Ďakujem, keďže tam mám rodinu, tak aj Miloslavov má novú modernú telocvičňu. Ďakujeme za to. (Reakcia predsedajúceho.) Miloslavov, áno, fantastické, krásna, krásna, ďakujeme.
Ale teraz, a to bolo bez irónie, naozaj že vďaka. (Reakcia predsedajúceho.) No aj vodovody a kanalizácie by mohli byť napríklad. Six-seven.
Predtým, ako sa dostanem k môjmu vystúpeniu, dobré ráno. Chcem povedať, že ma nekonečne mrzí, že Slovenská republika sa dnes budí do rána, kedy namiesto toho nekonečného výpočtu všetkých zlyhaní tejto príšernej vlády sa táto krajina budí do správ o tom, ako jeden arogantný, nevychovaný, nabubralý zväzáčik zneucťuje pána Františka Mikloška a pošpiňuje jeho prínos a nezameniteľnú úlohu pre slovenskú demokraciu. A preto chcem povedať, že nie je Michal ako Michal a, pán Mikloško, ja si vás veľmi vážim a myslím, že si vás vážime a považuje vás za náš vzor všetkých, ktorí tu sedíme na tejto strane pléna. (Potlesk.) A mne osobne je veľkou cťou, že vo svojom prvom volebnom období môžem zdieľať túto poslaneckú snemovňu spolu s vami. Ďakujem vám. (Reakcia z pléna.) To by sme ani nezvládli (povedané so smiechom). To by nefungovalo, každopádne, snažím sa.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes tu pred vami nestojím len ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale stojím tu aj ako človek, ktorý sa už vyše desaťročie systematicky a naozaj veľmi podrobne venujem problematike, ktorá sa možno niekomu len tak akože, keď to prísluchovo bude počúvať, toto moje vystúpenie, zdá ako malicherná a nepodstatná. Venujem sa odpadovému hospodárstvu, resp. konkrétne tej vízii, ktorá je, ale mám aj end game. Venujem sa konkrétne transformácii na cirkulárnu ekonomiku, a to sú dve slová, ktoré Tomáš Taraba nemá ale ani že na radare. A popritom ako teda tohto ministra životného prostredia, resp. lepšie povedané antiministra životného prostredia, sledujem v praxi vo výkone jeho mandátu, tak musím povedať úplne úprimne bez, bez mučenia, že sa trápim, pretože Tomáš Taraba stelesňuje absolútny protiklad toho, čomu ja verím. A budem teda hovoriť vo svojom vystúpení naozaj úzkoprofilovo v rámci môjho segmentu, ktorému pevne verím a nehanbím sa povedať, že rozumiem, a budem hovoriť o vicepremiérovi tejto vlády a o odpadovej politike, lebo aká vláda, také odpady, aké odpady, taký Tomáš Taraba.
Toto moje vystúpenie nebude len o kritike ministra životného prostredia, ktorý sa v prvom rade ministrom životného prostredia nemal nikdy stať. On, ten paradox je, že on sa ním ani nechcel stať a predsa ním je. On v podstate od prvého dňa vo svojej funkcii dokazuje, že nemal byť a nechcel byť ministrom životného prostredia, že viacej ho zaujímalo ministerstvo hospodárstva, len tam sa, bohužiaľ, nedostal cez siločiary, koaličné. Veď si len spomeňme, že jeho prvý krok vo funkcii, že to nebolo o ochrane prírody a pritom ochrana prírody je prvý a najdôležitejší bod, prvé a najdôležitejšie poslanie ministerstva životného prostredia. Taraba ako prvé vo svojej funkcii sa pokúšal alebo teda nabádal na resuscitovanie znečisťujúceho biznisu, ktorý je už dávno odsúdený na zánik, resp. odsúdený v tom lepšom scenári na transformáciu, áno, hovoríme o hliníku. A ja sa čudujem, že nielen Tomášovi Tarabovi, ktorý teda je obchodník telom i dušou, ale že vlastne nikomu v tejto koalícii, ktorí sa podľa mňa zobúdzajú ráno v Exceli a rozmýšľajú, že kde by čo ako mohli, že ešte nikomu z týchto ľudí nenapadlo, že veď poďme v tej hlinikárni, keď teda stojí to veľa peňazí a asi to nie je veľmi ekonomicky okej, poďme sa zamerať na recyklovaný hliník, že prečo by Slovenská republika náhodou nemohla byť tým hlavným epicentrom, európskym, pre recykláciu hliníku? Ja si, ja naozaj nemám logické vysvetlenie, pretože ešte nikto z týchto megamozgov si to nedal do nejakého výpočtu a nezistil, že by sa to možno aj oplatilo, ale nechcem nabádať, lebo predsa len tam je tam tá Penta, hej, a to mi trošku vadí.
Tomáš Taraba musí skončiť vo svojej funkcii, to je, to je jasné. A nie preto, že je to Tomáš Taraba, on musí skončiť vo svojej funkcii, pretože ak chceme ochrániť naše národné záujmy, ak chceme ochrániť naše verejné financie a naše životné prostredie v prvom rade, tak jednoducho Tomáš Taraba nemá čo robiť na ministerstve životného prostredia, lebo životné prostredie je Tomášovi Tarabovi aleže úplne ako ministrovi životného prostredia ukradnuté. Tomáš Tomáš keby mohol predať posledný strom v poslednom národnom parku, tak ten posledný strom už teraz je niekde na vlečke na ceste na pílu do Rumunska. A Tomáš Taraba, ako som hovoril, má DNA kšeftára, preto nie je prekvapením, že celý čas, kedy je ministrom životného prostredia, úplne hanebne ignoruje základný princíp, pilier environmentálnej politiky Európskej únie, znečisťovateľ platí. Za Tarabovho ministerstva životného prostredia toto neplatí. Neplatí, že znečisťovateľ platí, pretože v Tarabovom svete sa znečisťovateľom platí za to, aby znečisťovali ďalej. Nemá to vôbec zmysel, nemá to logiku, ale hlavne, že daňoví poplatníci sa na to poskladajú.
Taraba už tu v tomto pléne dokonca aj tento týždeň pri rozprave o environmentálnom fonde iks-krát vykríkal, že ako je opozícia v rukách lobistov, akí sme všetci prelobovaní, tak ja naozaj neviem, že komu konkrétne píšu pozmeňováky lobisti a aby "vylepšili" jeho zákony, no tak nám teda nie, lebo nám v opozícii žiadne zákony neprechádzajú, zato Tarabove zákony prechádzajú pomerne pozmenené tými lobistickými pozmeňovákmi. Zas a znova, neexistuje jeden jediný zákon, ktorý by bol imúnny voči lobingu na ministerstve životného prostredia. Ja sa pýtam, že kto konkrétne si platí svojho vlastného suseda ako dvorného advokáta a právnika, aby písal zákony. Opäť to nie je opozícia, to je minister životného prostredia. Kto tu už dva roky alebo vyše dva roky z pozície ministra životného prostredia bedáka, že Slovensko je skládková veľmoc, verklíkuje to do nemlátom a čo robí Tomáš Taraba pre to, aby tomu tak nebolo? No tak Tomáš Taraba schvaľuje ďalšie a ďalšie rozširovania skládok, lebo opäť to dáva logiku, sme skládková veľmoc, tak poďme ich rozširovať.
Štát minulý rok pod vedením Tomáša Tarabu povolil, že na Slovensko sa doviezlo najviac zahraničného odpadu za 14 rokov. Ešte raz, bedáka, že sme skládková veľmoc, ale o vlastný odpad sa nevieme postarať a cudzí si dovážame v rekordných množstvách. Fantastické! A navyše je úplne absurdné, že pri tom, ako vykríka teda a plače, že Slovensko je skládková veľmoc, tak on vo svojej funkcii a so svojou mocou robí naozaj všetko pre to, aby na tých slovenských skládkach končilo čoraz viac a viac odpadu, lebo skládkari majú číslo na ministra životného prostredia a skládkarom sa to naozaj oplatí. Tak prečo by Slovensko napríklad viac recyklovalo svoj odpad? Prečo by sme to robili, keď môže skončiť všetko na skládkach, lebo sme skládková veľmoc? Nech sa páči. Prečo by štát pod vedením ministra životného prostredia investoval do vzniku nových recyklačných kapacít? Prečo by takto napríklad štát stimuloval nové investičné príležitosti? Prečo by štát cielene vytváral nové pracovné príležitosti a nové pracovné miesta presne v tých regiónoch a presne tam, kde tie pracovné miesta potrebuje cielene vytvárať? Prečo by štát spracovával svoj vlastný odpad a využíval jeho potenciál? Pretože odpad nie je niečo, čo musíme niekam odpratať a zbaviť sa toho, aby sme to nevideli, odpad je zdroj, ktorý vieme využívať v niektorých momentoch aj donekonečna. No tak prečo by štát robil niečo, aby svoj odpad zveľaďoval a využíval, keď vlastne ho môže používať na to, aby zhoršoval celkovo stav životného prostredia? Lebo veď málo environmentálnych záťaží máme na Slovensku, pravda? Tak ešte prikúrme a minister životného prostredia to dokonca rád ochotne aj podpíše.
Tomáš Taraba tento týždeň okrem toho teda, že nám nadával, nám, opozičným poslancom a poslankyniam, že sme prelobovaní, tak tu aj nadával opozičným poslancom a teda konkrétne aj opozičnej poslankyni pani Márii Kolíkovej, že sme nemožní a že nič nevieme, to konkrétne povedal minister životného prostredia, ktorý sa za vyše dva roky vo funkcii ministra životného prostredia nenaučil, že triedenie a recyklácia nie je to isté, že to sú dve odlišné cesty v živote odpadu. Tomáš Taraba keby prišiel na skúšku z ekológie na základnej škole, tak letí v sekunde a zoberie so sebou aj dvere po ceste. To je taká hanba, čo ten človek tu dokáže narozprávať, že niekedy ma z toho normálne že oblieva prenesená hanba. Tento človek jednoducho nevie urobiť nič pre to, aby aspoň imitoval záujem o zlepšenie životného prostredia. On dokonca v odpadovom hospodárstve minulý rok koketoval s myšlienkou, že zberné nádoby na triedený odpad by boli financované z verejných zdrojov, a to je, prosím pekne, v priamom rozpore so zákonom. Dobre počujete, minister životného prostredia nabádal takú ideu, že poďme financovať infraštruktúru na triedený odpad z verejných zdrojov, pričom nevie, že to je protizákonné, že toto jednoducho cez zákon aktuálne neprejde. Tak buď je tak strašne arogantný a si myslí, že mu prejde všetko, alebo je tak nepripravený na svoju funkciu, že nevie, čo máme v zákone, konkrétne že on nevie, čo má v zákone č. 79 o odpadoch. A ak by som mal súkromne tipovať, tak vyberám si bé, bé je správne.
Tak namiesto toho, aby Tomáš Taraba presadzoval, že za odpadovú infraštruktúru na triedenie budú platiť výrobcovia, ktorých produkty spôsobujú znečistenie, on teda presadzuje myšlienku, že tieto náklady kompletne preženie, prenesie na daňových poplatníkov. Lebo v jeho svete privilegovaného muža on si nevie predstaviť, že čo všetko dnes domácnosti platia, tak ešte im dajme aj ďalšiu príťaž a ďalšiu povinnosť, ktorú musia zaplatiť a na ktorú sa musia vyskladať domácnosti.
Vrátim sa k tomu, čo som hovoril o tom, o tom lobingu, v tomto pléne teda od pána Tarabu už iks-krát odznelo, že tu na nás kričal, že sme pod vplyvom lobistov. Ja chcem len pripomenúť, že si spomeňme, akou blamážou dopadlo plánované zavedenie povinnosti úpravy odpadu pred uložením na skládku. Tesne po tom, ako sa Taraba stal ministrom životného prostredia a po tom, čo táto povinnosť bola iks-krát rôznymi vládami odkladaná a hraničný termín bol 1. január 2025, tak Tomáš Taraba si dokonca urobil tlačovú konferenciu, ktorú nazval, že obdobie nečinnosti pri riešení problémov samospráv s odpadom skončilo, kde hovoril teda, že MBÚ-čka sa už viacej posúvať nebude. No a ako to dopadlo? Dopadlo to tak, že v novembri 2024 koalícia na poslednú možnú chvíľu niekedy na novembrovej schôdzi bez diskusie, bez upozornenia, prílepkom k nesúvisiacej legislatíve schválila posunutie MBÚ na rok 2027, pričom väčšina Slovenska bola na túto povinnosť pripravená. Ja chcem len povedať, že mali sme od nášho vstupu do Európskej únie informácie o tom, že táto povinnosť nás neminie, bolo určených na to stámilióny eur, na to, aby sme sa pripravili. A nechápem napríklad ako pán Blcháč, ktorý tu pred chvíľkou bol, ktorý je aj primátorom mesta Liptovský Mikuláš, ktoré naozaj že jedným, je jednou z tých lepších samospráv v rámci odpadového hospodárstva, že tá miera triedenia je solídna a je množstvo vytvoreného komunálneho odpadu na hlavu za rok, že naozaj to nie je márne, že ako pán Blcháč, ktorý by v podstate mohol byť pre iné samosprávy príkladom, odhlasoval to, že tú MBÚ-čku posunieme.
A ono to nie je len to, že niečo si tu posunieme na poslednú chvíľu, nejak si to tu akože prílepkom schválime, ale malo to aj dopad. Malo to dopad konkrétny v tom, že ak raz chceme, aby tu podnikatelia fungovali v nejakom predvídateľnom prostredí, tak sa jednoducho nemôže stať, že bez diskusie, bez upozornenia sa tu nejaká povinnosť posunie o dva roky len tak mirnix-dirnix, pretože tí ľudia, ktorí si zobrali, alebo tie spoločnosti, ktoré si pobrali úvery na vybudovanie MBÚ-liniek, zrazu 1. januára 2025 mali pripravené zariadenia, ktoré zívali prázdnotou, a tie úvery pochopiteľne bežia, úroky na úvery pochopiteľne niekto platiť musí. A potom sme prekvapení, že nám tu zahraničné alebo aj domáce firmy hovoria, že tak viete čo, že v tomto prostredí sa ďalej nedá podnikať, my ideme niekam, kde si nás budú vážiť a budú nás aspoň trošku rešpektovať ako partnera, alebo slovenské firmy uvažujú o tom, že presunú svoje podnikanie napríklad do Rakúska alebo do Česka. No sme fakt v šoku, keď sa tu naozaj na poslednú chvíľu bez upozornenia robí mirnix-dirnix s legislatívou akékoľvek harakiri. A presne takto rovnako ako MBÚ (kýchnutie v pléne), na zdravie, 1. januára 2025 malo štartovať triedenie textilného odpadu, čo je pre mňa naozaj citlivá záležitosť, pretože som sa aj podieľal na príprave, príprave legislatívy a metodickej príručky, ktorá bola pripravená, ktorá bola pripravená aj v spolupráci s priemyslom, ktorý ochotne sa prihlásil k tomu, že bude spolufinancovať a bude sa spolupodieľať na zavedení a potom aj na realizácii triedeného zberu textilu.
No čo urobil Tomáš Taraba, keď prišiel na ministerstvo životného prostredia? On tú celú prípravu nechal v zásuvke, vydal nejakú smiešnu metodickú príručku, ktorá neobsiahla ani dve A4-ky, celú tú povinnosť preniesol na samosprávy, aby si to samosprávy nejako vymysleli, nejak to zrealizovali, hlavne nech s tým nemá on starosti a hlavne nech to aj teda samosprávy zafinancujú, na konci dňa opäť ďalšia ťarcha na rozpočty domácností. A dnes je úplne bežné a je to na hanbu celého sveta, že nám tu už aj tak akože to malé množstvo vytriedeného textilu končí na skládkach, čo som sa snažil aj zasanovať návrhom zákona, no tak môžete trikrát hádať, ako to skončilo. Koalícia, samozrejme, ten návrh zákona neschválila.
Pred pár hodinami som tu napríklad predstavil opäť v spolupráci s priemyslom iniciatívu, priemyselnú, ktorá sa chcela podieľať finančne na tom, aby samosprávy boli odbremenené od nákladov za sanovanie voľne pohodeného odpadu, pretože aj to aktuálne samosprávy musia platiť. Opäť je to náklad, ktorý, na ktorý sa skladajú domácnosti. Pripravil som tento návrh v spolupráci s priemyslom, pretože už v príprave meškáme, mali sme to už mať dávno v našej legislatíve, pretože nás k tomu zaväzuje smernica Európskej únie.
Ja som si urobil ako opozičný poslanec robotu za ministra životného prostredia, priniesol som tu návrh zákona, ktorý nás môže aj ubrániť od toho, aby sme dostali infringementovú pokutu a opäť o sedemnástej v hlasovaní koalícia to neschválila. Ja sa pýtam, keď dostaneme pokutu od Európskeho súdneho dvora, kto to bude platiť? No nebude to platiť Tomáš Taraba a rozhodne to nebude platiť ani jeden poslanec, ani jedna poslankyňa koalície, ktoré boli proti tomuto návrhu, pritom sme to už mohli mať naozaj veľmi jednoducho vyriešené.
V krátkosti ešte sa dotknem vodovodov a kanalizácií, pretože minister životného prostredia veľmi rád a často chodí po rôznych slovenských obciach a chváli sa, že tu sme dali novú vodovodno... tu sme dali novú kanalizáciu, pričom ani jeden z týchto projektov, ktorými sa chváli ako cudzím perím, ani ho neprojektoval, ani ho nevysúťažil, ani ho neobstaral, ani ho nestaval, chodí, zbiera body za prácu iných ľudí, za prácu samospráv, ktoré si musia naozaj krvopotne prejsť peklom, keď si chcú obstarať a vysúťažiť kanalizáciu, naozaj strastiplnou cestou, kým vôbec dostanú financovanie napríklad od envirofondu alebo z programu Slovensko a teraz príde minister životného prostredia, ktorý sa tvári ako ten, ktorý postavil ten vodovod a tú kanalizáciu, a pričom stále sa ho pýtam, že, pán minister, vodovody a kanalizácie stavať nestačí. Nám na Slovensku žalostne chýbajú čistiarne odpadových vôd. Vieme to opäť kvôli alebo "vďaka" žalobe od Európskeho súdneho dvora od decembra 2024, odkedy beží infringement a za ten čas sme od ministra životného prostredia nepočuli jednu súvislú vetu, ako chce tento problém vyriešiť, ako chce navýšiť kapacity čistiarní odpadových vôd, pretože vodovody a kanalizácie stavať v 21. storočí v roku 2026 to je naozaj že sakra málo. Ak vieme, že tu máme infringement, vieme, že máme zneškodnené alebo ohrozené vodné zdroje, že tu máme poddimenzované kapacity čistiarní odpadových vôd, tak chodí len strihať pásky na nových malých smiešnych úsekoch vodovodov a kanalizácií, tak to je teda akože nedostatočná práca pre ministra životného prostredia.
Preto hovorím, že aká vláda, také odpady, aké odpady, taký Tomáš Taraba. Ja som zväčša hovoril dnes o odpadovej politike, ale takto by sa, samozrejme, dalo rozprávať a rozškatuľkovať aj ďalšie oddelenia envirorezortu a, samozrejme, by sa dalo rozprávať aj o ďalších rezortoch a ďalších ministroch, ale vyčerpal som si svoj čas svojím milostným listom pre Tomáša Tarabu, týmto ho srdečne pozdravujem a verím, že trošku prehodnotí svoje správanie, pretože to, čo urobil na Facebooku voči kolegyni Tamare Stohlovej, bolo vrcholne nevkusné, na čo sme inak akože už zvyknutí, ale mal by trošku cenzurovať svoje prsty. (Potlesk.)
