43. schôdza

Pán poslanec Dušenka, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
To, čo tu treba naozaj dookola opakovať, je, že dočasného šéfa vyberie pán predseda Národnej rady, podpredseda strany HLAS Richard Raši bez toho, aby dostal akékoľvek odporúčania od výberovej komisie. Teda pardon, bude mať jedného radcu a tým radcom je Matúš Šutaj Eštok, ktorý si vyberie nového šéfa Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Vďaka tomu bude môcť podať žiadosti na úrad na preradenie alebo prepustenie nepohodlných policajtov alebo iných zamestnancov. Nebude sa musieť obracať na žiadnu prokuratúru, nič. Tento dočasný predseda tu bude minimálne dva mesiace, pretože najbližšia schôdza riadna bude až na konci januára, ale ani s tým sa rozhodne nebudú ponáhľať, pretože poznáme prípady, ako sa tu volia sudcovia Ústavného súdu. Dva roky nie je táto Národná rada schopná vybrať jedného z dvoch kandidátov, ktorých už máme navrhnutých. To isté platí aj o guvernérovi Národnej banky Slovenska. Dva roky nadsluhuje, pretože táto Národná rada nie je schopná zvoliť nástupcu a rovnako sa ani nebude ponáhľať s výberom šéfa úradu, pretože bude tam ich dosadený človek, ktorý nebude musieť spĺňať absolútne žiadne kritéria, teda pardon, len tie úplne najjednoduchšie. A tak, ako pripustila aj včera na výbore pani štátna tajomníčka Kurilovská, šéfom úradu bude môcť byť kľudne aj asistent ktoréhokoľvek koaličného poslanca. Jedinou podmienkou je, aby nebol členom politickej strany, žiadne skúsenosti, žiadna znalosť problematiky, nič. Jednoduché, výber.

Pán poslanec Sabo, nech sa páči. Nie je tu pán poslanec, dobre.
Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja som chcela zareagovať na kolegyňu v tom, čo hovorila, čo sa týkalo pána predsedu a pána ministra Šutaja Eštoka, pretože tiež považujem za mimoriadne znepokojivé, keď kvôli takýmto osobným sporom ideme robiť také zásadné rozhodnutia, ako je zmena, rušenie nejakého orgánu a zastrájať sa niečím, ako je menenie agendy alebo presúvanie agendy ochrany obetí trestných činov. To je naozaj na škodu obetí trestných činov a nie na ich pomoc.
Zároveň ak by ste chceli naozaj tento úrad posilniť a posilniť by ste ho chceli úprimne a nie takýmto smiešnym fabulovaním dôvodov, tak by ste zvýšili jeho kompetenciu udeľovať pokuty. Veď v zahraničí presne toto financuje tieto úrady, že tie pokuty, ktoré môžu dávať za napríklad protispoločenskú činnosť alebo za konanie proti týmto oznamovateľom, sú šialene vysoké. Ale na Slovensku sa toto nedeje. Vidíme to na Úrade na ochranu osobných údajov, kde tento úrad môže dávať pokuty v miliónoch a najvyššia pokuta, ktorú zatiaľ udelil, je nejakých 50-tisíc eur. To znamená, že ak tieto úrady chceme posilňovať, tak ich motivujme k tomu, aby naozaj protispoločenskú činnosť alebo šikanovanie zamestnancov, alebo nedodržiavanie napríklad legislatívy, ktorá súvisí s ochranou osobných údajov, naozaj prísne sankcionovali a tým by si vedeli na seba tieto úrady aj zarobiť. Ale toto sa nedeje, preto tam nie je úplne úprimný zámer a mechanizmus, ako tento úrad posilniť, ako ho zlepšiť, ale ide tam čisto o politický kalkul.

Pán poslanec Muňko Dušan. Nie je tu.
Pán poslanec Šipoš.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa Kolíková, za vaše vystúpenie. Opäť odborné, pripravené argumentačne.
Nemajú argumenty vládni politici a Šutaj Eštok, ktorý už ani nemá argumenty, aby tu sedel, aby to počúval, už ani do toho mobilu nevie pozerať, tak tu namiesto seba pošle Huliaka, ktorý o tom nevie ale že absolútne nič. Ten si tam tiež ťuká do svojho počítača, úplne mimo. Pán Huliak, keď viete k tomuto zákonu niečo povedať a sedíte tu ako predkladateľ, tak prosím, prihláste sa a povedzte k tomuto návrhu zákona, prečo ten úrad idete zrušiť. Vy ste tiež sedeli na tej vláde v sobotu. Expresne ste to potrebovali zrušiť, tak láskavo, keď tu sedíte, tvárite sa, že tomu rozumiete, tak vystúpte a dajte argumenty, pretože Šutaj Eštok nie je schopný dať argumenty, Richard Raši nie je schopný dať argumenty. Minule tu sedel Ráž, ktorý nepovedal absolútne nič k tomuto zákonu. Poslali tu Šaška, ktorý tu sedel a nevedel povedať nič. My sa pýtame, my argumentujeme, my chceme vedieť ten skutočný dôvod, pretože keď nepoviete žiaden argument, je jasné a evidentné, že jediné, o čo vám ide, je politická pomsta. Vy jednoducho neznesiete, keď vám niekto zákonným spôsobom nastaví zrkadlo. Vy nedokážete prijať, keď prehráte súd, keď dostanete pokutu zákonným spôsobom, keď vám nejaký predseda opozičný výboru zákonným spôsobom nastaví zrkadlo. Jediné, čo dokážete, je odvolať týchto ľudí, zrušiť tieto úrady, zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, rozbiť NAKU. Čo ešte chcete zrušiť, ako chcete ešte rozobrať demokraciu na Slovensku? A jediné, čo viete, robiť si slayády svojim kamarátom, svojim donorom, svojim sponzorom, svojim straníkom. Lenže toto raz skončí, táto lajna, pán minister, toto raz skončí.

Pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyne, páni poslanci, aj za posledný príspevok od pána poslanca Šipoša. Áno, všimla som si, že rušenie úradu, nezávislého Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie, nám prišiel do parlamentu obhajovať pán minister Huliak, minister športu a cestovného ruchu, tak ja očakávam, že nám ku tomu niečo povie. Osobitne sám by mohol vnímať, že aj pre jeho rezort sú dôležité investície z Európskej únie. A ako som už hovorila v mojom príspevku s ohľadom na to, že rušenie nezávislosti tohto úradu, čo sa nedá nijako obhájiť a je jasné, že s tým musí mať problém Európska komisia, tak ohrozuje priamo naše investície z Európskej únie. A zaujímalo by ma, ako sa k tomu postaví aj so svojou zodpovednosťou politickou pán minister Huliak, že či už teda nepotrebuje žiadne investície, či je to Plán obnovy, alebo eurofondy a či mu nevadí, že vlastne tieto peniaze sú teraz naozaj vážne ohrozené, pretože Európsku komisiu naozaj zaujíma, ako bude fungovať ďalej Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie, lebo ten chráni aj európske peniaze, tie, ktoré nám tečú. Tak ak dôjde k problému a nejaké peniaze nám budú pozastavené, tak ja sa chcem opýtať pána ministra Huliaka, ako tu bude vyvodená politická zodpovednosť? A keďže aj on tu teraz sedí v parlamente, zjavne aj na seba prevzal túto politickú zodpovednosť a či ju vyvodí, respektíve či tie obavy, ktoré my máme, že môže tu byť takýto problém aj sankčný, či nám vie ich rozptýliť, keďže tu teraz vystupuje za ministra vnútra.
A je, samozrejme, príznačné, že pán minister nesedí ani v laviciach určených pre ministrov, ani v lavici určenej pre predkladateľa, ale si našiel vzadu miesto, ktoré mu vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší poslanec v rozprave vystúpi za Klub KDH pán poslanec Čaučík.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dnes už, myslím, siedmy rokovací deň riešime jeden jediný problém tejto koalície, čo urobiť s ministrom, ktorý nezvládol svoju funkciu, prehral spory, porušil zákon a namiesto priznania zlyhania teraz žiada parlament, aby mu pomohol zamiesť vlastné chyby pod koberec a koalícia mu v tom ochotne drží kabát.
Úrad na ochranu oznamovateľov má byť zrušený nie preto, že by nefungoval, má byť zrušený preto, že fungoval práve tam, kde si to minister najmenej želal, lebo si dovolil povedať ministrovi vnútra, pán minister, porušili ste zákon. Lebo si dovolil uložiť pokuty, lebo súdy potvrdili, že mal pravdu úrad a nie minister. A reakcia ministra? Nie poučenie, nie náprava, ale útok. Likvidácia inštitúcie, ktorá mu pripomenula, že aj minister má konať v súlade so zákonom.
Dámy a páni z koalície, dnes tu sedíme len preto, aby ste uhasili politický požiar jedného člena vlády, ktorý si nevie priznať, že zlyhal. A horíte pritom vy všetci aj dôvera vo váš vlastný program, vo vaše nasadenie, vo vaše vládnutie. Minister, ktorý prehral všetky súdne spory, ktorý čelil trom pokutám, ktorý nezvláda riadiť rezort bez škandálov a chaosu, tento minister dnes diktuje, že sa má zrušiť nezávislý úrad a vláda mu pritakáva. Prečo? Aby sa zachránilo jeho ego? Aby ste zakryli jeho babráctvo? Pritom všetci viete, že toto rozhodnutie nie je o zlepšení systému, je o pomste. Napriek tomu, že to pán minister dnes ráno popieral, nevidíme tam iný reálny dôvod. Veď sám minister dlhodobo hovorí, že úrad chce zrušiť nie preto, čo robí pre spoločnosť, ale preto, čo robí a čo urobil jemu.
V tomto druhom čítaní sa už nemôžeme tváriť, že diskutujeme len o ideovej, filozofickej alebo politickej línii návrhu. V tejto fáze je našou povinnosťou hodnotiť aj to, či je návrh zákona vykonateľný, prakticky realizovateľný, organizačne zvládnuteľný a či nezanechá štát, občanov a oznamovateľov v právnom vákuu. Preto sa chcem dnes okrem organizačných a technických problémov dotknúť aj toho, čo sa deje mimo tejto sály - v médiách, v Európe, v občianskej spoločnosti a na uliciach.
Návrh zákona nevyvolal obavy len u právnikov či mimovládnych organizácií na Slovensku. Dostali sme vážne varovanie z najvyšších európskych autorít, ktoré sa denne zaoberajú korupciou. Hlavná európska prokurátorka Laura Codru?a Kövesi jasne odkázala Európskej komisii, že zmeny v slovenskom zákone o ochrane oznamovateľov dramaticky oslabujú ochranu whistleblowerov, že sú v rozpore s európskymi štandardami a dokonca môžu negatívne zasiahnuť aj živé prípady, ktoré vyšetruje EPPO - European Public Prosecutor´s Office. Upozornila, že zákon obmedzuje ochranu len na úzky okruh osôb, čo sťaží odhaľovanie korupcie a že retroaktívne účinky môžu poškodiť aj tých, ktorým už bola ochrana priznaná. EPPO zároveň varuje pred možným konfliktom a pravidlami o právnom štáte, ktoré sú základom rozpočtovej podmienenosti v rámci Európskej únie. Keď vám toto hovorí najvyšší orgán Európskej únie pre boj s korupciou, nie je to politický názor, je to červená kontrolka, ktorá by mala zastaviť každý zodpovedný parlament.
Kritiku vyjadrila aj spravodajkyňa Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre ochranu oznamovateľov. Označila návrh za nezlučiteľný s európskymi štandardami právneho štátu a pripomenula, že Slovensko sa týmto smerom môže vydať na cestu, kde omnoho menej prípadov korupcie bude odhalených, pretože odvážni ľudia nebudú vedieť, na koho sa môžu obrátiť a či im štát naozaj poskytne ochranu.
Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. (Rečník sa poďakoval poslancovi, ktorý mu na rečnícky pult položil pohár s vodou.)
Keď Európska prokuratúra a Rada Európy hovoria to isté, nemôžeme to ignorovať. Mimovládne organizácie ako Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko, VIA IURIS a ďalšie spoločne vyzvali parlament, aby návrh v tejto podobe odmietol. Odborne vysvetlili, že zrušením jedného úradu bez zabezpečenej kontinuity a s pochybnými ustanoveniami v zákone klesne ochrana oznamovateľov, zvýši sa riziko odvetných opatrení, oslabí sa boj proti korupcii a zároveň hrozí, že nové orgány nebudú fungovať vôbec alebo budú len formálnou fasádou, ktorá bude mať menej právomocí a menej nezávislosti. Ich apel nebol politický, ich apel bol odborný. Varovali, že ak tento zákon prejde, Slovensko sa stane krajinou, v ktorej bude menej bezpečné upozorniť na korupciu.
Predvčerom sa stovky občanov zhromaždili na Námestí slobody a pochodovali pred parlament s jasným odkazom - nezrušujte Úrad na ochranu oznamovateľov, chráňte oznamovateľov, nie korupciu. Na proteste vystupovali právnici, predstavitelia občianskej spoločnosti aj bývalí verejní činitelia, ktorí pripomenuli, že bez funkčného, nezávislého a odborného úradu sa Slovensko vracia o krok späť do čias, keď bolo odhaľovanie korupcie životným rizikom. Tento protest nebol proti vláde, bol za spravodlivosť, za právny štát, za ochranu ľudí, ktorí riskujú všetko, aby štát fungoval lepšie. To, že občania musia chodiť do ulíc, aby bránili základnú ochranu proti korupcii, je samo o sebe hanbou, ako je aj hanbou pre koalíciu neumožniť vystúpiť predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov, čo sa stalo na ústavnoprávnom výbore. Kolegovia, čoho sa bojíte? Ak ste svoju pravdu o potrebe zrušiť tento úrad, a nahradiť ho novým na zelenej lúke, vytesali do skaly, tak sa predsa nemôžete báť jej vystúpenia. Alebo sa bojíte pravdy, že je to len čistý blud, čo chcete urobiť?
O tejto téme už informujú aj svetové médiá ako Reuters alebo Financial Times a ďalšie. A ich titulky sú jednoznačné - Slovensko oslabuje protikorupčné mechanizmy a rozbíja inštitúciu, ktorá bola hodnotená ako jedna z najfunkčnejších v regióne. Niečo úplne iné, ako pán minister vnútra dnes ráno hovoril. Toto si všímajú a reportujú o tom svetové médiá. To, čo robí vláda, sa prezentuje ako súčasť širšieho trendu. Trendu, ktorý odstraňuje nezávislé inštitúcie, koncentruje moc a oslabuje kontrolu nad vládnymi rozhodnutiami.
Teraz sa vrátim k tomu, čo som naznačil už na začiatku. K organizačným, technickým a právnym otázkam, ktoré táto vláda nedokáže zodpovedať. Dávame pánu ministrovi otázky už šiesty alebo siedmy deň, veľmi konkrétne a praktické otázky, na ktoré nedostávame odpoveď. Tak ja ich tu tiež vymenujem, niektoré z nich. Pýtame sa, kde bude úrad sídliť? Kto bude vyplácať zamestnancov? Kto prevezme spisy? Ako budú fungovať bezpečnostné režimy, informačné systémy, databázy? Kto prevezme stovky prebiehajúcich konaní? A najmä, kto ponesie zodpovednosť, ak oznamovatelia prídu o ochranu? Preto sa chcem sústrediť teraz na jednu základnú líniu otázok. Ako si vláda predstavuje prakticky chod nového úradu, ktorý má nahradiť ten existujúci a či si vôbec uvedomuje, čo všetko to obnáša po formálnej, technickej, logistickej a personálnej stránke. Nechcem sa sústrediť len na technické detaily, ale na podstatu celej veci. Ako si vláda vôbec predstavuje prakticky chod nového úradu, ktorý má nahradiť ten existujúci a či si uvedomuje, čo všetko to obnáša. Lebo ak má nový úrad len prevziať budovy, zamestnancov, systémy, spisy a technológiu a agendu pôvodného úradu, potom je potrebné si položiť aj jednoduchú a nepríjemnú otázku, aký to celé má zmysel? Prečo máme ničiť niečo, čo nechcú nahradiť niečím novým, niečo, čo fungovalo, treba toto naozaj ničiť a prelakovať? Ak je cieľom len prevzatie, tak nehovoríme o reforme, ale o bezbrehom zneužití moci, o politickom čistení, o odstránení nepohodlného orgánu, ktorý si dovolil postaviť zákon nad ministra. V takom prípade vláda vysiela svetu najnebezpečnejší odkaz, že moc nepotrebuje argumenty, že moc nepotrebuje fakty, že moc nepotrebuje ústavnosť, stačí, že má silu. Takýto prístup popiera samotný princíp demokratického systému, lebo ničí dôveru v štát ako neutrálnu autoritu, zavádza prvky autoritarizmu, kde sa s protivníkom nenarába v diskusii, ale tak, že sa likviduje. Je to logika, ktorá hovorí, keď mi niekto ide proti srsti, zničím ho, keď niekto odhalí moje pochybenie, odstránim ho, keď zákon zvíťazí nad ministrom, zruším ten zákon. A to je presne to, čo odlišuje právny štát od režimu osobnej moci.
Obhajoba, ktorú predkladatelia požívajú, je postavená na úplných nezmysloch, teda predkladatelia zákona používajú obhajobu tohto zákona, je postavená na nezmysloch, na skresľovaní reality a na veľmi zvláštnom videní sveta. Sú posadnutí obdobím Matovičovej vlády, akoby dejiny začínali v roku 2020 a skončili odchodom ich politických oponentov. Všetko, čo robia, nie je motivované potrebami štátu, ale potrebou sa pomstiť za minulosť - za vyšetrovania, za odhalenia, za stratu moci. Asi zabudli, že dostali mandát vládnuť a nie sa mstiť. Zabudli, že nesú zodpovednosť za tento štát, za jeho fungovanie, za jeho budúcnosť, nielen za dnešné titulky a vlastnú sebastrednú spokojnosť. Úplne stratili kontakt s realitou, s tým, čo trápi ľudí a s tým, čo ohrozuje budúcnosť Slovenska. Nevidia infláciu, zdravotníctvo, školstvo, brutálne zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva. Nevidia bezpečnosť, ceny energií. Vidia len seba a svoj hnev. A v tejto polohe nerobia nič iné ako to, že leštia vlastné ego, zatiaľ čo krajina potrebuje kompetentnosť, stabilitu a rešpekt k pravidlám.
Začnem tým najjednoduchším, čo by vedel pomenovať každý starosta, každý riaditeľ školy, každý zamestnávateľ. Kde bude nový úrad sídliť, kde bude fyzicky sídliť? Podľa predkladateľa má úrad vzniknúť okamihom vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov. To môže byť aj o niekoľko dní, nie o mesiac, nie o pol roka, ale o niekoľko dní. Má niekto v tejto vláde odpoveď na to, kde bude úrad v prvý deň existencie umiestnený? Sú na to vyčlenené priestory? Sú technicky pripravené? Existujú kancelárie, klientské priestory, miestnosti na prijímanie oznámení? Má niekto zabezpečené archívne zázemie, bezpečnostné režimy, kontrolu vstupov, ochranu citlivých informácií? Nie je to detail. Úrad, ktorý pracuje s oznamovateľmi, musí garantovať dôvernosť, bezpečnosť, diskrétnosť a ochranu údajov. Kde teda bude nový úrad zajtra otvárať dvere?
Ďalej zamestnanci. Kto ich bude vyplácať? Ak úrad vznikne okamihom účinnosti zákona, kto podpíše pracovné zmluvy? Prechádzajú zamestnanci automaticky? Budú musieť znovu podstúpiť výberové konania? Ak áno, kto bude medzičasom vykonávať ich agendu? Ako sa zabezpečí kontinuita výplat, dovoleniek, nemocenských, sociálnych odvodov? Toto nie sú len teoretické otázky, ale veľmi, veľmi praktické. Každý deň bez ochrany môže byť pritom pre oznamovateľov dôvod na prepustenie. Existujú oznamovatelia v prebiehajúcich konaniach, sú pod tlakom zamestnávateľov, čelia výhražným rozkazom, disciplinárnym krokom. Kto preberie ich spisy? Kto ich preskúma? Kto zabezpečí, že nebudú založené, v úvodzovkách odložené, alebo že sa nestratia v administratívnom chaose?
Tretia zásadná oblasť - rozpracované konania. Existujú stovky živých prípadov, v ktorých štát už poskytol ochranu, vydal rozhodnutie, začal právne procesy. Čo sa s nimi stane? Budú prerušené, budú musieť začať odznovu? Bude nový úrad oprávnený a schopný nadviazať na predchádzajúce konania bez časovej medzery? Uvedomuje si vláda, že aj jednodňové legislatívne vákuum môže znamenať, že oznamovateľ stratí ochranu a jeho zamestnávateľ môže okamžite zasiahnuť a už to nepôjde vrátiť späť? Toto sú reálne dôsledky, môžu to byť naozaj veľmi reálne dôsledky, nie hypotetické scenáre.
Štvrtá oblasť - technológie a informačné systémy. Úrad na ochranu oznamovateľov používa bezpečnostné systémy, interné registre, šifrované databázy, komunikačné kanály, evidenčné platformy. Tieto systémy držia citlivé dáta o ľuďoch, ktorí riskovali svoju kariéru a životné istoty, aby odhalili nezákonnosti. Nový úrad bude potrebovať prevod dát, zabezpečenie integrity, licencie, kyberbezpečnostné audity, prístupové protokoly, GDPR súlad, ochranu pred únikom informácií. Kto toto zabezpečí v priebehu niekoľkých dní? A ak nie, kto ponesie potom následky úniku, manipulácie alebo zničenia údajov?
Piaty rozmer - verejné obstarávanie. Každý počítač, každá stolička, každý server, každý trezor, každý záznamový systém musí byť obstaraný podľa zákona. Verejné obstarávanie trvá mesiace a ak sa obchádza, je to nezákonné. Kde sú obstarávacie plány? Kde sú vysúťažené dodávky? Kedy budú? Ako môže vláda tvrdiť, že úrad vznikne okamžite, keď nemá ani elementárne materiálne vybavenie? Alebo sa vybavenie prisľúbi od iných rezortov? Za aké peniaze, za aké ceny a s akou zodpovednosťou?
A teraz prichádzame k porovnaniu, ktoré odhaľuje absurdnosť tejto situácie. Keď sa vytváralo nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, trvalo mesiace, kým sa vybudovala základná infraštruktúra, rozpočty, prevody kompetencií, databáz, personálnych systémov a interných procesov. Ešte dnes sú tam pravdepodobne organizačné a systémové nedostatky. Teraz tu máme vládu, ktorá tvrdí, že vytvorí nový úrad v priebehu dní, navyše v období pred Vianocami, však? Buď teda vláda netuší, čo robí, a potom ohrozuje štát, oznamovateľov aj právnu istotu, alebo veľmi dobre vie, čo robí a cieľom nie je vytvorenie úradu, ale skôr narušenie jeho funkčnosti, teda nie výstavba, ale vyprázdnenie.
A dostávame sa k jadru problému. Existujú stovky oznamovateľov, ktorí majú prebiehajúcu ochranu, právoplatné rozhodnutia, aktívne konania, sú v sporoch, sú pod tlakom zamestnávateľov, sú v exponovaných pozíciách. Zrušením úradu bez plnej garantovanej a neprerušenej kontinuity môžu zo dňa na deň prísť o ochranu, ktorú im štát garantoval. Ak sa toto stane, kto preberie právnu zodpovednosť? Minister? Vláda? Parlament? Niekto konkrétny? Alebo sa to jednoducho stratí v anonymite systému? Práve preto musím vysloviť záver, ktorý je logický, nevyhnutný a tiež nemilosrdný. Ak vláda nedokáže odpovedať na tieto základné praktické otázky, potom nemá žiadne právo tvrdiť, že jej ide o funkčný systém ochrany oznamovateľov, lebo ten, kto nevie zabezpečiť kanceláriu, počítač, pracovnú zmluvu a bezpečnostný trezor, nemôže zabezpečiť právny štát, ochranu pravdy, ani odvahu občanov postaviť sa k moci. Toto nie sú technické pripomienky, toto je varovanie, lebo právny štát sa neoslabuje len ideologickými útokmi, oslabuje sa aj chaosom, nepripravenosťou, neorganizovanosťou a niekedy práve v tom môže spočívať skutočný zámer.
Tento návrh zákona nie je reformou, nie je transformáciou, nie je modernizáciou a nie je zlepšením systému. Nepočuli sme o tom žiadny dôkaz od pána ministra alebo od koaličných kolegov, ktorí pravdepodobne ste sa vôbec nezamýšľali nad týmito otázkami, ktoré tu dávam na stôl. Vnímame to ako politickú likvidáciu nezávislého úradu, ktorý si dovolil postaviť zákon nad ministra. Je to oslabenie ochrany ľudí, ktorí chcú chrániť korupciu. Je to aj medzinárodná hanba a domáca katastrofa.
Čo je najväčšia tragédia? Že vás ani nezaujíma, aké to bude mať dôsledky na ľudí, na oznamovateľov, na policajtov, úradníkov, zdravotníkov, ktorí sa spoľahli na tento štát, že vám je jedno, že znižujete úroveň ochrany, že porušujete európsku smernicu, že riskujete konanie voči Slovensku. Koalícia sa v tomto úplne odstriháva od reality, od ľudí a od ich potrieb, od toho, čo by malo byť v centre našej práce ako zvolených zástupcov ľudí v slovenskom parlamente. Vy dnes neriešite ceny potravín, zdravotníctvo, dôchodcov alebo bezpečnosť obcí. Nevytvárate na to dostatočný priestor. Poukázali sme na to aj včera. Áno, sú tu sociálne zákony, ktoré meškajú. Mali byť pripravené skôr, nemali prísť na poslednú decembrovú schôdzu pred Vianocami v skrátenom legislatívnom konaní, ale o týchto zákonoch má zmysel diskutovať. Prečo nestiahnete tento zákon, ktorý nedáva zmysel a my musíme takto na to reagovať, pretože tu nebol žiadny normálny proces pripomienkovania, ale ho robíte natvrdo a na hulváta? Vy dnes tretinu celej schôdze venujete lešteniu ega jedného nešťastného ministra, ktorý si nevie priznať chybu. A toto je tragédia - tragédia pre nás, pre právny štát, ale najmä pre vašu dôveryhodnosť, ale zároveň je to tragédia aj pre Slovensko. Zatiaľ čo ľudia zápasia s reálnymi problémami, koalícia rieši len to, ako si zachrániť reputáciu jedného politika, ktorý by v normálnej vláde už asi nebol ministrom. A viete to aj vy, vidíte to, vidíte, čo sa deje, vidíte tie reakcie, nielen naše z opozície, ale reakcie v celej spoločnosti a vidíte a budete vidieť aj ako sa vám bude prepadávať podpora. Vidíte, že už ani vaši vlastní podporovatelia neveria, že je to dobré rozhodnutie.
A tak, kolegyne a kolegovia z koalície, keď už chcete byť takíto tvrdohlaví, a keď ste sa rozhodli ísť proti zdravému rozumu, proti odborníkom, proti ľuďom, proti Európe, proti právnemu štátu, tak to schváľte čím skôr. Schváľte to čím skôr, keď máte pocit, že musíte niesť politické následky za jedného ministra, ktorý nedokáže pochopiť, že prehral, že zlyhal a že toto celé je výsledkom jeho babráctva. Tak to urobte rýchlo, lebo čím dlhšie o tom rokujeme, tým viac ohlasov prichádza aj od vašich voličov a toto môže byť posledná kvapka. Poviem, aby bolo veľmi jasné, za poslanecký klub KDH, samozrejme, zahlasujeme proti tomuto zákonu. Nie kvôli opozícii, nie kvôli politike, ale kvôli tomu, že tento štát ešte potrebuje inštitúcie, ktoré sa nepoklonia moci a kvôli ľuďom, ktorí sa spoliehajú na to, že im ich vlastná vláda nebude škodiť.
A možno predsa skúsim ešte jeden apel, lebo ide naozaj o dôležitú vec. Vážení kolegovia, kolegyne z vládnej koalície, ak nechcete byť súčasťou valca demokracie, ak vám aspoň niečo hovorí to, čo som hovoril, prosím, prejavte svoju občiansku a politickú odvahu a v druhom čítaní aspoň niektorí nepodporte návrh zákona v predloženej podobe. Nie preto, že má politickú farbu, ale preto, že nemá plán, nemá proces, nemá zodpovednosť, nemá právnu istotu a nemá technickú realizovateľnosť, ale najmä kvôli Slovensku, ktoré si zaslúži fungujúci právny štát a nie štát, ktorý funguje takto, ktorý nebuduje dôveru, ale ničí ju.
A poviem ešte jednu poslednú vec. V programe schôdze pod bodom 158 a číslo tlače 764 máme zaradenú Správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2024, tak vás chceme poprosiť aspoň, aby ste si schválili procedúru, že si vypočujme najprv v zákonodarnom zbore túto správu úradu, ktorý chcete zrušiť. Je to absolútna neúcta aj voči tým ľuďom, ktorí tú správu písali, ale aj voči nám poslancom, voči procesu, voči normálnemu procesu rokovania, najprv by sme si mali povedať o tom, ako to funguje a potom sa vrátiť k vášmu nezmyselnému návrhu.
Ďakujem za pozornosť.