46. schôdza

...to čo je za vládna koalícia, keď minister Ficovej vlády povie, že iní ministri Ficovej vlády ukradnú 40% a 60% sa zle prerozdelí. To kde sme už? Veď to je otrasné.

Pani poslankyňa, náš ...
===== Pani poslankyňa, náš príbeh ministerstva športu a cestovného ruchu, ktorý ste vo svojom vystúpení opísali a zanalyzovali je veľmi dobrým príkladom toho, prečo opozícia prišla s návrhom na vyslovenie nedôvery vláde. Jedným z hlavných dôvodov, prečo si myslíme, že táto vláda, táto vládna koalícia by mali skončiť, je, že oni neriešia problémy Slovenska, neriešia problémy ľudí, ktorí tu žijú. Veľmi veľkú časť času, energie, kapacity venujú riešeniu samých seba a svojich problémov, svojich tráum a bolestí a svojich ambícií. V čase, keď bolo zrejmé, že je potrebné konsolidovať verejné financie, vytvorili nový rezort a naliali doňho o desiatky miliónov eur viac, ako dovtedy išlo na tieto účely a bizarný bol aj osud tohto ministerstva, ktoré vzniklo preto, lebo predseda SNS Andrej Danko si to takto vysníval, tak bez ohľadu na potreby verejných financií, bez ohľadu na potrebu šetriť, sa vytvoril nový rezort, aby sa táto jeho ambícia uspokojila. No ale prišla koaličná kríza a Andrej Danko, nielen, že pri vzniku vlády dva z troch rezortov musel prepustiť politikom, ktorí neboli z SNS a dostali sa do parlamentu na kandidátke SNS, pri minuloročnej koaličnej kríze prišiel aj o ten tretí rezort a musel ho prepustiť pánovi Huliakovi a teda prišiel o svoju hračku, ktorú dostal v čase konsolidácie a áno, mnohé z tých vecí, o ktorých ste hovorili, sú príkladom papalášizmu, sú príkladom klientelizmu a to sú tiež dôvodom...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem ti Natália za tvoje aj vecné, fundované vystúpenie, za tvoj neúnavný boj a odhaľovanie káuz na ministerstve športu a veľmi ti fandím v tomto, v takejto športovej terminológií, keď poviem. Hovorila si o tých poukazoch, o tých športových poukazoch pre deti. Ja neviem, či to tu vedia koaliční poslanci, poslankyne a či napríklad, ja neviem, je tu pani Puškárová, vidím ju, tak či o tom vedia a či to nejako plánujú riešiť, že množstvo detí, jednoducho diskriminovaných, pretože ich rodičia nemajú nárok na tento príspevok, pretože buď pracujú u menšieho zamestnávateľa alebo sú živnostníci. Deti v regiónoch, kde nie sú veľkí zamestnávatelia a ich rodičia tam pracujú jednoducho na to nemajú nárok a že čo sa vám to nezdá teda diskriminačné, že tieto deti nemajú nejaký adekvátny športový krúžok za to alebo nejaký tábor. Je opäť smutné, že si to tu neprišiel vypočuť žiaden minister ani, ani pán premiér, ako ako im to tu tento výpočet ich zlyhaní robíme už vlastne, už vlastne strašne veľa hodín a oni sa nemajú absolútne ničím obhájiť a aj tuto som presvedčená, že že tento výpočet bol tak dobrý, že sa nemá minister Huliak ani čím obhájiť a ani žiaden iný minister. Čakala by som, že za 10-tisíc eur mesačne nominovaný vo funkcii, kedy má spravovať túto krajinu, by sa akýkoľvek manažér mal vedieť obhájiť a keď to nedokáže, tak jednoducho by v tej firme nepracoval. Keď to prirovnáme k firme, ako to aj raz pán Gašpar tu urobil, že odôvodňoval, že máme nosiť pekné oblaky, lebo aj v každej firme sa ľudia pekne obliekajú, tak akože vy by ste v každej jednej normálnej firme už dávno skončili, pretože si neviete obhájiť absolútne svoju prácu, svoje výsledky a to je fakt. Ďakujem.

Natália, ty si tu vykreslila ten, ten smutný príbeh ministerstva športu, cez predražené peniaze, ale ja k tomu chcem doplniť ešte jeden kontext a jeden obraz, ktorý dotvára tú mizériu, ktorú tu máme v tejto vládnej koalícii a to je obraz samotného ministra Rudolfa Huliaka, pretože ja som bola pred dvomi týždňami svedčiť v konaní, ktoré vedie Lucia Plaváková v občianskoprávnom konaní voči ministrovi športu, Rudolfovi Huliakovi, ktorý ju odporným obludným spôsobom zneuctil tou nadávkou, ktorú tu nebudem opakovať a následne dostala množstvo vyhrážok smrťou, vrátane vyhrážok smrťou jej dcére a minister Huliak za to nikdy nebol potrestaný, nikdy za to neniesol zodpovednosť. Namiesto toho sa z poslanca stal ministrom. To je vrchol nechutnosti a ja svedčím v tom procese o tých následkoch a dopadoch, ktoré malo to, čo on spravil na ňu a viete čo mi prišlo vrcholne odporné, neetické a nemorálne, čo absolútne dokresľuje jeho charakter a charakter tejto vládnej koalície? Že Rudolf Huliak a jeho advokát sa na tomto konaní snažia spochybniť ujmu, ktorá bola Lucii a jej dcére urobená a robia zo seba, robí zo seba v skutočnosti obeť. To je skutočný obraz ministra športu Rudolfa Huliaka, nechutného človeka, ktorý vulgárnym spôsobom našu kolegyňu urazil, ktorý za to nikdy neniesol zodpovednosť a čerešnička na torte je, že peniaze, ktoré sú dané na tento rezort len končia v nejakej bezodnej diere a sú rozhádzané. Už len samo o sebe jeho osoba by mala byť dôvodom, pre ktorý by mal on skončiť. On by nemal byť ani poslancom, nieto ešte ministrom a je to totálna hanba a treba to tu pripomínať, lebo tu nejde len...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Natália, ja keď som ťa tak počúvala, ten tvoj príspevok, tak som si hovorila, že keby sme naozaj žili v demokratickej krajine, tak ak by vyšlo na svetlo božie všetko to, čo si tu pomenovala, tak každý minister v demokratickej krajine by musel sám odstúpiť. Ale tu sa na Slovensku niečo také vôbec nestáva a zostáva nám naozaj len hanba. A moja hanba je o to väčšia, pretože, bohužiaľ, ja pochádzam z rovnakého regiónu ako tento pán minister. A osobne si myslím, že práve Huliak je prototypom človeka, ktorý by absolútne sa nemal dostávať do politiky, pretože jeho charakterizuje naozaj len klientelizmus. Však ako si spomínala, tak do tej regionálnej kancelárie cestovného ruchu dosadil svoju vlastnú partnerku alebo manželku, ja neviem ani, čo mu to je.
Charakterizuje ho hulvátstvo, pretože on naozaj neváha pomenovať ženu sukou a ešte nie je ani schopný sa ospravedlniť, čo ma vytočilo úplne až do nepríčetnosti. Okrem toho je to šovinista, mizogýn a macho, keď tu mal tie sexistické poznámky na svoje kolegyne poslankyne priamo v pléne parlamentu. A okrem toho je ešte aj konšpirátor. On tam normálne že fúka do rastlín dym, aby dokázal, že CO₂ nie je vo vzduchu, v ovzduší škodlivé. Tento človek sa nedostal do svojej pozície na základe svojich schopností alebo preto, že by mal nejaký super charakter, ale obyčajným vydieraním. Postavil sa proti lídrovi strany, za ktorú kandidoval, a za svoje vydieranie si vyslúžil ministerstvo. Bohužiaľ, toto je fakt že prototyp neschopného ministra, ktorý inak mal byť pôvodne na Tarabovom mieste, ak si spomínate, ale ktorého odmietla pani Čaputová, bývalá prezidentka, vymenovať. Tak asi vedela prečo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Nati, ty odkedy vzniklo ministerstvo teda športu, každý deň poukazuješ na prešľapy ministra Huliaka a poukázala si naozaj na desiatky káuz a chýb, ktoré sa na tomto ministerstve stalo. A keď tu aj nemáme teda priamo odvolávanie pána ministra, ale treba presne pripomenúť, ako pán Huliak prišiel k tomuto ministerstvu, že to bolo vydieraním, ako spomínala aj kolegyňa, pretože inak by táto koalícia nemala štyri hlasy, ktoré sú teda okolo ministra Huliaka. A príde mi, že aj preto zatvárajú oči pred všetkými kauzami, ktoré sa dejú na tomto ministerstve.
A spomínala si aj kauzu Národného športového centra, kde sa bavíme o viac ako o pol milióne eur a zato sme naozaj mohli možno dve menšie telocvične. A ja by som aj chcela možno pozvať koaličných poslancov, že nech sa prídu pozrieť, ako cvičia napríklad aj žiaci našej základnej školy, v akých podmienkach, že je to naozaj veľmi smutné, že musia cvičiť na chodbe. A keby vlády Roberta Fica za tie roky, počas ktorých tu vládol, nenechali rozkrádať Slovensko, tak som si istá, že dneska sme mohli mať telocvičňu naozaj pri každej základnej škole na Slovensku. A naozaj, že najsmutnejšie na tomto celom je, že táto vláda nie je postavená na nejakej vízii a reformách pre Slovensko, ale je postavená na vydieraní a kšeftoch.
Ďakujem.

Ide mi to. (Rečník reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, myslím si, že ste sa venovali veľmi vážnej téme. Poviem z dvoch dôvodov. Prvá vec, ako inštitucionálne, a druhá vec, personálnym obsadením. Sledujeme to už vlastne dlhší čas, táto vláda to viac-menej doviedla do dokonalosti, že nazýva sa to rezortizmus. To znamená, že si podelíme, rozškatuľkujeme správu štátu na určité rezorty. Každý ten rezort dostane svoju pokladničku a potom sa podľa toho správa. Samozrejme, že veď je to úžasné, len prikláňané k neefektívnosti, protekcionizmu, až by som povedal rozkrádaniu v mnohých prípadoch. Je to, samozrejme, ovocie, ovocie tej koaličnej politiky, ktoré tu máme roky, vlastne od vzniku tejto republiky. Jediný raz sme boli v histórii svedkom, že jedna strana zostavovala vládu. Vždy tie vlády zostavujú koaličné strany. No a daňou za to je, že sa tie rezorty takýmto spôsobom politickým kľúčom rozdeľujú a ako som povedal, prideľujú sa im pokladničky. Presne, presne toto je ministerstvo cestovného ruchu a športu. Však nemusím nikomu opakovať, akým spôsobom hospodári. Ja len poviem jeden, jedno číslo, to ministerstvo zhruba nejakých 15, 16 , 17 % dáva na prevádzkové náklady. Tam, myslím, aj mzdy a techniku a prenájom budovy a tak ďalej.
Čo sa týka personálneho obsadenia, to je tiež kapitola sama osebe, pretože predchádzajúci minister, ktorý z tohto postu odišiel, tak vlastne odišiel hore, pretože sa stal viceguvernérom Národnej banky Slovenska a to svedčí o tom, že vlastne nemáme žiadnu úctu k inštitúciám a obsadzujeme ich takýmto spôsobom. Takže to politikárčenie siaha až takto vysoko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak ja vlastne hlásim, že aj Šúrovce nemajú telocvičňu, keby ste si to zapisovali. (Povedané so smiechom.)
No ale teda k veci, no Natália, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Skutočne vecné, faktické a myslím si, že fakt tá prenajatá budova ministerstva športu je skutočne vážnou ukážkou, ako sa tu správa aktuálna vláda k verejným financiám. No vláda k tomu hovorí, že rozostavala Slovensko. Ja teda popri tých prenájmoch ešte teda ja vidím skôr, že vláda rozostavala tak vládne budovy. Minister obrany si teda stavia luxusnú, luxusné sídlo alebo opravuje luxusné sídlo, to sme tu už rozprávali. Úrad vlády vlastne tiež sa teda stavia alebo rekonštruuje, tak to tiež bude. Tak možno raz príde aj na tie telocvične, bodaj by.
Ale ja ešte poviem skutočne k tomu, k tej budove ministerstva športu. No ono to bolo teda už vtedy v ´24., 19,94 nájomné, už dnes je to, bohužiaľ, viac, lebo už sú tam zapracované dva koeficienty, inflačné, za ´25., ´26. Do toho, len pre tú zaujímavosť, plus, samozrejme, k tomu sa ráta, v tej dobe tam mali nejaké 3,13 eura na m² za energie zálohu. Takže to skutočne je úplne že fakt veľká suma aj na tak luxusnú budovu, ako to je. A už len vlastne k tomu, ako sa tá zmluva vytvárala. Je urobená teda v jeden, v jednu stranu, je v prospech jednej strany, ale, bohužiaľ, samozrejme nie je to štát. Z tej zmluvy vychádza, že ak by človek, alebo teda štát chcel vypovedať tento podnájom, prenájom, tak jednoducho je tam 24 mesiacov ako pokuta. Čiže úplne že, že absurdné. No plus sú tam aj ďalšie veci. Sankčný úrok je stanovený tak, že vychádza, myslím, na 18... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Áno, Marián, dobre hovoríš a ešte tam je, že budovu musia dať po pôvodného stavu, čiže štyri milióny eur, plus tie, tie, dvojročná, proste nájom. Takže tie dve telocvične do Šúroviec a do Abrahámu to dáme cez fond a bude to asi tak dva milióny, ale musíte si nájsť 30-percentné spolufinancovanie.
Pán Hajko, áno, presne ste to trafili. Tam je to o personálnom obsadení, ktoré je úplne zúfalé. Je to o rezortizme a politikárčení a naozaj o trafikách tohto človeka, malého, jednoduchého z Očovej.
A ja chcem povedať ešte k tomu futbalovému zväzu, lebo je veľmi aktuálne, a síce, len pred pár dňami im zrušili, zastavili im príspevok k uznanému športu, čím vlastne berú tisíce malých futbalistov a futbalistiek ako rukojemníkov len na to, aby ich proste Huliak vydieral. On si myslí, že o tých 14 miliónoch môže rozhodovať on. Nie je to pravda, je tam zákon o športe, ktorý presne hovorí, na čo sú tie peniaze určené. A keby ste chceli vedieť, kto mu pomohol, aby toto mohol urobiť, toto svojvoľné rozhodnutie, tak to bol hlavný kontrolór športu, ktorý neprešiel žiadnym výberovým konaním, ale dosadil si ho tam a je to jeho tajomník zo strany Vidieka. Takže to je naozaj že veľká hanba, čo sa týka obsadzovania po politickej linke všetkých, všetkých pozícií, ktoré v tom rezorte sú.
Pani Remišová, presne ty, ten nájom za 20 euro na m² je katastrofa. Z Tiposu, MMA, influenceri tí dostávajú také marketingové zmluvy, že by sa vám nesnívalo. Tam 120-tisíc dostali tí boxeri bez rukavíc, tam, tam je, každý deň žasneme, čo tam nájdeme. Každý deň si tam prihrávajú veci a je to naozaj akože nehorázne, ako sa tam plytvá s verejnými zdrojmi.
A ďakujem aj Zuzke, že spomenula ten jeho súd, lebo naozaj držíme Lucii Plavákovej palce, aby to vyhrala.
Ďakujem.

Ďakujem, keďže tam mám rodinu, tak aj Miloslavov má novú modernú telocvičňu. Ďakujeme za to. (Reakcia predsedajúceho.) Miloslavov, áno, fantastické, krásna, krásna, ďakujeme.
Ale teraz, a to bolo bez irónie, naozaj že vďaka. (Reakcia predsedajúceho.) No aj vodovody a kanalizácie by mohli byť napríklad. Six-seven.
Predtým, ako sa dostanem k môjmu vystúpeniu, dobré ráno. Chcem povedať, že ma nekonečne mrzí, že Slovenská republika sa dnes budí do rána, kedy namiesto toho nekonečného výpočtu všetkých zlyhaní tejto príšernej vlády sa táto krajina budí do správ o tom, ako jeden arogantný, nevychovaný, nabubralý zväzáčik zneucťuje pána Františka Mikloška a pošpiňuje jeho prínos a nezameniteľnú úlohu pre slovenskú demokraciu. A preto chcem povedať, že nie je Michal ako Michal a, pán Mikloško, ja si vás veľmi vážim a myslím, že si vás vážime a považuje vás za náš vzor všetkých, ktorí tu sedíme na tejto strane pléna. (Potlesk.) A mne osobne je veľkou cťou, že vo svojom prvom volebnom období môžem zdieľať túto poslaneckú snemovňu spolu s vami. Ďakujem vám. (Reakcia z pléna.) To by sme ani nezvládli (povedané so smiechom). To by nefungovalo, každopádne, snažím sa.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes tu pred vami nestojím len ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale stojím tu aj ako človek, ktorý sa už vyše desaťročie systematicky a naozaj veľmi podrobne venujem problematike, ktorá sa možno niekomu len tak akože, keď to prísluchovo bude počúvať, toto moje vystúpenie, zdá ako malicherná a nepodstatná. Venujem sa odpadovému hospodárstvu, resp. konkrétne tej vízii, ktorá je, ale mám aj end game. Venujem sa konkrétne transformácii na cirkulárnu ekonomiku, a to sú dve slová, ktoré Tomáš Taraba nemá ale ani že na radare. A popritom ako teda tohto ministra životného prostredia, resp. lepšie povedané antiministra životného prostredia, sledujem v praxi vo výkone jeho mandátu, tak musím povedať úplne úprimne bez, bez mučenia, že sa trápim, pretože Tomáš Taraba stelesňuje absolútny protiklad toho, čomu ja verím. A budem teda hovoriť vo svojom vystúpení naozaj úzkoprofilovo v rámci môjho segmentu, ktorému pevne verím a nehanbím sa povedať, že rozumiem, a budem hovoriť o vicepremiérovi tejto vlády a o odpadovej politike, lebo aká vláda, také odpady, aké odpady, taký Tomáš Taraba.
Toto moje vystúpenie nebude len o kritike ministra životného prostredia, ktorý sa v prvom rade ministrom životného prostredia nemal nikdy stať. On, ten paradox je, že on sa ním ani nechcel stať a predsa ním je. On v podstate od prvého dňa vo svojej funkcii dokazuje, že nemal byť a nechcel byť ministrom životného prostredia, že viacej ho zaujímalo ministerstvo hospodárstva, len tam sa, bohužiaľ, nedostal cez siločiary, koaličné. Veď si len spomeňme, že jeho prvý krok vo funkcii, že to nebolo o ochrane prírody a pritom ochrana prírody je prvý a najdôležitejší bod, prvé a najdôležitejšie poslanie ministerstva životného prostredia. Taraba ako prvé vo svojej funkcii sa pokúšal alebo teda nabádal na resuscitovanie znečisťujúceho biznisu, ktorý je už dávno odsúdený na zánik, resp. odsúdený v tom lepšom scenári na transformáciu, áno, hovoríme o hliníku. A ja sa čudujem, že nielen Tomášovi Tarabovi, ktorý teda je obchodník telom i dušou, ale že vlastne nikomu v tejto koalícii, ktorí sa podľa mňa zobúdzajú ráno v Exceli a rozmýšľajú, že kde by čo ako mohli, že ešte nikomu z týchto ľudí nenapadlo, že veď poďme v tej hlinikárni, keď teda stojí to veľa peňazí a asi to nie je veľmi ekonomicky okej, poďme sa zamerať na recyklovaný hliník, že prečo by Slovenská republika náhodou nemohla byť tým hlavným epicentrom, európskym, pre recykláciu hliníku? Ja si, ja naozaj nemám logické vysvetlenie, pretože ešte nikto z týchto megamozgov si to nedal do nejakého výpočtu a nezistil, že by sa to možno aj oplatilo, ale nechcem nabádať, lebo predsa len tam je tam tá Penta, hej, a to mi trošku vadí.
Tomáš Taraba musí skončiť vo svojej funkcii, to je, to je jasné. A nie preto, že je to Tomáš Taraba, on musí skončiť vo svojej funkcii, pretože ak chceme ochrániť naše národné záujmy, ak chceme ochrániť naše verejné financie a naše životné prostredie v prvom rade, tak jednoducho Tomáš Taraba nemá čo robiť na ministerstve životného prostredia, lebo životné prostredie je Tomášovi Tarabovi aleže úplne ako ministrovi životného prostredia ukradnuté. Tomáš Tomáš keby mohol predať posledný strom v poslednom národnom parku, tak ten posledný strom už teraz je niekde na vlečke na ceste na pílu do Rumunska. A Tomáš Taraba, ako som hovoril, má DNA kšeftára, preto nie je prekvapením, že celý čas, kedy je ministrom životného prostredia, úplne hanebne ignoruje základný princíp, pilier environmentálnej politiky Európskej únie, znečisťovateľ platí. Za Tarabovho ministerstva životného prostredia toto neplatí. Neplatí, že znečisťovateľ platí, pretože v Tarabovom svete sa znečisťovateľom platí za to, aby znečisťovali ďalej. Nemá to vôbec zmysel, nemá to logiku, ale hlavne, že daňoví poplatníci sa na to poskladajú.
Taraba už tu v tomto pléne dokonca aj tento týždeň pri rozprave o environmentálnom fonde iks-krát vykríkal, že ako je opozícia v rukách lobistov, akí sme všetci prelobovaní, tak ja naozaj neviem, že komu konkrétne píšu pozmeňováky lobisti a aby "vylepšili" jeho zákony, no tak nám teda nie, lebo nám v opozícii žiadne zákony neprechádzajú, zato Tarabove zákony prechádzajú pomerne pozmenené tými lobistickými pozmeňovákmi. Zas a znova, neexistuje jeden jediný zákon, ktorý by bol imúnny voči lobingu na ministerstve životného prostredia. Ja sa pýtam, že kto konkrétne si platí svojho vlastného suseda ako dvorného advokáta a právnika, aby písal zákony. Opäť to nie je opozícia, to je minister životného prostredia. Kto tu už dva roky alebo vyše dva roky z pozície ministra životného prostredia bedáka, že Slovensko je skládková veľmoc, verklíkuje to do nemlátom a čo robí Tomáš Taraba pre to, aby tomu tak nebolo? No tak Tomáš Taraba schvaľuje ďalšie a ďalšie rozširovania skládok, lebo opäť to dáva logiku, sme skládková veľmoc, tak poďme ich rozširovať.
Štát minulý rok pod vedením Tomáša Tarabu povolil, že na Slovensko sa doviezlo najviac zahraničného odpadu za 14 rokov. Ešte raz, bedáka, že sme skládková veľmoc, ale o vlastný odpad sa nevieme postarať a cudzí si dovážame v rekordných množstvách. Fantastické! A navyše je úplne absurdné, že pri tom, ako vykríka teda a plače, že Slovensko je skládková veľmoc, tak on vo svojej funkcii a so svojou mocou robí naozaj všetko pre to, aby na tých slovenských skládkach končilo čoraz viac a viac odpadu, lebo skládkari majú číslo na ministra životného prostredia a skládkarom sa to naozaj oplatí. Tak prečo by Slovensko napríklad viac recyklovalo svoj odpad? Prečo by sme to robili, keď môže skončiť všetko na skládkach, lebo sme skládková veľmoc? Nech sa páči. Prečo by štát pod vedením ministra životného prostredia investoval do vzniku nových recyklačných kapacít? Prečo by takto napríklad štát stimuloval nové investičné príležitosti? Prečo by štát cielene vytváral nové pracovné príležitosti a nové pracovné miesta presne v tých regiónoch a presne tam, kde tie pracovné miesta potrebuje cielene vytvárať? Prečo by štát spracovával svoj vlastný odpad a využíval jeho potenciál? Pretože odpad nie je niečo, čo musíme niekam odpratať a zbaviť sa toho, aby sme to nevideli, odpad je zdroj, ktorý vieme využívať v niektorých momentoch aj donekonečna. No tak prečo by štát robil niečo, aby svoj odpad zveľaďoval a využíval, keď vlastne ho môže používať na to, aby zhoršoval celkovo stav životného prostredia? Lebo veď málo environmentálnych záťaží máme na Slovensku, pravda? Tak ešte prikúrme a minister životného prostredia to dokonca rád ochotne aj podpíše.
Tomáš Taraba tento týždeň okrem toho teda, že nám nadával, nám, opozičným poslancom a poslankyniam, že sme prelobovaní, tak tu aj nadával opozičným poslancom a teda konkrétne aj opozičnej poslankyni pani Márii Kolíkovej, že sme nemožní a že nič nevieme, to konkrétne povedal minister životného prostredia, ktorý sa za vyše dva roky vo funkcii ministra životného prostredia nenaučil, že triedenie a recyklácia nie je to isté, že to sú dve odlišné cesty v živote odpadu. Tomáš Taraba keby prišiel na skúšku z ekológie na základnej škole, tak letí v sekunde a zoberie so sebou aj dvere po ceste. To je taká hanba, čo ten človek tu dokáže narozprávať, že niekedy ma z toho normálne že oblieva prenesená hanba. Tento človek jednoducho nevie urobiť nič pre to, aby aspoň imitoval záujem o zlepšenie životného prostredia. On dokonca v odpadovom hospodárstve minulý rok koketoval s myšlienkou, že zberné nádoby na triedený odpad by boli financované z verejných zdrojov, a to je, prosím pekne, v priamom rozpore so zákonom. Dobre počujete, minister životného prostredia nabádal takú ideu, že poďme financovať infraštruktúru na triedený odpad z verejných zdrojov, pričom nevie, že to je protizákonné, že toto jednoducho cez zákon aktuálne neprejde. Tak buď je tak strašne arogantný a si myslí, že mu prejde všetko, alebo je tak nepripravený na svoju funkciu, že nevie, čo máme v zákone, konkrétne že on nevie, čo má v zákone č. 79 o odpadoch. A ak by som mal súkromne tipovať, tak vyberám si bé, bé je správne.
Tak namiesto toho, aby Tomáš Taraba presadzoval, že za odpadovú infraštruktúru na triedenie budú platiť výrobcovia, ktorých produkty spôsobujú znečistenie, on teda presadzuje myšlienku, že tieto náklady kompletne preženie, prenesie na daňových poplatníkov. Lebo v jeho svete privilegovaného muža on si nevie predstaviť, že čo všetko dnes domácnosti platia, tak ešte im dajme aj ďalšiu príťaž a ďalšiu povinnosť, ktorú musia zaplatiť a na ktorú sa musia vyskladať domácnosti.
Vrátim sa k tomu, čo som hovoril o tom, o tom lobingu, v tomto pléne teda od pána Tarabu už iks-krát odznelo, že tu na nás kričal, že sme pod vplyvom lobistov. Ja chcem len pripomenúť, že si spomeňme, akou blamážou dopadlo plánované zavedenie povinnosti úpravy odpadu pred uložením na skládku. Tesne po tom, ako sa Taraba stal ministrom životného prostredia a po tom, čo táto povinnosť bola iks-krát rôznymi vládami odkladaná a hraničný termín bol 1. január 2025, tak Tomáš Taraba si dokonca urobil tlačovú konferenciu, ktorú nazval, že obdobie nečinnosti pri riešení problémov samospráv s odpadom skončilo, kde hovoril teda, že MBÚ-čka sa už viacej posúvať nebude. No a ako to dopadlo? Dopadlo to tak, že v novembri 2024 koalícia na poslednú možnú chvíľu niekedy na novembrovej schôdzi bez diskusie, bez upozornenia, prílepkom k nesúvisiacej legislatíve schválila posunutie MBÚ na rok 2027, pričom väčšina Slovenska bola na túto povinnosť pripravená. Ja chcem len povedať, že mali sme od nášho vstupu do Európskej únie informácie o tom, že táto povinnosť nás neminie, bolo určených na to stámilióny eur, na to, aby sme sa pripravili. A nechápem napríklad ako pán Blcháč, ktorý tu pred chvíľkou bol, ktorý je aj primátorom mesta Liptovský Mikuláš, ktoré naozaj že jedným, je jednou z tých lepších samospráv v rámci odpadového hospodárstva, že tá miera triedenia je solídna a je množstvo vytvoreného komunálneho odpadu na hlavu za rok, že naozaj to nie je márne, že ako pán Blcháč, ktorý by v podstate mohol byť pre iné samosprávy príkladom, odhlasoval to, že tú MBÚ-čku posunieme.
A ono to nie je len to, že niečo si tu posunieme na poslednú chvíľu, nejak si to tu akože prílepkom schválime, ale malo to aj dopad. Malo to dopad konkrétny v tom, že ak raz chceme, aby tu podnikatelia fungovali v nejakom predvídateľnom prostredí, tak sa jednoducho nemôže stať, že bez diskusie, bez upozornenia sa tu nejaká povinnosť posunie o dva roky len tak mirnix-dirnix, pretože tí ľudia, ktorí si zobrali, alebo tie spoločnosti, ktoré si pobrali úvery na vybudovanie MBÚ-liniek, zrazu 1. januára 2025 mali pripravené zariadenia, ktoré zívali prázdnotou, a tie úvery pochopiteľne bežia, úroky na úvery pochopiteľne niekto platiť musí. A potom sme prekvapení, že nám tu zahraničné alebo aj domáce firmy hovoria, že tak viete čo, že v tomto prostredí sa ďalej nedá podnikať, my ideme niekam, kde si nás budú vážiť a budú nás aspoň trošku rešpektovať ako partnera, alebo slovenské firmy uvažujú o tom, že presunú svoje podnikanie napríklad do Rakúska alebo do Česka. No sme fakt v šoku, keď sa tu naozaj na poslednú chvíľu bez upozornenia robí mirnix-dirnix s legislatívou akékoľvek harakiri. A presne takto rovnako ako MBÚ (kýchnutie v pléne), na zdravie, 1. januára 2025 malo štartovať triedenie textilného odpadu, čo je pre mňa naozaj citlivá záležitosť, pretože som sa aj podieľal na príprave, príprave legislatívy a metodickej príručky, ktorá bola pripravená, ktorá bola pripravená aj v spolupráci s priemyslom, ktorý ochotne sa prihlásil k tomu, že bude spolufinancovať a bude sa spolupodieľať na zavedení a potom aj na realizácii triedeného zberu textilu.
No čo urobil Tomáš Taraba, keď prišiel na ministerstvo životného prostredia? On tú celú prípravu nechal v zásuvke, vydal nejakú smiešnu metodickú príručku, ktorá neobsiahla ani dve A4-ky, celú tú povinnosť preniesol na samosprávy, aby si to samosprávy nejako vymysleli, nejak to zrealizovali, hlavne nech s tým nemá on starosti a hlavne nech to aj teda samosprávy zafinancujú, na konci dňa opäť ďalšia ťarcha na rozpočty domácností. A dnes je úplne bežné a je to na hanbu celého sveta, že nám tu už aj tak akože to malé množstvo vytriedeného textilu končí na skládkach, čo som sa snažil aj zasanovať návrhom zákona, no tak môžete trikrát hádať, ako to skončilo. Koalícia, samozrejme, ten návrh zákona neschválila.
Pred pár hodinami som tu napríklad predstavil opäť v spolupráci s priemyslom iniciatívu, priemyselnú, ktorá sa chcela podieľať finančne na tom, aby samosprávy boli odbremenené od nákladov za sanovanie voľne pohodeného odpadu, pretože aj to aktuálne samosprávy musia platiť. Opäť je to náklad, ktorý, na ktorý sa skladajú domácnosti. Pripravil som tento návrh v spolupráci s priemyslom, pretože už v príprave meškáme, mali sme to už mať dávno v našej legislatíve, pretože nás k tomu zaväzuje smernica Európskej únie.
Ja som si urobil ako opozičný poslanec robotu za ministra životného prostredia, priniesol som tu návrh zákona, ktorý nás môže aj ubrániť od toho, aby sme dostali infringementovú pokutu a opäť o sedemnástej v hlasovaní koalícia to neschválila. Ja sa pýtam, keď dostaneme pokutu od Európskeho súdneho dvora, kto to bude platiť? No nebude to platiť Tomáš Taraba a rozhodne to nebude platiť ani jeden poslanec, ani jedna poslankyňa koalície, ktoré boli proti tomuto návrhu, pritom sme to už mohli mať naozaj veľmi jednoducho vyriešené.
V krátkosti ešte sa dotknem vodovodov a kanalizácií, pretože minister životného prostredia veľmi rád a často chodí po rôznych slovenských obciach a chváli sa, že tu sme dali novú vodovodno... tu sme dali novú kanalizáciu, pričom ani jeden z týchto projektov, ktorými sa chváli ako cudzím perím, ani ho neprojektoval, ani ho nevysúťažil, ani ho neobstaral, ani ho nestaval, chodí, zbiera body za prácu iných ľudí, za prácu samospráv, ktoré si musia naozaj krvopotne prejsť peklom, keď si chcú obstarať a vysúťažiť kanalizáciu, naozaj strastiplnou cestou, kým vôbec dostanú financovanie napríklad od envirofondu alebo z programu Slovensko a teraz príde minister životného prostredia, ktorý sa tvári ako ten, ktorý postavil ten vodovod a tú kanalizáciu, a pričom stále sa ho pýtam, že, pán minister, vodovody a kanalizácie stavať nestačí. Nám na Slovensku žalostne chýbajú čistiarne odpadových vôd. Vieme to opäť kvôli alebo "vďaka" žalobe od Európskeho súdneho dvora od decembra 2024, odkedy beží infringement a za ten čas sme od ministra životného prostredia nepočuli jednu súvislú vetu, ako chce tento problém vyriešiť, ako chce navýšiť kapacity čistiarní odpadových vôd, pretože vodovody a kanalizácie stavať v 21. storočí v roku 2026 to je naozaj že sakra málo. Ak vieme, že tu máme infringement, vieme, že máme zneškodnené alebo ohrozené vodné zdroje, že tu máme poddimenzované kapacity čistiarní odpadových vôd, tak chodí len strihať pásky na nových malých smiešnych úsekoch vodovodov a kanalizácií, tak to je teda akože nedostatočná práca pre ministra životného prostredia.
Preto hovorím, že aká vláda, také odpady, aké odpady, taký Tomáš Taraba. Ja som zväčša hovoril dnes o odpadovej politike, ale takto by sa, samozrejme, dalo rozprávať a rozškatuľkovať aj ďalšie oddelenia envirorezortu a, samozrejme, by sa dalo rozprávať aj o ďalších rezortoch a ďalších ministroch, ale vyčerpal som si svoj čas svojím milostným listom pre Tomáša Tarabu, týmto ho srdečne pozdravujem a verím, že trošku prehodnotí svoje správanie, pretože to, čo urobil na Facebooku voči kolegyni Tamare Stohlovej, bolo vrcholne nevkusné, na čo sme inak akože už zvyknutí, ale mal by trošku cenzurovať svoje prsty. (Potlesk.)