43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky, ja ich zhrniem asi do takej jednej.
Začnem tým, že chcel to byť nový líder, chcel to byť Robert Fico II a je to Robert Fico z Wishu, chcel chrániť pilotov pred kyberšikanov, ale zároveň šikanuje všetkých na Slovensku, ktorí sa snažia nastoľovať spravodlivosť a ktorí sú a majú odvahu na rozdiel od neho povedať o veciach, ktoré sa dejú, a nasadiť aj vlastný krk. Čiže týchto šikanuje. A taktiež to sme mohli počuť od jeho poslancov, že vlastne oni mali nejaké priority, oni mali nejaké priority, ale tie boli úplne iné a zakrývali ich za lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, sľubovali všetko ľuďom, len aby sa dostali k moci, aby mohli ukázať tie svoje priority, ktoré sú vlastne rozoberanie demokratického štátu. A ako povedal pán poslanec Janas, hlavne ale aby sa to nejak tvárilo, hej. Hlavne sa tvárme, nemusí to byť úplne v súlade so zákonom, ale poďme sa tváriť, že niečo vykazujeme, nejakú činnosť. No len tá činnosť proste lezie ľuďom na nervy. Tá činnosť, ktorá oberá krajinu o peniaze, o spravodlivosť, ktorá ťahá Slovensko do diktatúry, tak vlastne iba ukazujete, akí ste diletanti, ako tomu nerozumiete, ako nechcete v skutočnosti štát riadiť, ale vy ho chcete len mocensky ovládať vo váš prospech a v prospech vašich priorít, ktoré počúvame každý deň – hasičské autá, kávové zrná, košele, ja neviem čo, počítače a všetky tieto kauzy, 200 mil. eur tam, 2 mld. na záchrankovom tendri zase na inom vašom ministerstve, ale o ľudí ani nezakopnete. Proste normálne ste sa na nich vykašľali, odkedy ste od nich dostali hlas, odkedy ste sa preklamali do parlamentu, tak ako sa prezident preklamal do Prezidentského paláca. A to je to, čo všetci vidia, a konečne to už vidí celé Slovensko. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je fascinujúce sledovať, ako ďaleko je táto vláda ochotná zájsť len preto, aby mala čo najmenej svedkov vlastného konania. Zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov nie je legislatíva, je to reflex. Reflex moci, ktorá neznesie, keď jej niekto vidí pod ruky a presne o toto tu ide. Aby nevidel. Úrad na ochranu oznamovateľov nebol prekážkou pre slušných ľudí, bol prekážkou pre tých, ktorí nechcú, aby sa ich rozhodnutia preveriť, dali preveriť. Prekážkou pre tých, ktorí potrebujú ticho, nie pravdu. Tento úrad chráni ľudí, ktorí sa nebáli povedať, že niečo nie je v poriadku a práve preto ho rušíte, lebo tu nechcete takých ľudí. Nie na ministerstvách, nie na polícii, nie v štátnych podnikoch, nikde. Dnes tu sedíme, dnes tu nesedíme preto, že by tento systém bol zlý. Sedíme tu preto, lebo tento systém fungoval. Lebo niektorí oznamovatelia dostali ochranu, ktorú ste im vy nemohli odoprieť. Lebo úrad rozhodol proti ministerstvu vnútra, lebo úrad mal chrbtovú kosť. A vy teraz robíte všetko preto, aby žiadna inštitúcia v tejto krajine nezostala nezávislá.
Hovoríte, že ochranu presuniete inde. Všetci však vieme, čo to znamená. Že oznámenia, že oznamovatelia po novom budú prosiť o ochranu tých, na ktorých konanie poukazovali. Je to ako dať ovcu pod ochranu vlkovi a tváriť sa pri tom, že sme ju zabezpečili lepšie než predtým. Už dnes vieme, že mnoho oznamovateľov, mnoho prebiehajúcich oznámení sa dnes dostane do slepej uličky. Že ľudia, ktorí sa odvážili ozvať, ostanú bez ochrany. A to nie je len fráza, tieto prípady riešia životy, kariéry, rodiny aj budúcnosť Slovenska. Odborníci upozorňujú, že tento krok odradí stovky ľudí od toho, aby vôbec niečo nahlásili. A to je presne cieľ. Menej oznamovateľov, menej kontroly, viac priestoru pre netransparentné konanie. A nezabúdajme na medzinárodný kontext. Európska únia má jasné pravidlá a odporúčania o ochrane oznamovateľov. Tento krok nie je len domáca záležitosť. Slovensko riskuje stratu dôveru, možné finančné korekcie, stratu reputácie a v konečnom dôsledku aj odchod kvalifikovaných ľudí, ktorí sa nechcú vystavovať nespravodlivosti. Vláda jednoducho ignoruje, že nezávislý úrad je súčasťou európskych záväzkov.
A ešte k samotnému návrhu, k samotnému účelu návrhu. Úrad dnes poskytuje ochranu širokému spektru oznamovateľov, nie len tým, ktorí sú priamo obeťami. Nový návrh túto ochranu výrazne zužuje. V praxi to znamená, že človek, ktorý vidí machinácie vo svojom prostredí, ktorý chce zastaviť korupciu, už nebude chránený, pokiaľ sa jeho situácia nehodí do vopred definovaného rámca. Toto nie je len legislatívna zmena, toto je demotivácia, zastrašovanie a odchod ľudí zo systému. Mimovládne organizácie Via Iuris, Nadácia Zastavme korupciu a ďalšie ďalej upozorňujú, že tento krok výrazne oslabí mechanizmy ochrany a dôveru občanov v štát. To nie je teória, už dnes vidíme, že ľudia váhajú, či sa odvážia nahlasovať nezákonnosti a vláda im teraz jasne hovorí nebudete chránení, nemajte odvahu. Je to reflex moci, ktorá neznesie kontrolu, ktorá nevie zniesť kritiku, ktorá si chce všetko podmaniť. Tento krok nie je náhoda, je to plánovaná reforma, je to politické rozhodnutie, ktoré má jednu logiku – odstrániť nezávislú ochranu, odstrániť hlasy, ktoré by odvážne upozornili na nespravodlivosť a tým urobiť život vláde pohodlnejším. A potom je tu to najdôležitejšie, odkaz, ktorý týmto návrhom posielate do celej krajiny, odkaz, ktorý pochopí každý zamestnanec, každý úradník, každý lekár, každý policajt, každý človek, kto niekedy niečo videl, čo bolo nespravodlivé, tak odkaz znie: ak sa ozvete, nikto vás neochráni, a ak ste si mysleli, že vás štát ochráni, tak ste boli naivní.
V tejto chvíli nejde práve o, nejde o právne technikálie, ide o atmosféru, o odvahu, veď táto krajina už aj tak trpí tichom. Ľudia sa boja ozvať proti nadriadeným, proti úradom, proti politickému tlaku a vy im dnes toto ticho chcete premeniť na povinnosť. Úrad na ochranu oznamovateľov bol pre mnohých miestom, jediným miestom, kde mali šancu prežiť. Nie kariérne, ľudsky. Kde im niekto povedal, že to, čo robíte, má zmysel a my vás v tom nenecháme samých. A teraz im vy hovoríte opak. A toto, ak toto prejde, jasný výsledok nebude menej korupcie, ale bude menej ľudí, ktorí ju nahlásia. Menej ľudí, ktorí sa ozvú. Menej ľudí, ktorí sa odvážia postaviť proti vlastnému systému a presne to je tá najväčšia výhra pre tých, ktorým tento úrad prekážal. Preto vyzývam vás, nezrušte jedinú inštitúciu v tejto krajine, ktorá mala odvahu chrániť odvahu. Lebo ak potrestáme ľudí, ktorí sa ozývajú, odmeníme tým tých, ktorí zneužívajú. A ak odstránime ochranu oznamovateľov, ostane tu len ticho. A v tichu sa vždy najlepšie kradne.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Škopová, samozrejme, že presne ako hovoríte, ak bude takýmto spôsobom zatočené so súčasným systémom ochrany oznamovateľov, tak to bude odradzovať ľudí od toho, aby oznamovali protispoločenskú činnosť. Práve to, že ten systém nefungoval, ten systém tak ako v minulosti bol nastavený, nedostatočne chránil oznamovateľov protispoločenskej činnosti a bolo to vnímané ako problém z hľadiska boja proti korupcii, tak vláda SMER-u, zdôrazňujem to, vláda SMER-u pristúpila k tomu, že sa ten systém zmenil. Zmenil sa v tom, že sa zriadil samostatný úrad, ktorý má ochranu oznamovateľov ako svoju hlavnú agendu a zároveň sa aj nastavili tie pravidlá tak, aby ochrana oznamovateľov bola efektívnejšia. A to, čo vláda SMER-u vo volebnom období 2016 – 2020 pretlačila cez parlament, schválila zákon a urobila výberové konania, teraz opäť vláda SMER-u a jeho koaličných príveskov ide rušiť. Prečo to tak je? No je to tak preto, že vláda SMER-u a teda SMER a jeho spojenci si až možno do roku 2020 mysleli, že všetky tie inštitúcie, ktoré sú určené na boj proti korupcii, fungujú iba formálne. Fungujú ako Dušan Kováčik ako špeciálny prokurátor, že si zakrývajú oči pred korupciou a zametajú kauzy pod koberec. Keď sa ukázalo, že tie inštitúcie si plnia svoje poslanie, tak ich rušia. Zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry...
===== všetky tie inštitúcie, ktoré sú určené na boj proti korupcii, fungujú iba formálne. Fungujú ako Dušan Kováčik, ako špeciálny prokurátor, že si zakrývajú oči pred korupciou a zametajú kauzy pod koberec.
Keď sa ukázalo, že tie inštitúcie si plnia svoje poslanie, tak ich rušia. Zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry, znefunkčnili a rozbili Naku a teraz idú zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, niekedy si tu pripadám ako v takom absurdnom divadle, keď poslankyňa nám tu vyčíta, že nechodíme do práce a je nás tu málo a keď sa takto voľným okom pozriem, tak z jej politickej strany sú tu, slovom, dvaja, opakujem dvaja poslanci. Absurdné, no ale tak to už k životu patrí. Vôbec sa nedivím tomu, že v OĽANO nerozumejú tomu, že legislatívne výstupy a najmä v trestnej politike musia okrem toho, že sú zákonné, a to podotýkam, zákonné, musia aj vykazovať aj znaky zákonnosti. Verejnosť ich musí vnímať ako zákonné. Ak tomu nerozumiete, že verejnosť by mala takéto rozhodnutie vnímať ako zákonné, tak potom, potom je to na vašom mentálnom nastavení. Takže nevkladajte mi do úst niečo, čo som nepovedal. Tie úrady ako špeciálna prokuratúra, Úrad na ochranu oznamovateľov, tie musia byť, ich rozhodnutia musia byť zákonné a musia aj vykazovať znaky zákonnosti navonok. A to podľa mňa nevykazovali minimálne v tom jednom prípade, o ktorom sa tu stále rozpráva dokola, a to sú tí, tí policajti, ktorí tam požiadali podľa mňa dosť takým pochybným spôsobom. A pre všetkých tých, ktorí sú takí zásadní ochrancovia legislatívnej čistoty, by som rád pripomenul možno dva prípady. Možno si spomeniete, ako sa tu menila súdna mapa. Nemenila sa náhodou pozmeňujúcim návrhom, a ak sa tak dobre pamätám, v skrátenom legislatívnom konaní? Ja si myslím, že áno. To vtedy nikomu nevadilo.
A druhé. Možno si pamätáte aj na tú dobu, keď sa tu dokonca Ústava Slovenskej republiky menila prílepkom k inému zákonu. Takže vždycky keď chcete napadnúť nejaký legislatívny proces, spomeňte si pár mesiacov, možno rokov dozadu, čo ste robili vy sami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyni Škopovej, ktorá tu znovu ozvučila tú tému šírenie, šírenie strachu a nejakej autocenzúry. A naozaj to vnímam v mnohých-mnohých oblastiach verejného života v súčasnosti aj tým, ako je polarizovaná spoločnosť, aj tým, čo robí táto vláda a aké rozhodnutia presadzuje, že ten strach ozvať sa, naozaj sa rozširuje. A ja som hlboko presvedčená, že toto je jeden z tých krokov, že keď niekto účelovo sa potrebuje zbaviť osoby, ktorá poukazovala na nezákonné správanie vládnych predstaviteľov, ktorá si dovolila dať pokutu, ktorá vyplývala zo zákona, ale bola to pokuta pre ministra a jeho ministerstvo, tak zrazu jej niekto ide nasilu a narýchlo vytrhnúť stoličku. Je to jasný signál do spoločnosti, že radšej sa neozývajte, lebo dostanete od tejto vládnej koalície po prstoch. A ja som presvedčená, že to je niečo, čo ďalej bude rozožierať našu spoločnosť.
A viete, je to také zaujímavé, že sa tu teraz v tejto diskusii hovorí o tom, že ako veci vyzerajú. Tak veď áno, veď práve aj o tom to je. Je to aj o tom, že odvolávate predsedníčku, ktorá neporušila zákon, a jediné, čo jej vyčítate, je, že ako veci vyzerajú. Tak keď sa o tom chceme rozprávať, tak sa rozprávame o tom, ako to vyzerá, že šéf SIS je syn obžalovaného podpredsedu Národnej rady? Ako to vyzerá, že v skrátenom konaní sa menil Trestný zákon v prospech vládnych predstaviteľov a teraz sa menia ďalšie inštitúcie v prospech ministra vnútra? Tak sa zamyslite, ako to vyzerá a čo to prináša do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. No počúvame tu na tvoju, na tvoje vystúpenie, Anežka, naozaj rôzne bludy a ja musím pochváliť pána predsedajúceho Žigu, ktorý nás nevyženie za to, že sa zasmeje, jak Gašpar, ale takisto ho, musím povedať, že teraz čo sme počuli faktickú od pána poslanca z HLAS-u, tak bola úplne o všetkom možnom, len nie o tom, čo mal, ale, pán Žiga, ja dúfam, že ma nevyhodíte za toto zo sály, že som si to dovolil povedať.
Anežka, ty si tam hovorila o strachu, o tom, že ľudia nebudú môcť mať možnosť hovoriť, a to je to, čo aj ja dostávam v správach, že mi ľudia píšu, že Jozef, to naozaj nás už, už takýmto spôsobom idú umlčať? To už naozaj sa bude diať to, že keď budem, keď budem mať možnosť alebo keď budem vidieť, že niekto kšeftuje v mojom zamestnaní a kradne, tak to nahlásim, ale pri tom všetkom, čo oni robia, tak sa budem báť to spraviť, aby som nebol nejako, aby mi, aby mi nejak nevrátili nejakú vendetu? Ja odpovedám, no robia to a je len na nás, či to dovolíme, či dovolíme, aby sme mali ministra, ktorý kávové košele predražuje o niekoľko miliónov, či budeme mať ministrov, ktorý predražujú nákup lietadiel o niekoľko miliónov, ale, a či tu budeme mať naozaj v parlamente zoskupenie, ktoré o sebe vyhlasuje, že nie sú handry, my si nenecháme s Ficom vytierať podlahu. A potom keď príde k odvolávaniu toho Ráža, tak zistíme, že sú handry, že vlastne oni, oni sem neprídu.
A keď ti niekto rozpráva, že kde sú teraz, no kde sú? Keby, keby, Anežka, nebolo toto, táto, tento zákon a nebol tu pán minister, tak hliadky, ktoré si on tu dám, traja, tak by tu neboli. Oni totižto naozaj nechodia do práce. Prídu, zahlasujú a odídu. A zahlasujú tak, ako chce Robert Fico.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi nadviazať na rozpravu a upozorniť na zásadný problém, ktorý sa tiahne celým predkladaným návrhom. Celý materiál stojí na presvedčení predkladateľa a nie na dôkazoch. Stojí na tvrdeniach, nie na analýze, na dojmoch a nie na faktoch. A toto je pri tak vážnej zmene, pri rušení nezávislého úradu jednoducho neakceptovateľné.
Dôvodová správa tohto zákona je slabá, povrchná a nepresvedčivá. A pritom práve dôvodová správa je tým dôležitým dokumentom, ktorý má vysvetliť, čo vláda navrhuje a prečo. V dôvodovej správe je uvedené, že: "Vládny návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa predkladá ako iniciatívny návrh, že cieľom návrhu zákona je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany."
Po tretie sa tam uvádza, že sa v praxi ukazuje, že: "práva zamestnávateľa nie sú dostatočne chránené, pretože v právnej úprave nie je zakotvený princíp možnosti preskúmania poskytnutia ochrany zo strany zamestnávateľa, čím dochádza k ohrozeniu základných práv zamestnávateľa. Zavádza sa tak mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Týmto krokom sa odstráni nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa." Toľko citácia z dôvodovej správy. Toto však nie je žiadny spôsobom vysvetlené či zdôvodnené. V dôvodovej správe sa tiež hovorí o vplyvoch na rozpočet verejnej správy. Píše sa, že nie sú žiadne. Nuž je vopred jasné, že toto tvrdenie nebude pravdivé. Keď už nič iné, tak nový úrad bude musieť zamestnať ľudí na ochranu obetí trestných činov, ktorí boli doteraz zamestnaní na ministerstve spravodlivosti.
Táto dôvodová správa obsahuje tri zásadné nedostatky.
Po prvé, neobsahuje žiadnu analýzu fungovania doterajšieho úradu. Nie je tam žiadne vyhodnotenie činnosti za štyri roky fungovania, žiadne porovnanie s praxou v iných štátoch, žiadne štatistiky o počte poskytnutých ochrán, žiadne údaje o úspešnosti či neúspešnosti rozhodnutí, žiadny audit vnútorných procesov, žiadny odborný posudok. Toto je pri návrhu, ktorý ruší celú inštitúciu, absolútne nedostatočné.
Po druhé, neobsahuje nič, čo by dokazovalo nefunkčnosť úradu. Dôvodová správa tvrdí, že existujú aplikačné problémy či fragmentácia úpravy, ale nedáva ani jeden konkrétny príklad, ktorý by dokazoval, že úrad konal nesprávne, že konal nezákonne, že konal pomaly alebo neefektívne, že nespolupracoval s orgánmi štátu, alebo že spôsoboval škody. Nie je tam nič. Nič, čo by objektívne zdôvodňovalo jeho zrušenie.
Po tretie. Namiesto analýz dôvodová správa obsahuje len vágne tvrdenia a všeobecné frázy. Čítame tam veci ako zvýšenie efektívnosti, sprehľadnenie systému, komplexnejšie nastavenie či odstránenie aplikačných nedostatkov, ale žiadne z týchto tvrdení nie je podložené. Je to jazyk, ktorý sa dá použiť pri akejkoľvek zmene, aj pri úplne neodôvodnenej. Dôvodová správa tak neobhajuje vecnú potrebu tohto zákona, iba politické rozhodnutie technickými frázami. Úrad sa ruší bez jedinej zmienky o jeho výsledkoch, a to je najzásadnejšie.
Predkladateľ ani raz neuvádza, že by úrad pochyboval, zlyhal, bol nečinný, že by konal mimo zákona, prehrával spory alebo bol predmetom kritiky kontrolných orgánov. Keby existoval jediný audit, ktorý by preukazoval systémové chyby, bol by v dôvodovej správe. Nie je tam. Keby existovala analýza, že súčasná štruktúra je neudržateľná, bola by v dôvodovej správe. Nie je tam. Keby existoval odborný posudok, že úrad nedokáže plniť svoju úlohu, bol by tam a nie je tam. Vláda teda ruší úrad, o ktorom sama nepredložila ani jeden podklad dokazujúci, že nefungoval dobre. Takto sa jednoducho nepracuje s inštitúciami v právnom štáte.
Najvážnejšie ohrozenie právnej istoty v zákone je retroaktivita. Nový zákon umožňuje spätné preskúmavanie už priznaných ochrán, aj to, čo už má právoplatné účinky, aj to, čo už bolo potvrdené v konaní, aj to, čo už oznamovateľovi poskytlo status a ochranu. Zamestnávateľ môže iniciovať proces, ktorým sa preskúma minulé rozhodnutie, a toto môže byť zrušené. To je porušenie zákazu retroaktivity, princípu právnej istoty, legitímneho očakávania a stability právnych vzťahov. A opäť dôvodová správa to vôbec nezdôvodňuje. Ani jedným riadkom sa nevenuje tomu, čo to bude znamenať pre stovky oznamovateľov, ktorí už dnes dostali ochranu. Úrad bol funkčný, dokazujú to ľudia, ktorí tam pracujú, a zamestnanci úrad poslali nám poslancom list, kde upozorňujú, že zmeny môžu oslabiť ochranu oznamovateľov, že môže dôjsť k zrušeniu už udelených ochrán, že oznamovatelia sa môžu ocitnúť vo vákuu, že dostávajú správy od ľudí, ktorí sa reálne boja, a že koncentrácia dvoch odlišných agend bez zdrojov nie je reálna. To nie sú politické názory, to sú praktické skúsenosti ľudí, ktorí túto agendu vykonávajú každý deň.
V dôvodovej správe ďalej absentuje európsky rozmer. Odvoláva sa síce na európske smernice, ale práve tie najdôležitejšie požiadavky neznižovať úroveň ochrany, zabezpečiť nezávislosť a trvalosť ochrany, tento návrh porušuje. O európskych rizikách mlčí. Mlčí o konflikte so smernicou, o riziku infringementu, o strate dôveryhodnosti aj o potenciálnych sankciách. To je ďalšia slabina dôvodovej správy, že neobsahuje dopad na záväzky Slovenska voči Európskej únii.
O čom mlčí dôvodová správa a predkladatelia, o tom sa ale cez víkend jasne vyjadrila európska prokurátorka, ktorá povedala, že váš návrh môže negatívne ovplyvniť efektivitu vyšetrovania i celkovú úroveň ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Laura Codruta Kövesiová upozornila na to, že navrhovaná legislatíva obmedzuje ochranu oznamovateľov na vybrané skupiny. Hlavná prokurátorka zdôraznila riziko retroaktivity zákona, upozornila tiež na to, že zmeny môžu tiež ovplyvniť vyšetrovacie procesy európskej prokuratúry a že nová legislatíva môže ohroziť ochranu finančných záujmov Európskej únie.
V dôvodovej správe tiež chýba elementárne vyhodnotenie dopadov na oznamovateľov. To najdôležitejšie tam nie je vôbec. Koľko oznamovateľov je dnes v procese ochrany? Koľkým bola ochrana priznaná? Koľko konaní stále beží? Koľko zamestnávateľov ich spochybňuje a koľko ľudí sa ozvalo s obavami? Bez týchto údajov nevieme vyhodnotiť, či zmena pomáha, alebo škodí. Vláda ich nepredložila, úplne ich vynechala...
=====

...s procesiou ochrany. Koľkým bola ochrana prijatá, priznaná. Koľko konaní stále beží. Koľko zamestnávateľov ich spochybňuje a koľko ľudí sa ozvalo s obavami. Bez týchto údajov nevieme vyhodnotiť, či zmena pomáha alebo škodí. Vláda ich nepredložila, úplne ich vynechala. Preto na záver chcem povedať, že rozhodujeme v tme. A dovoľte mi to zhrnúť a povedať úplne jasne. Dnes, diskutujeme zásadný zákon o ochrane oznamovateľov bez toho, aby sme mali jediný dôkaz, že existujúci úrad nefungoval. Nemáme analýzu, audit, stanovisko kontrolného orgánu, odborné posúdenie, nemáme čísla, dáta, dôvody. Mále len politické tvrdenie, že treba zmeniť systém. Rušenie inštitúcie bez dôkazov o jej zlyhaní je presne to, pred čím nás varujú právnici akademici, aj samotní zamestnanci úradu. Je to znižovanie nezávislosti, právna neistota a oslabenie ochrany tých, ktorí chránia verejný záujem. Rušenie inštitúcie a vytváranie novej bez analýz, bez dopadu na rozpočet a jasného plánu transformácie je nezmysel a babráctvo. Takýto návrh je nehodný toho, aby sme o ňom rokovali v zákonodarnom zbore. Preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala ďalej v prerokovávaní tohto zákona a vrátila ho predkladateľovi. To bolo posolstvo hlavne pre spravodajcu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Čaučík, počúval som ako si sa úporne snažil nájsť nejaké dôvody pre ktoré by bolo potrebné schváliť tento návrh zákona a zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. A poukazoval si na to, že tie dôvody, ktoré predkladateľ uvádza v dôvodovej správe, sú všeobecné frázovité, nevychádzajú žiadny, zo žiadnych analýz, ale sú to iba nejaké také dojmy, ktoré nie sú ničím podložené. Myslím si, že základná chyba v tejto úvahe je, že pripisujeme dôvodovej správe význam, ktorý ani v chápaní predkladateľom toho návrhu zákona nemá. Oni do tej dôvodovej správy aj do návrhu na skrátené legislatívne konanie jednoducho len potrebovali niečo napísať, mu tam byť nejaký text, no tak tam niečo napísali, ale samozrejme, že to, čo tam napísali nie sú skutočné dôvody. A ani oni sami si nemyslia, že to sú skutočné dôvody. Tie skutočné dôvody pomenoval vo svojom vystúpení v Národnej rade podpredseda Národnej rady za SMER pán poslanec Gašpar. A tým skutočným dôvodom je snaha urobiť politickú zmenu na čele úradu, zbaviť sa jeho súčasnej predsedníčky Zuzana Dlugošovej. A keďže to nemôžu urobiť v súlade s dnes platným zákonom, a keďže, keby iba zmenili zákon tak, že tam doplnia nejaké dôvody, ktoré by mohli použiť alebo odvolať predsedníčku bez uvedenia dôvodu, tak to robia takto, že rušia celú inštitúcia a založia novú.

... sme pri prvom a sme v druhom týždni rokovania. Ďakujem za slovo. (Potlesk.)