39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec.
S faktickou poznámkou pán poslanec Sabo.

Ďakujem za slovo, aj tebe za vystúpenie. Ak som teda pochopil, tak tá tvoja základná výčitka, ktorú, samozrejme, s ňou súzniem, je, že ideme opäť cez prílišnú byrokratizáciu a niečo zase vymýšľať na zelenej ploche. Namiesto toho, aby sme využili to, čo vieme využiť tu a teraz, lebo to už je vymyslené a už to aj funguje. Aj včera som to spomínal a chcem to pripomenúť opäť, že na základe údajov Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied CEPA prepočítala, že skutočnou adresnou energopomocou pre modelových 30 % domácností by vláda za jeden rok, budúci rok, mohla pomôcť všetkým ľuďom, ktorých dnes ohrozuje na Slovensku energetická chudoba. Podotýkam, všetkým ľuďom, ktorých ohrozuje energetická chudoba, a stále by jej ostalo 290 mil., ktoré by potom nie jednoročne, ale aj dlhodobo vedela využívať napríklad na pomoc pre 25-tisíc domácností, v rodinných domoch na získanie desaťtisícového, desaťtisícovej dotácie z programu Obnov dom na výmenu okien, dverí a zateplenie stropu, 5 700 domácnostiam s dotáciou 4 380 eur na tepelné čerpadlo, ktoré, samozrejme, zlacní kúrenie z programu Zelená domácnostiam, k tomu 3 000 domácností by malo lacnejšiu teplú vodu vďaka slnečným kolektorom s dotáciou 3 600 eur zo Zelenej solidarity, a ešte by ostalo aj pre 2 000 rodín na výmenu kotla na drevo s dotáciou 2 700 eur, tiež zo Zelenej solidarity. Toto všetko sú moduly, ktoré fungujú, ktoré sú overené, ktoré sú osvedčené, netreba ich vymýšľať, dokonca táto vláda sa svojho času na začiatku svojho mandátu aj pochválila, že ich ešte aj zdostupnila a debarierizovala, pán minister Taraba k tomu mal niekoľko tlačoviek, no tak poďme na to. Využívajme to tu a teraz, keď je to také dostupné, debarierizované, tak to využívajme. Tu a teraz môžeme pomáhať ľuďom adresne, naozaj tým, ktorí to skutočne potrebujú, a nie tým, ktorí to nepotrebujú. No, ale opäť ideme vymýšľať nejaký nový IT tender, pravda?

S reakciou pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za reakciu. Áno, kolega Sabo, odpoveď je áno, presne tak, ako si to povedal, a už to len rozviniem, že skutočne 435 mil. ako energopomoc je ich spálenie počas najbližšej zimy, keď to zjednoduším, a na budúci rok budeme hľadať rovnaké peniaze znovu na energopomoc. To jednoducho nie je cesta. Cesta je skutočne dvojitá. Jedna je, že ak tie ceny budú odrážať trhový princíp pre väčšinu domácností, tak je nejaká časť domácností, ktorá si samo, sama vie urobiť energetické úspory, že ani nemusí potrebovať tieto všetky formy pomoci, čiže je nejaká časť domácností, ktorá vlastne si na základe vôbec toho trhového princípu zlacní svoj život tým, že si zlepší kúrenie, presne tak si kúpi kolektory, fotovoltaiku, čokoľvek, to je jedna vec. A druhá vec, ale potom, áno, keby sa tieto peniaze zobrali a použili na takúto zmysluplnú podporu, tak je to jednorazový výdavok s dlhodobým účinkom, pretože každá domácnosť, ktorá kotol vymení, už bude mať podstatne menší účet, lebo nový kotol je efektívnejší. Každá domácnosť, ktorá vymení svoj elektrický bordel, bojler, pardon (smiech), bojler za slnečné kolektory, takisto ušetrí a jednoducho takto sa to, takto sa to proste dá jednorazovými výdavkami dlhodobo pomáhať. To by bola cesta. Ospravedlňujem sa za, ospravedlňujem sa za to neslušné slovo. (Smiech.) Ďakujem. Pardon.

V poriadku, pán poslanec, ďakujeme za ospravedlnenie.
Ďalší prihlásený v rozprave je pán poslanec Hajko, ale nie je v miestnosti, takže stráca poradie.
Ďalší teda vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak sme ráno rokovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, poobede rokujeme o, rokujeme v prvom čítaní a možnože v podvečer alebo večer, alebo najneskôr zajtra budeme rokovať o druhom čítaní, takže ide to, ide to pomerne, pomerne rýchlo.
A tento zákon alebo návrh zákona má už vo svojom názve slovo adresnosť. Je to vládny návrh zákona o adresnej energopomoci. A slovo adresnosť je slovo, ktoré je veľmi dôležité a o ktorom by bolo dobré, keby sme hovorili aj v uplynulých dňoch, keď sme v parlamente rokovali o návrhu konsolidačného balíčka, lebo je to podstatne širší problém a aj keď tá energopomoc je veľmi výstižným príkladom, pretože v hre sú stovky miliónov eur, 435 mil. eur, ktoré môžu byť použité na energopomoc. Čiže je to jedna z tých najväčších položiek, keby sa energopomoc spravila naozaj adresnou, tak je to aj priestor pre úspory. Ale rovnako priestor pre úspory je, keby sa zadresnili iné politiky, iné sociálne politiky, keby sa peniaze neprelievali cez štát od ľudí, ktorí nepotrebujú, aby dostávali sociálnu podporu, od ľudí, ktorí potrebujú v zásade, aby im štát dal pokoj, aby štát od nich nevyberal tak veľa peňazí a oni už lepšie vedia, ako s tými peniazmi naložiť, lebo veľká časť sociálnej politiky sa na Slovensku deje, žiaľ, spôsobom, že štát vyberá peniaze od ľudí a dáva ich iných ľuďom. A pokiaľ by išlo o dve rôzne skupiny, tak to má nejakú logiku, lebo má zmysel v niektorých situáciách, keď sa človek nevie postarať sám o seba, aby mu pomohol štát, aby bol tá posledná záchranná brzda, keď si nevie pomôcť sám, keď mu nevie pomôcť rodina, komunita alebo, alebo charita. Ale, bohužiaľ, veľká časť tej sociálnej politiky vrátane tej energopomoci je, že tie peniaze idú od tých istých ľudí k tým istým ľuďom. Že to nie je nejaký štát, nejaká entita iná od ľudí, ktorý by mal nejaké peniaze, ktoré získal vlastným podnikaním alebo mu ich niekto daroval, alebo si ich ušetril, to je štát, ktorý berie ľuďom peniaze a potom tým istým ľuďom tie, tie peniaze dáva miesto toho, aby im tie peniaze nechal.
O adresnosti má zmysel sa baviť v oveľa širšom rozmere aj vo vzťahu k trinástym dôchodkom, kde ten princíp adresnosti bol popretý a okrem toho, že štát nemá financie ani na dvanásť dôchodkov, musí to dofinancovávať, možno má na jedenásť dôchodkov, tak dáva trinásť dôchodkov a je to, je to, je to krok smerom, smerom ku gréckej ceste. Ale aj k iným sociálnym, sociálnym dávkam, ak chceme konsolidovať a ozdraviť verejné financie a nielen ad hoc plátať každý rok diery, tak by bolo správne, keby prebehla, prebehla verejná diskusia, ktoré napríklad sociálne dávky majú byť univerzálne a ktoré majú byť, ktoré majú byť adresné, aby naozaj pomoc v rôznych formách, ktorú štát poskytuje, nesmerovala k tým, ktorí na tú pomoc nie sú odkázaní. Plošná energopomoc evidentne smeruje aj k tým, ktorí na energopomoc nie sú nijako odkázaní, zvládli by to, zvládli by uniesť nárast, nárast cien a je to nezodpovedné voči verejných financiám a nezodpovedné aj voči budúcim generáciám, ktoré tie dlhy, ktoré sa takýmto spôsobom vyrábajú, budú môcť, budú musieť, budú musieť splácať.
Takže samo osebe adresná energopomoc je vec, ktorú treba privítať, otázne je, že čo vlastne teraz ide parlament schvaľovať. Lebo to, o čom rokujeme, je do veľkej miery taká mačka vo vreci. Celým zákonom sa vinie informácia o tom, že to, ono, hentamto, tamtamto bude upravené nariadením. My vlastne nevieme, akú energopomoc parlament ide schváliť. Nevieme, komu bude poskytnutá, akému množstvu ľudí bude poskytnutá, ako bude definovaná tá úroveň príjmu, ktorá bude dostatočná na poskytnutie, alebo oprávňovať na poskytnutie energopomoci, a aký, aký príjem, ak už bude presahujúci, tak nie, za akých podmienok, v akom, v akom rozsahu. A ja rešpektujem, že sú veci, ktoré sa, ktoré sa vyvíjajú, ktoré je možno operatívne lepšie upravovať nižšími alebo predpismi nižšej právnej sily, nie zákonom, lebo sa môžu meniť a asi nie je dobré každého pol roka alebo, alebo každý rok meniť ten zákon, ale tuto v tejto chvíli nemáme nastavené ani, ani základné parametre, to je ako keby sme povedali, že trináste dôchodky sa budú vyplácať, ale podmienky určí, určí vláda nariadením, v akej výške, v akej kto bude mať nárok, kto nebude mať nárok, za akých, za akých podmienok a, opakujem, že to nejde o nejaké technické veci, nejde o nejaké drobnosti, nejde o nejaké podrobnosti, ide o zásadné veci, ktoré sa týkajú nastavenia systému. A nerozumiem, a hovoril som to aj pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní, prečo opäť ideme cez skrátené legislatívne konanie, prečo v polovici volebného obdobia dvakrát schvaľujeme zákon, ktorý, ktorý sa týka tej iste témy, a dvakrát sa to robí v skrátenom legislatívnom konaní. Ak už sa to robí na dva kroky, tak by sa to malo robiť v normálnom legislatívnom procese.
Adresnou energopomocou má byť podľa zákona, podľa definície, ktorá je obsiahnutá v § 2, cielená pomoc štátu energetickej domácnosti na čiastočnú úhradu nákladov na spotrebu elektriny, plynu a tepla. Je to všeobecná formulácia a ani zo zvyšku zákona sa nedozvieme celkom, aká tá adresná energopomoc bude a v čom tá adresnosť spočíva. Ja by som sa pozrel na to, že kto, čo všetko vlastne je ponechané na ďalšiu úpravu v nariadení vlády. Paragraf 3 ods. 1 hovorí o tom, že energetickou domácnosťou je jedna alebo viac fyzických osôb, ktoré majú v registri fyzických osôb evidovaný druh pobytu ustanovený nariadením vlády. Čiže druh pobytu bude definovaný nariadením vlády. Bonitou energetickej domácnosti je podiel súčtu príjmov všetkých fyzických osôb tvoriacich energetickú domácnosť v hodnotách evidovaných v evidenciách ustanovených nariadením vlády a koeficientu veľkosti energetickej domácnosti. Čiže opäť, tie evidencie, od ktorých sa budú odvíjať hodnoty, budú definované v nariadení vlády, nevieme zatiaľ. Právo na energopomoc, a to, to už, to už prestávajú byť technické veci, ale začínajú byť podstatné veci, právo na adresnú energopomoc vzniká v deň ustanovený nariadením vlády a trvá do dňa ustanoveného nariadením vlády. Čiže kedy začne a kedy skončí právo na energopomoc nevyplýva zo zákona, vyplýva alebo bude vyplývať z nariadenia vlády.
Ďalej, v tom istom § 4 v odseku 2 sa hovorí, že právo na adresnú energopomoc vznikne energetickej domácnosti, ktorá k rozhodujúcemu dňu spĺňa za rozhodujúce obdobie tieto podmienky, je tam, sú tam tri podmienky a jedna z nich je, bonita energetickej domácnosti je nižšia ako hraničná hodnota ustanovená nariadením vlády. Čiže aj tú hraničnú hodnotu bude určovať nariadenie vlády. Nasledujúci odsek hovorí o tom, že splnenie podmienok podľa predchádzajúceho odseku sa posudzuje a prehodnocuje automatizovaným spôsobom voči hodnotám príslušných údajov evidovaných v informačných systémoch a podľa § 13 ods. 3 v rozsahu ustanovenom, čím iným, nariadením vlády. Ministerstvo hospodárstva v rozsahu ustanovenom nariadením vlády alebo vláda nariadením vlády tento rozsah neustanoví aspoň raz počas kalendárneho roka, posudzuje splnenie podmienok podľa odseku 2 na účely určenia energetických domácností, ktorým vznikne právo na adresnú energopomoc v nasledujúcom kalendárnom roku v deň, opäť, ustanovenom nariadením vlády alebo prehodnocuje, prehodnocuje, či ten nárok trvá. Ďalšie ustanovenie hovorí o tom, že ak energetická domácnosť, ktorej vzniklo v príslušnom kalendárnom roku právo na adresnú energopomoc, prestala spĺňať podmienky podľa odseku 2, právo na adresnú energopomoc jej zaniká, sú tam vymenované situácie, alebo ustanoveným nariadením vlády, ak ide o nesplnenie podmienky podľa odseku, odseku 2 a rovnako aj prehodnotenie, ak sa prehodnotením zistí, že energetická domácnosť spĺňa, taká, ktorá pôvodne nespĺňala podmienky, právo na adresnú energopomoc jej vzniká dňom ustanovením nariadením vlády.
Nielen samotné právo, ale aj spôsob poskytovania adresnej energopomoci je do veľkej miery ponechaný na nariadenie vlády, lebo sa spôsob, adresná energopomoc sa poskytuje spôsobom ustanoveným nariadením vlády tak, aby prospech z nej mala priamo energetická domácnosť ako jej príjemca, aby bol k dispozícii energetickej domácnosti mať prospech z tejto pomoci. Opäť, dozvedáme sa iba, že zákon splnomocňuje, splnomocňuje vládu, aby vydala nariadenia, ktorej to, v ktorom ten spôsob upraví a rovnako § 6 formu a rozsah adresnej energopomoci. Úplne, úplne podstatné veci. Tam nariadenie vlády má rozhodnúť, v akej forme bude poskytnutá energopomoc, teda či vo forme určenia cien, regulovania cien alebo vo forme energopoukážky, pričom to určenie cien, dovolím si vysloviť pochybnosť, že do akej miery v takom prípade pôjde o akúkoľvek adresnosť v energopomoci. A pokiaľ ide o energopoukážky, tak viacerí kolegovia tu vyslovili obavy, že to bude zneužité na politickú kampaň vládnej moci, že to bude prezentované, že vláda niečo rozdáva voličom a pri skúsenostiach, ktoré máme s touto vládnou garnitúrou, tie obavy pravdepodobne nie sú úplne, úplne na vode.
A rovnako aj rozsah energopomoci sa stanovuje, čím iným, nariadením vlády a ak sa energopomoc poskytuje vo forme podľa ods. 1 písm. a), čiže, čiže vo forme určenia cien v elektroenergetike, plynárenstve alebo tepelnej energetike, tak rozdiel medzi cenami schválenými alebo určenými úradom pri vykonávaní cenovej regulácie podľa osobitného predpisu a cenami určeným nariadením vlády vysporiada ministerstvo hospodárstva v súčinnosti s ministerstvom financií. Čiže opäť, nariadenie vlády ako regulátor, faktický regulátor cien miesto regulačného úradu. Rovnako ak sa namieta nesprávnosť posúdenia alebo prehodnotenia splnenia podmienok, ministerstvo hospodárstva postupuje pri vybavovaní námietky rovnako ako pri posudzovaní a prehodnocovaní a je rovnako viazané hodnotami údajov evidovaných v registri fyzických osôb a iných evidenciách ustanovených nariadením vlády. Celkovo na 20. alebo 23. miestach sa v zákone spomína, spomína nariadenie vlády aj vo vzťahu k organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý povinný vykonávať organizačné, koordinačné a technické úkony pri poskytovaní adresnej energopomoci v rozsahu ustanoveným nariadením vlády, až vzniká dojem, že možno že by stačilo, keby zákon iba odkázal na to, že všetko upraví nariadenie vlády, lebo všetko podstatné je. Ja rozumiem tomu, že z legislatívneho, z právneho hľadiska je potrebné niektoré veci vymedziť v zákone, ale toto je do veľkej miery iba taká prázdna škrupina, do ktorej obsah bude naliaty až tým nariadením vlády, ktoré ustanoví druh pobytu na adrese odberného miesta, ktorý musí spĺňať fyzická osoba tvoriaca energetickú domácnosť, prečo napríklad druh pobytu nie je možné zadefinovať už v zákone, prečo sa to má meniť nariadením vlády? Nie je to možné zadefinovať priamo v zákone. Podrobnosti o určení odberného miesta na účely určenia energetickej domácnosti, opäť toto je vec, ktorá nie je možná aspoň rámcovo ju vymedziť, vymedziť priamo v zákone. Rozsah údajov, z ktorých sa vypočíta príjem na účely výpočtu bonity energetickej domácnosti a evidencie, z ktorých sa údaj o príjme získava, o tých údajoch ešte dodnes platí ten osobitný zákon, ktorý bol schválený začiatkom apríla v skrátenom legislatívnom konaní, podrobnosti o spôsobe výpočtu bonity energetickej domácnosti a výpočet koeficientu veľkosti energetickej domácnosti, deň vzniku práva na adresnú energopomoc, rozhodujúci deň a rozhodujúce obdobie na účely posudzovania splnenia podmienok, hraničnú hodnotu bonity energetickej domácnosti, rozsah posudzovania a prehodnocovania nárokov, spôsob poskytovania adresnej energopomoci, formu a rozsah adresnej energopomoci a podrobnosti o energopoukážke, spôsob výpočtu jej hodnoty a podmienky výplaty, spôsob poskytovania informácií a ich rozsah a štandardizovanú štruktúru poskytovaných informácií a podrobnosti o rozsahu úkonov podľa § 11 ods. 5 písm. e).
Ja naozaj nechcem tvrdiť, že všetko má byť v zákone, že nič nemôže alebo nemá byť upravené v nariadení vlády, ale niektoré z týchto vecí by som považoval za korektnejšie, ak by boli upravené priamo v zákone. Nejde o fazuľky, nejde o technické detaily, nejde o drobný pohyb v sadzbách, ide o pomoc, ktorá bude poskytovaná zrejme v rozsahu stoviek miliónov eur, a o takýchto položkách by bolo správne, aby rozhodla Národná rada, aby nie konkrétne použitie, ale aby nastavila podmienky ich použitia. Lebo v tomto prípade Národná rada nejde rozhodnúť o tom, aká bude energopomoc, v akej forme bude poskytovaná, komu bude poskytovaná, kto bude mať na ňu nárok, kedy ten nárok vznikne, kedy ten nárok zanikne. Národná rada iba povie, že súhlasím, aby o tom rozhodla vláda a ďalej bude rozhodovať o tom vláda. Že prečo napríklad tá forma energopomoci, či to bude formou energopoukážok alebo to bude formou určovania cien, prečo o tomto nemá rozhodnúť priamo zákon, prečo to nemá byť rozhodnuté priamo v zákone, ale prečo to má byť upravené v nariadení vlády? Teda znamená to, že ministerstvo hospodárstva a vláda nemajú predstavu, akou formou sa má tá adresná energopomoc poskytovať? V septembri, a teda nevieme, či bude poskytovaná jednou alebo druhou formou, alebo sa to bude rok od roku meniť?
Čiže tento zákon sa síce volá o poskytovaní adresnej energopomoci, ale možno primeranejší názov by bol, že je to splnomocňovací zákon o tom, aby vláda rozhodla o energopomoci. To slovo „adresnej" si nie som celkom istý pri tom, čo počúvame.

Ďalším vystupujúcim v rozprave by mal byť pán poslanec Dušenka. Nevidím ho v sále, stráca možnosť.
Pán poslanec Hargaš. Nie je v sále, stráca možnosť.
Pani poslankyňa Jurík. Nie je v sále.
Pán poslanec Hlina. Nie je v sále.
Pani poslankyňa Luščíková. V sále je a ide hovoriť, takže jej dávam slovo. Nech sa páči.
Ešte pred tým, ako vám dám, pani poslankyňa, slovo, máme na balkóne študentov Obchodnej akadémie z Vranova nad Topľou, ktorých vítam. (Potlesk.)
A teraz už pani poslankyňa Luščíková, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Zaskočili ste ma tou rýchlosťou, takže dúfam, že budem k veci, lebo som riešila niečo úplne iné trošku.
Vláda nám dnes predkladá zákon o adresnej energopomoci. A musím povedať, že ak niečo zasiahne 90 až 95 % občanov, to sa nemôže považovať za adresnú pomoc. Jednoducho tá adresná pomoc potom niekde bude chýbať. Bude chýbať práve ľuďom, ktorí ju najviac potrebujú, a preto musím povedať, že napríklad dnes sme tu počuli slová premiéra, ktorý hovoril, že len prekrúcame, nechceme pomôcť, veď my chceme škodiť tejto krajine, a toto vôbec nie je pravda. Pretože v rámci tejto konsolidácie bola predložená energopomoc, kde sa táto pomoc chce zadresniť, ale v podstate nepomôže a naozaj nepomôže tým najslabším, čo túto energopomoc najviac potrebujú. Predstavte si takú štvorčlennú rodinu s príjmom trebárs 1 500 eur, lebo toto je realita na východne Slovenska, je to realita niekde možno v Uliči, na krajnom východne, niekde v dedine pri Medzilaborciach, kde ľudia musia kúriť drevom. Musia si to drevo nanosiť, narúbať, veľakrát využívajú na to aj detskú prácu a táto rodina absolútne nedosiahne na energopomoc v takej výške, ako dosiahne rodina, ktorá žije v trojizbovom paneláku so slušným príjmom, možno tri-, štyritisíc, päť-, šesť-, ja neviem. Ale táto rodina, predpokladám, že podľa tohto výpočtu bude mať nárok na túto energopomoc a netrpí absolútne žiadnou energetickou chudobou. Ja si myslím, že vláda vo svojom návrhu úplne ignoruje ľudí, ktorí kúria drevom, tuhým palivom a ktorí sami fyzicky sa musia podieľať na tom, že si musia kúriť.
A ďalšia vec, čo naozaj sa tomu treba povenovať a bolo to tu už viackrát spomínané, je to o tom, že táto vláda predpokladá, že dostane pomoc z Európskej únie. Je to veľká nehoráznosť. Je to naozaj taká veľká nehoráznosť spoliehať sa na Európsku úniu zase aj v tomto. Sú to peniaze, ktoré znova a znova budú len prejedené, ktoré nebudú slúžiť na to, aby sme sa tu stali normálnym štátom, ktorý funguje, ktorý má budúcnosť, ktorý má nejakú infraštruktúru, pretože tieto peniaze mohli kľudne slúžiť na to, aby sa zateplili napríklad domy, lebo aj táto pomoc za predchádzajúcich vlád zlyhávala.
Mne rozprávali ľudia, ako to funguje v Čechách. Napríklad tie zatepľovania domov prechádzajú alebo organizujú sa v rámci štátu cez miestne akčné skupiny. Tieto miestne akčné skupiny majú pracovníkov, ktorí chodia po tých dedinkách, chodia za ľuďmi, ktorí si nevedia sami vypočítať, nevedia si sami vypísať nejaké tlačivá a vlastne im sprostredkujú túto pomoc na zateplenie. Tak ja sa pýtam, prečo u nás to takto nemohlo fungovať? Prečo my neobkukáme niečo v iných krajinách, kde to funguje, kde my vymýšľame kolesá, rovnako ako aj pri tejto energopomoci, pretože len tak narýchlo som si niekde prečítala, že úplne ináč to funguje v iných krajinách, kde sa stanoví jednoduchý vzorec a tí ľudia si vedia jednoducho proste prísť k tejto pomoci. Ja viem, že aj vy teraz hovoríte, že to bude jednoduché, dokonca zautomatizované, ale, preboha, prečo 90 až 90 % ľudí? Sú ľudia na Slovensku, ktorí si uvedomujú zodpovednosť, rovnako ako my v opozícii si uvedomujeme, že konsolidovať treba, že treba šetriť a títo ľudia nechcú takúto pomoc, nechcú neadresnú pomoc, nechcú obedy zadarmo, nechcú energopomoc, pretože si povedia, že oni si vedia zaplatiť tie účty, ale oni chcú budúcnosť pre svoje deti. A chcú budúcnosť pre svoje deti, aby tuná bol slušný verejný priestor, aby tuná bola infraštruktúra, aby tuná boli nie rozpadajúce sa budovy, ktoré sa nedajú vykúriť, ale oni chcú prispieť tomuto štátu tak, že nepotrebujú vašu energopomoc na 90-95 %.
Ja naozaj nerozumiem, čo toto je za marketingový ťah. Pretože to, že vy pomôžete nejakej rodine, ktorá je na tom dosť solídne, ale nepomôžete tým najslabším, vy vlastne nepomáhate svojim voličom. Ja toto nerozumiem. Akože ja neviem, ako im to predávate, ako im to poviete, ako im to vysvetlite, proste ani ako to vlastne bude fungovať, tu sa hovorilo o nejakých šekoch, alebo čo, že im to príde do schránky, že oni sa môžu prekrútiť, ako ste im pomohli, ale vy ste im mohli pomôcť viac. Vy ste oveľa viac mohli pomôcť ľuďom, ktorí sú na toto odkázaní. A toto ma úplne prekvapuje, že sociálnodemokratická vláda nepomôže tým najslabším, najchudobnejším, ale pomáha vlastne znova všetkým a v podstate, dá sa povedať, že skoro nikomu.
Náš apel je v podstate úplne jasný. Náš apel je na to, aby sa pomoc robila tým, ktorí to naozaj potrebujú, aby sa robila adresne. My sme aj predkladali tu na kolegov, mám až dvoch kolegov, ktorí predkladali vlastne návrh na, zákona na, pomôžte mi, kolegovia, príspevok na bývanie. Prepáčte. Mohli ste sa kľudne inšpirovať príspevkom na bývanie, kde je jednoduchý vzorec na to, že ak niekto žije v energetickej chudobe, v podstate sa toho by bolo dotýkať, že veľa peňazí míňa na ubytovanie, ale vlastne na bývanie, tak vie si nejak takto pomôcť. Ale to sú ľudia, ktorí to naozaj potrebujú. Lebo ja si myslím, že toto sú naozaj vyhodené peniaze do vetra, ktoré, ktoré, a nehovorím o celej energopomoci, lebo aj to nám to už bolo vkladané, že my nechceme ľuďom poskytnúť energopomoc. Nie, ja tvrdím, my chceme poskytnúť ľuďom energopomoc, ale presne tým, ktorí túto energopomoc potrebujú a ktorí by si naozaj pomohli a neboli by v energetickej chudobe. Pretože podľa štatistík tá energetická chudoba sa dotýka oveľa viac ľudí ako v okolitých krajinách. A ja naozaj neviem, že či tí najslabší vôbec im týmto pomôžete a či tie štatistiky budú lepšie. Rada sa na to pozriem o rok, o dva, keď sa táto energetická pomoc vyhodnotí.
Ďakujem pekne.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hajko. Nie je v sále, stráca možnosť vystúpiť v rozprave.
Pán poslanec Dušenka nie je v sále, taktiež stráca možnosť vystúpiť v rozprave.
Pán poslanec Hargaš to isté.
Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, ja sa priznám, že som si myslela, že keď pôjdem do rozpravy k tomuto zákonu, tak už budeme vedieť, ako tá energopomoc bude v skutočnosti vyzerať, ale zdá sa, že je to už druhý zákon k energopomoci, ktorý budeme schvaľovať a o ktorom vlastne nebudeme vedieť, že aký dodá ten rámec pre energopomoc, pretože následne má byť prijaté nariadenie vlády, a teda je to len ďalší, ja nechcem povedať, že zbytočný zákon, to určite nie, ale zákon, ktorý bude niečo spresňovať. Ale to, aká tá energopomoc nakoniec bude, sa dozvieme očividne neskôr.
A čo zatiaľ vieme, je, že táto energopomoc má byť adresná a nie plošná ako doteraz a predsa sa dotkne 90 % plus, hovorí sa aj o 95 %, a teda ja takéto vysoké percento rozhodne nepovažujem za adresnú pomoc. Pretože ak má byť nejaká pomoc adresná, tak má pomáhať tým najzraniteľnejším, tým, čo to jednoducho potrebujú. A ja chcem veriť tomu, že napriek tomu, v akom stave sa nachádza táto krajina, tak určite nie je 90 % obyvateľstva ohrozených energetickou chudobou alebo vôbec chudobou. Premiér Fico sa vyjadril, že takáto pomoc mala byť poskytnutá 90 % obyvateľstva a keby sa v tých zvyšných desiatich objavili nejaké nespravodlivosti, ministerstvo by ich riešilo individuálne. No, ja by som chcela vidieť, že aké nespravodlivosti môže zažívať tých vrchných 10 %, to skutočne nemôžme nazvať adresnou pomocou.
Pani ministerka povedala, že jej hlavnou prioritou je pomôcť tým zraniteľným skupinám, citujem, neúplným rodinám, teda jednorodičovským domácnostiam, dôchodcom a zdravotne znevýhodneným. A ja s týmto úplne súhlasím, ale zároveň teda si myslím, že energopomoc by mala ísť v prvom rade ľuďom alebo teda domácnostiam, ktoré sú ohrozené chudobou, a nie je pravda, že toto je nejako ťažko vyčísliteľné. Ja som sa bavila aj s niekoľkými poslancami koalície o tom, že ako by sme to vlastne, prečo to zase kritizujeme, ako by to mali nastaviť, však všetci ľudia na Slovensku si zaslúžia, aby im štát pomohol s energiami. No, to by bolo asi v ideálnom stave, keby sme tu mali verejné financie také, že máme na rozdávanie, ale jednoducho na to nemáme a práve preto sme mali túto energopomoc nastaviť tak, že ju dostanú skutočne iba tí, čo potrebujú. A nie je pravda, že my nevieme, že kto ju vlastne potrebuje, alebo že je ťažké určiť, kto by mal mať na ňu nárok a kto nie. Jednoducho mali by to byť ľudia, a ja súhlasím s pani ministerkou, tie kategórie, ktoré vymenovala, alebo teda môžme celú tú jednu kategóriu nazvať ľudia, ktorí sú ohrození chudobou a špeciálne energetickou chudobou. Ale napr. ani tento pojem, a opravte ma, pani ministerka, prosím vás, ak sa mýlim, nie je definovaný nikde u nás v zákone, ani tento zákon to nerieši. Čiže my vlastne síce sa na energetickú chudobu odvolávame, ale stále nemáme legálnu definíciu tohto pojmu. Pritom ide sa teda pomáhať viac ako 90 % populácie, pritom samotné ÚRSO hovorí, že energetickou chudobou je odhadom u nás ohrozených 8 % populácie, čiže ja neviem, či tam nastal nejaký problém v číslach, ale ono to vyzerá, že je to vlastne presný opak, že máme pomáhať ôsmim, no zaokrúhlime to na 10 % a ideme pomáhať 90 %. To skutočne nemožno nazvať adresnou pomocou, len ak teda pod adresnosťou rozumieme to, čo pán podpredseda Národnej rady Andrej Danko, že adresná pomoc je tá, ktorá pomáha bohatým aj chudobným. To je taká zvláštna definícia, ja sa pod ňu nepodpisujem, ale teda očividne je to tá, ktorá bola zakomponovaná aj do tvorby tohto zákona.
Nie je ani pravda, že my nevieme ako. A ja keď tu počujem v tomto pléne, že keď prišla pani ministerka na ministerstvo, tak že vlastne ona si tam v šuplíku nenašla spôsob, ako riešiť energopomoc adresne, no možno teda nebol v šuplíku na ministerstve hospodárstva, ale čo ja viem, aké informácie mám, tak minimálne na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa dlhodobo hovorilo o tom, že by sa mal zmeniť príspevok na bývanie, resp. že by sa mala zaviesť nová sociálna dávka, ktorá je, a už to tu spomínala aj pani kolegyňa Luščíková, ktorá je skutočne adresným príspevkom, a síce teda príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Takýto príspevok, ktorý sme predstavili aj my ešte za minulého obdobia, keď sme tu mali jedného poslanca pána Valáška, a ktorý bol, samozrejme, či už vtedajšou koalíciou, ale aj opozíciou zvrhnutý zo stola, a pritom ten návrh sa opiera o to, čo napr. funguje v Českej republike alebo v Poľsku, vo Francúzsku a keď teda funguje v iných krajinách, tak ja nevidím dôvod na to, prečo by nemohol fungovať u nás. A teda ten spôsob tu máme a pokiaľ teda moje informácie sú správne, tak na ministerstve aj bola pracovná skupina, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá sa teda týmto zaoberala, len problém bol, že neboli na to peniaze, že zaviesť novú sociálnu dávku, takto koncipovaný príspevok, ako my sme ho mali vypočítaný, bol, myslím, v hodnote nejakých 170 mil. eur. Čo to je v porovnaní s tým, že koľko sa ide minúť na energopomoc momentálne. Je to oveľa nižšia suma a teda mohli sme ušetriť. A, hovorím, ten zákon bol pripravený, my sme ho pánovi ministrovi Tomášovi tak predložili na striebornom podnose a mňa teda mrzí, a to vôbec nie je nič proti pani ministerke, že máme tu niekoľko známych plagiátorov aj v koalícii a nikto si nevedel taký dobrý zákon jednoducho osvojiť. A ja nemám rada, keď sa takto legalizuje plagiátorstvo a na jedno sa chystám, myslím, že zajtra alebo v priebehu najbližších dní mi takto koaliční poslanci odkopírujú uznesenie o Gaze a nepáči sa mi to, lebo to nie je s mojím súhlasom, ale čo sa týka tohto návrhu, tak my sme ho doslova ponúkali koalícii, že skutočne, či už pán minister alebo teda koalícia, že vezmite si ho, lebo toto pomôže ľuďom na Slovensku. Žiaľ, nestalo sa tak.
Keď si porovnáme to, čo máme na Slovensku, s ostatnými krajinami, tak, áno, v dobe tej najväčšej energetickej krízy od roku 2022, teda od vypuknutia vojny na Ukrajine, skutočne aj iné krajiny dotovali takúto energopomoc, lebo keď sa tie ceny vyšplhali vysoko, tak jednoducho štáty sa chceli postarať a myslím si, že je to normálne a tak sa to aj má robiť a často to robili aj takými helikoptérovými peniazmi, áno, lebo jednoducho v tej rýchlosti nebolo možné adresne nastaviť ten systém, ale už od toho upustili. Napríklad v Českej republike už funguje iba ten príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý je vlastne ako ten náš návrh, ktorý som už spomínala, plus sú tam ešte nejaké iné energetické opatrenia. V niektorých štátoch majú také že energošeky. Ja si pamätám, keď som žila v Belgicku, tak to tam fungovalo, vo Francúzsku majú obdobný príspevok na úhradu nákladov na bývanie a vôbec nie je pravda, že to je ťažko vypočítateľné, že by sme teraz zahltili úrady práce, sociálnych vecí a rodiny všetkými žiadateľmi, no nie. Opäť raz tie zraniteľné skupiny, ktoré už teraz v niektorých prípadoch majú nárok na rôzne sociálne dávky alebo iné formy pomoci, tak rovnaká skupina obyvateľstva by si žiadala a, samozrejme, že by to bolo na tých úradoch posúdiť, že či spĺňajú ten nárok alebo nie, však máme tu zákony aj dielne pani ministerky hospodárstva, ktoré teda majú zbierať údaje, tak tie údaje by mohli tie úrady práce jednoducho mať a ja nevidím problém v tom, že prečo, keď to funguje v iných krajinách, tak prečo by sme takýmto spôsobom, na základe žiadostí ľudí, ktorí by dopredu niekde napr. na internete videli podmienky nároku na príspevok na úhradu nákladov na bývanie, tak že by jednoducho takíto ľudia si oň požiadali. A napr. niekto, kto býva na Slavíne a kto má vírivku alebo bazén, alebo, ja neviem, vykurovaný chodník, aby nemusel odpratávať sneh, tak jednoducho taký človek by vedel, že jednoducho tie podmienky nespĺňam a nebudem si o to žiadať.
V tých krajinách, kde teda aj nejaká energopomoc fungovala, tak sa rozhodli, samozrejme, že nechcú viac, aby bola táto energopomoc takým každoročným mandátorným výdajom, pretože jednoducho žiadna krajina si nemôže dovoliť dotovať energie plošne pre v podstate celú populáciu. Zároveň tam nejde len o tú dotáciu konzumu, ale aj o to, že my by sme vlastne mali domácnosti svojím spôsobom aj učiť alebo teda motivovať k tomu, aby šetrili energiami, pretože keď nimi budú šetriť, tak jednoducho budú platiť menej, a to je, samozrejme, má to aj ekologický záujem, ale aj ekonomický, a toto pokiaľ budeme aj naďalej takýmto spôsobom plošne dotovať energie, tak k tomu nedospejeme.
Čo sa týka tohto návrhu, tak zaznelo niekoľkokrát, že by sme naň mali využiť eurofondy, alebo že je teda tá možnosť využiť naň eurofondy. No, ja chcem teda vidieť ten finálny návrh, pretože, áno, počas tej energokrízy Komisia súhlasila s tým, aby sme časť energopomoci pokryli z nevyužitých eurofondov alebo teda aby sme využili tie, tie prepadnuté, alebo dekomitment, ale ja si neviem predstaviť, že keďže teraz hovorí Európska komisia o tom, že áno, energopomoc by sa teoreticky mohla platiť z týchto eurofondov, ale musí byť adresná, že my prídeme s tým, že chceme využiť, hoc teda prepadnuté eurofondy, ale v takejto výške a na plošné energodotácie. A možno, pani ministerka, teda určite máte lepšie informácie, v akom štádiu je to vyjednávanie a koľko vlastne nám Európska komisia povolí na toto, ale otázne je, že či teda bude dotovať plošnosť a nie adresnosť, pretože ten návrh, aký ho tu momentálne ešte nemáme, ale myslíme si, že bude, tak jednoducho nie je adresný. A ja si skutočne nemyslím, že Európska komisia bude súhlasiť s niečím takým, pretože eurofondy majú slúžiť, alebo majú financovať inovácie, majú financovať budúcnosť, my ich tu nemáme, prepáčte mi za výraz, doslova prekúriť. Tam nejde o to, tam jednoducho my sa musíme snažiť o to, aby tie eurofondy boli čo najlepšie využívané, ale takýmto spôsobom ich spáliť je, myslím si, veľké riziko aj pre budúcnosť našej krajiny.
Zároveň teda ja by som sa chcela aj tak opýtať, že prečo potrebujeme tú energopomoc, keď v iných krajinách, ako som už hovorila, ustúpili od plošných dotácií energií a skôr sa snažia podporovať rôzne projekty, napr. aj teda projekty, ktoré sú platené z eurofondov, a viem, že aj na Slovensku také využívame, ale očividne nie dostatočne, pretože, a tu opäť by som mala taký apel na našich skúsených plagiátorov, že keď teda nevieme, ako využívať eurofondy, tak choďte, prosím, do Poľska, normálne pero, zošit a odpíšte si ten návod na to, že ako sa majú využívať eurofondy, aby sme jednoducho toto už raz a navždy, a nehnevajte sa, ale mňa raz šokovala odpoveď pána štátneho tajomníka z MIRRI, keď sme ho mali na výbore pre európske záležitosti a pýtali sme sa ho, že tak kde je teda problém, prečo na Slovensku nevieme čerpať eurofondy, on nám povedal, že nevie, že to je taký problém, čo tu máme stále. No ja neviem, tak ja dúfam, že niekto na nejakom ministerstve niekde vie, že v čom je problém a následne teda môžme zistiť aj, že ako tento problém vyriešiť, pretože, hovorím, takto spáliť eurofondy je skutočne nežiaduce pre budúcnosť našej krajiny.
Ja len zopakujem, že ten spôsob, akým by sme mohli adresne nastaviť energopomoc, tu máme a neviem, akú bude mať podobu nariadenie vlády, ktoré prijmete, ale zatiaľ sa zdá, že je to presný opak adresnosti a presný opak toho, čo by sme mali, a obzvlášť v dobe konsolidácie, keď sa tu má šetriť pomaly v každej oblasti, tak skutočne si myslím, že tu bol priestor na to, aby sme ušetrili milióny, doslova milióny. A teraz je koniec septembra 2025, táto vláda je tu už od roku 2023 a myslím si, že obzvlášť pretože vaše dve ministerstvá, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo hospodárstva, patria strane HLAS, tak ste sa mohli jednoducho dohodnúť na tom, že napr. nastavíte taký príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý bude teda lacnejší a ktorý bude poskytovať adresnú energopomoc tak, ako to odporúča aj odborná verejnosť. A neviem, prečo sme sa zase opäť raz vydali touto cestou, ktorá je drahšia, ktorá je zároveň menej ekologická a ktorá síce pomôže aj tým najzraniteľnejším, ale určite nepomôže nášmu rozpočtu, pretože opäť sa minú stovky a stovky miliónov na niečo, čo nás mohlo jednoducho vyjsť lacnejšie.
Zároveň ma mrzí to, čo aj moji kolegovia tu už kritizovali, a síce, že máme tu druhý zákon, ktorý slúži na to, že sa budú zbierať dáta. Doslova plošný zber dát, ktorý ide od pohlavia, bydliska, čo sa, samozrejme, chápe, a ďalších, ďalších údajov, ktoré ale by v prípade, keby sme prijali návrh na vznik takého príspevku na úhradu nákladov na bývanie, tak nie všetky tieto dáta by jednoducho boli potrebné. A ja by som dúfala, že možno aj za tie dva roky sa dal vymyslieť, sa dal prispôsobiť napr. aj takýto návrh na regióny, že niekde sa kúri viac, menej, alebo proste doslova nastaviť tú adresnosť tak, aby sme pomohli tam, kde máme, a naopak nezhodili peniaze tam, kde ich netreba. A neviem, či je už neskoro alebo teda ako to nakoniec nastavíte, ale myslím si, že v súčasnej situácii toto nie je dobrý návrh a jednoducho táto krajina si to viac nemôže dovoliť. Nie je pravdou, že či už v Progresívnom Slovensku alebo vôbec v opozícii by sme nechceli pomôcť ľuďom s ich úhradou energií, v čom sa zhodneme, je, že pomôcť treba, v tom, na čom sa nezhodneme, je komu, resp. ako. My vám ponúkame návrh, ktorý je jednoducho lacnejší a na druhej strane by, neviem, prečo ste sa rozhodli takýmto spôsobom vyhodiť peniaze, aj keď si to momentálne nemôžme dovoliť.
Ďakujem pekne.