3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Szalay.

Ďakujem pekne.
So záujmom som si vypočul príspevok pána kolegu Stachuru. Pravidelne hovorievam, že slovenské zdravotníctvo je v štádiu klinickej smrti a niektoré z tých vecí spomenul aj pán Stachura. Máme problémy s výsledkovými indikátormi v zdravotníctve a je to výsledok absentujúcej dlhodobej vízie slovenského zdravotníctva. A v programovom vyhlásení sa vláda hlási k tomu, že takúto dlhodobú víziu by rada vytvorila aj v spolupráci s opozíciou alebo teda so všetkými hráčmi odborného aj politického spektra. Nemôžem si však odpustiť, Peter, že bol si štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva a mohol si tieto veci ovplyvniť, aj tie veci, ktoré kritizuješ, či už je to otázka guidelineov, či už je to otázka Rázsoch, či už je to otázka zdravotníckeho personálu, prepájania zdravotného a sociálneho systému. Chápem, že bola pandémia, že sa sústredila na iné problémy, ale teda trochu toho biľagu ide aj za tebou.
Problémom zdravotníctva je teda diskontinuita a veľmi oceňujem aj snahu o dialóg a kontinuitu a o tom dialógu hovoril aj kolega Slyško. Zajacova reforma sa mala dokončiť a to je vina smeráckeho vládnutia v zdravotníctva. Namiesto kultivácie toho systému sa venovali tunelovaniu. Problémom slovenského zdravotníctva nie je zisk zdravotných poisťovní. Je to chýbajúca vízia, je to chýbajúce corporate governance v štátnych nemocniciach a v štátnej poisťovni. Materiál je vraj všeobecne málo ambiciózny, neprináša inovácie, ja ho taký nevnímam, napísať tam nejaké science fiction nie je umenie. Materiál považujem za dosť konkrétny.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Teraz má slovo pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo.
Páni ministri, dámy, páni, chcem oceniť fundovaný a... fundovaný príspevok kolegu Petra Stachuru s vzhľadom do vecí zo skúseností zahraničných aj domácich. Je to o tom, čo chceme priniesť do politiky, do tejto služby, solídnosť a kompetentnosť, a preto som to hľadal aj v programovom vyhlásení vlády. Peter sa dotkol aj prípravy lekárov, zdravotníckeho personálu, vzdelávania, podmienok, v ktorých sa uskutočňuje táto príprava. Keď som mal možnosť hovoriť so študentmi, s medikmi alebo s budúcimi zdravotnými sestrami, to, na čo sa najviac ponosovali, bolo to, čoho sa dotkol aj Peter, že oni neštudujú, nechcú študovať len akademické fakty, ktoré sú backgroundom pre túto serióznu profesiu, ale potrebujú byť majstrami svojho aj remesla a potrebujú rásť v praxi, potrebujú sa učiť od skutočných majstrov, ktorí to dokážu robiť tak najlepšie, ako sa dá. A toto je niečo, čo naznačuje, že musíme skoncovať s rezortizmom. Zdravotníctvo nie je uzavretý rezort, podobne ako niektoré ďalšie. My musíme prierezovo riešiť tieto vážne problémy. V oblasti vzdelávania, samozrejme, aj s rezortom vzdelávania a v iných oblastiach, ako bolo tu kolegom naznačené, v doprave s dopravou a tak ďalej.
Takže hľadal som v programovom vyhlásení vlády tieto prieniky, hľadal som tam nejaké projektové riešenia, interrezortne veci, na ktoré jeden rezort sám nestačí, no márne. Chceme sa pokúsiť priniesť tieto mosty a prispieť k riešeniu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a nasleduje pán poslanec Hajko.
Prosím, máte slovo.

Moji kolegovia to už naznačili, ja to len zopakujem, otvoril to kolega Stachura, a to je ten medzirezortný prístup. Mne to tam chýba v programovom vyhlásení a myslím si, že pre úspešnosť politiky v nasledujúcich štyroch rokoch bude ozaj kľúčové, či dokážu, dokážu jednotlivé ministerstvá spolupracovať. Ja som zaregistroval dosť ústretovú snahu spolupráce ministerstva životného prostredia a ministerstva poľnohospodárstva. My sme dokonca tak aj ladili svoj program. A takisto sa prikláňam k tomu, čo povedal kolega Stachura, že treba previazať rezorty sociálnych vecí a zdravotníctva. Myslím si, že je na to príležitosť, pretože sú tam politicky blízki predstavitelia na postoch ministrov.

Ďakujem veľmi pekne.
A teraz vystúpi pán poslanec Baláž. Prosím, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, keby Banská Bystrica bola hlavné mesto Slovenska, by sa mi celkom páčilo, bola by v strede, neni to taký zlý nápad, ďakujem, budem sa na to tešiť, budeme s tým pracovať ďalej. (Povedané s pobavením.) No a teraz vážnejšie.
Snáď na to, aby sa tu zavádzalo a ako to povedať, vtipkovalo, sú tu hádam iní performeri a standup komici, ako sme aj videli, čo tu vystupovali, ako vy, pán kolega. Nemusíš sa tváriť ako svätý za dedinou, a pritom tri roky pracovať v tom systéme a teraz všetko kritizovať. To je na hanbu. Naozaj treba si zachovať úctu voči svojej vlastnej osobe a voči svojim vlastným skutkom. Napriek tomu už nejdem ďalej.
Teším sa na to, že budeme spolupracovať na výbore pri zlepšovaní slovenského zdravotníctva a pri dopravovaní pomoci pre slovenských pacientov a istotne využijeme všetky vaše skúsenosti, ktoré máte či už z domácej, alebo zahraničnej praxe tu na Slovensku, a naozaj sa z toho z celého srdca teším.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne a s reakciou vystúpi pán poslanec Stachura.
Prosím, máte slovo.

Ďakujem všetkým kolegom za povzbudivé slová aj za trošku kritické vystúpenia, veď na to tu sme, aby sme diskutovali. A ja by som sa trošku vrátil ešte k Tomášovi. On spomínal teda tú moju zodpovednosť a nakoniec aj pán docent Baláž ju spomenul, ja sa nevyhýbam zodpovednosti, samozrejme. Bol som jedenásť mesiacov na ministerstve zdravotníctva. Myslím si, že to boli jedny z najhorších období, ktoré kedy nejaký minister musel absolvovať. Ja som to už párkrát povedal, nikomu by som to neprial, a napriek tomu sme rozbehli viaceré procesy, okrem iného aj plán obnovy, ktorý sa začal potom psuť, keď prišiel pán Lengvarský. Urobili sme predoperačné vyšetrenia, rok intenzívnej práce, ležia na stole pani, pána štátneho tajomníka, nebola na to, nebol na to čas a priestor, rozbehli sme štandardy. Venoval som sa skutočne, či mi budete veriť, alebo nie, ja som odchádzal z ministerstva o polnoci, každý deň sme rozhodovali, kam máme preložiť intenzívnych pacientov, pretože to bola katastrofa a dva týždne som sa cítil ako cestovná kancelária, pretože sme sa snažili či už zahraničných kolegov, ktorí nám prišli pomôcť, inštruovať, respektíve prekladať pacientov do zahraničia.
Čiže ja si za svojou prácou stojím, si myslím, že sme urobili maximum, čo sme mohli. Áno, stali sa aj chyby, ale tieto chyby robí každý z nás a ja si ich uvedomujem.
Ďakujem.