43. schôdza

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Je to naozaj tak, táto vládna koalícia hádže ľudí cez palubu, venuje sa zákonu nieže pre našich ľudí, pre pár vybraných, pre jedného človeka, pre ministra vnútra. Takto to je. Záujmy krajiny, záujmy občanov musia počkať. Či budú čakať týždeň, dva, mesiac, uvidíme, ale na prvom mieste sú naši ľudia a najmä predseda HLAS-u. Tento návrh zákona naozaj porušuje smernicu a jednoducho čaká nás konanie s Európskou komisiou. Zároveň ako figový list sa tu snaží prezentovať vyrovnaním práv zamestnávateľa, zamestnancov, čo absolútne nie je pravda, pretože už z povahy veci nemôžu byť rovnocenné, smernica hovorí jasne len o zamestnávateľoch. Ale zároveň sa za tým skrýva aj to, že mnohí zamestnávatelia sa od budúceho týždňa budú môcť s pokojným svedomím a bez obáv obrátiť na úrad, že chcú nepohodlných zamestnancov, oznamovateľov korupcie, prepustiť alebo preložiť, úrad im rozhodne veľmi rád vyhovie a skrátka žiaden zamestnávateľ sa nebude musieť obracať na prokuratúru, pretože tam by z môjho pohľadu určite nepochodili.

Nuž končí sa nám pomaly... prosím? Aha, ďakujem, pán Čellár, už som sa inak chcela spýtať, že kto je vlastne spravodajca, keď tu nie je, lebo mám aj na vás nejaké otázky. Tak som rada, že tu ste. Končí sa nám teda ale pomaly dnešný rokovací deň, keďže je šesť hodín. Dnes rokujeme len do siedmej, ktorý sme celý strávili prvým čítaním tohto paškvilového zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Celý sme ho strávili týmto rokovaním a ja len chcem povedať, že je nezvyčajné, že nám nikto neobmedzil rozpravu. Predstavte si to, normálne sme dnes jeden deň rokovali, nemáme to do polnoci, nikto to tu nezarezáva, lebo teda všetci sú na tom východe. (Ruch v sále.) No, užime si to. Užime si to, kým zajtra pred jedenástou, keďže tu máme ešte 29 ďalších prihlásených a budú si to chcieť odhlasovať, tak určite zajtra pred jedenástou si tu počkajme, ako sem nabehne predsedajúci. (Prerušenie rozpravy presedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prosím, preruším vás na chvíľku. Kolegovia, prosím, ak sa chcete rozprávať, verím, že aj hádať... (Ruch v sále.)
Prerušujem rokovanie pléna na päť minút.

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Ale to sa iba mne sa stane každý deň. To čo je toto? (Povedané s pobavením.)

(Prestávka.)

Pán predsedajúci, a vás, kolegovia, by som chcela poprosiť, ja mám doma šesťmesačné dieťa, kojím, vy si neviete predstaviť, čo sú to za nervy a ako sa naštvem, keď mám prosto plné prsia a potrebujem, aby som išla za dieťaťom a vy tu prerušujete vystúpenie, hej. Tak, prosím vás, aspoň si vážte čas nás rodičov čo, tu sme, s malými deťmi, lebo akože fakt ma to hnevá. Ďakujem.
No a teraz teda k tomu Úradu na ochranu oznamovateľov, ako som povedala, sme tu dnes celý deň bez prerušenia. Som rada, že môžem na rozdiel od nášho straníckeho šéfa povedať svoj príspevok, ale teda očakávam, že ráno doobeda nás ešte pustíte rozprávať do tej jedenástej a potom to zase zarežete, aby mohlo byť druhé čítanie a výbory. Takto to tu už u nás chodí. Vám je to fakt už jedno, vy tu v podstate vôbec nechcete pripustiť akúkoľvek vecnú diskusiu. Na jednej strane nám vyčítate, že my nemáme vecné príspevky, ale keď sa tu celý deň, celý celučičký deň pýtame vecné otázky ohľadne toho, ako to bude fungovať v praxi tento, táto nová atrapa, čo tu idete zriadiť, tento nový mišmaš úrad, tak sa to proste nedozvieme. Vystúpi tu na začiatku pán minister, ktorý znova nič nepovie, mimochodom taký malý check list, pán minister, stále nemáte hanbu, hej? Nie, dobre. Ja sa tu stále prenesene hanbím, ospravedlňujem sa stále občanom, že sa venujeme tomuto namiesto kriminality, ekonomiky a ďalších vecí, pán minister nie, dobre. Takže on sa stále nehanbí, my sa tu stále tomuto venujeme, nedozvedeli sme sa od neho nič, žiadnu odpoveď k otázkam, ako bude fungovať ochrana oznamovateľov, ako to majú vyrokované s Európskou komisiou, ako vnímajú to, čo im všetci vyčítajú, ako bude fungovať ochrana obetí trestných činov, od neho sme sa nič nedozvedeli.
Potom tu vystúpi podpredseda parlamentu, dvakrát podotýkam, dvakrát, ktorý sa venuje svojim boliestkam. Konšpiračnú teóriu tu predstaví o tom, ako pomaly Progresívne Slovensko si zmanipulovalo to výberové konanie, keď pán Matúš Šutaj Eštok bol na úrade vlády. Som nevedela, že aj jeho ovládame, ale vedzte, ovládame. Viete, ja som si pri tom spomenula akože mám veľa času, môžem to povedať taký bonmot, že keď som bola mladé dievča, ja neviem, či si pamätáte v deväťdesiatych rokoch vychádzal taký časopis že Bosorka, plný konšpiračných teórií, duchovia a neviem čo, prosto, to vystúpenie prvé Tibora Gašpara o všetkom od roku 2020 – 2023, Santusová, čurillovci, ÚŠP, Lipšic, neviem prosto, doplňte si do tohto binga, mne to pripomínalo tie slávne články z Bosorky. Lebo to akože, konšpiračná teória šuvix toto. Fakt jediná vecná vec tam nebola, nič. Potom sme na teda na konci dozvedeli, že dobre, tak je veľmi zlé, že Úrad na ochranu osobných údajov, Úrad na ochranu oznamovateľov, mám tu stále v hlave tie osobné údaje, lebo Tibor Gašpar povedal v rozprave už aj, teda v televízii už aj to, že by tam chcel pridať aj ochranu osobných údajov, čo sa fakt dúfam nestane. Ale teda previnením Úradu na ochranu oznamovateľov je to, že on síce koná zákonne, ale nekoná tak, ako si to Tibor Gašpar predstavuje. No tak preto ho ideme rušiť. Akože toto že fakt? Fakt sme dospeli do situácie, kde teda okrem toho, že riešime osobnú pomstu pána ministra vnútra, ktorý nevie vydať jedno zákonné rozhodnutie, tak riešime znova, znova, a ja som si myslela, že on si to už odbil, pán Tibor Gašpar, tie svoje boliestky, ten svoj trestný spis a všetko pri tej novele Trestného zákona. Fakt som si myslela, že už je tam koniec, ale nie, my tu máme Úrad na ochranu oznamovateľov, kde tu zakaždým musíme počúvať čurillovci, Lipšic, Santusová a neviem čo, neviem čo, Krivočenko. Dokedy ešte sa pýtam? Dokedy? Prosím vás, už sa skúste tam unormálniť v tej vládnej koalícii a už nejakú novú story pripravte. Ja neviem, možno ešte zoženiem niekde v knižnici tú Bosorku a skúsim tam niečo pozrieť, nejakú inú konšpiračnú teóriu alebo čo, lebo to už ako fakt sa nedá. (Povedané s pobavením.)
No, ale poďme teraz vážne. Mám tu pána spravodajcu. Vy ste aj predseda Ústavnoprávneho výboru, pán spravodajca, zajtra bude ústavnoprávny výbor, aj ľudskoprávny výbor, dúfajme, alebo teda bude niekedy v druhom čítaní zasadať k tomuto zákonu. Tak si, prosím vás, píšte, lebo ja naozaj neviem, kde už to mám adresovať, minister neodpovedá, Tibor Gašpar neodpovedá. Chcem vedieť, tento zákon má okamžitú účinnosť, skončí teda dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Úrad na ochranu oznamovateľov, začne nový úrad, ktorý bude spájať aj ochranu obetí trestných činov. Nedávajú sa tam žiadne peniaze, nejdú tam žiadni ľudia. Ako si od prvého dňa, keď napríklad ja tiež vediem trestné konanie, kde som poškodená, keby som budúcu stredu už na ten nový úrad chcela podať, už by mi skončilo to trestné konanie, aj súd a bola by som naozaj že teda uznaná ako obeť a chcem teda žiadať o odškodnenie, kto sa mi tam bude venovať? Ako to bude? Lebo staré žiadosti dokončí ministerstvo spravodlivosti, ale čo nové, kde je budžet na odškodnenie?
Toto sú otázky, ktoré my potrebujeme mať zodpovedané. Tá dôvodová správa tam k tomu nehovorí ani ň, tam nič nie je, tam nie sú žiadne peniaze, tam nie je žiadne rozpočtové opatrenie, ani v tom rozpočte, čo sme na minulej schôdzi schvaľovali, nič také tam nebolo. Takže ako vy idete zabezpečiť, že tento úrad od prvého prvučičkého dňa, keď sa budem tam chcieť naň obrátiť ja alebo ktokoľvek iný, komu to vtedy práve vyjde, bude mať tie kapacity finančné aj personálne na to rozhodovanie. A to nie je len o vnútroštátnych prípadoch. Pretože tento úrad bude musieť byť tak ako teraz je ministerstvo spravodlivosti, aj slovenským asistenčným orgánom. To znamená, že keď napríklad nášmu občanovi sa spácha na ňom trestný čin v zahraničí, tak on mu má pomôcť s asistenciou, naviesť ho na iné, takéto orgány v tom zahraničí. A to ministerstvo spravodlivosti, Mária Kolíková určite potvrdí, tie kontakty vybudované má, tí ľudia vedia povedať tým obetiam, kam sa majú obrátiť. Čiže deň jedna, kto to bude robiť na tom úrade? Konkrétne ja chcem vedieť aj tie mená, skúsenosti. Tak akože nesmejte sa. Vy ste predseda ústavnoprávneho výboru za koalíciu, ktorá, nech nám príde prestaviť minister Susko, alebo tu prítomný minister vnútra, nech nám povedia, ako to presne bude, koľko zamestnancov, aké sú skúsenosti. Oni majú začať fungovať podľa toho, čo si tu idete schváliť, od bodu jedna, od dňa jedna. Takže, prosím, ja chcem vedieť, a to ma nemôžte obviniť, že som osobná alebo že sa nepýtam relevantne. Tak snáď sú nejakí ľudia, ktorí s tým skúsenosť... tak životopisy doneste, tak nech sú anonymizované, mne je to jedno. Nepotrebujem mená, potrebujem vedieť, ktorí ľudia, s akými skúsenosťami v tejto oblasti odo dňa jeden prosto tam ráno prídu o ôsmej, alebo ja neviem, kedy vznikne ten úrad, a budú toto riešiť. To chcem prosto vedieť, a čo majú za sebou, či absolvovali nejaké školenia a prosto, to sú relevantné otázky, ako to bude zabezpečené.
No, potom chcem vedieť, že aké tu prebiehajú rozhovory s Európskou komisiou. Ako vyšlo najavo, Komisia nás upozornila, že má obavy. A je to relevantné. Pretože tuto pán Tibor Gašpar nám tu rozpráva, ako idete vyrovnávať týmto zákonom práve zamestnávateľa a zamestnanca. Veď to je absurdné. Po prvé, zamestnávateľ má vždy vyššie práva, presne ako Irena Bihariová hovorila, či už je to Zákonník práce alebo ochrana oznamovateľov a zamestnanec predsa musí byť chránený voči zamestnávateľovi. Na toto je ten zákon a smernica nám jasne hovorí, že to má byť takto nastavené, ako to je nastavené. To, čo si tam dávate, to vyrovnávanie práv, tu tie väčšie možnosti zamestnávateľa požiadať o to preskúmanie, je v rozpore so smernicou, to smernica neumožňuje. Čiže nám povedzte, že čo nám Komisia na to povedala, teda vám, v akom štádiu dialógu ste a či idete teda riešiť tie výhrady Komisie. A to súvisí aj s plánom obnovy. Pretože predsa je tu plán obnovy, kde sú na Úrad na ochranu oznamovateľov naviazané rozpočtové prostriedky, nejaká časť už bola minutá, a teda chceme vedieť, že či ste si takí istí, že toto nebude od nás Komisia nebude žiadať späť, že či prešlo to právny posúdením nejakého relevantného úradu, že táto legislatívna zmena, keď sa takto stane, tak nie sú ohrozené finančné prostriedky z plánu obnovy.
No a ďalej tu máme stanoviská právnikov. Máme tu stanoviská, stanovisko právnikov, vrátane teda nejakých právnických fakúlt, Slovenskej advokátskej komory, máme tu generálneho prokurátora, ktorý hovorí, že nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie a že sú tu problémy s týmto zákonom, poslal list pánovi predsedovi Rašimu, vyjadrili sa renomovaní právnici. Ako idete naložiť, veď to zase nie je tak, že všetci vám chcú zle alebo všetci sú spriaznenci čurillovcov. Minimálne teda výhrady advokátskej komory asi nemôžete nazývať, že oni sú nejakí priatelia čurillovcov alebo ja neviem. Tak ako sa idete vysporiadať s týmito odbornými výhradami, kde oni hovoria, že tento návrh zákona je jednak retroaktívny, čo ani nemusíme ísť do európskeho práva, tam stačí retroaktivita, ktorá je v rozpore s našou ústavou, čiže to prehráte minimálne na Ústavnom súde. Že ako sa idete vysporiadať s týmito výhradami, že idete na ne nejako reagovať? Tu akože relevantné aj nezávislé právne autority dávajú do verejného priestoru veľa výhrad a my možno v utorok budúci týždeň budeme mať tento zákon schválený bez toho , aby sme sa na ne dozvedeli odpovede. Generálny prokurátor vám píše, však ten je väčšinou na vašej strane, tak, tak ja nechápem, že to tu naozaj je také veľké ohrozenie a ak áno, tak nám ho popíšte, že konkrétne, aký prípad tu bude ohrozený, či už oznamovateľov, alebo obetí. Že tu sa nemôžme zastaviť v tomto prvom čítaní, neschváliť si to zajtra do druhého a že nemôžme vážne zobrať výhradu po výhrade a ísť sa pozrieť na ten zákon a skúsiť ho opraviť tam, kde je to potrebné. Že fakt. Že ja nechápem, že jedna vec je napísať budú ohrozené ľudské práva obetí a oznamovateľov, ak sa tento zákon okamžite neprijme. Ale to je prosto, to sú písmenká na papieri, že kde sú tie reálne prípady, ktoré budú týmto okamžite ohrozené. Veď jediný jeden tu nebol vymenovaný. Tak, prosím vás, predložte o tom nejaké dôkazy, veď to snáď nemyslíte vážne, že len keď to napíšete do päťodsekového odôvodnenia SLK-čka, že my povieme, že jáj, jasne, je to pravda, lebo ste to tam napísali. Však to je ad absurdum. Takže toto sú relevantné otázky, na ktoré by som chcela vedieť odpovede.
No a potom napríklad je tu taká vec. No, tu minister vnútra povie, že tento návrh zákona je výsledkom dlhodobých rokovaní a rozpráv, alebo neviem, ako to mám nazvať, snách s ministerstvom spravodlivosti. To povie on. A potom tu mám OECD, ktoré robí teda správu o Slovensku, a tento mesiac sme stále v novembri, ministerstvo spravodlivosti poslalo questionnaire späť, kde sa špeciálne pýtali, oni sa ešte pýtalo, to OECD, že teda tá prvá právna úprava, ktorá bola stiahnutá, že čo sa po nej deje. Vtedy tam ministerstvo spravodlivosti tvrdilo, že teda bola stiahnutá a že po opätovnom posúdení ju dajú do riadneho pripomienkového konania. Tak sa ich OECD pýtalo, že teda ako sme s tým ďaleko, čo sa teda deje. A ministerstvo spravodlivosti tento mesiac odpovedalo, že to teda sa nič nedeje, že žiadna právna nová úprava nebola nevrhnutá a daná do medzirezortného pripomienkového konania, ale že je v parlamente tá vaša hlasácka novela a že ešte ministerstvo spravodlivosti k nej nezaujalo stanovisko. Takže oni v podstate napísali OECD, že nerobia na žiadnej novej právnej úprave a zrazu, o pár dní nato, tu v sobotu máme rokovanie vlády, po ktorom vyjde tento zákon a tvrdí sa, že je výsledkom dlhodobých príprav medzi ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti. Tak buď tu niekto klame, kto tvrdí, že sa to dlhodobo pripravovalo, alebo teda nenapísalo pravdu ministerstvo spravodlivosti tento november, tento mesiac, ktorý ešte práve ide, keď teda písalo, vypĺňalo ten dotazník do OECD. Tak čo? Kto? Kto teda pochybil? Kto sa mýlil? Ak by som teda ako Gábor Grendel chcela byť korektná. To by som napríklad ja tiež rada vedela. Možnej experti OECD by to vedeli, neviem.
Tak napríklad to sú teda také tie otázky, na ktoré by som ja chcela vedieť odpovede a so mnou aj moji kolegovia a celý deň sa ich to pýtame a neprichádzajú tie odpovede. A proste neprichádzajú, neprichádzajú a neprichádzajú. A my to tu verklíkujeme dookola. A teda zajtra, alebo teda neviem kedy, v utorok možno, ak sa pošťastí, ak nás zajtra neseknete, budú dve hodiny. Lebo teda ešte zatiaľ nám tento týždeň neskrátili prestávku, tak budeme mať dve hodiny výbor, ústavnoprávny a ľudskoprávny, na ktorom teda bude tento zákon, ak bude zajtra odhlasovaný, to by malo byť dosť času na zodpovedanie týchto otázok. Tak ja dúfam, že budú zodpovedané. Dúfam, pán predseda ústavnoprávneho výboru Čellár, ste si zapísali, že zabezpečíte, aby teda boli zodpovedané, lebo ja verím, že keď ste predseda ústavnoprávneho výboru, tak by vám malo ísť o to, aby, aby sme poznali odpoveď. (Reakcia z pléna.) Presne tak. Dúfam, že chcete zahlasovať za tento zákon s plným vedomím a svedomím ako právnik, ako predseda ústavnoprávneho výboru, že všetky tieto naše výhrady sú nejakým spôsobom zodpovedané zo strany orgánov, ktorý na tomto zákone tak dlho pracovali, až ho teda v takejto podobe predložili sem do pléna. Tak vopred vám ďakujem za to, že teda zabezpečíte a že sa tých odpovedí snáď dočkáme. Ak kolegovia ešte chcú dať na mňa faktické, majú poslednú šancu, pretože týmto už končím.
A teda ja asi len zaželám na záver, aby táto rozprava prebehla bez prerušenia, že ani zajtra nás nikto nepreruší. Ale teda neviem, či sa tak stane, takže vopred avizujem, že je možné, že zajtra pred jedenástou sa prvé čítanie násilne skončí a budeme hlasovať možno o jedenáste o postúpení do druhého čítania a potom budú výbory. Ďakujem všetkým, ktorí tu boli aj včera v noci, aj teraz tu sú a pýtajú sa neúnavne tie otázky, a chcem poďakovať aj ľuďom, statočným ľuďom, oznamovateľom, bielym vranám a mimovládkarom, ktorí tak pred naším parlamentom už dva dni držia ten štafetový pochod, nie pochod, ale tú štafetu a upozorňujú na túto veľmi zlú novelu. Naozaj preukazujú oveľa viac odvahy ako tvorcovia tohto zákona, ktorí sa neunúvajú nám dávať odpovede na tieto otázky.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok.
Prvá pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem za slovo.
Zuzka, ak môžem, tak chcem vyjadriť naozaj veľký obdiv, že po tom všetkom, čo sme tu zažili tieto dva dni, ešte stále máš tú nádej a kladieš tie relevantné otázky, ale, bohužiaľ, obávam sa, že na to asi nedostaneme odpoveď, na všetky tieto otázky, pretože my tu máme naozaj dočinenia totálne s arogantnou vládou, ktorej jediným cieľom je naozaj sa len pomstiť. A je jej úplne jedno, čo bude s budúcnosťou tejto krajiny. Jej, im, vôbec ich nezaujíma, že za posledných desať rokov napríklad odišlo z tejto krajiny viac ako 300-tisíc ľudí a že polovica mladých ľudí, ktorí študujú v zahraničí, sa vôbec nechcú vrátiť domov. Ale prečo by sa sem vracali? Dobrali ste konsolidáciu, sme na gréckej ceste, nemajú tu tí mladí ľudia absolútne žiadnu príležitosť, ani žiadne očakávanie pozitívne nemajú, že sa tu niečo zmení. A viete, čo ich najviac trápi? Podľa prieskumov to vychádza, že je to práve korupcia. Deväť z desiatich ľudí na Slovensku je presvedčených o tom, že vláda v skutočnosti vôbec nechce riešiť korupciu na Slovensku. A svedčia o tom, samozrejme, aj rebríčky. Veď v roku 2024 sme v rebríčku stave korupcii poskočili na krásne 59. miesto. Prepadli sme a o 12 priečok. Tak potom sa absolútne nečudujme, že tí mladí ľudia z tadeto odchádzajú a že sa sem vôbec nechcú vracať. Pretože toto Slovensko sa stáva len krajinou, kde sa darí zlodejom a určite nie čestným ľuďom. A vy namiesto toho, aby ste bojovali proti korupcii, tak vy bojujete proti poctivým ľuďom a proti inštitúciám, ktoré bojujú proti korupcii. Hanba vám.

Pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja si myslím, že môžeme otvorene povedať, že máme tu jednoznačne dva jasné symboly arogancie moci, v drese SMER-u je to Pavol Gašpar, šéf Slovenskej informačnej služby, a v drese HLAS-u je to Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra. Lebo spôsob, ako sa stavia k tomu predkladaniu tohto zákona, dôvody tohto zákona, ktoré sú o pomste, to, ako nám prejavuje tú neúctu, nevie, kde patrí jeho miesto ako predkladateľ, zabáva sa tu, číta si stále asi niečo v telefóne, alebo asi sa hrá na telefóne, je v zadných laviciach, tam sa zabáva so svojimi kolegami, nikoho z nás nepočúva, na nič nereaguje, nie je ochotný odpovedať na žiadne naše otázky, veľmi relevantné otázky, či už je to ohľadom obáv, ktoré sú jasné z Európskej komisie, a čo nám hrozí a vysvetliť to, ako prebiehajú tieto konzultácie, či už je to ohľadom ochrany obetí trestných činov, na tieto otázky. Naozaj je namieste, aby sme dostali odpovede. Namiesto odpovedi na naše otázky však je to arogancia a keď vystúpi na koniec minister vnútra, ako sme to už zažili, tak vlastne jeho vyjadrenie je plné osobných urážok a nenávisti voči predstaviteľom opozície. Toto naozaj nie je vládnutie, ktoré ste nám sľubovali v programovom vyhlásení vlády. Žiadna stabilita, žiadny poriadok, ale je to arogancia, šírenie nenávisti. Každým návrhom zákona, ktorý nám tu takýmto spôsobom predkladáte, a tieto symboly sú naozaj v týchto dvoch osobách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem tebe za vystúpenie, kolegyňa, ale ja ťa asi trošku sklamem, lebo týmto poslancom, vládnym poslancom je absolútne jedno, čo tu tvrdí súčasná opozícia. Im je absolútne jedno, čo sa udeje s touto krajinou, im je absolútne jedno, čo sa udeje s ľuďmi, ktorí sú chránení, im je to úplne jedno. A tiež im je úplne jedno, že ako, ako pôsobí súčasná vláda v obciach, v obciach našich krajín v rámci Európskej únie. Im je to úplne jedno. Samozrejme Európska komisia sa pozerá v súčasnosti na to, že čo sa deje, že rozhodnutím v priebehu niekoľkých dní máme tuná zákon, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý prišiel z ničoho nič, ktorý kritizujú nielen, nielen združenia, ktoré bojujú proti korupcii, ale ešte aj generálny prokurátor, ktorý, ktorému táto vláda ešte nedávno tlieskala, ešte aj tento kritizuje postup súčasného ministra a súčasnej vlády. A osobne si myslím, že zajtra pred jedenástou hodinou to samozrejme zarežú, lebo oni nemôžu počúvať tú kritiku, nevedia reálne diskutovať, odpovedať na otázky, pomaly od včera im dávame jednu otázku za druhou, nie sú schopní odpovedať, ako má fungovať povedzme nový úrad, ako má fungovať financovanie a tak ďalej a tak ďalej. Oni nie sú schopní na to odpovedať, lebo na to odpoveď nemajú. Toto, čo sa deje tu, je iba čisto pomsta jedného ministra, nič iné, len pomsta.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, Zuzana, ty ako si rozprávala, tak normálne všetci na tej druhej strane ťa počúvali so zatajeným dychom. To znamená, že s tebou súhlasili. Alebo to môže znamenať, že tu neboli. Pretože tu nesedí ani jeden poslanec zo strany SMER. Zo strany HLAS tu sú, hore sa zabávajú, lebo však musia, toto je návrh ich ministra vnútra, ich straníckeho šéfa. Nesedí tu ale ani nikto z SNS. (Reakcia z pléna.) Á, vitajte, výborne, ten zabáva opozičnú poslankyňu, no, z toho budú videá. Nuž, ale ja by som chcela zrekapitulovať to, čo si, čo si hovorila, a síce, že na jednej strane tu máme teda výčitky zo strany opozície, čo je, samozrejme, normálne, na druhej strane tu máme odborné stanovisko odbornej verejnosti, skutočne ľudí, ktorí sa vyznajú do práva, ktorí sa vyznajú do tých dotknutých oblastí, to je už tiež normálne pri tejto koalícii, že je kritizovaná takýmto spôsobom, a máme tu aj výhrady zo strany Európskej komisie. A ja tak neviem pochopiť, ako je možné, že koaliční poslanci a poslankyne napriek tomu, že toto vidia, tak jednoducho zahlasujú za. Lebo jedna vec je, že súhlasiť s nejakým názorom alebo podobne, ale veď mne to už príde tak, že vy si fakt myslíte, že vy ste lietadlá a všetci ostatní sú blázni? Že tu už skutočne niečo nesedí. A nemáte také trošku déja vu, presne ako to bolo pri novele Trestného zákona. Najskôr bola informácia, že všetko je dohodnuté, žiadny rozpor s právom Európskej únie. Potom počas obštrukcie, aha, tak predsa len ešte stále diskutujeme. Toto je to isté. Dnes sa opäť ozvala Európska komisia, že toto nie je prejednané a vyžaduje si to diskusiu. Tak jednoducho šliapnite na brzdu a neschváľte tento zákon, dis... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pravdu hovoríš, Zuzka, celý deň dnes prerušenia, až je to zvláštne, na rozdiel od včerajška, kedy sa tu vypínali mikrofóny a obžalovaný podpredseda Národnej rady nás tu okrikoval, že sme osobní. Ja som miestami čakal, že ohlási nejaké nové SLK-čko o tom, aké slovíčka tu môžeme v tomto pléne používať, ale čo nie je, samozrejme, to môže byť, mňa už naozaj nič neprekvapí. A dnes sa tu Tibor Gašpar opäť postavil opakovane, aby si išiel všetky tie svoje obohraté, ikskrát prepečené boliestky a ja som počul od teba aj dobre mienenú radu, že nech si konečne nájdu novú story, ale ono to nie je story, ono sú to nedoriešené traumy, tak ako povedala napr. aj kolegyňa Bihariová vo svojom vystúpení pred chvíľou. A najlepšie pre pána Gašpara a aj pre ostatných z tejto koaličnej skvadry by, samozrejme, bolo, keby si tie svoje traumy začali riešiť. A paradox je v tom, že aj ten Gašpar, aj jeho ďalší koaliční kolegovia vrátane premiéra sú bohatí privilegovaní muži a majú naozaj dosť peňazí aj prostriedkov na to, aby si tú psychoterapiu mohli dovoliť. Kaliňák má navyše nemocnicu, tak nech konečne vypracuje jedno celé poschodie, navezú tam tie gauče a terapiu pre všetkých povinne. Fakt. A ja si z toho nechcem robiť srandu, ja to myslím smrteľne vážne, pretože tam vonku sú desaťtisíce, ak nie státisíce ľudí, ktorí sa nemôžu dostať k bezpečnej starostlivosti o svoje duševné zdravie a táto vláda tú starostlivosť ešte skomplikovala tou pokazenou novelou o psychoterapii. A títo páni majú aj peniaze, aj prostriedky, aj možnosti a terorizujú tu svojimi traumami celú spoločnosť a najlepšie, čo by mohli urobiť, ísť, sadnúť si na tri, štyri, päť, sedem hodín denne na ten gauč a riešiť si všetky svoje traumy a dať tejto krajine konečne svätý pokoj.