43. schôdza

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Čaučík.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred sebou máme dnes Výročnú správu Ústavu pamäti národa. Je to dokument, ktorý na prvý pohľad môže pôsobiť aj technicky ako správa o archívoch, projektoch, konferenciách či publikáciách. Skutočne však pre nás v Kresťanskodemokratickom hnutí ide o správu o tom, ako sa Slovenská republika vyrovnáva so svojou minulosťou a tým aj o tom, aká bude jej budúcnosť.
ÚPN nie je nejaká akademická inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá vznikla z poznania, že bez pomenovania zla sa demokracia stáva krehkou. Totalitné režimy a zvlášť komunistický režim, ktorý máme mnohí ešte v živej pamäti, nebol len obdobím iného názoru či politickej alternatívy. Bol to režim systematického porušovania ľudských práv, režim politických procesov, prenasledovania, sledovania, strachu a tiež rozvratu mnohých osobných aj rodinných životov. ÚPN je inštitúcia, ktorá má odvahu tieto veci pomenovať ich menami, dokumentovať ich faktami a uchovávať ich pamäť aj vtedy, keď je to nepohodlné. Chcem preto osobitne oceniť, že ÚPN vo svojej práci nepoľavuje aj v tej najzákladnejšej úlohe, systematickom spracúvaní obdobia neslobody cez sprístupňovanie archívov, dokumentovanie činnosti represívnych orgánov, výskum perzekúcií a tiež publikácie o konkrétnych osudoch ľudí. Toto všetko má zásadný význam aj dnes, keď sa čoraz častejšie stretávame s relativizáciou minulosti, s bagatelizovaním zločinov komunizmu, dokonca aj s nejakou nostalgiou po lacných istotách totalitného režimu. ÚPN tu svojou prácou jasne hovorí, že sloboda nie je samozrejmosť a nesloboda nebola lacná.
Veľmi dôležitou súčasťou práce ÚPN sú aktivity zamerané na mladých ľudí. Mladá generácia nezažila komunistický režim na vlastnej koži a práve preto je ohrozená jednoduchými mýtami, skratkami a polopravdami. Preto si mimoriadne vážim vaše vzdelávacie programy pre školy, workshopy, výstavy, dokumentárne projekty a tiež konkrétnu spoluprácu s učiteľmi a pedagógmi. ÚPN tu nerobí ideologickú výchovu, robí občiansku a historickú výchovu. Pre mňa neoceniteľný vklad do občianskej a historickej výchovy, lebo pomáha mladým pochopiť, čo znamená strata slobody, prečo je dôležitý právny štát a prečo je tiež nebezpečné, keď sa moc nekontroluje. Toto je investícia do budúcnosti, ktorá sa nedá merať okamžitým politickým ziskom, ale bude sa merať stabilitou demokracie o 20 či 30 rokov.
Z popularizačných osvetových aktivít by som chcel oceniť vašu rôznorodosť aktivít pre rozličné skupiny spoločnosti, vhodné a uchopiteľné formy výstupov od prednášok, diskusií a výstav, cez vzdelávacie videá a aplikácie, po spomienkové podujatia, prezentácie publikácií, filmové projekcie alebo zážitkové podujatia. Zvlášť ma zaujalo vo vašej správe, že ÚPN minulý rok pripravil tri tematické cesty s popisom v Bratislave pre aplikáciu SmartGuide CMS ako audio sprievodcu pre verejnosť a zároveň pútavý publikačný kanál pre Ústav pamäti národa na témy: Sviečková manifestácia očami účastníka, Po stopách študentov 16. novembra 1989 a Po stopách nežnej revolúcie. Tiež už spomínaný Festival slobody, hlavnou témou tohtoročného Festivalu slobody bolo 35. výročie nežnej revolúcie, ktoré tiež považujeme za veľmi dôležité, aby sme si ho pripomínali.
Ďalším mimoriadne dôležitým rozmerom práce ÚPN je medzinárodná spolupráca. Ústav pamäti národa nie je len izolovanou inštitúciou, ale je súčasťou európskej siete pamäťových a výskumných inštitúcií, ktoré sa venujú totalitným režimom 20. storočia. Tu oceňujem spoluprácu s partnerskými inštitúciami v strednej a východnej Európe, vašu účasť na medzinárodných projektoch, aj výmenu archívnych a výskumných poznatkov. Týmto spôsobom ÚPN prispieva k spoločnej európskej pamäti, posilňuje dôveryhodnosť Slovenska a jasne ukazuje, že totalitnú minulosť nepopierame, ale spracovávame, a to je znak zrelej demokracie.
Dôležitou funkciou ÚPN je aj byť hranicou pred opakovaním chýb. Často sa hovorí, že minulosť máme už nechať minulosťou. Súhlasím, ale len vtedy, keď je pravdivo pomenovaná a spracovaná. Krajiny, ktoré zabúdajú, sú odsúdené opakovať chyby a inštitúcie ako ÚPN sú jedným z mála systémových nástrojov, ktoré tomuto zabúdaniu bránia. Preto chcem dnes verejne aj na tejto, v tejto rozprave na pôde Národnej rady Slovenskej republiky poďakovať vedeniu Ústavu pamäti národa, vašim historikom, archívnym pracovníkom, pedagógom, aj všetkým zamestnancom ÚPN, pretože vaša práca často nie je populárna ani pohodlná, ale je nevyhnutná. A zároveň chcem vysloviť presvedčenie, že parlament má povinnosť vytvárať pre ÚPN podmienky na stabilnú a nezávislú prácu, a to legislatívne aj rozpočtovo. Preto som aj rád, že na tejto schôdzi po prerokovaní siedmich zo 156 bodov v programe bol zaradený aj tento bod, že ho môžme dnes prerokovať.
Pamäť národa nie je luxus. Je to jeden zo základných pilierov slobody. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výročná správa Ústavu pamäti národa pre nás nie je len informáciou o minulom roku. Má svoju pridanú hodnotu v tom, že je neustálou výzvou, aby sme sa ako spoločnosť neprestali učiť z vlastných dejín. V tomto smere si ÚPN zaslúži našu podporu a uznanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
S faktickou pani poslankyňa Marcinková.

Ďakujem pekne, pán Čaučík. Ja som tu predtým v tom predchádzajúcom kole, žiaľ, nebola, ale... pardon, ale v nadväznosti na to, čo ste hovorili vy, by ma zaujímalo, v akom stave a vlastne ako sa vyvíja debata ohľadom rekonštrukcie vlastne celého sídla ÚPN, a keď tu bolo spomenuté to múzeum, viem, že súčasťou toho projektu bolo aj to, aby sa tam to múzeum v tých priestoroch vytvorilo. Naozaj takáto praktická otázka, pretože okolo roku 2021, 2022, 2023 to bola taká horúca téma. Ja som dokonca niekde postrehla aj nejakú architektonickú súťaž, neviem, či bola vyhodnotená. Ale vlastne ako sa toto vyvíja? A pozrela som si teraz v rámci správy aj vlastne dáta o financovaní, tam žiadne financie na nejaký takýto veľký projekt nie sú vyčlenené, naozaj je tam len na fungovanie celého ÚPN. Čiže z čoho sa to bude financovať? Bolo to v rámci Plánu obnovy. Keby ste nám to vedeli upresniť, lebo priznám sa, že nemám tieto informácie.
A ďakujem pánovi Čaučíkovi, že v tejto téme je dlhodobo aktívny. Naozaj, kolegovia z KDH, som veľmi rada, že ste v parlamente a že ste súčasťou ľudsko-právneho výboru, pretože toto sú témy, ktorým sa my aj s kolegom Dostálom dlhodobo venujeme a som rada, že sa tieto naše rady posilnili. Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško.

Pamätáme si všetci alebo aspoň niektorí, čo sme starší, čo pre nás v novembri 1989 znamenali slová sloboda a demokracia. Nevedeli sme sa ich nasýtiť. Dnes vidíme, že nielen na Slovensku, ale na celom svete tieto slová nejako vyšumeli, strácajú na sile u ľudí. Preto zažívame dnes nástup znovu násilia a totalitných režimov a populistických strán na čele s jedným človekom. Je to všeobecný jav na celom svete. A práve preto je inštitúcia ako ÚPN dôležitá, aby nám stále pripomínala, čo slová sloboda a demokracia znamenajú a čo to znamenalo vtedy, keď oni neboli. Človek až vtedy, keď je veľmi chorý a odrazu sa uzdraví, vie oceniť, čo je to zdravie. A preto treba, aby sme stále si pripomínali, čo to bolo to obdobie neslobody a čo to znamená pre nás naozaj sloboda a demokracia.
Ďakujem.

Pán poslanec Hajko.

Ja sa len pridávam k tomu, že Ústav pamäti národa, ktorý kočuje po Bratislave už roky, ktorého vyhodili z budovy na Námestí SNP a teraz opäť je v prenajatých priestoroch, tak si skutočne zaslúži svoje vlastné sídlo. A to tým skôr, ako sme aj spomínali aj s kolegom Mikloškom, že v tých priestoroch by ozaj malo byť aj dôstojné miesto pre múzeum, múzeum obetí komunistického režimu. Skutočne si to musíme, musíme si to pripomínať. Je veľmi smutné, keď naše deti alebo ja poviem za seba, moji vnuci vyrastajú v prostredí, keď ani vôbec si nevedia predstaviť, čo to vlastne za režim bol. No a však to je už okrídlená vec, že... okrídlená veta, že kto si nepamätá, aká bola tá minulosť, tak sa nepoučí do budúcnosti. Je skutočne veľmi dôležité si to pripomínať a ešte zopakujem opäť, Ústav pamäti národa vyvíja aj medzinárodné aktivity, však to vidíme aj z tej správy, a je ozaj dôležité, aby sme tu na východ od bývalej železnej opony, aby sme sprostredkovali dostatočne dôrazne informácie našim partnerom v západných demokraciách, ktoré si komunizmus nikdy nezažili. Oni skutočne musia vedieť, čo to ten komunizmus bol. Však stačí sa pozrieť, však František Mikloško má veľkú zásluhu na tom, že vyšla kniha o zločinoch komunizmu na Slovensku, stačí si pozrieť, keď sa človek začíta do tej... ja som sa teda tomu venoval aj odborne, ale laik, keď sa do toho začíta, tak zistí, že čo sa, aké strašné veci sa tu diali na Slovensku, a my si to stále nepripomíname dôstojným spôsobom.

Pán poslanec Čaučík.

Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, páni kolegovia, za vaše faktické poznámky.
Pani kolegyňa Marcinková, aj pán kolega Hajko, hovorili ste o múzeu obetí komunizmu a o sídle Ústavu pamäti národa. No ak bude chvíľu času, ocenil by som tiež, keby nám pán Sivoš povedal ten aktuálny stav a výhľad, aký tu je.
A, pani kolegyňa, aj my sme radi, že môžme na tieto témy spolupracovať v parlamente a zvlášť v ľudsko-právnom výbore. A z toho, čo povedal aj pán kolega Mikloško, že v tom novembri ´89 sme sa nevedeli nasýtiť tej slobody a demokracie a treba si to obdobie pripomínať, aby sme si vedeli vážiť slobodu. Možno by sme mohli zarozmýšľať pre budúci rok o intenzívnejšej spolupráci parlamentu a Ústavu pamäti národa v tomto duchu. Ďakujem.