39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa teším, pán minister, že ste taký veľkorysý a mohli by ste byť veľkorysý aj k tým študentom stredných škôl a vo všeobecne k všetkým, všetkým odídencom z Ukrajiny, ktorí, ktorí (reakcia z pléna), ktorí majú podľa našej platnej legislatívy nárok na tú zdravotnú starostlivosť. To nie je niečo, čo im dávame že naviac. Oni na to majú nárok, akurát sú v režime odídenci. A ja hovorím, že keby toto isté, mali na to isté nárok, ale boli by v režime poistenci, tak by sme zabili niekoľko múch jednou ranou. Nákladovo by to bolo stále to isté, kto chce byť, kto nechce byť odídenec, ten sa do tohto nekvalifikuje. Nákladovo by to bolo to isté, ale zároveň by sme nemali dvojkoľajný systém, mali by sme dáta o tých pacientoch a najmä poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by nemuseli posielať dvojmo faktúry za odídencov a za poistencov, čo spôsobuje, naozaj možno to chápete, že je to byrokratická šialená záťaž, tí doktori sú vyšťavení miliónom výkazov do NCZI, ktoré stále musia vykazovať, neviem čoho všetkého, a toto by ich výrazne odbremenilo a znížilo by to tú, nazvem to, nevraživosť alebo hostilitu, ktorá nie je daná nejakými predsudkami lekárov voči pacientom, ale jednoducho tým, že je to tak komplikovaná, administratívne byrokraticky komplikované, že radšej nebudú tých pacientov ošetrovať z Ukrajiny, lebo im to nikto nezaplatí, lebo to nevedia dobre vykázať. Riešenie je veľmi jednoduché, nestojí to dodatočné zdroje a fakt by to pomohlo všetkým v tom systéme, poskytovateľom aj pacientom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Pani poslankyne, páni poslanci, predkladáme návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou a Českou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby, ktorej cieľom je zvýšenie kvality a dostupnosti záchrannej zdravotnej služby pre obyvateľov oboch krajín v prihraničných oblastiach. Zmluva sa po vstupe do platnosti bude vzťahovať na prihraničné územie Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Žilinského samosprávneho kraja a v Českej republike pre Jihomoravský kraj, Zlínsky a Moravskoslezský kraj. Na konkretizáciu cezhraničnej spolupráce podľa tejto zmluvy sa budú uzatvárať dohody o cezhraničnej spolupráci a keďže je to posledný zákon, poviem, že ešte aj v takejto veci ako je cezhraničná spolupráca medzi Slovenskom a Českom, ešte aj keď sa to podarilo po tých, neviem, či desiatich či koľkých rokoch, ešte aj to sa stretlo s kritikou. Konkrétne u vás. Že po koľký krát to je a tak a veľmi ťažko sa aj korektne, konštruktívne dá tu nachádzať nejaký konsenzus, keď ešte aj takáto vec je predmetom nie nejakej, nehovorím rovno že radosti, ale nejakého pochopenia, že ide o úspech. Ja som o tomto rokoval dva dni s pánom českým ministrom zdravotníctva aj o ďalších veciach, ktoré rozvíjame, tie nie sú predmetom tohto zákona, ale považujem za dôležité, a chcem to tu povedať, že toto je veľmi konkrétny a hmatateľný dôkaz veľmi dobrej spolupráce s Českou republikou na úrovni zdravotníctva, ktorú si veľmi vážim a veľmi si vážim náš vzťah s Českou republikou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca výboru predkladám správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 956 25. augusta 2025 pridelil predložený návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor.
Uvedené výbory zhodne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s rámcovou zmluvou a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v druhej časti správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Správa výborov o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo č. 130 z 9. septembra 2025, kde ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som.

Ďakujem pekne, budem stručný, pán minister. Zobral som to osobne, tú poznámku, lebo takto, ak sa nedohodneme na tom, ako si vysvetľovať vzájomné signály, tak sa nedostaneme ďalej v chápaní, že ako zlepšiť slovenské zdravotníctvo. Ja som v žiadnom, ale v žiadnom vesmíre nespochybňoval túto zmluvu. A aby som vysvetlil ostatným nezainteresovaným kolegom, ktorí neboli na zdravotníckom výbore, ja som sa opýtal len jednoduchú otázku, ktorá nebola útokom, kritikou, spochybňovaním ani ničím iným, pán minister.
V roku 2011 sa stretol vtedajší minister zdravotníctva, možno si pamätáte, Ivan Uhliarik, so svojím českým proťajžkom, ja som osobne bol pri tom stretnutí na Bôriku, a dohadovali medzinárodnú spoluprácu v oblasti záchrannej zdravotnej služby v 2011. Je rok 2025. Čo sa tých 14 rokov na ministerstve zdravotníctva na operačnom stredisku a neviem, kto všetko bol do toho vtiahnutý, robilo, že 14 rokov od stretnutia Uhliarika treba takúto medzinárodnú dohodu. Čo sa robilo? Dokonca so svojím českým proťajžkom sa stretla aj vaša predchodkyňa Zuzana Dolinková pred rokom a takisto sľúbila, že bude medzinárodná dohoda. Akože to je naozaj tak komplikované, že sa to musí pripravovať 14 rokov? To bola moja otázka. Ja chápem, preto nerozumiem, prečo ste si to vysvetlili ako útok na seba, to nebol útok ani na vás, ani na tú zmluvu. Super, že také niečo budeme mať v pohraničných oblastiach, že sa budeme môcť zasahovať v iných. Teda uvidíme, ak to v praxi bude fungovať, ale toto je ten plán, že sa môže cross-border zasahovať.
Ale tá hlavná otázka znie, čo sa tu 14 rokov na tom pripravovalo, na tej dohode? Akože prečo to vyhnívalo, zakapínalo, neviem, čo všetko. Lebo, viete, z môjho pohľadu je to taký signál, taká metafora, že na tom ministerstve zdravotníctva veci vyhnívajú, a toto nie je jediná a vy to viete, že to nie je jediná. A áno, keď ju vytiahnete z tej vody a trošičku oprášite, tak ju zachránite, ale je hromada ďalších takýchto projektov na ministerstve, ktoré tu vaši predchodcovia podohadovali a skutek utek, lebo sa na to zabudlo, vypadol ten človek, ktorý to má na starosti, už ho prepustili, už tam nie je inštitucionálna pamäť a všetko to ide do kytek.
Čiže pre istotu chcem zdôrazniť, ja podporujem túto dohodu, klub SaS bude hlasovať za túto medzinárodnú zmluvu a, prosím pekne, nevysvetľujte si to ako kritiku seba, ale kritiku toho, ako funguje ministerstvo zdravotníctva, za 14 rokov vyprodukovalo jednu medzinárodnú dohodu.
Ďakujem.

Ďakujem, ale tá posledná veta, Tomáš, že jednu medzinárodnú dohodu ma trošku vyprovokovala, lebo to nie je pravda. Ako nechcem žiadnym spôsobom znižovať zásluhu pána ministra, že teraz táto zmluva je a ja som tiež za ňu vďačný, ale trošičku chcem povedať, že tieto zmluvy sa začali na ministerstve riešiť práve počas pandémie a ja som vtedy sedel aj s rakúskou stranou, práve preto tá zmluva už s Rakúskou bola dávnejšie tu na stole a teraz som rád, že sa doriešila zmluva aj s českou stranou. Máš pravdu, trvá to trošku dlhšie, ale teda nebola to zďaleka jediná zmluva. Ja sa hrdo hlásim k tomu, že začalo sa to za tej éry, keď sme zachraňovali ľudské životy počas pandémie.

Ďakujem, Marek, za upozornenie. Áno, možno som tú poslednú vetu mohol formulovať inak, ale som rád, že som ťa vyprovokoval, podobne ako pán minister vyprovokoval mňa.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 815.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Základným cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívniť insolvenčné procesy tým, že sa odstránia niektoré administratívne povinnosti a súčasne je cieľom vysporiadať sa s aktuálnymi aplikačnými problémami, ako napríklad odstránenie administratívnych prekážok, napríklad osvedčovanie podpisov, preukazovanie ďalšieho veriteľa, úprava malého konkurzu a reštrukturalizačného plánu, úprava konštruovania a hlasovania veriteľského výboru. Navrhované zmeny majú za cieľ najmä reagovať na aktuálne potreby praxe a odstrániť aplikačné nejasnosti, ako aj niektoré výkladové nezrovnalosti naprieč celým insolvenčným právom, konkrétne spresnenie právnej úpravy výmeny a ustanovenia správcu, najmä pri konverzii reštrukturalizácii na konkurz, zlepšenie mechanizmov speňažovania majetku v oddlžení v podobe rozširovania možnosti výkupu majetku vrátane nových oprávnených osôb, úprava pri nakladaní s komoditami a elektrickou energiou, legislatívne zosúladenie a doplnenie súvisiacich zákonov ako napríklad zosúladenie pojmu spriaznená osoba v Obchodnom zákonníku s konkurzným právom, úpravy v zákone o správcu a zákone o riešení hroziaceho úpadku.
V neposlednom rade je cieľom navrhovaných právnych úprav aj precizovanie právnych úprav vzhľadom na funkcionalitu a technické požiadavky registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní.
Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na limit verejných výdavkov, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. októbra 2025. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a v gestorskom Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. So závermi, ktoré obsahuje spoločná správa, vyjadrujem súhlas.
Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím o podporu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávneho výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Časť štyri spoločnej správy obsahuje osem pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 815a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 9. septembra 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade by som sa chcel narýchlo poďakovať pánovi ministrovi za predloženú zmenu, ktorú predniesol tejto Národnej rade. Ja som po konzultácii s ministerstvom spravodlivosti si dovolil pred vás pristúpiť s mojím pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom zákona, ktorý som včera zverejnil na organizačnom výbore. To znamená, že tak sa niektorí z vás tejto téme venujete, mali ste možnosť sa s týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom oboznámiť.
Nebudem vás dlho zaťažovať, tento v podstate krátky pozmeňovák v zásade má za cieľ zjednodušiť verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, to je nový inštitút, prijatý zákonom č. 111/2022 o riešení hroziaceho úpadku. Jej cieľom je riešenie situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu.
Pozmeňujúci návrh sa týka ustanovení, ktoré upravujú vzťahy formálnej reštrukturalizácie, teda tej tradičnej, ktorú všetci poznáme, a verejnej preventívnej reštrukturalizácie a ďalších ustanovení zákona č. 111/2022, zákona o riešení hroziaceho úpadku a verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Cieľom navrhovaných zmien je odstrániť nekoncepčné prvky právnej úpravy, verejnej preventívnej reštrukturalizácie a tento inštitút v zásade sprístupniť podnikateľským subjektom, ktoré sa ocitnú v úpadku. Je faktom, že od prijatia právnej úpravy verejnej preventívnej reštrukturalizácie ubehli tri roky a tento inštitút bol v praxi využití len jeden jedinýkrát, čo, samozrejme, nasvedčuje tomu, že tento inštitút nebol nastavený úplne vhodným spôsobom. Navrhovaná právna úprava poskytne subjektom, podnikateľským subjektom viacero benefitov, jedným z nich je to, že navrhovaná úprava poskytuje, že nie je možné využiť inštitút formálnej reštrukturalizácie do dvoch rokov od ukončenia preventívnej reštrukturalizácie len vtedy, ak bola v prvom rade povolená, to znamená, že súd konanie začal a následne toto konanie zastavil. Ďalej sa navrhuje skrátiť lehoty, zníženie požadovanej trojštvrtinovej väčšiny hlasujúcich veriteľov na jednu polovicu. Táto väčšina je príliš prísna, v klasickej reštrukturalizácii stačí jedna polovica, príliš vysoká hranica totižto môže odrádzať dlžníkov, aby využili tento inštitút, aby sa mohli následne (reakcia z pléna), to na mňa, pani kolegyňa, reagujete? Okej, ďakujem. Rovnako tak navrhovaný mechanizmus by mal fungovať proti prípadným obštrukciám zo strany spriaznených veriteľov, čo smeruje k najefektívnejšiemu priebehu schvaľovanej schôdze, cieľom je odstránenie zbytočného formalizmu. V súčasnosti totiž platí, že musia na schvaľovaciu schôdzu prísť veritelia zo všetkých skupín, to znamená, či už zabezpečení, nezabezpečení, spriaznení, spoloční a podobne, v praxi sa tak môže stať, že spriaznený veriteľ nedôjde. Ak napr. veriteľ, ktorý má pohľadávku zo zmluvnej pokuty a nepočíta sa s jej uspokojením, a tak celý proces sa zastaví, aj keď všetci relevantní veritelia, samozrejme, hlasujú za. Prejdem rovno ku pozmeňujúcemu návrhu, takže vás poprosím, vážený pán predsedajúci, o zastavenie času. Ďakujem.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Richarda Glücka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedené máme pod tlačou 815.
1. V čl. I sa za bod 43 vkladá nový bod 44, ktorý znie:
„44. V § 111 ods. 4 sa slová „Ak vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, počas ktorej nastal úpadok dlžníka, nedôjde k potvrdeniu verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu súdom podľa osobitného predpisu,)", nahrádzajú slovami „Ak vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, ktorá bola povolená, nastal úpadok dlžníka a k potvrdeniu verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu súdom podľa osobitného predpisu nedošlo.)."
2. V čl. IV sa za bod 1 vkladajú body 2 až 8, ktoré znejú: „2. V § 30 ods. 2 sa číslo „15” nahrádza slovom „piatich”.
3. V § 37 ods. 2 sa za slovami „odseku 1” vypúšťa čiarka a slová „okrem skupiny pre nezabezpečených veriteľov,".
4. V § 41 ods. 1 sa číslo „60” nahrádza číslom „45”.
5. V § 42 ods. 1 písm. b) sa slovo „trojštvrtinová” nahrádza slovom „nadpolovičná”.
6. V § 42 ods. 1 písm. c) sa vypúšťa slovo „hlasujúcich".
7. V § 42 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
(3) Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nikto nehlasoval z dôvodu neprítomnosti.”.
8. V § 44 ods. 4 sa číslo „30” nahrádza číslom „15)".
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som skôr k procesu a k forme chcela, pán poslanec Glück. Akože toto je neskutočný proces tohto, tej, prijímania legislatívy. Viete, koľko toto máme v legislatívnom tomu tento návrh? To je ešte spred leta a vy teraz prídete s pozmeňujúcim návrhom, ktorý vychádza údajne z aplikačnej praxe, a čo pred letom z aplikačnej praxe tieto skutočnosti neboli známe? To my teraz, dnes, máme o tom hlasovať? Dnes si to máme naštudovať, meniť väčšiny, neviem, čo všetko evidentne, vy viete vôbec, o čom ste čítal tento pozmeňujúci návrh, vám je jasné, čo to spôsobí? Mne to nie je jasné a mám taký pocit, pán Glück, že ani vám to nie je jasné, to, čo ste tu predniesli. To čo je toto za systém, že my rýchlo-rýchlo niečo predložíme, potom sa to suší v legislatívnom toku mesiaca, potom prídete s pozmeňovákom a v najnovšej úprave ešte aj navrhujete, že v treťom čítaní ani k takýmto pozmeňovákom sa nebude viesť, dať viesť rozprava a diskusia v pléne. Toto je amaterizmus, kolegovia. Už ma to naozaj s vami nebaví.
Ďakujem.