3. schôdza

Ďakujem pekne.
So záujmom som si vypočul príspevok pána kolegu Stachuru. Pravidelne hovorievam, že slovenské zdravotníctvo je v štádiu klinickej smrti a niektoré z tých vecí spomenul aj pán Stachura. Máme problémy s výsledkovými indikátormi v zdravotníctve a je to výsledok absentujúcej dlhodobej vízie slovenského zdravotníctva. A v programovom vyhlásení sa vláda hlási k tomu, že takúto dlhodobú víziu by rada vytvorila aj v spolupráci s opozíciou alebo teda so všetkými hráčmi odborného aj politického spektra. Nemôžem si však odpustiť, Peter, že bol si štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva a mohol si tieto veci ovplyvniť, aj tie veci, ktoré kritizuješ, či už je to otázka guidelineov, či už je to otázka Rázsoch, či už je to otázka zdravotníckeho personálu, prepájania zdravotného a sociálneho systému. Chápem, že bola pandémia, že sa sústredila na iné problémy, ale teda trochu toho biľagu ide aj za tebou.
Problémom zdravotníctva je teda diskontinuita a veľmi oceňujem aj snahu o dialóg a kontinuitu a o tom dialógu hovoril aj kolega Slyško. Zajacova reforma sa mala dokončiť a to je vina smeráckeho vládnutia v zdravotníctva. Namiesto kultivácie toho systému sa venovali tunelovaniu. Problémom slovenského zdravotníctva nie je zisk zdravotných poisťovní. Je to chýbajúca vízia, je to chýbajúce corporate governance v štátnych nemocniciach a v štátnej poisťovni. Materiál je vraj všeobecne málo ambiciózny, neprináša inovácie, ja ho taký nevnímam, napísať tam nejaké science fiction nie je umenie. Materiál považujem za dosť konkrétny.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Páni ministri, dámy, páni, chcem oceniť fundovaný a... fundovaný príspevok kolegu Petra Stachuru s vzhľadom do vecí zo skúseností zahraničných aj domácich. Je to o tom, čo chceme priniesť do politiky, do tejto služby, solídnosť a kompetentnosť, a preto som to hľadal aj v programovom vyhlásení vlády. Peter sa dotkol aj prípravy lekárov, zdravotníckeho personálu, vzdelávania, podmienok, v ktorých sa uskutočňuje táto príprava. Keď som mal možnosť hovoriť so študentmi, s medikmi alebo s budúcimi zdravotnými sestrami, to, na čo sa najviac ponosovali, bolo to, čoho sa dotkol aj Peter, že oni neštudujú, nechcú študovať len akademické fakty, ktoré sú backgroundom pre túto serióznu profesiu, ale potrebujú byť majstrami svojho aj remesla a potrebujú rásť v praxi, potrebujú sa učiť od skutočných majstrov, ktorí to dokážu robiť tak najlepšie, ako sa dá. A toto je niečo, čo naznačuje, že musíme skoncovať s rezortizmom. Zdravotníctvo nie je uzavretý rezort, podobne ako niektoré ďalšie. My musíme prierezovo riešiť tieto vážne problémy. V oblasti vzdelávania, samozrejme, aj s rezortom vzdelávania a v iných oblastiach, ako bolo tu kolegom naznačené, v doprave s dopravou a tak ďalej.
Takže hľadal som v programovom vyhlásení vlády tieto prieniky, hľadal som tam nejaké projektové riešenia, interrezortne veci, na ktoré jeden rezort sám nestačí, no márne. Chceme sa pokúsiť priniesť tieto mosty a prispieť k riešeniu.
Ďakujem.

Moji kolegovia to už naznačili, ja to len zopakujem, otvoril to kolega Stachura, a to je ten medzirezortný prístup. Mne to tam chýba v programovom vyhlásení a myslím si, že pre úspešnosť politiky v nasledujúcich štyroch rokoch bude ozaj kľúčové, či dokážu, dokážu jednotlivé ministerstvá spolupracovať. Ja som zaregistroval dosť ústretovú snahu spolupráce ministerstva životného prostredia a ministerstva poľnohospodárstva. My sme dokonca tak aj ladili svoj program. A takisto sa prikláňam k tomu, čo povedal kolega Stachura, že treba previazať rezorty sociálnych vecí a zdravotníctva. Myslím si, že je na to príležitosť, pretože sú tam politicky blízki predstavitelia na postoch ministrov.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, keby Banská Bystrica bola hlavné mesto Slovenska, by sa mi celkom páčilo, bola by v strede, neni to taký zlý nápad, ďakujem, budem sa na to tešiť, budeme s tým pracovať ďalej. (Povedané s pobavením.) No a teraz vážnejšie.
Snáď na to, aby sa tu zavádzalo a ako to povedať, vtipkovalo, sú tu hádam iní performeri a standup komici, ako sme aj videli, čo tu vystupovali, ako vy, pán kolega. Nemusíš sa tváriť ako svätý za dedinou, a pritom tri roky pracovať v tom systéme a teraz všetko kritizovať. To je na hanbu. Naozaj treba si zachovať úctu voči svojej vlastnej osobe a voči svojim vlastným skutkom. Napriek tomu už nejdem ďalej.
Teším sa na to, že budeme spolupracovať na výbore pri zlepšovaní slovenského zdravotníctva a pri dopravovaní pomoci pre slovenských pacientov a istotne využijeme všetky vaše skúsenosti, ktoré máte či už z domácej, alebo zahraničnej praxe tu na Slovensku, a naozaj sa z toho z celého srdca teším.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegom za povzbudivé slová aj za trošku kritické vystúpenia, veď na to tu sme, aby sme diskutovali. A ja by som sa trošku vrátil ešte k Tomášovi. On spomínal teda tú moju zodpovednosť a nakoniec aj pán docent Baláž ju spomenul, ja sa nevyhýbam zodpovednosti, samozrejme. Bol som jedenásť mesiacov na ministerstve zdravotníctva. Myslím si, že to boli jedny z najhorších období, ktoré kedy nejaký minister musel absolvovať. Ja som to už párkrát povedal, nikomu by som to neprial, a napriek tomu sme rozbehli viaceré procesy, okrem iného aj plán obnovy, ktorý sa začal potom psuť, keď prišiel pán Lengvarský. Urobili sme predoperačné vyšetrenia, rok intenzívnej práce, ležia na stole pani, pána štátneho tajomníka, nebola na to, nebol na to čas a priestor, rozbehli sme štandardy. Venoval som sa skutočne, či mi budete veriť, alebo nie, ja som odchádzal z ministerstva o polnoci, každý deň sme rozhodovali, kam máme preložiť intenzívnych pacientov, pretože to bola katastrofa a dva týždne som sa cítil ako cestovná kancelária, pretože sme sa snažili či už zahraničných kolegov, ktorí nám prišli pomôcť, inštruovať, respektíve prekladať pacientov do zahraničia.
Čiže ja si za svojou prácou stojím, si myslím, že sme urobili maximum, čo sme mohli. Áno, stali sa aj chyby, ale tieto chyby robí každý z nás a ja si ich uvedomujem.
Ďakujem.

Pekný dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že kolega Stachura vyviedol alebo rozviedol takú dobrú diskusiu o zdravotníctve, lebo je naozaj kľúčová a aj dneska na zdravotníckom výbore sme videli, že vieme nájsť spoločnú cestu vo veľa veciach a vieme sa o tom rozprávať. A to si myslím, že to bude asi prvýkrát taký zdravotnícky výbor, kde sa vieme rozprávať odborne a kultivovane, lebo tak si myslím, že tak by to malo v politike vyzerať.
Ja som človek z urgentnej medicíny, človek, ktorý sa vie rozhodovať rýchlo, človek, ktorý sa vie rozhodovať pod stresom. Som človek, ktorý vie si priznať chybu, a som človek, ktorý naozaj hľadá iba v tomto zdravotníctve riešenia. Ja nič iné v tomto zdravotníctve nehľadám, nemám žiadny iný záujem. Takže poďme k faktom.
Preto ma prekvapilo, že to programové vyhlásenie vlády je naozaj podľa mňa veľmi vážny, kľúčový dokument. Je to veľmi vážny a kľúčový dokument a ukazuje nám, akým smerom sa bude slovenské zdravotníctvo uberať, nielen ono, ale aj iné oblasti, ktoré sa dotýkajú každého jedného občana v našej krajine, a je kľúčové, ako budú spracované. Preto ma veľmi milo pre... nemilo prekvapilo, ako rýchlo bolo spracované programové vyhlásenie vlády a myslím si, že bolo, je napísané bez konkrétnych cieľov. A mne to naozaj chýba, lebo sú to veci, ktoré naozaj potrebujeme, aby sme mali. My potrebujeme vedieť, že kedy sa bude robiť to, kedy sa bude robiť hentamto a kedy chceme spustiť to. Ja chápem, ja to vo svojom príspevku aj budem hovoriť, že prečo to už dneska sa nepoužíva, lebo v predchádzajúcich programových vyhláseniach to tam bolo, jednoducho sa to nesplnilo. Na to nesmieme zabúdať, že kopec vecí, ktoré dnes riešime, už mali byť dávno-dávno spravené, priatelia. Už dávno sme mali mať DRG, už dávno sme mali mať aj kopec iných vecí, ktoré jednoducho dnes v zdravotníctve chýbajú.
Je to možno aj tým, že niektoré, poviem, strany, ktoré ak nie sú v parlamente, nemali, čo sa týka programu zdravotníctva, skoro nič. Ja sa budem baviť len o zdravotníctve dnes a jednoducho chýbala, tie veci, ktoré jednoducho mali by byť. My sme mali v programe KDH 188 konkrétnych riešení, ktoré sme mohli dnes dať priniesť do Národnej rady a priniesť ich pre slovenských občanov a slovenských pacientov, lebo toto by malo byť podľa mňa pre všetkých nás, ktorí tu sme, kľúčová vec, aby sme pomohli na konci dňa tým pacientom.
To, čo hovoril kolega Stachura, je, to zažíva každý jeden zdravotník. Dnes každý jeden lekár, každá jedna sestra alebo každý jeden človek, ktorý v zdravotníctve sa pohybuje, že mu denne volajú ľudia, že nevedia vybaviť to alebo nevedia vybaviť hentamto. Treba si povedať jednu základnú vec, že toto tu, čo sa tu dnes budeme baviť, je kľúčová téma. Zdravotníctvo by mala byť premiérska téma a mala by byť téma ministra financií. Ja som preto naozaj sklamaný, že v programovom vyhlásení vlády nevidíme žiadnu sumu, koľko ideme dať do zdravotníctva. My to dnes nevieme, že koľko ideme dať do zdravotníctva. Všetci, ktorí v zdravotníctve pôsobíme, hovoríme, že v zdravotníctve chýbajú peniaze. A my to dnes nevieme povedať, že koľko im tam ideme dať? Lebo to, čo sa financovalo v minulom roku, to nebude stačiť. To nebude stačiť ani na základ. Naozaj tie peniaze zdravotníctvo potrebuje a potrebuje ich súrne, akútne, lebo my si už nemôžeme dovoliť ďalšie roky, že tu budeme len tak pretláčať pred seba ten kameň, ktorý naše zdravotníctvo tlačí pred sebou, je obrovský. Je obrovský. A naozaj každý, kto tu z nás sedí, mal dotyk so slovenským zdravotníctvom. Netvárme sa, že nie. Keď nie osobne, tak naši blízki, naši rodinní príslušníci, naše deti, naši rodičia. A všetci chceme mať slovenské zdravotníctvo pre našich rodičov, pre naše deti to najlepšie, aké máme, tak sa, prosím vás, preto snažme sa to robiť, snažme pre to všetko robiť, aby to tak naozaj bolo.
Mňa prekvapilo, všetci ste zachytili, aj noví poslanci, aj starí, že veľkou témou od marca tohto roku bola ambulantné pohotovosti. Nemáte ani jednu zmienku v programovom vyhlásení vlády, vôbec nič. Mala tu byť mimoriadna schôdza pred... pred týmto, nestalo sa nič. Dnes pani ministerka vyrokovala, ale tento problém sa jednoducho tlačí pred sebou. Nám jednoducho tí ambulantní lekári chýbajú. A vy ambulantného detského lekára neviete nájsť zajtra ani dnes a bude to trvať niekoľko rokov, kým tých lekárov vychováme. Jednoducho tento problém sa zanedbáva. Ja sa do minulosti preto nerád vraciam ani sa vracať nechcem, chcem, aby sme na to nezabudli, keď tu budeme riešiť veci v parlamente o zákonoch, ktoré sú kľúčové. Kľúčové preto, aby sme slovenské zdravotníctvo posunuli ďalej.
Potešilo ma, že ministerstvo zdravotníctva chce riešiť personálnu stabilizáciu v zdravotníctve. Hovoríme to takisto roky. Chýbajú nám lekári, chýbajú nám sestry, chýbajú nám záchranári. Ja sa pýtam, kto sa bude starať o slovenských pacientov, keď našich zdravotníkov vyháňame do Česka. My ich naozaj vyháňame. Nielen finančným ohodnotením, lebo to už dnes nie je taká téma, lepšie finančné ohodnotenie, ale vyháňame ich pracovnými podmienkami, ktoré tu dnes jednoducho nemajú. Jednoducho nemajú. Keď si vezmete, že mladý lekár má ísť pracovať do slovenskej nemocnice, tak nepôjde. Pôjde pracovať do Česka. Nemá tam žiadnu jazykovú bariéru, dajú mu podmienky, dajú mu príspevok na bývanie a tie všetky iné veci, ktoré jednoducho by mal mať. A tu to nemá. Tak radšej pôjde do Česka. Odsťahuje tam celú rodinu a nám odchádzajú mozgy do Českej republiky a do iných krajín Európskej únie. A to sa jednoducho musí zastaviť.
Ja sa chcem opýtať, veď, nemáme tu, samozrejme, pani ministerku zdravotníctva, ale, ani ministra školstva, ale máme my vôbec dáta, koľko lekárov nám skončí ročne a koľko ich skončí v slovenských nemocniciach? Máme tieto dáta niekde? Lebo ja som ich doteraz nikde nezachytil. A to sú veci, ktoré naozaj my potrebujeme vedieť, lebo ak naozaj máme, lebo sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, že chceme navyšovať počet lekárov v slovenských univerzitách. Ale ak zistíme naozaj, že ten počet, ktorý naozaj nám končí a 80 % nám odchádza mimo Slovenska, tak problém nie je v tom, že my máme navýšiť počet lekárov. Ale problém je ten, že by tí lekári ostávali u nás na Slovensku v zdravotníctve. Aby nikam neodchádzali. Aby tu jednoducho boli. Veď my sme ich tu vychovali na Slovensku, tu nech pracujú, tu im vytvorme podmienky. Tu ich potrebujeme. Potrebujeme tak isto kvalitné zdravotné sestry. Tu ich potrebujeme na Slovensku. Nie v Českej republike, nie v Rakúsku, nie v Nemecku. Tu ich potrebujeme. My všetci, čo sme tu, ich potrebujeme a budeme ich potrebovať. Potrebujeme kvalitných zdravotníckych záchranárov. Ja budem hovoriť aj za našu komunitu. Nám odchádzajú záchranári ročne do Českej republiky a do Anglicka. Nechcú tu ostávať. Prečo? Ja sa pýtam prečo. Lebo tu nemáme dobré podmienky pre nich. Vyháňame ich z tohto systému. Toto sa jednoducho musí zastaviť a to hovorím zase, nechcem sa vracať, že to bolo, že to je chyba predchádzajúcich vlád, lebo to už jednoducho čiaru musíme naštartovať od dnes novú. Je nová štartovacia čiara, tie chyby, ktoré sa stali, jednoducho my, čo sme tu dnes, už to jednoducho zmeniť nevieme. Ale musíme sa pozerať do budúcnosti. Všetci.
Jednu vec kľúčovú, ktorú som tak isto chcel pospomenúť, je v programovom vyhlásení vlády, budem teraz citovať, je, "zadefinujeme výšku celkových zdrojov vrátane úhrady za poistencov štátu na základe kvalitných a kvantitatívnych očakávaní, vychádzajúc predovšetkým z dopytu po zdravotnej starostlivosti, plánovaných reforiem, dlhu nemocníc a kapitálových potrieb". Vrátane úhrady za poistencov štátu. A to je takisto kľúčová vec, ktorá jednoducho... my, pani ministerka, teraz sa jej zastanem, aj keď tu nie je, ona musí mať podporu ministra financií a tak isto premiéra. Lebo bez toho to ona nespraví. Naozaj ona to nespraví. Bez finančných tokov, ktoré pôjdu do zdravotníctva, to jednoducho nebudeme vedieť spraviť. Naozaj sa nad tým, všetci kompetentní, treba jednoducho zamyslieť, že to zdravotníctvo sa už nedá ďalej odkladať ďalej. Naozaj, ono už, ono už je podľa mňa v klinickej smrti, ako sa hovorí. My ho teraz momentálne oživujeme, ak ho neoživíme do pár mesiacov alebo do roka, ono jednoducho zomrie, lebo tuná to nám spadne celé. Každý deň to vidieť v slovenskom zdravotníctve. Preto vás prosím, naozaj sa tomu začnime poctivo všetci venovať, tí, ktorí sa tomu chceme venovať.
Veľmi oceňujem, že v programovom vyhlásení vlády sa pani ministerka venuje aj téme záchrannej zdravotnej služby, na ktorú je naozaj naviazaný aj plán obnovy, a poviem, kvôli čomu to je taká kľúčová téma. Každému, ja som zažil 11 ministrov zdravotníctva za svoje pôsobenie, som hovoril to isté a budem to hovoriť aj pani ministerke to isté. Vy dnes, všetci čo sme tu, si jednoducho nevieme vybrať, keď sa nám niečo stane, že ktorý záchranár príde a za ako skoro nám príde záchranná zdravotná služba. Nikto z vás si to nevie vybrať. Vy si dnes viete vybrať len to, že ku akému lekárovi pôjdete obvodnému a kto vás bude operovať. Ale záchrannú službu si nikto z vás nevie vybrať. Nikto, kto tu je. Jednoducho vy zavoláte a neviete, za koľko vám tá pomoc príde, ako skoro a ako bude vybavené to auto a kto v ňom bude sedieť. Preto reforma urgentnej zdravotnej starostlivosti je kľúčová preto, aby sme boli naozaj včas pri pacientovi. S najkvalitnejším materiálom, aký dnes máme, aby sme takýmto spôsobom mohli zachrániť čo najviac ľudí. Lebo chceme naozaj, aby sme pomáhali, zachraňovali, lebo nám naozaj ročne umiera, ako to povedal pán Stachura, stovky ľudí na neodvratné úmrtia, ktorí jednoducho nemuseli zomrieť. Jednoducho oni, tí ľudia, nemuseli zomrieť a zomreli len kvôli tomu, že nám nefunguje systém, ktorý by mal fungovať, lebo je platený z verejného zdravotného poistenia všetkých nás, čo sme tu.
Poslednou témou, ktorou sa dotknem zdravotníctva, je elektronizácia. My sme tu všetci, niektorí aj pamätníci zažili, že bude skoro DRG, eHealth a všetky veci, ktoré tam mali byť. Naliali sme do toho milióny euro a nič nám jednoducho nefunguje. EHealth, o eHealthe sa hovorí už skoro 17 rokov. A nie je vybudovaný, nefunguje. Na tom všetkom sa jednoducho, na to všetko sa musíme pozrieť čo najskôr, ja nezávidím, poviem rovno, pani ministerke zdravotníctva, čo všetko ju čaká, ale ako povedal kolega Stachura a myslím, že aj kolegovia, ktorí tu dnes nie sú zo zdravotníckeho výboru, že budeme robiť všetko pre to, aby sa zdravotníctvo posunulo dopredu. Návrhmi a konkrétnymi riešeniami, lebo každý z nás, čo tu sedí za zdravotnícky výbor, tých riešení má. A chceme ich jednoducho posunúť vám, lebo na konci dňa má byť spokojný pacient, pacient tejto krajiny, chorý človek, ktorý potrebuje mať kvalitné zdravotné, starostlivosť, starostlivosť.
Ďakujem.
Ak môžem využiť, som rád, že tu je minister dopravy. Pán minister, dobrý deň. Ja pevne verím, že po štyroch rokoch, ktoré vás čakajú, sa naozaj podarí diaľnica z Košíc, pardon, z Bratislavy do Košíc. Je taká známa pesnička, že od Tatier k Dunaju, z Košíc do Popradu už diaľnicu nepotrebujeme, ale potrebujeme ju z Bratislavy do Popradu a verím, že vám to vyjde. Tak isto treba urobiť čo najskôr obchvat Ružomberka, ktorý je tranzitnou dopravou pre celé Slovensko a v tomto vám veľmi držím palce.
Kolegovia, ďakujem za pozornosť a nezabudnite naozaj, čo som chcel na začiatku povedať a zopakujem to ešte raz. Zdravotníctvo potrebuje naozaj všetkých poslancov. Buďme zodpovední a naozaj robme riešenia také, ktoré budú naozaj prinášať benefit pre pacienta.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, som rád, Feri, že si otvoril detské pohotovosti. Ja pochádzam z okresu Námestovo, kde je jeden z mála okresov na Slovensku, kde populácia stále rastie. A je paradox, že tam, kde sa rodí najviac detí, tak niekto od zeleného stola v Bratislave rozhodol, že detskú pohotovosť v Námestove treba zrušiť a to aj napriek tomu, že momentálne máme dostatok detských lekárov. Takéto veci by sa nemali rozhodovať v Bratislave, ale mali by ich rozhodovať samosprávne kraje. Samosprávne kraje najlepšie poznajú situáciu v daných regiónoch a vedia, ako to vyriešiť. Takže dúfam, že nová pani ministerka zdravotníctva si to zoberie k srdcu a prehodnotí túto situáciu, to, čo spôsobilo bývalé vedenie ministerstva zdravotníctva.
Ďakujem.

Áno, teraz, dobre. Tiež by som chcel poďakovať kolegovi za vystúpenie a ešte raz podporiť to, čo spomínal, že žiadna reforma bez personálu nemôže byť úspešná, a je skutočne, malo by byť našou ambíciou, aby sme ten personál zastabilizovali, lekárov, sestry, ale aj ostatných zdravotníkov. Odporúčam ministerstvu zdravotníctva, aby sa teda nevenovalo len tomu, aby navyšovalo počty lekárov na lekárskych fakultách, ale aby skutočne sa zameralo na zmeny v pracovnom prostredí. A my máme veľmi konkrétne riešenia v našom programe, keby teda sme my zostavovali programové vyhlásenie vlády, tak by sme ich tam konkrétne napísali. Viac snáď netreba.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja nadviažem na vaše slová, pán poslanec, ktoré ste povedali. Dnešné zasadnutie výboru bolo aj toho dôkazom, že dokážeme nájsť spoločnú reč v tejto oblasti. Ciele sú jasne zadefinované aj programovom vyhlásení vlády a v budúcnosti budú určite podrobne rozpracované aj v podobe konkrétnych návrhov zákonov. Zdravotníctvo, bolo povedané, že je aj bude premiérskou témou. Každý jeden z nás si to uvedomuje, že túto oblasť musíme vyriešiť a zlepšiť. Týka sa to každého jedného z nás, našich, či už našich rodinných príslušníkov. Verím, že spoločne sa podarí aj prostredníctvom opozície schváliť množstvo zákonov v prospech občanov, pacientov a posunieme túto oblasť správnym smerom. Ďakujem.

Vážený pán predseda, predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, práca chvatná, málo platná. Takto sme zhodnotili obsah programového vyhlásenia v klube Kresťanskodemokratického hnutia. Dovoľte moju reakciu na dokument v kontexte diania týchto dní.
Podľa čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky je vláda povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Návrh, ktorý táto vláda predniesla, nie je podľa nás dosť kvalitný a má množstvo nedostatkov. Vláda mala ešte viac ako týždeň na to, aby pripravila lepší materiál. Pozvánku na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky o programovom vyhlásení sme dostali emailom v pondelok o 16.49 h. Schôdza sa začínala v utorok o trinástej a o programovom vyhlásení rokovali aj výbory už doobeda o deviatej. To znamená, dostali sme ju menej ako 24 hodín pred rokovaním, čo sa prieči rokovaciemu poriadku. Som presvedčený, že taký dôležitý materiál je potrebné dobre pripraviť aj prerokovať. Ako jeden z nových poslancov by som ocenil štábnu kultúru pri fungovaní Národnej rady od samého začiatku a podľa dohodnutých pravidiel.
V programovom vyhlásení sa píše, že sociálny dialóg prakticky neexistuje a vláda Slovenskej republiky obnoví partnerský dialóg na všetkých úrovniach a k oprávneným požiadavkám partnerov bude pristupovať s rešpektom. V ďalšom bode sa píše, že posilňovanie dôvery verejnosti v spravodlivosť a právny štát je pre vládu dôležitý.
Bojím sa, že vláda už vo svojich prvých krokoch ide proti tomuto záväzku obnoviť partnerský dialóg a pristupovať s rešpektom ku svojim partnerom. Dôkazom toho je aj diskusia, ktorú, ktorá sa otvorila cez ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o 13. dôchodku a asignácii dvoch percent. Asignácia je systém, ktorý tu funguje 20 rokov, a minister, nový minister ju chce zmeniť za dva týždne jednostranným nesystémovým rozhodnutím. Pokladáme to za veľmi arogantný prístup. Zároveň je to miešanie hrušiek a jabĺk, miešať rodinnú solidaritu so spoločenskou solidaritou a zodpovednosťou nie je dobré. Asignácia sa dnes týka asi 17-tisíc subjektov, ktoré ju môžu prijímať, ktoré môžu prijímať 2 % z dane a okolo 1,5 milióna ľudí, zamestnancov a živnostníkov, ktorí sa takto rozhodujú už roky.
Programové vyhlásenie vlády tiež nespomína občiansku spoločnosť. To tiež indikuje, ako vláda bude pristupovať ku konkrétnym problémom.
V bode sedem programového vyhlásenia sa píše, že nová vláda Slovenskej republiky bude venovať pozornosť národnému sebavedomiu, posilňovaniu suverenity, štátnosti a zdravého vlastenectva, úctu k štátnym symbolom, národným a kultúrnym tradíciám. Ceníme si takýto záväzok, ktorý však vládna koalícia porušila už na začiatku. Myslím tu na konanie podpredsedu Národnej rady Ľuboša Blahu na pôde tejto inštitúcie. Neteší ma, že prvá schôdza po ustanovujúcej schôdzi bola o odvolávaní podpredsedu parlamentu, ale ak chceme zvýšiť politickú kultúru a vrátiť dôveru ľudí v politikov, bolo to treba urobiť.
Ďalšia citácia z programového vyhlásenia hovorí, "predchádzajúcimi troma vládami ignorovaná nelegálna migrácia vedie novú vládu Slovenskej republiky k razantnej reakcii s cieľom chrániť občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dopadmi nelegálnej migrácie na vnútornú bezpečnosť". Pýtam sa, čo je tá razantná reakcia, je to manifestácia techniky armády a policajtov na hranici? Nemala byť Slovenská republika už dávno oveľa razantnejšia v rozhodnutiach byť aktívnym partnerom pre rozvojovú pomoc, humanitárnu pomoc a spoluprácu pri riešení konfliktov vo svete, aby sa eliminovali príčiny migrácie, čo je život v chudobe a bez perspektívy v rozvojových krajinách a krajinách s vojnovými konfliktami?
V predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády z roku 2020 sa píše: "Vláda Slovenskej republiky bude pokračovať v úzkom dialógu s mimovládnym sektorom ako kľúčovým partnerom a presadzovať adresné nastavenie nástrojov rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. Bude sa usilovať o zrýchlenie navyšovania finančných zdrojov na bilaterálne aktivity rozvojovej spolupráce v súlade s našimi záväz... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, budete môcť svoje vystúpenie dokončiť po prestávke, ktorá teraz bude na rokovanie poslaneckého grémia.
Ďakujem veľmi pekne.

Čaučík, Marián, poslanec NR SR
V poriadku.

(Poslanecké grémium. Prestávka.)