43. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa priznám, že teda počúvala som aj pána ministra v tomto úvodnom slove a ono by to možno aj sedelo, časť z toho, čo očakával, že bude teraz počuť, lebo naozaj na tej minulej schôdzi som plánovala začať túto rozpravu k obsahu zákona úplne inak, ale odvtedy sa naozaj mnoho vecí zmenilo a vyjasnilo, za ten mesiac, čo vlastne tento naliehavý-naliehavý zákon, ktorý musel ísť v skrátenom legislatívnom konaní, čakal na schôdzu, po tom, čo tento naliehavý-naliehavý zákon vlastne otvárame deň pred skončením schôdze.
No musím povedať, že nebolo pre mňa prekvapením, že tak ako minister Huliak prišiel so svojím zákonom, ktorý riešil hazard a otváral otázku hazardu, ktorý podporoval hazard, tak minister Taraba prišiel takto s envirofondom. Ja si myslím, že to je dnes viac než jasný obraz koalície, kde jednoducho nejde o verejný záujem, ale o to, kto koho zvládne ako dovydierať a čo si vybaviť. Tieto zákony, tak ako má pán Huliak hazard, tak si, som presvedčená o tom, minister Taraba vybavil tento zákon za podporu štátneho rozpočtu, a tak sme dnes tu. A veď prečo by si aj minister Taraba nevybavil práve alebo nevybral práve Environmentálny fond a jeho ovládnutie, lebo to je to, o čom sa tu bavíme. Veď v envirofonde je nazbieraných za tie roky dve miliardy eur. Týmto zákonom navyše minister cieli k ovládnutiu systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vybavuje si v ňom, aby mohol z neho platiť pokuty za porušovanie európskeho práva. Tam sa, samozrejme, k všetkým tým podrobnostiam dostanem.
Ale priznám sa, že bolo mi také podozrivé, že prečo, prečo to skrátené legislatívne konanie, prečo je to jednoducho také celé naliehavé, že však bolo by to možno aj celé menej podozrivé, keby sa to udialo v normálnom legislatívnom procese. My totiž vieme dnes veľmi jasne, že tie zákonné dôvody splnené jednoducho neboli, tu nešlo o žiadnu hroziacu hospodársku škodu. Nič o tom nevypovedá lepšie ako to, že ten zákon bol predložený na predchádzajúcej schôdzi a úplne pokojne bez hocijakých problémov si počkal na túto ďalšiu schôdzu. Tu sa prekladal čoraz neskôr a neskôr v programe, dokonca boli pred neho predradené aj správy, ktoré sme tu pred chvíľou počuli, ktoré tradične pre túto koalíciu nie sú absolútne žiadnou prioritou. Videli sme to aj z toho, že vlastne do diskusie sa zapájala iba opozícia.
No a teda ja som presvedčená, že vďaka tomu mesiacu, čo sme čakali, tak dnes je jasný ten dôvod, prečo sa tento zákon predkladá, prečo sa s ním minister chcel pôvodne tak ponáhľať. On nám to vlastne pán minister povedal aj sám za ten mesiac, keď povedal, že z Environmentálneho fondu chce hradiť sanáciu areálu Istrochem. Pán minister, tak ja vás sklamem, budeme sa tu dneska baviť o tejto vašej motivácii, prečo predkladáte ten zákon. Vy ste to povedali, že v správe z Environmentálneho fondu chcete riešiť vyčistenie areálu Istrochemu. Kto nevie, o čom hovorím alebo o aké miesto ide, tak je to areál, nehnuteľnosť, pozemok, ktorý patrí Andrejovi Babišovi, najbohatšiemu oligarchovi v našom regióne snáď. No a teraz vysvetlím, prečo som presvedčená o tom, že práve to je tá motivácia pre to, že minister predkladá teraz ten zákon, ktorým cieli ovládnuť Environmentálny fond, aby mohol s týmito dvoma miliardami narábať svojvoľne ešte vo väčšej miere.
Tak pozrime sa na ten, na ten celý príbeh, ako sa to stalo, lebo je to naozaj veľmi zaujímavé. Táto sanácia alebo čistenie areálu Istrochemu naozaj roky stálo. Je to situácia, ktorá sa roky nehýbala. Ja o tom viem, pretože som na túto tému, práve na túto tému, upozornila ešte v roku 2020, keď sa mi podarilo získať dovtedy utajovanú správu o znečistení, o obrovskom, naozaj obrovskom znečistení v rámci tohto areálu. A je proste pravda, že roky tam nikto nekonal, tá situácia sa nehýbala, bolo to zaseknuté.
No a teraz, aby sme si hneď vyjasnili, že Tomášovi Tarabovi v tomto prípade určite nejde z nejakej, o to, z nejakej dobrej vôle riešiť environmentálne záťaže na Slovensku, ja to ilustrujem hneď na niekoľkých prípadoch. Prvým je vrakunská skládka, čo bol, čo bola sanácia pripravená, hotová na spustenie na práce, kým nedošiel minister Taraba a úplne znenazdajky to celé usekol, zastavil, škrtol. A urobil to bez toho, aby vlastne poskytol relevantné zdôvodnenie, a čo je ešte horšie, bez toho, aby poskytol relevantnú náhradu. A my teda, to už je vyše roka po tom, rok a pol po tom, najprv sme počuli, že teda má prísť nejaké úžasné náhradné riešenie, no, samozrejme, malo prísť do dvoch mesiacov, prosím pekne, to bola aj úloha z vlády, vidíme, že za rok a pol sa absolútne nekoná. Pán minister to riešenie, ktoré sa pripravovalo osem rokov, vrátil jednoducho do bodu nula.
Rovnako takto stojí aj sanácia Predajnej, tých gudrónových jám, ktoré sa tam nachádzajú, kde dlho, dlhodobo je hrozba, že sa tieto, tieto jazerá toxické prelejú. Tak tam jednoducho to od roku, myslím, 2016 takisto čaká a pán minister nekoná. Jediné, na čo sa tam čaká, je, na to, aby sa vypísalo verejné obstarávanie. Nekoná. Nie, neexistuje na to dôvod, sú na to peniaze z eurofondov, neexistuje dôvod. Ak by ministrovi životného prostredia záležalo na environmentálnych záťažiach v skutočnosti, nech sa páči, tu je tá najjednoduchšia cesta, ako pomôcť ľuďom na Slovensku.
Len spomeniem, že okrem toho sme videli za posledné mesiace aj to, že sa nevyčerpali alebo teda že rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem o čerpanie eurofondov z výziev, ktoré boli špecificky určené na sanáciu a prieskumy environmentálnych záťaží a vďaka tomu sa nevyužili desiatky miliónov eur. Tam jednoducho boli výzvy, do ktorých sa môže prihlásiť len ministerstvo životného prostredia, jeho rezortné organizácie, a tieto peniaze jednoducho prepadli do toho limitu, pretože mali, mali dedlajny, mali termíny v júni tohto roka a ten dôvod bol, že je tam nezáujem, nezáujem žiadateľov, čo pripomínam, je ministerstvo a jeho rezortné organizácie. Takže tu máme dokopy niekde okolo dvesto miliónov eur, vrakunská skládka, Predajná, tieto nevyčerpané eurofondy, ktoré tak nejako stoja a čakajú na tom ministerstve.
No a zrazu pán minister začal napriek tomu, že tu je naozaj veľa agendy, ktorou treba a dá sa veľmi ľahko pohnúť, tak namiesto toho, aby sa venoval tomuto, tak začal veľmi aktívne konať práve v téme Istrochemu a tejto environmentálnej záťaži a zhodou-zhodou okolností, tie náhody životné, to bolo zopár dní po tom, ako sa osobne stretol práve s Andrejom Babišom. Ja som jednoducho presvedčená, že Tomáš Taraba nechce pomáhať verejnosti, nechce chrániť ľudí, nechce riešiť environmentálne záťaže, lebo na to mal veľa príležitostí takto rovno pred sebou. Nie, Tomáš Taraba chce v skutočnosti pomáhať oligarchovi Babišovi. Vysvetlím aj ako. Tomáš Taraba totiž ten zaseknutý proces, roky zaseknutý proces zrazu zázračne teda pohol a dostal ho do kľúčového momentu, kde má vláda určiť ministerstvo, ktoré tú environmentálnu záťaž, jej sanáciu bude riešiť, a tým definitívne štát na seba prevezme zodpovednosť. Ak sa toto stane, tak štát z verejných prostriedkov, z peňazí nás všetkých, zabezpečí vyčistenie pozemkov v areáli Istrochemu a Andreja Babiša to nebude stáť ani cent. Naopak, on na tom ešte veľmi dobre, naozaj veľmi dobre zarobí, pretože tie pozemky tým, že sa vyčistia, tak to budú naozaj lukratívne pozemky v širšom centre Bratislavy a Andrej Babiš na nich poriadne zarobí.
No problémom ale je, že to, čo sme si zatiaľ povedali, tak z tých ušetrených eurofondov za zastavenie vrakunskej skládky, za neriešenie Predajnej, za nevyčerpané eurofondy s víziou, ktoré končili v júni tohto roka, tak to stále nestačí, pretože odhad sanácie je niekde alebo v roku 2020 bol niekde okolo 350 miliónov, teraz sú tie odhady niekde približne možno spriemerované okolo pol miliardy, pol miliardy na vyčistenie tejto záťaže. No a to, čo sme si zatiaľ povedali, tie naškrabkané eurofondy, tie sa pohybujú niekde okolo 200 miliónov. Takže je jasné, že na celú tú sanáciu to stačiť nebude, eurofondy na to stačiť nebudú a tu aj pripomeniem, že ak všetky tie peniaze pôjdu práve na riešenie Istrochemu, tak nezostane na riešenie žiadnej ďalšej environmentálnej záťaže na Slovensku a treba povedať, že žiadna ďalšia sa ani nerieši a nie je v procese.
No a práve sem prichádza vhod takpovediac envirofond, pretože ako nám aj pán minister povedal, on chce platiť tú sanáciu environmentálnej záťaže práve z envirofondu, doplatiť si k tým 200 miliónom, ktoré sú naškrabkané, ušetrené na ministerstve pre Andreja Babiša z envirofondu. No a presne preto prináša túto novelu zákona, respektíve celý nový zákon o Environmentálnom fonde, aby mohol o tých dvoch miliardách rozhodovať svojvoľne a zaplatiť z peňazí, z ktorých majú naozaj profitovať všetci ľudia na Slovensku, sanáciu pre Andreja Babiša. Aký krásny vianočný darček, pán minister.
No a minister sa pritom oháňa rozhodnutiami okresných, okresného úradu, že pán Babiš nie je povinný vyčistiť tieto pozemky. Ja tieto rozhodnutia veľmi dobre poznám a treba povedať, že prvé z nich bolo v roku 2016 a potom zázračne práve tento rok, v roku 2025 pribudli ďalšie tri a úplnou náhodou sa to týka práve parciel, ktoré patria firme Andreja Babiša. Tých náhod je nejako, nejako veľa. A ja sa priznám, že mňa dosť zaráža, že týmito rozhodnutiami sa minister zaštiťuje, keď pritom alebo teda to je akoby ten ultimátny dôvod, prečo to proste nejde inak, musí to zaplatiť štát tých pol miliardy, nejde to jednoducho inak. A mňa teda veľmi vyrušuje, že minister pritom vôbec nehovorí o tom pofidérnom spôsobe, akým prebehla privatizácia toho podniku, ku ktorému patria, patrí ten pozemok, tie pozemky, kde sa nachádza environmentálna záťaž, tá privatizácia, ktorou sa Andrej Babiš zbavil takpovediac zodpovednosti riešiť túto environmentálnu záťaž. Tie formulácie jednoducho, ktoré tam sú, o tom nepočujeme. Tak ja využijem túto príležitosť a niečo tomuto ctenému plénu k tomu poviem, lebo si myslím, že je veľmi dôležité, aby aj koaliční poslanci a poslankyne chápali ten kontext, ktorým tento zákon prichádza do Národnej rady. Andrej Babiš kupoval Istrochem, tú firmu, aj s environmentálnou záťažou a treba povedať, že aj s vedomosťou o tejto environmentálnej záťaži. Napriek tomu mu tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva, lebo naozaj tá privatizácia prebehla pofidérne, tak tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva mu ukladala len povinnosť investovať do desiatich rokov 33 miliónov do rozvoja najmä, najmä do ekológie.
Tá environmentálna záťaž je naozaj obrovských rozmerov. Ja som presvedčená, že v rámci Bratislavy je to najväčšia environmentálna záťaž. Povedala by som, že je to v top trojke aj v rámci Slovenska. Tam, samozrejme, musíme brať aj do úvahy rôzne ďalšie faktory. A firma Andreja Babiša sa mala privatizačnou zmluvou zbaviť povinnosti vyčistiť toto znečistenie investíciami najmä do ekológie. Tak myslím, že si vieme všetci pod tým kadečo predstaviť. No a ono sa to aj potvrdilo, pretože podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, podarilo sa nám dostať po rokoch k dokumentom, ktoré doteraz neboli zverejnené, my dnes vieme, že mnohé tieto investície sa naozaj ekológie týkali len minimálne. Zároveň nemáme žiadne dôkazy, že tie investície boli vykonané v tej dohodnutej sume 33 miliónov, pretože neboli vyčíslené v tých podkladoch, ktorými operoval okresný úrad. Časť týchto investícií nebola urobená v lehote, ktorá bola zmluvne dohodnutá do roku 2012, ale napríklad až v roku 2016. Prípadne niektoré opatrenia v tých podkladoch boli, figurovalo len, že sú v príprave. Tak asi sa tu hráme na dobré slovo. No a napokon firma Andreja Babiša nezdokladovala ani zlepšenie životného prostredia, hoci to je podmienka, ktorú jej ukladal zákon, a to je niečo, čo mal okresný úrad jednoznačne posudzovať. Nedostal k tomu predloženú ale žiadnu dokumentáciu.
Ja aj uvediem zopár príkladov týchto investícií, lebo myslím si, že príklady úplne najlepšie ilustrujú tú absurditu. Sú to jednoducho investície, vďaka ktorým okresný úrad Andreja Babiša zbavil zodpovednosti za environmentálnu záťaž obrovských rozmerov. Tak firma napríklad kúpila cisternu, nech sa páči, cisterna za environmentálnu záťaž, zrekonštruovala svoju administratívnu budovu, no tým sa teda riadne riešila environmentálna záťaž, nainštalovala v areáli rozhlas, vymenila na objektoch okná alebo osvetlenie, vymenila výťah, zrekonštruovala železničnú vlečku a moje obľúbené, dostala odpustenie riešiť environmentálnu záťaž v Bratislave v Istrocheme tým, že vďaka tomu, že rozšírila, rozšírila skládku odpadov v úplne inej obci. Takže aj takéto naozaj výnimočné počiny nájdeme v podkladoch, ktoré posudzoval okresný úrad. Ja som teda presvedčená, že toto sú príklady úplne bežných investícií firmy do vlastného rozvoja, na vlastný prospech alebo na splnenie nejakých štátnych noriem k aktuálnej výrobe a prevádzke firmy, nie na riešenie starej environmentálnej záťaže. My zároveň nepoznáme ich kumulatívnu hodnotu a ten deklarovaný pozitívny vplyv na životné prostredie je naozaj len deklarovaný vlastnými vyhláseniami firmy.
No a podotýkam ešte, že naozaj aj samotný privatizačný projekt, ktorý bol podkladom k tej privatizačnej zmluve, hovorí, že jadro environmentálnej záťaže je v znečistení podzemnej vody, je to tam aj vyčíslené a tie čísla podľa všetkého presne potom boli akoby základom, prečo firma mala práve 33 miliónov investovať. Hoci aj samotný privatizačný projekt hovorí, že nie je dostatok podkladov na to vyčíslenie, je tam hlavne spomenuté, že je to znečistenie v podzemnej vode. No ale ani jedno z tých vykázaných opatrení sa nijakým spôsobom tej znečistenej podzemnej vody nedotýka, nerieši, nerieši ju, hoci opakujem, to vyžaduje zákon a je to niečo, čo mal v skutočnosti posudzovať okresný úrad. Takže takto nejako sa pristupovalo k plneniu tej privatizačnej zmluvy, ale pána ministra životného prostredia toto vôbec nevyrušovalo, vôbec o tom nehovoril, naopak, len dookola obhajoval Andreja Babiša.
Pána ministra takisto nevyrušovalo to, že aj keby, aj keby sa s tou, aj keby sa s tou environmentálnou záťažou alebo teda tým, ako pofidérne sa jej Andrej Babiš zbavil, a treba povedať, že existujú tam nástroje na to, aby sa to spochybnilo, my taký jeden využívame, je to podnet na Generálnu prokuratúru na prešetrenie, minimálne teda v prípade troch zo štyroch sa to ešte stále dá. My sme na základe všetkých tých získaných dokumentov takéto podanie vypracovali, kde veľmi jasne spochybňujeme postup okresného úradu pre všetky tie zmienené absurdnosti, ktoré som tu spomenula. A ja si myslím, že je úplne základnou povinnosťou toto urobiť pre každého, kto slúži záujmom Slovenska. To, že to pán minister neurobil, si myslím, že je dostatočne výpovedné. (Reakcia ministra Tarabu.) Pán minister, budete mať slovo, nech sa páči, môžete si dať aj, nielen záverečné slovo, nech sa páči, vystúpte, keď budete mať čas, myslím, že pán, prosím vás, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pán minister, však môžte sa prihlásiť potom do rozpravy.

Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR
V 2016 (reakcia ministra Tarabu), myslíte, keď bol, keď v roku 2016, keď bol primátorom pán Nesrovnal (reakcia ministra Tarabu), nech sa páči, prihláste sa, pán minister. Môžme sa tak dohodnúť? Pán minister, môžme? (Reakcia ministra Tarabu.) Pán predsedajúci, môžem poprosiť?

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Myslím, že pán minister vie, že sa môže prihlásiť do rozpravy a verím, že pán minister a podpredseda vlády bude, pán podpredseda vlády bude rešpektovať rokovací poriadok a využije oprávnenia, ktoré má. Môžme pokračovať ďalej.

Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR
No, pán minister, teda okrem toho, akým pofidérnym spôsobom prebehla tá privatizácia, čo my, my to spochybňujeme, my to spochybňujeme, my to podávame na okresný úrad. Takže existuje aj spravodlivejšie riešenie. Ak sa takýmto spôsobom niekto zbaví tej povinnosti, tak stále vieme zaviesť mechanizmus, kde ten súkromník, v tomto prípade Andrej Babiš, bude musieť vrátiť štátu sumu, o ktorú sa mu zhodnotia tie pozemky, aspoň niečo. V prípade týchto pozemkov v Istrocheme sú to naozaj stovky miliónov eur, čo nie je zanedbateľný podiel. Aspoň takto by sa ten súkromník musel podieľať na sanácii alebo na nákladoch na sanáciu tejto environmentálnej záťaže.
Ja som takúto legislatívu predkladala hneď dvakrát v tomto parlamente. Samozrejme, koalícia to obidvakrát odmietla. Raz to bolo dokonca ako pozmeňujúci návrh priamo k zákonu ministra Tarabu. Neprejavil záujem o takéto spravodlivejšie riešenie, ale potom ešte minulý rok ho sám pán minister predložil ako vlastný návrh do medzirezortného pripomienkového konania. Predpokladám, že si spomína na takýto zákon. No problém je, že ten normálne prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a potom sa zrazu zasekol. Už rok je ten zákon hotový a pripravený po medzirezortnom pripomienkovom konaní, neexistuje dôvod, prečo tu už dávno nemal pristáť v Národnej rade. Zase ďalšia náhoda akurát v tom čase, keď sa to hodí Andrejovi Babišovi.
No ja myslím, že ten obraz toho, aké všetky nástroje mal minister Taraba k dispozícii na to, aby naozaj riešil túto obrovskú nespravodlivosť, ktorá sa na Slovensku udiala, naozaj, aby sa tu nejaká firma zbavila zodpovednosti vyčistiť sanáciu za pol miliardy tým, že si nakúpi nákladné auto, vymení okná, výťahy, nainštaluje si rozhlas, tak to naozaj si myslím, že je niečo, čo už nemôžete ani vy ignorovať, čo je tak do očí bijúce tento rozpor. A nie je horší výsledok ako to, že minister Taraba napriek tomu neustále obhajuje Andreja Babiša a nekoná. A pripomínam, má najlepšiu pozíciu ako minister s celým svojím aparátom podať takýto podnet a len umožniť, umožniť, lebo tá lehota je tri roky, aby sa znova preskúmalo toto rozhodnutie. Jednoducho neexistuje, neexistuje jeden dôvod, prečo to minister životného prostredia neurobí, ak slúži záujmom Slovenska a nie záujmom Andreja Babiša.
Týmto naozaj apelujem aj na koaličných poslancov a poslankyne, že toto je vážna vec a ten zákon o Environmentálnom fonde treba vnímať v tomto kontexte, v akej dobe prichádza a čo umožní ministrovi životného prostredia, aby získal naozaj ultimátnu kontrolu nad envirofondom, v ktorom sú dve miliardy eur. On to sám povedal, že plánuje tieto peniaze využiť na zaplatenie sanácie Istrochemu - pozemkov Andreja Babiša.
No stručne sa dotknem, lebo toto je podľa mňa jednoznačne tá hlavná motivácia, ale stručne sa dotknem ďalších problematických častí. Naozaj považujem za neuveriteľnú drzosť, a to pán minister nespomenul v tom svojom úvodnom slove, kto vie prečo, že si v tomto zákone vybavuje možnosť platiť z envirofondu pokuty za porušovanie práva Európskej únie. Treba pritom povedať, že práve ministerstvo životného prostredia je premiantom v infringementoch a žalobách, ktorým čelíme z pozície Európskej komisie, jednoducho neplní si svoje povinnosti v ochrane životného prostredia. Jeho výkon je v tomto smere jeden z najhorších, ak nie priamo ten najhorší. A treba povedať, že áno, toto je dlhodobý problém ministerstva životného prostredia, ale práve za pána Tarabu sa tá situácia ešte zhoršila, ten problém sa prehĺbil, pretože ja som teda presvedčená, že sa vôbec nesnaží tie kritické situácie riešiť, naopak, ešte sa to zhoršuje. Vidíme to pri mnohých napríklad pri žalobe, ktorá sa týka hlucháňa, tam vidíme priamo v rámci národných parkov ťažby, ktoré ohrozujú takéto biotopy, kde žije tento živočích a tým pádom sa zhoršuje situácia, ktorá sa týka tejto žaloby. Najnovšie vieme, že tu máme infringement, ďalší infringement pre nedostatočnú ochranu ovzdušia. No a tam si môžeme kľudne aj povedať, že čo sa týka ovzdušia, riešiť infringementy, čo v tom zvládol pán minister, tak to bolo napríklad to, že zastavil pripravený, opäť pripravený, projekt riešenia znečisteného ovzdušia v Jelšave, čo je naozaj ťažko skúšaný región, ktorý je z hľadiska toho ovzdušia jeden z najhorších, ak nie rovno najhorší. Bol tam pripravený projekt, dva roky sa na tom pracovalo spoločne so samosprávou a minister ho najprv povolil, a potom jedného dňa prišiel a rozmyslel si to a povedal, že nič z toho nebude bez náhrady. Takže tam asi vidíme, ako pán minister sa správa alebo stavia k infringementom a ako sa pokúša nimi nejakým spôsobom pohnúť. Ja som v skutočnosti presvedčená, že minister Taraba rezignoval na svoju ministerskú prácu a namiesto toho si vymyslel lepší spôsob, že jednoducho tie pokuty, ktoré potom z toho budú vyplývať, že si tie povinnosti nerobí, tak že ich bude platiť z envirofondu.
Ako sa chystá z envirofondu urobiť štátnu OZV alebo teda Organizáciu zodpovednosti výrobcov, to nechám na kolegu Michala Saba, ktorý sa práve podrobne venuje odpadovému hospodárstvu. Ja len teda spomeniem, že okrem iného aj okrem tých rôznych priemyselných zväzov, ktoré kedysi boli pre pána ministra dôležité, a teda fotil sa s nimi a chodil sa stretávať a tváril sa, že on bude ten ich skrytý minister hospodárstva 20. storočia na ministerstve životného prostredia, tak už je s nimi, samozrejme, nie tak zadobre. Ozval sa proti tomu aj Protimonopolný úrad, samosprávy, zamestnávatelia. Jednoducho tá zhoda, že tento zákon je zlý, je naprieč všetkými týmito organizáciami. Poukazuje sa okrem iného aj na rozpor s právom Európskej únie napríklad pravidlami férovej hospodárskej súťaže. A ja som presvedčená, že aj tu nám minister Taraba zarába na ďalší vážny problém.
Len to zhrniem nakoniec, že tento zákon jednoducho neprináša Slovensku nič pozitívne. Tu nie je žiadna pozitívna motivácia, žiaden prínos pre ľudí na Slovensku. Neexistuje jeden dôvod vo verejnom záujme, ktorý by ten nový zákon, ktorý prišiel bez pripomienkovania, sčista-jasna sa proste jedného dňa zjavil pod pazuchou pána ministra na vláde, tak ktorý by jeden dôvod vo verejnom záujme, ktorý by ho odôvodňoval. Ja som presvedčená, že kto tento zákon podporí, tak odsúhlasuje pol miliardy pre Andreja Babiša, odsúhlasuje zoštátnenie funkčného systému odpadového hospodárstva v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Jasné, poďme ho zlepšovať, ale vy ho namiesto toho rozoberáte. A som teda presvedčená, resp. kto podporí tento zákon, tak som presvedčená, že odsúhlasuje aj to, aby Tomáš Taraba už na svojom ministerstve nemusel robiť vôbec nič a pokuty za neplnenie povinností si hradil z peňazí nás všetkých. Tento zákon je jednoducho drzosť, nonsens, neprinesie Slovensku nič dobré a ja vyzývam naozaj aj koaličných poslancov a poslankyne, aby ho nepodporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.
S faktickou pán poslanec Kalivoda.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Stohlová, no vy ste neostali naozaj nič dlžná vašej aktivistickej povesti. Vy ste tárali piate cez deviate, vy ste pomiešali naozaj jak ten psík s mačičkou, keď varil guláš a nahádzali tam úplne všetko. Ja som si takých pár poznámok urobil. Hovoríte o, ako rozprava je o Environmentálnom fonde, 90 % vášho vystúpenia sa týkalo Istrochemu. No škoda, že ste takto hlasno nevystupovali v tom 2025, kedy bolo vydané rozhodnutie Okresným úradom Bratislava a hlavným účastníkom bolo mesto, hlavné mesto Bratislava s vaším primátorom, progresívnym primátorom pánom Vallom, ktorý naozaj teda toto mesto doviedol do katastrofálnej situácie, ale ani tu sa neozval. Tak neviem, tam by ste možno mohli, možno mohli skôr adresovať svoje výčitky.
Hovoríte o ovládnutí Environmentálneho fondu ministrom životného prostredia. Mňa by fakt zaujímalo, či mi budete vedieť povedať konkrétne paragrafové znenie v tomto zákone, kde minister získava nejaké silné právomoci a silnejšie právomoci oproti tomu súčasnému stavu, ako ovládnuť Environmentálny fond. No ja som ich tam nenašiel, hej, a to viem, o čom hovorím.
Hovoríte o vrakunskej skládke, no plačete na nesprávnom hrobe. Znova to bolo Budajovské vedenie ministerstva životného prostredia, ktoré zbabralo celý proces, ale že definitívne ho zbabralo, nevykúpilo pozemky, ktoré malo vykúpiť, a preto sme prišli o desiatky miliónov eur. Ako môžte hovoriť o tom, že to toto vedenie ministerstva alebo táto vláda zbabrala, veď vy už fakt sa tej svojej, v tej svojej progresívnej zadubenosti prestaňte utápať a pomenujte veci naozaj pravým slovom, ale tu ste vyslovene klamali, vyslovene. Veď to spackali Budajovci a vy to veľmi dobre viete. A niekoľkokrát sme o tom aj s vaším kolegom pánom Sabom hovorili, aj na konferencii v TA3-ke pred niekoľkými rokmi, takže prosím vás pekne, vráťte sa k faktom vo vašich vystúpeniach, tieto bláboly naozaj nikoho nezaujímajú. Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Stohlová, ja teda na rozdiel od pána poslanca Kalivodu nepovažujem slovo aktivista za nadávku a vôbec by som si to nejako ako nebral k srdcu, ako to je normálna pozícia a je dobré, že niektorí poslanci sú aktívni a že majú za sebou aktivistickú minulosť. Myslím, že by sme sa mali baviť vecne a nie sa tu navzájom urážať a obviňovať. A toto už je taký kolorit vládnej koalície, že za všetko môže niekto iný, Matovič, Heger, Ódor a konsolidácia a dezinformačná kampaň opozície môže za nárast drobných krádeží a podobne.
No ale mňa teda zaujali, a teda úplne súhlasím s tým konštatovaním o neexistencii dôvodov na skrátené legislatívne konanie. A ono tie skrátené legislatívne konania, ktoré nám sem chodia ako na bežiacom páse, ja si nepamätám na žiadnu riadnu schôdzu, kedy by nebolo na programe nejaké skrátené legislatívne konanie, tak každé má nejaké špecifikum. Niektoré má také, že sa proste skracuje aj to skrátenie, čiže sa obmedzuje rozprava, iné sú také, že síce by aj opozícia zahlasovala za ten návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo si uvedomuje potrebu toho skrátenia, ale vláda tam napíše také nezmysly, ako pri tom horalkovom paragrafe, že väčšina opozície sa nedokáže cez to preniesť a nezahlasuje za. No a toto je také zvláštne skrátené legislatívne konanie, lebo v novembri to bolo tak urgentné, že to muselo ísť do skráteného konania, ale potom už koalícii nestálo za to ani to, aby v prvom čítaní aspoň na tej predchádzajúcej schôdzi bol ten návrh prerokovaný. A teraz to tiež vyzeralo takmer, že to prepadne.

Pán poslanec Čaučík.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa Stohlová, hovorili ste o tom, že pán minister chce platiť sanáciu vrakunskej skládky, aby stovky miliónov zaplatil štát z prostriedkov envirofondu a k tomu smeruje aj tento návrh zákona. Ja som pozorne počúval pána ministra pri uvedení dnes tohoto prvého čítania. Hovoril o tom, že sú tu tri oblasti, ktoré sú preňho dôležité. Prvá je rozšírenie možností Environmentálneho fondu, aby mohol poskytovať finančné prostriedky aj iným subjektom na iné typy opatrení. Druhé je pomoc obciam pri záťažiach, ktoré nespôsobili. A tretie sa týkalo organizácií rozšírených zodpovedností výrobcov, a teda peňazí od občanov za obaly a ich skutočné využitie. Toto, o čom ste mali vy váš príspevok v rozprave, sa týka tej druhej oblasti - pomoci obciam pri záťažiach, ktoré nespôsobili. A pán minister hovoril, že považuje za dôležité, aby sa riešili situácie, keď environmentálna záťaž alebo toxická skládka je na území obce, ktorú obec sama nespôsobila a môže to byť historický problém, ktorý mohol byť vytvorený súkromným subjektom, ako je to aj v tomto prípade, ktorý ste vy adresovali. Lebo stáva sa, že obec má na svojom území toxickú skládku, nemá nad ňou kontrolu a napriek tomu nesie finančnú a administratívnu zodpovednosť za jej riešenie.
Takže mňa by v tomto kontexte zaujímalo, pán minister, váš pohľad na to, čo povedala pani kolegyňa Stohlová a ako chcete riešiť reálne potom vrakunskú skládku aj v súvislosti s týmto návrhom zákona, ktorý podávate. A dotknem sa veľmi krátko aj skráteného legislatívneho konania, lebo áno, na minulej schôdzi ste to presadzovali ako SLK, takisto na výbore, ale nakoniec nebolo potrebné a koalícia to odstrihla na ďalšiu schôdzu, to znamená, nemuselo sa tak ísť.

Pán poslanec Sabo.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa, pán minister vo svojom úvodnom slove ako taký veštec predpovedal, že čo všetko budeme v našich príspevkoch rozprávať, čo budeme riešiť, tak možno si ho prekvapila, pretože on urobil naozaj maximum v tom, aby nebola reč o Istrocheme, tak možno bude prekvapený, o čom budú ďalšie príspevky.
Ja chcem určite z toho úvodného slova oceniť ministra životného prostredia, že po vyše dvoch rokoch vo svojej funkcii sa konečne naučil rozdiel medzi triedením a recykláciou. Výborne, gratulujem, bolo mi cťou ho to naučiť, ale po tom úvodnom slove tak som si všimol, že taký ďalší nedostatok, zajtra si povieme niečo o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čo konkrétne všetko pod ňu spadá, lebo tam je ešte ďalšia medzera na vzdelávanie. Nevadí, povieme si o neobalových výrobkoch. My sme si pred týmto úvodným vystúpením spravili také bingo kartičky, že čo všetko asi v tom úvodnom slove odznie, tak sme ostali celkom prekvapení, že čo všetko neodznelo, ale každopádne spomenul nášho primátora, tak možno k tomu by sme si mohli povedať nejaké usmernenie.
Ale chcel by som ešte v tejto faktickej spomenúť dôležitú vec, možno sa odkloním, ale nie veľmi, od tohto návrhu zákona. Dnes je Medzinárodný deň ľudských práv a my máme právo na zdravé životné prostredie ako základné ľudské právo, dokonca v ústave v čl. 44, že každý má právo na priaznivé životné prostredie. V medzinárodných dokumentoch je právo na životné prostredie spájané aj so zdravím, aj s informáciami napríklad cez Aarhuský dohovor. A my predsa vieme, že minister Taraba urobil naozaj maximum pre to, aby napríklad vylúčil verejnosť z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. A ono tento zákon je aj toho dôkazom, pretože je tu ďalší návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia, resp. konkrétne Tomáša Tarabu, ktorý ani len neprešiel cez medzirezortné pripomienkové konanie. Takže toľko k rešpektovaniu základných ľudských práv touto koalíciou.

Pani poslankyňa Stohlová.