46. schôdza

(28.)
...bolo by to prospešné pre celú krajinu. Takže ak nás sleduje, tak odkaz pre neho.

Ďakujem, ďakujem za slovo.
Kolega Sabo, skutočne vám nemožno uprieť tú zanietenosť, čo sa týka...
===== 30.
Ďakujem, ďakujem za slovo.
Kolega Sabo, skutočne vám nemožno uprieť tú zanietenosť, čo sa týka život... pre život... za životné prostredie, a je potrebná, pochopiteľne, v tejto oblasti. Samozrejmé, že zdravá zanietenosť, ktorej treba pridať aj reálne nástroje, ktorými sa vlastne má aplikovať tá politika v životnom prostredí. Ja teda naviažem na to, čo ste hovorili.
Mne osobne v prípade rezortu životného prostredia chýba odpoveď na jednu základnú otázku. Hovorili ste o skládkovaní, recyklovaní a tak ďalej. Však všetko, to všetko vieme, ale čakal by som od ministra skutočne systémové riešenie, ktorým smerom sa má Slovensko pohnúť. Pretože keď sa pozrieme na spracovanie alebo nakladanie z odpadov, s odpadom v celých, v celej Európskej únii, tak vidíme dve také cesty. Jedna, jedna je uberať sa cestou totálneho recyklovania, teda separovania, samozrejme, aj recyklovania potom odpadov, a tá druhá cesta sú spaľovne alebo spaľovne s energetickým zhodnotením, pochopiteľne. A ja som nedostal, nevidím, nevidím žiadnu koncepciu v prípade ministra Tarabu, že ktorým smerom sa chce uberať.
Druhá vec, ktorej sa budem aj venovať vo svojom vystúpení podrobnejšie, je, že vlastne ako to máme potriedené v tejto vláde, že kto má za čo zodpovednosť. Pretože pán Taraba sa stará do energetiky. Pán Taraba sedí na elektrárni v Gabčíkove, na druhej strane spravuje envirofond. Tento envirofond má slúžiť na to, aby sa z neho peniaze vrátili tam do toho životného prostredia, ale aby sa aj podporovali prevádzky, napríklad, ktorú ste spomínali, aj SLOVALCO na výrobu hliníka v Žiari nad Hronom, no prevádzky, ktoré vyrábajú ekologicky. No a stále ani tu nevidím koncepciu.
Opakujem, budem sa tomu venovať vo svojom vystúpení.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Michal, ďakujem za tvoje vystúpenie a zvlášť ti ďakujem za to, že si sa ešte raz vrátil k tomu nechutnému vystúpeniu poslanca Barteka. Nepoužijem to slovo, ktoré bolo označené ako sporné, ale poviem, že tón, v ktorom predniesol toto vystúpenie, mi pripomína tón tých najkovanejších propagandistov z 30. rokov minulého storočia. A nie je čudo, že, niet sa čomu diviť, že vlastne začal sa vidieť v Mečiarovi a v totalitných manieroch. A veľmi hrubým spôsobom sa dotkol môjho kolegu a priateľa Františka Mikloška. Máme rôzne názory na niektoré veci, niektoré aj teraz v týchto dňoch rezonujú, ale, ale vieme sa rozprávať. A to je to, čo potrebujeme ako spoločnosť v týchto časoch.
Ale teraz k vystúpeniu, k tej téme tvojho vystúpenia, ďalšej teda, hovoril si o ministrovi Tarabovi, je to príznačné, že minister Taraba vlastne je minister neživotného prostredia, tak by som to nazval, a že zo Slovenska chce urobiť nejaké smetisko pre okolité štáty. Ty si veľmi dobre poukázal na to, ako sa máme vedieť porátať s odpadom, ktorý sami vyprodukujeme, a nie ešte otvárať našu krásnu krajinu pre odpad z okolitých štátov. Už len za toto, za to totálne prevrátenie poslania ministra životného prostredia by mal tento minister odstúpiť.

Mišo, ja som si teda pozrela ten nechutný útok Tarabu na našu kolegyňu Tamaru Stohlovú. Nevedela som o ňom predtým, a teda musím povedať, že ja, akože už naozaj neviem, že kde je tu dno, ale táto vláda, a ja sa vám, kolegyne a kolegovia, čudujem, že vám to nie je odporné. Tu je minister životného prostredia absolútny mizogýn, ktorý nevynechá jedinú príležitosť, aby nejakú opozičnú političku, ktorá ho kritizuje, zhodil nechutným spôsobom. Fakt, viaceré to tu už zažili. A potom tu máme Huliaka, ministra športu, ktorý nechutným spôsobom urazil kolegyňu Plavákovú a ešte zo seba robí obeť. A potom tu máme premiéra, ktorému radil donedávna pán Lajčák, Epsteinov zjavne veľký kamoš, s ktorým sa fotil po Bratislave a bohvie čo všetko s ním robil. Fakt, nechutná ukážka mizogýnie, mužského mačizmu a šovinizmu, aká sa stretla v tejto vládnej koalícii, to ja neviem, či sa niekde len tak vidí, to asi prekonáva len aktuálna Trumpova vláda. A že vám to nie je trápne. A že vám to nie je nechutné a že fakt im toto tolerujete aj vy ženy, čo ste v tej koalícii, že, že o čom potom sú všetky tie vyhlásenia, o tom, ako stojíte za ženami a podobne. Veď urobte si najskôr poriadok medzi týmito nechutnými mužmi, ktorých tam máte, ktorí fakt nevynechajú jednu príležitosť, aby si odporným spôsobom kopli do nejakej ženy. To už naozaj táto vláda, to je, to je panoptikum hrôzy.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, ďakujem za vystúpenie, hoci teda táto problematika mne nie je veľmi dobre známa. Ako, žiaľ, počúvam opäť to isté, čo sa na ministerstvách tejto vlády deje. Predražené biznisíky, biznisy kompetentných, niekedy mám pocit, že ministri tejto vlády robia len to, z čoho im niečo kvapne, a ľudia, ktorí majú slúžiť, sú im úplne ukradnutí.
Čo je však horšie, tá arogancia moci, ako si uplatňujú, v podstate defraudácia demokracie. Nielenže návrhy na odvolanie jednotlivých členov vlády nechali úplne vyhniť, v podstate ich odignorovali, čo z môjho pohľadu je aj v rozpore s ústavou. Teraz dokonca pri zlúčenej rozprave sme doteraz nemali možnosť si vypočuť ani jedného ministra, ani jeden minister sa tu neukázal. To je skrátka absolútne neuveriteľné o tom, o čom má byť demokracia, aby si vypočuli pripomienky opozície k vládnutiu, zobrali feedback, odreagovali veci, ktoré si myslia, že nie sú správne. Nie, toho, my sa za tejto vlády, žiaľ, nevieme dočkať. Robia si arogantne svoje a, žiaľ, vedú túto krajinu do obrovského nešťastia. Nakoniec však pán premiér Fico to veľmi pekne povedal, keď v priamom prenose pred touto krajinou v podstate hodil Slovensko za chrbát a povedal, tak teda, poďme všetci do toho pekla na bielom koni.
Naozaj, ďakujem pekne. Táto vláda, čo tu momentálne teraz je, neviem si momentálne predstaviť nič horšie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
A chcem veľmi pekne poďakovať Michalovi Sabovi za jeho vystúpenie. Michal, ako aj vravel, je niekto, to sa problematike odpadového hospodárstva venuje roky a do hĺbky. A ja chcem potvrdiť aj to, čo vravel, keď máme diskusie so starostami po celej krajine a špeciálne teraz nedávno sme boli na juhu Slovenska, kde nám starostovia, a dokonca aj starostovia zvolení s podporou tejto koalície, hovoria tom, ako to všetko mešká, ako je to byrokraticky komplikované, ako to vlastne sa nedá či už obnoviť, alebo zrekonštruovať čističku odpadových vôd alebo dostať kanalizáciu do tých obcí, že to je reálne niečo, čím ľudia žijú.
No a ja by som si chcel predstaviť taký svet, v ktorom minister životného prostredia, keď má možnosť a má odbornú oponentúru, má tu poslanca, ktorý sa venuje tejto téme roky, tak pre toho ministra by to malo byť potešenie, by to mala byť úžasná príležitosť diskutovať o riešeniach, obhájiť sa, tak by to mohlo byť v normálnej krajine. Tak ako napríklad v susednej Českej republike, keď bolo hlasovanie alebo rozprava o vyslovení nedôvery vláde, tak normálne prebehla, teraz nedávno, ja som to spomínal. Nikto ju nezmaril. Nikto ju neodsunul. Normálne vystúpil český premiér, vystúpili ministri a nechápem, prečo sa to nedá na Slovensku. Prečo minister Taraba nevyužije tú možnosť, že tu má niekoho ako pán Sabo, s ktorým môže diskutovať? Možno to bolo tým, že bol, bola noc, tak sa tu ministrom nechcelo byť, lebo však to nikto nepozerá, ale tak teraz už je primetime skoro, už ľudia pozerajú, už sú tu novinári, tak už by sme čakali, že niekto príde. Iba ak by to bola tá slabosť, tá hanba, o ktorej tu hovorili moji kolegovia, iba ak to by bol ten dôvod.
Ale ďakujem ešte raz, Michal, za tvoje vystúpenie.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Keď hovoríme o ministrovi Tarabovi, tak nielen my o ňom hovoríme, o jeho zlyhaniach, ale aj dvaja ministri, jeho kolegovia z jednej vlády hovoria o tom, že kradne. Jednak to hovorí minister Huliak, ktorý zároveň hovorí, že 40 % verejných financií sa ukradne na Slovensku, a že to musí vidieť každý. A zároveň to hovorí aj Matúš Šutaj Eštok. Ale zároveň minister Taraba hovorí o Matúšovi Šutajovi Eštokovi, že kradne. A zároveň všetci hovoria, že Migaľ kradne. No a ja sa pýtam, že teda kde je ten Policajný zbor, ktorý teda podľa všetkého, čo sme tu počuli, vyzerá, že teda bol zreformovaný a všetko by malo fungovať, no fakty sú, že nefunguje a hovoril o tom aj generálny prokurátor Žilinka. A ja by som ho aj týmto chcel vyzvať, aby sa tým zaoberal, lebo, áno, na niektoré veci jednoducho prokuratúra nemá dosah, lebo my nemáme vyšetrovaciu prokuratúru, nemajú túto kompetenciu a polícia musí robiť množstvo operatívnej práce, aby vôbec identifikovala nejakú trestnú činnosť. No ale v tomto prípade ministri na seba hovoria, v podstate v priamom prenose do médií verejne, že kradnú. No tak vyšetrujte. Poďme na to.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za faktické poznámky.
Dovolím si vrátiť sa k tomu, čo povedal náš predseda Michal Šimečka, ktorý sa pýtal, že prečo tu Tomáš Taraba nie je. No tak on keď aj tu je a beží tu nejaká, "pokus teda o dôstojnú diskusiu", tak on sa väčšinou aj tak prihlási ako navrhovateľ bez možnosti, aby sme naňho mohli reagovať, lebo sa bojí, že by prišlo k nejakej výmene, odbornej. Ale zase napríklad ja by som bol rád, keby sme išli do nejakej odbornej výmeny, ale ja viem asi aj, ako by to dopadlo, keďže za dva a pol roka sa nenaučil zásadný rozdiel medzi triedením a recykláciou, tak môžeme iba trikrát hádať, ako by tá výmena skončila.
Pán Hajko, nevidíte koncepciu ministra životného prostredia, lebo žiadnu nemá, to je akože rýchla odpoveď.
No a pán Čaučík, áno, máte pravdu, že na, špeciálne pri Environmentálnom fonde Taraba robí takú dymovú clonu a odpútava pozornosť od toho, čo je jeho zámyslom s Environmentálnym fondom, že konkrétne pod seba a iba pod seba chce dostať viac ako dve miliardy eur plus ďalšie stámilióny eur, ktoré do envirofondov pritekajú každý jeden rok. A toto prináša v novom zákone, ktorý neprešiel cez medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré dal do SLK-áčka bez toho, aby ministerstvo financií sa mohlo vyjadriť k tomu, že prichádza o možnosť mať kontrolu nad prostriedkami v Environmentálnom fonde. A ja nechápem, ako kolegom z koalície toto môže byť úplne že jedno. Ja nechápem ako to môže dať, dávať zmysel napríklad aj pánovi predsedajúcemu Dankovi, že ako je možné, že jeden človek bude mať takú moc nad takým balíkom peňazí.
No a ja som rád, že dnes sa nám podarilo trošku dostať aj túto otázku do hodiny otázok, že aj pán premiér, ak príde, a pán minister Kamenický dostanú od nás otázku, že v koho konkrétne záujme je to, aby Tomáš Taraba rozhodoval o takomto balíku peňazí, o vyše dvoch miliardách eur, že v koho konkrétne záujme to je. Pretože to nie je v záujme ani koalície, keď už teda ideme do detailov, a určite to nie je v záujme tohto, tohto štátu. Je to jedine v záujme Tomáša Tarabu a my to musíme zastaviť, lebo je to absolútne neprípustné, aby mal pod sebou to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, v tejto chvíli som v tomto parlamente 23 hodín s tým, že som hodinu bola v klubovni, kde som si na chvíľku oddýchla a s tým, že 17 hodín sledujeme túto rozpravu. Počas týchto 17 hodín, ako sme tu naozaj mnohí povedali, sa tu neobjavil nikto z vlády, nikto z ministrov, ministeriek a ani sám pán premiér. Nám je jasné, že je to nejaká ich interná dohoda. Myslím si, že sa, že majú taký pocit, že ako s nami vybabrali, ako je to smiešne, ale je to vlastne iba taký humor piatej cenovej, je to veľmi nízke, je to nevkusné, je to trápne, je to cynické, je to arogantné voči všetkým ľuďom na Slovensku a v podstate to je presne typické pre túto vládu a veľmi symptomatické a práve preto sme tu my, aby sme poukazovali na prešľapy tejto vlády, na to, čo robí alebo aj nerobí a kvôli čomu má byť vláde vyslovená nedôvera a nielen vláde, ale aj jednotlivým ministrom.
Pani ministerku kultúry by som tu tiež rada videla, neviem, či v tejto chvíli je nejaký ďalší kozmetický salón na ministerstve kultúry...
===== (44.)
... prešľapy tejto vlády na to, čo robí alebo aj nerobí a kvôli čomu má byť vláde vyslovená nedôvera a nielen vláde, ale aj jednotlivým ministrom.
Pani ministerku kultúry by som tu tiež rada videla. Neviem, či v tejto chvíli je nejaký ďalší kozmetický salón na ministerstve kultúry alebo čo práve v tejto chvíli robí, ale určite si myslím, že by mala byť tu. Ministri majú 10-tisíc eur za platy, z toho polovica sú paušálne náhrady, aby to nemuselo byť zdanené, takže mi to príde naozaj nevkusné, aby tu neboli. V tejto chvíli teda mne tu chýba pani ministerka, ktorú som naposledy napríklad na výbore, aby teda to bola nejaká príslušná inštitúcia, videla v roku 2023. Takže takto ona pohŕda nami všetkými a tým nami všetkými myslím ľuďmi na Slovensku a aj svojimi voličmi aj kýmkoľvek iným.
Dám taký malý zoznam. Slovenské národné divadlo, Slovenské národné múzeum, múzeá v Martine, Krásna hôrka, Betliar, Slovenská národná galéria, Budmerice, Literárne centrum, STVR, FPU, Audiovizuálny fond, Rada pre mediálne služby, V hľadáčiku, Obnov si svoj dom, Aparát na ministerstve, Opera v Banskej Bystrici, Centrálny ekonomický systém, Správa rezortných zariadení, Bibiana, Bienále ilustrácií Bratislava, papalášizmus typu letenky v I. triede za 16-tisíc, kozmetický salón na ministerstve, Múzeum obrodenia, k tomu petícia dvakrát o takmer 200-tisíc hlasoch za odvolanie pani ministerky, k tomu protesty dokonca aj folklóristov a teda topka a slayáda je ukradnutá busta Cecílie Gonzaga od Donatella, tak ako ju nazývame.
Takže toto je taký zoznam UNESCO safeguarding practices, aby ste teda vedeli, že toto je asi to, čo má pani ministerka v hľadáčiku. V každej jednej tejto inštitúcii sa vrátim veľmi stručne, lebo nemáme toľko času, lebo pani ministerka stihla urobiť naozaj množstvo škôd za tých dva a pol roka, ale toto je zoznam inštitúcií alebo projektov, ktoré likvidujú naše kultúrne dedičstvo. Toto je niečo, čo pani ministerka robí a vy ak ju udržíte ďalej vo funkcii, vy si naozaj nikto už nemôžete povedať, že máte radi Slovensko, že máte radi slovenskú históriu, že máte radi slovenskú kultúru, lebo to tak nie je, pretože v čele slovenskej kultúry nechávate človeka, ktorý vedome likviduje naše kultúrne dedičstvo, našu históriu. Skúsim teda naozaj veľmi stručne.
V Slovenskom národnom divadle je trikrát nezákonne po sebe poverená riaditeľka Ťapáková. Pani riaditeľka sa ani neštítila obísť zákon o nezlučiteľnosti funkcií, čo je ústavný zákon, celý rok bola, jak bola riaditeľkou v divadle, bola aj konateľkou vo svojej firme, na čo sme podali podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Ako to dopadlo? Neprišli tam koaliční poslanci, takže ju týmto pádom zakryli. Už sme počuli aj o medializovaných normalizačných prepúšťaní konkrétnych ľudí. Je vrchol, že nejaký pán Machala, úradník nikým nevolený, napíše do inštitúcií vrátane teda SND, že chce aj konkrétne mená ľudí, ktorí majú byť vyhodení. To je proste neuveriteľné niečo. Ale je dôležité aj to, čo nerobí. Mala zamašličkovaný projekt platený z európskych zdrojov na opravu historickej budovy Slovenského národného divadla. Viete o tom niečo? Neviete. Lebo sa s tým nič nedeje a nevieme, či vôbec stihla verejné obstarávanie. Ešte v novembri minulého roka to obstarávanie nebolo, takže naozaj neviem, ako to dopadlo a tu sa bavíme o zhruba siedmich miliónoch eur vyhodených dolu Dunajom.
Slovenské národné múzeum. Už tretí generálny riaditeľ je v tejto chvíli v múzeu. Prvým bol pán Bittner, ktorý teda prišiel zo Slovenskej národnej galérie, a nasledovala pani Predajňová. Čo títo dvaja tam narobili, sa dozvieme o chvíľku. Neviem, či to chcete vedieť, ale mali by ste. Desať z 18 riaditeľov v inštitúciách Slovenského národného múzea bolo vymenených. Ja neviem, že či si, či vieme o tom, že naozaj nám kvalifikovaní ľudia vo vedení takýchto inštitúcií, nám voľne pobehujú v obrovských množstvách po ulici. Nie je to tak. Čiže nám je jasné, že tam sú dosadení ľudia častokrát aj bez skúseností.
Múzeá v Martine. Je tam už opätovne znova nezákonne dosadená poverená pani Ďurčová, riaditeľka, ktorá nemá žiadnu riadiacu skúsenosť. Keď sme sa pýtali cez 211-ku, ako má, akú skúsenosť riadiacu má, tak v odpovedi sme dostali, že veď má ju z toho predchádzajúceho poverenia. To je super naozaj. Skutočnosť, že nemá žiadnu prax v kreatívnom priemysle, tak to akože, to bolo iba, že však to je iba tak, iba výhodou to mohlo byť. Rozhodne neviem, či ste videli to, to potrebujete vidieť tú fotografiu napríklad tých krovov opravených, šindlových, opravených teraz myslím naozaj v úvodzovkách pri tých dreveniciach v múzeách v Martine. Pozrite si to. Jeden, jedna oprava krovu za 166-tisíc eur bez DPH. Je to proste položené, drevené šindle, na absolútne hrozných starých plesnivých drevách. Tí ľudia sa ani len nenamáhali tie drevá od tej plesne očistiť. To je skrátka niečo neuveriteľné, aká tam je slayáda.
V archíve národného múzea majú ľudia špacírku. Sú to ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť.
No a Krásna Hôrka. Boli sme pred asi pár týždňami na poslaneckom prieskume na Krásnej Hôrke. Tu je veľmi dôležité povedať, že je to ťažký projekt, ktorý trval dlhé roky, ale čo nám chýbal? Už nám chýbal iba pán Bittner a pani Predajňová, aby tresli do leča, to lečo je teraz všade naokolo, deje sa nám to, že sa ešte aj to, čo ako tak išlo, sa zastavilo, máme ďalšie súdne procesy. To, čo nám aj teraz deklarujú, že asi ako by možno mohla Krásna Hôrka ísť, nám opäť raz odborníci vyvracajú ako, ako nereálne a termíny nedosiahnuteľné. Takže máme to aj drahšie, aj zložitejšie, aj so súdnymi procesmi. Tie škody sú v miliónoch, hej? V miliónoch nás stojí pani ministerka.
Betliar je vzácne múzeum, je to prvé múzeum na Slovensku a Andrassyovci, ktorí ho vlastne, po ktorých ho máme, je vzácne tým, že oni nám ho nechali vlastne úplne alebo je zachované úplne celé tak, ako, ako odišli, ako veci tam fungovali a tak ďalej. Múzeum Betliar v tejto chvíli je v područí pani Predajňovej a nie je tam nikto z pôvodného tímu, nikto. Nie je tam kurátor, nie sú tam ľudia, ktorí robia reštaurovanie. Nikto.
Vonku je vzácny park, ktorý je v tejto chvíli absolútne zanedbaný. Jediné, čo sa tam dialo, čo bolo podľa vedenia múzea niečo relevantné a veľké, tak bol takzvaný športový deň pre rodiny s deťmi, tak sa to volalo a bol to zápas pána Vémolu a nejakého iného zápasníka. Jeden z nich je v tejto chvíli, myslím si, že zavretý kvôli biznisu s drogami. Takže fantastický vkus.
Slovenská národná galéria má, mala troch riaditeľov. Pán Bittner, pán Timko, pán Niňaj, ktorý tiež porušoval ústavný zákon o nezlučiteľnosti funkcií, dvakrát sa tam potom snažili dostať pána Králika, na druhýkrát sa to teda podarilo. V tejto chvíli vieme, že zo Slovenskej národnej galérie, ktorú chodili obdivovať naozaj že zástupcovia inštitúcií z celého sveta, sa stal dom duchov. Počítajú sa návštevníci v jednotkách až desiatkach počtu ľudí denne, čo je šialené oproti stovkám, ktoré boli kedysi. Národná galéria zároveň prišla o státisíce, čo sa týka partnerov, pretože tí odstúpili a nebudú robiť s týmito ľuďmi. Umelci, ktorí vždy, pre ktorých najväčšia česť bola vystavovať v galérii, protestujú, aj protestnou akciou Dole-dole, aby, aby veci, ktoré má galéria v zbierkach, a pán Dostál ich ináč veľmi ako ironicky nechutným spôsobom vystavil, tak žiadajú, aby boli zvesení dole.
Kaštieľ Budmerice. Poďme teda ďalej, nebudem sa v tom úplne ďalej šťúrať.
Ináč teda ale pozývam vás na výstavu do Prahy, tam je výstava, volá sa Slobodná národná galéria, je to príbeh o tom, ako sa dá zničiť kultúra na Slovensku v tejto chvíli, aby sa vedeli poučiť aj bratia Česi. Takže v Dům fotografie, Revoluční 2 je fantastická výstava o tomto celom príbehu.
Budmerice. V Budmericiach pán Machala oslávil päťdesiatku pred, kedy to bolo? Zhruba pred dvomi rokmi. Tak sa mu to zapáčilo, že vzápätí ten kaštieľ úplne uzavrel, ten kaštieľ je doteraz zavretý pre verejnosť, predtým pre verejnosť fungoval, ľudia tam chodili aj do toho parku, boli tam zvieratká, o kaštieľ sa staral sociálny podnik v miestnej obci, v tejto chvíli je to všetko v pasé. Za to sme tam mohli preinvestovať státisíce eur, lebo bolo treba robiť niečo, čo v skutočnosti teda robiť nebolo treba. My sa zároveň bojíme o vzácne predmety, ktoré tam sú, takže to sme ešte zvedaví, že či tam tie predmety stále naozaj v skutočnosti sú. Viete, že naše obavy môžu byť skutočne oprávnené.
Pani ministerka sa rozhodla pred koncom roka ešte použiť zvyšné peniaze na nákupy kosačiek, traktorov, autobusov. Je nám jasné, že to sú proste ako predmety, ktoré sa dajú dobre nakúpiť, na tom sa dá dať dobrá marža. Autobus bol tak vyšpecifikovaný, že bolo úplne jasné, ako to celé dopadne. Neskutočné čosi.
Literárne centrum tam sme si užili celkom veľkú hanbu, keď tam bol Gustáv Murín. Tá hanba bola medzinárodná.
STVR. Logo, ktoré objednalo ministerstvo kultúry namiesto STV-čky za 10-tisíc eur, ktoré sa ani nepoužilo a ktoré, prepánajána, začala vymýšľať pani nová riaditeľka STVR. To je taká dehonestácia odbornosti, že to svet nevidel. Ako ja rozumiem, že človek môže mať pocit, že niečo vie, ale realita môže byť skutočne naozaj ďaleko. Problém je ale v tom ešte, že celý rebranding, čiže čo nás stále stojí pani ministerka a pán Machala a všetci tí ostatní, celý rebranding nám pani riaditeľka povedala, že za rok 2025 bol narozpočtovaný na 600-tisíc eur a to ešte nevieme, čo bude v tomto toku, keďže hovorí pani riaditeľka, že ďalších 18 mesiacov sa to ešte bude robiť. Takže nechcem vedieť, koľko to bude, teda chcem vedieť, koľko to bude financií stáť. Nehovoriac o tom, že kým tam bol teda poverený riaditeľ pán Slanina, tak rozdelil 56 zmlúv tak, aby mu to vyšlo, že na kšefty za 9 miliónov eur. Na to sme tiež podali trestné oznámenie.
Fond na podporu umenia, toľko spomínaný, ako nám to tu pán Michelko, nás presviedčal, že á, veď to bude tak zmeny tam sa možno stanú v piatich percentách. V tejto chvíli vieme, že to je viac ako 38 %, že je nefunkčný, že to, že výzvy ani nie sú, a keď sú, tak to bude trvať dlho, že možno najskôr dostanú, aj to pravdepodobne tí vybraní, politicky vybraní, tie subjekty dostanú financie niekedy v polke tohto roka, čiže sa to nebude úplne stíhať. Vieme, že napríklad financie získa aj nejaké OZ Limetka v obchodnom centre, lebo deklaruje, že ide robiť nejakú kultúrnu činnosť. Nikto o tom v živote nepočul.
Knižnice. A toto je akože veľmi dôležitá informácia, ktorú tu stále hovoríme. Čo sa vlastne podarilo pani ministerke. Každá pani alebo pán pracovník v akejkoľvek najmenšej knižnici na Slovensku v tejto chvíli vie, že si nemôže ísť pýtať financie od FPU na knihy, a že za to môže táto vláda. Takže len tak ďalej. Skutočne toto je neuveriteľné čosi.
Obnovme si svoj dom. Už v novembri mala byť podľa normálneho harmonogramu vonku výzva, vyšla von pred pár dňami. Čiže opäť. Kedy? Keď sa spracujú tie, tie výzvy, tak kedy sa bude robiť tými špeciálnymi technológiami, ktorými sa hrady opravujú? V novembri? Keď zase začne mrznúť a nebudú to môcť robiť tí ľudia? Veď to je úplne že šialené.
Opera v Banskej Bystrici. Neviem, že či viete, ako teda to tam dopadlo, ale napríklad nulový rozpočet mala navrhnutý na rok 2026 Opera v Banskej Bystrici a mali tam také stavy, že nepoužívali napríklad na generálky laky na vlasy, lebo, lebo potrebovali ten lak na premiéru. Tak boli finančne podvyživení. To sa im podarilo. Nakoniec vydieraním sa im podarilo dostať odtiaľ pani Lukáčovú a nakoniec v konečnom dôsledku aj toho riaditeľa.
Centrálny ekonomický systém. To je niečo, čo nezvládla pani ministerka ani len manažérsky. Napríklad vyše štvrť roka ÚĽUV, čo by mala byť naša výkladná skriňa tradičných remesiel, nemohli ani predávať svoje výrobky, pretože jednoducho im nefungovali pokladne, pretože to jednoducho nevedeli tak nastaviť, aby v roku 2025 proste fungoval, pretože neviem, čím sa zaoberala pani ministerka a pán Machala, ale rozhodne to nebol manažment Centrálneho ekonomického systému.
Správa rezortných zariadení (rečníčka si odkašľala), pardon, Správa rezortných zariadení je organizácia, ktorá potíšku vznikla a stojí nás 12 miliónov eur ročne, ale teda aspoň nakupuje drahé predražené pozemky za 3,5 milióna, a keď sa na to príde, no tak potom sa to teda akože nejako zníži s tým kupujúcim za 1,9 milióna. Je to na pozemku, ktorý nikto nepotrebuje, nemáme na to žiadnu analýzu, či ho treba. Mali sme pozemky, ktoré boli naše, naše, teda slovenské, myslím teda Slovenskej republiky, ale nie, my to kúpime od známeho finančníka. Takže opäť raz si môžeme myslieť, čo všetko je za tým. Správa rezortných zariadení napríklad aj dala zhruba milión eur na opravu tých šindlových striech, ktoré som spomínala. Mali byť zhotovené za pá dní, robili to, robila to firma, ktorá kládla ploché strechy, izolovala ploché strechy a nemala vôbec žiadnu skúsenosť s takou rekonštrukciou ako šindlové drevené klasické strechy sú.
Máme tu Múzeum obrodenia, ktoré teda, o ktoré sa má starať Správa rezortných zariadení. Ja som teda bola na tej takzvanej konferencii, ktorú organi ...
===== (44.a)
... kládla ploché strechy, izolovala ploché strechy a nemala vôbec žiadnu skúsenosť s takou rekonštrukciou ako šindlové drevené klasické strechy sú.
Máme tu Múzeum obrodenia, ktoré teda, o ktoré sa má starať správa rezortných zariadení. Ja som teda bola na tej takzvanej konferencii, ktorú organizovalo ministerstvo kultúry a tú hanbu už nechcem znova zažiť pred tými talianskymi partnermi. Dozvedeli sme sa teda, že sa tam chystá teda ten avatar Štúra a pálenka tam bude, citujem: "ako predmet ako každodennosti", takže máme sa na čo tešiť a zároveň sa to chystá dať do budovy, kde nie sú ani, ktorá nie je ani právne vysporiadaná.
Potom je tu Bibiana, už to tak zrýchlim, ktorá je, sa stala sa tiež domom duchov a kto všetko máte deti alebo s deťmi ste tam chodili, tak viete, ako to naozaj bolo živé, krásne miesto.
Bienále ilustrácií Bratislava je v tejto chvíli iba tiež hanbou. Ja na to nemám ani iné slovo. Je to jednoducho strašné, čo sa deje, ale pani ministerka si popri tom všetkom zozname, čo tu hovorím, si celá vyradostená aj so svojou kamarátkou, v tejto chvíli kolegyňou, kúpia letenky v biznissclass za 16-tisíc eur, lebo mali niečo strašne dôležité cestou do Ameriky prebrať. Jej agenda v Amerike je taká priehľadná a tak trápna, že sa k tomu ani len nechcem vyjadrovať.
Ten kozmetický salón na ministerstve ste asi zachytili, hej, že príde kozmetický salón, si to tam rozloží, tam ženy ležia na takých lehátkach a vzadu máte normálne vlajky a je to normálne akože v miestnostiach tých slávnostných ministerstva kultúry. Tak to len pre obraz, aby ste mali, o čo ide, aby ste vedeli, o čo ide.
Potom tu máme petície, dve, ktoré, kde sa ľudia vyjadrili v takmer dvestotisíc hlasmi dvakrát po sebe, že si neželajú, aby pani ministerka bola na čele tohto ministerstva. Sú tu protesty a teda tá posledná topka je ukradnutá busta Cecílie Gonzagy od Donatella. Za mňa je toto veľmi smutný príbeh, jednak že ako sa vôbec môže stať, že niekto z ministerstva príde v kapucni a ukradne bustu nevedno kam. Podali sme trestné oznámenie. Tam sa, tam sa veci vlastne ako dejú tak, ako majú. No a teraz sme sa pýtali, kde tá busta je. Tak teda mala by byť v Levoči. Podľa 211-tky nám dali informáciu, ale veľmi smutná je tá dehonestácia toho, že namiesto toho, aby sme mali krásny príbeh o buste, kde samozrejme vedeckým spôsobom zisťuje, či je pravá, alebo nie je pravá, tak sa zhodilo zo stola, že pravá nie je, pričom samotní vedci to spochybňujú, že to sa nedá takto zhodiť zo stola, tá informácia nemôže byť o tom, že to je falzifikát, lebo to sa nedá vedecky takto potvrdiť. Tak namiesto toho mohli sme mať krásny príbeh o Levoči, ľudia tam mohli chodiť, cestovať, obdivovať, vedci to mohli skúmať, mohli sme z toho aj naozaj mať taký aj príbehový, ale aj finančný cestovnoruchový profit. Tak namiesto toho máme niekde zavretú túto bustu a je z toho strašná hanba.
No a teda ešte veľmi rýchlo chcem povedať, že čo sa nerobí. Už keď bolo programové vyhlásenie vlády, tak som hovorila, že si vôbec nevšíma napríklad pani ministerka Trenčín, mesto kultúry. Nijako tomu nepomohla. Trenčín mesto kultúry mohlo mať, mohlo byť oveľa výraznejšie. V roku 2021 získalo tento titul, ale teda táto ministerka už dva a pol roka na to úplne kašle, ale teraz 14. februára tam už sa chystajú, pretože UNESCO Register safeguarding Practices príde tam a bude sa tváriť, ako ona to vlastne všetko vie. No a potom, samozrejme, dôležité je povedať, že investícia do kultúry je investíciou. Každé jedno euro sa násobne vráti aj z ekonomického hľadiska, aj z hľadiska toho, ako sa nám tu bude dobre žiť.
A táto ministerka robí všetko pre to, aby sa nám tu žilo zle. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie, že ste poukázali na konkrétnu pani ministerku, ktorá tu nie je a ktorá nám tu chýba. Ja by som reagoval na to, s čím ste vlastne začali na začiatku, že ju nevídať ani na výboroch a ja som teda prvú Ficovu vládu ako poslanec nezažil. Ale od roku 2012 mám tu česť, neviem, či česť, to zažívať na vlastnej koži a musím povedať, že či už SMER alebo ako koalícia teraz vrátane HLAS-u a SNS, tak sa zhoršuje účasť na výboroch, účasť v pléne, proste zhoršuje sa to stále. No ale tak sa ako nedá pracovať, tak sa nedajú robiť výbory, ktoré sú obsadené odborne zameranými poslancami, kde sa treba rozprávať o takýchto veciach. Častokrát za seba ministri posielajú štátnych tajomníkov.
Ja si pamätám, v roku 2012 to sme brali ako vážnu vec, že nemohol prísť minister. Veď minister sa vie dohodnúť s predsedom výboru, často koaličným aj, a dohodnúť si taký termín keď môže, keď nemusí ísť niekde náhle do Bruselu alebo kdesi, že to proste neprospieva ničomu. Samozrejmé, že to neprospieva legislatíve, no ale hlavne tým vecných záležitostiam, v tomto prípade kultúre, že sa nedá hovoriť. A aj v dobrom na tých výboroch to nie je zase až taká kovbojka, niekedy je, ale častokrát sa tam hovorí vecne v dobrom, tí ľudia, pokiaľ sa nerobia nejaké naschvály, majú väčšinou dobré vecné vzťahy a dá sa tam debatovať. Takže pani ministerka nielenže nie je tu, ani sa tu neukázala a hneď teda nemôže ani reagovať na tie konkrétne veci, čo pani kolegyňa hovorila, ale vlastne nechodí ani na výbory, kde úplne v takom malom kruhu, vecnom kruhu treba reagovať. A to je niečo, čo ide od deviatich k piatim a veľmi to škodí Slovensku a preto to nechceme a preto aj pani ministerka by mala odstúpiť, skončiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)