43. schôdza

Ďakujem vám za vystúpenie, pán predseda. Čo sa týka vlastne tej dotácie pre, na výjazdovom rokovaní vlády, čo sme sa bavili, tak to je vlastne to, čo akoby z nášho pohľadu súčasná vláda, však samozrejme, keď si, keď majú zmrazené platy a zvýšia si ich cez paušálne náhrady, tak v konečnom dôsledku neporušili ten zákon, ale porušili duch toho zákona. Hej, keď je sankcia, že nemáte mať zvýšené platy, tak je to asi kvôli tomu, že to má byť ako sankcia pre tú vládu, aby sa zamysleli nad tým, aby lepšie hospodárili, ale keď to vlastne obídu toho ducha zákona tým, že si zvýšia paušálne náhrady tak, aby vlastne nieže dorovnali, ale úplne predbehli to zvýšenie platov, ktoré mali mať, tak je to porušenie ducha zákona. Tak, takisto ako vnímame porušenie ducha zákona keď majú prísť do parlamentu požiadať o svoju dôveru, a oni potom hovoria, že však tam nie je stanovený žiaden termín a nikdy nemusia prísť. Alebo keď sme zvyknutí, že z, z rezervy vlády sú financované proste projekty a podpora pri ich výjazdoch do regiónov, ale keď to nie je možné na základe sankcie, tak si nájdu iný spôsob, ktorým ducha toho zákona vlastne obídu. A to je problém pri, pri všetkom čo súčasnej vláde akoby vadí pri vykonávaní ich politiky, že neplatia pre nich absolútne žiadne pravidlá ani čo sa týka normálnych zákonov ani čo sa týka ústavných zákonov. Všetko sa dá vyložiť podľa nich inak. Toho ducha zákona si dokáže prispôsobiť tak ako, ako to vyhovuje im.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hajko vo svojom vystúpení spomenul, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa pripravoval v situácii, keď sa Grécko rútilo do bankrotu, a keď politická scéna bola natoľko znepokojená až vystrašená možnými dôsledkami rozpočtovej nezodpovednosti, že sa našiel vzácny konsenzus na tom, že bol prijatý ústavný zákon. A ja si nepamätám na tie čísla, ale na príprave toho návrhu zákona sa podieľali všetky vtedajšie koaličné strany aj strana SMER - sociálna demokracia. A myslím, že okrem Slovenskej národnej strany všetky parlamentné strany teda sa zhodli na, na podobe toho, toho zákona, nie som si teda istý ako poslanci SNS hlasovali. A je tak trochu ale paradoxné, že ten zákon bol schválený. Máme tu ústavný zákon, napriek tomu dnes naďalej hovoríme, že nám hrozí grécka cesta. Je to, je to možno preto, že ten zákon nie je celkom dobre naformulovaný, aby zabránil prepadaniu sa krajiny smerom ku gréckej ceste. A je možné, že by mal byť nastavený prísnejšie, že tie výnimky, ktoré dávajú, dávajú v podstate priestor vláde a nezodpovedné hospodárenie samotným faktom, že, že je nová vláda, je jej vyslovená, vyslovená dôvera, potom dva roky má ochrannú lehotu. A ak sa stane ako v pred predchádzajúcom volebnom období, že v polovici volebného obdobia dôjde k výmene vlády, hoci koalícia zostane defacto zachovaná, tak v postate je celé štvorročné volebné obdobie chránená, chránená tou výnimkou. A aj ja vnímam problém neúcty k inštitúciám. Problém, problém napríklad toho ako, ako sa narába so stanoviskami rady pri schvaľovaní rozpočtu alebo pri schvaľovaní konsolidačného balíčka. Aj to je možno jedným z dôvodov, že sa nezlepšuje situácia verejných financií, že napriek už trom konsolidáciám je stav verejných financií naďalej v kritickom stave z hľadiska dlhodobej udržateľnosti má Slovenská republika vážny, vážny problém. Je to asi aj preto, že akým spôsobom sa na Slovensku za Ficovej vlády robí konsolidácia. Že sa robí primárne na strane príjmov. Robí sa spôsobom, ktorý utlmuje a brzdí hospodársky rast. Nevytvára priestor pre hospodársky rast. Nerobia sa štrukturálne reformy a ne, ne, nerealizujú sa opatrenia, ktoré teda, pán predseda to nazval, že nie je to možné bez politickej odvahy. Lebo pokiaľ chceme konsolidovať verejné financie a chceme ich konsolidovať aj na strane výdavkov, tak nie je to možné robiť bez opatrení, ktoré by boli nepopulárne, ktoré by sa niekomu nepáčili. To nie je, že iba nejaký imaginárny úradníci budú prepustení alebo sa znížia platy členov vlády. To si vyžaduje odvahu, škrtať a šetriť, až sa to dotkne aj, aj ľudí aj inštitúcií aj, aj teda tých, ktorí nejako benefitujú z toho, čo sa prostredníctvom štátneho verejného rozpočtu prerozdeľuje. K tej povinnosti požiadať o dôveru tu už prebehla diskusia a ja sa domnievam, že vláda by mala bezodkladne požiadať Národnú radu o dôveru a keď to nerobí, tak porušuje ústavný zákon, ale teda na ten prístup hovorím, nemalo by nás to prekvapovať, lebo aj po vzťahu k Voľbe kandidátov na ústavných sudcov vo vzťahu k prerokovaniu, prerokovaniu návrhov na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, vládna koalícia postupuje veľmi podobným spôsobom. Ale chcel by som sa dotknúť ešte inej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona, a ktorá sa týka samospráv. Pretože aj samosprávam prestalo platiť to ochranné dvojročné obdobie a voči samosprávam je ústavný zákon nastavený prísnejšie ako voči, voči vláde. V závislosti teda od výšky toho, toho defi, teda výšky, výšky dlhu na alebo podielu na hrubom domácom produkte, tak vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu, ktorý obsahuje medzi...(Nezrozumiteľne vyslovené.) nominálny rast konsolidovaný výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy za predchádzajú, za predchádzajúci kalendárny rok a ak taký návrh predložila, je povinná ho stiahnuť ho z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou. Čiže vláda má predložiť Národnej rade. Kdežto obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť rozpočet, čiže nie predložiť. Vláda to veľmi jednoducho môže obísť, predloží návrh, ktorý je v súlade s touto požiadavkou. V parlamente koaliční poslanci to navrhnú zmeniť a je vymaľované. Ale obec a vyšší územný celok majú povinnosť schváliť takýto rozpočet. V tom vyššom sankčnom pásme nad 47 % podielu HDP, je tam požiadavka vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, a opäť v prípade vlády je tá požiadavka, vláda má tu povinn, nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh. A ak ho predložila a uplynuli tie dva roky, tak je povinná stiahnuť ho a predložiť na novo. Ale nič jej nebráni, aby cez koaličných poslancov to potom pozmenila. A obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť. V tejto súvislosti je to, je to paradoxné, je až absurdné, lebo zodpovednosť za celkovú mieru zadlženia má štát nie samosprávy. Ten, ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaním s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie. A samosprávy v zásad...
=====

... zadlženia má štát nie samosprávy. Ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaní s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie a samosprávy v zásade sa správajú zodpovedne a hospodária zodpovedne napriek tomu majú nastavené prísnejšie pravidlá ako štát a v tejto súvislosti sa vyskytol taký interpretačný spor medzi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstvom financií, ktorý sa týka samospráv a ich povinnosti schváliť vyrovnaný rozpočet a zároveň aj rozpočet, ktorý nezvyšuje výdavky oproti predchádzajúcemu roku, kde vláda alebo teda ministerstvo financií tvrdí, že samosprávy mohli túto povinnosť obísť podobne ako vláda tým, že si schvália rozpočty na budúci rok pred uplynutím tých dvoch rokov a väčšina obcí to tak zrejme aj urobila, kdežto stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bolo, že ústavný zákon nenaformulovali tak, že to nezbavuje obce povinnosti schváliť rozpočet, ktorý je teda nielen vyrovnaný, čo v prípade obcí nie je až taký problém, ale ktorý neobsahuje nominálny rast rozpočtových výdavkov, tak to by ma aj teda zaujímal názor, názor pána predsedu, lebo ja si uvedomujem, že je to absurdné, aby obce, ktoré sa menej podieľajú na zadlžovaní, mali prísnejšie nastavené pravidlá ako štát, ale ak je schválený ústavný zákon a teda mne sa zdá, že ten výklad, ktorý dala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v tejto veci je korektnejší a viac zodpovedá zneniu aj zmyslu ústavného zákona tak, ako je naformulovaný, kdežto výklad ministerstva financií asi aj vzhľadom na to, že štát má v tomto ohľade mäkšie pravidlá, tak v podstate akoby dával návod samosprávam na to, aby obišli sankciu, ktorá vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a ktorá stanovuje prísnejšie podmienky pre, pre samosprávy v porovnaní s tým ako požiadavka vyrovnanosti rozpočtu alebo nezvyšovania rozpočtových výdavkov je v ústavnom zákone formulovaná voči štátu. Ďakujem.

Dámy a páni, ďakujem, pán predseda, za to, že ste prišli do parlamentu, nebudem dlho vystupovať. V prvom rade chcem povedať, že je dobré, že máme inštitúcie, ktoré dohliadajú na, na to, ako hospodária jednotlivé vlády a hovorím to ako ten, ktorý aj odviedol určitý spor s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, keď vlastne nastal jeden z tých mechanizmov kvôli, kvôli výške dlhu Slovenskej republiky a že členom vlády sa mali zmraziť platy. A vôbec to nebolo teda príjemné, keď ja som mal argumentovať, že prečo tie platy sú zmrazené od iného termínu ako vlastne bola presvedčená Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že by mali byť zmrazené a dokonca mali sme, mali sme spor o tom a ťahalo sa to dokonca aj mediálne, čiže hovorím, že nebolo to nič príjemné, ale aj tak som presvedčený, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jednoducho je taká demokratická inštitúcia, na ktorú by sa nemalo útočiť. Však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je stvorená na to, aby, aby počítala, aby donekonečna počítala, prepočítavala to, ako hospodária jednotlivé vlády, aké, aké uplatňujú politiky, ako sa vyvíja dlh krajiny, aký to má dopad na, na jej obyvateľov, pretože najhoršie je, keď ľudia nerozumejú tomu, ako financie v štáte fungujú a ja mám pocit, že sa to zlepšuje, že každý rok sa to zlepšuje medzi ľuďmi, chápu ako čo to znamená deficit, chápu, čo to znamená dlh. Ten čistý a hrubý je to ešte stále také, že, že mnoho ľudí proste potrebuje pochopiť, že prečo sa meria čistý, prečo sa meria hrubý dlh, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má pritom výnimočnú úlohu nielen kontrolovať vládu, ale aj vysvetľovať obyvateľom, čo to znamená, keď sa príjmu konsolidačné opatrenia, aký to, aký to má dosah, ale na druhej strane, aj keď sa prijímajú nové a nové výdavky, čo to znamená do budúcna, ako sa vyvíja demografia a s ňou súvisiaci dôchodkový systém, čo to znamená pre ľudí, ktorí pracujú a ktorí odvádzajú teraz dane a čakajú, že štát sa o nich postará o desať, o pätnásť, o dvadsať rokov. Ja rozumiem, že niektorým vládam vyhovuje, keď občan proste má pocit, že tie peniaze si ten štát dobre že nie tlačí niekde na tlačiarni, a že poste ľudia častokrát nechápu, že tie ich dane, ktoré odchádzajú do štátu, že z nich sa platia platy poslancov, z nich sa platia všetky tie výdavky, o ktorých vláda rozhoduje, že ten dôchodkový systém čerpá peniaze z tých odvodov, ktoré sa platia teraz a tak ďalej, aké sú súvislosti pritom, keď si vláda peniaze požičiava na nejaký úrok, a že ho bude musieť niekedy splatiť, a že tento dlh nejakým spôsobom rastie, nejakým spôsobom sa vyvíja, že to nie je len o tom, že tie peniaze sú požičané, ale že tie peniaze aj maturujú, tie pôžičky maturujú v nejakom čase a treba ich splácať, a že na to splácanie si štát proste často hlavne požičiava nové peniaze za nové úroky, a že tie úroky sa kumulujú a náklady na, na hospodárenie dlhu proste narastajú, a že toto nejakým spôsobom má, má jednoznačný vplyv na chod krajiny a na to, aký je blahobyt ľudí. Aj to, aké sú výdavky na jednotlivé odvetvia v štáte a kde ten štát rozhoduje, že sú jeho priority a kde tie vlády rozhodujú, že sú ich priority. Samozrejme sú tam rôzne mechanizmy a to ako sa čítajú. To ako sa číta ústavný zákon, ako sa čítajú jeho opatrenia, ako sa číta to, že je tu schválené niečo na úrovni ústavného zákona, ktorý má chrániť narastajúci dlh krajiny a potom aj ako sa jednotlivé vlády vysporadúvajú s týmto nárastom dlhu. Áno, je pravda, že iné meranie pri čistom dlhu, hrubom dlhu a tak ďalej, ale toto sú úlohy, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jednoducho má a je jedno, kto je vo vláde, a že či sú vo vláde momentálne SMER, HLAS, SNS alebo predtým to boli iní politici, predtým to bola vláda Igora Matoviča a potom bol premiér Heger alebo Ódor, proste Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nastavuje zrkadlo akejkoľvek vláde, ktorá na Slovensku je a preto je podľa mňa úplne skvelé, že je zriadená ústavným zákonom, a že nie je úplne tak jednoduché ju zrušiť. Sme svedkami rušenia inštitúcií, ktoré nie sú pohodlné, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by tu mala stáť a mala by, ako som už raz povedal, byť zrkadlom akejkoľvek vlády a hospodárenia akejkoľvek vlády, pretože každé hospodárenie každej vlády má dopady nie okamžité a nie také, ktoré sa vyskytnú hneď, ale dlhodobé a tie sa objavujú potom v horizontoch proste ďalších dekád. Preto ja chcem poďakovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť za jej prácu, chcem poďakovať za úsilie, chcem poďakovať za tok že neustále vysvetľujete, ako je to s financiami vlády. Áno, ďakujem aj za tie rozpory, ktoré, ktoré máte v podstate s každou vládou, ktorá snaží sa napĺňať svoje politiky a vy iba strážite to, ako sa vyvíja finančné zdravie našej krajiny. Takže ďakujem za to, že upozorňujete na to a prajem vám proste veľa síl do, do, do ďalších rokov, aby ste, aby tá vaša misia nielen strážiť financie krajiny, ale aj to vysvetľovať obyvateľom, ktorí na konci odovzdávajú svoju moc jednotlivým politikom, a ktorí riadia potom ďalšie roky túto krajinu, tak aby čo najviac rozumeli tomu, v akej kondícii je ekonomika Slovenskej republiky a ako to s ňou vyzerá na ďalšie roky, aby aj na základe toho si dokázali čo najlepšie vybrať svojich zástupcov. Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

Pán poslanec Jakab, chcem sa teda pripojiť k tomu poďakovaniu Rade pre rozpočtovú zodpovednosť za tú robotu, ktorú si robí, ktorú som teda nestihol vo svojom vystúpení, keďže som mal na srdci viacero vecí, ktoré som chcel povedať a ani tak sa mi ich nepodarilo všetkým všetky povedať a je to ale v podstate ocenenie významu nezávislých inštitúcií ako takých, lebo o správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mali rokovať pôvodne v bloku, kde bola aj práva Ústavu pamäti národa, ktorá tam teda ostala, aj, aj správa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a všetky tri sú nezávislé inštitúcie, tá jedna je už papierovo zrušená, aj keď ten zákon ešte nie je podpísaný a nenadobudol účinnosť, majú iné úlohy, ale všetky tri sú dôležité pre fungovanie demokratického právneho štátu a zároveň slobodnej krajiny a slobodnej ekonomiky, lebo tak pamäť národa, historická pamäť jej budovanie, ktoré robí Ústav pamäti národa, ktorý dostal vysokú mieru dôvery, keď všetci prítomní poslanci hlasovali za zobratie jeho správy na vedomie, tak Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý chránil až doteraz oznamovateľov korupcie a ďalšej protispoločenskej činnosti, ale tak aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá chráni zdravie verejných financií a chráni normálny vývoj ekonomiky, sú dôležité inštitúcie, bez ktorých by slobodná a demokratická spoločnosť nemohla normálne fungovať.

Ďakujem za faktickú poznámku pánovi Dostálovi. V tomto sa podľa mňa absolútne zhodujeme. To, že niekto dá správu o stave krajiny, o stave rozpočtu, o stave ochrany oznamovateľov o akomkoľvek stave akejkoľvek časti krajiny a o tom ako akákoľvek vláda funguje, tak vysporiadať sa s tým, aj keď to niekedy nemusí byť pre tú vládu pozitívne, nie je, že proste automaticky zrušia tú inštitúciu. To tak jednoducho v demokracii nefunguje. V demokracii sa odborne argumentuje a ide sa na hĺbku poznania toho problému a vyriešenia toho problému a to neznamená, že, že sa to pretláča mocou, a že tie úrady sa jednoducho rušia, ale takou debatou, ako je napríklad teraz, sa to malo využiť a povedať si, že no dobre, no však čo s tým deficitom. Ako je možné, že neklesol ani o nič a práve naopak sa stále dvíha, aj keď máme po troch konsolidáciách, ako je to možné, že nominálne je ten deficit takmer dvojnásobný, ako je možné, že proste náklady na dlh nám rastú niekoľkonásobne, pomaly sú dvojnásobné, ako boli pred pár rokmi, ako je možné, že máme také rizikové prirážky, ako je možné, že jednoducho vývoj demografie sociálneho systému je proste v rozpore, a že to nie je udržateľný systém. Toto sú veci, ktoré sa majú diskutovať a hľadať riešenia, nie pretláčať mocou a uzurpovať si právo na to, že, že keď má niekto moc, tak môže rušiť čokoľvek, čo mu protirečí a nejde mu to po ruke. Takže ešte raz. Ďakujem veľmi pekne Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, že naprieč vládami si robí a plní svoju povinnosť kontrolovať zodpovedne. Ďakujem pekne.

Ak je záujem, tak môžem vystúpiť. Tak môžem.

Ďakujem pekne. Dovolím si teda zareagovať na to, čo už tu bolo spomínané. Pán poslanec Dostál, čo sa týka samospráv, áno, podali ste to presne. My si myslíme, že ten ústavný zákon voči samosprávam je príliš prísny a naozaj samosprávy v strednedobom horizonte vzhľadom na to, že sú na nich pravidlá prísne, čo sa týka bežného rozpočtu a tak ďalej, netvoria veľký dlh, ale v strednedobom horizonte vždy sú niekde pri vyrovnanom rozpočte a tým pádom sa nepodieľali na tom zlom stave ...
=====

Sú na nich pravidlá prísne, čo sa týka bežného rozpočtu a tak ďalej. Netvoria veľký dlh, ale v strednodobom horizonte vždy sú niekde pri vyrovnanom rozpočte a tým pádom sa nepodieľali na tom zlom stave verejných financií tak ako centrálna vláda. Napriek tomu tie existuje pravidlá sú na samosprávy prísne a najmä vidíme problém v budúcom roku, keby tie pravidlá hovoria o tom, že nie ako v prípade centrálnej vlády, že vláda má vyrovnaný rozpočet poslať do parlamentu, ale parlament ho môže zmeniť. A že tie samosprávy musia schváliť vyrovnané rozpočty. Myslíme si, že toto pravidlo je teda príliš prísne a malo by sa zmeniť aby to nebolo takéto, takto drakonické pre samosprávy.
My sme mimochodom na to aj upozornili ministerstvo financií či teda nie je ochota aspoň pre malú technickú novelu ústavného zákona práve čisto z titulu samospráv. Samozrejme prihovárame sa za väčšiu novelu. Zdá sa že je tu konsenzus napríklad o tom, aby sa sledoval skôr čistý dlh a máme ešte aj iné po vyše 10 rokov skúsenosti s ústavným zákonom, iné modernizačné veci, ktoré by sa mohli v tom ústavnom zákone zmeniť. Ale priamo na ministerstvo financií sme aj presne upozornili či aspoň takáto technická novela, čo sa týka samospráv by nebola možná.
Ďakujem za teda podporu aj nejaký historický exkurz, ako som hovoril v predchádzajúcom slove. Je úplne prirodzené, že existujú konflikty medzi aktuálnou vládou a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má nastavovať zrkadlo. Ako jeden ste spomínali, ale možno pridám taký ten väčší, čo sa týka rodinného balíčka, kde sme teda apelovali pre tú pred, predchádzajúcu vlád, že by mal byť kompenzovaný a teda aj cez Ústavný súd vlastne časť tých opatrení, čo týka krúžkovného, nakoniec Ústavný súd aj zrušil.
Čo sa týka predchádzajúcej vlády, tam sme napríklad boli kritický v tom, že mysleli sme, že ten vyrovnaný rozpočet, ktorý poslala do Národnej rady mal byť oveľa kvalitnejšie zostavený a nie zostavený tak, že priamo v texte ministerstvo financií hovorilo o tom, ako ten rozpočet ohrozuje vôbec základy fungovania štátu. A tak isto mohla tá predchádzajúca úradnícka vláda pripraviť rozpočet aj pre súčasnú vládu, keďže tie voľby boli tak neskoro od roku a teda bol objektívne malý čas na prípravu rozpočtu. A nejaká kostra rozpočtu by určite mohla pomôcť. A možno z mojej strany bola kritika na tú úradnícku vládu aj v tom, a to je moja posledná poznámka, čo sa týka samotnej novely ústavného zákona pretože to bolo viacročná snaha zmodernizovať tento zákon. Tento zákon prešiel prvým čítaním, zdalo sa že je podpora aj zo strany koalície, aj zo strany časti opozície. Samotné výdavkové limity napríklad vo forme normálneho zákona prešli vyše, teda ústavnou väčšinou počtu hlasov. A bohužiaľ, úradnícka vláda stiahla hlasovanie o tejto novele ústavného zákona v druhom čítaní, nedala možnosť parlamentu, aby sa teda prejavil či naozaj je tu koalično-opozičná zhoda na modernizácii toho ústavného zákona. A preto v súčasnosti sme v takomto komplikovanom stave kedy vlastne potom určitým nedodržiavaním alebo obchádzaním tých sankcií. Niektoré sankcie sú samozrejme objektívne príliš tvrdé. Dochádza k znižovaniu hodnovernosti samotného zákona a preto sme sa opakovane aj pýtali súčasné ministerstvo financií, či nemá snahu skúsiť získať opätovne nejaký konsenzus a naprieč politickým spektrom aby sa modernizoval tento ústavný zákona a zároveň aby nebolo aj tak ľahké potom tie sankcie, ktoré budú primerané aj obchádzať tak ako je to v súčasnosti.

Ďakujem pán predsedajúci. Ďakujem pánovi predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a vyjadrenie sa k tým veciam ku ktorým som sa aj vyjadroval a teda pýtal som sa. Ja úplne súhlasím s tým, že teda pravidlo pre samosprávy je nastavené neprimerane prísne a teda paradoxne prísnejšie pre samosprávy ako pre štát ktorý sa podstatnou mierou podieľa na zadlžovaní a zhoršovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií. A malo by sa zmeniť a na tom by možno bola aj zhoda, ale keď raz to pravidlo platí, no tak by sa malo korektne uplatňovať. A ak nie sme s ním spokojný tam by sme ho mali zmeniť a nie dávať návody ako to pravidlo obchádzať, čo v tomto prípade obávam sa že urobilo práve ministerstvo financií a tie samosprávy možno aj uvedomujúc si tú nespravodlivosť to využili.
Hovorili ste o tom, že ste sa obrátili na ministerstvo financií ohľadom nejakej možnosti aspoň technickej novely ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv alebo prípadne aj snahy hľadať nejaký širší konsenzus na asi širšiu novelu. Ja osobne za seba poviem, že som, teda neviem ako ste dopadli a či ministerstvo financií niečo také zavažuje, ale teda ja som pomerne skeptický k tomu, že sa nájde ústavná zhoda v rámci tohto parlamentu pri súčasnom stave vzťahov medzi koalíciou a opozíciou. Ale možno na tých technických veciach, ktoré sa týkajú samospráv, a ktoré by každý racionálne uvažujúci poslanec mohol akceptovať, tak možno na tom by sa našla. A teda úplne súhlasím aj s tým, že možno ak sú niektoré tie sankcie príliš tvrdé, ale nemali by sa obchádzať a teda netýka sa to len toho samosprávneho, ale aj ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)