39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dúfam, že pán Lučanský tu zostane a teda aspoň ako faktickou poznámkou to podporí. Nie?
Ste tu jeden jediný z koalície, tak. A ešte vie. Áno, tak aj vy sa môžete zapojiť.
Dobre, poďme k tým dočasným vyrovnávacím opatreniam. Skúsenosti zo sveta nám ukazujú naozaj jednu veľmi dôležitú vec. A to je tá, že nerovnosti sa sami od seba len tak neodstránia.
Nestačí, že budeme mať v zákone napísané, že zakazujeme segregáciu. A rovnako tak ani nestačí to, že v ústave máme, že diskriminácia na základe rodu, pohlavia či zdravotného postihnutia je nepripustná. Papier síce znesie všetko, ale realita životov je o mnoho tvrdšia.
Nestačí povedať ľuďom, že však máte právo na vzdelanie. Každý má v tejto spoločnosti dvere otvorené. No ale to ešte neznamená, že každý týmito dverami dokáže aj vojsť.
A ak sa pýtame, že prečo to tak je, tak odpoveď je naozaj veľmi jednoduchá. Pretože nie všetci stojíme na rovnakej štartovacej čiare. Niekto má to šťastie, že vyrastie v rodine, kde je vzdelanie naozaj prioritou, kde rodičia vedú svoje deti k tomu, aby táto príležitosť vzdelávať sa bola prirodzenou súčasťou života.
Ale iní ľudia žijú celé generácie v chudobe a nemajú prístup ani k bežným možnostiam a ani k podpore. Títo mladí ľudia sú teda od začiatku od svojho narodenia v nevýhode a bohužiaľ to nie je ich vlastnou vinou. A preto by sme im mali pomáhať, podporovať ich a umožniť im tieto nerovné príležitosti nejakým spôsobom vyvažovať, pretože v tom systéme, ktorý dnes máme nastavený tak, ako máme, jednoducho nie sú schopní súťažiť. Čísla hovoria naozaj veľmi jasne a je to krutá realita, pretože napríklad úplné dokončené stredoškolské vzdelanie má v súčasnosti na Slovensku len menej ako 20% Rómov, ktorí sú mladší ako 24 rokov, kým samozrejme v porovnaní s nerómskou populáciou je to až 90%, čo je teda veľmi markantný rozdiel. A keď sa pozrieme na podiel Rómov na vysokých školách, je to ešte žalostnejšie, pretože sa tam nenachádza ani len 1%.
Podotýkam fakt, že menej ako 1%. U väčšinovej populácii je to proste bežná cesta k lepšiemu životu a pre rómske deti je toto nedosiahnuteľný sen. Ak uvážime, že nožnice sa medzi majoritou a deťmi z rómskych komunít dotvárajú už veľmi skoro v podobe napríklad segregácie samostatných pavilónov a tak ďalej, tak sa asi nie je čomu čudovať.
Deti, ktoré sa dostanú na strednú školu, pokračujú len ďalej 6%, a 6% len dokončí vzdelanie. A keď sa aj niektorí z nich naozaj prebojujú aj potom na univerzitu, tak ešte aj na tejto univerzite zastávajú bez podpory, osamelí a často v prostredí, kedy majú pocit, že je tam nie veľmi hostinné prostredie, že tam jednoducho nepatria. Tu podotýkam ešte jednu dôležitú vec, že my v podstate na Slovensku nemáme ani nastavené nejaké konkrétne politiky k tomu, aby sme pomáhali rómskym študentom, aby prichádzali na tieto vysoké školy.
Nehovoriac o tom, že aj keď sme sa snažili, ešte z pozície, keď som pôsobila na úrade Splnomocnenca vlády pre rómske komunity ako externá prispievateľka a tvorkyňa stratégií, a keď sme sa snažili vytvoriť koncepciu a snažili sme sa nastaviť nejaké opatrenia, tak vždycky nám bolo povedané, že tieto veci, tieto kritéria nie sú merateľné, nie sú to dobré ukazovateľe, a jednoducho, pretože nevedieme dáta o počtoch rómskych detí, či už na základných, stredných, alebo najmä aj vysokých školách. A ja sa pýtam, ako teda chceme nastaviť politiky tohto štátu, keď nemáme ani len dáta, z ktorých by sme sa mohli nejakým spôsobom odrážať.
Nejde tu však len o deti alebo mladých ľudí, ktorí vyrastajú v chudobných rómskych komunitách. Dočasné vyrovnávacie opatrenia sa týkajú aj ďalších skupín obyvateľstva, pretože medzi sebou máme aj takých, ktorí sa narodili sa teda s iným pohlavím. Ako už vieme, tak máme že vraj dva pohlavia.
A ja dnes budem hovoriť najmä o ženách. Je to v podstate problém ten, že v našej spoločnosti máme také ukotvené predsudky o tom, že máme tu určité pohlavie, ktoré nie je predurčené do povolania v určitom odbore. A nejde o nedostatok talentu alebo o nedostatok schopností.
Ide o bariéry, ktoré máme v hlavách a ktoré si nastavila dlhodobú spoločnosť v podobe rodových stereotypov. A aj keď sa v tejto sále nie je veľmi často a nie je to veľmi obľúbená vec, že by sa mohlo používať slovo rod, je to v podstate fakt. Rodové stereotypy sú súčasťou našich spoločenských noriem a pravidiel.
A bez toho, aby sme si tento fakt uznali, nebudeme môcť nastaviť také politiky do budúcna, ktoré by eliminovali tieto bariéry prístupu ženám k určitým povolaniam a do určitých študijných odborov. Ja viem, mnohí si dneska poviete, že v podstate to je hudba minulostí, kedy to možno tak bolo. Ale dnes, keď sa už, neviem, dievča rozhodne, že chce byť automechanička, tak má tú možnosť a podobne.
Ale ono to nie je také jednoduché ani také čierno-biele. Pretože ak sa ženy rozhodnú ísť cestou napríklad inžinierstva či informatiky, tak často musia dokazovať oveľa viac ako ich mužskí kolegovia. Výskumy totiž opakovane potvrdzujú, že napriek tomu, že dievčatá napríklad v matematike alebo v prírodných vedách dosahujú rovnaké, dokonca by som povedala, že lepšie výsledky ako chlapci, tak napriek tomu ich počet v odboroch vedeckých alebo technických smerov je o mnoho nižší.
No a prečo to tak je? Je to práve tým radovým stereotypom, o ktorých som hovorila. Pretože v našich hlavách nejako tak je, že chlapci sú v matematike lepší a technika nie je úplne pre dievčatá.
A chlapci sú lepší v konštruovaní a v logike. Zatiaľ čo pre dievčatá je prirodzenejšie, keď si vyberajú povolania, kde môžu uplatňovať svoj prirodzený talent starostlivostí o deti alebo o druhých, o chorých a podobne. Čo vlastne nepriamo vytvára tlak na smerovanie dievčat do určitých odborov.
Výskumy takisto potvrdzujú aj to, že ženy s rovnakou kvalifikáciou ako muži dostávajú menej ponúk, majú nižšie platy a v práci oveľa častejšie celia predsudkom a dokonca aj sexuálnemu obťažovaniu. Takisto tvrdia, že až 40 % žien v stem odboroch odchádza uprostred kariéry. A nie je to preto, že by tieto ženy zlyhávali, ale jednoducho preto, že toto prostredie ich jednoducho neudrží.
Udávajú naozaj veľmi nevľúdnu firemnú kultúru, nedostatok kariérneho rastu, udávajú, že ich mužskí kolegovia sú preferovaní a majú pocit, že v porovnaní s mužmi nie sú rovnako oceňované. Španielska štúdia z roku 2025 najvyššie upozorňuje na to, že absolventky inžinierstva čelia horším pracovným výsledkom než mužskí kolegovia. A to konkrétne v tej oblasti, že menej získajú prvé zamestnanie v odbore alebo dostanú španielska štúdia z roku 2025 navyše upozorňuje na to, že absolventky inžinierstva čelia horším pracovným výsledkom než mužskí kolegovia, a to konkrétne v tej oblasti, že menej získavajú prvé zamestnanie v odbore, alebo dostanú nižšie finančné ohodnotenie. A toto tiež teda významným vplyvom môže ich motivovať, alebo nemotivovať, aby smerovali do určitých technických odborov. Osobne si myslím, ale že to nie je len nejaká osobná tragédia a konkrétne len pre ženy, ale je to obrovská strata pre celú spoločnosť, ak spoločnosť takýmto spôsobom demotivuje ženy, aby pôsobili v odboroch, na ktoré majú predispozície, alebo talent. Pretože tým prichádzame vďaka ich talentu, alebo straty ich talentu o inovácie a o ich potenciál, ktorý by mohol naozaj byť prínosom pre našu ekonomiku, alebo ktorý by mohol posúvať Slovensko dopredu.
Ďalším, ďalšou špecifickou skupinou sú žiaci, alebo študenti, študentky so špecifickými potrebami, kde tiež z výskumov samozrejme vychádza a bola to konkrétne analýza, to dá rozum, ktorá bola na vysokých školách realizovaná, ktorá hovorí o tom, že na vysokých školách neštuduje ani 1 % študentov a študentiek so špecifickými potrebami. Sem samozrejme patria žiaci, ktorí sú so zdravotným znevýhodnením, s autizmom, alebo poruchami učenia sa a aj keď hovoríme, že vysokoškolské štúdium je teda určené iba pre elitnú skupinu, teda tých najlepších, dalo by sa očakávať, že podiel týchto študentov na vysokých školách, na stredných bude o mnoho vyšší, najmä ak zohľadníme tú skutočnosť, že tých, ktorí ukončia základné vzdelávanie je 60 tis., ale strednú školu ukončí už iba 7 tis. z nich a na vysokej škole sa nachádza iba stovka z nich. Takže toto sú tak markantné rozdiely v tom, že na mieste poukazujú, že mnohé z týchto detí nám proste odpadávajú sitom vzdelávania a strácame tu vyše 50-tisícový potenciál a mladých ľudí so špeciálnymi, vzdelávacími potrebami.
Povedzme si pravdu, naša spoločnosť, bohužiaľ, stále rozmýšľa v určitých škatuľkách, alebo kategóriách, ktoré triedime podľa toho, kto je akým, aké má pohlavie, akú má farbu pleti, z akého je sociálnoekonomického zázemia, akého je pôvodu a práve týmto krabičkám, alebo škatuľkám, dávame akúsi váhu a ak tieto škatuľky v spoločnosti máme, tak potom naozaj nestačí mať len nejaké neutrálne opatrenia a tváriť sa, že sme všetkým dali rovnakú šancu, lebo to nie je pravda. Je to iba ilúzia. Skutočná spravodlivosť znamená viac než to, že sa prihlásime k tomu, že všetci majú právo. Znamená to, že budeme aktívne vytvárať a prístup ku kvalitnému vzdelávaniu takému, ktoré naozaj otvára dvere k prestížnym povolaniam a k rozhodovacím miestam, z ktorých boli celé menšiny, celé desaťročia naozaj, že doslova vytláčané.
Presne toto je naša úloha, ak to naozaj myslíme vážne s rovnosťou, tak potom je nevyhnutné začať konať a jednou z týchto možností ako sa popasovať s rôznymi dopadmi diskriminácie a stereotypov je, alebo sú dočasné vyrovnávacie opatrenia. Ešte predtým, ale ako vám bližšie popíšem praktické príklady toho ako tieto dočasné vyrovnávacie opatrenia môžme aplikovať konkrétne v oblasti vzdelávania na stredných a vysokých školách, tak je dôležité povedať tú najdôležitejšiu vec, a to je tá, že dočasné vyrovnávacie opatrenia nie sú v našej legislatíve aj niečím výnimočným. My už uplatňovanie dočasných vyrovnávacích opatrení máme dlho v zákone, a to vďaka antidiskriminačnému zákonu, konkrétne podľa § 8a tohto zákona, ktorý bol prijatý v roku 2004, to znamená, že pred viac ako dvadsiatimi rokmi, je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení veľmi pozitívnou vecou, ktorá neznamená diskrimináciu, ale smeruje k odstráneniu znevýhodnení a zabezpečuje rovnosť príležitostí a nielen v oblasti vzdelávania ale aj v oblasti zamestnávania, kultúry, v oblasti zdravotnej starostlivosti, v oblasti bývania, alebo služieb.
Zároveň tento zákon antidiskriminačný, definuje aj presné nástroje akými sa môžu tieto dočasné, vyrovnávacie opatrenia implementovať, ako sú napr. rôzne prípravné programy, alebo šírenie informácie, informácií o týchto programoch, alebo aj o tom ako sa môžte uchádzať o nejaké miesto v zamestnaní, alebo v systéme vzdelávania a zároveň antidiskriminačný zákon presne popisuje aj podmienky za akých majú byť tieto dočasné, vyrovnávacie opatrenia prijímané, a to znamená, že musí existovať naozaj preukázateľná nerovnosť, cieľom ich musí byť túto nerovnosť odstrániť a základom je, že musia byť primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa. Pravdou teda je, že zákon už viac ako dvadsať rokov umožňuje aj školám vytvárať takéto motivačné a prípravné programy, ale napr. aj vyčleniť niekoľko počet miest na prijatie študentov z rôznych menšín a vyrovnávať tak ich šance a zároveň aj pravdou je, že za tých dvadsať rokov sa v tejto oblasti neurobilo, ja si odvažujem povedať, že nie, že takmer nič, ale vôbec nič. Naopak, po tých dvadsiatich rokoch, čo tu máme legislatívne ukotvené, stále v spoločnosti prevláda mýtus, že tieto dočasné vyrovnávacie oparenia sú pozitívnou diskrimináciou. To znamená, že v zásade tu panuje taký mýtus, že niekomu niečo tým, že ho preferujeme, tak ubližujeme viac-menej majorite, hej. V podstate si myslím, že toto je presne tá ukážka, alebo skôr dôkaz toho, že inklúzia je nevyhnutnosť spoločnosti, je stále nepochopená, pretože my stále vlastne tú rovnosť vnímame ako nejakú súťaž, kde jeden získa, tak druhý automaticky stratí. Ale v skutočnosti ide o to, aby každý dostal vlastne férovú šancu začať z nejakej štartovacej čiary, je to ako napr., keď sa postavíte na nejakú štartovaciu čiaru o kom viete, že nemáte rovnaké schopnosti ako vy, napr. s dieťaťom a dáte mu jednoducho náskok. Je to úplne prirodzená, ľudská vec a že keď viete, že je niekto slabší, tak mu podáte pomocnú ruku. Neznamená to automaticky, že vy prehráte.
Ale poďme teda konkrétne na tie príklady ako môžu stredné, alebo vysoké školy uplatniť tieto dočasné vyrovnávacie opatrenia, prostredníctvom nejakých pozitívnych vecí a začneme afirmatívnou mobilizáciou. Tá znamená, že cielene podporujeme ľudí z určitých skupín, aby sa uchádzali o nejaké pracovné miesta, alebo v tomto prípade, o štúdium a robí sa to napr. tak, že sa propagujú konkrétne študijné odbory, alebo konkrétne povolanie, alebo sa organizujú nejaké prípravné, či rekvalifikačné kurzy. Príkladom je aj program, "Aj ty máš šancu", ktorý realizovala nezisková organizácia CVEK, konkrétne na Ekonomickej univerzite v Bratislave, a tými nástrojmi boli napr. to, že vytvorili video, ktoré bolo určené rómskym študentom, aby ich povzbudili, alebo motivovali k tomu, že môžu študovať na tejto univerzite. Súčasťou toho boli aj rôzne návštevy na tých stredných školách, kde boli poskytované študentom z marginalizovaných komunít rôzne možnosti štúdiá, alebo informácie o tomto štúdiu a samozrejme takéto, dá sa povedať, že mäkké opatrenia dokážu osloviť mladých ľudí a ktorí majú samozrejme, ale nejaké kvázi, schopnosti a dôležité je, že títo ľudia si sami neveria a často kvôli predsudkom okolitej spoločnosti, alebo zo svojho okolia a práve, keď sa skombinujú s týmito prípravnými kurzami, tak tým sa lepšie otvára cesta na to, aby sa pomáhali vyrovnávať tie šance a aby boli rovnako dobre potom pripravení napr. na prijímacích skúškach.
Ďalším takým nástrojom sú tzv. afirmatívne preferencie. Tu sa napr. pri prijímaní do škôl zohľadňuje už konkrétne etnicita, alebo rod, alebo zdravotný stav, alebo nejaké iné znevýhodnenie. V praxi to znamená, že ak máte rovnaké predpoklady, tak pri dvoch ľuďoch, ktorí majú rovnaké predpoklady, dostane prednosť ten uchádzač, ktorý je zo znevýhodnenej skupiny. Príkladom je napr. existujúci program "zdravé komunity", ktorý naozaj systematicky zamestnáva Rómov a Rómky z vylúčených komunít ako zdravotných asistentov a ukazuje sa, že v praxi sú práve takéto opatrenia veľmi účinným nástrojom na vyrovnávanie šancí.
Ďalej existujú také programy, ako nástroje, ako sú napr. silné preferencie, tu získavajú uchádzači zo zvýhodnených skupín výhodu, ak spĺňajú minimálne kritériá na danú pozíciu a takýmto príkladom sú napr. programy zdravotných asistentov v rómskych komunitách, alebo terénnych, sociálnych pracovníkov, alebo, toto sa uplatňuje aj v školstve, rómskych asistentov, učiteľ, ale to naozaj len vo veľmi výnimočných príkladoch a na školách, kde je väčšinová populácia rómska.
Potom je ďalším nástrojom tzv. tibrake, preferencia, ktorá zase fungujú tak, že ak sú dvaja uchádzači rovnako kvalifikovaní, tak prednosť samozrejme dostane ten, ktorý patrí do znevýhodnenej skupiny.
Ďalšími nástrojmi sú napr. slabé preferencie, ktoré znamenajú, že etnicita, rod, alebo iné znevýhodnenie je len jedným z viacerých posudzovaných kritérií, pričom každé kritérium má rovnakú váhu, teda nejde o nejaké jednoznačné uprednostnenie, ale naozaj o také férovejšie zohľadnenie širšieho kontextu.
No a nakoniec sú potom už tie kritizované kontraverzné kvóty, ktoré predstavujú skôr ašpiratívne ciele a napr. to znamená zvýšiť podiel žien, alebo študentov z chudobného prostredia na vysokých školách a neviažu sa teda na nejaké sankcie, ak sa cieľ nesplní, ale dávajú jasne signál, že táto zmena je veľmi potrebná a musí byť aktívne podporovateľné. Všetky tieto nástroje, áno, všetky tieto nástroje, už som skončila? 2 minúty, áno, ja už končím, hej.
Všetky tieto nástroje od afirmatívnej mobilizácie cez preferencie až po kvóty nám naozaj umožnia vytvoriť silný vzdelávací systém, ktorý je spravodlivý, inkluzívny a ktorý naozaj poskytne reálnu šancu každému bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza, alebo aké prekážky musel v živote prekonať a na záver úplný, k tomuto zákonu je potrebné povedať ešte jednu dôležitú vec. Návrh zákona je naformulovaný tak, že neprikazuje, dáva možnosť stredným a základným školám, aby mohli dočasné vyrovnávacie opatrenia implementovať v praxi. Je potom na školách, aké nástroje z tých, ktoré sú ponúkané a napr. aj prostredníctvom antidiskriminačného zákona, samy tieto školy príjmu, dôležité je, aby začali sme o tomto zásadnom probléme diskutovať a aby sa týmto začalo vedenie stredných a vysokých škôl naozaj intenzívne zaoberať.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)

Sme otvorili, ešte neuzavreli, aha, okej. Takže, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ide o tlač 695.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií ako aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som, prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Tak pri tejto zběsilej jízde sa nám podarilo aj s pánom spravodajcom sa stretnúť konečne tuto, takto obidvaja, že aj ja som prišiel, aj pán spravodajca. No, toľko k tomu.
Takže ten zákon je veľmi jednoduchý a myslím si, že má podporu naprieč poslaneckou snemovňou, pretože podobný návrh dával aj pán poslanec Ferenčák, ktorý ho má už v druhom čítaní. Takže je nechcem nejak veľmi naťahovať. Určite, hovorili sme o tom aj s ministrom zdravotníctva ešte pred nejakými mesiacmi, keď sme ten zákon podávali, opakovane podávali, ide o to, že takáto úprava sa nachádza aj v okolitých krajinách, aj v Českej republike to riešili, v Poľsku, v Litve a v ďalších krajinách, kde podobne ako ďalšie návykové látky alebo látky, ktoré teda nejakým spôsobom významne vplývajú na detský organizmus, sú nejako vekom obmedzené, dokonca v niektorých krajinách až do 18 rokov, v niektorých do 16, v niektorých do 15. My teda navrhujeme v tom našom návrhu, že do 15, pán Ferenčák až do 16, my len súhlasíme. Tam bol dobrý argument, že keď majú 16, tak takmer naisto už nie sú na základnej škole, čiže v podstate aby to pokrylo tých, ktorí chodia na základnú školu a prípadne tých, ktorí majú ešte tú povinnú školskú dochádza.
K odôvodneniu, je to veľmi jednoduchá, pretože tá zhoda, tak to nepotrebujem, necítim potrebu vysvetľovať do podrobnosti, ale je jasné, že neobmedzené konzumovanie takýchto energetických nápojov s vysokým obsahom kofeínu, cukru, taurínu a ďalších, spôsobuje významné riziká a skutočne sa stali prípady, že po požití takýchto nápojov deti skončili v nemocnici s vážnymi následkami. Takže si myslím, že táto regulácia, podobne ako to regulujeme v prípade nikotínu alebo alkoholu u mladistvých, u detí, tak je veľmi správna.
Takže ja vám ďakujem, že na to všetci myslíme, že sa vieme zhodnúť a ak by ste teda podporili náš zákon, fajn. Keď to urobíte formou podpory zákona pán poslanca Ferenčáka, tiež fajn. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, týchto zákonov tu prišlo aj od vás niekoľko, a teda aj od kolegu Ferenčáka. Ja s tými zákonmi mám veľký problém, nie preto, že by som si myslel, že majú deti piť Red Bull, ale myslím si, že tá regulácia by mala vyzerať mierne inak. Mám výhrady aj voči regulácii, ktorú navrhuje pán kolega Ferenčák, som mu to povedal na našom neoficiálnom výbore, keďže sme neboli neuznášaniaschopní, ale teraz je reč o vašom návrhu zákona.
Navrhujete obmedzovať nápoje, ktoré obsahujú nielen kofeín, ale iné látky, konkrétne draslík. Ja si myslím, že tu narazíme na nejaký problém. Možno by bolo dobré, keby sme naháňali jedného zajaca, teda ten kofeín a neriešili tam tie ostatné zložky, pretože draslík je, rozumiem môže byť potenciálne nebezpečný, ale zároveň je to nevyhnutný prvok na to, aby fungovala naša homeostáza v našom organizme. A poviem vám taký nápoj, ktorý obsahuje draslík vo väčšej koncentrácii ako tej, ktorú popisujete vy vo svojej regulácii, a to je že pomarančový džús. V pomarančovom džúse je viac draslíka, ako je to povolené číslo, ktoré ste navrhli v zákona, že to skrátka ani džús by sa nemohol deťom podávať. A nemyslím si že teda, máme tu paniku z toho, že ľudia sú otrávení džúsmi pomarančovými, že toto by som, ak by to náhodou teda prišlo do druhého čítania, určite navrhol zredukovať. Naháňajme jedného zajaca, naháňajme ten kofeín, ktorý má už nejaký evidence, a pri tom draslíku by som bol trošku taký opatrnejší. Nemyslím si, že ten návrh na zákaz nápojov s obsahom draslíka je správnym riešením. Ďakujem.

Sa mi to podarilo, ďakujem pekne. Keď sa mi to už podarilo, tak si povieme, ja mám rád ako vecnú parlamentnú debatu aj keď je možno v nejakých drobných veciach. Priznám sa, takúto informáciu o tom draslíku nemám. Konzultovali sme to s kolegami z Českej republiky kde prijímali podobnú úpravu, a teda aj s nejakými odbornými predpokladmi. Samozrejme, ako ste povedali, v prípade že tie veci nesedia, môžme sa o tom baviť v druhom čítaní. Naozaj si nemyslím, že by nemohli deti piť normálny pomarančový džús, samozrejme. Takže ak by boli v niektorých takýchto nápojoch takého problémy, tak to vieme vyriešiť.
Veľmi pekne ďakujem za upozornenie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, tento návrh je vám dobre známy. Ja som ho podala už pred letom a bol aj medializovaný. Našou snahou je zaviazať premiéra silou parlamentu a vlastne silou pléna, aby sme si naozaj v našom európskom spoločenstve nielenže nerobili hanbu, ale aby sme ho nerozbíjali v časoch, kedy je naša bezpečnostná situácia mimoriadne zložitá, aby sme využívali tie mechanizmy, ktoré máme na to, aby sme nepriateľa, ktorým je Rusko, naozaj zatlačili a prinútili, aby vo vojne voči nášmu susedovi Ukrajine nepokračoval. Jedným z takýchto nástrojov je sankčná politika, ktorú tak premiér Fico, ale aj jeho blízky priateľ Orbán využívajú na to, aby vydierali našich európskych partnerov, s ktorými sme v jednom spoločenstve, s ktorými máme mať jeden cieľ, a to je bezpečnosť Európskej únie. No ako vidíme, pán premiér si to vykladá po svojom a tento sankčný mechanizmus zneužíva, za čo sa hanbíme mnohí, ktorí sme podpísaní pod týmto uznesením, je nás naozaj vyše pätina parlamentu. A preto vás vyzývam k tomu, aby ste podporili toto uznesenie a aby sme raz a navždy zabránili Robertovi Ficovi, aby takýmto spôsobom naozaj svoju možnosť hlasovať na Rade nezneužíval v neprospech Slovenska, ale aby sme povzbudzovali jednotu a ťažké časy, v ktorých sa Európska únia nachádza.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 929 z 1. júla 2025 pridelil návrh skupiny poslancov pod tlačou 889 na prerokovanie výboru pre európske záležitosti. Zároveň určil, aby výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a podal návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti návrh prerokoval na svojej 40. schôdzi dňa 9. septembra 2025, avšak neprijal žiadne uznesenie, nakoľko za návrh uznesenia nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.
Bol som určený za spravodajcu výboru k tlači 889, preto podávam správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Pokiaľ ide o návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, zatiaľ navrhujem hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho predložili navrhovatelia, pokiaľ z rozpravy nevyplynú ďalšie návrhy.
Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som odôvodnil v druhom čítaní návrh zákona o podmienkach predaja energetických nápojov. Samotný návrh zákona je kľúčový, pretože pojednáva o ochrane detí, aby neboli vystavené účinku nadmerného užívania látok, ktoré spôsobujú problémy pri ich vývine a vývoji. Registrujem, aj kolega pre chvíľočkou vystúpil, pán Vašečka, kde chcel takisto upravovať tieto podmienky. A v prvom čítaní, v podstate tento náš návrh zákona je už v druhom čítaní, bol podporený aj kvórom 133 poslancov, čo si nesmierne vážim. Zároveň chcem vás oboznámiť, že od prvého čítania som absolvoval množstvo stretnutí na úrovní ministerstiev, to znamená, pri príprave boli účastní ministerstvo školstva tohto návrhu zákona v prvom čítaní, po ich schválení som komunikoval s ministerstvom zdravotníctva, s ministerstvom pôdohospodárstva, zároveň záštitu nad prípravou alebo upresnením tohto zákona prevzalo ministerstvo hospodárstva, konkrétne v osobe štátneho tajomníka Vladimíra Šimoňáka, za čo mu takisto chcem veľmi poďakovať, pretože jeho prístup bol otvorený a konštruktívny s tým, čo som ja mal základnú požiadavku, aby sa neupustilo od podstaty tohto zákona a to je, aby deti nemali prístup k nákupu energetických nápojov, ktoré majú na nich škodlivé účinky. V rámci tohto konania na ministerstve hospodárstva aj individuálne so mnou rokovali aj Zväz výrobcov energetických nápojov a sladených nápojov, a takisto aj som komunikoval so Zväzom predajcov všeobecne, ktorí takisto vzniesli pripomienky k tomuto návrhu zákona.
Samotná opodstatnenosť, už som to spomínal aj v prvom čítaní, tak hlavné dôvody a ciele sú zdravotné riziká a takisto aj negatívne účinky na mladistvých, kde už na základe štúdií a reálnych štúdií je preukázaný negatívny vplyv nielen na ich sústredenie, na vývin, ale aj na poruchy, ktoré vzniknú nadmerným užívaním týchto nápojov. Nie sme jediná krajina, ktorá tu teraz ide vytvoriť zákon a ideme sa tváriť v rámci Európy, že my sme na to prišli. V podstate pridávame sa k iným krajinám v rámci Európy, ktoré už takýto zákaz prijali a nie je to len Poľsko, pobaltské krajiny, ale aj Veľká Británia už to raz, síce nie v Európskej únii, ale prijala takisto pod 16 rokov zákaz predaja týchto energetických nápojov. Taký istý návrh zákona, ako ja mám predložený, predložili aj teraz Švédsko, myslím, Nórsko je tam a pridávajú sa ďalšie krajiny. Takisto vychádzali na základe štúdií, ktoré aj oni si odôvodňovali a boli prijaté v ich národných parlamentoch.
Čo je dôležité, treba povedať, že po prijatí v druhom čítaní, my musíme prejsť procesom vnútrokomunitárneho legislatívneho procesu s Európskou úniou, pretože tam spadá tento zákon aj pod európsku legislatívu. My v druhom čítaní, po schválení musí byť, poviem, preto čakáme, keď sa schváli presne, vtedy pripravíme celé podklady na to, aby sme ho zaslali na Európsku komisiu s tým, že tento proces bude trvať tri až šesť mesiacov maximálne a až potom sa vráti do tretieho čítania. Ak budú pripomienky v rámci tohto konania, tak budeme musieť tiež na nich reagovať. Preto po druhom čítaní sa preruší hlasovanie a musíme spustiť tento proces. No a, samozrejme, treba vnímať aj sociálne dôsledky, pretože aj s výrobcami keď som mal diskusiu, tak boli také zaujímavé názory, že ak by to bolo len do trinásť rokov, tak by to bolo možno akceptovateľné, ale neustúpil som z podmienky šestnástich rokov a takisto som neustúpil z podmienky objemu, to znamená 150 mg/l, pretože väčšina energetických nápojov je 180 mg/l. Je to hranica, ktorá sa určuje so zásadným vplyvom na vývin a vývoj.
V rámci tohto procesu po prvom čítaní a tých stretnutiach, ktoré som spomínal, bol pripravený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý reflektoval všetky pripomienky vznesené jednotlivými inštitúciami, ako som spomínal a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh som predložil na hospodársky výbor ako gestorský výbor a takisto chcem poďakovať kolegovi Igorovi Šimkovi, ktorý sa ho zhostil a ho tam predniesol. Ešte predtým musím povedať, že prešiel niekoľkonásobnou kontrolou právnou a na záver aj kontrolou legislatívy v rámci Národnej rady, takže aj za ich ochotu veľká vďaka. Takže doslova by mal byť pripravený aj ten pozmeňujúci návrh na bodku, čiarku presne, aby sme aj v rámci konania v Európskej únii mali tento zákon pripravený, ako poviem, na mašličku, to znamená, preto aj v rámci pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý bol prijatý v gestorskom výbore, došlo k niektorým zmenám. Preto som sa aj, keď ste komunikovali niektorí so mnou, tak som vám objasnil, že sme reflektovali určité pripomienky, tak aby každý z týchto združení či už výrobcov, predajcov, alebo jednotlivých ministerstiev vedel garantovať uplatniteľnosť tohto zákona v praxi.
V prvom rade, okrem predaja sme doplnili podávanie, to znamená, aby nedošlo k obchádzaniu tohto zákona, pretože niekto si to môže vysvetliť po svojom, čo je predaj a čo je podávanie, takže je tam doplnené predaj a podávanie. Po ďalšie sme konkretizovali, že sa jedná o všetky nápoje s obsahom kofeínu 150 mg na liter, žiadne výnimky, pretože v rámci praxe, to sme boli upozornení, by to bolo nevykonateľné. Takto je to vykonateľné, to znamená, nie je tam žiadna výnimka, ktorú ja som síce navrhoval v prvom čítaní, ale v druhom pre jednoduchosť konania s tým som súhlasil, akceptoval a sme sa posunuli ďalej. Takisto sme definovali podávanie v § 3, týka sa to na detských ihriskách, v školách, v školských zariadeniach podľa osobitného predpisu.
Takisto čo je dôležité, precizovali sme jednotlivé definície energetického nápoja a znížili sme počet kontrolných orgánov späť na dva. To znamená pre vykonateľnosť, a z praxe vychádzajúcich aj na základe pripomienok ministerstva pôdohospodárstva a zdravotníctva, boli ponechané dva orgány a to je veterinárna a potravinová správa a orgány verejného zdravotníctva, čiže to som akceptoval a rešpektoval, pretože iné orgány z ich pôsobnosti vyjadrili, že nedokážu naplniť takto postavený zákon. Takže toto sme sprecizovali, je to v súlade, no a znížili sme pokuty, tam som rešpektoval a reflektoval Zväz predajcov, pretože my sme v prvom rade sa držali zákona o predaji tabakových výrobkov, ale akceptovali sme, že budú podobné pokuty ako pri predaji alkoholických nápojov, to znamená, keď si všimnete, tak sú tam pokuty, ktoré orgán môže uložiť. My sme mali až 25-tisíc, ale teraz je 150 eur do 5-tisíc eur fyzickej osobe a sto eur až tisíc eur fyzickej, ktorá je oprávnená na podnikanie alebo právnickej osobe, ak poruší túto povinnosť a tak ďalej a tak ďalej. Mali na to svoje pádne argumenty výrobcovia a v podstate sme si to vykomunikovali.
Takže tento pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený, sprecizoval nielen definíciu samotného energetického nápoja, ale aj sprecizoval vykonateľnosť tohto zákona v rámci jednotlivých štátnych orgánov, kontrolných orgánov a celou prioritou aj mojou, aj všetkých, ktorí boli zúčastnení celého toho procesu a tam sme sa ujednotili, bola ochota prijať tento zákon do praxe, a tým chrániť deti pred nadmerným užívaním energetických nápojov a hlavne predaja.
Musíme si povedať jednu vec, že teraz je to módnym trendom, čiže môže sa to stretnúť s nevôľou možno tejto časti hlavne v tom pubertálnom veku, pretože dnes ten, kto pije energetický nápoj na základnej škole, tak ako niekedy vykonal nejak niekto niečo iné, tak sa stáva vzorom a takéto vzory my by sme nemali podporovať, pretože môže to uškodiť aj iným deťom, ktoré ľahko sú ovplyvniteľné.
Ešte raz veľká vďaka vám, ktorí ste to podporili a pevne verím, že v druhom čítaní bude opäť tento návrh zákona potvrdený vami a budeme po komunikácii s Európskou úniou ho môcť predložiť aj do tretieho čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona o podmienkach predaja energetických nápojov, tlač 838, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 952 z 3. júna 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky uvedené výbory okrem výboru pre zdravotníctvo, ktorý o návrhu nerokoval, pretože podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva trinásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 13 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rady Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona o podmienkach predaja energetických nápojov, tlač 838, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov vo výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 200 z 30. septembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Krásny deň, dámy a páni, prerokúvavame tu v druhom čítaní návrh zákona, ktorý má zakázať predaj energetických nápojov ľuďom mladším ako 16 rokov a ja rozumiem pánovi predkladateľovi, aj som mu to povedal na našom výbore, ktorý, žiaľ, bol neuznášaniaschopný, preto sme tu nepočuli záverečné stanovisko z výboru, že ja mu rozumiem a ja rozumiem, že sme všetci nervózni z toho, že naše deti sú podráždené, nespavé, neviem ešte aké a hľadáme vinníka. Len tých vinníkov v tej dnešnej dobe je omnoho viac ako len energetické nápoje - televízor, hm, počítač, tablet, mobil, cukor a tak ďalej. Ja rozumiem, že je ľahké ukázať na nebezpečenstvo energetických nápojov, pretože je to populárne, akurát to, čo mi prekáža v tejto celej debate je, že vaše odôvodnenia, pán kolega Ferenčák, ktoré ste napísali do dôvodovej správy, sú odfláknuté. Ja mám pocit, že dôvodovú správu písal ChatGPT a nie vy, pretože tá dôvodová správa je plná halucinácií, presne takých aké robí ChatGPT. Keď mu dáte nejakú úlohu, tak on vám vyrobí nejaké linky na nejaké štúdie, vy si ju otvoríte a na prvý pohľad vyzerá, že tá štúdia s tým súvisí, ale súvisí s tým možno len nadpis alebo nejakých pár kľúčových slov a ja som si dal tú prácu, že som si pozrel všetky štúdie, na ktoré sa vo svojej dôvodovej správe, pán Ferenčák, odvolávate a ani jedna z tých štúdií netvrdí to, čo tvrdíte vy v tej dôvodovej správe a zazdrojuvávate to touto štúdiou. Čiže ja si myslím, že tá argumentácia je nepoctivá a ja si myslím, že keby ste sa naozaj snažili to urobiť dobre, tak by ste našli možno aj dôkazy pre tie tvrdenia, na základe ktorých ideme teraz hlasovať o tom, že sa bude zakazovať predaj energetických nápojov mladistvým.
Ten návrh zákazu vyzerá na prvý pohľad chrumkavo dobre, idete niečo robiť s tou problematikou, akurát problém je, že s tou problematikou neurobíme nič. S tou problematikou neurobíme nič preto, lebo my ani len nemeriame tú situáciu, my nevieme, aký veľký je ten problém s mladistvými pijúcimi energetické nápoje. Ja by som za normálnu a zodpovednú reguláciu považoval, že to nejako zmeriame, urobíme intervenciu a zmeriame to potom, či tá spotreba klesla v tej cieľovej skupine, lebo potom je to úspešná regulácia, ale ak to nemáme zmerané predtým a ani to nemeriame potom, ja neviem, akým spôsobom vieme povedať, že tá regulácia bola úspešná. Ja mám na to takú paralelu zo zdravotníctva, že keď sa v roku 2015 táto snemovňa uzniesla na tom, že sa zakážu veškeré poplatky v zdravotníckych zariadeniach, lebo zdravotníctvo má byť zadarmo, tak výsledkom je, že na konci dňa tí ľudia dneska v tých poplatkoch platia omnoho viac peňazí, ako platili predtým než boli tie poplatky zakázané. Čiže to je príklad regulácie, ktorá sa úplne minula svojim cieľom a spôsobila väčší problém než bol predtým.
V dôvodovej správe sa napríklad píše, že 2 %, počúvajte dobre, 2 % detí v predškolskom veku do 5 rokov, 2 % detí majú skúsenosť s pitím Red Bull-ov alebo teda energetických nápojov, to je šialené číslo. Ale myslíte si, že tí predškoláci, tí škôlkari išli do obchodu, do Tesca a išli si kúpiť ako Red Bull a niekto im ho predal? Ani omylom. To s týmto zákonom ani nesúvisí. Ten Red Bull im dal starší súrodenec, dala rodina a rodina to tolerovala. Prvotný zásah pri výchove ľudí máme riešiť v rodine. Čo sme tu urobili v tejto krajine preto, aby sme osvetovo pôsobili na ľudí, na rodičov, aby sme hovorili o tých rizikách? Lebo tým, že sa urobí iba zákaz bez akejkoľvek ďalšej komunikácie, bez akejkoľvek ďalšej osvety sa dostaneme len k tomu, že to bude zakázané ovocie, ktoré najlepšie chutí. Už teraz sa ukazuje, že spotreba energetických nápojov stúpla po tom, čo sa zaviedla tá daň z cukru v tých nápojoch. Ako je to možné? No ľudia si radi zaplatia ten ešte príplatok za ten luxus, že môžu piť takýto typ nápoja.
Ja neobhajujem, prosím vás pekne, konzumáciu energetických nápojov deťmi, ale viem si predstaviť podstatne poctivejšiu, odbornejšiu argumentáciu, ktorá k takémuto zákonu patrí a chcem hovoriť aj o nákladoch tejto regulácie, lebo jedna vec je, že niekomu zakážeme si to kúpiť, ale zároveň znamená, že obmedzujeme aj iných účastníkov tohto trhového prostredia. Vzorový príklad, ak doteraz bolo možné si ten energetický nápoj kúpiť v automate, hodíte mince a vypadne vám plechovka, tak teraz to už možné bude iba v prípade, že ten automat dokáže kontrolovať vek toho človeka, ktorý si to kupuje, čo znamená, prerobiť tie automaty, ktoré tam sú za nejaké investície, čiže to sú investičné náklady alebo teda delistovať z ponuky toho automatu takýto nápoj, čo teda človeku, ktorý si ho chcel kúpiť, ja neviem, pri dlhej ceste v noci autom niekde v automate, tak jemu to zhorší jeho komfort. Vzorový príklad, keď máte kontrolovať vek 16 rokov, dokonca ako som sa dočítal, povinne sa musí každý jeden preukázať občianskym preukazom, keď kupuje takýto nápoj, bez ohľadu na to koľko má rokov, to považujem za úplne šialené. Ako keď budete na kúpalisku v plavkách si chcieť kúpiť energetický nápoj, tak ako pekne naspäť a choďte si hľadať občianku. Tak asi máte všetci skúsenosti, že v tých nákupných reťazcoch sú už dneska tie samoobslužné pokladne a keď si tam kúpite, nebodaj, jedno pivo alebo fľašu vína, tak sa vám to zasekne a musí prísť nejaký operátor, ktorý vám to odomkne a všetci vzadu hromžia, Ježiši Kriste, zase sa to zdržalo, tak teraz sa to zdrží ešte aj kvôli energetickým nápojom. To bude ďalší moment a všetci, aj tí, ktorí nekupujú tie energetické nápoje, budú brblať na to, že prečo sa to zase spomalilo odbavovanie v samoobslužných pokladniach, pretože zásadným spôsobom sa zvýši počet interakcií personálu s tými samoobslužnými pokladňami.
Dobre, sú to možno malichernosti na prvý pohľad, ale vravím, že každá regulácia prináša aj nejaké náklady a otázka znie, že či to za to stojí, či naozaj boli vyčerpané všetky ostatné možnosti, ako riešiť problém, ktorý ste zadefinovali a odôvodnili nesprávnymi argumentami, pretože tie štúdie sú vymyslené. A koľko mám ešte času? Dve a pol minúty. Takže ja by som si dovolil z tých štúdií odcitovať, aby sme sa teda bavili o niečom konkrétnom. Štyri štúdie sú tu spomenuté, ktoré odôvodňujú, prečo potrebujeme zakázať predaj Red Bull-ov mladistvým.
Tak jedna z tých štúdií je založená na 297 telefonátoch uskutočnených počas siedmich rokov v Austrálii, hej? Monitorovali hovory na toxikologickú linku za sedem rokov v Austrálii. Za sedem rokov tam zavolalo 770-tisíc ľudí na tú toxikologickú linku a z tých 770-tisíc ľudí, ktorí volali, že sa niečím priotrávili možno, 297 volalo kvôli tomu, že užili energetický nápoj a nie je im dobre. A z tých 297 ľudí zo 770-tisíc telefonátov 20 % prípadov boli deti, čo vypili ten energetický nápoj omylom, ďalších 30 % preto, lebo energetickým nápojom zapili amfetamínové tabletky, tak im bolo zle. A to, že im potom búšilo srdce ma ani neprekvapuje, lebo keď to takto skombinujú, tak to nie. Ide len o analýzu telefonátov, nejde o analýzu zdravotnej dokumentácie. To je len čisté vyhodnotenie subjektívnych pocitov.
Druhá štúdia, 2 % detí do päť rokov pije energetické nápoje. To ani nie je štúdia, to je tvrdenie jednej pediatričky zo Skalice v nejakom článku na internete.
Tretia štúdia hovorí o tom, že užívanie energetických nápojov spôsobuje obezitu, zubný kaz či ADHD. Otvoril som si tú štúdiu, ani slovo o tejto linke v tejto štúdii nie je.
Ďalšia štúdia, ktorá hovorí o spotrebe energetických nápojov detí v Čechách. A z toho sa robila extrapolácia, že koľko to bude na Slovensku. Otvoril som si tú štúdiu, ani zmienka o Čechách, ani zmienka. To sú vymyslené dáta alebo vymyslené tvrdenia, alebo claimy. Tá štúdia sa venuje totiž iba sladeným nápojom a priamo v limitoch tej štúdie je uvedené, že je to limit štúdia, že sladené nápoje nie sú ďalej delené.
A ešte jedna, piata štúdia, pardon, z roku 2008, čiže s dátami 17 rokov starými, opäť venuje sa sladeným, nie energetickým nápojom. Takáto nepoctivá argumentácia bude viesť k tomu, že budeme tu schvaľovať legislatívu, ktorej účinnosť nevieme vyhodnotiť a ktorá stojí na hlinených nohách. Mrzí ma to, ale za takýto zákon nebudem môcť hlasovať. Ďakujem.