3. schôdza

Chcem v prvom rade poďakovať za všetky pripomienky, ktoré k tomu môjmu vystúpeniu tu zazneli. Ja sa pokúsim pomenovať jeden základný problém.
Priatelia, my tu dnes neriešime otázku, čo doplniť, čo zmeniť v programovom vyhlásení vlády. My máme jednu jedinú možnosť, schváliť, alebo neschváliť. To je rozdiel medzi ostatnými zákonmi, ktoré budeme v priebehu volebného obdobia prerokovávať, pretože tam je možnosť vylepšovať, pripomienkovať, ale programové vyhlásenie vlády buď sa schváli, alebo sa neschváli. To znamená, že z tohto titulu ja nebudem reagovať. To sú skôr otázky, ktoré by si mali poznačiť členovia vlády, ktoré tu zazneli. Ale oni sa asi opätovne dostanú na svetlo sveta, keď sa budú predkladať sem do pléna jednotlivé vykonávacie predpisy, to znamená návrhy zákonov ako také.
A čo sa týka tých finančných otázok, viete, programové vyhlásenie vlády a štátny rozpočet, ktorý tu bude v decembri, veľmi úzko súvisia. To znamená, ten štátny rozpočet musí dať odpoveď na viaceré otázky, z čoho to financovať.
Ale predsa len možno tri poznámky k tým vystúpeniam, pretože si myslím, že tu je treba zareagovať. Automatizácia a vplyvy, my máme rozpracovaný veľmi pekne, len mi je ľúto, že predchádzajúca vláda alebo tie tri vlády, čo tu boli, vôbec s tým nepracovali, ktorý sa týka štvrtej priemyselnej revolúcie. Keď bolo Slovensko predsedajúca krajina, hlavná téma všetkých ministrov práce z celej Európy tu v Bratislave bola práve štvrtá priemyselná revolúcia. Tam sú zriadené cez projekt, je tam národná sústava povolaní, ktorá hovorí o tom, aké nové povolania bude štvrtá priemyselná revolúcia prinášať, a je ich viac ako tisíc. A zároveň je tam národná sústava kvalifikácií, ktorá dáva odpoveď, ako dosiahnuť cez vzdelanie, aby sme naplnili tie predpoklady pre tie nové, nové povolania. To znamená, len sa k tomu treba vrátiť a postupne v tom pokračovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, hoci teda časomiera nefunguje, ale iba chcem upozorniť, že už uplynuli dve minúty, tak ak môžte dokončiť vetu.

Richter, Ján, poslanec NR SR
Ja ďakujem pekne. Len som chcel vysvetliť a ku kádéhákom, ja som sa vyjadril k spôsobu valorizácie. V žiadnom prípade nesúhlasím s tým, že chcete zrušiť minimálny dôchodok. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, členka vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, programové vyhlásenie vlády je zaiste dokument vlády, ktorý ukazuje cestu, ako bude vládnuť. Ale tento dokument tiež zaiste treba interpretovať tak, aké sú skutky tejto vlády a aké už nastali od momentu, kedy sa ujala moci. A preto si dovolím pripomenúť zopár skutočností, ktoré nastali, odkedy táto vláda bola vymenovaná, lebo si myslím, že to je dôležité, aby sme potom vnímali tento dokument, že či naozaj táto vláda to, čo píše v programovom vyhlásení vlády, myslí vážne, alebo sú to len prehlásenia, ktoré sú bez obsahu.
Základné motto celého programového vyhlásenia vlády je mať tu pokoj, bezpečnosť a mať sa lepšie. Faktom však je, že ešte pred tým, ako táto vláda mala vyslovenú dôveru, tak osobitne cez osobu ministra vnútra začala vojna v polícii, bol menený prezident, viceprezident. Začali sa zmeny v Nake, v inšpekcii, a to bez toho, aby bol rešpektovaný zákon, ako nakoniec aj konštatoval príslušný súd. Boli postavení policajti mimo služby, ktorí mali osobitnú ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ako sa vyjadril príslušný úrad na ochranu oznamovateľ, postup, ktorý zvolil minister vnútra, sa javí zjavne ako rozporuplný, ak sa pozeráme na to striktne z pohľadu zákona. To znamená, kde je ten pokoj? Kde je tá bezpečnosť? A kde je ten právny štát, ktorý niekoľkokrát spomenul premiér vo svojom úvodnom slove v programovom vyhlásení, k tomuto programovému vyhláseniu vlády? Rovnako vyhlásenie ministra vnútra, ktorým spochybnil súd, ktorý rozhodol o protizákonnom postupe ministra vnútra, a to spôsobom, že sa vyhrážal sudcovi, ktorý rozhodol, a to či už disciplinárnym, alebo trestným konaním, je, samozrejme, za čiarou, kam by žiadny člen vlády nemal ísť.
Pokoj si zjavne táto vláda asi vysvetľuje tak, že pokoj znamená nedať priestor nikomu a ničomu, kto má na vec iný názor ako my. A to ukazuje aj v skutkoch táto vláda napríklad tak, že si predstavuje, že médiá, ktoré sú kritické, nemajú mať prístup na Úrad vlády, pretože predsa nebudeme počúvať otázky, ktoré sú nám nepríjemné. A to ako keby Robert Fico, poslanec 90. rokov, zabudol, čo prehlasoval aj v rámci noci povestnej dlhých nožov. Vtedy Robert Fico ako poslanec sám sa vyjadroval, že sloboda prejavu je kľúčová pre demokraciu a právny štát. Áno, Robert Fico toto povedal ako poslanec, a slobodu prejavu treba vnímať aj vrátane kritických a šokujúcich informácií, lebo to robí spoločnosť zdravou. Kde je Robert Fico z 90. rokov? Zjavne je to iný Robert Fico poznajúci judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, poznajúci, čo je právny štát a demokracia. Zjavne ho nejakým spôsobom aj poznačilo to, že pracoval ako zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva a teda doznal aj obsah toho, čo je demokracia a právny štát a sloboda prejavu. Ale to už nie je Robert Fico dnes, to už nie je súčasný premiér. A preto ak súčasný premiér hovorí, že sa bude snažiť o demokraciu, právny štát, tak zaiste to nie je to, čo môžme očakávať od naozaj obsahu týchto pojmov.
Zdravá spoločnosť je naozaj tá, kde sme schopní si vypočuť aj kritické názory. Zdravá spoločnosť je tá, kde keď si vypočujeme tieto názory, tak sa nad tým zamyslíme a rozmýšľame, či aj tento pohľad na vec nemá zmysel a či nás neposúva vpred. Ale ak v programovom vyhlásení vlády je predstava tejto vlády, že objektívna žurnalistika sa zabezpečí tak, že sa rozdelí RTVS, tak to naozaj nevidím, že by nám prinieslo objektívnejšiu žurnalistiku. Zjavne asi obsadenie RTVS, ktoré my sme v plnosti rešpektovali, keď sme nastúpili ako vláda, tejto vláde nevyhovuje. Preto asi RTVS je príliš objektívna a nezávislá, tak budeme používať kroky, aby táto žurnalistika už objektívna nebola.
Programové vyhlásenie vlády používa pojmy, ktoré jednoducho popierajú svoj obsah. A vláda to jednoznačne robí v svojich skutkoch, premiér to jednoznačne robí svojím každodenným verejným vyjadrením. Preto je ťažké vlastne si povedať, ako máme čítať programové vyhlásenie vlády, keď slová, ktoré sú tu napísané, neznamenajú svoj obsah, pretože vláda koná v rozpore s nimi.
V programovom vyhlásení vlády som síce nenašla nič o takzvanej podľa mňa Sophininej voľbe, či ľudia podporia svojich rodičov, alebo podporia charitatívne organizácie. Ale tiež tento krok zo strany ministra práce, sociálnych vecí a rodiny neukazuje, že by bol krok k pokoju a lepšej spoločnosti, ak chce ľudí vystaviť takej ťažkej dileme. Podporíte charitatívnu organizáciu, ktorá pomáha onkologickým pacientom, alebo pomôžete svojim rodičom? Toto je naozaj dilema, ktorú by štát nikdy nemal dopustiť, aby ju vystavoval svojim občanom.
Personálne nominácie vo vláde tak isto nie sú dôkazom, že by nám táto vláda mala priniesť pokoj či bezpečnosť. Ale ja si myslím, že treba sa pri tej nominácii trošku pozastaviť. A ja si dovolím z minulosti spomenúť únos vietnamského občana, lebo je to dôležité, je to dôležité aj v súvislosti s pojmami a s obsahom, s ktorými pracuje programové vyhlásenie vlády. Ak táto vláda bola schopná, premiér bol schopný navrhnúť Roberta Kaliňáka, ktorý bol pri únose vietnamského občana z európskeho priestoru a dať ho ako ministra obrany, pod ktorým je vojenské spravodajstvo, to znamená, že zjavne rešpektovanie zákona, demokracia a právny štát je mu v plnosti cudzia.
Rovnako je zjavné, že ambície poslancov tejto vlády, ktorí patria ku koalícii a k tejto vláde, nijakým spôsobom nerešpektujú aj predpoklad toho, že si ctíme zákony a že právo a poriadok má nejaký význam. Ak obžalovaný poslanec Tibor Gašpar verejne vyjadruje svoju ambíciu stať sa šéfom Slovenskej informačnej služby, to zjavne nie je v poriadku. A nech je to akokoľvek s trestným činom, za ktorý je obžalovaný, ale jednoducho nie je v poriadku, aby obžalovaná osoba sa uchádzala o takýto úrad.
Rovnako nie je v poriadku, že štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti je Gašpar mladší, ktorý na videu z poľovníckej chaty sa sám jasne vyjadril, že pre neho je krédom pomsta. Aký pokoj nám prináša táto vláda? Ani svojimi skutkami, ani nomináciami, nijakým spôsobom nedokazuje, že toto je naozaj jej cieľ.
Robert Fico, náš premiér, vo svojom verejnom vystúpení použil odkaz Veľkej Moravy a potom vo svojom pomerne krátkom prejave citoval článok 1 ústavy, ktorým sa hlásil k demokracii, k právnemu štátu. Ale súčasťou tohto obsahu, týchto pojmov je rovnosť pred zákonom. Rovnosť pred zákonom znamená, že kradnúť nemá nielen bežný občan, ale ani politik, ale ani nominanty, nominanti vládnucich strán.
Programové vyhlásenie vlády obsahuje viacero nástrojov práve k tomu, aby sme osoby, ktoré boli odsúdené za korupciu, alebo osoby, ktoré sú stíhané za korupciu, sa vyhli trestnému stíhaniu. A veľmi otvorene v tomto programové vyhlásenie to jasne deklaruje. Deklaruje to síce spôsobom, ktorý je vo veľkej miere taký hmlistý. Pracuje s rozhodnutiami Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv. Lenže keď si pozrieme štatistiku porušovaní ľudských práv na Ústavnom súde, zistíme, že štatistika nijakým spôsobom nevybočuje z predchádzajúcich, z predchádzajúcich období. Naopak, to, čo nám vybočuje, je štatistika odsúdených osôb z korupcie. To znamená, že ak tu niekto rozpráva o tom, že na základe rozhodnutí Ústavného súdu máme meniť trestnú politiku, tak ja by som rada tú analýzu videla. Z akých analytických informácií vyplýva, že je potrebné meniť trestnú politiku? Pretože štatisticky žiadne vybočenie tu nie je. Ale je tu vybočenie odsúdených ľudí za korupciu, osobitne tých, čo sú napojení na stranu SMER - SD a, áno, aj súčasný HLAS.
Bohužiaľ, programové vyhlásenie vlády používa množstvo prázdnych vyhlásení a fráz bez skutočného obsahu. Používa veľmi často, ako som už spomenula vo svojej faktickej poznámke, slovo ´prehodnotiť´, napríklad, a tým si dovolím poukázať aj na cieľ tejto vlády osobitne zamerať sa naozaj na pokoj, bezpečie a lepší život asi pre našich nominantov, ktorí sa potrebujú vyhnúť trestnému stíhaniu.
Vláda chce prehodnotiť napríklad Úrad pre správu zaisteného majetku. Tak to som si prečítala prvýkrát v programovom vyhlásení vlády a prvýkrát som sa vlastne dozvedela, že táto inštitúcia je potrebná, aby sa prehodnotila. Keďže k tomu nič viac nie je v programovom vyhlásení vlády, ale je tu len odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu o prepadnutí majetku, ktoré nijakým spôsobom s touto inštitúciou nesúvisí, lebo táto inštitúcia nič s prepadnutým majetkom nerobí, takže je tu zjavná logická nesúvislosť, tak som sa opýtala pána ministra a jeho štátneho tajomníka na ústavnoprávnom výbore, čo je dôvodom na prehodnotenie Úradu pre správu zaisteného majetku? Dostala som odpoveď - príliš efektívne koná. Takže Úrad pre správu zaisteného majetku príliš efektívne koná, naozaj si plní svoju činnosť podľa zákona, efektívne zaisťuje majetok, dozvedela som sa, že stane sa aj to, že niekto má zablokovaný účet, stane sa aj to, že sa dozvieme, že niekto má obchodný podiel zaregistrovaný ako ten, tej spoločnosti a tej, tých osôb, ktoré sú predmetom trestného stíhania, no ale čo je spôsob, ako vlastne chrániť majetok, ktorý môže byť prípadne, samozrejme, predmetom prepadnutia majetku takého trestu? Predsa to, že máme účinné inštitúty a vieme naozaj ten majetok zaistiť v rámci trestného stíhania a osoba, ktorá je obvinená, neskôr aj prípadne obžalovaná a odsúdená, nevyhne sa jednoducho trestu, ktorý súvisí aj s trestom, ktorý postihuje majetok, pretože s tým majetkom nakladať nemôže, alebo len spôsobom, ktorým ho neznižuje a celý trest má potom nejaký zmysel. Takže nie, nedozvedela som sa, prečo je potrebné prehodnotiť Úrad na správu zaisteného majetku.
Ako som už povedala, programové vyhlásenie vlády naozaj na svojich viacerých častiach pracuje s pojmami ako demokracia, právny štát. Napríklad hneď na strane 5 - návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti. A jednou vlastne z dôvodov, prečo je to potrebné, je, ako som už aj spomenula, analýza rozhodnutí orgánov ochrany ústavnosti, ak sa tým myslí Ústavný súd, ktorý súvisí s porušovaním základných ľudských práv. Lenže táto analýza nikdy urobená nebola. Všade len sa verejne deklaruje, že sú tu rozhodnutia Ústavného súdu. Nebolo povedané, ktoré sú to porušenia, ktorých inštitúcií sa to naozaj týkalo, aký je presne dôvod na zmenu trestného systému a aká je zmenená štatistika v porušení ľudských práv. Veď Ústavný súd tu máme na to, aby keď dôjde k pochybeniu, tak došlo k náprave. Na to je tu aj Európsky súd pre ľudské práva. Takže dôvodom na zmenu trestného systému predsa nemôže byť, že došlo aj k náprave zo strany Ústavného súdu.
Na strane 62, keď už sme v časti spravodlivosti, sa dočítame, že orgány činné v trestnom konaní nie sú samostatnou politickou mocou. Zaiste nie sú. Ako s tým, ja si myslím, že všetci predsa musíme súhlasiť. Ale zaiste musíme súhlasiť aj s tým, že orgány činné v trestnom konaní majú mať možnosť autonómne konať, že vyšetrovateľ jednoducho má byť nezávislý a nemá dostávať pokyny, že jednoducho v tomto má samostatne konať rovnako ako aj prokurátor a rovnako, ako aj samostatne, samozrejme, funguje súd. Následne máme odkaz na súd, ktorý rozhoduje o vine a treste. Ale ešte raz, my sme tu mali štyridsiatku odsúdených osôb z korupcie. Veď len tá osoba bola odsúdená, o ktorej tak rozhodol súd. Tak ak nespochybňujeme rolu súdov v našej spoločnosti, tak predsa nemôžeme mať obavu z toho, že tie trestné stíhania môžu byť politicky zmanipulované.
Dozvedáme sa, že zákroky polície spojené s následnou väzbou boli interpretované ako dôkaz viny a preto v následnej časti sa dozvedáme, že musíme aj iným spôsobom pristupovať k tomu, ako mediálne budeme informovať o osobách vlastne, ktoré sú predmetom trestného stíhania. Takže ja sa teraz pýtam, to znamená, že ja už nemám vedieť, že obžalovanou osobou je napríklad poslanec Gašpar? Nemôžem to ved... nemôžem o tom komunikovať? Nemôžem komunikovať o tom, že máme aj podpredsedu parlamentu, ktorý je obvinený? Nemôžeme toto vedieť? Máme vedieť len iniciály? Verejnosť sa toto nemá dozvedieť? Veď to je prezumpcia neviny. Veď všetci vieme, že obžalovaný neznamená odsúdený. Ale je predsa na mieste, aby sme vedeli takéto skutočnosti osobitne u osôb, ktoré sa uchádzajú o vážne verejné funkcie alebo, nebodaj, sú aj v takýchto verejných funkciách. To predsa nijakým spôsobom neznamená, že to je v rozpore s prezumpciou neviny. Prezumpcia neviny znamená, že presne popisujeme osobu, v akom je štádiu trestného konania, že o nej nehovoríme ako o vinnej, ale hovoríme ako o obvinenej, hovoríme ako o obžalovanej, hovoríme ako o podozrivej a to je plne v súlade s prezumpciou neviny. Ale v tejto časti akoby bolo zásadné nepochopenie v programovom vyhlásení vlády, ako to vlastne s týmito pojmami v rámci trestného konania je.
K trestnej politike, ku ktorej sa novej hlási táto vláda v programovom vyhlásení vlády, sa dozvedáme, že budú zásadné zmeny, ktoré sa týkajú trestného zákona. Ja plne podporujem zmeniť Trestný zákon tak, aby podporoval inštitúty takzvanej restoratívnej justície. Plne podporujem, aby sme dali väčší priestor pre alternatívne tresty a rovnako plne podporujem, aby sme sa pozerali na hodnotu škody v zmysle súčasnej hodnoty peňazí, ktoré máme, a určite je iná, ako bola v roku 2005. To je absolútne v poriadku.
Ale akonáhle sa rozprávame o trestných činoch, tak zaiste vieme medzi nimi robiť rozdiel. A nedá sa len paušálne pozerať na právnu úpravu z iných krajín bez toho, aby sme sa pozerali na tie trestné systémy ako celky. Takže naozaj neviem nijako podporiť úvahu, že budeme preberať len trestné sadzby vyňaté z právnej úpravy, či už Rakúska, alebo Nemecka bez toho, aby sme zobrali potom aj tú druhú časť trestného systému, a to je trestný proces. Pretože v Rakúsku ani v Nemecku nemáte problém postaviť osobu, ktorá je podozrivá, obvinená, obžalovaná, pred súd. Viete to urobiť radovo v mesiacoch. U nás s ohľadom na prekomplikovaný trestný proces je to proste zložité. Jednoducho naozaj vyšetrovatelia majú množstvo prekážok aj s prokurátormi, aj keď majú za preukázané, že skutok sa stal a spáchala ho daná osoba, aby ju včas vedeli postaviť pred súd. To znamená, ak sa rozprávame o tom, že väzba trvá dlho, no tak potom musíme vedieť skrátiť aj celé trestné konanie, aby to celé dávalo zmysel. Aby naozaj sme vedeli jednoducho páchateľov postaviť pred súd. Ale je zjavné, že nie je záujem takto efektívne postaviť celú trestnú politiku, pretože zameriavame sa len na to, aby tresty boli čo najnižšie a osobitne pre majetkové trestné činy a zjavne aj vrátane korupcie, keďže ani minister spravodlivosti na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom sa k tomu nevedel jasne vyjadriť a postaviť, že by to tak nebolo.
Rovnako sa dozvedám z programového vyhlásenia vlády, že vláda prehodnotí - ako tento pojem je naozaj veľmi obľúbený v programovom vyhlásení vlády - právnu úpravu disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárneho konania v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu. Tak ja sa musím priznať, že som doteraz ešte nepočula, v čom je problém s vyvodzovaním disciplinárnej zodpovednosti na Najvyššom správnom súde. Zatiaľ mám vedomosť len tú, že odkiaľ bolo, odkedy bol zriadený Najvyšší správny súd, vieme naozaj v primeranom čase mať rozhodnutie ohľadom stíhaných sudcov, ale aj notárov, ale aj exekútorov, takže naozaj by ma zaujímalo, v čom je problém pri disciplinárnom procese, ktorý súvisí s konaním Najvyššieho správneho súdu. Ale tu sme sa to nič nedozvedeli. Dozvedeli sme sa, že vláda má záujem niečo tu urobiť, ale teda nevieme vôbec čo, a ja mám obavu, že nič kalé to nebude.
K Úradu správy zaisteného majetku sme si už povedali. Najviac zaujímavé je, že v časti k spravodlivosti sa pracuje tiež s bojom proti korupcii, ale spôsobom, teda musím sa priznať, že mne veľmi nejasným. To znamená, na jednej strane je tu úvaha o tom, že ten boj proti korupcii myslíme vážne, ale tie nástroje, ktoré nám pomáhajú, tak ideme z tej právnej úpravy oslabiť. Tak neviem, že vlastne či naozaj táto vláda, tí, ktorí to myslia vážne s tým Slovenskom, či si naozaj čítali celé programové vyhlásenie vlády alebo si vlastne z nás trošku robia, či to je celé vtip.
Stav demokracie na Slovensku. A to je niečo, čo musím sa priznať, že ma zdvihlo zo stoličky. Na strane 73 sa dočítame v programovom vyhlásení vlády, že táto vláda má ambíciu vydávať správu o stave demokracie na Slovenku. Tak ja som si dovolila sa opýtať tiež pána ministra spravodlivosti na ústavnoprávnom výbore, či to mám chápať tak, že keďže táto vláda bola nespokojná s tým, ako Európska komisia vyhodnotila situáciu právneho štátu na Slovensku a s tým, čo zobrala do úvahy a čo nie, nezobrala do úvahy napríklad protesty súčasnej vlády, že by trestný proces tu nefungoval a že by trestné procesy tu boli zmanipulované, osobitne tie, ktoré sa týkali nominantov strany SMER. Tak asi to s týmto bola veľká nespokojnosť, pretože už teraz bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem pani poslankyni Kolíkovej, že spomenula jednu veľmi dôležitú vec a to je, že Robert Fico sabotuje prácu novinárov a objektívnu žurnalistiku v tejto krajine. Je úplne jasné, prečo to robí. Nechce vysvetľovať svoje kauzy, nechce dostávať nepríjemné otázky a nechce čeliť žiadnej kritike.
Pán Fico, viete, kto sa bojí kritiky? V skutočnosti len slabosi. A hoci ste nám počas svojej politickej kariéry neraz chceli demonštrovať svoju silu, ja si veľmi dobre pamätám vaše klikovanie, tak v skutočnosti nám ukazujete len svoje slabosti a strach, lebo neviem, ako ináč si vysvetliť, keď necháte svoju ochranku odtláčať jednu z najvplyvnejších novinárok v Slovenskej republike, aby vám nebola schopná položiť otázku. Toto robia naozaj len slabosi.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kolíková, ja som veľkú časť toho, čo si teraz hovorila v pléne, počul ráno na ústavnoprávnom výbore. Naozaj programové vyhlásenie vlády je vo viacerých aspektoch nekonkrétne a kládla si aj tam otázky pánovi ministrovi spravodlivosti a teda nedostala si ne nejaké konkrétne odpovede. Ja sa teším, že pán minister spravodlivosti je teraz tu v sále a ako som si všimol, pozorne počúval tvoje vystúpenie, takže verím, že využije možnosť zareagovať v pléne, lebo člen vlády sa môže kedykoľvek prihlásiť do rozpravy, a teda nejakých konkrétnejších odpovedí sa dočkáme. Z toho, čo si hovorila, áno, to, zaujímavé je, že ako vláde záleží na prezumpcii neviny, zdá sa však, že záleží na prezumpcii neviny vo vzťahu k politikom, vo vzťahu k tomu, že niečo zlé sa im deje, ak sa vôbec verejnosť dozvie, že sú trestne stíhaní. Zjavne im až tak veľmi nezáleží na prezumpcii neviny napríklad voči vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry, ktorých minister vnútra postavil mimo službu, hoci neboli naplnené všetky dôvody, ktoré zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru predpokladá pre to, aby boli postavení mimo službu. Lebo tam nestačí iba to, že sú obvinení, alebo teda že sú podozriví zo spáchania trestného činu, musia tam byť splnené aj iné podmienky, ktoré neboli splnené, respektíve pán minister vnútra ich vo svojom rozhodnutí postaviť ich mimo službu nijako nezadefinoval, nepopísal, nepreukázal. Toto nie je obnova právneho štátu. Toto, čo sa deje, je práve naopak návrat k spochybňovaniu právneho štátu.

Ďakujem pekne. Presne tak, je to spochybňovanie právneho štátu a teraz ten právny štát aj tento pojem naozaj začína byť už akoby prežutý a ja začínam mať obavu, že pre ľudí na Slovensku povedať právny štát, tak už začne hneď pomaly nadávka, že sa to proste používa už hocijako bez toho, aby to malo svoj obsah. A toto je, si, myslím si, že veľmi nebezpečné, naozaj by sme mali vrátiť právnemu štátu to, čo mu patrí, a nemyslím si, že vláda je schopná a spôsobilá hovoriť, aký je stav demokracie na Slovensku. To sa jednoducho nemôže dosť dobre podariť, lebo to môže znamenať aj to, že jednoducho ten stav demokracie na Slovensku je kritický k vláde a neviem si predstaviť vládu, že by to bola schopná o sebe naozaj povedať.

Aha, dobre. Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľa tu už bolo povedané k programovému vyhláseniu vlády a za mňa tento dokument má viacero významov. Ten prvý význam je, samozrejme, politický. Je to nejakým spôsobom zosúladenie koaličných predstáv, je to o koaličnej dohode a predpokladám, že v prípade, že budú nejaké problémy, tak koaliční partneri sa vrátia k programovému vyhláseniu vlády a budú hľadať v ňom, čo si tam napísali a nejaké spoločné prieniky. Ťažko si ja osobne teraz predstavím, čo vôbec tam budú hľadať, pretože to programové vyhlásenie vlády je z môjho pohľadu veľmi vágne, nemá žiadny obsah, nemá plán, nemá žiadnu ambíciu, ako pomôcť ľuďom, a toto malo byť presne o tom, aby občanom ukázali v programovom vyhlásení vlády, čo sľubovali pred voľbami a akým spôsobom to zhmotnili do programového vyhlásenia vlády.
Ja si myslím, že rátali s tým, že občania, a teraz nechcem, samozrejme, nikoho ani uraziť, ani dehonestovať, ale rátali s tým, že asi občania a najmä ich voliči to programové vyhlásenie vlády čítať nebudú. Samotný obsah totiž nemá v mnohých oblastiach so sľubmi, ktoré sme počúvali pred voľbami, absolútne nič spoločné.
Už tu ix-krát odznelo, že nie je tam obsiahnutý 13. dôchodok, nie je tam obsiahnuté zníženie cien potravín, nie je tam nič obsiahnuté ohľadom hypoték, nie je tam obsiahnuté nič o tom, ako pomôcť ľuďom v mnohých oblastiach.
Toto programové vyhlásenie vlády mňa sklamalo, predkladá ho Robert Fico, štvrtý, a mysleli sme si, že teda po tých skúsenostiach, ktoré už mal, to bude programové vyhlásenie vlády, ktoré bude mať aj svoju kvalitu, aj obsah, ani jedno z toho, bohužiaľ, to nemá. Ale veď Robert Fico, ktorý sem prišiel, jasne povedal, že nepotrebuje ani žiadny papier napísaný na to, aby programové vyhlásenie vlády predstavil, veď, samozrejme, voličov už oklamal pred voľbami pomocou rôznych dezinformácií, pomocou konšpirácií, pomocou klamstiev a na čo by teraz potreboval nejaké programové vyhlásenie vlády, ktoré by rozumne a pragmaticky vysvetlil svojim voličom. To isté mnohí ministri, vidíte aj teraz tu, česť výnimkám, ale väčšina vlády tu absolútne nesedí, nemajú potrebu vysvetľovať programové vyhlásenie vlády za svoje rezorty, veď načo, jasne je už dohodnuté, že si to aj tak schvália.
Čo je veľmi dôležité, a mne z toho vyplýva, celé programové vyhlásenie vlády, a nesie, nesie sa to rôznymi kapitolami, je o pomste, chuti ovládnuť každú jednu oblasť a normalizácia. Musím to povedať, naozaj normalizácia, pretože nič iné z toho programového vyhlásenia nevyplýva.
Dovoľte, aby som sa venoval pár oblastiam. Začnem na strane 62, posilnenie úlohy demokratického štátu. Je tam napísané, že vláda sa hlási k ústavnej definícii, podľa ktorej je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. No s tým asi všetci súhlasíme a boli by sme radi, keby to tak aj bolo v realite. Pokračuje sa v druhom odstavci, kde je uvedené, napísané teda, že uvedené hodnoty predstavujú hodnoty, hodnotový základ pôsobenia tejto vlády. Vláda bude dbať na to, aby všetky orgány verejnej moci konali len na základe ústavy a zákonov, svoju moc uplatňovali s rešpektom k uvedeným hodnotám. No a ja sa pýtam, nesedí tu teraz, ale kde je pán minister Šutaj Eštok? Lebo ten od prvého momentu, kedy nastúpil, aha, tu je, okej, dobre, už ho vidím, od prvého momentu, kedy nastúpil do svojho úradu, tak toto, čo si dali do programového vyhlásenia vlády, porušuje. Je zjavné, a rozhodol o tom mestský súd, že pán Šutaj Eštok porušil zákon. Je zjavné, že nedodržiava žiadne zásady ani etiky, ani ničoho, keď uplatnil právomoci a zjavne v rozpore so zákonom proti vyšetrovateľom a za to sa musel dokonca aj ospravedlniť sudcovi, pretože sa neváhal aj sudcom alebo sudcovi vyhrážať.
Budem pokračovať, kde v programovom vyhlásení je uvedené, že v demokratickom právnom štáte mocenské orgány rešpektujú pravidlá hry. Prosím vás pekne, to je čo? Aké pravidlá hry? Ja som žil v tom, že mocenské orgány majú v prvom rade rešpektovať ústavu, rešpektovať zákony a pravidlá, ktoré sú týmito zákonmi dané. Aké pravidlá hry? To je aká hra? Lebo ja teda neviem, koho je to hra, ale zjavne to len odzrkadľuje to, akým spôsobom písali celé toto programové vyhlásenie vlády, lebo pre nich je to hra. A oni majú asi svoje pravidlá hry, ktoré tu ukazovali už aj pred voľbami, kedy manipulovali rôzne nahrávky, kedy vystupovali na tlačovkách, zavádzali ľudí, kedy neváhali klamať, kedy neváhali sľubovať občanom, že keď budú oni pri moci, tak to alebo iné naplnia, to alebo iné im dajú. Dnes vidíme, že jednoducho všetko toto boli plané sľuby a len klamstvá. Tak toto sú tie pravidlá hry? Tak občania Slovenskej republiky, prosím vás pekne, buďte, buďte pozorní a sami sebe odpovedzte na otázku, či chcete byť súčasťou takýchto hier.
V stati o spravodlivosti a materiálnom právnom štáte sa hovorí, že vláda bude usilovať o obnovu dôvery, bude pracovať na posilnení a udržaní dôvery v orgány presadzovania práva v súdnej moci, prokuratúry, polície, verejnej správy. Pri tejto príležitosti by som rád dal do pozornosti spracovateľom toho programového vyhlásenia a všetkým prítomným, že dôvera konkrétne v Policajný zbor za uplynulé tri roky stúpla o viac ako 100 % na výsledných 66,4 %. Tento prieskum sme si nerobili my, tento prieskum robila jedna z mediálnych alebo teda z televízií na vzorke občanov Slovenskej republiky. Takto vnímali občania Slovenskej republiky dôvery, dôveru v Policajný zbor. Oveľa viac dôverovalo polícii pod vedením Štefana Hamrana a jeho kolegov ako predtým pod vedením Tibora Gašpara. Ešte raz zopakujem, dôvera sa zvýšila za uplynulé tri roky o viac ako 100 %.
Ďalej tu je uvedené, že uplynulé tri roky z hľadiska deficitu spravodlivosti charakterizovali najmä zlyhávanie ochrany základných práv a slobôd a excesy trestnej politiky. Ja sa chcem opýtať, či tými excesmi v trestnej politike myslia tých 40 odsúdených ľudí blízkych SMER-u. Lebo ak toto je ten exces trestnej politiky, no tak potom zjavne dávajú v programovom vyhlásení vlády najavo občanom, o čom to ich vládnutie bude. A ja sa k tým 40 ľuďom ešte dostanem v ďalšom mojom vystúpení a môžem ich kľudne vymenovať všetkých a, samozrejme, som si to ja nevymyslel, ale to sú verejne dostupné informácie, ktoré si môže každý občan Slovenskej republiky aj v médiách prečítať.
Ďalej sa tu uvádza, že politické proklamácie porušujúce princíp prezumpcie neviny spolu s absenciou efektívnej a zákonnej kontroly nad policajnými zložkami, tak neviem teda, či sme žili alebo žijeme v rovnakej krajine, pretože, ak sa nemýlim, tak zákon o Policajnom zbore platil a platí, kde sú jasne definované aj kontrolné mechanizmy, kde je jasne definované, a, samozrejme, platí aj ústava, ktorá jasne hovorí o tom, akým spôsobom je Policajný zbor kontrolovaný. Takže neviem, o akej absencii efektívnej a zákonnej kontroly sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, ale, samozrejme, tak ako v mnohých iných oblastiach nedočítame sa tu ďalej nič, nedočítame sa o tom, čo teda navrhujú, to je len konštatovanie ľudí, ktorí písali, a samozrejme, ktorí to písali v atmosfére, kedy celé to programové vyhlásenie nie je o ničom inom, len o chuti sa niekomu pomstiť.
Ďalej sa tu píše, že súčasná vláda nebude vládou revanšu v obrátenom garde. No tak je to naozaj realita? Pretože naozaj tie prvé kroky, ktoré sme mali možnosť za uplynulé týždne od nástupu novej vlády vidieť najmä v rezorte ministerstva vnútra, hovoria o opaku. Spomeniem len zásah voči policajtovi Kotekovi z úradu inšpekčnej služby pod gesciou prokurátora krajskej prokuratúry. Toho prokurátora, ktorého mimochodom teraz Maroš Žilinka údajne chce nejakým spôsobom disciplinárne riešiť práve preto, že tento prokurátor dva roky prehliadal to, že niekto upozorňoval na zaujatosť vyšetrovateľa. Tak keď sa tu hovorí v programovom vyhlásení vlády, že vláda, toto nebude vláda revanšu, tak myslím si, že opak je pravdou.
Ak dovolíte, ja preskočím stať o justícii a, pretože tomu sa venovali už aj kolegovia predo mnou, napriek tomu, že by bolo veľa čo hovoriť aj v tejto oblasti a, samozrejme, tou najzávažnejšou je, že je tu snaha o zmenu na poste špeciálneho prokurátora alebo teda organizačná zmena na Úrade špeciálnej prokuratúry. Na to sme upozorňovali už pred voľbami a, samozrejme, sa to objavilo aj v programovom vyhlásení vlády. Pretože nič, o nič iné týmto ľuďom, ktorí to tvorili, nejde, len aby zastavili trestné stíhania, ktoré sú rozbehnuté práve pod gesciou Úradu špeciálnej prokuratúry. Spomeniem len jednu vec, ktorá je tu napísaná na strane 66 a ´7, kde sa uvádza, že vláda vyjadruje nesúhlas s pokračovaním konfliktov medzi Generálnou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry, ktorý je jej organizačnou súčasťou a tieto konflikty vyvoláva. Tieto rozpory ohrozujú podľa programového vyhlásenia vlády meno prokuratúry a nemôžu pokračovať. Tak ja sa pýtam, akým spôsobom ohrozovalo meno prokuratúry pán špeciálny prokurátor Kováčik, ktorému sa hovorilo 61 : 0 a ktorý, bohužiaľ, bol odsúdený za korupciu a za iné trestné činy a je dnes, myslím, vo výkone trestu. Tak toto nejakým spôsobom neohrozovalo dobré meno prokuratúry, ale to, že Úrad špeciálnej prokuratúry poukazuje, legitímne poukazuje na niektoré možno pochybenia Generálnej prokuratúry, tak to ohrozuje dobré meno prokuratúry. To sme kde, prosím vás pekne? V päťdesiatych rokoch?
A dostanem sa plynule k oblasti prevencie boja proti korupcii, alebo teda prevencii proti korupcii a integrity verejného sektora a transparentnosti. Sú to také vzletné názvy, ale naozaj ten obsah vôbec o tom nehovorí. A tu si vláda napísala nasledovné: "Vláda si uvedomuje, že korupcia predstavuje riziko pre stabilitu a bezpečnosť spoločnosti, podkopáva dôveryhodnosť inštitúcií a hodnoty demokracie, etické hodnoty a výkon spravodlivosti a ohrozuje ekonomický rozvoj a právny štát." Prosím vás pekne, toto napísali ľudia, ktorých, ktorých priami nominanti, priatelia, blízki ľudia boli odsúdení za korupciu. Mne sa to zdá ako, buď žijem na nejakej inej planéte, alebo títo ľudia naozaj nemajú chrbtovú kosť vôbec napísať do programového vyhlásenia vlády, že, opakujem: "Vláda si uvedomuje, že korupcia predstavuje riziko." Tak jak dovolíte, ja len veľmi v krátkosti prečítam mená ľudí, ktorí boli odsúdení za korupciu: Dušan Kováčik, Norbert Paksi, Jozef Rehák, Bernard Slobodník, Pavol Vorobjov, Vladimír Bisťák (správne Bisták, pozn. red.). Títo mnohí hovoria a dokonca je tu, priznali sa a usvedčujú zločineckú skupinu pod vedením Norberta Bödöra a bývalého prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara, ktorý tu sedí za mnou. Tam sedí, nech sa páči. Títo ľudia hovoria o tom, že brali úplatky alebo platili mnohým iným ľuďom a podieľali sa na korupcii. Toto sme si my nevysvetlili. Tí ľudia sa k tomu priznali. Dohodli sa s prokurátormi na vine a treste, popriznávali sa k tomu a oni si teraz do programového vyhlásenia vlády napíšu, že si to uvedomujú? Tak ja by som bol veľmi rád, keby si táto vláda pod vedením Roberta Fica to nielen napísala do programového vyhlásenia vlády, ale naozaj aby ľuďom na Slovensku povedali, akým spôsobom chcú z toho vyvodiť dôsledky. Nie proti tým, ktorí tieto skutky vyšetrovali, tak ako to robia dnes od začiatku nástupu do svojich funkcií, ale voči sebe. Zjavne aj v programovom vyhlásení vlády je uvedené len to, aby si zachránili svoje zadky pred ďalšími vyšetrovaniami a pred zodpovednosťou.
Je tu ďalej napísané, že vláda vníma prevenciu korupcie ako priestor pre vytváranie a zdokonalenie systémovej, systémových protikorupčných opatrení. Tak ja sa pýtam, ak teda vláda naozaj toto vníma, ako mohli dať do pozícií ľudí, ako bol napríklad pán Kuruc, ktorý je obvinený z korupcie, ale je na ministerstve financií. Tak ja naozaj nerozumiem tomu vnímaniu. Ja sa pýtam aj občanov Slovenskej republiky: Je toto normálne? Toto je vnímanie, keď si niekto napíše na papier, že vníma boj proti korupcii alebo prevenciu korupcie ako priestor pre vytváranie systémových protikorupčných opatrení a dá si na jednu z kľúčových pozícií ministerstva financií a, samozrejme, aj iných, v iných štátnych úradoch ľudí, ktorí sú obvinení alebo obžalovaní priamo z korupcie. Pre mňa nonsens.
Hovorí sa tu, že vláda prijme pravidlá na zabezpečenie etiky a integrity najvyšších štátnych funkcionárov v okruhu svojej pôsobnosti formou kódexu správania sa. Bol by som veľmi rád, keby sme sa dozvedeli od vlády, čo si pod tým predstavujú. Kódex správania sa má byť to, čo predviedol Robert Kaliňák pred voľbami, že sa bil, že napadol druhého poslanca Národnej rady? Alebo jeho kolega Glück, ktorý, ktorý neváhal naozaj päsťami si vybavovať účty? Tak toto má byť tým etalónom správania sa alebo etalón kódexu, ktorý chcú vytvoriť? Komu chcú oni hovoriť, že sa má slušne správať, keď oni sami sa nevedia slušne správať?
Ak dovolíte, budem pokračovať a dostanem sa teda, samozrejme, k tej najdôležitejšej oblasti, ešte mi zostalo trochu času, vnútorný poriadok a bezpečnosť. Keď si prečítate túto stať, tak je tu napísané, že celková situácia, bezpečnostná, v Slovenskej republike je dnes verejnosťou vnímaná ako relatívne dobrá aj vďaka kvalitnej práci polície v rokoch 2006 až 2020. A čo robila polícia v roku 2020 až ´23? Nebola tu prítomná? Nie náhodou občania Slovenskej republiky dali vizitku polícii za roky 2020 až ´23, že bola oveľa dôveryhodnejšou inštitúciou, že občania jej veria oveľa viac ako tej polícii pod vedením Tibora Gašpara pred rokom 2020? Alebo tí, čo to písali, na niečom fičia, lebo opäť im pripomeniem, že 66,4 % ľudí dôverovalo polícii pod vedením Štefana Hamrana.
Keď čítate ďalej, tak je tu spomínané, samozrejme, hlavné výzvy, je migrácia, že bude vláda sledovať konflikt na Ukrajine. Samozrejmé, že bude záujmom vlády chrániť bezpečnosť občanov a brániť zasahovaniu do suverenity cez ekonomické, vojenské, diplo... iné, iné veci. V skratke, pretože nemám veľa času, v podstate celá táto stať je iba o tom a zhrnul by som to do troch vecí: migrácia, Ukrajina, hybridné hrozby. To je zaujímavé, že hybridné hrozby, už to tu niekto predo mnou spomenul. Hybridné hrozby, boj s hybridom, ako vláda sľubuje ľuďom, že bude bojovať s hybridnými hrozbami, ale v inej stati, konkrétne v kultúre napíšu na strane 51, že vláda vytvorí podmienky pre rovnoprávne fungovanie všetkých médií a zamedzí, podotýkam, zamedzí, aby sa naša, aby sa nezasahovalo, pardon, do práce na šírenie informácií. To znamená, aj na sociálnych sieťach. Tak na jednej strane chcú bojovať s hybridom, na druhej strane chcú zamedziť alebo teda zabezpečiť, aby aj dezinfo, rôzne weby, portály, ktoré tu fungujú a ktoré tu vyrástli ako huby po daždi, mohli šíriť ten svoj škodlivý obsah. Tak ja tomu celkom nerozumiem, že teda čo chcú robiť. Ale však, samozrejme, toto celé vychádza z programového vyhlásenia vlády.
Nemám veľa času, ale dovoľte, dámy a páni, to zhrnúť. Premiér sa chválil, že nepotrebuje ani papier, keď sem prišiel, na predstavenie programového vyhlásenia vlády, pretože osobne dohliadal na jeho tvorbu. No a pre mňa to buď znamená, že tomu veľa teda času nevenoval, alebo to znamená, že absolútne rezignoval na kvalitu a riešenia ponúkané pre občanov Slovenskej republiky. Jediným cieľom celého programového vyhlásenia je, a hlavne v oblasti polície a vnútornej bezpečnosti, upratať, "upratať" tak, aby korupčné kauzy SMER-u neboli ďalej vyšetrované, aby sa stratili, aby zmizli z povrchu zemského a aby voliči SMER-u a HLAS-u si pritom mysleli, že sú stále pre nich dôležití. Ja vám hovorím, občania Slovenskej republiky, aj tí, ktorí ste ich volili, že nie, nie ste pre nich dôležití a nikdy ste pre nich dôležití neboli.
Ďakujem pekne za... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán poslanec Mikulec, použili ste termín ´škodlivý obsah´. Mňa by zaujímalo, podľa akých kritérií určujete vy osobne, ktorý obsah je škodlivý a ktorý neni škodlivý. Podľa mňa najškodlivejší obsah bola stránka Hoaxy a podvody slovenskej polície, kde ste z policajta Bukovského urobili vrchného kádrováka, chlapec, ktorý nevie, o čom je život, a totálne vlastne cez neho sa spolitizovala polícia. Takže ja by som bol v takýchto vyjadreniach veľmi opatrný. Máme ústavu, máme slobodu slova, slobodu vyjadrovania, takže žiadne škodlivé weby alebo dezinformačné záležitosti neexistujú. To by sa skôr dalo povedať na vás.
Som veľmi rád, že som pobavil skupinu Progresívne Slovensko. Vieme, aké ste aj vy dávali návrhy (reakcia z pléna), hej, tak Pročka, hej, dobre. Takže to, čo sa tu dialo za posledné roky v tých teda vládach, kde bol predseda Matovič, Heger, aj tá nikým nevolená vláda, to všetci vieme, čo to bolo. Rozpad právneho štátu a ja sa čudujem, že ešte tuto niekto hovorí o nejakých škodlivých a dezinformačných weboch.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, v jedálni som hľadal slovenské národné jedlá. Našiel som tam ako jedlo č. 1 talianske tagliatelle. Nestihol som ho zjesť, ale verím, že aspoň zopár poznámkami poukážem na to, čo som sa dočítal v programovom vyhlásení vlády.
Predstavte si bujarú silvestrovskú noc, po ktorej sa ľudia zobudia a začnú si dávať novoročné predsavzatia. Začnú rozprávať o tom, ako chcú viac športovať, menej fajčiť, prečítať viac kníh, viac kíl zhodiť alebo sa chcú začať viac venovať rodine, či stretávať s priateľmi. A nakoniec prejde pár dní, pár týždňov a zisťujú, že z týchto novoročných predsavzatí nie je nič. Všetky svoje dobré úmysly zahodili za hlavu a z toho menej fajčenia sa pridala každý deň jedna nová cigareta, z viac odšportovaných, odbehaných či odbicyklovaných hodín z toho je viac presedených hodín a času pri telke. Nechcem hovoriť o tom, čo tam nie je, ale o tom, čo tam je. Všetci sme, všetci vieme, ako to je s tými novoročnými predsavzatiami a tak mi to pripadá aj s týmto programovým vyhlásením vlády. Každý, kto si ho prečítal, chápe, že je tam veľa textu, ale minimum obsahu. Dočítali sme sa množstvo vznešených fráz, myšlienok, ale víziu, ako chce vláda posunúť túto krajinu dopredu, z neho vyčítať nevieme.
Očakával by som, že v 21. storočí nám vláda, ktorá nie je nováčikom, ale ktorá už vládla niekoľkokrát, dá víziu a pohľad na to, ako postaviť Slovensko na nohy. Očakával som, že vláda, ktorá tu vládla niekoľkokrát, urobí z niekdajšieho ekonomického tigra Európy naozaj aj Slovensko, ktoré prinesie nové vízie, nové pohľady a nový rozvoj. Obavám sa a mám naozaj strach, že Slovensko ostane lenivou perzskou mačkou. V KDH sme očakávali, že programové vyhlásenie bude obsahovať jasné ciele a míľniky, ktoré sa budú dať jasne odmerať, jasne skontrolovať a jasným spôsobom poukázať na to, čo sa po štyroch rokoch podarilo.
Nič z toho však programové vyhlásenie vlády neobsahuje. Vyzerá to, že bolo šité horúcou ihlou len preto, aby si vláda splnila čo najskôr svoju povinnosť. Úprimne poviem, že sa tomu ani nečudujem, keďže dve z troch vládnych strán nemali svoj vládny program. A keď nemáte program, nemáte na čom stavať. Ak nemáte odborné, expertné skupiny, ktoré by ho napísali, nemáte z čoho čerpať. Preto sa tomu ani nečudujem.
V posledných dňoch sme boli svedkami, že vláde nechýba akčnosť v čistkách polície a pri dosadzovaní svojich nominantov, ale chýba jej väčšia vôľa a ambícia robiť reformy, ktoré Slovensko potrebuje ako soľ. Reformy, ktoré posunú Slovensko smerom k vyspelým krajinám, za ktorými čoraz viac zaostávame. Koalícia sľubovala zmenu politickej kultúry a čakal som, že naozaj príde. Výsledkom je, že programové vyhlásenie vlády sa písalo na kolene a opozícia sa k nemu dostala len pár hodín pred samotným schvaľovaním programového vyhlásenia vlády. Vo vyspelých krajinách by tak dôležitému dokumentu, ako je programové vyhlásenie vlády, predchádzala debata a diskusia s odbornými kruhmi, s verejnosťou, ale aj s opozíciou. Žiaľ, nestalo sa to tak.
Programové vyhlásenie vlády začína názvom ´lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť´, čo nás v KDH aj teší, lebo mottom predvolebnej kampane KDH bolo práve to slovíčko ´lepšie´. Lepšie Slovensko. Ale ako môže byť lepšie Slovensko, ako môže byť lepšia táto krajina, ako môže byť lepšie aj toto programové vyhlásenie vlády, keď začíname práve tým horším spôsobom. Nie sú tam konkrétne opatrenia z nášho programu. Nie sú tam konkrétne opatrenia ani z toho jedného programu či alebo z pár bodov tých ostatných politických strán. Preto to nemôže byť lepšie. A nemôže to ani viesť k lepšiemu životu.
Poďme do konkrétností. V oblasti ekonomiky a verejných financií jasne vidíme, že vláda nepredstavila, ako chce zabezpečiť udržateľnosť verejných financií a ich krytie. Programové vyhlásenie vlády sa financiám venuje len okrajovo, aj keď je to jedna z najdôležitejších tém. Zároveň chýba vízia, ako chce vláda rozprúdiť ekonomiku a veľmi negatívne vnímame cieľ vlády zvyšovať dane fyzickým osobám, ale aj firmám. Skrývajú to za slovíčko solidarita. Avšak takéto zvyšovanie daní je len snaha vybrať od ľudí čo najviac peňazí, aby sa za ne mohli kúpiť, aby si za ne mohli kúpiť priazeň dôchodcov a rozdávať z nášho spoločného.
KDH na druhej strane vidí priestor, aby sme zohľadnili bankový odvod. My sme to mali nazvané v programe KDH, tzv. bankový odvod solidarity. Je to cesta, ako prísť k financiám do štátneho rozpočtu. Ale dôležité bude a chceme o tom vedieť, akú podobu to bude mať. Vítame však aj dôraz na dostupnosť energií aj pre tých najchudobnejších a najohrozenejších. Áno, mali sme to aj my v programe KDH a je to aj v programovom vyhlásení vlády. Ale čakáme, že naozaj príde na stôl tu do Národnej rady zákon o energetickej chudobe, ktorý bude jasným spôsobom definovať, ako chceme ľuďom pomôcť, aby sme pomohli tým najchudobnejším a tým, ktorí naozaj sú na pomoc odkázaní.
Programové vyhlásenie vlády neobsahuje jasnú špecifikáciu, ako chce vláda všetky opatrenia pomoci a programy financovať, preto vôbec nie je jasné, čo všetko vláda aj zrealizuje. V sociálnej oblasti vidíme veľké rezervy v prorodinnej politike. Slovensko starne a rodí sa nedostatok detí, vláda však na to nereflektuje a neponúka riešenia, ako zvýšiť populačnú krivku. V programovom vyhlásení vlády chýba vôľa pomáhať jednorodičovským domácnostiam, ktoré sú ťažko skúšané vysokými cenami energií a potravín. Takmer nič sa nedočítame o pomoci zdravotne znevýhodneným ľuďom, koalícia je rovnako skúpa na slovo v oblasti práce s Rómami.
Zdravotníctvo. V oblasti zdravotníctva vidíme snahu o odpolitizovanie rezortu a snahu o rýchle rozhodnutia o budúcnosti národnej univerzitnej nemocnice. Snahu spraviť audit poplatkov a doplatkov, reformu špecializovanej ambulantnej starostlivosti a pokračovanie v reforme všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Negatívom však je aj to, že v oblasti zdravotníctva je programové vyhlásenie vlády príliš všeobecné. Nevidíme presné plány, ako chce vláda navýšiť počet slovenských študentov v rezidenčnom programe, v medicínskych povolaniach tak, aby zachovali kvalitu. V celom programovom vyhlásení vlády sa nedočítate nič o tom, ako chce táto vláda dobudovať Rázsochy. Nespomína sa ani raz reforma urgentnej a záchrannej starostlivosti. Chýba nám väčší dôraz na zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, chýba aj odvaha na zásadnú reformu napríklad vzdelávania, zmeny finančných nastavení v zdravotníctve.
Školstvo. Dôležitá oblasť. Oceňujeme, že pán minister chce pokračovať v diele, ktoré začal jeho predchodca bývalý minister školstva Ján Horecký. Kurikulárna reforma je to, od čoho sa dá naozaj odpichnúť, aby sme mali dobré a kvalitné vzdelávanie, aby sme mali dobré a kvalitné školstvo.
Zásadné reformy o štátnej správe a školskej samospráve. Ako dosiahnuť, ako ich dosiahnuť, to bude kľúčové v oblasti školstva. Neviem však, ako chce vláda vyriešiť spôsob financovania škôl pri prekresľovaní kompetencií jednotlivých aktérov v školstve. Nevidíme cieľ prideľovať školské kluby pod školy a nie pod obce a vláda nekonkretizuje, ako chce vysporiadať, ako sa chce vysporiadať s konkretizovaním, ktoré školy a školské zariadenia majú prejsť z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy. To sú veci, ktoré sa veľmi dotýkajú samospráv. Vítame však vôľu aj pána ministra školstva, ale aj pani ministerky zdravotníctva diskutovať aj s odborníkmi a s odbornými kruhmi a opozičnými poslancami a prajem si, aby im to vydržalo až do konca.
V oblasti spravodlivosti a právneho štátu vítame vôľu pokračovať v modernizácii trestného práva tak, ako ju začal aj náš expert KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas. A to napríklad v oblasti alternatívnych trestov, ako aj v oblasti prvopáchateľov. KDH však nepodporí žiadne účelové novely, ktoré sa budú snažiť pomôcť trestne stíhaným osobám s napojením na predošlé vlády. Očakávali sme naozaj novú politickú kultúru.
Zahraničná politika je to, čo je veľmi dôležité a v programovom vyhlásení vlády sa spomína. Ale sme sklamaní, že keď sa táto vláda prihlási k Európskej únii a k NATO, že podpredseda národnej vlády nemá problém jeden zo symbolov Európskej únie schovať za skriňu. Toto nie je nová politická kultúra a očakávam aj od predsedu Národnej rady, že s pánom podpredsedom Národnej rady bude o novej politickej kultúre naozaj rozprávať.
Doprava. Áno, teší ma aj to, že táto vláda myslí na východ. Rýchlostná cesta R4 je to, ak sa táto vláda nevrhne na jej budovanie, hrozí nám medzinárodná blamáž. Maďari a Poliaci pokračujú, Maďari majú hotovo, Poliaci budú mať hotovo do dvoch rokov, na Slovensku sa stojí. Skúste sa prísť pozrieť na východ. Aj tam žijú ľudia. Aj tam potrebujú mať dobré a kvalitné cesty. Ja som rád, že to tam je, som smutný z toho, že nie je tam termín a čas dobudovania D1. Vyspelé Slovensko bude vtedy vyspelým, ak bude mať dobrú dopravnú infraštruktúru.
Na záver mi dovoľte povedať pár slov k téme, ktorá mi je srdcu blízka. Rozvoj regiónov, rozvoj zaostalých častí Slovenska, prerozdeľovanie eurofondov a všetkého toho, čo keď fungovalo v zahraničí vo vyspelých krajinách, prinieslo to profit pre celú krajinu. Ak hovoríte o tom, že viac eurofondov má ísť na regióny, tak treba povedať aj B. Nestačí posunúť podľa poľského modelu viac peňazí na regióny, treba im dať aj kompetenciu, aby si, tak ako v Poľsku, mohli vyššie územné celky vypisovať vlastné výzvy. Bude to rýchlejšie, akčnejšie a garantujem vám, že ľudia vedia, čo potrebujú, vedia to aj rýchlejšie zrealizovať. Keď chcete, aby ste presunuli eurofondy, treba presunúť aj kompetencie a financie. Subsidiarita a decentralizácia, to sú veci, ktoré vyspelé krajiny urobili vyspelými, pretože sa nebáli posunúť kompetencie na regióny. Nebáli sa posunúť kompetencie ľuďom. A tu ma vystrašil pojem, ktorého sa bojím, silný štát. Ak chcete, aby tento štát bol silný, musí byť silný občan. Ak chcete, aby tento štát bol silný, dobre rozvinutý, potrebujete dať viac kompetencií občanovi.
Volebné obvody. Nestačí zvolať odborné skupiny. Ja som bol svedkom aj toho, ako predchádzajúca vláda to mala v programe. Niekoľko politických strán. Žiaľ, prišlo volebné obdobie a ústavnou väčšinou povedali, že stačí nám jeden volebný obvod. Sme poslednou krajinou v Európskej únii, ktorá má jeden jediný volebný obvod. Už väčšia obec má viac volebných obvodov. Sedia tu primátori, starostovia a vedia, že to tak je. Sme jediná krajina v Európskej únii, ktorá má jeden volebný obvod. Spusťme, spusťte, prosím vás, členovia vlády, odbornú diskusiu o viac volebných obvodoch. Nech sa prihlásia do tejto odbornej skupiny politické strany, odborníci, ale garantujem vám, že tento parlament nebude zložený z prevažnej väčšiny z Bratislavčanov. Mám rád Bratislavu, ale tu majú byť zastúpené regióny tak, ako to je v ostatných krajinách Európskej únie.
Na záver. Všetko, čo som doteraz povedal, vysvetľuje, prečo podľa KDH programové vyhlásenie vlády je nedostatočné a šité horúcou ihlou. Javí sa, akoby sa vláde ani nechcelo mať lepšie Slovensko, akoby mu na ňom nezáležalo. Obávam sa, že to bola iba povinná jazda. Programové vyhlásenie vlády si vyžaduje výraznú, výrazné dopracovanie.
Preto aj napriek tomu, že tam bolo veľa dobrých a užitočných vecí pre Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie svojimi hlasmi toto programové vyhlásenie vlády nepodporí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobrý deň prajem, ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Národnej rady Majerský, zároveň pán župan, ja by som vás chcel ubezpečiť, že silný štát a silné regióny sú v podaní HLAS-u jednoznačnou prioritou. Ja som bol osobne pri tom, ako sa v kampani počas dlhých mesiacov, ale aj roky pred tým, obchodili všetky regióny v každom okrese na Slovensku a určite garantom týchto princípov je Richard Raši ako minister pre regionálny rozvoj a zároveň jeho štátny tajomník Michal Kaliňák. Určite ho dôverne poznáte ako svojho protikandidáta, ale musíme sa zhodnúť asi na tom, že je to expert na samosprávu a ja osobne si myslím, že v budúcnosti aj téma silného štátu bude jednou z top priorít.
A nemyslím si na druhej strane, že jeden volebný obvod ostane obídený, pretože keď som si pozeral z parlamentného inštitútu nejaké dáta, tak myslím si, že 66 poslancov Národnej rady alebo cez 60 je práve z Bratislavského kraja. Ja mám na to ako východniar, podobne asi ako vy, trochu kritický názor a asi to bude treba podrobiť nejakej širšej diskusii, ale ak si pozriete prierezovo programové vyhlásenie vlády, tak je tam výrazne citeľný regionálny princíp a môžem vás ubezpečiť, že týmto spôsobom sa vláda bude uberať a jednotliví ministri, ktorí nie sú len z Bratislavy, budú garantom týchto výsledkov.
Ďakujem pekne.

Podporím to, čo povedal poslanec Majerský, to znamená, že musíme sa skutočne sústrediť na samosprávy a regióny. Zaslúžili si samosprávy osobitnú časť v programovom vyhlásení vlády. Však si len spomeňme, ako samosprávy zastupovali alebo riešili problémy, ktoré nevládala, nevládala riešiť centrálna vláda, zoberme si pandémiu. Zoberme si napríklad posledné, poslednú situáciu v prípade nelegálnej migrácie, opäť tam zaskakovali samosprávy. Zoberme si vojnu na Ukrajine, príchod utečencov, opäť samosprávy. A tieto samosprávy sú dnes vo veľkých problémoch, finančných problémoch a my tam nevidíme ani zmienku o tom, čo sa bude diať, ako sa budú financovať samosprávy po novom, aký bude nový daňový mix. To sú, myslím, veci, ktoré sú veľmi dôležité tým skôr, že predseda vlády Robert Fico ich často spomínal pred voľbami, takisto ako spomínal, že je ochotný aj polovicu eurofondov presunúť na samosprávy, v programovom vyhlásení to opäť nevidíme. Takže a posledná vec, čo poviem, Slovensko si zaslúži ďalšiu vlnu decentralizácie. Potrebujeme silné správy, samosprávy, silné regióny, opäť tam o tom nie je zmienka. My určite podporíme každú myšlienku, ktorá bude viesť k efektívnemu prenosu ďalších kompetencií na samosprávy, samozrejme, aj s peniazmi.