46. schôdza

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok.
Prvá pani poslankyňa Luščíková.

Ďakujem pekne za slovo.
A ďakujem aj tebe, Irena, za naozaj dôkladné vysvetlenie toho, prečo je dôležitý taký zákon. A ja by som bola rada, v podstate sme tu len opoziční poslanci, komu si to rozprávala, od koho chceš, aby, aby za to zahlasovali. Ja som normálne v nemom úžase, že tu sedí jeden koaličný poslanec, keď sa prerokúvajú takéto dôležité zákony ako je ochrana zdravia a psychického vývinu maloletých detí. Veď na toto sme tu, na toto tu máme sedieť, aby my sme chránili občanov Slovenskej republiky a tuná sedí jeden koaličný poslanec. To je taká hanba, to je niečo neskutočné a obludné, pretože tu sa zaoberáme sústavne našim obžalovaným podpredsedom parlamentu Gašparom, vtedy tu vedia sedieť všetci, vtedy tu vedia sedieť mnohí, vedia sa zastávať, ale nevedia sa zastať občanov Slovenskej republiky a tých najzraniteľnejších, ako sú naše deti. Hovorila si tu o takých obludných prípadoch, že toto si mali vypočuť poslanci koalície. Mali si vypočuť, ako trpia deti za to, že sa musia prizerať mnohým svinstvám, alebo nieže svinstvám, proste obludným, hrozným veciam a nikto za to nie je potrestaní adekvátne, len preto, že na to nemáme vytvorené podmienky zákonné, len preto, že tu nesedia koaliční poslanci a nepočúvajú to, čo majú počúvať, to, čo sa deje reálne v tejto krajine, ale oni sa tu zaoberajú tým, aby pán podpredseda obžalovaný Gašpar mal slobodu, aby sa ich kumpánom nič nestalo, toto si vedia zabezpečiť. Ale aby zabezpečili to, aby tuná ľudia boli chránení, aby tuná boli chránené deti, tak na to nemajú odvahu.
Ďakujem, páni koaliční poslanci, ak toto počúvate a, vážení občania, naozaj toto by bolo dobré vedieť, že nikoho nezaujímajú z koalície vaše deti, zaujíma ich len ich kšefty a ich sloboda.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No aktuálne je tu teda jeden poslanec zo SMER-u a ja nechcem tým ostatným krivdiť, ale sa tak pýtam sama seba, že kam ušli, že či už si išli podriemať, pretože nás čaká veľmi dlhá noc a oni sa chystajú na to, ako budú obhajovať svojich ministrov, ale, alebo odišli na víkend. Akože normálne sa to pýtam sama seba. A možno, a to je tretia možnosť a dúfam, že je to táto tretia, išli všetci rýchlo na svoje kluby písať zákon o ochrane detí pred násilím, však? Asi to bude táto trojka, určite. Alebo sa im to ťažko počúva. Pretože ťažko sa počúva o tom, že čo sa deje v mnohých rodinách, ťažko sa počúva o násilí na ženách. Pripomínam vám, páni, že načo ste tu. Vy ste tu neboli zvolení len vašimi voličmi, mimochodom dosť sa vám prepadajú preferencie, vy ste tu boli zvolení v podstate všetkými ľuďmi, vy máte pracovať pre všetkých ľudí na Slovensku a máte zlepšovať ich život. A ja sa tak už aj pýtam sama seba, že či by sme konečne nezačali riešiť násilie na ženách a násilie na deťoch, keby bol Tibor Gašpar žena. Že možno vtedy, možno vtedy by ste konečne začali pracovať aj pre tieto obete násilia, lebo doteraz ste tu riešili iba jeho, jeho boliestky, ešte prípadne Matúša Šutaja Eštoka. Už, prosím vás, už si uvedomte, že načo tu sedíte, na tú ústavu, o ktorej sme sa tu bavili dnes ráno, ste prisahali, pre všetkých ľudí na Slovensku, nie pre Tibora a kamošov.

Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Iren, ja si myslím, že je veľmi dôležité, že si uviedla aj prehľad krajín, ktoré majú obdobnú úpravu, ako my navrhujeme. Myslím si, že to o to viac ešte podčiarkuje to, že chceme niečo, čo je inde aj dlhodobo štandardom. A my sme presne, ako si aj uvádzala príklad inej krajiny, keď sme navrhovali trestný čin domáceho násilia s kolegyňou Jurík, tak navrhovali tiež kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorá obdobným spôsobom prísnejšie trestá, ak je páchané toto násilie v prítomnosti dieťaťa. A myslím si, že aj z tejto rozpravy je zjavné, že Slovensko zlyháva v boji proti násiliu na ženách aj deťoch a máme o tom aj čerstvý dôkaz z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatoval, že Slovensko porušilo práva ženy, ktorá zažila dlhodobé fyzické a psychické násilie zo strany manžela a súdy ho opakovane oslobodili, pretože k tomu pristupovali čisto formalisticky a nezohľadňovali opakované vzorce násilia a dynamiku moci a kontroly, čo je úplný základ toho, ako porozumieť násiliu, rodovo podmienenému násiliu. Čiže Slovensko zlyháva a nikto tu nič nerobí preto, aby sa to zmenilo. Áno, je tu iba jeden koaličný poslanec, tak neviem, nemôžeme asi očakávať nejakú veľkú revolúciu v tomto, ale ja neviem kedy, čo ešte všetko potrebujeme počuť, aké príbehy potrebujeme počuť, aké skutočné reálie potrebujeme počuť, aby sme začali konať. Koľko ešte žien a detí bude musieť trpieť? Koľko, aby sme konečne niečo spravili?

Pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo.
A ja ďakujem kolegyniam, že predkladajú zákon, ktorý sa venuje nesmierne dôležitej téme, a naozaj znovu, ono to nemusí byť téma, ktorá sa dotýka všetkých, ale je nesmierne dôležitá a tie negatívne dopady napríklad domáceho násilia sa, pokiaľ sa nepodchytia, sa znásobujú ďalej do tej spoločnosti a obzvlášť napríklad, keď hovoríme pri vlastne detských obetiach, ktoré presne nemusia byť priamo obeťami toho násilného aktu, ale sú obeťami toho, že sú svedkami násilia, a tam vznikajú traumy, tam sa mení psychika dieťaťa a napríklad sa to často potom prenáša do škôl. A my vieme aj z toho školského prostredia, že nám pribúdajú násilné incidenty v školách, viacerí ste možno zachytili, asi pred dvoma hodinami bola zverejnená správa, že na škole v Novom Meste nad Váhom žiak šiesteho ročníka priniesol hračkársku zbraň, mala to byť akoby hračka airsoft zbraň, ktorou ale zranil dvoch spolužiakov, pokiaľ viem, tam teraz teda prebiehajú, sú tam záchranné zložky, dvaja, dvaja sú zranení, nevieme zatiaľ viac o tomto prípade, mohol to byť naozaj chlapec, ktorý si neuvedomil, čo robí, ale v každom jednom takomto prípade my musíme predovšetkým myslieť na to, že deti, že to je nejaký citlivý psychický vek toho detského vývinu, v ktorom by mali vyrastať v čo najbezpečnejšom prostredí. A pokiaľ to nie je doma, tak robme ako spoločnosť všetko preto, aby, aby teda minimálne v tomto prípade to bolo zohľadnené v tom, v tom trestnom kódexe.
Takže ďakujem, že myslíte aj na túto tematiku.

Pán poslanec Vančo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja ďakujem, Iren, za, aj za to, že si čítala ten konkrétny prípad, lebo napriek tomu, že sa to veľmi ťažko počúva, ako popri teda tom všetkom hroznom, čo zažijú priame obete páchateľov, tak čo zažívajú deti a maloletí, ktorí, ktorí to vidia, ktorí sú toho súčasťou. A ja som šokovaný, že naozaj počas tvojho, tvojho prednesu tu bol jeden koaličný poslanec, zo 79 poslancov iba jedného to zaujíma, zaujíma tento problém. Iba jeden jediný chce možno, aspoň je tu nejaká nádej riešiť situáciu týchto detí. A je to strašná hanba, je to strašná hanba. Už hanba je to, že musia, musia prísť opoziční poslanci a poslankyne s takýmto návrhom namiesto toho, aby tu stál minister spravodlivosti, ktorý má celé ministerstvo na to, iks ľudí, ktorí tam pracujú a, samozrejme, ktorí musia vedieť, aká tá situácia je katastrofálna v ochrane obetí trestných činov. Namiesto toho to používajú len ako zásterku, aby zrušili Úrad na ochranu oznamovateľov, že sa tomu akože idú venovať a spoja Úrad na ochranu obetí trestných činov s Úradom na ochranu oznamovateľov. To je proste tak cynické, tak nechutné, čo tu zažívame, a dôsledky čoho musíme znášať všetci ako občania Slovenskej republiky, že táto vláda sa stará iba o gangstrov, zlodejov a korupčníkov, ale o obete trestných činov ani nezavadí, to ich absolútne nezaujíma a dali to najavo dnes počas tejto rozpravy tým, že tu bol jeden jediný koaličný posla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)