39. schôdza

Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky.
Pani poslankyňa Kleinert.

Ďakujem pekne.
Ja si myslím, že treba si povedať tú vetu, že adresná energopomoc, ktorú bude poberať 90 až 95 % obyvateľstva, že to je oxymoron. A ja si myslím, pani ministerka, že keď vám to takto vyšlo na ministerstve, tak ste to mali znova prekopať, lebo to proste nesedí, to jednoducho v tej chvíli nie je adresná energopomoc, tak ako keď potrebujete si určiť priority, ak musí niečo byť naozaj priorita, nemôže byť prioritou všetko, lebo potom nie je prioritou nič. Takže tento oxymoron, mali ste sa s ním ďalej zaoberať, lebo inak to nefunguje, jedine, že by to teda mala byť politická kampaň za všetkých, peniaze všetkých nás.
No a potom teda je naozaj šialené to, akým spôsobom my používame peniaze z Európskej únie, na ktorú sa nám skladajú daňoví poplatníci iných krajín Európskej únie. To majú byť financie, a to teraz hovorím o všetkých štyroch vládach SMER-u a Roberta Fica, to mali byť peniaze, ktoré sú určené na rozvoj, na inovácie, na tvorivosť, na veci, ktoré nám budú generovať financie do budúcnosti a nie ich proste len tak bohapusto prejesť. A toto prejedenie teraz my sledujeme opäť raz po tých všetkých rokoch a je to teda smutný pohľad. Ja si myslím, že by to bolo naozaj poctivé, aby ste si povedali teda, že asi to teda má byť vaša kampaň a nie adresná pomoc.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa, tá diskusia o tom, že či má to byť automaticky, alebo na požiadanie, tá zaznela aj vo vystúpeniach predchádzajúcich rečníkov niektorých. Myslím si, že je to legitímna debata a, samozrejme, že v situácii, keď štát poskytuje nejaké služby alebo aj nejaké dávky, no tak môže to vyzerať tak fajn, že je to automaticky a človek nemusí vlastne nič urobiť a prídu mu nejaké peniaze, na ktoré má nárok. Ale veď tuto primárne ide o adresnosť, aby dostala sa finančná podpora k tým, čo ju naozaj potrebujú, čo sú na ňu odkázaní a aby sa aj ušetrili verejné zdroje. Lebo keby sme boli takí bohatí, že zafinancujeme všetkým všetko na desať rokov dopredu, no tak tu asi neriešime ten zákon, ale náš štát si to nemôže dovoliť, nemáme toľko peňazí, potrebujeme ušetriť peniaze, potrebujeme ozdraviť verejné financie, aby sme sa nepobrali na tú cestu, kde je dnes Grécko, kde budú mať všetci problémy, kde sa budú o tretinu znižovať platy štátnych zamestnancov aj dôchodky. No tak v tejto situácii si myslím, že je úplne legitímne nastaviť tie podmienky tak, jednak nastaviť ich tak, aby to bola naozaj adresná pomoc, ale od tých, ktorí pomoc chcú, vyžadovať, aby nejakou formou, ktorá nemusí byť zložitá a byrokratická, ale aby urobili nejaký krok a uchádzali sa o tú podporu aktívne. A teda pani ministerka vo svojom úvodnom slove povedala, že je nemysliteľné, aby sme žiadali od dvoch miliónov ľudí a domácností, aby o to žiadali, ale ja si myslím, že dva milióny ľudí by si o tú energetickú pomoc nepožiadali.

Pán poslanec Sabo.

Ďakujem za slovo.
Bea, ako si povedala, že niektorí koaliční poslanci ti hovoria teda, že všetci si zaslúžia, aby štát pomohol. No tak to neplatí. Oni klamú, keď ti toto hovoria a hovoria to aj verejne, tak klamú. Lebo v tomto momente cez sito pomoci prepadávajú ľudia, a nie je ich málo, ktorí doma, už to tu odznelo, vykurujú drevom a pritom práve to sú tí najviac zraniteľní ľudia na Slovensku, najviac zraniteľné domácnosti, najviac zasiahnuté energetickou chudobou. A práve týmto rodinám by najviac pomohla výmena starých, neefektívnych kotlov za modernejšie jednotky, ale nie, vláda tieto domácnosti necháva, soc.-dem. vláda, hej, necháva tieto domácnosti napospas rastúcim nákladom. A príkladom toho je nielen táto trojročná never ending story, každú jeseň nám príde nové hľadanie adresnej energopomoci, ale symbolom je aj mesto Jelšava aj s okolím, ktoré dlhodobo, to nie je otázka, ktorá vznikla z noci do rána, trápi nekvalita ovzdušia. Veď ono to nás upozorňuje aj Európska komisia, veď Slovensko má otvorený infringement kvôli ovzdušiu, kvôli nekvalite ovzdušia. Situáciu v Jelšave mali zmeniť dotácie z envirofondu na výmenu kotlov, projekt, ktorý pripravovala miestna samospráva aj s miestnou akčnou občianskou skupinou v spolupráci s ministerstvom životného prostredia. Potom sa stal ministrom životného prostredia Tomáš Taraba a projekt s alokovanými financiami, tam boli alokované financie a tesne pred spustením toho projektu to stopol a, samozrejme, na tlačovej konferencii a na facebooku si neodpustil sebe vlastnú arogantnú rasistickú poznámku. Ja sa pýtam, že keď kvôli ovzdušiu Slovenská republika prehrá ten súdny spor na Súdnom dvore, tak jednak nebude ani adresná energopomoc, nebude ani menej tuhých častíc v ovzduší, nebude ani zdravšia populácia a ešte k tomu aj dostaneme mastnú pokutu. Kto to zaplatí a komu to zosobníme?

S reakciou pani poslankyňa Jurík.

Kolegovia, kolegyne, ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. No, ja v prvom rade by som tiež chcela oceniť, rovnako ako kolega Viskupič pred chvíľou, pani ministerku, pretože nielenže tu sedí ako niektorí ministri, ale mám pocit, že si aj celý čas robí poznámky a bude reagovať, pretože aj predtým už niektoré otázky, ktoré sme mali, tak na ne zodpovedala. Takže ja si veľmi cením jej prístup. Aj preto sa v dobrom pýtam, že teda prečo sme sa rozhodli ísť touto cestou, ako aj hovoril pán kolega Dostál vo faktickej poznámke, že na jednu stranu, áno, samozrejme, všetci sa zhodneme na tom, že chceme a musíme pomôcť tým najzraniteľnejším. Na druhej strane naše verejné financie sú v takom stave, že jednoducho nemáme na to, aby sme tu dotovali aj naďalej plošnú energopomoc pre všetkých. Tak prečo, ak vieme, ako sa to dá spraviť adresne, tak prečo sme sa napriek tomu vydali touto cestou toho, čo nazývame adresné, ale čo absolútne adresné nie je, lebo 90 % obyvateľstva jednoducho nemožno nazvať za adresnú pomoc.
A áno, kolega Sabo, ty si hovoril, že všetci si zaslúžia, to je klamstvo. No nie, ja by som chcela žiť v takej krajine, kde si všetci zaslúžia a všetci aj dostanú, len to, žiaľ, nie je realita a presne je toto, aj keď prijmeme takýto návrh zákona, tak jednoducho on nepomôže tým absolútne najzraniteľnejším a spomínal si ich, napríklad ľuďom, ktorí vykurujú drevom, kdežto ten druhý návrh, a ja teda vôbec nehovorím, že my máme návod na všetko a že je perfektný, ale dva roky bol v šuplíku, a nepoviem pani ministerky, ale dva roky bol v šuplíku pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny alebo teda minimálne vo vedomosti tuto koaličných poslancov. A tak prečo sa s ním niečo nespravilo? Jednoducho, aby sa nastavil tak, aby bol váš, aby bol adresný, aby bol lacný. Toto skutočne nie je sociálna demokracia čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalším prihláseným v rozprave je pán poslanec Hlina.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, som tu trochu rýchlejšie, jak som plánoval, celkom to zbehlo. Teraz si nemusím dávať pozor, lebo keď bola procesná časť, aby som nebol zastavený, som čiastočne hovoril aj o tele, teraz sa teda o tele toho zákona a predmete toho zákona, tak teraz slobodnejšie, bez rizika, že ma niekto upozorní, budem hovoriť o tom samotnom návrhu zákona aj s tým rizikom teda, ja sa nerád opakujem, ale niekedy pomôže zopakovať to memorovanie, hej, dvakrát keď poviete, nič sa nestane, lebo to dávate ako keby tí, čo neuchopili na prvýkrát. Takže vynechám tú pasáž o vizionárskej vláde, lebo tá už nemá celkom zmysel, ale stále je to aktuálne, naozaj sme v dobrých rukách, v úvodzovkách.
Platí stále to, že nedáva to celkom logiku, že prečo máme mať energopomoc targetovanú hlavne na plyn, lebo to treba korektne povedať, že táto energopomoc sa bude týkať primárne plynu, ani nie tak elektriky, lebo elektrika je riešená ináč, cez memorandum, a primárne sa to týka plynu ako plynu na, normálne plynu, čo máte doma, alebo vlastne nejaké ústredné kúrenie, ktoré poväčšine tiež je realizované z plynu. Takže sú to dodávatelia plynu, ktorí budú kompenzovaní. A budú kompenzovaní teda výrazne. A otázka stojí, tá logika, čo mi na tom chýba, že ako je to vlastne možné, že treba kompenzovať, lebo však my sme stratili tvár, my sme tým, kým sme aj z pohľadu nejakého európskeho kontextu, strácame trošku cenu, ale teda dobrou správou je, že máme lacný plyn z Ruska. Tak proste niečo na tom nesedí, lebo ak by bol lacný plyn z Ruska, tak síce sme stratili, ja neviem, v západnej Európe tvár, ale nevadí, máme lacný plyn z Ruska. Takže nemusíme ho dotovať. Tak by možno za nejaké vysvetlenie stálo. Takže, ledaže by ten plyn nebol až taký lacný, hej, a táto premisa nesedí alebo je niekde chybová. Ale to, či ja, či ma niekto bude vôbec počúvať, či na mňa bude niekto reagovať, neviem, ja už som zvyknutý na všeličo, ale len som sa nad tým zamyslel, že logiku to naozaj nedáva. Malo by to byť úplne v poriadku, mali by sme mať super lacný plyn, hej, všetko by malo byť okej a vôbec by sme o tomto zákone nemuseli rozprávať a mohli sme riešiť iné veci.
Teraz z tohto tu, čo je predložené, tie odhady sú tam niekde na úrovni 430 alebo koľko. Tu taký zaujímavý podnet od kolegov, že vlastne 430, ak tie čísla nehovorím správne, sa ospravedlňujem, ale však to je už, jak sa hovorí, milión hore-dole, 430 pri tom odhadovanom 90-percentnom, keby to bolo 100, je to, myslím, nejakých 460, ale my tým, že budeme robiť iba 90-percentný, tak vynaložíme ešte 18 mil. pre chlapcov z IT-čka, hej, aby teda bolo na, ako sa hovorí, niečo medzi prsty, medzi ruky, tak ono vlastne dokopy bude to isté, ale ešte budeme mať nejaké IT-čko. No, takže ono to naozaj, že potom vlastne prečo to robíme, hej, keď je to z pohľadu peňazí naozaj na konci to isté. Otázka je, že, a ja sa dostanem aj k tomu, že skade sú tie peniaze, ale teraz hovorme o tom, že sú to peniaze a je to niečo cez tých 400 mil. A teraz, že komu pôjdu?
Ja teda som sa energetike nevenoval, ale tak mám pocit, že celkom taký bazálny sedliacky rozum mám, že pôjdu tým, čo dodávajú ten plyn, nie? Tým pôjdu na kompenzáciu, hej, lebo vlastne by oni mohli teda akože zarobiť viac, keďže nezarobia viac, tak im to niekto musí skompenzovať. Otázka je, že ako sa to bude kompenzovať? Či ich ten regulátor pustí, že im pustí to, čo chcú, a potom to bude kompenzovať tým domácnostiam, alebo ich nepustí tam, kde chcú, hej, a potom to bude kompenzovať im, hej. Ale to sú tie variácie. Každopádne či tak, či cez Košice alebo cez Skalicu, sa k nim dostane 400 mil. eur. Otázka stojí, že či je teda okej a čo je na tom teda ako keby že celkom také že trhové? Lebo viete, ja byť nejaký dodávateľ plynu, si poviem, život gombička, život gombička, hej, že proste peniaze budú, lebo Robert Fico ich pošle, či cez Košice alebo cez Skalicu, ich pošle. Teraz ako sa to rozdelí tých štyristo, hej, tak stovku asi dostane kto, Křetínský s Tkáčom, nie, s J&T, oni majú málo, tam im treba ešte dať. Stovka pôjde kde? Do E.ON-u, nie? Dvesto pôjde kde? Do SPP, to je štátny podnik, ergo to by malo zostať doma, ale nezostane to doma, lebo to sa zase niekde cestou stratí, nuž.
Takže neviem, čo je na tom teda sociálne pomáhať týmto veľkým. Lebo ja si dovolím tvrdiť, že keby sa týmto veľkým nepomáhalo, tak oni by pod tým tlakom tie ceny upravili, lebo chcú predať. Viete, to je taký zaujímavý, to je taký zaujímavý paradox. Kúri sa čoraz menej, lebo sú zimy čoraz slabšie, a furt sa platí rovnako alebo ešte viac. Viete, že nakoniec ani pomaly kúriť nebudete, ale plyn bude stáť rovnako, hej. Tam je fakt ten trh pokrivený. Takže, viete, trh rozbijete tak, že sa mu nepoddáte, to znamená, že áno, že keď síce my nekúrime, no tak, chlapče, ty musíš zlacnieť tú cenu. Oni chcú tie isté peniaze za menej plynu, hej. A to je presne ten fight a štát by mal byť na strane zákazníka, nie na strane toho, kto dodáva plyn, lebo však on potrebuje peniaze, chudák. Viete, čo to stojí také jachty a neviem čo? To by ste neverili, aká tam je réžia okolo toho. Čiže naozaj takýto zaujímavý paradox. Pomaly budete kúriť iba tuná dole pri Bratislave tri týždne za zimu, ale plyn bude furt účty rovnaké, lebo niekto si zvykol na ten príjem. Takže nedáva mi to logiku.
Naozaj mi nedáva logiku byť sociálnym úradom pre veľkých dodávateľov energií, lebo ono to tak, i keď sa to možno tak nezdá, nakoniec je, hej. Ale tuto predávate to, predávate, vy ste obchodníci dobrí, predávate to, ako pomáhate ľuďom. A ešte, viete, jak sa hovorí, vždycky si vypýtate metál, hej, lebo keď už sa pomáha, to sa tak hovorí, nie, niekde aj v tých ťažkých textoch, že v tichosti, keď pomáhaš, tak v tichosti, hej, tak nemusíš o tom všade rozprávať, hej. Ale vy nie, vy ste si to teda tam pre istotu ako opciu dali, hej, že teda treba doručiť. Keď doručíte ako keby zo svojeho, hej, tak proste tou energopoukážkou proste budete komunikovať tieto veľké úspechy karpatskej sociálnej demokracie. Nepríde mi to fér, hej, lebo to takto naozaj nie je dobré.
To, čo som tu spomínal, znova to spomeniem, pani ministerka, nehnevajte sa na mňa, lebo ste neodpovedali a ja viem, že vám je to jedno, vzduch, ale nevadí, aleže predsa len to ešte raz poviem, ja už do druhého nepôjdem, hej, že čo s tou žiadosťou, čo s tou žiadosťou? Prečo by nemohli ľudia, ktorí chcú tú energopomoc, a ja nespochybňujem, že sú, neviem teraz koľkí, možno politická úvaha, že koľkí, hej, ale prečo, keď ja niečo chcem, prečo nemám si to pýtať? Ja som si vždycky pýtal, keď som niečo chcel, som si to šiel vypýtať. Prečo by som, viete, keď si to nepýtate, si to nevážite, hej, proste nemáte k tomu vzťah. Pomaly to máte pocit akože to je povinnosť toho štátu to dávať. To nie je povinnosť štátu, my nie sme ani Brunej, my nie sme ani Líbya za Kaddáfiho, my sme jeden, teraz povedzme si pravdu, veľmi chudobný štát v strede Európy bez akéhokoľvek prírodného bohatstva, jediným našim bohatstvom sú ruky a hlava našich ľudí a tam intenzívne pracujeme na tom, aby sa to devastovalo.
Takže viete, že kde sa nabrala tá ohromná chuť a vôľa rozdávať bez toho, aby si to niekto, niekto vypýtal. Takže pýtam sa, že prečo nie žiadosť? Ja som tam v tom, ja som si to zbehol, ten zákon, a ja som tam nikde nevidel žiadosť, hej, že požiadam. Veď ja žiadam furt o niečo, rozumiete, furt tam chcete, teraz manželka je hotová, tam nejaký papier, hentaký papier, aký papier, taký úradník. Úradníkov naozaj, kde sa pozriete, päť, hej, a zrazu vám niekto ide dať 200-300 eur, ani neviem, koľko to bude, a nemusíte nič, nič nemusíte. Iba tam implicitne podsúvate, že zahlasovať potom vo voľbách za SMER, HLAS a SNS. Tak ja si myslím naozaj, že poďme, okej, štát má, bohatí sme, dáme, ale aby sme mali dobrú evidenciu, aby sme mali aj podklad, požiadaj. Prečo nie? A budem sa na to, už nebudem sa pýtať tu, ale verte tomu, že sa na to budem intenzívne pýtať, lebo mne to príde logické, že keď niečo chceš, požiadaj.
A končím s tým, čo som tu už tiež spomínal, že teda že odkiaľ budú tie peniaze. Ani z ropy, ani zo zlata, viete, také ako, kolegovia mi hovoria, že mám dlhšie rozprávať, tak skúsim a využijem tie minúty, ktoré mám. Tam by som si ešte ku koncu dovolil, ak mi dovolí pán predsedajúci, pozriem, ktorý je, takú možno osobnejšiu vsuvku, ale trošku pripúšťam, že môže byť mimo tému, ale uvidím, kedy ma zastaví. A teda vrátim sa k tomu teda, že čo to budú za peniaze, koho to budú peniaze a či náhodou nebudú niekde chýbať tie peniaze. Lebo sú asi dve opcie teraz, hej, že buď to budú tvrdé peniaze zo štátneho rozpočtu a tie vám poviem, tie budú sakramentsky chýbať, tu náš štát nemá pomaly na základné funkcie. Ja neviem, kde vy žijete, pani ministerka, viete, svet neni zbieranie borůvek, naozaj svet je ťažký, akože svet je ťažký, ekonomika je neúprosná, neviem, kde presne, v akom vesmíre sa pohybujete, ale tu bude problém. Problém s tým, aby sme vedeli sanovať základné funkcie štátu zo štátneho rozpočtu. Takže neviem, kde teda by ste nabrali hard peniaze, tvrdé peniaze zo štátneho rozpočtu, to fakt neviem. Viete, to je, to sa hovorí, že dobré si požičať, to je jak zarobiť, ale to fakt nie je pravda. Tu učia na nejakých blbých školách, ale to nie je pravda, lebo vy si nemôžte za rok požičať na spotrebu. Vy si môžte požičať, ale na investíciu. Viete, to tu boli také že šialené inzeráty, že si požičiate na dovolenku. Ja by som tých ľudí pozatváral. Pozatváral by som ľudí, ktorým niekto dovolil to inzerovať a kto im niekto inzeroval, že si máte požičať na dovolenku. To je proste, to je normálne, to je trestný čin podľa mňa, hej.
A čiže, viete, že kde ste vy teda, nevyrobili ste tie peniaze, nevyrobíme tie peniaze, áno, je tu určitá možnosť, že si ich požičiate, ale to je hrubo, hrubo nezodpovedné. Požičať si peniaze za ťažkých podmienok, za vysoké úročenie, lebo teraz sú už tvrdé peniaze na to, aby ste ich naliali do gágora dodávateľa energií a splnili si nejaké politické body. Veľmi, veľmi nezodpovedné, ale však to tu už zaznelo nie raz, nie dvakrát. Čiže táto opcia A je veľmi zlá, to ako štát ohrozujúca. Potom je ešte nejaká verzia B, na ktorú sa asi spoliehate, alebo aj ju podsúvate, že teda bude to z tých eurofondov, z tých nevyčerpaných eurofondov. Ale potom otázka stojí, a prečo vôbec máme nevyčerpané eurofondy? A vy poviete, Radičová, Matovič, rozumiem, všetkému rozumiem, ale viete, že naozaj tie eurofondy neboli určené na to, aby sme ich nevyčerpali, tie eurofondy boli určené na to, aby sme ich vyčerpali. A tie eurofondy neboli určené na to, aby si niekto spravil Fafokan, dal si tam vírivku a navozil si tam ľahké dievčatá po večeroch, hej. Tie peniaze boli určené na investície, na rozvoj, na sekundárne príjmy. To ináč ma bude fakt zaujímať, že ako tie haciendy, ktoré si popostavovali, že ako tuná minister financií, ale aj vy, hospodárstvo musí fungovať, cestovný ruch, ako budete dolovať v tých účtovníctvach, že koľko teda mali obraty, koľko mali zisky, koľko ľudí zamestnávali. Lebo to nie je len tak, že teda zoberieme, za päť rokov nás nechytili, nič sa nedeje. Nie, oni to vybrali s tým, že teda niečo idú robiť. Tak treba zistiť, čo robili alebo čo nerobili.
Takže tie peniaze, ak teda plánujete ich použiť z tých eurofondov, tak znova je to na úrovni sabotáže, sabotáže štátu, hej, sabotáže krajiny, ľudí, budúcnosti a dokonca sa tu zjavuje, niekto mi to začal vysvetľovať, ja si ešte k tomu nechám spraviť lepší rozklad, hej, dokonca sa tu objavuje téza, že vám to až tak nevadí, že to niekde zamrzlo, primrzlo, až tak sa nečerpe, lebo to bude len znova dôvod, za niečo to vykupčíte, za nejaké sankcie v Európskej komisii, že vám proste to dajú na tú energopomoc, čo budú vlastne peniaze utopené v koši, viete. A vy vlastne poviete pomaly, že čím viac nevyčerpaných, však my len, viete, nevyčerpaných bude miliarda, však my len tých 400, nám dajte. A oni povedia, však si ich zoberte, len zahlasujte nám za tie sankcie. Viete, čiže tak aj tu chcem ľuďom povedať, ktorí prípadne čakajú na nejakú výzvu, na nejaký welfare u nás z nášho fachu, hej, že nejaké kravy alebo čo, to zase to sa robí, hej, keby skutočne niekomu na tom záležalo, že dáte skutočnú výzvu na obstarávanie, zlepšenie životného, podmienok, zvierat, chov, živočíšna, to sa v normálnych krajinách robí, by ste neverili. To všetko stojí, mrzne a jeden z dôvodov môže byť, lebo však nechaj tak, nechaj tak, nakoniec si to vypýtame a nahádžeme to cez tú energopomoc. Čiže na úrovni vlastizrady. Ja viem, že to je možno ťažšie niečo na pochopenie, ospravedlňujem sa všetkým, ktorých to unavuje a ktorí to nechcú chápať, ťažko presvedčíte niekoho, kto je platený za to, aby nechápal, ale pokúsiť som sa to pokúsil. Čiže nebezpečné aj A, aj B.
A ešte, ešte k tomu, aby toho nebolo málo, jak sa hovorí, po ceste niečo pribaľ, hej, tak to neni len že veľký deal, politické efekty, doručenie, reklama, voľby, neviem čo, ale ešte chlapci hladní aj z IT. Viete, my ste tu naozaj vygenerovali skvostnú podnikateľskú elitu, ktorá proste to vie, umí, jak sa hovorí, kto umí, ten umí, hej. Ľudia, ktorí naozaj, ja som žasol minule, kde som to, počkajte, som, že ktorý to bol ten, čo ho súdili, pomôžte mi, nejaké meno, také oligarchické a že veľký dodávateľ IT riešení. Myslím, že aj bol v base, že, neviem, pani ministerka, nejaký váš známy, nepoznáte, neviete asi, nie? Spomeniem si. A bol aj teraz, viete že, taký že niečo Váhostav, všetko možné, ale aj IT. A presne to je, že vy ste vytvorili proste ľudí, ktorí zavoňali, zaňuchali a už sú tam. Nie je hardvér, softvér, to je jedno, to je jedno, čo to je, on vie, že Ficovi treba poslať toľko, tomu treba poslať toľko a toľko zostane mne a tým študentom na Mlynskej, ktorí to reálne budú robiť, kúpime sud piva. Viete, čiže to je znova, hej, znova ste sa tu dopracovali k tomu, máte to tam. Odhad, myslím, že to náš kolega Maroš povedal, 18 mil.? Jasné, však to bol robustný systém, vieš čo, epochálne to bude, Amazon karpatský, Amazon to bude a bude niečo, úplne že rozbije všetky internety (povedané s pobavením). Takže to áno, tých 18, to za to stojí. A táto krajina na to má, táto krajina na to má. Proste my sme tu kingovia naozaj, to my sme, máme, jasné, keď máme, tak dáme.
Takže, áno, týmto skončím, že celé toto zavŕšite, to bude tá povestná čerešnička na tej tortičke, že 18 mil. ešte chlapcom cez IT treba poslať. Takže tak nejak to je, pani ministerka. A vy to tu nosíte, vy sa tu smejete, ale život, viete, život vie byť úsmevný, ale vie byť aj v pondelok ráno a treba platiť, dneska je 25, dneska treba platiť DPH. Viete, dneska proste sú, viete, tu sú ľudia, ktorí majú starosti, by ste neverili. Ja viem, že život je bezstarostný, keď ste v SMER-e, v HLAS-e, život gombička, alebo peniaze tu kydáte vidlami. Ale my, čo ráno robíme, my, čo sa ráno zobúdzame, čo zamestnávame ľudí, my si uvedomujeme, čo to tu je. A je to veľký, veľký problém naozaj. Takže to neni že chichichi, chachacha, hej, pol miliarda neni peniaz, pol miliarda je veľký peniaz. A nám raz bude chybovať, ja som už len zvedavý, čo budete robiť, nám bude chybovať, tým ľuďom, čo budú v tých sociálnych ústavoch, ja som už len potom zvedavý, ako sa budete potom, že čo budete hovoriť. Zas to bude Matovič, Radičová, Dzurinda, len to už nikto tomu neuverí.
Čiže hazardujete neskutočne enormným spôsobom. Naozaj toto je zúfalý pokus v terminálnej fáze karpatskej sociálnej demokracie, hej, ako si udržať nahriateho voliča, hej, že proste niekto udrží, niekto ešte pre istotu tam hodí, hej, a cena nehrá rolu. Spôsob nehrá úlohu, proste idete naozaj, prepáčte za ten výraz, cez mŕtvoly. Nie, už vám je všetko jedno. Ja si vás pamätám, ešte keď som bol prvýkrát v parlamente, vtedy SMER mal ešte akú-takú noblesu, celkovo parlament mal ešte akú-takú noblesu. Tu šiel k pultu niekedy Mikloš, Mikloš tomu rozumel, rozumiete? Teraz mi povedzte tu, viete, že to bolo, že my to už naozaj enormným spôsobom strácame noblesu. Vy tu už, úplne sa tu smejete, príde Taraba, sa smeje, tak všetci sa tu smejete, jak keby bol život gombička, ale život nie je gombička, život je vážna vec. Vy teraz rozdeľujete pol miliardy a nemáte na to. Nemáte na to peniaze, nemáte na to kondíciu, nemáte na to absolútne nič. A dokonca by som povedal, že nemáte na to ani právo. Nemáte právo na to takýmto spôsobom rozdeľovať prostriedky, ktoré budú chýbať. Lebo tu ešte po vás budú žiť ľudia. Tu ešte sú ľudia, ktorí veria tejto krajine, ktorí tu chcú niečo urobiť, ktorý tu chcú zostať, hej, a vy nemáte právo takto rozbiť štátny rozpočet.
Ďakujem vám pekne.