40. schôdza

Ďakujem. Na základe troch poslaneckých klubov KDH, SLOVENSKO - ZA ĽUDÍ, PS, žiadam o presunutie tlačí 689, 690, 780, to sú naše zákony, na ďalšiu riadnu schôdzu.
Ďakujem veľmi pekne.

V mene poslaneckých klubov KDH, PS a SaS žiadam o stiahnutie bodu 1061, hazard.
Odôvodnenie: Neexistuje žiadny volič elektorátu žiadnej politickej strany, ktorý by súhlasil s týmto bodom.
(Potlesk.)

Pán predseda, nenechal by som si ujsť možnosť vystúpiť pred takto plnou sálou, takže pozdravujem, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pána ministra nevidím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prosím, pauznite mi na chvíľku čas.

V pohode, ďakujem pekne.
Takže ešte raz, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, všimnite si v prvom rade to poradie, ako som vás jednotlivo oslovil jednotlivých prítomných v sále. Pána ministra až na záver, ale toto nie je žiadna dehonestácia, pán minister, toto je hierarchia v rámci parlamentnej demokracie, ale ja mám pocit, že my tu parlamentnú demokraciu už dávno nemáme. Ministri nosia do parlamentu zákony, ktoré majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, žiadne MPK, žiadna diskusia s odbornou verejnosťou, zakrýva sa to pod rúško všelijakých hospodárskych škôd, verejného záujmu a neviem čoho všetkého ešte. Ministri nechodia na výbory, zákonmi sa presúvajú kompetencie z parlamentu na vládu, toto sme napríklad zažili v prípade energopomoci. Pán minister Taraba zase v skrátenom legislatívnom konaní ohrozil jeden z míľnikov Plánu obnovy, hovorím o skrátenom legislatívnom konaní k zákonu o EIA, ktorý sme tu mali na poslednej schôdzi.
No a pán minister dnes povie, že on spája svoje vystúpenie v rámci skráteného legislatívneho konania s vystúpením k zákonu. A ja pýtam, pán predseda, čo vy teda na to? Ja si myslím, že častokrát práve vystupujúci z opozície, ktorí si dovolia v rámci skráteného legislatívneho konania alebo v rámci toho vystúpenia sa vyjadriť priamo k téme, sú následne iba zastavení, ale tentoraz sa to, žiaľ, nestalo.
A stojíme tu dnes pri návrhu, ktorý je teda opäť v skrátenom legislatívnom konaní a ako už povedali aj moji kolegovia, ktorí vystupovali predo mnou, na toto nie je žiaden, ale naozaj že žiaden zákonný dôvod. Zákon vykazuje naozaj prvky toho, že bol pripravený veľmi dôsledne, ale to, aby bol prerokovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní alebo s nejakými inými dotknutými orgánmi, inštitúciami, tak na toto sa, bohužiaľ, čas nenašiel. Tento spôsob rýchlo, potichu, bez diskusie a veľmi pokútne sa stal akosi už takým symbolom spôsobu vládnutia tejto koalície. Kedykoľvek sa objaví pojem skrátené legislatívne konanie, tak už vopred vieme, že nejde o žiadnu mimoriadnu situáciu, ale skôr o nejaký mimoriadny záujem toho-ktorého ministra. Včera sme dokonca zažili skrátené legislatívne konanie, ku ktorému bola useknutá diskusia veľmi ráznym spôsobom. Ja som zvedavý teda, ako dopadne tento zákon, či naozaj je to také urgentné, že ho musíme prerokovať ešte dnes, ako to bude s tým ďalším hlasovaním.
Ako som už povedal, tento návrh, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní, neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Nevideli sme odborné stanoviská z prostredia samospráv, podnikateľov, ani organizácií, ktoré sa k tomuto v minulosti vyjadrovali. Ide pritom o systémový zákon, resp. systémovú zmenu, ktorý má dopad, priamy dopad na verejné financie, hospodársku súťaž a dokonca aj na environmentálnu politiku Slovenska. Ministerstvo teda opäť obchádza zákonné pravidlá a berie občanom, odbornej verejnosti aj poslancom právo na riadnu diskusiu. Ale toto nie je iba formálna výčitka, toto je naozaj zásah do princípov právnej istoty, transparentnosti a ako som už povedal v úvode aj do demokracie, parlamentnej demokracie, ktorú tu už, žiaľ, aj kvôli takémuto spôsobu predkladania zákonov už dávno nemáme.
No a keď sa bavíme o hospodárskych škodách, naozaj hrozia? Nevznikajú skôr práve týmto návrhom zákona? Veď riziko deformácie hospodárskej súťaže bije do očí, tak ako je tento zákon napísaný. Zavedenie Environmentálneho fondu ako organizácie zodpovednosti výrobcov by znamenalo vstup štátu do konkurenčného prostredia, kde dnes pôsobia práve súkromné subjekty. Inými slovami, štát vstupuje do prostredia, kde jednoducho nemá čo robiť. Už v minulosti sme to videli, že naozaj štát je tým najhorším vlastníkom a obávam sa, že štát bude aj v tomto prípade tým najhorším subjektom, ktorý bude vstupovať do niečoho, čo možnože nefunguje úplne ideálne, ale rozhodne by nemal byť jedným z prvkov alebo jedným z tých konkurentov, ktorý ten trh bude kriviť. Vytvárajú sa nerovnaké podmienky a hrozí, že fond získa neoprávnenú výhodu, ktorá povedie k vytlačeniu všetkých súkromných organizácií zodpovednosti výrobcov. No a namiesto férovej súťaže tu máme priestor pre vznik akéhosi štátneho monopolu, ktorý nijakým spôsobom negarantuje efektívnejšie fungovanie.
Ďalším závažným problémom tohto návrhu zákona a obzvlášť toho, že je prerokovávaný v skrátenom legislatívnom konaní, je aj centralizácia rozhodovacích právomocí. Novela oslabuje úlohu rady fondu, orgánu, ktorý mal byť zárukou kolektívneho a odborného dohľadu, a posilňuje právomoci ministra, jednej osoby, ministra životného prostredia. Ja si myslím, že toto je naozaj krok smerom k politizácii rozhodovania o verejných peniazoch. Nie je náhoda, že viacerí experti prirovnávajú tento prístup k tzv. Orbánovskému modelu správy fondov, kde o všetkom rozhoduje jeden človek a, bohužiaľ, toto všetko bez akejkoľvek nezávislej kontroly.
Nehovoríme tu o detailoch, ale o zásahu do systému, ktorý dnes funguje. Možno nie ideálne, ale systém triedeného zberu, tak ako je financovaný výrobcami a koordinovaný so samosprávami, tak ho treba z môjho pohľadu vylepšiť a nie zrušiť a nahradiť akýmsi novým čudom, ktoré priniesol pán minister do skráteného legislatívneho konania a ktoré, žiaľ, musím rovno povedať, smrdí. V návrhu nie sú žiadne záruky, že po jeho prijatí nedôjde k narušeniu súčasného fungovania, čo by mohlo spôsobiť vyššie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre občanov.
Ďalším rizikom je určovanie poplatkov nariadením vlády bez jasnej metodiky. Ak nie sú stanovené pravidlá, otvára sa naozaj priestor pre svojvôľu. Svojvôľu opäť jedného človeka, ministra životného prostredia. Pretože kde nie sú pevné kritériá, tam sa rozhoduje politicky a nie odborne.
No a na záver, štát dlhodobo nedokáže vymáhať povinnosti od výrobcov, ktorí sa vyhýbajú platbám systému. Podľa odhadov ide až o 13 % výrobcov, čo znamená stratu asi desať miliónov eur ročne. A teda namiesto toho, aby vláda riešila tento problém, ide rozbiť existujúci systém a prevziať kompetencie, ktoré dovolím si povedať, zvládajú lepšie iní.
A teda o čom je tento zákon naozaj a prečo je v skrátenom legislatívnom konaní? V dôvodovej správe sa píše o zjednodušení a zefektívnení systému, no v skutočnosti tu vidíme obídenie štandardného legislatívneho procesu. Na toto sme si už, bohužiaľ, pri tejto vláde zvykli, ako som povedal, stáva sa to akýmsi štandardom, ale ja si na to nechcem zvykať. Veď toto je obchádzanie akejkoľvek odbornej diskusie. Koľko relevantných pripomienok mohlo byť vznesených, ktoré by mohli byť zapracované do návrhu tohto zákona? Možnože tento zákon by nakoniec pán minister rovno celý stiahol, ale nie, my ideme rovno na vládu, tam im to všetci ministri odkývajú, a následne šup do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, rýchlo prvé, druhé čítanie a poďme rovno do praxe, poďme naozaj rozbiť systém, ktorý aspoň ako-tak funguje.
Potom tu máme posilnenie politickej moci na úkor práve tej odbornej. No a už som hovoril o transparentnosti, tak tá je myslím že úplne zadupaná pod koberec a samotný trh zdeformovaný.
Vážené kolegyne, kolegovia, som naozaj rád, že tu máme aj zastúpenie našich koaličných kolegov, a teda si mohli vypočuť tento môj príspevok. Ak schválime takéto skrátené legislatívne konanie, tak my nehlasujeme len za skrátené legislatívne konanie alebo za obsah potom následne toho samotného zákona. Hlasujeme aj o tom, či budeme ďalej akceptovať, že vláda obchádza pravidlá, legislatívne pravidlá, ktoré sú tu dané, podľa toho, ako sa jej to zrovna hodí. Preto vás žiadam, najmä kolegovia na ľavej strane, keď ste ku mne čelom, tak vašej pravej strane, nepodporte toto skrátené legislatívne konanie, my v SaS určite toto neurobíme, verím, že neurobia tak ani ostatní opoziční kolegovia, a zastavme tento zákon kým je čas.
Ďakujem.

Pán poslanec Galek, obávam sa, že kolegovia z ľavej strany tohto parlamentu, aj keď teraz už keď sedíme, tak z pravej strany, myslel si koaličných kolegov, nevyslyšia tvoj apel a tak ako je zvykom, poslušne odhlasujú skrátené legislatívne konanie, ďalšie z radu skrátených legislatívnych konaní, na ktoré neexistuje vecný dôvod, ktoré zjavne nezodpovedá tým dôvodom, ktoré sú uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ale to už je tak bežné. Aj keď v tomto prípade je to zarážajúcejšie o to viac, že ten zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára, je pred nami ešte jedna riadna schôdza, na ktorej by ten zákon mohol byť prerokovaný, čiže pri troche dobrej vôle sa mohol stihnúť aj normálny legislatívny proces pred schválením zákona vo vláde a jeho posunutím do parlamentu, aj štandardný legislatívny proces v rámci prerokovania návrhu zákona v parlamente.
Správne si upozornil, že v tom návrhu zákona nie sú záruky, že nedôjde k narušeniu súčasného systému fungovania zberu triedeného odpadu a že to nebude mať negatívne dôsledky a nezaťaží to vyššími poplatkami obce, výrobcov, občanov. Ja by som dokonca povedal, že nieže nie sú záruky, ale práve naopak, vytvárajú sa tým predpoklady, aby súčasný fungujúci systém práce s triedeným odpadom bol narušený a bol nahradený niečím, o čom v tejto chvíli ani nevieme, že ako bude fungovať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem tebe, Karol, za tvoje vystúpenie, aj naozaj že si ozvučil a pomenoval tie veci tak, ako sú, že takéto správanie, takéto legislatívne procesy sú jednoducho zásahom do parlamentnej demokracie a akokoľvek to znie dramaticky, tak ono to treba pomenovať tými správnymi slovami, treba pomenovať tú faktickú situáciu, tú realitu. Ono sa to môže, keď sem prichádzajú tie SLK-čka jedno za druhým, tak ono sa to možno individuálne môže zdať ako maličkosť, môže sa to zdať ako maličkosť verejnosti, ktorá tak celkom tým legislatívnym procesom nerozumie z toho titulu, že nie je na to akoby ani dôvod, hej, ľudia nemajú sledovať takéto veci, ako sa rokuje v parlamente, veď na to máme predsa rokovací poriadok. Takže ono sa to takto postupne salámovou metódou nabaľuje na seba, ale ono to naozaj nie je maličkosť. Nabaľuje sa to a všetci si na to zvykajú, ale my si na to nesmieme, nesmieme si na to zvykať. Tých dôvodov a dôsledkov, ktoré by to mohlo mať a bude, je naozaj veľa. Vypočuli sme si ich už dosť veľa aj v tejto rozprave, a teda my to potom hlavne počúvame, aj teraz my počúvame každý jeden prípad neodôvodneného skráteného legislatívneho konania ako výhovorku, ako precedens, prečo to teda ten ďalší človek, čo to predkladá, môže takto podávať, takže naozaj už sa z toho poučme, toto má dôsledky. Ja viem, že v tej vláde, v tej koalícii je to také, že veď teraz prihraj jedno SLK-čko ty mne, ja ti potom odsúhlasím jedno tebe, ale to sú naozaj dôležité veci, ktoré majú svoje dôsledky, tak prosím, zachovajme aspoň základnú úroveň v tomto parlamente.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Karol, veľmi dobre si to povedal, veľmi presne si pomenoval, že prečo práve tento zákon nemôže byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale my si musíme tu zvyknúť a pomaličky si asi zvykáme, že máme tu hitparádu SLK-čiek, ktoré prichádzajú od vlády, ktoré v skutočnosti nikoho, ktoré v skutočnosti neohrozujú žiadne ľudské práva, neohrozuje sa žiadna bezpečnosť štátu, nehrozia žiadne značné hospodárske škody.
Ale čo je dobrá správa, ja vnímam, že však pred chvíľou bolo hlasovanie o hazarde a sám pán minister Taraba sa negatívne o tom hazarde vyjadruje. Ja vnímam, že aj tí vládni poslanci počúvajú, čo sa deje v tomto pléne a verím tomu, že počúvajú vládni poslanci aj pri tomto skrátenom legislatívnom konaní, že nie je dobré pre Slovensko, že nič nevyrieši to v takomto paragrafovom a zákonnom znení, ako je v súčasnosti.
Takže za mňa veľmi pekne ti ďakujem. Presne si to pomenoval, že prečo práve tento zákon nemôže byť v skrátenom legislatívnom konaní. Opäť opakujem, nie sú ohrozené žiadne ľudské práva, nie je ohrozená bezpečnosť štátu a už vôbec nie sú, už vôbec nehrozia značné hospodárske škody.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja verím, že pán Andrassy teraz chvíľku bude počúvať. Využijem tento čas. Pán Andrassy, nefungujú nám monitory, stále to tu mrzne, keby ste boli taký dobrý a z vašej funkcie povedali ste, že prinesiete nový, nový vietor, tak prineste aj nový systém. Ďakujem veľmi pekne. Fakt je to stále a stále, je to opakujúce. Nevidíme, je to už tu zamrznuté asi dve hodinky, nevidíme, čo sa deje. Nevieme si pozrieť rýchle zákon a tak ďalej. Ďakujem.
No ale idem k skrátenému legislatívnemu konaniu. Naozaj je až smiešne, že naša ctená vláda takto rýchle predkladá zákony, ktoré nič a nikoho neohrozujú, ale prinášajú zisky. Dostal som takú správu, v ktorej mi napísali, že, Jožko, to SLK, tú skratku skrátené legislatívne konanie premenujte a to SLK nech sa volá Straka lepšie kradne, lebo keď straka letí na dlhé vzdialenosti, tak menej nakradne, ale keď straka rýchle, rýchle kradne na krátkych vzdialenostiach, tak nakradne veľa, nakšeftuje veľa, nemusí letieť ani do Komárna, stačí, keď pôjde tuná za roh do Ivanky. Takže ja by som chcel naozaj poprosiť, pán Raši, vy ste taký človek, ktorý je naozaj v tej koalícii obľúbený, okrem Migaľa, ten vás nemá rád, ale dajte že SLK - Straka lepšie kradne.

Ďakujem za slovo. Karol, tebe za tvoje vystúpenie.
Ono nie je náhoda, že práve v tom čase, keď sme začali s prerokovávaním tohto skráteného legislatívneho konania, ktoré nemalo byť ani náhodou skráteným legislatívnym konaním, tak mali brífing zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov, Združenia pre značkové výrobky, Obchodu Slovenskej republiky, odpadového priemyslu. Ja čakám na nejaký výstup z toho, z toho brífingu.
Ale čo je dôležitejšie, a teda ja chcem zacitovať, pretože ono s kritikou sa ozvalo viacej stakeholderov, ale pre mňa ten najrelevantnejší v tom celom je Protimonopolný úrad, ktorý teda poslal stanovisko nám všetkým. Jasne dávajú všetkým najavo, že uvedený návrh zákona, citujem: "neprešiel štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním a inštitúciám tak nebolo umožnené posúdiť dopady navrhovaných riešení. Tento postup považujeme za nesprávny obzvlášť v prípade predpisov, ktoré majú potenciál výrazne ovplyvniť zákonom upravované prostredie." Pretože špeciálne teda odpadové hospodárstvo je zákonom regulované a tým regulátorom je aj ministerstvo životného prostredia. Čiže ak sa minister sťažuje na to, že niečo v odpadovom hospodárstve nefunguje, tak v prvom rade by si mal poupratovať na svojom vlastnom rezorte. Konkrétne teda Protimonopolný úrad namieta zásahy do rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tu budem opäť citovať. "Uvedená zmena predstavuje významný zásah do doterajšieho systému zodpovednosti výrobcov, kedy do konkurenčného systému bude môcť vstúpiť štátny subjekt, ktorého primárnou úlohou je úplne iná činnosť ako nakladanie s určitými druhmi odpadov. V súvislosti s návrhom zákona nebolo v dôvodovej správe odôvodnené, z akých konkrétnych dôvodov je potrebné, aby do oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov vstúpil štát. Rovnako neboli vyhodnotené prínosy a riziká tejto zmeny. Návrh zákona nebol predmetom diskusie a neprešiel ani medzirezortným pripomienkovým konaním, v rámci ktorého by sa k nemu mohli vyjadriť všetky relevantné subjekty, ktorých sa predmetné zmeny týkajú." Takže toľko PMÚ.