40. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega Karas, ja oceňujem tvoje vystúpenie, pretože sa z radov opozície nie často dostávame k nejakým faktografickým číslam, aj keď sa tým oháňajú a bolo tu niekoľko ľudí, ktorých si podľa mňa ty predčil svojím vystúpením, pretože aspoň si povedzme o takom pánom Jakabovi, ktorý si tu potreboval aj infantilne niečo nakresliť, čo vy ste nepotrebovali, pán kolega Karas. Ale stále sa tu na nás valí určitá kritika, ktorá z mnohých strán vôbec nie je opodstatnená, pretože konsolidácia je inými slovami aj zodpovednosť voči budúcnosti, voči mladým ľuďom, zodpovednosti voči štátu, pretože veľmi nezodpovedne sa správali bývalé vlády, kde sú dnes ľudia ako pán Matovič a ostatní všetci, ktorých mená na Slovensku ľudia veľmi dobre poznajú, pretože oni ani nerozostavali Slovensko, ako to robí náš minister dopravy, nepostavili ani žiadnu nemocnicu na východe, žiadny pán Naď sa takto nesprával, že by tak rýchlo a efektívne sa snažil postaviť ľuďom ďalšiu nemocnicu, ako je to aj v Banskej Bystrici. Tak ich prínos pre ľudí, aký mali, tak to bolo napríklad sledovanie korytnačky močiarnej za niekoľko miliónov alebo slimáka, alebo výberu vhodného typu stromu, na ktoré boli rôzne občianske združenia napojené z Progresívneho Slovenska, kde pracovalo napríklad aj na ministerstve životného prostredia, na rôznych ďalších ministerstvách stovky až tisíce dohodárov, ktorí cicali štátny rozpočet a práve kvôli takýmto ľuďom aj sa štát neuveriteľne zadlžil. My musíme konsolidovať, niežeby sme chceli, deje sa to aj v iných štátoch Európy a, žiaľ, je veľmi smutné, že skôr ľudia vyzývajú opäť na to, aby sa predstavitelia našej vlády zatvárali do basy len kvôli tomu, že my sa správame zodpovedne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Karas, ozaj veľmi slušné, kultivované vystúpenie na rozdiel od našich priateľov z opozície, ktorí tu nosia všelijaké papiere, ktoré majú popísané, hlavne tí páni z tých posledných rád, kút hanby.
A áno, pán Štefunko, my komunikujeme s KOZ, my s nimi nepijeme pivo ako niekto z Progresívneho Slovenska.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred nami je rozpočet, ktorý má určovať smerovanie Slovenska na najbližšie roky. Ale keď sa pozrieme na jeho reálne parametre je to skôr rozpočet zbožných prianí než zodpovedného hospodárenia.
Ja sa v tejto svojej rozprave už nechcem venovať minulosti a konsolidácii a nechcem sa tu doťahovať s ministrom financií o tom, kedy aký deficit bol, kto čo povedal, či v ´29, v ôsmom bude štyri, osem, desať alebo päť. Proste motal to tu včera asi hodinu, nedávalo to absolútne žiaden význam. Ja sa chcem pozrieť do budúcna, pretože minulosť je jasná, nemusíme sa tu o týchto číslach hádať, jednoducho vidíme, že dlh rastie a bude rásť, to potvrdzujú všetci, a tým pádom konsolidácia neexistuje a nemusíme sa baviť o ničom viac. Stačí jedna vec, dlh rastie, konsolidácia proste neexistuje.
Ale poďme teda do tej budúcnosti, ktorá je rovnako alebo ešte viac dôležitejšia a ministerstvo financií ju, rovnako zle sa na ňu pozerá, pretože rozpočet stojí na predpoklade, že slovenská ekonomika porastie o 0,8 % v budúcom roku, teda v roku ´25 a o 1,3 v roku ´26. Ale to je znova absolútna ilúzia. Priemyselná výroba v júli a v auguste klesla o 6 % oproti minulému roku a pokles sa týka práve kľúčových segmentov, ktoré máme na Slovensku a to je automobilový priemysel a energetika. Napríklad automobilka Jaguár úplne stála niekoľko mesiacov. Energetické podniky hlásia prepad a vláda napriek tomu stavia rozpočet na raste, ktorý je pri súčasných trendoch neudržateľný. A je neudržateľný aj preto, že táto vláda absolútne zlikvidovala priestor pre malé a stredné slovenské podniky a pre ich rast. Ak sa naplní teda že realistický scenár, teda rast blízky nule, tak dôjde k výpadku v daňových príjmoch znova možno o vysoké stámilióny a k takému vysokému deficitu, ktorý už teraz je alarmujúci.
Čo je najhoršie, tak tento rozpočet pritom vôbec neinvestuje do budúcnosti. Šetríme tam, kde by sme mali mať naše strategické a investičné priority a pritom prejedáme tam, kde by sa dalo oveľa lepšie hospodáriť. Napríklad každá rozpočtová kapitola prichádza približne o 15 % investičných výdavkov. Avšak jednotlivé úrady tvrdia, že ich rozpočty sú nerealistické a budú potrebovať dofinancovanie. Videli sme to aj včera na hospodárskom výbore, kde išla jedna štátna organizácia za druhou a jedna za druhou rozprávali o tom, ako nedokážu z týchto peňazí vyžiť. A to sa tu nebavíme o, ja neviem, nejakom štatistickom úrade, ktorý si poviete, však to nevadí, budeme mať zlé štatistiky, však tie sme mali zlé aj doteraz, ale to sa tu bavíme napríklad o jadrovom dozore. Táto organizácia povedala, že reálne nebudú peniaze na to, aby kvalitne dodržiavala svoje úlohy, ktoré má urobiť preto, aby tu niečo nevybuchlo. Povieme si že, možno nevadí, že nám tu nabúral vlak, ale keď jadrový dozor povie, že nemá dostatok financií na to, aby vykonával kvalitne svoju službu investovať ďalej do ďalšie rozmachu, tak to máme obrovský problém.
V čase keď iné krajiny regiónu investujú do svojej budúcnosti, my šetríme práve na oblastiach, ktoré by mali tvoriť základ dlhodobého rastu, na inovácie, vedu a regiónoch. Napríklad v oblasti podpory podnikania vidíme, že gro investícií smeruje do veľkých priemyselných projektov. Malé, stredné podniky, startupy či inovátori z toho prakticky nič nemajú a ich podpora zostáva symbolická. Zoberte si na porovnanie napríklad na podporu inovácií, startupov a malých, stredných firiem idú len jednotky milióny. Zoberte si napríklad energopomoc, kde štát chce minúť 435 miliónov eur, to je totálna definícia prejedania budúcnosti. Zoberte si, keby štát dal na podporu podnikateľského sektora malých, stredných slovenských firiem 435 miliónov eur, ako by to mohlo podporiť náš rast, ako by z toho potom boli dane, zamestnaní ľudia, všetko toto. Nie, my to namiesto toho prejeme a spálime hneď.
A podobne je to aj pri regionálnom rozvoji a teda projektoch, ktoré by mohli štartovať domácu ekonomiku. Na papieri sa síce hovorí o náraste výdavkov, ale je to čisto len z eurofondov.

67-2
Tvárime sa dokonca, že tie eurofondy zrazu zázračne budeme vedieť čerpať, doteraz je presný opak. Veľmi rovnaké je to aj pri zelených riešeniach a ochrane životného prostredia. To sa opäť spomína ako priorita, ale v realite ide prevažne iba o peniaze z modernizačného fondu a eurofondov. Samotné národné investície sa znižujú. Tvárime sa, že ideme do zelenej transformácie, ale reálne ju financujeme iba z vonka.
A napokon veda a výskum. Rozpočet, ktorý by mal podporovať inovácie, obsahuje len zanedbateľné sumy pre civilný výskum. Krajina, ktorá chce byť moderná a konkurencieschopná nemôže dlhodobo prežívať bez systematických investícií do vedy a výskumu. Slovensko je dnes jediná krajina v našom regióne, a to hovorím aj na východ od nás, kde za posledné obdobie nevznikla žiadna technologická firma s väčšou hodnotou ako miliardu dolárov. V takom startupovom slangu sa tu hovorí, že nevznikol žiaden unicorn, čiže jednorožec. To označenie sa používa preto, lebo jednorožca len tak nevidíte, je to nejaké bájne zviera a je ho veľmi málo. Je ho tak málo, že na Slovensku nemáme žiadne. Zoberte si Poľsko, to ich má štrnásť, Estónsko dvanásť, Litva tri, Česko ich má šesť, Rumunsko tri, už aj Bulharsko má jedného, takisto Slovinsko, Chorvátsko tri, ale na Slovensku žiaden a pri hospodárení tejto vlády ani ďalší nebude, pretože rozpočet, ktorý by mal podporiť takéto technologické firmy im venuje 2,5 milióna eur. V Čechách alebo v Poľsku za to nemáte ani nejaký malinký sit fond alebo nejaký fond na podporu úplne začínajúcich firiem, už aj to je málo preňho na to, aby dokázal dobre investovať.
Slovensko ide proti trendu. Zatiaľ čo Nemecko, Poľsko a Česko zvyšujú svoje rozpočty na transformáciu priemyslu, digitalizáciu, zelenú ekonomiku a podporu ich lokálnych firiem, my to, naopak, znižujeme. Tento rozpočet nie je plánom rozvoja, ale je to plánom predĺžením klinickej smrti nášho hospodárstva. Šetrenie na investíciách, v regióne, vo vede a inováciách nás zo žiadnej krízy nevyvedie. A bez podpory malých a stredných firiem na Slovensku nás postupne čaká tá známa grécka cesta. Slovenská ekonomika je ako taký pacient na JIS-ke, ktorému namiesto liečby a záchrany dávame bylinkový čaj. Ak nezačneme investovať do budúcnosti, budeme čoskoro len splácať úroky z dlhu a viac a viac sa prepadávať do ekonomickej špirály smrť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za prejav. V zásade poviem len veľmi v skratke, že ten pacient na JIS-ke, nieže mu nedávame liečbu a nieže mu dávame len bylinkový čaj, ale ešte mu ako kebyže picháme do bokov, kopeme ho, bereme mu krv, nedávame mu vzduch, ale, naopak, mu ten vzduch bereme, to znamená, že ten pacient, ktorý by potreboval opateru a potreboval by reálnu pomoc, je vlastne motivovaný k tomu, aby bol udusený, aby zomrel. Takže sorry, ale nevyjadril si sa presne.

Vážený pán minister spravodlivosti, vážené kolegyne, kolegovia, je istým spôsobom symbolické a príznačné, že o návrhu rozpočtu na budúci rok rokujeme práve teraz. Rád by som na úvod svojho vystúpenia pripomenul, že predvčerom, v pondelok, uplynulo sto rokov od narodenia bývalej britskej premiérky Margaret Thatcher. Pripomeňme si veci, ktorými sa zapísala do histórie. Zodpovednosť, odvaha robiť nepopulárne rozhodnutia, reformy, privatizácia, liberalizácia, rozpočtová disciplína, mala odvahu povedať ľuďom pravdu, že štát nemôže míňať viac, než zarobí, že ekonomika sa nedá oživiť rozdávaním, ale len prácou, úsporami a reformami. Je symbolické, že práve v týždni, keď sme si pripomenuli storočnicu Margaret Thatcher, diskutujeme v parlamente o vládnom návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je presným opakom princípov, na ktorých ona postavila ozdravenie vtedy chorej britskej ekonomiky.
Keď sme už pri tých sviatkoch významných politických osobností, tak včera mal meniny pán minister spravodlivosti Boris Susko a ja mu teda dodatočne gratulujem. Som rád, že vás vidím, pán minister, ale radšej by som tu videl ministra financií. Miesto toho pán minister financií diskutuje na nejakej konferencii, čo je iste záslužné, lebo je dôležité diskutovať aj s verejnosťou, ale keď sa v parlamente rokuje o zákone roka, tak minister financií má sedieť v parlamente a diskutovať s poslancami. Koalícia rozhodla, kedy sa bude rokovať o štátnom rozpočte, tak ak je problém s tým, že sa pán minister nemôže zúčastniť rokovania, tak nemali na tento termín dávať rokovanie o štátnom rozpočte.
Pán minister vystúpil včera v úvodnom slove, na ktoré nebolo možné reagovať, ale nebolo to vystúpenie hodné ministra financií. Nebolo to predstavenie návrhu, predstavenie vízie o krajine, predstavenie toho, ako si vláda predstavuje ozdravenie verejných financií. Boli to také potýčky s opozičnými politikmi, reakcie na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pána Tótha. Teraz tu pán minister nie je, predpokladám, že ešte v priebehu rozpravy príde, ale možno zasa vystúpi len v záverečnom slove, keď už zasa nebude možné naňho reagovať. A možno ani to nie, lebo môže sa stať, že pán poslanec Matovič zasa príde s nejakým obrázkom, ktorý pána ministra pobúri a svoje záverečné slovo ani nedokončí.
Diskusia o rozpočte a verejných financiách chýba nielen v parlamente, ale aj s verejnosťou, so sociálnymi partnermi. Tento návrh nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi v normálnom legislatívnom procese, s odborníkmi, s odbornou verejnosťou. Bolo dobrým zvykom, že návrh rozpočtu je zverejnený vopred, aby o ňom mohla prebehnúť diskusia, aby o ňom mohla rokovať tripartita. Tento návrh rozpočtu doniesol minister Kamenický na vládu a tá ho schválila v piatok, prešli štyri dni a parlament začal o ňom rokovať, piatok, sobota, nedeľa, pondelok, utorok. Nebolo to tak vždy. Pripomeňme si, že medzi schválením vládou a tým, ako parlament v pléne začal rokovať o návrhu rozpočtu, uplynulo obvykle niekoľko týždňov, keď bol priestor na to, aby prebiehala aj verejná diskusia, aj diskusia vo výboroch. Dnes alebo tento rok to boli štyri dni. Minulý rok bol návrh štátneho rozpočtu schválený 15. októbra, rokovanie v parlamente o ňom začalo 28. novembra. Rok predtým, teda v roku 2023, bol návrh schválený 12. decembra a rokovanie v parlamente začalo 20. decembra, čiže osem dní. Bolo to neštandardne málo, ale bolo to po zmene vlády po tom, čo sa vláda ujala výkonu svojej funkcie, dobre. V roku 2022 bol návrh rozpočtu schválený vládou 14. októbra, parlament o ňom začal rokovať 30. novembra, teda po 47 dňoch. Rok 2021 schválený vládou 14. októbra, rokovanie v parlamente začalo až 9. decembra, 56 dní. V roku 2020 bol schválený vládou 14. októbra, rokovanie v parlamente začalo 2. decembra, čiže 49 dní. A v roku 2019, to bol prvý rozpočet, ktorý predkladal do parlamentu pán minister Kamenický ešte v Pellegriniho vláde, tak rozpočet bol schválený vládou 14. októbra, parlament o ňom začal rokovať 29. novembra, čiže 46 dní. Čiže zbilancujme si to, 2019 - 46 dní, 2020 - 49 dní, 2021 - 56 dní, 2022 - 47 dní, 2023 - osem dní, krátko po ujatí sa moci, 2024 - 40 dní, 2025 - v podstate štyri dni. Len tak, bez akéhokoľvek vážneho dôvodu, lebo sa tak vláda rozhodla a vládna koalícia akceptovala takýto postup. V podstate ide o skrátené legislatívne konanie, aj keď vo vzťahu k rozpočtu sa tento termín nepoužíva, lebo o rozpočte sa nekoná prvé čítanie, keďže sa predpokladá, že krajina potrebuje rozpočet, takže sa rovno koná druhé a tretie čítanie. Ale až doteraz, s výnimkou toho roku 2023, vždy bol priestor na to, aby sa v druhom čítaní v pokoji rokovalo o návrhu rozpočtu vo výboroch. Teraz taký priestor nebol. Teraz napríklad ústavnoprávny výbor rokoval o rozpočtových kapitolách v deň začiatku schôdze Národnej rady. Nebol tam priestor, koaliční kolegovia boli veľmi nervózny, keď sa opoziční poslanci na niečo pýtali alebo chceli diskutovať k rozpočtovým kapitolám, ktoré patria do gescie ústavnoprávneho výboru. Čiže z procesného hľadiska, z hľadiska dodržania štandardov normálneho legislatívneho procesu zasa zle. Po všetkých tých skrátených legislatívnych konaniach, na ktoré neexistujú dôvody, po obmedzovaní rozpravy, skracovaní rozpravy, čo sa tu stáva bežnou parlamentnou praxou a v minulosti to bolo využívané naozaj úplne výnimočne, možno raz za volebné obdobie, teraz aj niekoľkokrát v priebehu jednej schôdze. Teraz prichádzate s novou métou, ktorú ste dosiahli, de facto skrátené legislatívne konanie o návrhu štátneho rozpočtu.
Z vecnej stránky. Máme pred sebou návrh rozpočtu, ktorý síce deklaruje konsolidáciu, no podľa nezávislých inštitúcií ide o snahu nedostatočnú, netransparentnú a v mnohom nerealistickú. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nie je dosiahnutie vládou deklarovaného deficitu 4,1 % hrubého domáceho produktu pre rok 2026 realistické. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje skutočný schodok verejnej správy na 4,6 % hrubého domáceho produktu, približne 6,5 miliardy eur, čo je o pol percentuálneho boda HDP viac než je deklarovaný vládny cieľ. Rada tiež upozorňuje, že ak nebude po roku 2026 pokračovať konsolidácia, hrubý dlh verejnej správy prekročí v roku 2029 hranicu 70 % HDP, pritom už v roku 2026 sa hrubý dlh zvýši na 64,3 % HDP. Vláda týmto návrhom rozpočtu dodatočne neplní platnú sankciu dlhovej brzdy, ktorá vyžaduje predĺženie opatrení na zníženie dlhu. Pre roky 2027 a 2028 navyše v návrhu chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády, pričom potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,5 % HDP, čiže 3,8 miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že Slovensku od začiatku chýba viacročná dôveryhodná stratégia k trvalému znižovaniu deficitu a že bola premrhaná príležitosť k trvalému znižovaniu deficitu a na výraznejšie ozdravenie, keďže krajina v súčasnosti na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia nečelí zásadnej kríze. Rada kritizuje aj neúmerne krátky proces schvaľovania rozpočtu, čo obmedzuje možnosti nezávislého informovania verejnosti a poslancov. Na tú krátkosť procesu upozornil včera aj predseda NKÚ pán Andrássy.

71-2
A s tým hodnotením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa v podstate zhoduje aj Najvyšší kontrolný úrad parafrázujúc vyjadrenie alebo stanovisko NKÚ. Aktuálny priebeh rozpočtového procesu nie je v súlade s odporúčaniami OECD pre rozpočtové riadenie a oslabuje dôveru. Konsolidácia je vo veľkej miere založená na dočasných príjmových opatreniach, tretí konsolidačný balík neobsahuje konkrétne opatrenia na výdavkovej strane, ktoré by boli udržateľné a vychádzajúc zo stanoviska NKÚ, vláda si pre najväčší objem konsolidácie na príjmovej strane zvolila opäť opatrenia zamerané na zvýšenie zdanenia práce a príjmov, ktoré už dnes na Slovensku patria v rámci Európskej únie k najvyšším. NKÚ upozorňuje na riziko, že doteraz prijaté konsolidačné opatrenia vytvárajú priestor na zväčšovanie šedej ekonomiky. Závažné riziká na výdavkovej strane vidí NKÚ najmä v rastúcom štátnom aparáte, rozpočet na rok 2026 predpokladá medziročný nárast počtu zamestnancov vo verejnej správe o 2 786 osôb s rastom osobných výdavkov o 4,3 %. Ďalej v neefektívnej spotrebe, medziročný rast výdavkov v kategórii tovary a služby je rozpočtovaný na 17,8 %, čo svedčí o tom, že kapitoly nepristúpili k zásadnej racionalizácii. Ďalej v nízkych investíciách, kapitálové výdavky zamerané na dlhodobé investície tvoria len 9,4 % celkových výdavkov verejnej správy a investičné výdavky klesajú medziročne o 16,1 %. A nakoniec v nákladoch na dlh. NKÚ dôrazne vyzýva na stabilizáciu, keďže výdavky na riadenie dlhu majú od roku 2026 presahovať dve miliardy eur a tieto náklady takmer dosahujú objem celého aktuálne prijatého tretieho konsolidačného balíčka, aj keď v úvodzovkách konsolidačného by som dodal.
Okrem kritiky nezávislých inštitúcií sa kriticky na tento návrh rozpočtu pozerajú aj viacerí ekonomickí analytici. Radovan Ďurana z inštitútu INESS tvrdí, že vláda nesplnila svoju povinnosť udržateľného hospodárenia, pretože dlh naďalej rastie. Nevidí v rozpočte žiadne pozitívne prekvapenie a konštatuje, že uplynulé dva roky mala vláda čas na prijatie legislatívy a spustenie reforiem vedúcich k dlhodobým úsporám, no nič z toho sme nevideli. Ďurana označuje za najdôležitejšiu vetu z návrhu rozpočtu to, že pre pokles deficitu pod 3 % HDP do roku 2028 bude potrebné prijať ešte konsolidačné opatrenia v objeme 1,8 % HDP, inými slovami, po troch kolách masívneho zvyšovania daní bude potrebný ďalší ešte väčší balík, pretože ten, kto nešetrí, ten sa z vysokého deficitu nedostane. Za najväčšie zlyhanie rozpočtu označuje absenciu dôrazu na hospodársky rast, čo sme už vo vystúpeniach návrhu rozpočtu a vo faktických poznámkach urobili viacerí.
Peter Gonda, ekonomický analytik a môj kolega z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, striktne odmieta takýto prístup vlády. Podľa jeho slov zvyšovanie daní a odvodov nie je šetrenie, konsolidácia a ozdravenie verejných financií. Toto napísal ešte predtým, ako sme tu včera mali s pánom predsedom finančného výboru diskusiu o tom, či šetrenie je alebo nie je konsolidácia. Podľa Petra Gondu je to len prenesenie záťaže dočasného riešenia dlhodobého vládneho plytvania na daňovníkov. Peter Gonda zdôrazňuje, že po enormnej expanzii verejných výdavkov za takmer dve dekády, keď výdavky po očistení o infláciu vzrástli o takmer 40 miliárd eur, čiže o 120 % medzi rokmi 2006 až 2024, je obrovský priestor na reálnu konsolidáciu bez zvyšovania daní a odvodov, a to aj vo väčšom objeme ako 2,7 miliardy eur. A čo by sa teda malo robiť? A tu opäť vychádzam z toho, čo prezentoval napríklad Peter Gonda, ale čo dlhodobo prezentujú viacerí ekonomickí analytici, je potrebné nastaviť pravidlá limitujúce rozsah, vplyv štátu a plytvanie verejnými financiami, zaviesť prísnejšie pravidlá nedeficitného hospodárenia, sprísniť dlhovú brzdu odstránením alebo obmedzením výnimiek a zaviesť daňovú brzdu, nepovoľovať žiadny nový výdavkový program bez kompenzácie, dodatočné daňové príjmy počas roka použiť iba na zníženie deficitu a splácanie dlhu, vypracovať komplexný externý audit verejných financií. Ďalej sú potrebné úspory verejných financií na výdavkovej strane, a to ako v spotrebe a prevádzke štátu, tak v sociálnych transferoch, kde sú potrebné systematické reformy, zrušenie nesystémových dávok, zavedenie adresnosti, ukončenie plošného aj keď ako adresné sa tváriace subvencovanie cien energií. Ďalej je potrebná privatizácia, obmedziť zasahovanie štátu do ekonomiky predajom štátnych podnikov a iného vlastníctva štátu a je potrebné dane nie zvyšovať, ale znižovať. Daňové a odvodové zaťaženie by sa malo znižovať, to je cesta k rastu ekonomiky a v konečnom dôsledku aj k vyšším príjmom štátu.
Vládny návrh rozpočtu na rok 2026 je v rozpore so základnými princípmi zodpovedného hospodárenia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj NKÚ potvrdzujú, že deficitný cieľ je nerealistický, dlh nekontrolovateľne rastie k hranici sto miliárd eur a že vláda tretí rok po sebe namiesto bolestivých no nevyhnutných systémových reforiem a úspor na sebe, spotrebe štátu siaha najmä na vyššie dane a odvody. Alternatíva existuje, ide o reformnú cestu, ktorá si vyžaduje politickú odvahu k redukcii vplyvu štátu, k masívnej redukcii výdavkov a zoštíhleniu verejnej správy, aby sme skutočne ozdravili verejné financie a vytvorili priestor pre ekonomický rast a prosperitu bez toho, aby sme donekonečna zvyšovali daňové a odvodové zaťaženie.
A skončím tam, kde som začal. Pred sto rokmi sa narodila Margaret Thatcher, žena, ktorá dokázala zmeniť smer, v tom čase veľmi nezdravý smer, svojej krajiny. V čase, keď bola britská ekonomika v úpadku, keď vládol defetizmus, štrajky paralyzovali štát a inflácia pohlcovala úspory ľudí, mala odvahu ukázať cestu. Zvolila politiku zodpovednosti, nie popularity a alibizmu. Vedela, že reformy nebudú obľúbené, že vyvolajú odpor, štrajky, protesty, ale pochopila, že bez tvrdej disciplíny, bez zastavenia rastu výdavkov a bez návratu k slobodnému trhu sa Británia nepostaví na nohy. Margaret Thatcher obnovila dôveru v základné princípy, že štát nie je zdrojom bohatstva, ale len správcom prostriedkov, ktoré vytvárajú občania, že úlohou politiky nie je rozdeľovať cudzie peniaze, ale vytvárať prostredie, v ktorom sa oplatí pracovať, podnikať, šetriť alebo žiť, ako by povedala SaS. Jej reformy, privatizácia, deregulácia, obmedzenie moci štátu, priniesli po rokoch bolesti a kríz výsledok. Británia sa stala opäť jednou z najdynamickejších ekonomík nielen Európy, ale aj sveta. Dnes na Slovensku potrebujeme podobnú odvahu, nie odvahu rozdávať, ale odvahu šetriť, nie odvahu zvyšovať dane, ale odvahu zoštíhliť štát, nie odvahu krátkodobo si kupovať priazeň voličov, ale odvahu povedať pravdu, že bez zodpovednosti a disciplíny neexistuje prosperita. A to je odkaz Margaret Thatcher, ktorý je aktuálny aj dnes.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Ondro Dostál, veľmi ďakujem za tvoje vystúpenie, kde teda dal si, tvojimi ústami zazneli aj ekonómovia, aj šéf NKÚ, super, skutočne. A začnem tam, kde ty si skončil. Presne tak, potrebujeme opäť Slovensko, kde sa oplatí pracovať, podnikať a žiť. O toto sa musíme všetci snažiť a, áno, potrebovali by sme nejakú Margaret Thatcher, potrebovali by sme skutočného, zodpovedného lídra, fakt. No a presne ako si povedal, ten problém za posledné roky vznikol výrazným rastom výdavkov, to je ten problém. A keď problém slovenských verejných financií je na strane výdavkov, len na tej strane ho treba riešiť. Áno, presne to, čo robila aj Margaret Thatcher v tej svojej dobe.
No a to, že sa tento problém nedá vyriešiť rastom príjmov, ja si myslím, že to už dnes začínajú chápať už aj voliči koalície a tí, ktorí to nepochopili z konsolidácie jedna a dva, to začnú chápať 1. januára 2026 a potom 15. februára 2026, keď im príde prvá výplata. Jednoducho takto to nejde a teraz aby som, my tie riešenia máme, hovoríme o nich. Áno, to čo si, Ondro Dostál, spomínal. Daňová brzda slovami pána Gondu, hej? Potrebujeme daňovú brzdu, potrebujeme jasne stanoviť, že jednoducho nemôže štát donekonečna proste zvyšovať dane, tá cesta skutočne nie je. Potrebujeme zníženie dane z príjmu fyzických osôb, dane z príjmu právnických osôb, rovnú daň. Koalícia ju posledne odmietla tuná pred pár týždňami, hej? Potrebujeme zníženie DPH, zníženie základnej sadzby, potrebujeme len dve sadzby. Áno, treba aj zvýšiť tú zníženú, ale výsledok bude skutočne lepší, lepší výber, jednoduchší výber, menej podvodov. Potrebujeme skutočne odvahu nebáť sa reforiem a, áno, potrebujeme zoštíhlenie štátu. Ešte raz dík za tvoje vystúpenie.

Nejako nám zmizli dve faktické poznámky, takže s kolegom z poslaneckého klubu SaS Marošom Viskupičom asi nebudem veľmi polemizovať, takže sa môžem poďakovať a konštatovať, že máme veľmi podobný pohľad. Škoda teda, že sa kolegovia z Progresívneho Slovenska odhlásili. Som myslel, že po tej včerajšej zaujímavej diskusii o tom, že akým spôsobom šetriť a či šetrenie štátu znamená naozaj len šetrenie na správe štátu a na nejakých nákupoch alebo je potrebné ísť aj do zmien v sociálnej politike napríklad k zadresneniu sociálnych dávok, ktorú sme tu mali s kolegami z Hnutia SLOVENSKO a tak, že dnes si s kolegami z Progresívneho Slovenska trošku zapolemizujeme o tom, že či Slovensko potrebuje alebo nepotrebuje Margaret Thatcher. Ale tak možnože niekedy inokedy a tak ja len teda zopakujem, že nepotrebujeme populizmus, aký tu predvádza vládna koalícia, ale nepotrebujeme ani alibizmus, ktorý bude zakrývať, že Slovensko je dnes v kríze. Slovensko je dnes pred priepasťou a ak nechceme, aby do tej priepasti padlo, tak bude potrebné prijať tvrdé opatrenia, opatrenia, ktoré sa nebudú ľuďom páčiť, ktoré budú nepopulárne, ktoré budú vzbudzovať kritiku, ktoré ľudia pocítia vo svojich peňaženkách. Nie tak, že im štát bude brať peniaze, ale že im štát nebude dávať tie peniaze, ktoré im zároveň z druhej kapsy berie, lebo to je správna cesta, to je cesta zodpovednosti, cesta reforiem, liberalizácie, privatizácie a rozpočtovej zodpovednosti.

Dobrý deň, milí kolegovia a kolegyne. Ja by som sa teda tiež rada vyjadrila k rozpočtu tejto vlády, najmä teda v sociálnej oblasti, ale začala by som možno aj tak trochu všeobecnejšie.
Takže začnime prekvapivo pozitívne. Vašej vláde sa týmto návrhom rozpočtu podarila jedna nevídaná vec. Vám sa podarilo zjednotiť našu rozhádanú spoločnosť. Akurát asi nie takým spôsobom, ako by ste si to priali. Existuje tu totiž historická plošná zhoda na odmietnutí tohto rozpočtu. Dosiahli ste jednotu odborárov so zamestnávateľmi, ale aj so samosprávami, so zástupcami miest a obcí, aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonomickými think tankami, ale aj širokou odbornou a som presvedčená, že aj laickou verejnosťou.