43. schôdza

ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci, hoci to robí, robí veľmi opatrným spôsobom, ale v podstate nás upozorňuje na to, že ak budete takto pokračovať, tak sa na tú grécku cestu dostaneme. Toto nám hrozí. To znamená, tu nerokujeme o nejakých fazuľkách, keď tu máme túto správu. My rokujeme o tom, čo bude s týmto štátom o niekoľko rokov. Ak budeme takto pokračovať ďalej, tak sa dostaneme na tú grécku cestu. A toto robí rozpočtová rada.
A teraz, čo s ňou robí vláda? Pozrime sa, čo s ňou robí vláda. Minister financií tu stál a predstavoval štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtovej rade venoval hádam tretinu svojho vystúpenia a štýl takéhoto: Čo to s nami robia? To je politická inštitúcia? To re... predsedu, ta toho si tam dali Oľanáci a neviem čo vykrikoval. Samozrejmé, že vždy sú politické nominácie, keď sa dopĺňa rozpočtová rada. Ale on dehonestoval túto inštitúciu v priamom prenose. On neútočil na predsedu, on útočil na inštitúciu. To je dôležité. A keď si rozoberiete rad-radom, ako sa tu útočí na inštitúcie, však sme, máme čerstvý príklad, úrad pre oznamovateľov, my sme ho zničili, my sme zničili inštitúciu, a ničíme tie inštitúcie jedny za druhým, jednu za druhou. A tým pádom vlastne ničíme štát. To je veľmi dôležitá vec.
A nie, aby sa nečkalo len ministrovi financií, ja som bol nedávno na diskusii, na verejnej diskusii v rozhlase s ministrom práce. Išiel vybuchnúť. Čo to tí v tej rozpočtovej rade robia? Oni si, oni vyčíslili, že aký bude dosah tretieho konsolidačného balíka na ľudí, na rodinu s dvoma deťmi, 850 eur. To nemajú vlastnú robotu? To musia toto vyčíslovať, takúto nadprácu robiť? A čo majú robiť? Prosím vás pekne, čo majú, však to je ich robota. Keď rozpočtová rada vypočíta, že len pre tretí konsolidačný balík bude hrubý domáci produkt, rast hrubého domáceho produktu skoro o pol percenta nižší, a tak ako to je, to je skutočne ako je to tak. Jednoducho oni to, oni musia na to upozorňovať. A my to hádžeme, nie my, ale vláda to hádže do koša. A ešte dehonestuje túto inštitúciu.
Takže my sa doslova zahrávame s ohňom a skončí to tým, že, opakujem, zákon, ústavný zákon prijalo celé politické spektrum. Celé politické spektrum. Tuším to bolo 2015, ak si to dobre pamätám. Celé politické spektrum. A teraz jedna časť politického spektra, lebo jej to vyhovuje, lebo sa cíti prichytená, tak jedna časť politického spektra bude túto inštitúciu dehonestovať a neviem, kam ju chce až dotlačiť. Však my si týmto spôsobom, vlastne my sa chceme klamať. My sa chceme klamať, pretože nie sme schopní sa pozrieť do zrkadla, čo sa deje.
Takže, prosím vás, keď rokujeme o tejto, o tejto správe, uvedomme si aj tieto veci. Ja by som bol veľmi rád napríklad, čo je legitímna požiadavka, aby v prípade schvaľovania rozpočtu, štátneho rozpočtu, bol povinne prítomný predseda rady. Povinne prítomný. Nieže ako to bolo tento rok, že mu tri dni pred tým, ako sa rokovalo o rozpočte, poslali nejaký, nejaký rozpočet, hej? Tak sa muselo cez víkend nejako, nejako chystať a bol som na tom zasadnutí výboru, nedostal ani poriadne slovo predseda rozpočtovej rady. To takto, takto chceme pokračovať ďalej? Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, keď som ťa počúval, tak som si uvedomil, že pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán Kišš, vy máte jedno šťastie (povedané so smiechom), že ste ustanovený ústavným zákonom, lebo ináč by ste už boli dávno zrušený, ako bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov. No proste robíte problémy, tak vás treba zrušiť, alebo možno v tom lepšom prípade by vás prevelili povedzme pod ombudsmana, tam by ste dostali nejaké oddelenie, že môžete kontrolovať nie ľudí, či sú zneužívané ich práva, ale ekonomické ukazovatele.
Pán kolega Hajko, ty si jasne povedal, že nevedia doplniť ďalšieho člena. Nechcú. A mňa napadlo, že to isté je pri tom Ústavnom súde. No to je najlepšia cesta nechať aj toto, aj ten Ústavný súd vymrieť. No proste kým oni všetci vymrú a potom síce to bude tak, ako za komunizmu, že síce v ústave bol Ústavný súd, ale nebol, neexistoval. To je slovenská cesta. V ´91., v 90. roku bol prijatý lustračný zákon. Slovenská republika po jej vzniku v ´93. ho prijala, ale nezriadila inštitúciu, ktorá by to robila. Čiže bol lustračný zákon, ale nebol výkon, nemal kto to vykonávať. Tak toto smerujeme k vedúcej úlohe vládnej koalície. Čiže čokoľvek, čo nás tu má rušiť, nejakým spôsobom síce môže byť na papieri, aby sme sa ukázali pred Európou, že sme demokratickí, ale nebude existovať. Nebude existovať. A keď ešte zatiaľ bude existovať, no tak ho budeme ignorovať, vlastne ako keby sme ho zrušili. Treba si pekne sledovať tieto kroky, lebo tu sa stráca akákoľvek ochota byť kontrolovaný. Vidíme to pri tých odvolávaniach, vidíme to pri všetkých inštitúciách, ktoré kontrolujú túto vládnu koalíciu.
Hovorí to o tom akože, alebo ona nechce, aby ich niekto kontroloval, alebo už je v takej zlej situácii, že iné jej neostáva, len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hajko, pán poslanec Mikloško mi to teraz zobral z úst, lebo presne to mi napadlo pri vašom vystúpení, že ak by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nebola ukotvená v ústavnom zákone, tak by pán predseda to zrejme nasledoval osud pani predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej, lebo teda tie vyjadrenia, ktoré ste spomínali v úvodnom vstupe pána ministra financií pána Kamenického pri uvádzaní návrhu rozpočtu, tak voči, voči Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa vymedzoval podobným spôsobom, ako sa vymedzoval voči vyjadreniam niektorých opozičných politikov, čo teba bolo zjavne neprimerané, nehovoriac o tom, že pri uvádzaní rozpočtu mal naozaj uvádzať rozpočet a nehovoriť, že za to môže Matovič, Ódor, Heger a čo zlé povedali ktorí opoziční politici, alebo ak nesedia vyjadrenia rozpočtovej rady, ale mal uvádzať rozpočet.
A súhlasím aj s tým, že spochybňovanie inštitúcií je cestou do pekla a neúcta k inštitúciám, ktorá sa prejavuje počas súčasnej vlády a teda v súčasnom období zo strany predstaviteľov vládnej koalície, je podľa môjho názoru nebezpečná, lebo bez fungujúcich inštitúcií nemôže fungovať demokracia, nemôže fungovať právny štát, ale nemôže dobre fungovať ani hospodárstvo, a teda dotkne sa to životov všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú.

Áno, ja sa pripájam k tomu, čo ste, kolegovia, povedali, a to je skutočne, možno niekomu aj napadlo, že ak nám nesedí tá inštitúcia, tak čo tak ju zrušiť, možno premenovať, ale (povedané so smiechom) v podstate zmeniť, zmeniť jej, zmeniť jej vedenie a možno ju nejakým spôsobom pacifikovať. Áno, áno, myslím si, že to je legitímna úvaha, pretože tak, ako sa správa vláda k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, tak to nasvedčuje, že keby bola taká príležitosť, môže sa také niečo stať.
Ja ťa, kolega František, trošku doplním. Je tam tá rada, tá rada je plná, je obsadená, hej, teraz tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, personálne, ale je tam presluhujúci človek, tak by som to povedal. Tak to funguje. Ale v podstate máš pravdu, pretože ten človek, ktorý tam presluhuje, tak v podstate on nevie dňa ani hodiny, hej, a tiež ako byť na mieste predsedu, tak neviem, neviem, s kým počítať, hej? Pretože kto, kto bude ten môj nový kolega? Taký alebo hentaký, hej? Takže je to, samozrejme, nebezpečná situácia, keď sa to personálne takýmto spôsobom podceňuje, alebo účelovo naťahuje, aby sa, aby, aby tá rada konala, aby bola pacifikovaná týmto spôsobom.
Takže ja len zopakujem, v každom prípade, by sme sa mali vážne zamyslieť nad tým, ako Rade pre rozpočtovú zodpovednosť vrátiť jej váhu a obávam sa, že možno bude musieť prísť až na nejaký kolaps, hej, aby sme si potom uvedomili, že tá rozpočtová rada nás pred tým kolapsom vystríhala.

Pán kolega Hajko, hovoril si o tom, koľko času venoval pán minister Kamenický opakovane Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a ako sa nevhodným spôsobom vyjadroval k jej práci, k jej návrhom, k jej upozorneniam a že tak robili aj iní ministri.
Áno, ja to vnímam veľmi podobne, že táto vláda, keď sa jej niečo nepáči, keď tu je niekto kritický k tomu, ako rozmýšľa, alebo keď tu vôbec dáva nejaké zmysluplné návrhy do budúcnosti, tak sa obráti proti nim a týmto dehonestujú inštitúcie, ktoré nás navyše upozorňujú na reálne riziká, v tomto prípade reálne riziko hospodárskeho vývoja, ktoré však naša vláda opakovane ignoruje, nie? Boli sme toho svedkami pri štátnych rozpočtoch za minulé roky, pri konsolidačných balíkoch, ktoré prišli z neba len tak, bez premyslenia, bez dialógu, bez diskusie. Tá diskusia sa tu odohrávala potom pracne u nás v parlamente na tejto pôde. A toto isté sa nám stalo nedávno zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá bola totálna neúcta k inštitúcii, teda ako funguje.
Zopakujem to, čo sa stalo včera a dnes. Navrhovali sme, aby aspoň tú správu Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú tu máme od marca, sme prerokovali najprv, kým teda príde k nejakému verdiktu. Nie. Včera odhlasovali zrušenie úradu a dneska tú správu posunuli na ďalší rok. Áno, na ďalšiu schôdzu, ktorá bude ďalší, ďalší rok. Takže totálna neúcta k inštitúciám, a ja k tomu pridám, aj neúcta k mimovládnym organizáciám, ktorú sme na pôde parlamentu tu silno zažili, neúcta k opozícii, ku komukoľvek, kto je k tejto vláde kritický.
A podporujem aj tvoju myšlienku, aby pri prerokovávaní štátneho rozpočtu bol povinne prítomný predseda rozpočtovej rady.
Ďakujem.

(Zaznelo mimo mikrofónu.) Ďakujem pekne za slovo.
Dovolím si reagovať na to, čo tu odznelo, aby ste teda mali možnosť prípadne ešte dodatočných reakcií.
Takže čo sa týka povinnosti požiadať o dôveru, náš výklad je taký, že požiadať o, vláda by mala požiadať o dôveru bezodkladne s tým, že keď pošle túto žiadosť do Národnej rady, podľa rokovacieho poriadku je tridsať dní na to, aby Národná rada uskutočnila hlasovanie. Čiže náš odhad bol, že do konca roka takéto niečo sa udeje. To podľa nás predpokladá ústavný zákon.
Čo sa týka druhého bodu, že tu bola rozdeľovaná nejaké rezerva. Podľa ústavného zákona nemôže sa používať v súčasnosti rezerva vlády ani premiéra. To, asi čo bolo spomínané, predpokladám, pri výjazdovom rokovaní vlády, bola rezerva na ministerstve financií. Tam je, tam boli rozpočtované výdavky na dotácie v objeme 17 miliónov eur. Neviem, či sa použilo do dvoch miliónov alebo niečo také, takže nejedná sa o porušenie sankcie, že by sa použila rezerva vlády alebo premiéra. A potom z tých ostatných komentárov, ďakujeme pekne za podporu, treba však upresniť, že teda na, áno, pôvodne sme na finančný výbor k rozpočtu prvýkrát po dlhej dobe neboli pozvaní, ale keď sme došli, tak dostali sme slovo a zároveň pán predseda mi teda udelil slovo v tej neverejnej časti rokovania, kde sa teda dalo odborne argumentovať. A určite dáva zmysel, aby rozpočtová rada tak, ako bolo štandardom v minulosti, bola pri rokovaní štátneho rozpočtu na finančnom výbore.
Takisto určite nie je dobré vo všeobecnosti, aby sa útočilo na nezávislé inštitúcie, a najmä, ak pri tých útokoch je argumentované veľmi veľkými nepresnosťami. Čo sa týka napríklad členov rozpočtovej...
=====

Aby sa útočilo na nezávislé inštitúcie. A najmä, ak pri tých útokoch je argumentované veľmi veľkými nepresnosťami. Čo sa týka napríklad členov Rozpočtovej rady, všetci boli zvolení významnou ústavnou väčšinou, kde boli odhlasovaní teda nie len vtedajšou koalíciou ale aj opozíciou. Bavíme sa o trojciferných číslach. Zároveň to členstvo je obmedzené na jedno obdobie siedmich rokov bez možnosti pokračovania. Práve preto, aby členovia boli maximálne nezávislí. A teda naozaj tie, výrazné nepresnosti, ktoré spomína minister financií, sú prekvapujúce. Keďže čo sa týka tých posledných dvoch členov, zároveň došlo aj k novinke verejnému vypočúvaniu, ktoré takisto bolo výrazne transparentnejšie ako väčšina volieb, ktoré sa v krajine uskutočňujú a takisto v súlade s tou najnovšou smernicou Európskej komisie, ktorá práve dáva veľký dôraz na to, aby fiškálne rady, čiže v našom prípade Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bola vedená naozaj nezávislými odborníkmi. Samozrejme, nejaké pnutia medzi nami a ministerstvom financií je prirodzené. Musím zatiaľ konštatovať, že všetky nepresnosti, prešľapy na ktoré sme upozorňovali v minulosti ako nesprávne aplikovanie metodiky, ako rôzne odhady, tak zatiaľ si dovolím neskromne povedať, že to skóre je určite na našej strane. Každopádne je prirodzené, že existujú nejaké pnutia medzi rozpočtovou radou, ktorá defacto svojim spôsobom kontroluje ministerstvo financií, ale mali by sa určite všetky tieto diskusie viesť v vecnom, korektnom a v pravdivej forme. Čo sa týka kritiky, že okrem dopadu na verejné financie, ktoré samozrejme, sledujeme pri konsolidácií, robíme aj takzvané tak ako v minulosti, robíme aj distribučné analýzy, to znamená dopady. Bolo by dobré určite, obyvateľstvo by ocenilo, keby existovali aj takéto nápočty či už zo strany ministerstva financií alebo ministerstva práce. Nám ústavný zákon vyslovene hovorí, že je to súčasťou našej agendy, že máme sledovať aj medzigeneračnú solidaritu.
Toľko asi zatiaľ, ďakujem pekne.

Pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak hoci ten spôsob akým vystupoval pán minister Kamenický voči rade pri uvádzaní rozpočtu bol naozaj nie veľmi na mieste, aby som to povedal veľmi decentne. Tak predsa len je tam nejaký rozdiel, že aspoň na tom výbore ste dostali slovo. Teraz tu máte možnosť vystúpiť s, so správou rozpočtovej rady. Teda keď to porovnáme s tou druhou tu zmieňovanou inštitúciou aj predsedníčkou pani Zuzanou Dlugošovou, tak ona prišla na Ústavnoprávny výbor a teda chcela v rámci rôzneho vystúpiť k návrhu novely, poslaneckému návrhu novely zákona o rade, teda o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vtedy ten návrh nerušil celý úrad, ale iba znižoval mieru ochrany oznamovateľov. A teda chcela upozorniť poslancov na možný nesúlad toho návrhu zákona s, s európskou smernicou. Poslanci koaliční odhlasovali, že nemôže vystúpiť ani v rámci rôzneho povedať, povedať pár slov. Potom tu bol návrh, myslím, od pána poslanca Grendela, aby mohla vystúpiť v pléne, keď už vláda navrhovala zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, to koaliční poslanci odmietli. Tak potom prišla na Ústavnoprávny výbor, kde sme rokovali v druhom čítaní o návrhu na zrušenie úradu, že sa aspoň teda tam vyjadrí v rámci druhého čítania, čo sa úplne bežne komukoľvek relevantnému dáva slovo a ani tam koaliční poslanci nesúhlasili s tým, aby sa predsedníčka úradu vyjadrila k zrušeniu úradu.

Ďakujem vám za vystúpenie, pán predseda. Čo sa týka vlastne tej dotácie pre, na výjazdovom rokovaní vlády, čo sme sa bavili, tak to je vlastne to, čo akoby z nášho pohľadu súčasná vláda, však samozrejme, keď si, keď majú zmrazené platy a zvýšia si ich cez paušálne náhrady, tak v konečnom dôsledku neporušili ten zákon, ale porušili duch toho zákona. Hej, keď je sankcia, že nemáte mať zvýšené platy, tak je to asi kvôli tomu, že to má byť ako sankcia pre tú vládu, aby sa zamysleli nad tým, aby lepšie hospodárili, ale keď to vlastne obídu toho ducha zákona tým, že si zvýšia paušálne náhrady tak, aby vlastne nieže dorovnali, ale úplne predbehli to zvýšenie platov, ktoré mali mať, tak je to porušenie ducha zákona. Tak, takisto ako vnímame porušenie ducha zákona keď majú prísť do parlamentu požiadať o svoju dôveru, a oni potom hovoria, že však tam nie je stanovený žiaden termín a nikdy nemusia prísť. Alebo keď sme zvyknutí, že z, z rezervy vlády sú financované proste projekty a podpora pri ich výjazdoch do regiónov, ale keď to nie je možné na základe sankcie, tak si nájdu iný spôsob, ktorým ducha toho zákona vlastne obídu. A to je problém pri, pri všetkom čo súčasnej vláde akoby vadí pri vykonávaní ich politiky, že neplatia pre nich absolútne žiadne pravidlá ani čo sa týka normálnych zákonov ani čo sa týka ústavných zákonov. Všetko sa dá vyložiť podľa nich inak. Toho ducha zákona si dokáže prispôsobiť tak ako, ako to vyhovuje im.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hajko vo svojom vystúpení spomenul, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa pripravoval v situácii, keď sa Grécko rútilo do bankrotu, a keď politická scéna bola natoľko znepokojená až vystrašená možnými dôsledkami rozpočtovej nezodpovednosti, že sa našiel vzácny konsenzus na tom, že bol prijatý ústavný zákon. A ja si nepamätám na tie čísla, ale na príprave toho návrhu zákona sa podieľali všetky vtedajšie koaličné strany aj strana SMER - sociálna demokracia. A myslím, že okrem Slovenskej národnej strany všetky parlamentné strany teda sa zhodli na, na podobe toho, toho zákona, nie som si teda istý ako poslanci SNS hlasovali. A je tak trochu ale paradoxné, že ten zákon bol schválený. Máme tu ústavný zákon, napriek tomu dnes naďalej hovoríme, že nám hrozí grécka cesta. Je to, je to možno preto, že ten zákon nie je celkom dobre naformulovaný, aby zabránil prepadaniu sa krajiny smerom ku gréckej ceste. A je možné, že by mal byť nastavený prísnejšie, že tie výnimky, ktoré dávajú, dávajú v podstate priestor vláde a nezodpovedné hospodárenie samotným faktom, že, že je nová vláda, je jej vyslovená, vyslovená dôvera, potom dva roky má ochrannú lehotu. A ak sa stane ako v pred predchádzajúcom volebnom období, že v polovici volebného obdobia dôjde k výmene vlády, hoci koalícia zostane defacto zachovaná, tak v postate je celé štvorročné volebné obdobie chránená, chránená tou výnimkou. A aj ja vnímam problém neúcty k inštitúciám. Problém, problém napríklad toho ako, ako sa narába so stanoviskami rady pri schvaľovaní rozpočtu alebo pri schvaľovaní konsolidačného balíčka. Aj to je možno jedným z dôvodov, že sa nezlepšuje situácia verejných financií, že napriek už trom konsolidáciám je stav verejných financií naďalej v kritickom stave z hľadiska dlhodobej udržateľnosti má Slovenská republika vážny, vážny problém. Je to asi aj preto, že akým spôsobom sa na Slovensku za Ficovej vlády robí konsolidácia. Že sa robí primárne na strane príjmov. Robí sa spôsobom, ktorý utlmuje a brzdí hospodársky rast. Nevytvára priestor pre hospodársky rast. Nerobia sa štrukturálne reformy a ne, ne, nerealizujú sa opatrenia, ktoré teda, pán predseda to nazval, že nie je to možné bez politickej odvahy. Lebo pokiaľ chceme konsolidovať verejné financie a chceme ich konsolidovať aj na strane výdavkov, tak nie je to možné robiť bez opatrení, ktoré by boli nepopulárne, ktoré by sa niekomu nepáčili. To nie je, že iba nejaký imaginárny úradníci budú prepustení alebo sa znížia platy členov vlády. To si vyžaduje odvahu, škrtať a šetriť, až sa to dotkne aj, aj ľudí aj inštitúcií aj, aj teda tých, ktorí nejako benefitujú z toho, čo sa prostredníctvom štátneho verejného rozpočtu prerozdeľuje. K tej povinnosti požiadať o dôveru tu už prebehla diskusia a ja sa domnievam, že vláda by mala bezodkladne požiadať Národnú radu o dôveru a keď to nerobí, tak porušuje ústavný zákon, ale teda na ten prístup hovorím, nemalo by nás to prekvapovať, lebo aj po vzťahu k Voľbe kandidátov na ústavných sudcov vo vzťahu k prerokovaniu, prerokovaniu návrhov na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, vládna koalícia postupuje veľmi podobným spôsobom. Ale chcel by som sa dotknúť ešte inej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona, a ktorá sa týka samospráv. Pretože aj samosprávam prestalo platiť to ochranné dvojročné obdobie a voči samosprávam je ústavný zákon nastavený prísnejšie ako voči, voči vláde. V závislosti teda od výšky toho, toho defi, teda výšky, výšky dlhu na alebo podielu na hrubom domácom produkte, tak vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu, ktorý obsahuje medzi...(Nezrozumiteľne vyslovené.) nominálny rast konsolidovaný výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy za predchádzajú, za predchádzajúci kalendárny rok a ak taký návrh predložila, je povinná ho stiahnuť ho z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou. Čiže vláda má predložiť Národnej rade. Kdežto obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť rozpočet, čiže nie predložiť. Vláda to veľmi jednoducho môže obísť, predloží návrh, ktorý je v súlade s touto požiadavkou. V parlamente koaliční poslanci to navrhnú zmeniť a je vymaľované. Ale obec a vyšší územný celok majú povinnosť schváliť takýto rozpočet. V tom vyššom sankčnom pásme nad 47 % podielu HDP, je tam požiadavka vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, a opäť v prípade vlády je tá požiadavka, vláda má tu povinn, nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh. A ak ho predložila a uplynuli tie dva roky, tak je povinná stiahnuť ho a predložiť na novo. Ale nič jej nebráni, aby cez koaličných poslancov to potom pozmenila. A obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť. V tejto súvislosti je to, je to paradoxné, je až absurdné, lebo zodpovednosť za celkovú mieru zadlženia má štát nie samosprávy. Ten, ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaním s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie. A samosprávy v zásad...
=====