40. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo, pán predseda.
No je mi trošku smutno z toho, čo ste rozprávali, lebo ste vedome zavádzali ľudí, ale očividne ste to museli povedať. Stále sa vyhovárate na predošlé vlády. Po novom už sa vyhovárate na vývoj svetovej ekonomiky, ale opäť tak poďme trošku k číslam.
Svetová ekonomika v súčasnosti rastie okolo troch percentuálnych bodov. Nemecká ekonomika po stagnácii rastie, inflácia v Nemecku, aj napriek tomu že mali momentálne stagnáciu, je na úrovni 2,4 %. Ak by ste si pozerali ďalšie ekonomické okienka, čo sa týka Nemecka, tak oni v predošlých rokoch šetrili, lebo oni už sa pripravovali na krízu, ale naša vláda, kedy vládol SMER, kedy bol premiér súčasný premiér Robert Fico, nešetrila, míňala aj vtedy. Takže toto je všetko dôsledok, kde sme dnes, dôsledok všetkých 14 rokov, pomaly 15 rokov, vlád Roberta Fica a strany SMER.
Viete, z toho, čo ste všetko povedali, nerozumiem, prečo práve napríklad samosprávam chcete zobrať peniaze. Čo majú samosprávy spoločné s konsolidáciou, čo majú samosprávy spoločné s tým, že potrebujú samosprávy šetriť? Tie samosprávy sú najbližšie k týmto ľuďom, sú bližšie ako my, vy, ako táto vláda a aj tak ste ich donútili šetriť. A to, že tvrdíte, že zrušenie energopomoci alebo zrušenie dôchodkov, to všetko je klamstvo a zavádzanie. Tá adresnosť je to riešenie problémov, čo sa týka šetrenia na konsolidácii, respektíve na rozpočte, ale vy to robiť neviete. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
11:29
No ako začať a neuraziť? Skúsim pozitívne. Mne vás bolo ľúto už pri konsolidácii, ja som vám to aj vtedy povedal vo faktickej poznámke, že ste si vytiahli asi krátku slamku, že musíte prečítať to, čo z centrály napísali a naozaj prišlo mi to ako taká trošku zlá bakalárka alebo nejaká seminárna práca. Viete, že bavme sa o číslach, hej? Že čísla vyjadrujú to, ako sa vám darí a nedarí a čísla hovoria veľmi jasne. Keď ste...
No ako začať a neuraziť? Skúsim pozitívne. Mne vás bolo ľúto už pri konsolidácii, ja som vám to aj vtedy povedal vo faktickej poznámke, že ste si vytiahli asi krátku slamku, že musíte prečítať to, čo z centrály napísali a naozaj prišlo mi to ako taká trošku zlá bakalárka alebo nejaká seminárna práca. Viete, že bavme sa o číslach, hej? Že čísla vyjadrujú to, ako sa vám darí a nedarí a čísla hovoria veľmi jasne. Keď ste nastúpili, táto vláda, deficit bol 4,8 % HDP. Teraz v tomto rozpočte priznávate, že keď budete odovzdávať vládu, deficit bude 5,1. 4,8, 5,1 to je viac, čiže všetko to úsilie, všetky tie peniaze, ktoré vyberáte od ľudí na daniach, poplatkoch, idú, rovno ich rozhádžete, pretože deficit sa zvýši za tejto vlády. Sami to priznávate v tomto rozpočte, čiže to je prvá vec.
Druhá vec, dali ste aj teda povinnú jazdu vo výhovorkách najnovšie teda na ekonomický vývoj v zahraničí a ja naozaj sa vás budem dookola pýtať, že teda ak spomaľuje celosvetová ekonomika, tak je podľa vás namieste, že naša vláda si dá dvojnásobné platy, že si kupujete limuzíny, tryskáče, že rozhadzujete energopomoc neadresne aj tým, čo to nepotrebujú, že máte 36 štátnych tajomníkov, každý potrebuje limuzínu, šoféra, kanceláriu, že to je podľa vás adekvátne, keď teda hovoríte, že spomaľuje ekonomika? No potom to naozaj tak vyzerá, že vy sa len vyhovárate, vy len poviete, no však spomaľuje zahraničná ekonomika, a teda moja otázka je a čo vy s tým robíte? No robíte toto, nadeľujete si dvojnásobné platy, tryskáče, že naozaj máte pocit, že robíte najlepšie, ako sa dá? To by ma veľmi zaujímalo, že či máte tento vnútorný pocit, keď sa tu postavíte pred nás a obhajujete to, lebo ľudia to veľmi ľahko vedia prekuknúť. Stačí sa pozrieť, ako míňate a koľko od nich vyberáte.
Ďakujem za slovo.
No ako začať a neuraziť? Skúsim pozitívne. Mne vás bolo ľúto už pri konsolidácii, ja som vám to aj vtedy povedal vo faktickej poznámke, že ste si vytiahli asi krátku slamku, že musíte prečítať to, čo z centrály napísali a naozaj prišlo mi to ako taká trošku zlá bakalárka alebo nejaká seminárna práca. Viete, že bavme sa o číslach, hej? Že čísla vyjadrujú to, ako sa vám darí a nedarí a čísla hovoria veľmi jasne. Keď ste nastúpili, táto vláda, deficit bol 4,8 % HDP. Teraz v tomto rozpočte priznávate, že keď budete odovzdávať vládu, deficit bude 5,1. 4,8, 5,1 to je viac, čiže všetko to úsilie, všetky tie peniaze, ktoré vyberáte od ľudí na daniach, poplatkoch, idú, rovno ich rozhádžete, pretože deficit sa zvýši za tejto vlády. Sami to priznávate v tomto rozpočte, čiže to je prvá vec.
Druhá vec, dali ste aj teda povinnú jazdu vo výhovorkách najnovšie teda na ekonomický vývoj v zahraničí a ja naozaj sa vás budem dookola pýtať, že teda ak spomaľuje celosvetová ekonomika, tak je podľa vás namieste, že naša vláda si dá dvojnásobné platy, že si kupujete limuzíny, tryskáče, že rozhadzujete energopomoc neadresne aj tým, čo to nepotrebujú, že máte 36 štátnych tajomníkov, každý potrebuje limuzínu, šoféra, kanceláriu, že to je podľa vás adekvátne, keď teda hovoríte, že spomaľuje ekonomika? No potom to naozaj tak vyzerá, že vy sa len vyhovárate, vy len poviete, no však spomaľuje zahraničná ekonomika, a teda moja otázka je a čo vy s tým robíte? No robíte toto, nadeľujete si dvojnásobné platy, tryskáče, že naozaj máte pocit, že robíte najlepšie, ako sa dá? To by ma veľmi zaujímalo, že či máte tento vnútorný pocit, keď sa tu postavíte pred nás a obhajujete to, lebo ľudia to veľmi ľahko vedia prekuknúť. Stačí sa pozrieť, ako míňate a koľko od nich vyberáte.
Rozpracované
11:29
No je mi trošku smutno z toho, čo ste rozprávali, lebo ste vedome zavádzali ľudí, ale očividne ste to museli povedať. Stále sa vyhovárate na predošlé vlády. Po novom už sa vyhovárate na vývoj svetovej ekonomiky, ale opäť tak poďme trošku k číslam.
Svetová ekonomika v súčasnosti rastie okolo troch percentuálnych bodov. Nemecká ekonomika po stagnácii rastie, inflácia v Nemecku, aj napriek tomu že mali...
No je mi trošku smutno z toho, čo ste rozprávali, lebo ste vedome zavádzali ľudí, ale očividne ste to museli povedať. Stále sa vyhovárate na predošlé vlády. Po novom už sa vyhovárate na vývoj svetovej ekonomiky, ale opäť tak poďme trošku k číslam.
Svetová ekonomika v súčasnosti rastie okolo troch percentuálnych bodov. Nemecká ekonomika po stagnácii rastie, inflácia v Nemecku, aj napriek tomu že mali momentálne stagnáciu, je na úrovni 2,4 %. Ak by ste si pozerali ďalšie ekonomické okienka, čo sa týka Nemecka, tak oni v predošlých rokoch šetrili, lebo oni už sa pripravovali na krízu, ale naša vláda, kedy vládol SMER, kedy bol premiér súčasný premiér Robert Fico, nešetrila, míňala aj vtedy. Takže toto je všetko dôsledok, kde sme dnes, dôsledok všetkých 14 rokov, pomaly 15 rokov, vlád Roberta Fica a strany SMER.
Viete, z toho, čo ste všetko povedali, nerozumiem, prečo práve napríklad samosprávam chcete zobrať peniaze. Čo majú samosprávy spoločné s konsolidáciou, čo majú samosprávy spoločné s tým, že potrebujú samosprávy šetriť? Tie samosprávy sú najbližšie k týmto ľuďom, sú bližšie ako my, vy, ako táto vláda a aj tak ste ich donútili šetriť. A to, že tvrdíte, že zrušenie energopomoci alebo zrušenie dôchodkov, to všetko je klamstvo a zavádzanie. Tá adresnosť je to riešenie problémov, čo sa týka šetrenia na konsolidácii, respektíve na rozpočte, ale vy to robiť neviete. Ďakujem.
Ďakujem za slovo, pán predseda.
No je mi trošku smutno z toho, čo ste rozprávali, lebo ste vedome zavádzali ľudí, ale očividne ste to museli povedať. Stále sa vyhovárate na predošlé vlády. Po novom už sa vyhovárate na vývoj svetovej ekonomiky, ale opäť tak poďme trošku k číslam.
Svetová ekonomika v súčasnosti rastie okolo troch percentuálnych bodov. Nemecká ekonomika po stagnácii rastie, inflácia v Nemecku, aj napriek tomu že mali momentálne stagnáciu, je na úrovni 2,4 %. Ak by ste si pozerali ďalšie ekonomické okienka, čo sa týka Nemecka, tak oni v predošlých rokoch šetrili, lebo oni už sa pripravovali na krízu, ale naša vláda, kedy vládol SMER, kedy bol premiér súčasný premiér Robert Fico, nešetrila, míňala aj vtedy. Takže toto je všetko dôsledok, kde sme dnes, dôsledok všetkých 14 rokov, pomaly 15 rokov, vlád Roberta Fica a strany SMER.
Viete, z toho, čo ste všetko povedali, nerozumiem, prečo práve napríklad samosprávam chcete zobrať peniaze. Čo majú samosprávy spoločné s konsolidáciou, čo majú samosprávy spoločné s tým, že potrebujú samosprávy šetriť? Tie samosprávy sú najbližšie k týmto ľuďom, sú bližšie ako my, vy, ako táto vláda a aj tak ste ich donútili šetriť. A to, že tvrdíte, že zrušenie energopomoci alebo zrušenie dôchodkov, to všetko je klamstvo a zavádzanie. Tá adresnosť je to riešenie problémov, čo sa týka šetrenia na konsolidácii, respektíve na rozpočte, ale vy to robiť neviete. Ďakujem.
Rozpracované
11:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:39
Peter ŠucaNo, pán poslanec Karas, ja viem, ako začnem, urážať ťa nebudem, a musím ti povedať, že vôbec mi nie je smutno z tvojho vystúpenia a som rád, že si vystúpil, lebo si povedal pravdu o štátnom rozpočte. Ja ti chcem poďakovať za tvoje vystúpenie v rozprave, hlavne za kľudný a pokojný tón hlasu, za faktografické vystúpenie, kde si presne vysvetlil, prečo bolo nutné takto nastaviť štátny rozpočet.
No, pán poslanec Karas, ja viem, ako začnem, urážať ťa nebudem, a musím ti povedať, že vôbec mi nie je smutno z tvojho vystúpenia a som rád, že si vystúpil, lebo si povedal pravdu o štátnom rozpočte. Ja ti chcem poďakovať za tvoje vystúpenie v rozprave, hlavne za kľudný a pokojný tón hlasu, za faktografické vystúpenie, kde si presne vysvetlil, prečo bolo nutné takto nastaviť štátny rozpočet.
Hovoril si aj o vonkajších vplyvoch, o vonkajších externalitách, ktoré majú obrovský dopad a vplyv na našu ekonomiku a náš štátny rozpočet. Slovensko je málo otvorená ekonomika, treba si to proste uvedomiť, čo tu už raz niekto povedal, že keď budú mať problém okolité krajiny s ekonomickým rastom, keď Nemecko, ako tu už bolo povedané, si kýchne, tak Slovensko bude mať chrípku. Nakoniec príklad Francúzska, kedy Eurostat povedal, že za prvý štvrťrok ´25 má Francúzsko 115 % dlh verejných financií vo vzťahu k HDP.
A poviem ešte jednu informáciu. Zaznelo tu veľa debát v rozprave, to ťa bude zaujímať, že my sme podvodom voľby nevyhrali, mám taký pocit, že podvodom voľby vyhral niekto iný a to ten, kto sľuboval 500 euro za hlas vo voľbách.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.10.2025 o 11:39 hod.
PaedDr.
Peter Šuca
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, pán poslanec Karas, ja viem, ako začnem, urážať ťa nebudem, a musím ti povedať, že vôbec mi nie je smutno z tvojho vystúpenia a som rád, že si vystúpil, lebo si povedal pravdu o štátnom rozpočte. Ja ti chcem poďakovať za tvoje vystúpenie v rozprave, hlavne za kľudný a pokojný tón hlasu, za faktografické vystúpenie, kde si presne vysvetlil, prečo bolo nutné takto nastaviť štátny rozpočet.
Hovoril si aj o vonkajších vplyvoch, o vonkajších externalitách, ktoré majú obrovský dopad a vplyv na našu ekonomiku a náš štátny rozpočet. Slovensko je málo otvorená ekonomika, treba si to proste uvedomiť, čo tu už raz niekto povedal, že keď budú mať problém okolité krajiny s ekonomickým rastom, keď Nemecko, ako tu už bolo povedané, si kýchne, tak Slovensko bude mať chrípku. Nakoniec príklad Francúzska, kedy Eurostat povedal, že za prvý štvrťrok ´25 má Francúzsko 115 % dlh verejných financií vo vzťahu k HDP.
A poviem ešte jednu informáciu. Zaznelo tu veľa debát v rozprave, to ťa bude zaujímať, že my sme podvodom voľby nevyhrali, mám taký pocit, že podvodom voľby vyhral niekto iný a to ten, kto sľuboval 500 euro za hlas vo voľbách.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
11:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:39
Ivan ŠtefunkoMňa stále pobaví, kedy sa poslanci HLAS-u a SMER-u alebo teda hlavne SMER-u ako pokúšajú definovať, čo je ľavica a čo je sociálna demokracia. Pripomínam, že ste stratili už aj ten punc ako kebyže európskej ľavice, takže už vlastne nemáte kvázi právo ani tú definíciu používať.
Ale vám pripomeniem, vážení kolegovia poslanci, čo je zmysel ľavice a čo ju charakterizuje. Ľavica má presadzovať...
Mňa stále pobaví, kedy sa poslanci HLAS-u a SMER-u alebo teda hlavne SMER-u ako pokúšajú definovať, čo je ľavica a čo je sociálna demokracia. Pripomínam, že ste stratili už aj ten punc ako kebyže európskej ľavice, takže už vlastne nemáte kvázi právo ani tú definíciu používať.
Ale vám pripomeniem, vážení kolegovia poslanci, čo je zmysel ľavice a čo ju charakterizuje. Ľavica má presadzovať nižšiu daň z práce, vy ste ju zvýšili, má presadzovať nižšie sociálne poistenie, vy ste ho zvýšili, idete proti menšinám nonstop, obhajujete diktátorov, to znamená Putina a všelijakých ako keby východných diktátorov, ich obdivujete ako riadia tvrdou rukou svoje krajiny, ste proti životnému prostrediu, čo všetko ľavica presadzuje na západ od nás.
Ale čo ste spravili ako tvrdí pravičiari? Znížili ste dane z dividend, to znamená, že tí, ktorí žijú z renty, tí najväčší boháči, tí majú nižšiu daň za vašej vlády. Vyhnali ste mladých ľudí z tejto krajiny a vyháňate ich nonstop. A jediného sociálneho partnera, s ktorým ste komunikovali prvú vlnu alebo prvú tohoročnú vlnu konsolidácie, bola cirkev. Teda nič proti cirkvi, ale vlastne vy ste urobili to, že ste sa nebavili s odbormi, vy ste sa vôbec nebavili so zamestnávateľmi, vy ste sa bavili len s cirkvou. To znamená, že v skutočnosti vy si mýlite kategóriu, do ktorej sa chcete zaradiť, vy nie ste sociálna ani demokracia, to znamená, že konečne si to škrtnite, možno ste to slovenská, hej, ale to SD si môžete škrtnúť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.10.2025 o 11:39 hod.
Mgr.
Ivan Štefunko
Videokanál poslanca
Ďakujem vám veľmi pekne, pán predseda.
Mňa stále pobaví, kedy sa poslanci HLAS-u a SMER-u alebo teda hlavne SMER-u ako pokúšajú definovať, čo je ľavica a čo je sociálna demokracia. Pripomínam, že ste stratili už aj ten punc ako kebyže európskej ľavice, takže už vlastne nemáte kvázi právo ani tú definíciu používať.
Ale vám pripomeniem, vážení kolegovia poslanci, čo je zmysel ľavice a čo ju charakterizuje. Ľavica má presadzovať nižšiu daň z práce, vy ste ju zvýšili, má presadzovať nižšie sociálne poistenie, vy ste ho zvýšili, idete proti menšinám nonstop, obhajujete diktátorov, to znamená Putina a všelijakých ako keby východných diktátorov, ich obdivujete ako riadia tvrdou rukou svoje krajiny, ste proti životnému prostrediu, čo všetko ľavica presadzuje na západ od nás.
Ale čo ste spravili ako tvrdí pravičiari? Znížili ste dane z dividend, to znamená, že tí, ktorí žijú z renty, tí najväčší boháči, tí majú nižšiu daň za vašej vlády. Vyhnali ste mladých ľudí z tejto krajiny a vyháňate ich nonstop. A jediného sociálneho partnera, s ktorým ste komunikovali prvú vlnu alebo prvú tohoročnú vlnu konsolidácie, bola cirkev. Teda nič proti cirkvi, ale vlastne vy ste urobili to, že ste sa nebavili s odbormi, vy ste sa vôbec nebavili so zamestnávateľmi, vy ste sa bavili len s cirkvou. To znamená, že v skutočnosti vy si mýlite kategóriu, do ktorej sa chcete zaradiť, vy nie ste sociálna ani demokracia, to znamená, že konečne si to škrtnite, možno ste to slovenská, hej, ale to SD si môžete škrtnúť.
Rozpracované
11:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:39
Igor DušenkaPán Karas, to nebolo že zavádzanie z vašej strany, to boli čisté klamstvá. Prvá veta, že rozpočet je postavený na stabilite, zodpovednosti a sociálnej spravodlivosti. Idete presne opačne. Vy sociálnu spravodlivosť považuje to, že ministri si tu zdvojnásobia platy, že poslanci si tu od úst odtrhnú 200 eur, to je pre vás sociálna spravodlivosť? Ale že necháte zamestnancov platiť zvýšené zdravotné odvody,...
Pán Karas, to nebolo že zavádzanie z vašej strany, to boli čisté klamstvá. Prvá veta, že rozpočet je postavený na stabilite, zodpovednosti a sociálnej spravodlivosti. Idete presne opačne. Vy sociálnu spravodlivosť považuje to, že ministri si tu zdvojnásobia platy, že poslanci si tu od úst odtrhnú 200 eur, to je pre vás sociálna spravodlivosť? Ale že necháte zamestnancov platiť zvýšené zdravotné odvody, prídu o 200 eur ročne, živnostníci o tisíc eur ročne, to je pre vás sociálna spravodlivosť? Že prevádzkovatelia hazardu a zbrojárske firmy sa tu majú ako prasce v žite, ale ľudia nemajú čo do úst, tak to je vaša predstava sociálnej spravodlivosti?
Vraj zodpovednosť. Zodpovednosť by bola, ak by ste ten dlh, ktorý tu vytvárate, investovali do ekonomiky. Namiesto toho tu máme najvyššie zdanenie práce vo V4, blížime sa na úroveň Nemecka. Jednoducho všetok dlh, ktorý vytvárate, sa prejedá, na nakopnutie ekonomiky nejde takmer nič.
A stabilita, tak stabilita je len v tom, že v rozpočte si nechávate vatu, aby ste mali z čoho kradnúť, aby ste mohli naďalej robiť záchrankové tendre, kde aj podľa pána podpredsedu Danka bola vata 800 miliónov, aby ste mali vatu pri hasičských autách a tak ďalej. A na grécku cestu ste nás naviedli vy a týmto rozpočtom ešte pridávate plyn, aby sme tam boli čím skôr.
A ak hovoríte o ekonomickom protivetre alebo že ak Nemecko kýchne, tak Slovensko má chrípku, tak vám si dovolím pripomenúť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.10.2025 o 11:39 hod.
JUDr.
Igor Dušenka
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Karas, to nebolo že zavádzanie z vašej strany, to boli čisté klamstvá. Prvá veta, že rozpočet je postavený na stabilite, zodpovednosti a sociálnej spravodlivosti. Idete presne opačne. Vy sociálnu spravodlivosť považuje to, že ministri si tu zdvojnásobia platy, že poslanci si tu od úst odtrhnú 200 eur, to je pre vás sociálna spravodlivosť? Ale že necháte zamestnancov platiť zvýšené zdravotné odvody, prídu o 200 eur ročne, živnostníci o tisíc eur ročne, to je pre vás sociálna spravodlivosť? Že prevádzkovatelia hazardu a zbrojárske firmy sa tu majú ako prasce v žite, ale ľudia nemajú čo do úst, tak to je vaša predstava sociálnej spravodlivosti?
Vraj zodpovednosť. Zodpovednosť by bola, ak by ste ten dlh, ktorý tu vytvárate, investovali do ekonomiky. Namiesto toho tu máme najvyššie zdanenie práce vo V4, blížime sa na úroveň Nemecka. Jednoducho všetok dlh, ktorý vytvárate, sa prejedá, na nakopnutie ekonomiky nejde takmer nič.
A stabilita, tak stabilita je len v tom, že v rozpočte si nechávate vatu, aby ste mali z čoho kradnúť, aby ste mohli naďalej robiť záchrankové tendre, kde aj podľa pána podpredsedu Danka bola vata 800 miliónov, aby ste mali vatu pri hasičských autách a tak ďalej. A na grécku cestu ste nás naviedli vy a týmto rozpočtom ešte pridávate plyn, aby sme tam boli čím skôr.
A ak hovoríte o ekonomickom protivetre alebo že ak Nemecko kýchne, tak Slovensko má chrípku, tak vám si dovolím pripomenúť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
11:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:39
Zuzana MatejičkováPán kolega Karas, ja oceňujem tvoje vystúpenie, pretože sa z radov opozície nie často dostávame k nejakým faktografickým číslam, aj keď sa tým oháňajú. A bolo tu niekoľko ľudí, ktorých si podľa mňa ty predčil svojím vystúpením, pretože aspoň si povedzme o takom pánom Jakabovi, ktorý si tu potreboval aj infantilne niečo nakresliť, čo vy ste nepotrebovali, pán kolega Karas.
Ale stále sa tu na nás valí...
Pán kolega Karas, ja oceňujem tvoje vystúpenie, pretože sa z radov opozície nie často dostávame k nejakým faktografickým číslam, aj keď sa tým oháňajú. A bolo tu niekoľko ľudí, ktorých si podľa mňa ty predčil svojím vystúpením, pretože aspoň si povedzme o takom pánom Jakabovi, ktorý si tu potreboval aj infantilne niečo nakresliť, čo vy ste nepotrebovali, pán kolega Karas.
Ale stále sa tu na nás valí určitá kritika, ktorá z mnohých strán vôbec nie je opodstatnená, pretože konsolidácia je inými slovami aj zodpovednosť voči budúcnosti, voči mladým ľuďom, zodpovednosti voči štátu, pretože veľmi nezodpovedne sa správali bývalé vlády, kde sú dnes ľudia ako pán Matovič a ostatní všetci, ktorých mená na Slovensku ľudia veľmi dobre poznajú, pretože oni ani nerozostavali Slovensko, ako to robí náš minister dopravy, nepostavili ani žiadnu nemocnicu na východe, žiadny pán Naď sa takto nesprával, že by tak rýchlo a efektívne sa snažil postaviť ľuďom ďalšiu nemocnicu, ako je to aj v Banskej Bystrici. Tak ich prínos pre ľudí, aký mali, tak to bolo napríklad sledovanie korytnačky močiarnej za niekoľko miliónov alebo slimáka, alebo výberu vhodného typu stromu, na ktoré boli rôzne občianske združenia napojené z Progresívneho Slovenska, kde pracovalo napríklad aj na ministerstve životného prostredia, na rôznych ďalších ministerstvách stovky až tisíce dohodárov, ktorí cicali štátny rozpočet a práve kvôli takýmto ľuďom aj sa štát neuveriteľne zadlžil. My musíme konsolidovať, niežeby sme chceli, deje sa to aj v iných štátoch Európy a, žiaľ, je veľmi smutné, že skôr ľudia vyzývajú opäť na to, aby sa predstavitelia našej vlády zatvárali do basy len kvôli tomu, že my sa správame zodpovedne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.10.2025 o 11:39 hod.
Ing.
Zuzana Matejičková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega Karas, ja oceňujem tvoje vystúpenie, pretože sa z radov opozície nie často dostávame k nejakým faktografickým číslam, aj keď sa tým oháňajú. A bolo tu niekoľko ľudí, ktorých si podľa mňa ty predčil svojím vystúpením, pretože aspoň si povedzme o takom pánom Jakabovi, ktorý si tu potreboval aj infantilne niečo nakresliť, čo vy ste nepotrebovali, pán kolega Karas.
Ale stále sa tu na nás valí určitá kritika, ktorá z mnohých strán vôbec nie je opodstatnená, pretože konsolidácia je inými slovami aj zodpovednosť voči budúcnosti, voči mladým ľuďom, zodpovednosti voči štátu, pretože veľmi nezodpovedne sa správali bývalé vlády, kde sú dnes ľudia ako pán Matovič a ostatní všetci, ktorých mená na Slovensku ľudia veľmi dobre poznajú, pretože oni ani nerozostavali Slovensko, ako to robí náš minister dopravy, nepostavili ani žiadnu nemocnicu na východe, žiadny pán Naď sa takto nesprával, že by tak rýchlo a efektívne sa snažil postaviť ľuďom ďalšiu nemocnicu, ako je to aj v Banskej Bystrici. Tak ich prínos pre ľudí, aký mali, tak to bolo napríklad sledovanie korytnačky močiarnej za niekoľko miliónov alebo slimáka, alebo výberu vhodného typu stromu, na ktoré boli rôzne občianske združenia napojené z Progresívneho Slovenska, kde pracovalo napríklad aj na ministerstve životného prostredia, na rôznych ďalších ministerstvách stovky až tisíce dohodárov, ktorí cicali štátny rozpočet a práve kvôli takýmto ľuďom aj sa štát neuveriteľne zadlžil. My musíme konsolidovať, niežeby sme chceli, deje sa to aj v iných štátoch Európy a, žiaľ, je veľmi smutné, že skôr ľudia vyzývajú opäť na to, aby sa predstavitelia našej vlády zatvárali do basy len kvôli tomu, že my sa správame zodpovedne.
Rozpracované
11:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:39
Michal KapušPán kolega Karas, ozaj veľmi slušné, kultivované vystúpenie na rozdiel od našich priateľov z opozície, ktorí tu nosia všelijaké papiere, ktoré majú popísané, hlavne tí páni z tých posledných rád, kút hanby.
A, áno, pán Štefunko, my komunikujeme s KOZ, my s nimi nepijeme pivo ako niekto z Progresívneho Slovenska.
Ďakujem.
Pán kolega Karas, ozaj veľmi slušné, kultivované vystúpenie na rozdiel od našich priateľov z opozície, ktorí tu nosia všelijaké papiere, ktoré majú popísané, hlavne tí páni z tých posledných rád, kút hanby.
A, áno, pán Štefunko, my komunikujeme s KOZ, my s nimi nepijeme pivo ako niekto z Progresívneho Slovenska.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.10.2025 o 11:39 hod.
Ing. MBA
Michal Kapuš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Karas, ozaj veľmi slušné, kultivované vystúpenie na rozdiel od našich priateľov z opozície, ktorí tu nosia všelijaké papiere, ktoré majú popísané, hlavne tí páni z tých posledných rád, kút hanby.
A, áno, pán Štefunko, my komunikujeme s KOZ, my s nimi nepijeme pivo ako niekto z Progresívneho Slovenska.
Ďakujem.
Rozpracované
11:39
Vystúpenie v rozprave 11:39
Michal TrubanJa sa v tejto svojej rozprave už nechcem venovať minulosti a konsolidácii a nechcem sa tu doťahovať s ministrom financií o tom, kedy, aký deficit bol, kto, čo povedal, či v ´29, v ôsmom bude štyri, osem, desať...
Ja sa v tejto svojej rozprave už nechcem venovať minulosti a konsolidácii a nechcem sa tu doťahovať s ministrom financií o tom, kedy, aký deficit bol, kto, čo povedal, či v ´29, v ôsmom bude štyri, osem, desať alebo päť. Proste motal to tu včera asi hodinu, nedávalo to absolútne žiaden význam. Ja sa chcem pozrieť do budúcna, pretože minulosť je jasná, nemusíme sa tu o týchto číslach hádať, jednoducho vidíme, že dlh rastie a bude rásť, to potvrdzujú všetci, a tým pádom konsolidácia neexistuje a nemusíme sa baviť o ničom viac. Stačí jedna vec, dlh rastie, konsolidácia proste neexistuje.
Ale poďme teda do tej budúcnosti, ktorá je rovnako alebo ešte viac dôležitejšia a ministerstvo financií ju, rovnako zle sa na ňu pozerá, pretože rozpočet stojí na predpoklade, že slovenská ekonomika porastie o 0,8 % v budúcom roku, teda v roku ´25 a o 1,3 v roku ´26. Ale to je znova absolútna ilúzia. Priemyselná výroba v júli a v auguste klesla o 6 % oproti minulému roku a pokles sa týka práve kľúčových segmentov, ktoré máme na Slovensku a to je automobilový priemysel a energetika. Napríklad automobilka Jaguar úplne stála niekoľko mesiacov. Energetické podniky hlásia prepad a vláda napriek tomu stavia rozpočet na raste, ktorý je pri súčasných trendoch neudržateľný. A je neudržateľný aj preto, že táto vláda absolútne zlikvidovala priestor pre malé a stredné slovenské podniky a pre ich rast. Ak sa naplní teda že realistický scenár, teda rast blízky nule, tak dôjde k výpadku v daňových príjmoch znova možno o vysoké stámilióny a k takému vysokému deficitu, ktorý už teraz je alarmujúci.
Čo je najhoršie, tak tento rozpočet pritom vôbec neinvestuje do budúcnosti. Šetríme tam, kde by sme mali mať naše strategické a investičné priority, a pritom prejedáme tam, kde by sa dalo oveľa lepšie hospodáriť. Napríklad každá rozpočtová kapitola prichádza približne o 15 % investičných výdavkov. Avšak jednotlivé úrady tvrdia, že ich rozpočty sú nerealistické a budú potrebovať dofinancovanie. Videli sme to aj včera na hospodárskom výbore, kde išla jedna štátna organizácia za druhou a jedna za druhou rozprávali o tom, ako nedokážu z týchto peňazí vyžiť. A to sa tu nebavíme o, ja neviem, nejakom štatistickom úrade, ktorý si poviete, však to nevadí, budeme mať zlé štatistiky, však tie sme mali zlé aj doteraz, ale to sa tu bavíme napríklad o jadrovom dozore. Táto organizácia povedala, že reálne nebudú peniaze na to, aby kvalitne dodržiavala svoje úlohy, ktoré má urobiť preto, aby tu niečo nevybuchlo. Povieme si, že možno nevadí, že nám tu nabúral vlak, ale keď jadrový dozor povie, že nemá dostatok financií na to, aby vykonával kvalitne svoju službu investovať ďalej do ďalšieho rozmachu, tak to máme obrovský problém.
V čase keď iné krajiny regiónu investujú do svojej budúcnosti, my šetríme práve na oblastiach, ktoré by mali tvoriť základ dlhodobého rastu, na inovácie, vedu a regiónoch. Napríklad v oblasti podpory podnikania vidíme, že gro investícií smeruje do veľkých priemyselných projektov. Malé, stredné podniky, startupy či inovátori z toho prakticky nič nemajú a ich podpora zostáva symbolická. Zoberte si na porovnanie napríklad na podporu inovácií, startupov a malých, stredných firiem idú len jednotky milióny. Zoberte si napríklad energopomoc, kde štát chce minúť 435 miliónov eur, to je totálna definícia prejedania budúcnosti. Zoberte si, keby štát dal na podporu podnikateľského sektora malých, stredných slovenských firiem 435 miliónov eur, ako by to mohlo podporiť náš rast, ako by z toho potom boli dane, zamestnaní ľudia, všetko toto. Nie, my to namiesto toho prejeme a spálime hneď.
A podobne je to aj pri regionálnom rozvoji a teda projektoch, ktoré by mohli štartovať domácu ekonomiku. Na papieri sa síce hovorí o náraste výdavkov, ale je to čisto len z eurofondov. Tvárime sa dokonca, že tie eurofondy zrazu zázračne budeme vedieť čerpať, doteraz je presný opak. Veľmi rovnaké je to aj pri zelených riešeniach a ochrane životného prostredia. To sa opäť spomína ako priorita, ale v realite ide prevažne iba o peniaze z modernizačného fondu a eurofondov. Samotné národné investície sa znižujú. Tvárime sa, že ideme do zelenej transformácie, ale reálne ju financujeme iba zvonka.
A napokon veda a výskum. Rozpočet, ktorý by mal podporovať inovácie, obsahuje len zanedbateľné sumy pre civilný výskum. Krajina, ktorá chce byť moderná a konkurencieschopná, nemôže dlhodobo prežívať bez systematických investícií do vedy a výskumu. Slovensko je dnes jediná krajina v našom regióne, a to hovorím aj na východ od nás, kde za posledné obdobie nevznikla žiadna technologická firma s väčšou hodnotou ako miliardu dolárov. V takom startupovom slangu sa tu hovorí, že nevznikol žiaden unicorn, čiže jednorožec. To označenie sa používa preto, lebo jednorožca len tak nevidíte, je to nejaké bájne zviera a je ho veľmi málo. Je ho tak málo, že na Slovensku nemáme žiadne. Zoberte si Poľsko, to ich má štrnásť, Estónsko dvanásť, Litva tri, Česko ich má šesť, Rumunsko tri, už aj Bulharsko má jedného, takisto Slovinsko, Chorvátsko tri, ale na Slovensku žiaden a pri hospodárení tejto vlády ani ďalší nebude, pretože rozpočet, ktorý by mal podporiť takéto technologické firmy im venuje 2,5 milióna eur. V Čechách alebo v Poľsku za to nemáte ani nejaký malinký sit fond alebo nejaký fond na podporu úplne začínajúcich firiem, už aj to je málo preňho na to, aby dokázal dobre investovať.
Slovensko ide proti trendu. Zatiaľ čo Nemecko, Poľsko a Česko zvyšujú svoje rozpočty na transformáciu priemyslu, digitalizáciu, zelenú ekonomiku a podporu ich lokálnych firiem, my to, naopak, znižujeme. Tento rozpočet nie je plánom rozvoja, ale je to plánom predĺžením klinickej smrti nášho hospodárstva. Šetrenie na investíciách, v regióne, vo vede a inováciách nás zo žiadnej krízy nevyvedie. A bez podpory malých a stredných firiem na Slovensku nás postupne čaká tá známa grécka cesta. Slovenská ekonomika je ako taký pacient na JIS-ke, ktorému namiesto liečby a záchrany dávame bylinkový čaj. Ak nezačneme investovať do budúcnosti, budeme čoskoro len splácať úroky z dlhu a viac a viac sa prepadávať do ekonomickej špirály smrť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
15.10.2025 o 11:39 hod.
Ing.
Michal Truban
Videokanál poslanca
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred nami je rozpočet, ktorý má určovať smerovanie Slovenska na najbližšie roky. Ale keď sa pozrieme na jeho reálne parametre, je to skôr rozpočet zbožných prianí než zodpovedného hospodárenia.
Ja sa v tejto svojej rozprave už nechcem venovať minulosti a konsolidácii a nechcem sa tu doťahovať s ministrom financií o tom, kedy, aký deficit bol, kto, čo povedal, či v ´29, v ôsmom bude štyri, osem, desať alebo päť. Proste motal to tu včera asi hodinu, nedávalo to absolútne žiaden význam. Ja sa chcem pozrieť do budúcna, pretože minulosť je jasná, nemusíme sa tu o týchto číslach hádať, jednoducho vidíme, že dlh rastie a bude rásť, to potvrdzujú všetci, a tým pádom konsolidácia neexistuje a nemusíme sa baviť o ničom viac. Stačí jedna vec, dlh rastie, konsolidácia proste neexistuje.
Ale poďme teda do tej budúcnosti, ktorá je rovnako alebo ešte viac dôležitejšia a ministerstvo financií ju, rovnako zle sa na ňu pozerá, pretože rozpočet stojí na predpoklade, že slovenská ekonomika porastie o 0,8 % v budúcom roku, teda v roku ´25 a o 1,3 v roku ´26. Ale to je znova absolútna ilúzia. Priemyselná výroba v júli a v auguste klesla o 6 % oproti minulému roku a pokles sa týka práve kľúčových segmentov, ktoré máme na Slovensku a to je automobilový priemysel a energetika. Napríklad automobilka Jaguar úplne stála niekoľko mesiacov. Energetické podniky hlásia prepad a vláda napriek tomu stavia rozpočet na raste, ktorý je pri súčasných trendoch neudržateľný. A je neudržateľný aj preto, že táto vláda absolútne zlikvidovala priestor pre malé a stredné slovenské podniky a pre ich rast. Ak sa naplní teda že realistický scenár, teda rast blízky nule, tak dôjde k výpadku v daňových príjmoch znova možno o vysoké stámilióny a k takému vysokému deficitu, ktorý už teraz je alarmujúci.
Čo je najhoršie, tak tento rozpočet pritom vôbec neinvestuje do budúcnosti. Šetríme tam, kde by sme mali mať naše strategické a investičné priority, a pritom prejedáme tam, kde by sa dalo oveľa lepšie hospodáriť. Napríklad každá rozpočtová kapitola prichádza približne o 15 % investičných výdavkov. Avšak jednotlivé úrady tvrdia, že ich rozpočty sú nerealistické a budú potrebovať dofinancovanie. Videli sme to aj včera na hospodárskom výbore, kde išla jedna štátna organizácia za druhou a jedna za druhou rozprávali o tom, ako nedokážu z týchto peňazí vyžiť. A to sa tu nebavíme o, ja neviem, nejakom štatistickom úrade, ktorý si poviete, však to nevadí, budeme mať zlé štatistiky, však tie sme mali zlé aj doteraz, ale to sa tu bavíme napríklad o jadrovom dozore. Táto organizácia povedala, že reálne nebudú peniaze na to, aby kvalitne dodržiavala svoje úlohy, ktoré má urobiť preto, aby tu niečo nevybuchlo. Povieme si, že možno nevadí, že nám tu nabúral vlak, ale keď jadrový dozor povie, že nemá dostatok financií na to, aby vykonával kvalitne svoju službu investovať ďalej do ďalšieho rozmachu, tak to máme obrovský problém.
V čase keď iné krajiny regiónu investujú do svojej budúcnosti, my šetríme práve na oblastiach, ktoré by mali tvoriť základ dlhodobého rastu, na inovácie, vedu a regiónoch. Napríklad v oblasti podpory podnikania vidíme, že gro investícií smeruje do veľkých priemyselných projektov. Malé, stredné podniky, startupy či inovátori z toho prakticky nič nemajú a ich podpora zostáva symbolická. Zoberte si na porovnanie napríklad na podporu inovácií, startupov a malých, stredných firiem idú len jednotky milióny. Zoberte si napríklad energopomoc, kde štát chce minúť 435 miliónov eur, to je totálna definícia prejedania budúcnosti. Zoberte si, keby štát dal na podporu podnikateľského sektora malých, stredných slovenských firiem 435 miliónov eur, ako by to mohlo podporiť náš rast, ako by z toho potom boli dane, zamestnaní ľudia, všetko toto. Nie, my to namiesto toho prejeme a spálime hneď.
A podobne je to aj pri regionálnom rozvoji a teda projektoch, ktoré by mohli štartovať domácu ekonomiku. Na papieri sa síce hovorí o náraste výdavkov, ale je to čisto len z eurofondov. Tvárime sa dokonca, že tie eurofondy zrazu zázračne budeme vedieť čerpať, doteraz je presný opak. Veľmi rovnaké je to aj pri zelených riešeniach a ochrane životného prostredia. To sa opäť spomína ako priorita, ale v realite ide prevažne iba o peniaze z modernizačného fondu a eurofondov. Samotné národné investície sa znižujú. Tvárime sa, že ideme do zelenej transformácie, ale reálne ju financujeme iba zvonka.
A napokon veda a výskum. Rozpočet, ktorý by mal podporovať inovácie, obsahuje len zanedbateľné sumy pre civilný výskum. Krajina, ktorá chce byť moderná a konkurencieschopná, nemôže dlhodobo prežívať bez systematických investícií do vedy a výskumu. Slovensko je dnes jediná krajina v našom regióne, a to hovorím aj na východ od nás, kde za posledné obdobie nevznikla žiadna technologická firma s väčšou hodnotou ako miliardu dolárov. V takom startupovom slangu sa tu hovorí, že nevznikol žiaden unicorn, čiže jednorožec. To označenie sa používa preto, lebo jednorožca len tak nevidíte, je to nejaké bájne zviera a je ho veľmi málo. Je ho tak málo, že na Slovensku nemáme žiadne. Zoberte si Poľsko, to ich má štrnásť, Estónsko dvanásť, Litva tri, Česko ich má šesť, Rumunsko tri, už aj Bulharsko má jedného, takisto Slovinsko, Chorvátsko tri, ale na Slovensku žiaden a pri hospodárení tejto vlády ani ďalší nebude, pretože rozpočet, ktorý by mal podporiť takéto technologické firmy im venuje 2,5 milióna eur. V Čechách alebo v Poľsku za to nemáte ani nejaký malinký sit fond alebo nejaký fond na podporu úplne začínajúcich firiem, už aj to je málo preňho na to, aby dokázal dobre investovať.
Slovensko ide proti trendu. Zatiaľ čo Nemecko, Poľsko a Česko zvyšujú svoje rozpočty na transformáciu priemyslu, digitalizáciu, zelenú ekonomiku a podporu ich lokálnych firiem, my to, naopak, znižujeme. Tento rozpočet nie je plánom rozvoja, ale je to plánom predĺžením klinickej smrti nášho hospodárstva. Šetrenie na investíciách, v regióne, vo vede a inováciách nás zo žiadnej krízy nevyvedie. A bez podpory malých a stredných firiem na Slovensku nás postupne čaká tá známa grécka cesta. Slovenská ekonomika je ako taký pacient na JIS-ke, ktorému namiesto liečby a záchrany dávame bylinkový čaj. Ak nezačneme investovať do budúcnosti, budeme čoskoro len splácať úroky z dlhu a viac a viac sa prepadávať do ekonomickej špirály smrť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:49
Ivan ŠtefunkoVystúpenie s faktickou poznámkou
15.10.2025 o 11:49 hod.
Mgr.
Ivan Štefunko
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za prejav. V zásade poviem len veľmi v skratke, že ten pacient na JIS-ke, nieže mu nedávame liečbu a nieže mu dávame len bylinkový čaj, ale ešte mu ako kebyže picháme do bokov, kopeme ho, bereme mu krv, nedávame mu vzduch, ale, naopak, mu ten vzduch bereme, to znamená, že ten pacient, ktorý by potreboval opateru a potreboval by reálnu pomoc, je vlastne motivovaný k tomu, aby bol udusený, aby zomrel. Takže sorry, ale nevyjadril si sa presne.
Rozpracované
11:49
Vystúpenie v rozprave 11:49
Ondrej DostálKeď sme už pri tých sviatkoch významných politických osobností, tak včera mal meniny pán minister spravodlivosti Boris Susko a ja mu teda dodatočne gratulujem. Som rád, že vás vidím, pán minister, ale radšej by som tu videl ministra financií. Miesto toho pán minister financií diskutuje na nejakej konferencii, čo je iste záslužné, lebo je dôležité diskutovať aj s verejnosťou, ale keď sa v parlamente rokuje o zákone roka, tak minister financií má sedieť v parlamente a diskutovať s poslancami. Koalícia rozhodla, kedy sa bude rokovať o štátnom rozpočte, tak ak je problém s tým, že sa pán minister nemôže zúčastniť rokovania, tak nemali na tento termín dávať rokovanie o štátnom rozpočte.
Pán minister vystúpil včera v úvodnom slove, na ktoré nebolo možné reagovať, ale nebolo to vystúpenie hodné ministra financií. Nebolo to predstavenie návrhu, predstavenie vízie o krajine, predstavenie toho, ako si vláda predstavuje ozdravenie verejných financií. Boli to také potýčky s opozičnými politikmi, reakcie na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pána Tótha. Teraz tu pán minister nie je, predpokladám, že ešte v priebehu rozpravy príde, ale možno zasa vystúpi len v záverečnom slove, keď už zasa nebude možné naňho reagovať. A možno ani to nie, lebo môže sa stať, že pán poslanec Matovič zasa príde s nejakým obrázkom, ktorý pána ministra pobúri a svoje záverečné slovo ani nedokončí.
Diskusia o rozpočte a verejných financiách chýba nielen v parlamente, ale aj s verejnosťou, so sociálnymi partnermi. Tento návrh nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi v normálnom legislatívnom procese, s odborníkmi, s odbornou verejnosťou. Bolo dobrým zvykom, že návrh rozpočtu je zverejnený vopred, aby o ňom mohla prebehnúť diskusia, aby o ňom mohla rokovať tripartita. Tento návrh rozpočtu doniesol minister Kamenický na vládu a tá ho schválila v piatok, prešli štyri dni a parlament začal o ňom rokovať, piatok, sobota, nedeľa, pondelok, utorok. Nebolo to tak vždy. Pripomeňme si, že medzi schválením vládou a tým, ako parlament v pléne začal rokovať o návrhu rozpočtu, uplynulo obvykle niekoľko týždňov, keď bol priestor na to, aby prebiehala aj verejná diskusia, aj diskusia vo výboroch. Dnes alebo tento rok to boli štyri dni. Minulý rok bol návrh štátneho rozpočtu schválený 15. októbra, rokovanie v parlamente o ňom začalo 28. novembra. Rok predtým, teda v roku 2023, bol návrh schválený 12. decembra a rokovanie v parlamente začalo 20. decembra, čiže osem dní. Bolo to neštandardne málo, ale bolo to po zmene vlády po tom, čo sa vláda ujala výkonu svojej funkcie, dobre. V roku 2022 bol návrh rozpočtu schválený vládou 14. októbra, parlament o ňom začal rokovať 30. novembra, teda po 47 dňoch. Rok 2021 schválený vládou 14. októbra, rokovanie v parlamente začalo až 9. decembra, 56 dní. V roku 2020 bol schválený vládou 14. októbra, rokovanie v parlamente začalo 2. decembra, čiže 49 dní. A v roku 2019, to bol prvý rozpočet, ktorý predkladal do parlamentu pán minister Kamenický ešte v Pellegriniho vláde, tak rozpočet bol schválený vládou 14. októbra, parlament o ňom začal rokovať 29. novembra, čiže 46 dní. Čiže zbilancujme si to, 2019 - 46 dní, 2020 - 49 dní, 2021 - 56 dní, 2022 - 47 dní, 2023 - osem dní, krátko po ujatí sa moci, 2024 - 40 dní, 2025 - v podstate štyri dni, len tak, bez akéhokoľvek vážneho dôvodu, lebo sa tak vláda rozhodla a vládna koalícia akceptovala takýto postup.
V podstate ide o skrátené legislatívne konanie, aj keď vo vzťahu k rozpočtu sa tento termín nepoužíva, lebo o rozpočte sa nekoná prvé čítanie, keďže sa predpokladá, že krajina potrebuje rozpočet, takže sa rovno koná druhé a tretie čítanie. Ale až doteraz, s výnimkou toho roku 2023, vždy bol priestor na to, aby sa v druhom čítaní v pokoji rokovalo o návrhu rozpočtu vo výboroch. Teraz taký priestor nebol. Teraz napríklad ústavnoprávny výbor rokoval o rozpočtových kapitolách v deň začiatku schôdze Národnej rady. Nebol tam priestor, koaliční kolegovia boli veľmi nervózni, keď sa opoziční poslanci na niečo pýtali alebo chceli diskutovať k rozpočtovým kapitolám, ktoré patria do gescie ústavnoprávneho výboru. Čiže z procesného hľadiska, z hľadiska dodržania štandardov normálneho legislatívneho procesu zasa zle. Po všetkých tých skrátených legislatívnych konaniach, na ktoré neexistujú dôvody, po obmedzovaní rozpravy, skracovaní rozpravy, čo sa tu stáva bežnou parlamentnou praxou, a v minulosti to bolo využívané naozaj úplne výnimočne, možno raz za volebné obdobie, teraz aj niekoľkokrát v priebehu jednej schôdze, teraz prichádzate s novou métou, ktorú ste dosiahli, de facto skrátené legislatívne konanie o návrhu štátneho rozpočtu.
Z vecnej stránky. Máme pred sebou návrh rozpočtu, ktorý síce deklaruje konsolidáciu, no podľa nezávislých inštitúcií ide o snahu nedostatočnú, netransparentnú a v mnohom nerealistickú. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nie je dosiahnutie vládou deklarovaného deficitu 4,1 % hrubého domáceho produktu pre rok 2026 realistické. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje skutočný schodok verejnej správy na 4,6 % hrubého domáceho produktu, približne 6,5 miliardy eur, čo je o pol percentuálneho boda HDP viac, než je deklarovaný vládny cieľ. Rada tiež upozorňuje, že ak nebude po roku 2026 pokračovať konsolidácia, hrubý dlh verejnej správy prekročí v roku 2029 hranicu 70 % HDP, pritom už v roku 2026 sa hrubý dlh zvýši na 64,3 % HDP. Vláda týmto návrhom rozpočtu dodatočne neplní platnú sankciu dlhovej brzdy, ktorá vyžaduje predĺženie opatrení na zníženie dlhu. Pre roky 2027 a 2028 navyše v návrhu chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády, pričom potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,5 % HDP, čiže 3,8 miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že Slovensku od začiatku chýba viacročná dôveryhodná stratégia k trvalému znižovaniu deficitu a že bola premrhaná príležitosť k trvalému znižovaniu deficitu a na výraznejšie ozdravenie, keďže krajina v súčasnosti na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia nečelí zásadnej kríze. Rada kritizuje aj neúmerne krátky proces schvaľovania rozpočtu, čo obmedzuje možnosti nezávislého informovania verejnosti a poslancov. Na tú krátkosť procesu upozornil včera aj predseda NKÚ pán Andrássy.
A s tým hodnotením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa v podstate zhoduje aj Najvyšší kontrolný úrad parafrázujúc vyjadrenie alebo stanovisko NKÚ. Aktuálny priebeh rozpočtového procesu nie je v súlade s odporúčaniami OECD pre rozpočtové riadenie a oslabuje dôveru. Konsolidácia je vo veľkej miere založená na dočasných príjmových opatreniach. Tretí konsolidačný balík neobsahuje konkrétne opatrenia na výdavkovej strane, ktoré by boli udržateľné. A vychádzajúc zo stanoviska NKÚ, vláda si pre najväčší objem konsolidácie na príjmovej strane zvolila opäť opatrenia zamerané na zvýšenie zdanenia práce a príjmov, ktoré už dnes na Slovensku patria v rámci Európskej únie k najvyšším. NKÚ upozorňuje na riziko, že doteraz prijaté konsolidačné opatrenia vytvárajú priestor na zväčšovanie šedej ekonomiky. Závažné riziká na výdavkovej strane vidí NKÚ najmä v rastúcom štátnom aparáte, rozpočet na rok 2026 predpokladá medziročný nárast počtu zamestnancov vo verejnej správe o 2 786 osôb s rastom osobných výdavkov o 4,3 %, ďalej v neefektívnej spotrebe, medziročný rast výdavkov v kategórii tovary a služby je rozpočtovaný na 17,8 %, čo svedčí o tom, že kapitoly nepristúpili k zásadnej racionalizácii, ďalej v nízkych investíciách, kapitálové výdavky zamerané na dlhodobé investície tvoria len 9,4 % celkových výdavkov verejnej správy a investičné výdavky klesajú medziročne o 16,1 %, a nakoniec v nákladoch na dlh. NKÚ dôrazne vyzýva na stabilizáciu, keďže výdavky na riadenie dlhu majú od roku 2026 presahovať dve miliardy eur a tieto náklady takmer dosahujú objem celého aktuálne prijatého tretieho konsolidačného balíčka, aj keď v úvodzovkách konsolidačného by som dodal.
Okrem kritiky nezávislých inštitúcií sa kriticky na tento návrh rozpočtu pozerajú aj viacerí ekonomickí analytici. Radovan Ďurana z inštitútu INESS tvrdí, že vláda nesplnila svoju povinnosť udržateľného hospodárenia, pretože dlh naďalej rastie. Nevidí v rozpočte žiadne pozitívne prekvapenie a konštatuje, že uplynulé dva roky mala vláda čas na prijatie legislatívy a spustenie reforiem vedúcich k dlhodobým úsporám, no nič z toho sme nevideli. Ďurana označuje za najdôležitejšiu vetu z návrhu rozpočtu to, že pre pokles deficitu pod 3 % HDP do roku 2028 bude potrebné prijať ešte konsolidačné opatrenia v objeme 1,8 % HDP, inými slovami, po troch kolách masívneho zvyšovania daní bude potrebný ďalší ešte väčší balík, pretože ten, kto nešetrí, ten sa z vysokého deficitu nedostane. Za najväčšie zlyhanie rozpočtu označuje absenciu dôrazu na hospodársky rast, čo sme už vo vystúpeniach návrhu rozpočtu a vo faktických poznámkach urobili viacerí.
Peter Gonda, ekonomický analytik a môj kolega z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, striktne odmieta takýto prístup vlády. Podľa jeho slov zvyšovanie daní a odvodov nie je šetrenie, konsolidácia a ozdravenie verejných financií. Toto napísal ešte predtým, ako sme tu včera mali s pánom predsedom finančného výboru diskusiu o tom, či šetrenie je alebo nie je konsolidácia. Podľa Petra Gondu je to len prenesenie záťaže dočasného riešenia dlhodobého vládneho plytvania na daňovníkov. Peter Gonda zdôrazňuje, že po enormnej expanzii verejných výdavkov za takmer dve dekády, keď výdavky po očistení o infláciu vzrástli o takmer 40 miliárd eur, čiže o 120 % medzi rokmi 2006 až 2024, je obrovský priestor na reálnu konsolidáciu bez zvyšovania daní a odvodov, a to aj vo väčšom objeme ako 2,7 miliardy eur. A čo by sa teda malo robiť? A tu opäť vychádzam z toho, čo prezentoval napríklad Peter Gonda, ale čo dlhodobo prezentujú viacerí ekonomickí analytici. Je potrebné nastaviť pravidlá limitujúce rozsah, vplyv štátu a plytvanie verejnými financiami, zaviesť prísnejšie pravidlá nedeficitného hospodárenia, sprísniť dlhovú brzdu odstránením alebo obmedzením výnimiek a zaviesť daňovú brzdu, nepovoľovať žiadny nový výdavkový program bez kompenzácie, dodatočné daňové príjmy počas roka použiť iba na zníženie deficitu a splácanie dlhu, vypracovať komplexný externý audit verejných financií. Ďalej sú potrebné úspory verejných financií na výdavkovej strane, a to ako v spotrebe a prevádzke štátu, tak v sociálnych transferoch, kde sú potrebné systematické reformy, zrušenie nesystémových dávok, zavedenie adresnosti, ukončenie plošného aj keď ako adresné sa tváriace subvencovanie cien energií. Ďalej je potrebná privatizácia, obmedziť zasahovanie štátu do ekonomiky predajom štátnych podnikov a iného vlastníctva štátu a je potrebné dane nie zvyšovať, ale znižovať. Daňové a odvodové zaťaženie by sa malo znižovať, to je cesta k rastu ekonomiky a v konečnom dôsledku aj k vyšším príjmom štátu.
Vládny návrh rozpočtu na rok 2026 je v rozpore so základnými princípmi zodpovedného hospodárenia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj NKÚ potvrdzujú, že deficitný cieľ je nerealistický, dlh nekontrolovateľne rastie k hranici sto miliárd eur a že vláda tretí rok po sebe namiesto bolestivých no nevyhnutných systémových reforiem a úspor na sebe, spotrebe štátu siaha najmä na vyššie dane a odvody. Alternatíva existuje, ide o reformnú cestu, ktorá si vyžaduje politickú odvahu k redukcii vplyvu štátu, k masívnej redukcii výdavkov a zoštíhleniu verejnej správy, aby sme skutočne ozdravili verejné financie a vytvorili priestor pre ekonomický rast a prosperitu bez toho, aby sme donekonečna zvyšovali daňové a odvodové zaťaženie.
A skončím tam, kde som začal. Pred sto rokmi sa narodila Margaret Thatcher, žena, ktorá dokázala zmeniť smer, v tom čase veľmi nezdravý smer, svojej krajiny. V čase, keď bola britská ekonomika v úpadku, keď vládol defetizmus, štrajky paralyzovali štát a inflácia pohlcovala úspory ľudí, mala odvahu ukázať cestu. Zvolila politiku zodpovednosti, nie popularity a alibizmu. Vedela, že reformy nebudú obľúbené, že vyvolajú odpor, štrajky, protesty, ale pochopila, že bez tvrdej disciplíny, bez zastavenia rastu výdavkov a bez návratu k slobodnému trhu sa Británia nepostaví na nohy. Margaret Thatcher obnovila dôveru v základné princípy, že štát nie je zdrojom bohatstva, ale len správcom prostriedkov, ktoré vytvárajú občania, že úlohou politiky nie je rozdeľovať cudzie peniaze, ale vytvárať prostredie, v ktorom sa oplatí pracovať, podnikať, šetriť alebo žiť, ako by povedala SaS. Jej reformy, privatizácia, deregulácia, obmedzenie moci štátu, priniesli po rokoch bolesti a kríz výsledok. Británia sa stala opäť jednou z najdynamickejších ekonomík nielen Európy, ale aj sveta. Dnes na Slovensku potrebujeme podobnú odvahu, nie odvahu rozdávať, ale odvahu šetriť, nie odvahu zvyšovať dane, ale odvahu zoštíhliť štát, nie odvahu krátkodobo si kupovať priazeň voličov, ale odvahu povedať pravdu, že bez zodpovednosti a disciplíny neexistuje prosperita. A to je odkaz Margaret Thatcher, ktorý je aktuálny aj dnes.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
15.10.2025 o 11:49 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán minister spravodlivosti, vážené kolegyne, kolegovia, je istým spôsobom symbolické a príznačné, že o návrhu rozpočtu na budúci rok rokujeme práve teraz. Rád by som na úvod svojho vystúpenia pripomenul, že predvčerom, v pondelok, uplynulo sto rokov od narodenia bývalej britskej premiérky Margaret Thatcher. Pripomeňme si veci, ktorými sa zapísala do histórie. Zodpovednosť, odvaha robiť nepopulárne rozhodnutia, reformy, privatizácia, liberalizácia, rozpočtová disciplína, mala odvahu povedať ľuďom pravdu, že štát nemôže míňať viac, než zarobí, že ekonomika sa nedá oživiť rozdávaním, ale len prácou, úsporami a reformami. Je symbolické, že práve v týždni, keď sme si pripomenuli storočnicu Margaret Thatcher, diskutujeme v parlamente o vládnom návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je presným opakom princípov, na ktorých ona postavila ozdravenie vtedy chorej britskej ekonomiky.
Keď sme už pri tých sviatkoch významných politických osobností, tak včera mal meniny pán minister spravodlivosti Boris Susko a ja mu teda dodatočne gratulujem. Som rád, že vás vidím, pán minister, ale radšej by som tu videl ministra financií. Miesto toho pán minister financií diskutuje na nejakej konferencii, čo je iste záslužné, lebo je dôležité diskutovať aj s verejnosťou, ale keď sa v parlamente rokuje o zákone roka, tak minister financií má sedieť v parlamente a diskutovať s poslancami. Koalícia rozhodla, kedy sa bude rokovať o štátnom rozpočte, tak ak je problém s tým, že sa pán minister nemôže zúčastniť rokovania, tak nemali na tento termín dávať rokovanie o štátnom rozpočte.
Pán minister vystúpil včera v úvodnom slove, na ktoré nebolo možné reagovať, ale nebolo to vystúpenie hodné ministra financií. Nebolo to predstavenie návrhu, predstavenie vízie o krajine, predstavenie toho, ako si vláda predstavuje ozdravenie verejných financií. Boli to také potýčky s opozičnými politikmi, reakcie na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pána Tótha. Teraz tu pán minister nie je, predpokladám, že ešte v priebehu rozpravy príde, ale možno zasa vystúpi len v záverečnom slove, keď už zasa nebude možné naňho reagovať. A možno ani to nie, lebo môže sa stať, že pán poslanec Matovič zasa príde s nejakým obrázkom, ktorý pána ministra pobúri a svoje záverečné slovo ani nedokončí.
Diskusia o rozpočte a verejných financiách chýba nielen v parlamente, ale aj s verejnosťou, so sociálnymi partnermi. Tento návrh nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi v normálnom legislatívnom procese, s odborníkmi, s odbornou verejnosťou. Bolo dobrým zvykom, že návrh rozpočtu je zverejnený vopred, aby o ňom mohla prebehnúť diskusia, aby o ňom mohla rokovať tripartita. Tento návrh rozpočtu doniesol minister Kamenický na vládu a tá ho schválila v piatok, prešli štyri dni a parlament začal o ňom rokovať, piatok, sobota, nedeľa, pondelok, utorok. Nebolo to tak vždy. Pripomeňme si, že medzi schválením vládou a tým, ako parlament v pléne začal rokovať o návrhu rozpočtu, uplynulo obvykle niekoľko týždňov, keď bol priestor na to, aby prebiehala aj verejná diskusia, aj diskusia vo výboroch. Dnes alebo tento rok to boli štyri dni. Minulý rok bol návrh štátneho rozpočtu schválený 15. októbra, rokovanie v parlamente o ňom začalo 28. novembra. Rok predtým, teda v roku 2023, bol návrh schválený 12. decembra a rokovanie v parlamente začalo 20. decembra, čiže osem dní. Bolo to neštandardne málo, ale bolo to po zmene vlády po tom, čo sa vláda ujala výkonu svojej funkcie, dobre. V roku 2022 bol návrh rozpočtu schválený vládou 14. októbra, parlament o ňom začal rokovať 30. novembra, teda po 47 dňoch. Rok 2021 schválený vládou 14. októbra, rokovanie v parlamente začalo až 9. decembra, 56 dní. V roku 2020 bol schválený vládou 14. októbra, rokovanie v parlamente začalo 2. decembra, čiže 49 dní. A v roku 2019, to bol prvý rozpočet, ktorý predkladal do parlamentu pán minister Kamenický ešte v Pellegriniho vláde, tak rozpočet bol schválený vládou 14. októbra, parlament o ňom začal rokovať 29. novembra, čiže 46 dní. Čiže zbilancujme si to, 2019 - 46 dní, 2020 - 49 dní, 2021 - 56 dní, 2022 - 47 dní, 2023 - osem dní, krátko po ujatí sa moci, 2024 - 40 dní, 2025 - v podstate štyri dni, len tak, bez akéhokoľvek vážneho dôvodu, lebo sa tak vláda rozhodla a vládna koalícia akceptovala takýto postup.
V podstate ide o skrátené legislatívne konanie, aj keď vo vzťahu k rozpočtu sa tento termín nepoužíva, lebo o rozpočte sa nekoná prvé čítanie, keďže sa predpokladá, že krajina potrebuje rozpočet, takže sa rovno koná druhé a tretie čítanie. Ale až doteraz, s výnimkou toho roku 2023, vždy bol priestor na to, aby sa v druhom čítaní v pokoji rokovalo o návrhu rozpočtu vo výboroch. Teraz taký priestor nebol. Teraz napríklad ústavnoprávny výbor rokoval o rozpočtových kapitolách v deň začiatku schôdze Národnej rady. Nebol tam priestor, koaliční kolegovia boli veľmi nervózni, keď sa opoziční poslanci na niečo pýtali alebo chceli diskutovať k rozpočtovým kapitolám, ktoré patria do gescie ústavnoprávneho výboru. Čiže z procesného hľadiska, z hľadiska dodržania štandardov normálneho legislatívneho procesu zasa zle. Po všetkých tých skrátených legislatívnych konaniach, na ktoré neexistujú dôvody, po obmedzovaní rozpravy, skracovaní rozpravy, čo sa tu stáva bežnou parlamentnou praxou, a v minulosti to bolo využívané naozaj úplne výnimočne, možno raz za volebné obdobie, teraz aj niekoľkokrát v priebehu jednej schôdze, teraz prichádzate s novou métou, ktorú ste dosiahli, de facto skrátené legislatívne konanie o návrhu štátneho rozpočtu.
Z vecnej stránky. Máme pred sebou návrh rozpočtu, ktorý síce deklaruje konsolidáciu, no podľa nezávislých inštitúcií ide o snahu nedostatočnú, netransparentnú a v mnohom nerealistickú. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nie je dosiahnutie vládou deklarovaného deficitu 4,1 % hrubého domáceho produktu pre rok 2026 realistické. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje skutočný schodok verejnej správy na 4,6 % hrubého domáceho produktu, približne 6,5 miliardy eur, čo je o pol percentuálneho boda HDP viac, než je deklarovaný vládny cieľ. Rada tiež upozorňuje, že ak nebude po roku 2026 pokračovať konsolidácia, hrubý dlh verejnej správy prekročí v roku 2029 hranicu 70 % HDP, pritom už v roku 2026 sa hrubý dlh zvýši na 64,3 % HDP. Vláda týmto návrhom rozpočtu dodatočne neplní platnú sankciu dlhovej brzdy, ktorá vyžaduje predĺženie opatrení na zníženie dlhu. Pre roky 2027 a 2028 navyše v návrhu chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády, pričom potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,5 % HDP, čiže 3,8 miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že Slovensku od začiatku chýba viacročná dôveryhodná stratégia k trvalému znižovaniu deficitu a že bola premrhaná príležitosť k trvalému znižovaniu deficitu a na výraznejšie ozdravenie, keďže krajina v súčasnosti na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia nečelí zásadnej kríze. Rada kritizuje aj neúmerne krátky proces schvaľovania rozpočtu, čo obmedzuje možnosti nezávislého informovania verejnosti a poslancov. Na tú krátkosť procesu upozornil včera aj predseda NKÚ pán Andrássy.
A s tým hodnotením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa v podstate zhoduje aj Najvyšší kontrolný úrad parafrázujúc vyjadrenie alebo stanovisko NKÚ. Aktuálny priebeh rozpočtového procesu nie je v súlade s odporúčaniami OECD pre rozpočtové riadenie a oslabuje dôveru. Konsolidácia je vo veľkej miere založená na dočasných príjmových opatreniach. Tretí konsolidačný balík neobsahuje konkrétne opatrenia na výdavkovej strane, ktoré by boli udržateľné. A vychádzajúc zo stanoviska NKÚ, vláda si pre najväčší objem konsolidácie na príjmovej strane zvolila opäť opatrenia zamerané na zvýšenie zdanenia práce a príjmov, ktoré už dnes na Slovensku patria v rámci Európskej únie k najvyšším. NKÚ upozorňuje na riziko, že doteraz prijaté konsolidačné opatrenia vytvárajú priestor na zväčšovanie šedej ekonomiky. Závažné riziká na výdavkovej strane vidí NKÚ najmä v rastúcom štátnom aparáte, rozpočet na rok 2026 predpokladá medziročný nárast počtu zamestnancov vo verejnej správe o 2 786 osôb s rastom osobných výdavkov o 4,3 %, ďalej v neefektívnej spotrebe, medziročný rast výdavkov v kategórii tovary a služby je rozpočtovaný na 17,8 %, čo svedčí o tom, že kapitoly nepristúpili k zásadnej racionalizácii, ďalej v nízkych investíciách, kapitálové výdavky zamerané na dlhodobé investície tvoria len 9,4 % celkových výdavkov verejnej správy a investičné výdavky klesajú medziročne o 16,1 %, a nakoniec v nákladoch na dlh. NKÚ dôrazne vyzýva na stabilizáciu, keďže výdavky na riadenie dlhu majú od roku 2026 presahovať dve miliardy eur a tieto náklady takmer dosahujú objem celého aktuálne prijatého tretieho konsolidačného balíčka, aj keď v úvodzovkách konsolidačného by som dodal.
Okrem kritiky nezávislých inštitúcií sa kriticky na tento návrh rozpočtu pozerajú aj viacerí ekonomickí analytici. Radovan Ďurana z inštitútu INESS tvrdí, že vláda nesplnila svoju povinnosť udržateľného hospodárenia, pretože dlh naďalej rastie. Nevidí v rozpočte žiadne pozitívne prekvapenie a konštatuje, že uplynulé dva roky mala vláda čas na prijatie legislatívy a spustenie reforiem vedúcich k dlhodobým úsporám, no nič z toho sme nevideli. Ďurana označuje za najdôležitejšiu vetu z návrhu rozpočtu to, že pre pokles deficitu pod 3 % HDP do roku 2028 bude potrebné prijať ešte konsolidačné opatrenia v objeme 1,8 % HDP, inými slovami, po troch kolách masívneho zvyšovania daní bude potrebný ďalší ešte väčší balík, pretože ten, kto nešetrí, ten sa z vysokého deficitu nedostane. Za najväčšie zlyhanie rozpočtu označuje absenciu dôrazu na hospodársky rast, čo sme už vo vystúpeniach návrhu rozpočtu a vo faktických poznámkach urobili viacerí.
Peter Gonda, ekonomický analytik a môj kolega z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, striktne odmieta takýto prístup vlády. Podľa jeho slov zvyšovanie daní a odvodov nie je šetrenie, konsolidácia a ozdravenie verejných financií. Toto napísal ešte predtým, ako sme tu včera mali s pánom predsedom finančného výboru diskusiu o tom, či šetrenie je alebo nie je konsolidácia. Podľa Petra Gondu je to len prenesenie záťaže dočasného riešenia dlhodobého vládneho plytvania na daňovníkov. Peter Gonda zdôrazňuje, že po enormnej expanzii verejných výdavkov za takmer dve dekády, keď výdavky po očistení o infláciu vzrástli o takmer 40 miliárd eur, čiže o 120 % medzi rokmi 2006 až 2024, je obrovský priestor na reálnu konsolidáciu bez zvyšovania daní a odvodov, a to aj vo väčšom objeme ako 2,7 miliardy eur. A čo by sa teda malo robiť? A tu opäť vychádzam z toho, čo prezentoval napríklad Peter Gonda, ale čo dlhodobo prezentujú viacerí ekonomickí analytici. Je potrebné nastaviť pravidlá limitujúce rozsah, vplyv štátu a plytvanie verejnými financiami, zaviesť prísnejšie pravidlá nedeficitného hospodárenia, sprísniť dlhovú brzdu odstránením alebo obmedzením výnimiek a zaviesť daňovú brzdu, nepovoľovať žiadny nový výdavkový program bez kompenzácie, dodatočné daňové príjmy počas roka použiť iba na zníženie deficitu a splácanie dlhu, vypracovať komplexný externý audit verejných financií. Ďalej sú potrebné úspory verejných financií na výdavkovej strane, a to ako v spotrebe a prevádzke štátu, tak v sociálnych transferoch, kde sú potrebné systematické reformy, zrušenie nesystémových dávok, zavedenie adresnosti, ukončenie plošného aj keď ako adresné sa tváriace subvencovanie cien energií. Ďalej je potrebná privatizácia, obmedziť zasahovanie štátu do ekonomiky predajom štátnych podnikov a iného vlastníctva štátu a je potrebné dane nie zvyšovať, ale znižovať. Daňové a odvodové zaťaženie by sa malo znižovať, to je cesta k rastu ekonomiky a v konečnom dôsledku aj k vyšším príjmom štátu.
Vládny návrh rozpočtu na rok 2026 je v rozpore so základnými princípmi zodpovedného hospodárenia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj NKÚ potvrdzujú, že deficitný cieľ je nerealistický, dlh nekontrolovateľne rastie k hranici sto miliárd eur a že vláda tretí rok po sebe namiesto bolestivých no nevyhnutných systémových reforiem a úspor na sebe, spotrebe štátu siaha najmä na vyššie dane a odvody. Alternatíva existuje, ide o reformnú cestu, ktorá si vyžaduje politickú odvahu k redukcii vplyvu štátu, k masívnej redukcii výdavkov a zoštíhleniu verejnej správy, aby sme skutočne ozdravili verejné financie a vytvorili priestor pre ekonomický rast a prosperitu bez toho, aby sme donekonečna zvyšovali daňové a odvodové zaťaženie.
A skončím tam, kde som začal. Pred sto rokmi sa narodila Margaret Thatcher, žena, ktorá dokázala zmeniť smer, v tom čase veľmi nezdravý smer, svojej krajiny. V čase, keď bola britská ekonomika v úpadku, keď vládol defetizmus, štrajky paralyzovali štát a inflácia pohlcovala úspory ľudí, mala odvahu ukázať cestu. Zvolila politiku zodpovednosti, nie popularity a alibizmu. Vedela, že reformy nebudú obľúbené, že vyvolajú odpor, štrajky, protesty, ale pochopila, že bez tvrdej disciplíny, bez zastavenia rastu výdavkov a bez návratu k slobodnému trhu sa Británia nepostaví na nohy. Margaret Thatcher obnovila dôveru v základné princípy, že štát nie je zdrojom bohatstva, ale len správcom prostriedkov, ktoré vytvárajú občania, že úlohou politiky nie je rozdeľovať cudzie peniaze, ale vytvárať prostredie, v ktorom sa oplatí pracovať, podnikať, šetriť alebo žiť, ako by povedala SaS. Jej reformy, privatizácia, deregulácia, obmedzenie moci štátu, priniesli po rokoch bolesti a kríz výsledok. Británia sa stala opäť jednou z najdynamickejších ekonomík nielen Európy, ale aj sveta. Dnes na Slovensku potrebujeme podobnú odvahu, nie odvahu rozdávať, ale odvahu šetriť, nie odvahu zvyšovať dane, ale odvahu zoštíhliť štát, nie odvahu krátkodobo si kupovať priazeň voličov, ale odvahu povedať pravdu, že bez zodpovednosti a disciplíny neexistuje prosperita. A to je odkaz Margaret Thatcher, ktorý je aktuálny aj dnes.
Ďakujem.
Rozpracované