoľkýkrát. Nedozvedeli sme sa v odpovedi od ministerky hospodárstva, zato ministerka povedala teda, že táto vláda kontinuálne kritizuje Green Deal a je to perfídne, pretože to bola bývalá vláda Roberta Fica v roku 2019, ktorá bola v tom participatívnom procese, keď Green Deal vznikal, bol formulovaný a prijímaný a navyše ešte vtedy mali aj Maroša Šefčoviča ako komisára pre energetiku. Odvtedy sa samozrejme stali veci, ja tomu rozumiem, že bola tu pandémia, začala sa vojna, treba prehodnocovať a Európska komisia nie je slepá, práve to prehodnocovanie teraz v participácii všetkých členských krajín, mínus jednej, dvoch, prebieha, čiže ten hlavný light motív tejto Európskej komisie v tomto zložení je zvyšovanie konkurencieschopnosti, v reflexii na to, čo sa stalo v rokoch 2020 a neskôr po začiatku pandémie a vojny. No a rokuje teraz táto vláda? No pochybujem, akože nevidím nejaké proaktívne kroky, žeby sa pravidelne lietalo do Bruselu rokovať a hľadať tie najlepšie možné riešenia. Paradoxne vláda, ktorá hovorí v prípade vojenského konfliktu, že je potrebné hľadať tie všetky akože riešenia, všetko vyriešiť za spoločným stolom rokovaním, diplomaciou, no a namiesto toho vidíme Roberta Fica, ktorý sa hádže zase o zem a vydiera. Čiže keď prejde aktualizácia toho Green Deal, ono to už nebude Green Deal, už to bude nová enviromentálna politika, nový enviromentálny plán, tak ja sa budem naozaj veľmi pozorne zameriavať na koalíciu v súčasnom zložení, že čo budú rozprávať, že ako budú ten nový enviromentálny zelený plán kritizovať, lebo ja sa potom budem ich love language pýtať, že kde ste boli keď. A veľmi rád im to pripomeniem, že ten ich ačoentizmus je toxický.

Reagovať bude pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegom a kolegyni za všetky faktické poznámky. Ja som teda špeciálne zvedavá na hlasovanie strany HLAS musím sa priznať, pretože práve táto strana bola doteraz vždy, či už pri tých krokoch v zahraničnej politike, alebo aj vôbec pri tom vzďaľovaní sa európskym štandardom ticho. A pred časom pociťoval pán predseda strany, Matúš Šutaj Eštok takú potrebu vymedziť sa, alebo teda vzdialiť sa od strany SMER a pripomenul, že práve oni sú tým proeurópskym hlasom, ale ja sa pýtam páni, čo ste doteraz pre to urobili. Nikdy ste nehlasovali proti legislatívnym návrhom, ktoré sú tu jasne v rozpore s právom EÚ. Naposledy a stále sa tu rozprávame iba o tom, že kto môže za to hlasovanie Ústavy, no bude to KDH, bude to OĽANO. HLAS bol kde minulý týždeň v piatok, keď ste odhlasovali Ústavu, ktorá je v rozpore s právom Európskej únie. Keď sa niečo deje na vláde, tak kde sú vaši ministri, ako sa vymedzujú voči všetkým tým invektívam, ktoré idú voči našim európskym partnerom. V čom ste vy proeurópska strana. A ja si myslím, že tu už nestačí byť iba pekný, tu už reálne potrebujeme, aby ste boli hlasní tak, ako je aj názov vašej strany. A keď sa teda chcete pasovať do úlohy tých garantov nášho proeurópskeho smerovania, našej európskej prítomnosti ale aj budúcnosti, tak už prosím prestaňte byť ticho.

Ďalej mala vystúpiť písomné prihlásená pani poslankyňa Gregorová. Keďže nie je prítomná v sále, konštatujem, že jej možnosť vystúpiť prepadla, resp. stráca možnosť vystúpenia. Vyhlasujem preto kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec. Pán poslanec Dostál, máte slovo.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky bol doručený do podateľne Národne rady 8. januára 2025. Dnes máme 30. septembra 2025 a hovorím o tom z dvoch dôvodov. Jednak preto, že sa neustále odkladajú body rokovania a nie preto, že by poslanci o nich nechceli rokovať, ale preto, že koalícia neustále odmieta rokovať až do prerokovania všetkých bodov. Samozrejme v porovnaní s tým, že sa odkladajú návrhy na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, je to menej závažný problém, že sa takéto uznesenie, ktoré reaguje na aktuálnu situáciu na konci minulého roka a na začiatku tohto roka odkladá, ale je to problém tiež. A ten druhý závažnejší aspekt súvisí s tým, o čom vo svojom vystúpení hovoril aj pán poslanec Krúpa a síce, že my sme to síce neplánovali, ale je veľmi výstižné, že rokovanie o tomto bode programu pripadlo na výročie podpísania Mníchovskej dohody v roku 1938, keď spojenci Československa, Veľká Británia a Francúzsko nás hodili cez palubu a ustúpili agresívnej politike nacistického Nemecka, podporovaného fašistickým Talianskom. A symbolické je to najmä z toho dôvodu, že súčasná zahraničná politika je Mníchovanstvo ako vyšité. Je to presne ten istý prístup, aký vyčítame našim západným spojencom, špeciálne teda vo vzťahu k Ukrajine, keď Robert Fico a Ľuboš Blaha navrhovali zaviesť pamätný deň Mníchovskej zrady. Dvakrát predložili ten návrh zákona, novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Predložili ho v roku 2020 a 2021 a od roku 2022 ho prestali predkladať. No a tým dôvodom bolo, že kým vtedy to mohli použiť ako palicu na našich západných spojencov, že pozrite sa, ako nás naši západní spojenci zradili a nešlo im ani tak o ten princíp, išlo im o to protizápadné ostrie toho pripomenutia si tejto udalosti, tak od roku 2022 už museli byť ticho, lebo oni prešli presne na tú pozíciu, ktorú oprávnene môžeme vyčítať našim západným spojencom, tomu ako sa zachovali v Mníchove v roku 1938, keď tlačili na Ukrajinu, že nemá bojovať, keď hovorili, že má presadzovať mier a teda de facto vzdať sa agresii zo strany Ruska. A ja si myslím, že toto prirovnanie, lebo je to Mníchovanstvo, to čo robí súčasná vládna koalícia, toto prirovnanie je trochu príkre a nespravodlivé voči takým politikom, ako boli britský premiér Neville Chamberlain alebo francúzsky predseda vlády Édouard Daladier, lebo oni to naozaj mysleli úprimne. Oni si naozaj mysleli, že keď ustúpia Nemecku, tak sa Európa vyhne vojne. Bolo to 20 rokov po prvej svetovej vojne, po tragickej udalosti, ktorá nemala obdobu v dovtedajších dejinách a pod vplyvom tej traumy, áno, mysleli si, že politika ustupovania zlu, zločineckým režimom, môže zachovať mier. Strašne sa mýlili a bolo od nich cynické, že obetovali malý štát uprostred strednej Európy, ktorý ich vnímal ako svojich susedov, ale nerobili to s úmyslom ponechať priestor zločineckej diktatúra a podporiť ju, aby bola ešte silnejšia. Robili to so zámerom zachovať mier. Bolo to nesprávne, bolo to cynické, bol to omyl, ale nebolo to vedené zlým úmyslom, na rozdiel od toho, čo robí vláda Roberta Fica, na rozdiel od toho, čo robí súčasná vládna koalícia, lebo oni sú v podstate podporovateľmi Ruska. Oni sa len tak tvária, že odsudzujú porušenie medzinárodného práva, ani nie sú schopní povedať, že je to ruská agresia, že spravodlivý mier by mal znamenať obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny. Oni, ich mentálny svet je bližší Vladimírovi Putinovi ako Volodymyrovi Zelenskému. Ich mentálny svet je bližší Čínskemu diktátorovi Si Ťin-pchingovi, ako západným politikom a našim spojencom z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. A je to veľmi smutné, lebo ešte pár rokov dozadu žiadna takáto zahranično-politická deklarácia nebola potrebná, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí na západ, lebo bolo jasné, kto sú naši spojenci, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a ja keď som bol v rokoch 2016 až 2020 opozičným poslancom, tak ten konsenzus začali spochybňovať iba poslanci za fašistickú stranu. Tí začali spochybňovať naše členstvo v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, ale vtedy aj vládnuce strany, vrátane vládnuceho SMER-u, ktorého súčasťou bol vtedy aj HLAS, alebo teda politici, ktorí neskôr vytvorili hlas, tak ani oni ani v najmenšom, aspoň na začiatku nespochybňovali, že Slovensko patrí do Európskej únie a do NATO a bol na tom konsenzus. Všetky dôležité zahranično-politické rozhodnutia sa prijímali takmer jednomyseľne, teda mimo tých fašistov, ale ten konsenzus je už žiaľ niekoľko rokov preč a je preč preto, lebo sa SMER aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko z civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznak
===== ...aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u, posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko s civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznakmi pripúšťajú, že by sme mohli tieto zoskupenia opustiť, ale vytvárajú tým u svojich voličov cestu k tomu, aby zmenili doteraz pozitívny názor na členstvo Slovenska v týchto zoskupeniach a reálna praktická politika, spôsob vyjadrovania sa vrcholných predstaviteľov vládnej koalície o našich západných spojencoch je nepriateľský. Na rozdiel od vyjadrovania sa o východných diktátoroch. A o domácej politike ani nehovorím lebo samozrejme, že je to všetko motivované domácou politikou a tým, že sa správajú akoby Slovensko bolo na ceste k autoritatívnemu režimu. Už to nie je iba o korupcii, už to nie je iba o rozkrádaní, je to o spochybňovaní demokratického právneho štátu, demokratického systému, systému liberálne demokracie. A preto bude zaujímavé zajtra si pozrieť, kto zahlasuje za toto uznesenie a kto si myslí, že Slovensko naďalej patrí na Západ. A je také výrečné, že do tejto rozpravy sa nezapojil ani jeden vládny poslanec ani vo forme faktickej poznámky. Ďakujem.

Na vaše vystúpenie faktická poznámka od pána poslanca Krúpu, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, Ondro. Áno, ale my už sme zvykli, že koaliční predstavitelia alebo poslanci sa nezapájajú do rozpravy, v podstate je jedno, aká je téma. Pokiaľ to nie je ich téma alebo nie je im to z ústredia nariadené, aby niečo povedali. Nechcem to nejak hodnotiť, ja si myslím, že si asi všeobecne uvedomujeme alebo myslíme, že asi prečo to je. Problém ale je že, áno, vidíme a vnímame presne, to aj ja som jak si hovoril, to aj ja som spomenul, jednoducho Mníchov, že je to také mníchovanstvo. Je to naozaj také, že ako keby v kútiku duše naozaj už si želali, aby tí Rusi už vyhrali, aby porazili tú Ukrajinu, však sú to banderovci, a aby už bol koniec, aby proste sme tu mali Rusa blízko. Nech už je ten mier, však nejako bolo, nejako aj bude a my sa s tým nejakým spôsobom vysporiadame. Však s tými Rusmi si rozumieme a všetko bude dobré. Aj ropa bude, aj plyn bude, aj všetko bude. Ešte aj možno ruská samohonka a budeme s nimi neviem čo robiť ešte, tancovať nejaký oný kazačok alebo čo. Jednoducho, toto sú všetko také tie pofidérne predstavy, ktoré tu jednoducho fungujú a samozrejme v porovnaní s tým, že akým spôsobom sa vyjadrujú títo predstavitelia vládnej koalície voči našim partnerom a spojencom, že človek nezažije to, že by naozaj bolo tam nejaké pochopenie alebo porozumenie pre to, čo robia a nazývajú ich zákerne vojnovými štváčmi, tak ako ich nazývajú Rusi. Jednoducho, samá kritika, samé opovrhovanie. Toto sú veci, ktoré jasne nasvedčujú, že kam reálne spejeme, kam sa chceme uberať, kam chcú, aby sme sa uberali. Takže tie obavy sú na mieste, tie obavy sú reálne a tie obavy pociťujeme tu všetci. Takže je na nás všetkých a dúfam, že si to niektorí aj tu v opozícii či v koalícii uvedomia a hlavne v HLAS-e, že zrádzajú. Ďakujem.