43. schôdza

Pani poslankyňa Stohlová, ja teda na rozdiel od pána poslanca Kalivodu nepovažujem slovo aktivista za nadávku a vôbec by som si to nejako ako nebral k srdcu, ako to je normálna pozícia a je dobré, že niektorí poslanci sú aktívni a že majú za sebou aktivistickú minulosť. Myslím, že by sme sa mali baviť vecne a nie sa tu navzájom urážať a obviňovať a toto už je taký kolorit vládnej koalície, že za všetko môže niekto iný, Matovič, Heger, Ódor a konsolidácia a dezinformačná kampaň opozície môže za nárast drobných krádeží a podobne. No, ale mňa teda zaujali a teda úplne súhlasím s tým konštatovaním o neexistencii dôvodov na skrátené legislatívne konanie a ono tie skrátené legislatívne konania, ktoré nám sem chodia ako na bežiacom páse, ja si nepamätám na žiadnu riadnu schôdzu, kedy by nebolo na programe nejaké skrátené legislatívne konanie, tak každé má nejaké špecifikum. Niektoré má také, že sa proste skracuje aj to skrátenie, čiže sa obmedzuje rozprava, iné sú také, že síce by aj opozícia zahlasovala za ten návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo si uvedomuje potrebu toho skrátenia, ale vláda tam napíše také nezmysly, ako pri tom horalkovom paragrafe, že väčšina opozície sa nedokáže cez to preniesť a nezahlasuje za. No a toto je také zvláštne skrátené legislatívne konanie, lebo v novembri to bolo tak urgentné, že to muselo ísť do skráteného konania, ale potom už koalícii nestálo za to ani to, aby v prvom čítaní aspoň na tej predchádzajúcej schôdzi bol ten návrh prerokovaný a teraz to tiež vyzeralo takmer, že to prepadne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Stohlová, hovorili ste o tom, že pán minister chce platiť sanáciu vrakunskej skládky, aby stovky miliónov zaplatil štát z prostriedkov envirofondu a k tomu smeruje aj tento návrh zákona. Ja som pozorne počúval pána ministra pri uvedení dnes tohto prvého čítania. Hovoril o tom, že sú tu tri oblasti, ktoré sú preňho dôležité. Prvá je rozšírenie možností enviromentálneho fondu, aby mohol poskytovať finančné prostriedky aj iným subjektom na iné typy opatrení. Druhé je pomoc obciam pri záťažiach, ktoré nespôsobili a tretie sa týkalo organizácii rozšírených zodpovedností výrobcov a teda peňazí od občanov za obaly a ich skutočné využitie. Toto, o čom ste mali vy váš príspevok v rozprave, sa týka tej druhej oblasti, pomoci obciam pri záťažiach, ktoré nespôsobili. A pán minister hovoril, že považuje za dôležité, aby sa riešili situácie, keď enviromentálna záťaž alebo toxická skládka je na území obce, ktorú obec sama nespôsobila a môže to byť historický problém, ktorý mohol byť vytvorený súkromným subjektom, ako je to aj v tomto prípade, ktorý ste vy adresovali, lebo stáva sa, že obec má na svojom území toxickú skládku, nemá nad ňou kontrolu a napriek tomu nesie finančnú a administratívnu zodpovednosť za jej riešenie. Takže mňa by v tomto kontexte zaujímalo pán minister váš pohľad na to, čo povedala pani kolegyňa Stohlová a ako chcete riešiť reálne potom vrakunskú skládku aj v súvislosti s týmto návrhom zákona, ktorý podávate. A dotknem sa veľmi krátko aj skráteného legislatívneho konania, lebo áno, na minulej schôdzi ste to presadzovali ako SLK, takisto na výbore, ale nakoniec nebolo potrebné a koalícia to odstrihla na ďalšiu schôdzu, to znamená nemuselo sa tak ísť.

Ďakujem za slovo. Kolegyňa, pán minister vo svojom úvodnom slove ako taký veštec predpovedal, že čo všetko budeme v našich príspevkoch rozprávať, čo budeme riešiť, tak možno si ho prekvapila, pretože on urobil naozaj maximum v tom, aby nebola reč o Istocheme, tak možno bude prekvapený, o čom budú ďalšie príspevky. Ja chcem určite z toho úvodného slova oceniť ministra životného prostredia, že po vyše dvoch rokoch vo svojej funkcii sa konečne naučil rozdiel medzi triedením a recykláciou. Výborne, gratulujem, bolo mi cťou ho to naučiť, ale po tom úvodnom slove tak som si všimol, že taký ďalší nedostatok, zajtra si povieme niečo o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čo konkrétne všetko pod ňu spadá, lebo tam je ešte ďalšia medzera na vzdelávanie. Nevadí, povieme si o neobalových výrobkoch. My sme si pred týmto úvodným vystúpením spravili také bingo kartičky, že čo všetko asi v tom úvodnom slove odznie, tak sme ostali celkom prekvapení, že čo všetko neodznelo, ale každopádne spomenul nášho primátora, tak možno k tomu by sme si mohli povedať nejaké usmernenie, ale chcel by som ešte v tejto faktickej spomenúť dôležitú vec, možno sa odkloním, ale nie veľmi, od tohto návrhu zákona. Dnes je Medzinárodný deň ľudských práv a my máme právo na zdravé životné prostredie ako základné ľudské právo, dokonca v Ústave v čl. 44, že každý má právo na priaznivé životné prostredie. V medzinárodných dokumentoch je právo na životné prostredie spájané aj so zdravím, aj s informáciami, napr. cez Aarhuský dohovor a my predsa vieme, že minister Taraba urobil naozaj maximum preto, aby napríklad vylúčil verejnosť z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a ono tento zákon je aj toho dôkazom, pretože je tu ďalší návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia, resp. konkrétne Tomáša Tarabu, ktorý ani len neprešiel cez medzirezortné pripomienkové konanie. Takže toľko k rešpektovaniu základných ľudských práv touto koalíciou.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja skúsim stručne dotknúť k tomu, čo tu odznelo, teda dotknúť sa toho, čo tu odznelo. No, pán Kalivoda, viete vám to mohlo pripadať možno zvláštne, alebo vám to nedávalo zmysel. Ja som sa naopak tú logiku snažila veľmi podrobne vyskladať, pretože ja som presvedčená, že pán minister si tú pôdu na to, aby mohol Istrochem pre Andreja Babiša zaplatiť z envirofondu chystal už naozaj dlho, takže áno, museli sme sa vrátiť niekam do roku 2016, ale myslím si, že to stojí za to, pretože je kľúčové povedať si motiváciu, čo je za týmto úplne novým zákonom, ktorý prišiel sčita-jasna, zjavil sa bez pripomienkového konania. Ja som nepočula jeden jediný dôvod, prečo bol takto prinesený, aké sú to dôvody. My vieme, že tie hospodárske, alebo hroziace hospodárske škody to určite nie sú. Ďalej môžete mať samozrejme rôzny názor na to, čoho sa aj ja dotýkam, čo adresujem v tej rozprave, alebo ako konám. Ja teda adresujem ten problém tam, kde je to kľúčové. Ja spochybňujem, alebo my spochybňujeme úrad, ktorý rozhodoval, pán Kalivoda, rozhodoval o tej veci. Čiže predpokladám, že tu si rozumieme nejakému tomu kompetenčnému rozdielu a kto čo môže robiť, takže ja idem k jadru, pretože ja chcem, aby sa to rozhodnutie zvrátilo. Pán Čaučík, tam len možno dodám, že v skutočnosti toto znečistenie, alebo tú sanáciu nemá platiť obec. Toto má platiť buď vlastník alebo štát. Ja som presvedčená, že stále môžme urobiť všetko preto, alebo stále je možné docieliť, aby to platil ten vlastník, keď sme si ukázali ako prebehla tá privatizácia. A ďakujem tebe Michal, teším sa naozaj na tvoj príspevok. Hádam sa pán minister opäť niečo naučí.

Ďakujem veľmi pekne. Som veľmi rád, keď ma ide poučovať osoba, čo nevie kedy vznikol samostatný štát a kto bol prvý prezident. Takže pani Stohlová, vy sa vyučujte samu seba. Celý tento výstup boli absolútne klamstvá. Ja som ani slovom nespomenul Istrochem, aby bolo všetkým občanom jasné, existovali iba dva subjekty, ktoré boli účastníkom konania pri Istrocheme, o ktorom nerozhodovalo ministerstvo životného prostredia. Bol to péeskársky primátor Vallo, hlavné mesto Bratislava, ktoré bol jediný, ktorý sa neodvolal
====

Celý tento výstup boli absolútne klamstvá. Ja som ani slovom nespomenul Istrochem. Aby bolo všetkým občanom jasné, existovali iba dva subjekty, ktoré boli účastníkom konania pri Istrocheme, o ktorom nerozhodovalo ministerstvo životného prostredia. Bol to PS-kársky primátor Vallo, hlavné mesto Bratislava, ktorý bol jediný, ktorý sa neodvolal. Takže PS-ko vysvetlite, jak ste v tom namočení, keď ste sa neodvolali ako jediný subjekt. Preto tu stále točíte Istrochem lebo ste v tom po uši namočení. Po uši namočení. Pokiaľ ide o Vrakuňu, Vrakuňa preto nemohla pokračovať lebo zabudli vyplatiť vyvlastňovacím kolkom peniaze a nemohli vyvlastniť pozemky. Potom jej kamaráti, tejto lobistky z ENVISANU, ktorí chceli zvolať mimoriadny výbor o environmentálnych záťažiach, tak získali vtedy všetci paniku a predošlý minister podpísal dodatkom, lebo nemali eurofondy, nemali rozpočet, tak predĺžili celú tú zmluvu o viac ako zákon o verejnom obstarávaní umožňoval. Takže, veľmi si dobre zapamätajte, čo tu pani Stohlová narozprávala a kedy pôjdu von eurofondové projekty ohľadom Vrakune, aj ohľadom teda tých gudrónových jám pretože tie peniaze sú zazmluvnené. Takže celý...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Dobre, pán minister. Pán minister, stačilo. Ďakujem pekne. Bola to fantasticky, užitočne využitá posledná minúta tohto dňa rokovacieho. Prerušujem rokovanie pléna do zajtra 9:00.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je reagovať na súčasný nárast počtu deliktov proti majetku a vyššej agresivity v spoločnosti. Vo vládnom návrhu zákona sa s cieľom upokojiť spoločenské napätie a spoločenský dopyt maloobchodov, starostov a primátorov na tvrdšiu reakciu voči týmto páchateľom navrhuje zmena trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, ktorá v duchu hesla trikrát a dosť zavádza trestnosť tretieho po sebe spáchaného obdobného priestupku proti majetku.
Súčasne sa v záujme lepšej vymožiteľnosti náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom umožňuje v Exekučnom poriadku uložiť pri vymáhaní týchto nárokov donucovacie opatrenia podľa § 43a ods. 1, pričom donucovacími opatreniami podľa uvedeného ustanovenia sú: peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci alebo zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla.
Vládny návrh zákona bol prerokovaný v rámci druhého čítania v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanoviská k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho schváliť. Správa ústavnoprávneho výboru obsahuje tri pozmeňujúce návrhy, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť ako celok.
Správa výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 11. decembra 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša a Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme tu dnes pri druhom čítaní, kde by podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky malo byť našou úlohou precizovať detaily, vylaďovať legislatívne nuansy a hľadať najlepšie možné znenie zákona, tak aby bol v praxi účinný, ústavne konformný a najmä spravodlivý. Druhé čítanie je tradične priestorom pre odbornú debatu, pre kultiváciu právnej úpravy a pre zosúladenie jej jednotlivých častí, tak aby obstála aj v konfrontácii s realitou každodenného života a s judikatúrou najvyšších súdov.
Žiaľ, musím konštatovať, že realita dnešnej rozpravy je úplne iná. Nestojíme nad zákonom, ktorý ladíme. Nestojíme nad legislatívnym textom, ktorý by sme v duchu legislatívnej techniky dopracovávali či dopĺňali. Stojíme nad legislatívnom opravou, ktorú si vynútil sám život a ktorá je priam dôsledkom zlyhania vašej nedávnej, a dovolím si povedať - v úvodzovkách - reformy trestného práva. Tá reforma, o ktorej ste hovorili ako o modernizačnom kroku, o systémovej zmene, o náprave deformácií predchádzajúceho obdobia, sa v praxi ukázala ako nepremyslená, nesystémová a v mnohých ohľadoch aj kontraproduktívna. Dnes sme tu preto, lebo následky tejto reformy sa ukázali ako tak závažné, že štát musí v urýchlenom režime hasiť škody, ktoré sám spôsobil. Namiesto skutočnej rekodifikácie, ktorou ste sa oháňali, vznikol legislatívny hybrid, ktorý musíme teraz opravovať, aby vôbec fungoval. Súčasný návrh zákona preto nie je prejavom vašej vízie alebo koncepčnosti, je to návratová oprava, núdzový servis, ktorým sa snažíte zakryť medzery, nepresnosti a nedostatky, ktoré do právneho poriadku vniesla vaša vlastná rýchlokvasená trestnoprávna úprava. O to dôležitejšie je, aby sme tu dnes pomenovali, čo sa stalo, a aby sme sa vyhli tomu, že sa podobná legislatívna improvizácia bude opakovať znova.
Vážené dámy a páni, druhé čítanie by malo byť dôkazom, že zákony tvoríme trpezlivo, odborne a zodpovedne. Dnes je však dôkazom toho, že keď sa trestná politika štátu mení bez dostatočných analýz, bez dopadových štúdií, bez rešpektovania odbornej verejnosti a bez rešpektu k stabilite právneho poriadku, výsledok nevyhnutne vedie k tomu, že zákonodarca musí v krátkom čase opravovať vlastné chyby. Preor povedzme pravdu nahlas. Nie premyslené konanie vládnych strán si vypýtalo tento návrh zákona, ale realita, ktorá zrazila na kolená vašu predstavu o tom, čo ste nazývali reformou.
Chcem hneď na úvod zdôrazniť jednu vec, Kresťanskodemokratické hnutie je stranou poriadku a spravodlivosti. My podporujeme princíp trikrát a dosť. Ak niekto opakovane kradne, ak niekto ignoruje pravidlá a smeje sa spoločnosti do tváre, musí prísť tvrdší trest. Zavedenie trestnosti tretieho priestupku v priebehu 12 mesiacov, tak ako to navrhujete v novom písmene g) § 212, je v princípe správne opatrenie, ktoré má našu vecnú podporu.
Ale dovoľte mi, aby som sa vyjadril k ustanoveniam čl. II, v ktorom sa navrhuje zavedenie dočasného obmedzenia vodičského oprávnenia ako nástroja na vymáhanie náhrady škody. Tento inštitút, tak ako je koncipovaný, vítam a považujem ho za potencionálne účinný donucovací prostriedok, osobitne vo vzťahu k tým páchateľom, ktorí sa dlhodobo vyhýbajú splneniu svojej zákonnej povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. V praxi sa totiž neraz stretávame s prípadmi tzv. formálnej nemajetnosti, s osobami, ktoré sa pred orgánmi verejnej moci tvária, že nevlastnia žiaden majetok, že nepracujú, že nemajú z čoho nahradiť škodu, no zároveň na druhej strane vedú životný štýl, ktorý je v príkrom rozpore s týmito tvrdeniami, disponujú motorovými vozidlami, užívajú si komfort, ktorý nie je v súlade s ich deklarovanými pomermi, a zároveň dlhodobo ignorujú svoje záväzky voči poškodeným.
V takýchto prípadoch je úplne legitímne, aby štát využil nástroje, ktoré majú reálny donucovací účinok. Obmedzenie vodičského oprávnenia možno vnímať ako opatrenie, ktoré je z hľadiska proporcionality primerané, pretože nie je trestom v pravom slova zmysle, ale je administratívnym následkom konania dlžníka, ktorý odmieta plniť si svoju povinnosť, hoci na to zjavne možnosti má. Je v záujme spravodlivosti, aby títo ľudia pocítili, že dlhodobé ignorovanie povinnosti nahradiť škody má veľmi konkrétne a citeľné následky.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím však zároveň upriamiť pozornosť na druhú stranu tejto právnej úpravy, ktorá v predloženej podobe vykazuje značné limity a riziko selektívnej účinnosti. Je potrebné položiť si zásadnú otázku, čo urobíme s tou skupinou páchateľov, na ktorú tento nástroj objektívne nedosiahne.
Hovorím o osobách, ktoré vodičské oprávnenie nevlastnia. O osobách sociálne vylúčených, o ľuďoch bez domova, o páchateľoch opakovaných drobných majetkových deliktov, ktorí sa často pohybujú mimo akejkoľvek formálnej, ekonomickej či právnej štruktúry. U nich hrozba zadržania vodičského preukazu nemá žiadny donucovací účinok. Nemá žiadny donucovací účinok. Im je to, povedzme si otvorene, úplne jedno. A práve preto sa natíska otázka, či je toto opatrenie skutočne systémové, alebo len čiastkové, namierené proti tej skupine páchateľov, voči ktorej je technicky najjednoduchšie zasiahnuť. Tu sa odhaľuje systémová deravosť navrhovaného riešenia. Štát tým vytvára situáciu, v ktorej sú dostupné donucovacie prostriedky asymetrické. Sú účinné len voči časti páchateľov, kým voči iným zostávajú úplne bezmocné. To vedie k nerovnosti v zaobchádzaní, ktorá sa môže dostať do rozporu s princípmi právneho štátu a zásadou rovnosti pred zákonom. Ak má byť legislatívna reakcia na problém náhrady škody skutočne funkčná, musí sa vyznačovať komplexnosťou a systémovosťou. Nestačí prijať opatrenie, ktoré postihne iba tých, ktorí majú vodičský preukaz. Je nevyhnutné vytvoriť rámec, ktorý bude reflektovať aj špecifické skupiny páchateľov, ktorí sa nachádzajú mimo dosahu tohto inštitútu, a je potrebné zvážiť aj alternatívne donucovacie nástroje, ktoré budú mať reálny preventívny dopad aj na nich.
Vážené dámy a páni, princíp ultima ratio, ktorý je jedným zo základných pilierov trestnej politiky, nám pripomína, že sankcie majú byť použité vtedy, keď iné nástroje zlyhávajú. Ak však chceme byť konzistentní, musíme zabezpečiť, aby sankčný mechanizmus bol použiteľný voči všetkým skupinám páchateľov, nielen voči tým, na ktorých je najjednoduchšie doľahnúť, preto vás chcem požiadať, aby sme pri tomto návrhu nevnímali len jeho príťažlivý povrch, ale najmä jeho praktické limity a právne dôsledky. Je našou povinnosťou vytvárať legislatívu, ktorá je spravodlivá, predvídateľná a vymožiteľná voči všetkým, nie iba voči vybranej skupine.
Prečo sa teda pri záverečnom hlasovaní KDH zdrží? Pretože dobrý princíp ste vložili do zlého a neúplného kontextu.
Pán minister, je nám úprimne ľúto, že vláda nezvládla vypustenie tzv. horalkového paragrafu, poznámka pre poslancov Slovenskej národnej strany – rozumej tatrankového paragrafu. Efektívnym trestaním a postihom priestupku drobných krádeží nebola schopná doteraz navrhnúť aj takú novelu zákona o priestupkoch, ktorá by to riešila komplexne. Ak by ste to riešili naraz v jednom balíku a odborne už pred rokom, nemuseli sme to teraz pod tlakom verejnosti a médií vracať späť. To, čo nám teraz predkladáte, je polovičaté riešenie.
Rád by som tu nadviazal na diskusiu o trestnej politike štátu, ktorú sme mali tu práve v pléne Národnej rady v čase prijímania noviel trestných zákonov, ktorú táto novela opäť otvára. V krátkom čase sme svedkami zásadného kyvadlového efektu, ktorý je výsledkom nedostatočne premyslenej legislatívnej úpravy. Najprv ste radikálne zvýšili hranicu škody pre trestný čin krádeže na 700 eur, pričom ste argumentovali potrebou priblížiť sa k moderným konceptom restoratívnej justície, znižovať kriminalizáciu drobných deliktov a sústrediť sa na náhradu škody namiesto represie. Tento cieľ by bol legitímny, pokiaľ by bol súčasne sprevádzaný komplexnou reformou priestupkového práva, preventívnymi opatreniami a tiež posilnením komunálnej a sociálnej práce, lenže – a to je jadro problému – tieto podporné mechanizmy ste zanedbali. Výsledkom je, že dnes stojíme pred návrhom, ktorý od moderného restoratívneho prístupu ustupuje, a návratom k prísnej represii sa snaží zaplátať dôsledky legislatívneho experimentu, ktorý nezohľadňoval realitu na uliciach. Bez funkčného, koherentného a vymožiteľného zákona o priestupkoch táto novela objektívne nevyrieši nárast drobných krádeží, ktorý v posledných mesiacoch eskaloval, ani nezabezpečí lepšiu ochranu verejnosti pred agresívnymi páchateľmi. Tým, že ste nezreformovali priestupkové konanie, jeho rýchlosť, dôkazné štandardy, možnosti donútenia ani kapacity miestnej samosprávy, tým sa štát ocitá v situácii, keď jediným funkčným nástrojom ostáva trestné právo ako najtvrdšia zložka sankčného systému.
A tu sa dostávame k jadru problému, ktorý je, žiaľ, v dôvodovej správe bagatelizovaný. Novela pravdepodobne bude viesť k výraznému nárastu počtu osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody. Máme tu modelový, ale v praxi úplne reálny scenár. Recidivista bez domova, sociálne vylúčená osoba, človek bez akéhokoľvek zázemia po tretej krádeži, hoci drobnej, bude podľa predloženého mechanizmu smerovať priamo do ústavného výkonu trestu. Ide o osobu, na ktorú nepôsobia alternatívne tresty, nepôsobia sankcie odmietnutia vodičského preukazu, nepôsobia finančné pokuty, pretože nemá nič, čo by mohol stratiť. To však znamená, že namiesto restoratívnej filozofie smerujeme k rozširovaniu väzenskej populácie a tým k zásadným rozpočtovým dopadom, ktoré sa v predĺženej dôvodovej správe neobjavili alebo sú podhodnotené.
Dovoľte mi pripomenúť elementárny fakt trestnej politiky – väzenie je najdrahšia forma trestu. Zo štátneho rozpočtu sú financované personálne náklady, zdravotná starostlivosť, strava, režijné náklady, bezpečnostné opatrenia, energie a ďalšie položky, ktoré výrazne presahujú náklady akýchkoľvek alternatívnych sankcií. Ak do ústavov na výkon trestu pošleme stovky či tisíce páchateľov drobných krádeží len preto, že štát zlyhal pri vynucovaní poriadku na úrovni priestupkov, nebudú to hradiť páchatelia, budú to hradiť daňovníci, teda budeme to hradiť my všetci.
Vážené dámy a páni, toto nie je restoratívna justícia. Toto nie je ani modernizácia trestnej politiky, toto je legislatívny návrat o desať rokov dozadu sprevádzaný výrazným fiškálnym rizikom a zníženou efektivitou sankčného systému.
Ak má byť táto úprava funkčná, musí byť súčasťou systematickej reformy priestupkového práva, sociálnej práce a preventívnych nástrojov. Inak budeme neustále len kompenzovať nedostatky jedného systému preťažením toho druhého.
Vážené kolegyne a kolegovia, trestná politika štátu sa nedá robiť tak, že zmeníme jeden paragraf v Trestnom zákone a dúfame, že sa svet zmení. Na účinnú novelu Trestného zákona je potrebné aplikovať a prepojiť poznatky z viacerých oblastí, nielen z trestného práva hmotného a Trestný zákon, ale aj z trestného práva procesného – Trestný poriadok a kľúčového zákona o priestupkoch. Musíme brať do úvahy vedné poznatky z kriminalistiky, kriminológie, penitenciaristiky, sociológie a behaviorálnej psychológie, len takto pochopíme, prečo títo ľudia kradnú a čo ich skutočne odradí, či je to hrozba basy, alebo nevyhnutnosť okamžitej verejnoprospešnej práce pod dohľadom. A predovšetkým zákon potrebuje ľudí. Darmo tu prijmeme trikrát a dosť, ak tento zákon nebude mať kto vykonávať.
Pán minister, v celom systéme nám kolabujú ľudské zdroje. Po prvé máme akútny nedostatok policajtov v priamom výkone, ktorí by tieto krádeže v uliciach a obchodoch vôbec riešili.
Po druhé máme beznádejne preťažených úradníkov na okresných úradoch, ktorí sa topia v priestupkovej agende a nestíhajú ju včas a efektívne vybavovať. Práve tam sa má riešiť tá prvá a druhá krádež.
A po tretie chýba nám dostatok probačných a mediačných úradníkov či vyšších súdnych úradníkov v justícii. Ak títo ľudia v systéme chýbajú zákon zostane len na papieri.
KDH sa pri hlasovaní zdrží. Zdržíme sa nie preto, že by sme nesúhlasili s prísnejším postihom recidivistov, ten podporujeme. Zdržíme sa preto, lebo odmietame niesť zodpovednosť za legislatívny chaos, za nekoncepčnosť a za to, že vláda hasí požiar, ktorý sama založila, len vedrom, hoci horí celý dom. Zdržíme sa za dôvodovú správu, ktorá neznesie elementárne atribúty legislatívnych pravidiel. A zdržíme sa aj preto, že – ako je už zvykom – znásilňujete legislatívny proces, tradične na poslednú chvíľu prídete s pozmeňujúcimi návrhmi ako dnes ráno na ústavnoprávnom výbore tesne pred rokovaním v pléne, navyše s kontroverzným a potenciálne výbušným obsahom. Takto sa to naozaj nerobí. Situácia si vyžaduje riešenie, no je to nevyhnutné hasenie, nesystémová oprava, ktorú Slovensko potrebuje.
Ďakujem vám za pozornosť.

.