46. schôdza

Áno, neslušné je to, čo robíte. Donútili ste nás tu byť celú noc, nech sa páči, ale vrcholom neslušnosti je, že ani jeden minister, ani premiér sa tu neobjavili ani, ani na chvíľu. Ja si to vysvetľujem len tak, že majú obrovský strach a nie sú schopní obhájiť to, čo robia a to čo dosiahli a nijakým spôsobom vyvrátiť to, čo my tvrdíme. Mali tu dostať spätnú väzbu, mali sa tu zodpovedať parlamentu, ktorý, ktorému sa majú zodpovedať a bolo by slušné, keby tu boli. Ešte jednu vec poviem. Mali sme tu v podstate od pol šiestej do šiestej hodiny rannej vcelku slušnú diskusiu. Áno traja, pardon, dvaja poslanci, jedna poslankyňa, jeden poslanec za koalíciu vystúpili, je to dosť málo, ale aj faktické napriek tomu, že ich bolo množstvo, prebehli slušnou formou. Naproti tomu, keď prišiel poslanec Bartek ako tretí koaličný poslanec za celú noc, tak naozaj sa tá atmosféra vystupňovala a naozaj jeho vystúpenie bolo hrozné. Bolo, bolo hrozné a v podstate celý čas nadával opozícii, osobné útoky a tak ďalej. Predsedajúci, pán predseda Raši aj s predsedom klubu HLAS-u mu tlieskali. Takže najskôr si upracte vo vedení Národnej rady a potom upozorňujte poslancov. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Hargaš, no spomínal si pána Barteka, ja si myslím, že túto tému môžme asi uzavrieť tým tak, ako si to vlastne uzavrel aj ty, že viac takých vystúpení, že v podstate to viac menej robí dobre. No a ďalej si spomínal, že v čase konsolidácie. No ja sa pýtam, že aká konsolidácia, veď jediné čo sa tu deje, je zvyšovanie príjmov od občanov a firiem. Hej. Zvyšovaním daní, vyrábaním nových daní, poplatkov a všetkého čo sa dá zvýšiť, pričom teda konsolidácia v tom, tom prvotnom význame by mala byť vlastne šetrenie výdavkov, hej, na strane štátu, ale to sa fakt, bohužiaľ, nedeje. Výdavky boli vlani najvyššie v histórii, hej, to možno veľa vysvetľuje. No a teda ako to vyzerá s rozpočtom aj tento rok, tak myslím si, že môžme sa už pozrieť na hotovostné plnenie za január 2026, tak výdavky boli o 153 miliónov vyššie ako vlani za vlaňajší január a príjmy boli o 31 miliónov nižšie. No aj tu je vidieť, že teda konsolidácia sa nekoná, ale zároveň je aj vidieť, to čo som povedal, že my už sme za hranou tej Lafferovej krivky, už je, už je úplne jasné, že žiadnu konsolidáciu aj v tom rozšírenom zmysle, že teda zvyšovanie príjmov je už nemožné urobiť a myslím, že to už pochopil aj premiér Fico a bohužiaľ ale to šetriť na výdavkoch, vláda robiť nechce. Hej. Takže toto je, toto je tá realita a myslím si, že toto bohužiaľ nás bude čakať až do najbližších volieb a jednoducho bude trpieť Slovensko, verejné financie, ľudia, všetci. Tak ako si to v podstate povedal aj v tom vystúpení. Ďakujem.

Ďakujem ti, Jano, za tvoj príspevok aj za to, ako si sa zastal pána Mikloška. Mňa pánbožko ochránil doslovne, po devätnástich hodinách čo som bola v parlamente, po trinástich čo som tu sedela pri odvolávaní, som si šla na hodinu do klubovne hlavu zložiť a presne v tej chvíli teda vystupoval pán Bartek, takže ďakujem všetkým silám, že teda ma od tohto ušetrili. Ale ja by som chcela povzbudiť pána Barteka naozaj v tom, aby teda, aby pokračoval v tom. Na jednej strane je to ako vrcholne nepríjemné jeho počúvať, na druhej strane veď vidíme to na percentách, ako im to pomáha, takže ja by som ho chcela povzbudiť v tejto jeho línii, lebo mu to ide fantasticky. My všetci čo si pamätáme ešte časy komunizmu, presne takýto boli tí zväzáci, bonzáci, to boli presne takí, Ježiš nemôžem ani hovoriť tie slová všetky, čo mi tie hrozné napadá. To je že, on je, že typický, typický taký bonzáčik, zväzáčik, teda jeho správanie je tak, aby som teda, akože to opisovala to správanie, akým je, ale on ide to vedome. A ja by som aj akože mu pri tejto urážke pána Mikloška, aj by som chcela akože si myslieť, že poľahčujúca okolnosť je to, že sa narodil rok po tom, ako sa nám tu podarilo poraziť Mečiara v 98., ale, ale on už je taký veľký chlapec, však akože sa tvári, že je veľký, jak to on všetko vie, ale jeho profesionálny životopis, kedy skutočne niečo robil, kedy nebol za štátne niekde hocikde politicky zamestnaný, je presne nulový. Ten človek nič nemá v profesionálnom životopise a ide tu urážať naokolo ľudí. To je proste neskutočné. To je tak neslušné. Žiaden etický kódex. Môžme ich mať milión, to nepomôže, aby sa pán Bartek asi nejako uvedomil alebo čo. Ale ja si myslím, že treba si iné všimnúť. Desať miliónov pre jeho asistenta.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Hargašovi za jeho vystúpenie, v ktorom sa venoval teda zlyhaniam vlády konkrétne v oblasti informatizácie a dopravy a tých argumentov prečo táto vláda je neschopná a neschopná riadiť túto krajinu a vyviesť túto krajinu zo zlej situácie finančnej, do ktorej ju aj oni dostali, je toľko, že tu kolegovia a kolegyne z opozície môžu diskutovať aj celú noc a budeme to robiť aj celý deň a koľko bude treba a to je úplne úbohé, že ani jeden minister alebo teda ministerka sa tu neprišli ani len na minútu obhájiť. Ja som to v noci pozerala, aj keď som, aj keď som tu nebola a teda videla som vystúpenie pani Laššákovej, kde sa snažila akože zastať sa svojich kolegov, ale to je naozaj smutné, keď je niekto nominovaný do pozície ministra alebo ministerky a jednoducho nevie si tu prísť obhájiť svoju prácu. To jednoznačne evokuje len to, že, že neni čo obhajovať a to všetci dobre vieme. Ja by som sa chcela prihovoriť ale občanom, ktorí, ktorí to možno sledujú a ktorí sú už možno aj unavení z tejto politickej situácie. Je tu táto opozícia, ktorú občas, občas si prečítame všeličo, ale sme tu a ja som strašne hrdá na mojich kolegov a kolegyne, ktorí tu niektorí boli aj celú noc a ešte chcem povedať, že za včerajší deň ...
===== ... ktorí, ktorí to možno sledujú a ktorí sú už možno aj unavení z tejto politickej situácie. Je tu táto opozícia, ktorú občas, občas si prečítame všeličo, ale sme tu a ja som strašne hrdá na mojich kolegov a kolegyne, ktorí tu niektorí boli aj celú noc a ešte chcem povedať, že za včerajší deň tu svoje návrhy zákonov predkladalo Progresívne Slovensko, vyšiel včera na nás rad, takže celý deň tu zaznievali návrhy zákonov, ktoré by vám, milí občania, skutočne pomohli. Pomohli by deťom, pomohli by rodinám s deťmi, zdravotne znevýhodneným, živnostníkom, podnikateľom. Môj návrh zákona ešte včera neprišiel na rad, ale teda to sú tie skutočné zákony za ktoré koalícia absolútne nehlasuje a pozdravujem teda kolegov do réžie, že ma je vidieť a počuť. Ďakujem.

Vďaka, pán poslanec Hargaš, Jano, že si tak dôkladne rozobral tú auru, ktorú sa SMER snaží vytvoriť okolo ministra Ráža ako úspešného a efektívneho manažéra, keď jeho skutočné výsledky dokazujú presný opak. Ja ti k tomu možno pomôžem ďalšou anekdotou alebo príkladom, ktorý stojí za spomenutie. Keď sa pred tým zhruba rokom a pol zasypal ďalší most na Slovensku, už si nepamätám teraz či železničný či aký, tak to bol minister obrany vtedy Robert Kaliňák, ktorý skočil do akcie a nasľuboval, že to budú ozbrojené sily s rozpočtu na obranu, ktoré zrekonštruujú všetky mosty na Slovensku po ktorých chodia vojaci. A keď som sa ho potom pýtal, že po koľkých a po akom percente tých mostov chodia vojaci, bolo mi odpovedané, že prejdú čoskoro po všetkých po ktorých ešte neprešli. Počúvam, že ten PPP by mal byť financovaný už teraz možno z rezortu dopravy. No ja hovorím, že tomu uverím až to uvidím. Lebo zatiaľ, zatiaľ to s týmto all star tímom, ktorý nám táto vláda ponúkla a ktorého siedmich členov odvolávame funguje tak, že zlyhávajú pri úplne základných očakávaniach od výkonu ich funkcie. To nielen minister dopravy Ráž, to je ten minister zdravotníctva Šaško, za ktorého minister obrany stavia dve nové nemocnice, údajne vojenské. My dobre vieme, že ozbrojené sily nemajú ani zďaleka potrebu pre toľko lôžok, ktoré sa stavajú. Toto je zámienka, lebo ďalší minister nielen Jozef Ráž, ale aj minister Šaško si nevie splniť svoju funkciu a nevie postaviť proste dve nemocnice, ktoré za pätnásť rokov a pri moci vláda SMER-u mala postaviť už dávno. Takto funguje tento all star team. A ja len dodám, že toto nie je pochvala ministrovi obrany Kaliňáka, lebo daň, ktorú platíme za tú taktiku je, že neostávajú peniaze na vojakov a vojačky. To je to výsledok ako funguje táto lajdácka vláda.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Hargaš, ja som si vypočul váš príspevok a viackrát ste sa obrátili na stranu HLAS, kritizovali ste, respektíve ste posudzovali percentá, ktoré preukazujú niektoré prieskumné agentúry, ale niektoré agentúry uvádzajú tie percentá podstatne vyššie ako ste vy hovorili. Ale tiež ste hovorili, že sme prešli z toho SMER-u do toho HLAS-u a kadečo sa vám nepáči. Kladiem si otázku, prečo vás to trápi? Prečo vás trápi strana HLAS? No a ja keď si spomínam, vy ste boli štátnym tajomníkom na ministerstve informatizácie u pani ministerky Remišovej Za ľudí, Za ľudí. Neviem či ste boli v tom čase Progresívne Slovensko, asi nie. Takže vaša dráha je možno podobná. A ja neviem teraz, kladiem otázku. Takže nechajte vy našu stranu na pokoji a nechajte to na nás. Čo je? A potom čo sa týka pána ministra Ráža, tak vy ste, mali by ste trošku balansovať a pozrieť sa na tie výsledky, konkrétne výsledky o manažérskej činnosti či už je to otváranie tých úsekov smerom od Zvolena krásna dráha na pilónoch alebo začatie výstavby diaľnic na Kysuciach, otvorenie železničného uzla v Žiline, okolie okolo Tvrdošína a podobne. No sú to veci, ktoré si vyžadujú samozrejme manažérske zručnosti a organizáciu a všetko čo s tým súvisí, nehovorím o vlaku z Kyjeva do Bratislavy alebo leteckom spojení Bratislava-Košice a ďalej a ďalej. Čiže toto ako keby ste nevideli a neviete objektívne posúdiť prácu tohoto pána ministra, ktorý je naozaj evidentne dobrý manažér.

Ďakujem, kolegyne, kolegovia, dovoľte v prvom rade vziať bremeno a tú ťarchu bremena z pliec pána kolegu Blcháča. Pán Blcháč, aby vás to nemuselo budiť v noci, nebol som v žiadnej inej politickej strane. Progresívne Slovensko je prvá strana do ktorej som vstúpil. Keď som bol na ministerstve bol som odborná nominácia a hocikedy si obhájim svoju robotu na rozdiel od vašich ministrov, ktorí sem ani dnes neprišli, aby si obhajovali svoju robotu. Takže toľko k tej úvodnej časti. A mali sme tu takú debatu o tom, že čo je slušné, čo je neslušné. Takú aj jazykovednú nejakú. V prvom rade by som teda rád povedal, že podľa mňa je neslušné sa obúvať do niekoho ako je pán Mikloško, vďaka ktorému tu dnes vôbec v parlamente môžme viesť nejakú slobodnú debatu, vďaka ktorému sme v Európskej únii a v NATO, pretože ak by nebolo jeho a neprispel by k porážke Mečiara, tak by sme nesmerovali do Európskej únie a NATO. A potom príde pán Bartek, ktorý sa narodil v roku 99, čím nechcem nič povedať, ale povedal by som, že možno nemá toľko životných skúseností a on príde a povie pánovi Mikloškovi, že on nesiaha Mečiarovi ani po členky. No, tak podľa mňa to je neslušné. Určite je neslušné, že keď ho vyzvem, aby to prišiel povedať z očí do očí pánovi Mikloškovi, tak záhadne sa nám stratil niekde v pléne. Ja som zvedavý kedy sa on objaví, lebo plánoval vystúpiť. Čiže, aby som uzavrel tú debatu o slušnosti, neslušnosti. Čiže slovo bliakať je očividne podľa Gašpara neslušné. Ja si myslím, že neslušné je nehovoriť veci ľuďom priamo do očí, že je neslušné byť obžalovaný zo zosnovania zločineckej skupiny a v parlamente hlasovať za zákony, ktoré sú v prospech mňa a ďalších členov údajnej zločineckej skupiny. To je podľa mňa neslušné. Neslušné je kradnúť eurofondy na kadejaké haciendy a fafokany a vily Malanta. O tom by ste mohli porozprávať, pán Gašpar, či si myslíte, že toto je slušné alebo neslušné. Podľa mňa je neslušné sľubovať ľuďom lacnejšie potraviny a potom im nedať tie lacnejšie potraviny a v čase konsolidácie si zdvojnásobiť platy a míňať na luxus. To je podľa mňa neslušné. O tom sa poďme rozprávať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vzhľadom k tejto situácii, ktorá sa tu odohráva, tak žiadam ospravedlnenie od kolegu poslanca Pročka, pretože keď vidíme čo sa tu všetko dialo, ako on nám neustále odporne nechutne nadáva, ako sa správa ako násilný agresor a priamo v nočných hodinách tu bol pán predsedajúci Dubéci, ktorý po tých rôznych urážkach, ktoré boli adresované mne, keď ja som bola celý čas ticho, tak pán Dubéci povedal, dobre. A ešte mne ukázal, že ja sa mám upokojiť. Tak vás žiadam o ospravedlnenie voči mojej osobe. Budem to adresovať aj pred hlasovaním opätovne, pretože mnohí z vás tu rozprávajú zvláštne veci. Ale je veľmi zaujímavé, pani kolegyne, že správanie pána Pročka vám dlhodobo neprekáža. No neviem si predstaviť, že naši koaliční poslanci by takto vyhukovali na vás, dámy kolegyne. Ani raz sa to nestalo. Tak vás prosím...

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom vystúpení sa budem snažiť upriamiť pozornosť na najmladší orgán štátnej správy a to je Ministerstvo cestovného ruchu a športu, keďže tu vyslovujeme nedôveru vláde a ja si myslím, že tento rezort je teda tiež súčasťou tejto vlády a je zaň zodpovedný minister Robert Fico, tak si myslím, že má dostať priestor v tejto rozprave. Tento rezort je dlhodobo kritizovaný teda najmä mnou, ale aj ostatnými opozičnými poslancami za svoju zbytočnosť a prešľapy. Ja chcem pripomenúť ako tento rezort vyvolal nejeden konflikt medzi poslancami koalície. Možno si na to mnohí spomeniete. Aj to ukazuje, že dôležité veci sa nemajú šiť horúcou ihlou bez širokej odbornej a verejnej diskusie bez vízie a konsenzu. To je presne to čo chýbalo pri vzniku tohto rezortu. Neviem čo sa dialo za zatvorenými dverami, keď sa pred viac ako dvomi rokmi noví koaliční partneri rozhodli ustúpiť predvolebným sľubom pána Andreja Danka a vytvoriť ministerstvo a naliať doň o vyše sto miliónov eur viac ako bolo v týchto rezortoch dovtedy. Musel to byť veľmi dobrý politický obchod. Už vtedy sa vedelo o stave verejných financií a potrebe konsolidácie. Už vtedy pred vládou stáli kľúčové problémy v iných oblastiach v omnoho dôležitejších akým je šport a to ho nechcem znevažovať samozrejme. Z nápadu SNS asi viacerí za stolom nadšení neboli. No stalo sa a už dva roky tu máme Ministerstvo cestovného ruchu a športu. Vnímame to ako politickú realitu, aj keď vznik novej inštitúcie považujeme za zbytočnosť a obyčajný politický kšeft. Videli sme navyšovanie rozpočtov bez úpravy systému, videli sme prvého ministra, ktorý podpisoval zbytočné memorandá, videli sme štátneho tajomníka džudistu s typickými esenesáckymi maniermi, videli sme úrad, ktorý sa zaoberal len sám sebou. Dnes už máme druhého ministra, ktorý úspešne pokračuje v nastavenom trende potvrdzovania zbytočnosti tohto rezortu. Prínos úradu sa mal ukázať v novom a systémovom prístupe, v koncipovaní dlhodobej vízie a stratégie rozvoja športu, v nastavovaní politík podpory športu a pohybu od prvého kroku žiaka do telocvične až po jeho cestu ku zdravému životnému štýlu. Ubehli prvé mesiace ministerstva, kedy malo ministerstvo plné ruky práce samé so sebou a ani po nich nič nenaznačovalo to, že by sa rezort chcel vydať cestou systémových zmien. Vidíme, že nestačí prejesť dvakrát toľko peňazí. S istotou vieme povedať, že Andrej Danko a Ministerstvo cestovného ruchu a športu, ako aj Rudolf Huliak sú jednoznačnými víťazmi konsolidácie verejných financií. Kým vládni predstavitelia odbíjali zúfalých zdravotníkov a učiteľstvo a ignorovali požiadavky kolabujúcich systémov, na športe sa zdvojnásobil rozpočet. V roku 2024 to bolo z 99 miliónov na 192 miliónov eur a kým tisíce lekárov a lekárok hrozili výpoveďami a zvažovali odchod z krajiny, Andrej Danko oznamoval výstavbu olympijskej športovej haly v Šamoríne zo štátnej dotácie. Poklepkával základný kameň toho svojho budúceho pomníka. Zo štátnej pomoci vo výške 20 miliónov eur chcel postaviť alebo teda chce postaviť v súkromnou areáli, ktorý je podľa dostupných dát dlhodobo neudržateľný. Tento objekt súkromný generuje ročne stratu vyše desať miliónov euro. Za dotáciu do Olympic Arény sa dalo postaviť napríklad 20 telocviční pre 6 tisíc detí, 75 atletických dráh, 150 multifunkčných ihrísk, 50 špičkových skateparkov alebo sa dalo opraviť 100 školských ihrísk. Aby som nezabudla, verejné obstarávanie na túto olympijskú arénu skončilo zmluvou s dodávateľom na 30 miliónov s DPH. A ja teda už len čakám kto príde prvý s nápadom zafinancovať aj tento desaťmiliónový rozdiel, ktorý bude tomuto investorovi chýbať. Andrej Danko sníva o tom, že táto hala bude raz súčasťou maďarských olympijských hier. Olympijské hry sú drahý špás. Tie, ktoré sa konali naposledy letné boli vo Francúzsku a francúzskych daňových poplatníkov stáli okolo šesť miliárd eur. Andrej Danko si myslí, že tieto peniaze má Viktor Orbán na takúto zbytočnú akciu. Viac ako skutočný rozvoj krajiny a športu je niekomu očividne prednejšie popíjanie vo VIP a drahé ceremónie. Kým vláda oznamovala príchod Ficovej drahoty v podobe vyššej DPH, transakčnej dane a ďalších poplatkov, do nového rezortu tiekli peniaze prúdom. A poviem vám, kde skončili. V navýšených príspevkoch na mládež pre zväzy o 20 %, ktoré sa v mnohých prípadoch, ale k tej mládeži nedostali. V navýšenom rozpočte Fondu na podporu športu, ktorý navýšili o 200 % a ktoré skončili vo významných podujatiach, ktoré ale významné neboli. V navýšenom rozpočte Národného športového centra o 100 %, kde sa ale vytunelovali. Vo vyššom rozpočte ministerských dotácií, v rozpočte na chod rezortu, na drahé nájmy, na autá, na parkovacie miesta v lukratívnom komplexe Eurovea. K športu mám blízko a celý život som ho naozaj podporovala a dopriala by som mu naozaj viac finančných prostriedkov. No keď vidím celkový ten kontext a absenciu systémového prístupu pri ich míňaní, nemôžem tomuto prístupu tlieskať. Minulý rok bola navyše schválená dlho očakávaná športová...
===== ...Eurovea. K športu mám blízko a celý život som ho naozaj podporovala a dopriala by som mu naozaj viac finančných prostriedkov. No keď vidím celkový ten kontext a absenciu systémového prístupu pri ich míňaní, nemôžem tomuto prístupu tlieskať. Minulý rok bola navyše schválená dlho očakávaná športová legislatívy, ktorá nielenže neprináša do systému pokrok, ale aj prináša oslabenie kontroly nad prerozdelenými prostriedkami, ktoré súčasná vláda tak štedro nafúkla. Viac peňazí, menej povinností pre príjemcov, menej kontroly. Žiadne prechodné obdobia, žiadna postupnosť, žiadne vyhodnocovanie a prehodnocovanie, systémovosť a koncepčnosť je nula. Nik nevysvetlil, k čomu majú zmeny v zákone v dlhodobom horizonte prispieť, keď dajú menej na top tím, v poriadku, ale chceme vedieť, do akej stratégie to zapadá, kam to smeruje. Má ísť trikrát viac do fondu na podporu športu? V poriadku, ale na akú infraštruktúru primárne potrebujeme tieto peniaze. To nevieme. Peniaze rozhadzujú na všetky strany bez vyšších cieľov. Čo je najsmutnejšie, že táto legislatíva bola zároveň aj výťahom k moci pre poslanca Huliaka. To sa mu teda naozaj podarilo. Rezort sa, ako víťaz konsolidácie, nakoniec ukázal aj pri schválenom rozpočte na rok 2026, kedy sa symbolicky uplatnil princíp ako pri celej konsolidácii. Nafúknutých rozpočtov s desiatkami miliónov sa nedotkli, konsolidáciu sa ale rozhodli predstierať na personálnych škrtoch. Ako vždy si to najskôr odskáču ľudia.
Teraz sa trochu dotknem rezortu školstva, pretože práve tam ostala osamotená agenda školského športu. Ono by to ani nevadilo a má to aj logiku, že školský šport sa má riešiť na školstve. Ale ak máme hovoriť o dlhodobom efektívnom rozvoji a systémovom prístupe, nemôžeme ho úplne oddeliť od zvyšku športovej agendy. Pred tým bolo sľubované, že bude medzi rezortmi fungovať vysoká miera synergie, aby bol rozvoj školského športu previazaný s politikami nového ministerstva. Tomu zatiaľ nič nenasvedčuje. Máme síce memorandum, ale na synergiu sa v praxi zabudlo. Ako vo väčšine štátnej správy, aj tu máme silný rezortizmus. Okolo školského športu nastalo smutné ticho. Neprispieva k tomu ani fakt, že agendu prebral bývalý štátny tajomník pre šport za SNS, ktorý asi nemá najvrúcnejšie vzťahy k aktuálnemu vedeniu na čele s ministrom Druckerom. Vyše 50-tis. detí na základných školách naďalej nemá telocvičňu. Nerobia sa systémové opatrenia, aby sa rozvíjala pohybová gramotnosť a zlepšovalo zdravie detí, aby sa budoval pozitívny vzťah detí k pohybu. Zrušil sa predmoduly, ktorý pomáhal prepájať svet športu so školami, ohlušujúce ticho je aj pri pilotnom projekte Aktívna škola. Niečo podobné sa teraz snažia nahradiť projektom OLYMP. A nám sa zdá, že je to opäť len nesystémové, len účelovo, aby to išlo cez mimovládku Slovenský olympijský a športový výbor, cez tzv. copky, ktoré môj bývalý kolega nazval "vykopanou mŕtvolou". Dúfam, že to nebolo too much.
Tragickým obrazom podpory pohybu a športu na školách je aj pokus so zavedením tretej hodiny telesnej výchovy, ktorý veľmi rýchlo narazil na realitu a podmienky slovenských škôl. Bez infraštruktúry, telocvikárov a telocvikáriek je to jednoducho nevykonateľné. Súčasná vláda prišla ale s ukážkovým diletantským riešením tohto problému. Ako tretiu hodinu telesnej výchovy je možné vykazovať prakticky akúkoľvek pohybovú aktivitu vrátane tých mimo vyučovania. Kto sníval o posilnení kvalitnej telesnej a športovej výchovy, ostal sklamaný. Prišla len ďalšia nesystémová záplata, prekrytie problému, administratívno-byrokratickou aktivitou s nulovým prínosom pre rozhýbanie našich detí. Posledným malým zábleskom záujmu o školský šport bola jedna z nesystémových výziev ministra Huliaka, ktorú sa rozhodol financovať porušením zákonu o športe. Na malé rekonštrukcie telocviční v dedinách poslal vyše 6 mil. eur. Jedna je to biedna a nesystémová záplata bez väčšieho efektu a jednak sú to peniaze, ktoré boli podľa zákona určené na prerozdeľovanie medzi športové zväzy. Protestovali zväzy, protestoval olympijský výbor, ale keď olympijskému výboru prisľúbil Huliak extra podporu a zároveň, že tieto peniaze pretečú cez nich, výbor otočil a postavil sa na stranu Huliaka proti zväzom. To sú jeho vlastní členovia. Pretože košeľa je bližšia ako kabát. Projekt OLYMP mal umlčať kritikov, zároveň odbremeniť ministerstvo od stoviek žiadostí. Zákonnosti postupu ministra by sa mali venovať zodpovedné orgány.
Aby som nehovorila len o tom, čo je v rezorte zlé, spomeniem aj niečo, čo im vyšlo dobre od samotného začiatku a to je papalášizmus. Začalo to výberom sídla. Pamätám si, ako sme s kolegami tipovali, kde by to mohlo byť. Tipovali sme existujúce štátne budovy, či známe kancelárske komplexy, ktoré na trhu ponúkali širokú škálu priestorov. Finálny výber nám vyrazil dych. Zrekonštruovaná technická pamiatka, sklad č. 7 na nábreží Eurovea s výhľadom na Dunaj, to sme nečakali ani vo sne. Prekvapila nás aj cena nájmu, ktorá je takmer 20 eur za meter2 na mesiac. Pár krokov odtiaľ je budova ministerstva investície a informatizácie a regionálneho rozvoja s nájmom podstatne nižším. V prepočte je nájom kancelárií v sklade č. 7 drahší približne o 75 %. Nájom parkovacieho miesta je 150 eur oproti 85 eurám. V tom čase ohlasovali sťahovanie aj na školstve. Ich cieľová destinácia bola SPECTRUM Tower v Petržalke a tiež išlo o priestory, ktoré boli lacnejšie o 45 %, ako sklad č. 7. Čím si to šport zaslúžil, nevieme, ale predseda SNS Danko argumentoval, že keď už sa tu prijímajú zahraničné návštevy, musí to nejako vyzerať. Wau. To samozrejme môže tvrdiť každý rezort a nie každý má ale takéto pánske maniere.
Potom si pripomeňme napr. papalášizmus zo zápasov na futbalovom EURO-e v Nemecku, kam sa vládnym špeciálom zviezla koaličná pánska jazda Krišanda, Danko, Tomáš. Predseda Danko sa vtedy nechal počuť, že ho mrzí, že sa na to nahliada ako na papalášizmus, lebo keď on bol predsedom Národnej rady, tak mal lietadlo k dispozícii kedykoľvek. Nech mu je aspoň slovo špeciál malou pripomienkou, že to nie je prostriedok na výlety. Účastníci sa to, samozrejme, snažili zakryť tým, že sa tam vybrali aj pracovať. Že by si schválili oficiálne zahraničnú pracovnú cestu na to nikto z nich nemyslel. Po tomto malom odpočte papalášizmu a rodinkárstva nemôžem vynechať ani obľubu v zriaďovaní trafík. Poradkyňou štátneho tajomníka pre šport Krišandu, bola bývala poslankyňa Tabaková, ktorá mala Krišandovi radiť v oblasti bezpečnosti športovísk, bezpečnosti v športe a zvyšovania povedomia o ženskom športe. Kde na to vzala kvalifikáciu, neviem. Brala za to 45 euro na hodinu a výstupy nemala takmer žiadne. Spolu brala z ministerstva 1 800 eur mesačne. Veľmi slušná odmena za jej homofóbne storky proti progresívnej ideológii. Pekná trafika za videjká a páčiky v predvolebnej kampani. Minister Huliak tomu urobil koniec, dokonca odhalil, že ďalšiu produktívnu dohodu mala aj v Národnom športovom centre. Spolu si tak Tabaková prilepšila o trojku mesačne. Pretože SNS sa o svojich vždy postará.
Kým sa tu niekto tváril, ako šetrí a klepe klientelizmu po prstoch, tak zabudol na Národné športové centrum, kde sa riešením očividného rodinného tunelovania minister neponáhľal. Hovoríme tu o státisícových zákazkách, ktoré bez súťaže skončili v účelovo založených firmách, za ktorými bola rodina zástupcu riaditeľa. Napriek tomu, že na stole leží trestné oznámenie a verejné výzvy na kontrolu a vyvodenie zodpovednosti som ministrovi posielala odkazmi cez moje sociálne siete, tak minister Huliak nekonal. Od septembra nekonal. Ti akceptoval neakceptovateľné a sám chodil zbierať politické body na predražené eventy so seniormi, ktoré boli súčasťou tohto kšeftu. Denne dva eventy za približne 10-tis. eur. S odhalením sme prišli v septembri. Mesiace Huliak nič nerobil. Teraz vraj čaká na výsledky vnútorného auditu. Za ten čas títo aktéri vytunelovali z NŠC cez eseročku ďalšie tisíce eur. Potom však od tunelárskej zmluvy náhle odstúpili a eseročku rýchlo prepísali na osobu z Francúzka, aby vyšetrovateľom znemožnili prístup k účtovníctvu. Nakoniec eseročku vymazali z obchodného registra a fiktívne presunuli do Estónska. Minister hovoril, že ničomu nepomáhal a nič nezametal. Svojou nečinnosťou ale dal špekulantom vzácny čas na kradnutie a na zametanie stôp. Z Národného športového centra do toho momentu títo dvaja súrodenci odčerpali vyše 500-tis. eur. Vďaka nadhodnoteným a fiktívnym výdavkom išla zrejme drvivá väčšina rovno do vrecka. Dvestopäťdesiat tisíc mali ešte v pláne. Vďaka nášmu tlaku sa tak nestalo. Huliak si imidž bojovníka proti takému správaniu a trafikám neudržal ani chvíľu.
Pozrime sa, čo stváral on v svojom rezorte, čo sa týka trafík. Nominácie na vysoké posty po kamarátskej linke, obsadzovanie straníckych kolegov na ministerské úradnícke pozície, alebo do dozornej rady Tiposu. Na svoje si prišli najmä jeho známi z Podpoľania. Najnovšie dostala funkciu aj jeho partnerka. V tomto je ešte horší ako jeho predchodcovia zo SNS. Svojim rozdal posty, skúsených úradníkov poprepúšťal. Diletanstvo podčiarkujú anonymné listy od pracovníkov Tiposu a z ministerstva, ktoré hovoria o katastrofálnych pomeroch v oboch organizáciách. Vrcholom tohto klientelizmu je však spôsob, akým vedenie rezortu nakladá s financiami štátnej spoločnosti TIPOS. Tá sa pod vplyvom Rudolfa Huliaka zmenila na súkromnú pokladničku pre našich ľudí. Namiesto transparentnej podpory mládežníckeho športu vidíme, ako desaťtisíce eur formou darov a marketingových zmlúv zázračne tiekli do Očovej, odkiaľ pochádza minister, do Koritárok, odkiaľ pochádza jeho spolustraník Malatinec a do ďalších podpolianských projektov. Do Poluvsia, odkiaľ pochádza poslanec Ševčík, do organizácií funkcionárov Strany vidieka a inak spriaznených osôb. Kupovanie si vplyvu za štátne. Podobný princíp vidíme aj pri zmluvách pri Slovakia Travel. Rada by som pripomenula, že činnosť tejto vlády bude mať dopad aj na zdražovanie športu. Aj keď sa predseda Danko tvári, že znížením sadzieb na športové podujatia a fitká zachraňuje šport od zdražovania, realita je úplne niekde inde. Ľudia sa nám ozývajú s reálnymi prípadmi, ako na nich dopadajú konsolidačné opatrenia. Zdražujú sa vstupy na cvičenia, na plavárne. Zvyšujú sa poplatky za športovanie detí v kluboch, za prenájmy športovísk, ľadu, lezeckých stien. Billboardy, na ktorých sa SŃS chváli, že priniesla 5 %-nú DPH na šport, pôsobia v kontexte reálneho zdražovania ako výsmech. S rovnakou parádou predstavovali aj nesystémové a diskriminačné športové poukazy. Deti rodičov, ktorí pracujú u menších zamestnávateľov, deti živnostníkov alebo rodičov, ktorí posledné dve roky zmenili prácu, majú smolu. Škoda, že výška príspevku nezohľadňuje ani počet detí v rodine. Inými slovami, poukazy viac diskriminujú ako pomáhajú. K SFZ sa vrátim pri faktickej, lebo to už nestihnem.
A teda spomenula som pár aspektov z dvojročného pôsobenia súčasnej vlády v oblasti športu a je to katastrofa. Je to z blata do kaluže a naozaj premiér Fico by mal zvážiť aj pôsobenie svoje a aj pôsobenie ministra športu Rudolfa Huliaka v tomto úrade.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, nadviažem na to, čo ste hovorili o ministerstve športu a cestovného ruchu a konkrétne o predražených nájmoch. Áno, mňa napr. kritizoval tu pán predsedajúci, pán Raši, aký strašne drahý nájom sme dohodli. No tak dohodli sme nájom 10,70 eur za m², ale nepočula som od neho už žiadnu kritiku, keď jeho kolega Huliak si dohodol nájom za 20 na m², hoci tá budova leží len pár metrov od budovy MIIRI a takmer 100 % drahší nájom si dohodol pán Huliak, alebo pán Šutaj Eštok, ktorý si dohodol nájom, nevýhodný nájom, ktorý sme my vypovedali, lebo bol strašne drahý, strašne nevýhodný a v podstate sa platil za obrovskú prázdnu miestnosť, tak opäť Šutaj Eštok si dohodol naspäť tento nájom za 19 eur na m². Jeden z najdrahších nájmov, čo kritizuje aj ministerstvo financií. Čiže takto táto vláda konsoliduje. A to už vôbec nehovorím o tom, že kde všade idú peniaze z Tiposu, ako sa rozdávajú všelijakým influencerom, zápasníkom, ako sa financujú kamaráti. A presne ako ste povedali, kamaráti z Očovej.
A tu mi ešte dovoľte si pomôcť slovami pána Huliaka, ktorý v jednej televíznej relácii povedal, že je to absolútne strašné, lebo táto vládna koalícia 40 % peňazí rozkradne, 60 % sa zle prerozdelí a tieto kauzy, ako je slejáda, nevidí už len sprostý. Tak to sú jeho vlastné slová, nie sú moje. No a teraz ja sa pýtam, to čo je za vládna koalícia, keď minister Ficovej vlády povie, že iní ministri Ficovej vlády ukradnú 40% a 60% sa zle prerozdelí. To kde sme už? Veď to je otrasné.