43. schôdza

Pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyni Škopovej, ktorá tu znovu ozvučila tú tému šírenie, šírenie strachu a nejakej autocenzúry. A naozaj to vnímam v mnohých-mnohých oblastiach verejného života v súčasnosti aj tým, ako je polarizovaná spoločnosť, aj tým, čo robí táto vláda a aké rozhodnutia presadzuje, že ten strach ozvať sa, naozaj sa rozširuje. A ja som hlboko presvedčená, že toto je jeden z tých krokov, že keď niekto účelovo sa potrebuje zbaviť osoby, ktorá poukazovala na nezákonné správanie vládnych predstaviteľov, ktorá si dovolila dať pokutu, ktorá vyplývala zo zákona, ale bola to pokuta pre ministra a jeho ministerstvo, tak zrazu jej niekto ide nasilu a narýchlo vytrhnúť stoličku. Je to jasný signál do spoločnosti, že radšej sa neozývajte, lebo dostanete od tejto vládnej koalície po prstoch. A ja som presvedčená, že to je niečo, čo ďalej bude rozožierať našu spoločnosť.
A viete, je to také zaujímavé, že sa tu teraz v tejto diskusii hovorí o tom, že ako veci vyzerajú. Tak veď áno, veď práve aj o tom to je. Je to aj o tom, že odvolávate predsedníčku, ktorá neporušila zákon, a jediné, čo jej vyčítate, je, že ako veci vyzerajú. Tak keď sa o tom chceme rozprávať, tak sa rozprávame o tom, ako to vyzerá, že šéf SIS je syn obžalovaného podpredsedu Národnej rady? Ako to vyzerá, že v skrátenom konaní sa menil Trestný zákon v prospech vládnych predstaviteľov a teraz sa menia ďalšie inštitúcie v prospech ministra vnútra? Tak sa zamyslite, ako to vyzerá a čo to prináša do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne. No počúvame tu na tvoju, na tvoje vystúpenie, Anežka, naozaj rôzne bludy a ja musím pochváliť pána predsedajúceho Žigu, ktorý nás nevyženie za to, že sa zasmeje, jak Gašpar, ale takisto ho, musím povedať, že teraz čo sme počuli faktickú od pána poslanca z HLAS-u, tak bola úplne o všetkom možnom, len nie o tom, čo mal, ale, pán Žiga, ja dúfam, že ma nevyhodíte za toto zo sály, že som si to dovolil povedať.
Anežka, ty si tam hovorila o strachu, o tom, že ľudia nebudú môcť mať možnosť hovoriť, a to je to, čo aj ja dostávam v správach, že mi ľudia píšu, že Jozef, to naozaj nás už, už takýmto spôsobom idú umlčať? To už naozaj sa bude diať to, že keď budem, keď budem mať možnosť alebo keď budem vidieť, že niekto kšeftuje v mojom zamestnaní a kradne, tak to nahlásim, ale pri tom všetkom, čo oni robia, tak sa budem báť to spraviť, aby som nebol nejako, aby mi, aby mi nejak nevrátili nejakú vendetu? Ja odpovedám, no robia to a je len na nás, či to dovolíme, či dovolíme, aby sme mali ministra, ktorý kávové košele predražuje o niekoľko miliónov, či budeme mať ministrov, ktorý predražujú nákup lietadiel o niekoľko miliónov, ale, a či tu budeme mať naozaj v parlamente zoskupenie, ktoré o sebe vyhlasuje, že nie sú handry, my si nenecháme s Ficom vytierať podlahu. A potom keď príde k odvolávaniu toho Ráža, tak zistíme, že sú handry, že vlastne oni, oni sem neprídu.
A keď ti niekto rozpráva, že kde sú teraz, no kde sú? Keby, keby, Anežka, nebolo toto, táto, tento zákon a nebol tu pán minister, tak hliadky, ktoré si on tu dám, traja, tak by tu neboli. Oni totižto naozaj nechodia do práce. Prídu, zahlasujú a odídu. A zahlasujú tak, ako chce Robert Fico.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Čaučík.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi nadviazať na rozpravu a upozorniť na zásadný problém, ktorý sa tiahne celým predkladaným návrhom. Celý materiál stojí na presvedčení predkladateľa a nie na dôkazoch. Stojí na tvrdeniach, nie na analýze, na dojmoch a nie na faktoch. A toto je pri tak vážnej zmene, pri rušení nezávislého úradu jednoducho neakceptovateľné.
Dôvodová správa tohto zákona je slabá, povrchná a nepresvedčivá. A pritom práve dôvodová správa je tým dôležitým dokumentom, ktorý má vysvetliť, čo vláda navrhuje a prečo. V dôvodovej správe je uvedené, že: "Vládny návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa predkladá ako iniciatívny návrh, že cieľom návrhu zákona je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany."
Po tretie sa tam uvádza, že sa v praxi ukazuje, že: "práva zamestnávateľa nie sú dostatočne chránené, pretože v právnej úprave nie je zakotvený princíp možnosti preskúmania poskytnutia ochrany zo strany zamestnávateľa, čím dochádza k ohrozeniu základných práv zamestnávateľa. Zavádza sa tak mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Týmto krokom sa odstráni nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa." Toľko citácia z dôvodovej správy. Toto však nie je žiadny spôsobom vysvetlené či zdôvodnené. V dôvodovej správe sa tiež hovorí o vplyvoch na rozpočet verejnej správy. Píše sa, že nie sú žiadne. Nuž je vopred jasné, že toto tvrdenie nebude pravdivé. Keď už nič iné, tak nový úrad bude musieť zamestnať ľudí na ochranu obetí trestných činov, ktorí boli doteraz zamestnaní na ministerstve spravodlivosti.
Táto dôvodová správa obsahuje tri zásadné nedostatky.
Po prvé, neobsahuje žiadnu analýzu fungovania doterajšieho úradu. Nie je tam žiadne vyhodnotenie činnosti za štyri roky fungovania, žiadne porovnanie s praxou v iných štátoch, žiadne štatistiky o počte poskytnutých ochrán, žiadne údaje o úspešnosti či neúspešnosti rozhodnutí, žiadny audit vnútorných procesov, žiadny odborný posudok. Toto je pri návrhu, ktorý ruší celú inštitúciu, absolútne nedostatočné.
Po druhé, neobsahuje nič, čo by dokazovalo nefunkčnosť úradu. Dôvodová správa tvrdí, že existujú aplikačné problémy či fragmentácia úpravy, ale nedáva ani jeden konkrétny príklad, ktorý by dokazoval, že úrad konal nesprávne, že konal nezákonne, že konal pomaly alebo neefektívne, že nespolupracoval s orgánmi štátu, alebo že spôsoboval škody. Nie je tam nič. Nič, čo by objektívne zdôvodňovalo jeho zrušenie.
Po tretie. Namiesto analýz dôvodová správa obsahuje len vágne tvrdenia a všeobecné frázy. Čítame tam veci ako zvýšenie efektívnosti, sprehľadnenie systému, komplexnejšie nastavenie či odstránenie aplikačných nedostatkov, ale žiadne z týchto tvrdení nie je podložené. Je to jazyk, ktorý sa dá použiť pri akejkoľvek zmene, aj pri úplne neodôvodnenej. Dôvodová správa tak neobhajuje vecnú potrebu tohto zákona, iba politické rozhodnutie technickými frázami. Úrad sa ruší bez jedinej zmienky o jeho výsledkoch, a to je najzásadnejšie.
Predkladateľ ani raz neuvádza, že by úrad pochyboval, zlyhal, bol nečinný, že by konal mimo zákona, prehrával spory alebo bol predmetom kritiky kontrolných orgánov. Keby existoval jediný audit, ktorý by preukazoval systémové chyby, bol by v dôvodovej správe. Nie je tam. Keby existovala analýza, že súčasná štruktúra je neudržateľná, bola by v dôvodovej správe. Nie je tam. Keby existoval odborný posudok, že úrad nedokáže plniť svoju úlohu, bol by tam a nie je tam. Vláda teda ruší úrad, o ktorom sama nepredložila ani jeden podklad dokazujúci, že nefungoval dobre. Takto sa jednoducho nepracuje s inštitúciami v právnom štáte.
Najvážnejšie ohrozenie právnej istoty v zákone je retroaktivita. Nový zákon umožňuje spätné preskúmavanie už priznaných ochrán, aj to, čo už má právoplatné účinky, aj to, čo už bolo potvrdené v konaní, aj to, čo už oznamovateľovi poskytlo status a ochranu. Zamestnávateľ môže iniciovať proces, ktorým sa preskúma minulé rozhodnutie, a toto môže byť zrušené. To je porušenie zákazu retroaktivity, princípu právnej istoty, legitímneho očakávania a stability právnych vzťahov. A opäť dôvodová správa to vôbec nezdôvodňuje. Ani jedným riadkom sa nevenuje tomu, čo to bude znamenať pre stovky oznamovateľov, ktorí už dnes dostali ochranu. Úrad bol funkčný, dokazujú to ľudia, ktorí tam pracujú, a zamestnanci úrad poslali nám poslancom list, kde upozorňujú, že zmeny môžu oslabiť ochranu oznamovateľov, že môže dôjsť k zrušeniu už udelených ochrán, že oznamovatelia sa môžu ocitnúť vo vákuu, že dostávajú správy od ľudí, ktorí sa reálne boja, a že koncentrácia dvoch odlišných agend bez zdrojov nie je reálna. To nie sú politické názory, to sú praktické skúsenosti ľudí, ktorí túto agendu vykonávajú každý deň.
V dôvodovej správe ďalej absentuje európsky rozmer. Odvoláva sa síce na európske smernice, ale práve tie najdôležitejšie požiadavky neznižovať úroveň ochrany, zabezpečiť nezávislosť a trvalosť ochrany, tento návrh porušuje. O európskych rizikách mlčí. Mlčí o konflikte so smernicou, o riziku infringementu, o strate dôveryhodnosti aj o potenciálnych sankciách. To je ďalšia slabina dôvodovej správy, že neobsahuje dopad na záväzky Slovenska voči Európskej únii.
O čom mlčí dôvodová správa a predkladatelia, o tom sa ale cez víkend jasne vyjadrila európska prokurátorka, ktorá povedala, že váš návrh môže negatívne ovplyvniť efektivitu vyšetrovania i celkovú úroveň ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Laura Codruta Kövesiová upozornila na to, že navrhovaná legislatíva obmedzuje ochranu oznamovateľov na vybrané skupiny. Hlavná prokurátorka zdôraznila riziko retroaktivity zákona, upozornila tiež na to, že zmeny môžu tiež ovplyvniť vyšetrovacie procesy európskej prokuratúry a že nová legislatíva môže ohroziť ochranu finančných záujmov Európskej únie.
V dôvodovej správe tiež chýba elementárne vyhodnotenie dopadov na oznamovateľov. To najdôležitejšie tam nie je vôbec. Koľko oznamovateľov je dnes v procese ochrany? Koľkým bola ochrana priznaná? Koľko konaní stále beží? Koľko zamestnávateľov ich spochybňuje a koľko ľudí sa ozvalo s obavami? Bez týchto údajov nevieme vyhodnotiť, či zmena pomáha, alebo škodí. Vláda ich nepredložila, úplne ich vynechala...
=====

...s procesiou ochrany. Koľkým bola ochrana prijatá, priznaná. Koľko konaní stále beží. Koľko zamestnávateľov ich spochybňuje a koľko ľudí sa ozvalo s obavami. Bez týchto údajov nevieme vyhodnotiť, či zmena pomáha alebo škodí. Vláda ich nepredložila, úplne ich vynechala. Preto na záver chcem povedať, že rozhodujeme v tme. A dovoľte mi to zhrnúť a povedať úplne jasne. Dnes, diskutujeme zásadný zákon o ochrane oznamovateľov bez toho, aby sme mali jediný dôkaz, že existujúci úrad nefungoval. Nemáme analýzu, audit, stanovisko kontrolného orgánu, odborné posúdenie, nemáme čísla, dáta, dôvody. Mále len politické tvrdenie, že treba zmeniť systém. Rušenie inštitúcie bez dôkazov o jej zlyhaní je presne to, pred čím nás varujú právnici akademici, aj samotní zamestnanci úradu. Je to znižovanie nezávislosti, právna neistota a oslabenie ochrany tých, ktorí chránia verejný záujem. Rušenie inštitúcie a vytváranie novej bez analýz, bez dopadu na rozpočet a jasného plánu transformácie je nezmysel a babráctvo. Takýto návrh je nehodný toho, aby sme o ňom rokovali v zákonodarnom zbore. Preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala ďalej v prerokovávaní tohto zákona a vrátila ho predkladateľovi. To bolo posolstvo hlavne pre spravodajcu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Čaučík, počúval som ako si sa úporne snažil nájsť nejaké dôvody pre ktoré by bolo potrebné schváliť tento návrh zákona a zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. A poukazoval si na to, že tie dôvody, ktoré predkladateľ uvádza v dôvodovej správe, sú všeobecné frázovité, nevychádzajú žiadny, zo žiadnych analýz, ale sú to iba nejaké také dojmy, ktoré nie sú ničím podložené. Myslím si, že základná chyba v tejto úvahe je, že pripisujeme dôvodovej správe význam, ktorý ani v chápaní predkladateľom toho návrhu zákona nemá. Oni do tej dôvodovej správy aj do návrhu na skrátené legislatívne konanie jednoducho len potrebovali niečo napísať, mu tam byť nejaký text, no tak tam niečo napísali, ale samozrejme, že to, čo tam napísali nie sú skutočné dôvody. A ani oni sami si nemyslia, že to sú skutočné dôvody. Tie skutočné dôvody pomenoval vo svojom vystúpení v Národnej rade podpredseda Národnej rady za SMER pán poslanec Gašpar. A tým skutočným dôvodom je snaha urobiť politickú zmenu na čele úradu, zbaviť sa jeho súčasnej predsedníčky Zuzana Dlugošovej. A keďže to nemôžu urobiť v súlade s dnes platným zákonom, a keďže, keby iba zmenili zákon tak, že tam doplnia nejaké dôvody, ktoré by mohli použiť alebo odvolať predsedníčku bez uvedenia dôvodu, tak to robia takto, že rušia celú inštitúcia a založia novú.

... sme pri prvom a sme v druhom týždni rokovania. Ďakujem za slovo. (Potlesk.)