46. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ja mám interpeláciu na pána ministra Šaška, ktorý tu teda nie je a nebol tu ani pri svojom odvolávaní včera, ani vlastne celú noc. Ja som v tejto budove momentálne už niečo viac ako 30 hodín a teda je to veľká hanba, že sa tu pán minister neukázal za celú tú dobu ani raz. Vizitkou pána Šaška sa stal záchrankový tender, tender za miliardu eur, ktorý mal byť symbolom modernizácie a zlepšenia záchrannej zdravotnej služby. Namiesto toho sa z nej stal symbol netransparentnosti.
Pán minister, vy možno, ak to náhodou počúvate, tak veríte, že ste postupovali správne, ale problém je v tom, že ste vytvorili situáciu, v ktorej nikto nevie, čomu a komu má veriť a to je pri miliardovom tendri, pri záchrannej službe naozaj absolútne neprijateľné. No a kým sa tu mesiace rieši tender a spory, a tam budú smerovať aj moje otázky, tak sa prehlbuje jedna z najväčších kríz dneška, ktorá sa práve vášho rezortu priamo týka. Je to kríza duševného zdravia. Týka sa špeciálne mladých ľudí a je to zároveň jedna z oblastí, ktorá je pre nás v Progresívnom Slovensku, mimoriadne ju považujeme za podstatnú a dôležitú. Dlhodobo sa jej venujú kolegovia Sabo, ale aj Oskar Dvořák a iní. Mladí ľudia dnes žijú pod permanentným tlakom na výkon, tlakom sociálnych sietí a tlakom drahoty a inflácie, ktorá v podstate vytvára úplne novú generáciu večných nájomníkov a večných dlžníkov. Generáciu, ktorá sa začína báť budúcnosti a štát im na to ponúka, čo presne? Pán minister, máme žalostný nedostatok psychologických a psychiatrických ambulancií s čakačkou na dlhé mesiace, ak máte šťastie a niekoho vôbec nájdete. Pomoc, ktorá často nepríde vtedy, keď ju najviac treba, lebo pokiaľ vám ide o život a je vám najhoršie, tak naozaj nemôžete čakať mesiace.
No a minister zdravotníctva na toto dodnes nemá odpoveď a ten problém pod povrchom buble, odborníci a odborníčky dlhodobo prízvukujú, že štát zlyháva v systematickom riešení radikalizácie mladých ľudí. Na Slovensku je alarmujúci nedostatok školských psychológov a v praxi štát zväčša presúva problémových žiakov z jednej školy do druhej. Tragickým mementom k tomu je tragédia zo Spišskej Starej Vsi. Včera v Novom Meste nad Váhom opäť otriasol podobný prípad Slovenskom, pretože šiestak počas prestávky postrelil svojich spolužiakov airsoftovou zbraňou. Mohol ich naozaj veľmi vážne zraniť napriek tomu, že to teda nie sú ostré náboje.
Pán minister, ak teda chcete so svojimi kolegami a kolegyňami chrániť rodiny a deti, tak ochrana pred radikalizáciou naozaj nesmie zostávať témou na nejaké odborné konferencie, no a, žiaľ, ja mám pocit, že ministerstvo zdravotníctva k tomu tak dlhodobo pristupuje a nie vďaka nám, teda, pardon, nie vďaka vám, ale, ale vďaka neziskovkám, na ktoré sa spoliehate. Spoliehate sa na to, že vašu prácu urobia iní a občianske iniciatívy, dúfate, že budú suplovať to, čo má robiť štát. Vďaka nim sa mladí ľudia alebo ľudia všeobecne, ktorí potrebujú, vôbec niekam dovolajú, keď je im najhoršie. Sú to organizácie, ktoré často fungujú len vďaka grantom, len vďaka donorom a ľuďom, ktorí tam buď pracujú zadarmo, alebo za sumy, za ktoré by v komerčnej sfére naozaj nikto ani nezdvihol telefón. A vy ste si z nich spravili lacnú barličku. Keď treba, potichu sa o nich opriete, aby systém úplne neskolaboval. Keď sa to politicky hodí, tak vám prekážajú. Keď sa opovážia náhodou kritizovať vládu, tak na ne občas nakydáte, spochybňujete ich financovanie, robíte z nich terč, naznačujete, že sú tieto organizácie politicky angažované a podobné veci. A je to podľa mňa úplne cynické a absolútne nezodpovedné. Štát nemôže fungovať tak, že nechá základné služby upadať a potom sa tvári, že to majú zachraňovať dobrovoľníci, donori a nejakých pár preťažených ľudí na preťažených linkách pomoci.
Vážený pán minister, vy ste v októbri ako minister zdravotníctva podpísali memorandum o spolupráci s modelovým parlamentom Slovenska. A pri tejto príležitosti ste sa verejne alebo teda ste verejne deklarovali, že duševné zdravie mladých ľudí je jednou z priorít vášho ministerstva a že memorandum otvára priestor pre aktívny dialóg s mladou generáciou. Vo svojom vyhlásení ste konkrétne uviedli, že aj spoločným partnerstvom vytvárate platformu, kde mladí ľudia môžu spolu rozhodovať, prinášať svoje skúsenosti a nápady na zlepšenie preventívnych programov, dostupnosti psychologickej pomoci a zvyšovanie povedomia o starostlivosti o duševné zdravie a že spolupráca nie je len formálna, ale je to záväzok počúvať, konať a spolupracovať. No situácia duševného zdravia mladých ľudí na Slovensku je podľa dát z rokov 2024 a 2025 kritická a vyžaduje si okamžité riešenia. Len organizácia IP-čko v roku 2025 eviduje 73 % kontaktov práve od ľudí do 30 rokov a zároveň v roku 2025 dokázali odpovedať len na štvrtinu volaní o pomoc cez telefón a chat.
Takže v súvislosti s týmto vaším záväzkom, pán minister, by som sa chcela opýtať, aké konkrétne aktivity a stretnutia sa uskutočnili v rámci memoranda o spolupráci s modelovým parlamentom Slovenska od jeho podpísania, kedy sa konali pracovné stretnutia, koľko zástupcov mladých ľudí sa na nich zúčastnilo, aké konkrétne témy boli prerokúvané.
Moja druhá otázka s podotázkami teda znie, ktoré konkrétne návrhy a podnety vzišli od mladých ľudí v rámci tejto platformy a ako boli zapracované do politík ministerstva zdravotníctva? Či sa prípadne nejako zmenila dostupnosť psychologickej pomoci pre mladých ľudí za toto obdobie, alebo boli prijaté nejaké iné kroky na zlepšenie preventívnych programov.
Tretia otázka je, akým spôsobom ministerstvo zabezpečuje, že mladí ľudia skutočne spolurozhodujú, ako ste napísali, a ich hlas je rešpektovaný pri tvorbe politík, ako je zabezpečená takáto nejaká spätná väzba o implementácii ich podnetov.
Štvrtá otázka je, aký je počet finančných prostriedkov, resp. aký, aký je rozpočet na aktivity spojené s touto spoluprácou a aké konkrétne výsledky priniesla k tomuto mesiacu, k januáru 2026, táto spolupráca v oblasti zlepšenia starostlivosti o duševné zdravie mladých ľudí.
Vážený pán minister, takéto verejné vyhlásenia vzbudzujú u mladých ľudí nádej a mladí ľudia sú naozaj skupina občanov a občianok, ktoré veľmi intenzívne čelia problémom s duševným zdravím. A práve preto je nevyhnutné, aby sme vedeli, či za týmito slovami nasledujú aj nejaké konkrétne činy. Mladí ľudia si naozaj v tejto krajine okrem formálnych gest zaslúžia najmä skutočné riešenia a teda reálnu účasť na rozhodovaniach, keď už ich k tomu prizvete na rozhodovanie, špeciálne v oblastiach, ktoré ovplyvňujú ich životy.
Ďakujem veľmi pekne za vaše odpovede a teda interpeláciu vám doručím aj písomne.

Ďalší v poradí, pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Prajem príjemné poobedie.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, páni ministri, pani ministerka, mojou interpeláciou sa obraciam v mene miest, obcí a ľudí, ktorí v nich žijú, v prvom rade na ministra financií pána Kamenického a v ďalších bodoch na pána ministra vnútra Šutaja Eštoka.
Samosprávy sú základom fungovania štátu, sú najbližšie k občanom, zabezpečujú základné služby a v praxi suplujú zlyhania centrálnej moci. Napriek tomu sa k nim štát dlhodobo správa ako k podriadeným organizačným zložkám, nie ako k partnerom. Moja interpelácia sa týka takých piatich oblastí. Prvou je financovanie samospráv, potom je to rozdelenie kompetencií medzi štátom a obcami, byrokratickej záťaže, transparentného a dobrého riadenia a napokon profesionalizácie samosprávnych úradov. Ešte skôr než položím konkrétne otázky, považujem za dôležité pomenovať základný problém, ktorý ich všetky spája. Tieto témy, financovanie samospráv, chaos v kompetenciách, nadmerná byrokracia, slabá metodická podpora či nerovnaká kvalita riadenia obcí, nie sú izolované zlyhania. Sú to dôsledky jednej zásadnej veci. Slovensko už viac než 20 rokov nemá skutočnú, uskutočnenú komunálnu reformu. Komunálna reforma, ktorá by jasne nastavila kompeten... (Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho.) Prosím vás, môžem vás poprosiť, lebo dosť ma to ruší, keď sa akože bavíte.
Ďakujem veľmi pekne. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníčkou.) Chcem poprosiť všetkých v sále, aby sa utíšili a nerušili vystúpenie.
Nech sa páči, môžete pokračovať.

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Komunálna reforma, ktorá by jasne nastavila kompetencie, financovanie a zodpovednosť samospráv, je systémové riešenie, ktorému sa vlády Roberta Fica dlhodobo vyhýbali. Namiesto reformy sa problémy odsúvali, riešili sa ad hoc a prenášali sa na mestá a obce bez toho, aby mali reálne nástroje ich zvládať. Dnes už neplatíme cenu za abstraktné politické rozhodnutia minulosti. Dnes na ich dôsledky doplácajú konkrétni ľudia. Starostovia, ktorí nevedia zostaviť rozpočet, obce, ktoré nezvládajú prenesené ani niektoré originálne kompetencie a občania, ktorým sa zhoršuje kvalita verejných služieb. Všetky otázky, ktoré dnes budem klásť, preto nesmerujú len k aktuálnemu stavu, ale k tomu, či má táto vláda vôľu konečne otvoriť tému komunálnej reformy. Reformy, bez ktorej sa problémy samospráv budú len prehlbovať a regionálne rozdiely ďalej rásť.
Prvou teda témou sú financie, teda financovanie našich miest a obcí. Dovolím si teda túto tému smerovať na pána ministra Kamenického. Finančná stabilita samospráv je dnes jedným z najväčších problémov regionálneho rozvoja. Mestá a obce sú existenčne závislé od podielových daní, ktoré nie sú nastavené stabilne ani predvídateľne. Každá zmena daňovej politiky štátu má okamžitý dosah na rozpočty samospráv bez toho, aby mali možnosť sa na ňu pripraviť. Samosprávy pritom musia plánovať dlhodobo. Investície, opravy škôl, ciest, verejných budov a bez stabilného financovania toto nie je možné. A preto sa pána ministra pýtam, aké kroky plánuje ministerstvo financií podniknúť, aby mali samosprávy stabilné a predvídateľné financovanie? Ďalej, prečo štát opakovane presúva dôsledky svojich rozhodnutí na obce a mestá bez kompenzácií a či považujete súčasný systém financovania samospráv za udržateľný a aké sú vaše riešenia na zastabilizovanie ich príjmov?
Toto sú všetko otázky, ktoré sa nás pýtajú aj starostovia a starostky na našich regionálnych výjazdoch, a skutočne tá situácia dneska dospela do štádia, kedy mnohé obce doslova prežívajú a nevedia, akým spôsobom dokážu zabezpečiť po prvé tie základné služby alebo tie kompetencie, ktoré musia naplniť, a po druhé je to teda ten rozvoj, ktorý, samozrejme, každý jeden občan a občianka od svojho starostu, starostky, primátora a primátorky očakáva, že obec nebude len fungovať v nejakých takých klasických, tých veci, ktoré musí zabezpečiť, ako je osvetlenie či odvoz odpadu, ale že tá obec sa bude aj nejakým spôsobom rozvíjať. A dneska treba povedať, že jediným zdrojom peňazí, kde obec má možnosť dávať do nejakých investičných projektov, sú eurofondy, ktoré vy aktuálne naozaj že svojím konaním častokrát ohrozujete. A s týmto súvisí aj to, že tie obce potrebujú na projekty teda aj peniaze, ktoré sú na projektovú dokumentáciu, čiže tie obce naozaj potrebujú značnú časť finančných prostriedkov na to, aby dokázali zabezpečiť ten potrebný rozvoj.
V ďalšej oblasti by som chcela smerovať svoju, svoje otázky na pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, pod ktorého teda patrí verejná správa. Je to aj najväčšia sekcia ministerstva vnútra a tu druhým zásadným problémom je teda neustále rozširovanie kompetencií samospráv bez primeraného financovania. Štát prenáša zodpovednosť, ale teda častokrát nie zdroje, ktoré sú potrebné na zabezpečenie jednotlivých kompetencií. Obce dnes zabezpečujú oblasti, ktoré by mali byť buď spoločnou zodpovednosťou so štátom, alebo jasne financované z centrálneho rozpočtu. Výsledkom tohto je rovnako chaos a frustrácia starostov a nerovnosť medzi regiónmi. Preto sa v tejto oblasti pána ministra vnútra Šutaja Eštoka pýtam, že či prebieha na vašom rezorte systematické vyhodnocovanie prenesených kompetencií a či plánuje vláda nejakú revíziu toho, čo má riešiť obec a čo štát, aby sme fungovali efektívnejšie a aby boli služby prístupnejšie pre všetkých občanov. A zároveň aj ako chcete zabrániť tomu, aby sa samosprávy ďalej zadlžo... alebo ako chcete zabrániť tomu, aby sa samosprávy teda ďalej zadlžovali kvôli povinnostiam, ktoré im ukladá štát?
Tak treťou takou oblasťou, kde by som sa pána ministra vnútra chcela opýtať na konkrétne riešenia, je oblasť byrokracie a administratívnej záťaže našich samospráv. Samosprávy dnes trávia obrovské množstvo času administratívou, výkazmi, kontrolami a duplicitnými procesmi. Starostovia a primátori sú zahltení papierovaním namiesto toho, aby sa venovali rozvoju obcí. Mnohé malé obce nemajú personálne kapacity zvládať túto záťaž. Štát však často nastavuje pravidlá, akoby každá obec mala profesionálny aparát. Preto moje otázky k tejto téme na pána ministra sú nasledovné:
Aké konkrétne kroky robí ministerstvo vnútra na zníženie administratívnej záťaže samospráv. Prečo sa pri tvorbe legislatívy systematicky nehodnotí dopad na malé obce a či sa plánuje zjednodušenie procesov na digitalizáciu, ktorá bude reálne použiteľná aj mimo veľkých miest.
Štvrtou takou oblasťou, ktorú považujem za dôležitú spomenúť a rovnako sa pýtam na konkrétne veci, je transparentnosť, kontrola a dobré riadenie. Transparentnosť a riadenie samospráv sú legitímnou požiadavkou verejnosti. Problém však nastáva vtedy, keď sa kontrola stáva samoúčelnou a represívnou namiesto toho, aby pomáhala zlepšovať fungovanie obcí. Samosprávy často čelia nejednoznačným výkladom pravidiel a spätnej kontrole rozhodnutí, ktoré boli v čase prijatia v súlade s dostupnými informáciami.
Preto sa pána ministra pýtam, ako zabezpečí ministerstvo jednotný a férový výklad pravidiel pre všetky samosprávy, čo sa plánuje, či sa plánuje posilniť metodická pomoc namiesto sankčného prístupu a ako chcete podporiť dobré riadenie samospráv bez ich paralyzovania strachom z nejakých chýb?
Poslednou oblasťou, kde by som sa chcela pána ministra opýtať na riešenia, je oblasť nejakej profesionalizácie úradov a podpora starostov. Toto považujem za veľmi dôležitú tému, pretože tu častokrát doplácame aj na problémy spojené s čerpaním eurofondov v našich obciach. Ja spomeniem analýzu, ktorá sa robila, kde na Slovensku obce do veľkosti 250 obyvateľov nevyčerpali ani jedno euro, ani jedno euro na obyvateľa. Čiže v týchto obciach v podstate prakticky neexistuje žiadny rozvoj. Títo starostovia a poslanci a úradníci, ktorí pracujú v takýchto obciach, naozaj pracujú často v podmienkach, kde nemajú dostatočné vzdelanie, podporu ani metodické vedenie. Mnohé obce nemajú odborníkov na právo, verejné obstarávanie či projektové riadenie. Štát však od nich očakáva profesionálne výstupy.
Preto by som sa chcela pána ministra vnútra Šutaja Eštoka opýtať, aké systémové nástroje ponúka ministerstvo vnútra na vzdelávanie a podporu samosprávnych predstaviteľov? Zároveň či sa plánuje dlhodobý program profesionalizácie samosprávnych úradov a ako chcete zabezpečiť, aby kvalita verejnej správy nezávisela od veľkosti obce alebo regiónu?
Páni ministri, ktorým som teda položila otázky, ktoré, samozrejme, doručím aj písomne, ak chceme hovoriť o rozvoji Slovenska, musíme hovoriť o silných a funkčných samosprávach, o silných celkoch. Rozdrobenosť samospráv nám najviac bráni v rozvoji. Bez nich nebude fungovať štát, regionálny rozvoj ani dôvera občanov v politiku. Očakávam teda naozaj konkrétne odpovede a konkrétne plány, aké chcete urobiť na to, aby sme zlepšili fungovanie našich samospráv. Nie nejaké prázdne deklarácie, ale skutočne by sme očakávali po dvoch rokoch nejaké systémové riešenia, aj keď, samozrejme, mali sme možnosť vidieť a veľakrát to tu s kolegom spomíname, že táto vláda neprišla za dva roky naozaj so žiadnymi legislatívnymi návrhmi, ktoré by pozitívnym spôsobom ovplyvňovali fungovanie našich obcí a miest, napriek tomu, že dneska samosprávy čelia v tých oblastiach, ktoré som vymenovala, či sú to financie, alebo kompetencie, problémom, ktoré mnohé z nich nedokážu samé riešiť, a preto by som očakávala, že práve príde iniciatíva z úrovne vlády, pretože aj keď síce pán premiér ešte na začiatku volebného obdobia teda zadal takú požiadavku, keď chceli samosprávy dofinancovať, že teda áno, dofinancujeme ich, ale iba v prípade, ak teda prídu s nejakým návrhom reformných krokov. Už aj pokiaľ viem, tak je už nejaký dokument pripravený, ktorý by mali teda 13. marca SK8 a ZMOS predstaviť na konferencii. Tak ja dúfam, že aj toto bude taký výkop do tej diskusie a že teda bude to také nejaké začatie naozaj serióznej, serióznej diskusie k tejto dôležitej téme, pretože doplácame dneska na to, že vlády Roberta Fica za tri vlády predchádzajúce a ani tejto štvrtej skutočne v tejto téme nerobili a nenavrhovali žiadne reformné kroky, ktoré by viedli k tomu, aby sme v našich samosprávach dokázali fungovať efektívnejšie.
A dnes ja si reálne myslím, že ak sa nič neurobí, tak podľa mňa nie je žiadna šanca, aby sme dokázali naštartovať aj regionálny rozvoj pri tejto rozdrobenosti a pri tomto spôsobe fungovania aj financovania našich obcí a miest. Dneska sa nám to ukazuje, že z regiónov odchádzajú ľudia. Máme tam problémy zabezpečovať aj ohľadom nejakého kvalifikovaného personálneho zabezpečenia na našich úradoch a toto bude jeden obrovský problém a musíme si uvedomiť, že 2 890 obcí, kde my máme 1 850 obcí pod tisíc obyvateľov, tak tieto obce skutočne potrebujú jasnú víziu a ukázať to, akým spôsobom ich vieme zastabilizovať aj v oblasti financovania, aj kompetencií, aby sa dokázali ďalej rozvíjať. A jedinou cestou je to, aby sme vytvárali silnejšie nejaké funkčné celky, ktoré by dokázali lepšie čerpať eurofondy, efektívnejšie spravovať úrady a naozaj by to malo podľa mňa veľký, veľký posun aj v našom alebo vplyv na ten regionálny rozvoj.
Takže ja dúfam, že dostanem teda aj nejaké konkrétne odpovede od pánov ministrov a budem sa tešiť na ďalšiu diskusiu k tejto téme.
Ďakujem.

Ďalší v poradí, pán poslanec Sabo. Je prítomný v sále? Nie, tak stráca poradie.
Pán poslanec Valášek, nech sa páči.

Vďaka, pán predsedajúci.
Ja mám hneď dve interpelácie a obe sa týkajú rezortu obrany. Začnem možno tou aktuálnejšou.
Doslova dnes ráno sa objavila v médiách správa, že tie nákladné automobily Tatra, ktoré rezort obrany nakupuje a že ich teda nakupuje hojne, tá rámcová zmluva predpokladá nákupy až v objeme vyše jednej miliardy, že tieto nákladné automobily nie sú kupované priamo od výrobcu, sú kupované cez sprostredkovateľskú firmu s veľmi podobnými názvami, ale s úplne odlišnou alebo čiastočne odlišnou právnickou, vlastníckou štruktúrou. A to najdôležitejšie, že rozdiel, rozdiel medzi výrobnou cenou týchto automobilov a cenou, za ktorú si účtuje za to sprostredkovateľ, predstavuje 8 %. Na prvý pohľad možno málo, 8 %, poviete si, čo je to za peniaze, toto nemá žiadne hmatateľné následky. Ale vraciam sa k tomu, čo som povedal pred pár minútami. Bavíme sa tu o nákupe, ktoré sú celkovo v počte niekoľko stovák kusov. Vzhľadom na to, že ide o špecializované vozidlá, nie bežné náklaďáky, tak jednotková cena je primerane vysoká. Spolu, spolu tá rámcová zmluva opäť presahuje až vyše jednu miliardu. Osempercentný rozdiel teda predstavuje rozdiel radovo vo výške minimálne desiatok miliónov eur. Len dodám, čo to znamená na kusovom rozdiele za jednu možnú cenu za jeden kus. Bavíme sa tu o rozdiele pre jeden konkrétny typ vozidla, jedna verzia tej Tatry, ktorú kupujeme, rozdiel je 530-tisíc. To je cena, za ktorú to predáva priamo výrobca, verzus 580-tisíc, cena, za ktorú predáva toto vozidlo sprostredkovateľ Slovenskej republike, Českej republike a iným.
V reakcii na tieto odhalenia zareagoval minister obrany tým, že toto je problém dodávateľa a nie nákupcu alebo kupujúceho, konkrétne ministerstva obrany, že si týmto spôsobom dodávateľ prerozdelil alebo kontroluje spôsobom, akým sa prerozdelí zisk. To aby bolo, tu je podstatné vedieť, že ten výrobca, firma Tatra, nie je vlastnená len jednou právnickou spoločnosťou, má aj minoritných majiteľov. To, čo sa v praxi stalo, je, že tým, že nepredáva priamo výrobca, ale predáva sprostredkovateľská firma, v ktorej už títo minoritní majitelia nie sú zastúpení, v praxi sa stalo to, že ten zisk ostáva majoritnému majiteľovi Tatry a vynecháva toho minoritného majiteľa. To je jedna interpretácia, interpretácia ponúkaná ministrom obrany.
Ja dodávam, že je možná aj interpretácia iná a vážna a naformulujem ju z hľadiska vážnosti aj právnych následkov takto. Ak by chcel výrobca danej technológie, ak by chcel výrobca danej technológie nastaviť tie zmluvy tak, aby sa nemusel podieľať alebo aby nemusel zdieľať informácie o prípadnom zisku a prerozdelení prípadného zisku s minoritným akcionárom, neurobil by to inak. Tým, že zmluva išla priamo cez, išla cez sprostredkovateľa, nie priamo cez výrobcu, vynechali minoritných akcionárov nielen zo zisku, ale aj z rozhodovaní o tom, ako je tento zisk prerozdelený. To, samozrejme, otvára rôzne vážne obvinenia, na ktoré, alebo podozrenia, na ktoré bude musieť odpovedať hlavne výrobca, ale otvára to aj množstvo otázok v súvislosti so samotným kupujúcim, a to konkrétne teda ministerstvom obrany.
Je totiž možné, že Českej republike, ktorá týmto spôsobom rozhodla uzavrieť svoju vlastnú akvizíciu a Slovenská republika len prebrala tento model po Českej republike, je totiž možné, že Českej republike tento spôsob nakupovania nevadil. Má na to v podstate aj možný legitímny dôvod. Tatra je hlavne česká firma, áno, časť tých automobilov sa bude vyrábať na Slovensku, ale je to prioritne česká firma, ktorá ju vlastní. A tu treba vedieť, že Česká republika ako takpovediac hosťovská krajina, ktorá sa bude podieľať tým pádom aj na zisku, aj na daniach, ktoré s tým súvisia s výrobou týchto automobilov, so zamestnaním ľudí, ktorí sa na výrobe týchto automobilov budú podieľať, že Česká republika mala možno aj dobrý dôvod prižmúriť oko nad osempercentnou prirážkou. Česká republika si totiž v podobe iných tých ziskov, ktoré som spomenul, tie daňové príjmy za ľudí, ktorí sa vďaka tomuto kontraktu zamestnajú v Českej republike inak, Česká republika si časť tých 8 % takpovediac nájde, lepšie povedané, časť tých 8 % si nájde cestu späť do českého štátneho rozpočtu. Slovenská republika, Slovenská republika v tejto situácii nebude.
A teraz, vzhľadom na to, že minister obrany sám, sám ho obhajoval, tento nákup, ako najlepší možný, parafrázujem jeho odôvodnenie čo najpresnejšie, ako viem, snáď by Česká republika predsa nedohodla zlé podmienky pre seba. Preto keď pristupujem k českému riešeniu za českú cenu, nemôže tu byť ani náznak podozrenia, že sa deje niečo nekalého. Ja sa pýtam, napadlo vám, že Česká republika bude mať trošku iný postoj k vlastnej firme vzhľadom na situáciu, vzhľadom na možné zisky, ktoré Česká republika bude mať cez daňový príjem, príjem zo zamestnaneckej dane a iné, ktoré samotná výroba týchto automobilov prinesie pre českú pokladnicu, ale nie pre slovenskú? Ak je to takto, že vám ušlo, že Česká republika je tu trošku v inom vzťahu k spomenutému výrobcovi týchto automobilov, tak potom neplatí, neplatí, že ste automaticky našli najlepšiu možnú cestu.
Z toho vyplývajú aj ďalšie otázky, ktoré predložíme ministrovi obrany, pán predsedajúci, aj písomne. Pýtam sa, či by nebolo v danom prípade vhodnejšie ísť cestou súťaže z dvoch príčin. Jednak by to, samozrejme, eliminovalo ten biased, tú náklonnosť, ktorú Česká republika mala v prospech vlastného výrobcu, vzhľadom na to, že z toho, že to zadá vlastnému výrobcovi, budú pre ňu plynúť tie daňové výhody, ktoré som spomenul, a rozhodovali by sme sa o cene automobilu takpovediac nezávisle na tých záujmoch, ktoré mala Česká republika vo vzťahu k firme Tatra a k majiteľom tejto firmy. Zároveň platí, že vzhľadom na to, že nebola súťaž, sme sa vlastne nedozvedeli, či tu nie je iná a reálna možnosť získať ešte lepšiu cenu ako tú, ktorú vyrokovala Česká republika pre vlastné tatrovky. Opakujem, vzhľadom na to, že výrobca išiel cestou predaja nie cez priamo cez výrobcu, ale cez sprostredkovateľa a tento sprostredkovateľ si prihodil 8 %, tak sa otvára reálna možnosť, že kebyže robíme súťaž a kebyže sa do tej súťaže prihlásia výrobcovia, nie sprostredkovateľské firmy, tak sme si mohli tých 8 % pokojne ušetriť.
Opäť, týmto nechcem spochybniť samotný nákup nákladných vozidiel. Naše ozbrojené sily sú v úbohom stave, prešiel som si osobne dnes už, dovolím si povedať, väčšinu vojenských zariadení v tomto štáte a kam človek ide, tam nachádza ešte staré vetriesky, staršie pomaly ako aj tí najstarší tu v tejto sále. Takže rozhodne podporujeme modernizáciu ozbrojených síl, aj konkrétne výmenu tých mnohých starých nákladných automobilov v našich ozbrojených silách. Naši vojaci a vojačky si skutočne zaslúžia lepšie ako tie staré vetriesky, ktoré pravidelne na základniach vídavam, ale moje otázky smerujú k výberu, k spôsobu výberu a ku kritériám, ktoré prezident, pardon, ktoré minister obrany a podpredseda vlády v tomto konkrétnom prípade zvolil. Lebo vzhľadom na to, tie zverejnené informácie, že to kupujeme s prirážkou minimálne 8 % oproti tomu, čo si za ne účtuje výrobca, si myslím, že sa nanovo vyvstáva úplne legitímna obava, že sme si možno nezvolili tú najlepšiu možnú cenu alebo ten najlepší možný postup z hľadiska nákladnosti tejto objednávky.
To je moja prvá interpelácia, opäť predložím ju ako samostatnú interpeláciu ministerstvu obrany a ministrovi obrany a podpredsedovi vlády.
Mám aj druhú, ktorú mi dovoľte predložiť v tomto momente, pán predsedajúci. Týka sa dokumentu, ktorý vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť koncom minulého roka. Bol to dokument, ktorý bol už vo svojej podstate šokujúci, konštatoval, že deficit bude ešte vyšší, ako predpokladajú tie pesimistické odhady vlády a rozvíjal sa, rozpracoval v tomto dokumente aj dôvody, prečo ten deficit je taký, aký je.
Nás, ktorí sa v tejto sále a mimo tejto sály venujeme obrane, zaujala iná informácia v tomto dokumente. Bol tam taký ironický kompliment, kompliment pre ministerstvo obrany, že vlastne pomohlo vylepšiť fiškálnu situáciu Slovenskej republiky tým, že nevedelo vyčerpať svoj rozpočet. Tá konkrétna suma nie je malá. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyčerpalo oproti pôvodným plánom v roku 2025 o 595 miliónov menej, ako pôvodne plánovalo a predpokladalo. Len na ilustráciu, to je v podstate že takmer celkový objem priemernej ročnej sumy, alebo že celková priemerná ročná suma, ktorú my tradične vyhradzujeme a vyčleňujeme, pardon, na modernizáciu, tá suma sa pohybuje medzi 600 až 800 miliónmi. Nevyčerpať, nevyčerpať skoro 600 miliónov nie je nejaká malá chybička na, proste v kategórii zaokrúhlenia, nevyčerpať 600 miliónov znamená v podstate nevyčerpať objem peňazí, ktorý predstavuje takmer kompletný rozpočet alebo tú časť rozpočtu, ktorá je vyčlenená z rezortu obrany na modernizáciu.
Tým dôvodom, tým dôvodom, ktorý pripúšťa aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je meškanie dodávok vojenskej techniky. Pripúšťam, to sa stáva a nie vždy je to pod kontrolou ministerstva obrany, napriek tomu to otvára celú sériu otázok, na ktoré nemáme odpoveď a na ktoré si myslím, že každý z nás, ktorému záleží na obranyschopnosti tejto krajiny, potrebuje vedieť odpovede. A dovoľte mi ich teraz, pán predsedajúci, prečítať.
Tá prvá otázka je na pána ministra v súvislosti s odhadom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: Aký je váš odhad skutočného čerpania rozpočtu oproti schválenému rozpočtu? My sme vlastne nepočuli nikdy tú konečnú sumu, ktorú ministerstvo obrany v konečnom dôsledku vyčerpalo.
Druhá otázka. V súvislosti s avizovaným rozpočtom na obranu predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý hovoril o výdavkoch, pardon, ospravedlňujem sa, druhá otázka znie: V súvislosti so znížením výdavkov rozpočtu ministerstva obrany na rok ´25, aký je váš odhad výsledného percentuálneho zníženia výdavkov na obranu v pomere k HDP? V súvislosti s pôvodne rozpočtovanou výškou výdavkov na obranu v objeme 2 % HDP očakávate, že tento spojenecký záväzok nesplníme? A aký je váš upravený odhad výdavkov na obranu vyjadrený percentom HDP na rok 2025? Informovali ste o tejto zmene spojencov?
Krátky dôvetok k tomu, prečo sa na túto tému pýtame. Tí, čo sledujete obranu, dobre viete, že rozpočet na obranu nie je len tak úplne v rukách alebo na samostatnom rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, sú tu aj určité medzinárodné záväzky, ku ktorým sme sa prihlásili, už aj táto vláda nedávno na samite vo Walese. Tým záväzkom je konkrétne, aby rozpočet nešiel pod 2 % HDP a aby postupne narastal až do výšky, ten čistý obranný, 3,0 % HDP, duálne výdavky ďalších 1,5 % HDP. Toto je záväzok, ktorý vláda zdedila nie po premiérovi Hegerovi, nie po premiérovi Ódorovi, nie po premiérovi Matovičovi, toto je záväzok ministra, pardon, prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, tak ako mu ho odobrila vláda Roberta Fica. Ak teda sa stalo, že Slovenská republika sa síce zaviazala investovať minimálne 2 % HDP, ale potom reálne vyčerpala o takmer 600 miliónov menej, čo je zhruba 0,3 % HDP, tak predpokladám, že sme nenaplnili náš medzinárodný záväzok investovať minimálne 2 % HDP a bolo by dobré počuť vysvetlenie zo strany ministerstva obrany.
Tretia otázka. Stotožňujete sa s rámcovým vysvetlením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že dôvodom je primárne meškanie dodávok vojenskej techniky? Meškanie ktorých dodávok a v akom objeme toto zníženie na výdavkovej strane rozpočtu spôsobilo? A boli okrem meškania dodávok techniky aj iné dôvody zníženia výdavkov rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky?
Opäť, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nešla do veľkých detailov, vypichla hlavne tie meškajúce dodávky. Bolo by dobré vedieť, či sú tu aj iné dôvody. A tu je namieste zdravá skepsa. Tu treba vedieť, že spôsob, akým ministerstvo obrany rozpočtuje a potom míňa pridelené prostriedky, vyvoláva mnoho otázok už v minulosti. Tak tento rok, tento uplynulý rok 2025, tak v roku 2024, boli minuté stovky miliónov doslova na poslednú chvíľu. V roku 2024 to boli stovky miliónov minuté na bližšie nešpecifikované semináre a iné podujatia, školenia, o ktorých reálnom účele sme sa nikdy nedozvedeli napriek tomu, že Progresívne Slovensko podalo nie jednu, ale už dve infožiadosti na ministerstvo obrany v tejto veci. A vzhľadom na to, že ministerstvo obrany rozpočtuje tak mizerne, ako rozpočtuje, a gazduje s peniazmi tak mizerne, ako s nimi gazduje, je úplne namieste sa pýtať, či tu boli aj iné dôvody na to, že tých 600 miliónov prepadlo, ako meškanie dodávok techniky zo strany zahraničných dodávateľov.
Ďalšia otázka. V prípade zníženia rozpočtu z dôvodu meškajúcich dodávok materiálu, v akom časovom predstihu sa ministerstvo obrany dozvedelo o riziku meškania jednotlivých dodávok? Viete, prečo sa pýtame? V princípe, a to je predmetom ďalšej otázky, je možné prostriedky, u ktorých existovalo riziko ich prepadnutia z dôvodu omeškania, efektívne presmerovať na iné účely, napríklad na výcvik, bežné nákupy materiálu, rekonštrukcie a podobne. Stalo sa tak? Pokúsili ste sa? A ak nie, tak prečo? Ak ste nechali tých 600 miliónov jednoducho prepadnúť, prečo ste tak konali?
A posledná otázka. V súvislosti s avizovaným rozpočtom na obranu predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý hovoril o výdavkoch nepresahujúcich 2 % HDP aj pre rok 2026, bude vašou ambíciou, pán minister obrany a podpredseda vlády, nevyčerpané prostriedky z minuloročného rozpočtu čerpať v aktuálnom účtovnom roku nad rámec tých premiérom avizovaných 2 % HDP? Ak ste 600 miliónov nestihli minúť tento minulý rok a ak by to bolo aj z objektívnych príčin, že to nedodali, tak logicky, ak vám teraz prídu a ak ste nerátali s tým, že vám prídu až v ´26., ale prídu až v ´26. a vy ste už na ´26 naplánovali 2 % HDP, tak v roku ´26 neminiete 2 % HDP, mali by ste minúť až zhruba 2,3 % HDP. Ale predseda vlády tvrdil, že to nebude viac ako 2 %. Čo teraz? To idete účelovo škrtať iné plánované výdavky len preto, aby ste neprekročili to, čo minister, čo predseda vlády stanovil ako absolútny limit pre ministerstvo obrany? Ak áno, v konečnom dôsledku na to, samozrejme, doplatia len naši vojaci a vojačky.
Vďaka, pán predsedajúci, skončil som.

Ďalej, pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vážení kolegovia, kolegyne, tak po roku sme sa včera poobede dočkali toho, že konečne prišlo na rad aj odvolávanie vlády, ktoré tu naozaj pri niektorých ministroch ležalo vyše roka. Následne sme tu strávili celú noc, celú noc, niektorí kolegovia naozaj vôbec nespali a aj tak to dneska bolo uťaté a väčšina z nás sa počas toho odvolávania ani nedostala k slovu. Ja som bola prihlásená, poviem to, bola som asi tak tridsiata pod čiarou, keď to dneska uťali. Naozaj nebola šanca, aby som vystúpila a aby som predniesla, čo považujem za dôležité.
Mám interpeláciu na ministra školstva pána Tomáša Druckera. Poviem aj celý kontext, ktorý som bola pripravená povedať aj pri odvolávaní vlády, a prednesiem aj konkrétnu interpeláciu, ktorú tiež som už dlhšie pripravovala a po vlastne mojom ústnom prednese ju následne odovzdám, odovzdám aj písomne.
Minister školstva Drucker nebol medzi tými, ktorí mali byť jednotlivo odvolávaní, ale jeden z tých návrhov bol aj na odvolávanie celej vlády. Pretože sme hlboko presvedčení, že táto vláda ako celok, vláda, ktorú vedie Robert Fico, a vláda, ktorej súčasťou je aj Tomáš Drucker, škodí tejto krajine, škodí budúcnosti našej krajiny a tým ohrozuje aj to, čo z tejto krajiny odovzdáme pre ďalšie generácie. To znamená, že keď sa pozeráme aj na pôsobenie Tomáša Druckera, a ja sa zameriam na jeho rolu ako ministra školstva, nebudem sa zameriavať na to, že aký, s prepáčením, bordel prebral na úrade po podpredsedovi Kmecovi, tak aj keď sa bavíme o školstve, aj keď sa bavíme o mladých ľuďoch, tak nemôžme tú debatu zúžiť iba na to, čo sa aktuálne deje, neviem, v školských zákonoch a čo sa aktuálne deje na školách. Mimochodom keby to niekoho zaujímalo, tak na školách sú učitelia, riaditelia, často aj rodičia v totálnom strese z toho, koľko zmien sa deje, aj dneska sa musel, musel Tomáš Drucker brániť na tlačovej konferencii a napriek tomu som v kontakte s mnohými riaditeľmi, ktorí hovoria, že naozaj tých zmien je tak veľa, že nevedia, čo skôr, nedostávajú včas odpovede a nestíhajú akoby zapracovávať všetky tie zmeny, ktoré prišli z ministerstva.
Ale to nie je ten najväčší problém v tejto krajine. Najväčší problém je, čo robí táto vláda ako celok a pred čím si Tomáš Drucker ako keby zatvára oči. Často stojí vedľa, príde na rokovanie vlády, ale potom tvrdí, že nevie, či tam práve vystúpil pán Kotlár, pretože si na chvíľu odbehol, alebo sedí ticho vedľa premiéra Fica na diskusii so študentmi a nekomentuje, čo sa tam deje, pričom Tomáš Drucker je nielen minister školstva, je aj podpredseda strany HLAS a je spoluúčastníkom všetkého toho, čo táto vláda robí a čo táto koalícia schvaľuje. Nekomentoval Trestný zákon, ktorý tu doniesol minister nespravodlivosti Susko hneď na začiatku volebného obdobia, a keď sa rušila, rušil Úrad špeciálnej prokuratúry. Dodnes sa nepostavil proti tomu, nedosiahol to, aby bol odvolaný podpredse... teda splnomocnenec vlády Kotlár napriek tomu, že je to totálny výsmech všetkým vedcom v tejto krajine, všetkým ľuďom, ktorí sa snažia aj deťom, žiakom, študentom sprostredkovať dôležitosť vedeckého poznania. Nepostavil sa ani, keď sa na úrade vlády konala tlačová beseda, kde najvyšší ústavní činitelia šikanovali mladých ľudí za kriedové nápisy a bez hanby klamali o našej kolegyni Luščíkovej. Neozval sa ani, keď celá koalícia hlasovala za novelu ústavy, ktorou ústavne zasiahla aj do vzdelávania na školách a do práva detí na objektívnu sexuálnu výchovu.
A chcela by som sa zamerať na to, že akým spôsobom sa u nás prepája politika a školy a akým spôsobom niektorí sú tak trochu nad zákonom a tak ako to platí v iných oblastiach, ešte oveľa závažnejších, ako je korupcia, ako je trestné právo, tak sa musíme pozrieť aj na to, ako to platí vo vzťahu k prípadnej politizácii škôl. A ja by som sa teda veľmi rada aj v mojej interpelácii zamerala na to a opýtala sa Tomáša Druckera a požiadala o jasné usmernenie toho, ako teda interpretuje ten zákaz politickej činnosti, ktorú uvádza aj náš školský zákon a ktorý je zároveň, je tam aj zodpovednosť priamo riaditeľov škôl, a ďalej ako interpretuje tú, čo by mala byť neutralita politickej diskusie v prípade, keď sa deje so žiakmi, ako to uvádza samotné usmernenie ministerstva školstva.
Lebo ja vám poviem z praxe, ja som poslankyňa, členka školského výboru, osoba, ktorá sa dlhodobo venuje školstvu a 15 - 20 rokov navštevujem školy a od kedy som v politike, tak veľmi často mi povedia, že my sa radšej nestretneme. A je to taký paradox, lebo nám v politike často vyčítajú, že sme odtrhnutí od reality a že necestujeme po regiónoch, alebo že nevieme, čo sa deje v praxi. Ale potom keď to chceme vedieť a my to chceme vedieť, a na všetkých našich výjazdoch organizujeme okrúhle stoly, oslovujeme školy, aby sa stretli, pýtame sa, zaujímame sa, chceme spätnú väzbu, ako veci fungujú v praxi, tak nám často povedia, že viete čo, my máme obavy, my sa nemôžeme stretnúť s politikmi. Nás nesmú s vami vidieť. Lebo to je tá prax. To je ten dopad aj tej polarizovanej spoločnosti, aj toho obrazu politikov. Ale keď premiér Fico povie, že ja idem navštíviť školu, tak to dostanú riaditelia príkazom zhora. V poslednej dobe už sa naučili, že teda diskusie sa nemajú konať na pôde školy, ale napríklad na pôde miestneho úradu. Ja som veľmi zvedavá na diskusiu, ktorú má mať pán premiér zajtra v Modre, a zaujíma ma a dopytujem sa, odovzdám písomnú interpeláciu, ako Tomáš Drucker interpretuje tento zákaz politickej činnosti a politickej agitácie na školách v kontexte toho, čo na tých debatách hovorí premiér Fico. Pretože viaceré, viaceré záznamy boli zverejnené. Dokonca jedna z tých diskusií je priamo zverejnená, a teraz pozor, nie je zverejnená na stránke úradu vlády, je zverejnená na facebookovej stránke strany SMER, čiže sme priamo pri straníckej aktivite, pričom zákon explicitne hovorí, že je zakázaný, propagácia politickej strany, že keď už, tak by to asi mala byť akcia úrady vlády a nie strany SMER. Ale vďaka tomu máme, aj videli sme, mali sme možnosť vidieť niektoré nahrávky toho, čo premiér Fico hovorí žiakom. Mali sme možnosť dostať spätnú väzbu a tam sme si my celkovo ako spoločnosť vďaka medializovaným informáciám o tom, čo sa na niektorých tých debatách hovorí, a ja vám teda na rovinu poviem, že z toho čo som videla tak si nemyslím, že je to politicky neutrálne.
Ani si nemyslím, že je v poriadku, keď premiér Fico hovorí, že 17. november bol komunistický puč. Ani si nemyslím, že je v poriadku, keď sa, počkajte, keď o referende o vstupe do Európskej únie hovorí, že bolo zmanipulované, lebo aj to odznelo. Keď opakuje vulgárne vyjadrenia pred žiakmi, alebo keď študentov posiela bojovať na Ukrajinu. Som presvedčená, že toto nie sú vyjadrenia, ktoré by mali spadať pod ten, ten princíp politickej neutrality a teda by ma zaujímalo a som zvedavá na odpoveď od pána ministra, ako je presne interpretované to právo, to ustanovenie, ktoré je v zákone, a bude to zaujímať aj riaditeľov, aj učiteľov napríklad aj v kontexte toho, keď my máme úprimný záujem sa s nimi stretnúť a opýtať sa, ako to funguje v školstve, aby aj oni vedeli, kde teda sú tie čiary. A som presvedčená, že aj v tejto téme je nevyhnutné, aby pravidlá platili pre všetkých a aby platili tak, ako sa vzťahujú napríklad aj pre opozičných členov školského výboru, sa majú vzťahovať aj na ústavných činiteľov na úrovni vlády.
Viete, táto vláda, táto vláda ohrozuje budúcnosť Slovenska na niekoľkých úrovniach. A hovorili sme o tom v noci v rôznych nočných hodinách, ale tá rozprava mala byť ešte oveľa dlhšia. Ohrozuje naše zahranično-politické ukotvenie, lebo sme sa stali nedôveryhodným partnerom pre našich partnerov v Európskej únii alebo v NATO. Keď sa náš premiér bez mandátu, bez mandátu čo i len vlády stretne s vojnovým zločincom Putinom, tak je to medzinárodnopolitický signál a ohrozuje to. Sme krajina, ktorá má u nášho suseda vojnu, kúsok za našimi hranicami. A my by sme mali urobiť všetko pre to, aby sme boli bezpečnou súčasťou Európskej únie. A táto vláda to nerobí. A je to ohrozenie našej budúcnosti.
Táto vláda ohrozuje naše verejné financie. A mali sme o tom výmenu s predsedom poslaneckého klubu Richterom o štvrtej v noci, pretože on aspoň jediný za SMER vystúpil. Akurát si to teda zúžil, že on chce hovoriť iba o tých sociálnych témach, lebo on je predseda sociálneho výboru. No ale bol jediný, ktorý vystúpil pri odvolávaní celej vlády. A aj vtedy sme mu hovorili, že to nie je len o sociálnych politikách. Aj tie sú problematické. Ale ten hlavný problém je, že vy vyberáte dane a odvody a cez zvýšené ceny peniaze od ľudí do štátnej kasy, ktorá je deravá, ktorá je deravá, pretože je tam priestor na korupciu, ktorú nikto nevyšetruje. A to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sme chceli odvolať a chceme odvolať túto vládu, prečo sme presvedčení, že táto vláda škodí. Preto odvolávame ministra Šutaja Eštoka, predsedu strany HLAS, ktorému Tomáš Drucker je lojálny podpredseda. Pretože sa tu korupcia nevyšetruje.
A počuli sme to aj dnes od generálneho prokurátora. A počúvame to pri každej príležitosti, lenže vy to počuť nechcete, ale verím, že vaši voliči počujú. Korupcia sa v tejto krajine nevyšetruje. Trestné právo sa ohýba. Ohýba sa spôsobom, aby sa nemohla vyšetrovať, aby sa ani spätne nemohla vyšetrovať. Ohýbate rokovací poriadok, keď ste tu v decembri prílepkom zmenili Trestný poriadok, či ktorý to je, práve preto, aby ste zabránili vyšetrovaniu. A toto všetko je to, čo vplýva a čo preteká cez našu spoločnosť. To je to, čo potom spôsobuje aj tú polarizáciu na úrovni spoločnosti, na úrovni škôl. To je to, prečo sa zamestnanci Ekonomickej univerzity ozvali proti tomu, že sú spájaní s takýmto hlasovaním, lebo prorektorka univerzity je zároveň predsedníčka školského výboru a zároveň poslankyňa za HLAS a zároveň zahlasovala za tento prílepok, ktorý bol promafiánsky. A potom riaditelia škôl písali verejný, otvorený list, že aký vzor to dáva parlament mladý ľuďom. Toto všetko preteká.
Čiže keď sa bavíme o našej krajine, tak sa nebavíme a bavíme sa o tom, čo odovzdávame ďalším generáciám. Nebavíme sa len o školskom zákone. Bavíme sa o tom, že celá táto vláda škodí našej krajine a ohrozuje našu budúcnosť. A preto sme navrhli odvolanie pred rokom. A preto sme tu boli celú noc a preto tu hovoríme aj dneska v bode interpelácie, pretože toto musíme nahlas povedať. A aj keď sme momentálne politická menšina, budeme to hovoriť pri každej príležitosti, aj v tomto pléne, aj všade v krajine, aj v médiách, aj keď ste zmenili rokovací poriadok, aby si ľudia uvedomili, že minister Šutaj Eštok, my si nezapamätáme ho podľa vodného dela na hraniciach, ale podľa toho, že zabránil vyšetrovaniu korupcií v našej krajine a že ministra Kamenického si budeme pamätať aj podľa toho, že vyberal, vyberal peniaze, ale do deravej kasy, z ktorej si niekto vycuciava, ale to vycuciavanie nikto nevyšetrí.
Ďakujem pekne.

Ďalší v poradí, pán poslanec Spišiak.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dopracoval som sa k interpeláciám, konkrétne som chcel interpelovať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hlavne kvôli tomu, že včera pri odvolávaní nebol prítomný, nemohol som sa s ním konfrontovať tu osobne, tak som si myslel, že aspoň na týchto interpeláciách, kde vláda a ministri sú povinní sa zúčastniť, tak takisto tu neni. Nevadí. Nemáme šťastie na seba, tak mu budem musieť takouto formou položiť pár otázok, ktoré, samozrejme, predtým ešte zdôvodním, že prečo ma to tak nesmierne zaujíma.
Nesmierne ma zaujíma to, že zmenil, zreformoval Národnú kriminálnu agentúru aj čo do názvu, aj čo do štruktúry a v podstate celú koncepciu Národnej kriminálnej agentúry, ktorá tiež nebola ideálna, zmenil, zreformoval. Áno, vždy je potrebné prijať objektívne reformačné nejaké kroky, keď sa dynamika kriminality, prevažne organizovanej a korupčnej, vyvíja podľa objektívnych, subjektívnych, svetových, vnútroštátnych parametrov. Čiže nie to je problém, že sa snažili zreformovať alebo inovovať, zefektívniť centrálny policajný útvar bojujúci s najzávažnejšou kriminalitou vrátane korupcie, ale s akým úmyslom, s akým cieľom a čo chceli vlastne touto reformou dosiahnuť. Podľa toho, ako to nakoniec dopadlo, nebolo jasné, že vlastne čo je cieľom tejto reformy fakt profesne objektívne. Preto jediný možný cieľ bolo vidieť v tom, že zmenili štruktúru, zmenili celú formu a len čisto kvôli tomu, aby v súvislosti s tým mohli odvolávať, presúvať policajtov, ktorí tam boli zaradení, na iné pozície a zistilo sa časom, že zhodou okolností to boli práve tí policajti, ktorí sa javili ako aktívni. Tí policajti, ktorí mali rozpracované tie najzávažnejšie spisy, ktoré priamo mohli ohrozovať záujmy tých, ktorých bolo treba chrániť pred prípadným postihom, vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti a korupčnej trestnej činnosti. Bolo to vidieť v tom chaose, ktorý nastal. Nebolo jasné, že kto ktorý spis dostane. Niektoré spisy boli posúvané z jedného policajta na druhého z krajského alebo z tej Naky na krajské riaditeľstvá a tak ďalej.
Tak v tom čase som z odborného uhla pohľadu ani tak nekritizoval tú snahu reformovať, lebo som bol zvedavý, že aký konečný dôsledok to bude mať. Nakoniec aj občanov vôbec nemusí zaujímať, v akej forme existuje Policajný zbor, či má špecializované pracovisko, koľko ich má a tak ďalej. Výsledok má byť ten, aby bola potieraná efektívne kriminalita všetkého druhu a aby boli výsledky evidentné pre občanov, že áno, nemusíme sa báť kriminality, nemusíme sa báť zločincov, nemusíme sa báť organizovaných zločincov, štátny rozpočet sa nerozkráda, dane plynú tak, ako boli naplánované, a ten rozdiel medzi plánovaným výberom a skutočným výberom sa znižuje. Už samotným zákonom, trestným, bolo evidentné, že zrejme ten výber daní nebude očakávaný, nebude ten plánovaný, preto, lebo evidentne sa zmenil Trestný zákon, ktorý ako keby skôr motivoval páchať túto formu trestnej činnosti a nie demotivoval, a k tomu ešte reforma Policajného zboru.
No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus, a zdôraznil, že, a to hlavne, pretože zložky Policajného zboru sú neefektívne, neodhaľujú v takom rozsahu, v akom odhaľovali, a už potom ani nevyšetrujú trestno-procesne, keď vlastne nič neodhalia.
Takže moja otázka s týmto súvisiaca na ministra vnútra je: Na základe akých analýz, akých cieľov, akých predpokladov, akých úloh bola vytvorená tá nová štruktúra celoslovensky pôsobiacich útvarov určených na boj s organizovanou kriminalitou, korupciou?
Ďalej. Hovoríme tu často o tej najzávažnejšej kriminalite, tej organizovanej a korupčnej, lenže sú to aj iné formy kriminality, ktorá je súčasnou vládou ako keby bagatelizovaná a je to zakrývané slobodou prejavu. Každý si môže povedať svoj názor nielen súkromne, ale aj verejne. Verejne ho môže šíriť masmediálnymi prostriedkami, komunikačnými kanálmi a pritom tieto myšlienky a tieto postoje sú často považované ešte stále podľa našich trestných kódexov ako extrémistické. Vyslovene extrémistické, ktoré podnecujú rasovú, náboženskú a inú príslušnosť k rôznym menšinovým skupinám.
No ako prvý signál, že pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka táto problematika nebude nikdy asi prioritou, ani sa tým nejak extrémne nebude zaoberať, a to preto, že už ako minister vnútra sa verejne cez komunikačné prostriedky spojil s človekom Bombicom, ktorý bol v tom čase obvinený. Boli naňho vydané tri zatykače a nachádzal sa v Británii. Minister vnútra verejne s týmto človekom rozoberal témy rozkladu Úradu špeciálnej prokuratúry. Laškovali spolu. Minister vnútra hovorí, že to bolo také milé a obdobné slová používal. A toto je podľa mňa, bývalého policajta, niečo, niečo hrozné, že minister vnútra verejne v priateľskom duchu komunikuje s človekom, na ktorého jeho podriadení policajti vydali cez prostriedky, by som povedal, tri zatykače za extrémistickú trestnú činnosť. A čo je ešte, ešte horšie od toho, že pán minister vnútra pri svojej obhajobe svojich personálnych opatrení smerom k skupine policajtov, ktorých tu nazývame že čurillovci, teda odôvodňuje opodstatnenosť svojich unáhlených, teraz už vidíme jednoznačne podľa súdnych rozhodnutí, aj protiprávnych personálnych úkonov, že tí čurillovci boli akí zlí, a argumentuje tým, že sa vyjadrovali spôsobom, že chceli nakopať svoju kolegyňu, teda ženu do rozkroku. Lenže bola to komunikácia medzi nimi v kancelárii, nie verejne. Nikdy sa nepreukázalo, že niečo také reálne sa čo len pokúsili urobiť. Lenže tento človek, Bombic, s ktorým on verejne komunikoval v priateľskom duchu, verejne cez svoje komunikačné kanály hovoril, že konkrétnej žene žeravý kutáč tam treba strčiť. Takže rovnaký meter. Na jednej strane operuje, že ten, kto to len tak medzi sebou hovorí, to ten je odľud, toho treba vyhodiť, toho treba znevažovať, a na druhej strane iný, kto obdobné niečo hovorí, možno ešte oveľa hrôzostrašnejšie a prezentuje to verejne, tak s ním kamarátsky debatí napriek tomu, že je obvinený, pod ťarchou zatykačov sa skrýva v zahraničí. To je pre ministra vnútra až teda nepredstaviteľné.
Minister vnútra tvrdí, že nevedel, že je v tom podniku, kde sa bude nachádzať, že sa spojí s týmto Bombicom, že on o tom nevedel. No keď o tom nevedel, tak je zas zlý minister, lebo ako, akože nevie, kam ide a nevie, s kým bude debatiť. A keď aj sa to stalo, že ho tam prekvapila tá moderátorka a spojila ho cez komunikačné prostriedky s týmito obvineným v tom čase Bombicom, tak mu mal povedať, že, pán Bombic, ja sa s vami ako minister vnútra nemám o čom rozprávať a radím vám, dostavte sa na Slovens... do Slovenskej republiky, postavte sa pred vyšetrovateľov, pred súdy, a obhajujte svoje konanie tam a nešírte tú svoju agendu, kvôli ktorej ste obvinený. Ale ešte to viem vystupňovať, že on bol obvinený aj z toho, že verejne nabádal verejnosť, nabádali, že až k lynčovaniu policajtov. Policajtov, ktorých osobné údaje vyzradil cez svoje kanály. Policajtov, ktorí plnili svoje služobné úlohy a zakročovali, bránili, chránili snažili sa dodržiavať predpisy osobami, proti ktorým zakročovali, tak proti týmto policajtom ten Bombic verejne šíril ich osobné údaje a nabádal verejnosť, že zub za zub, oko za oko. A minister vnútra, ktorý by mal teda sa zastať tých policajtov, sa s touto osobou verejne, kamarátsky rozprával.
Čiže toto sú také signály ministra vnútra, signály, to sú také, to je také niečo, že okamžite vtedy mal byť odvolaný a rezignovať na svoju funkciu, ale nestalo sa tak.
Čiže oblasť extrémizmu, rasizmu, fašizmu a iných ideológií, ktoré útočia na základné ľudské práva iných, sú pre ministra vnútra zrejme nie tie prioritné. Preňho prioritné bolo zastaviť migračnú vlnu. Áno, je potrebné zastaviť migračnú vlnu, lebo aj migranti obťažujú občanov, vzbudzujú v nich strach, nevôľu. Viem, že je to tak.
No a teraz fakt je treba povedať, že tá migračná vlna ustála a bol ministrom pán Matúš Šutaj Eštok. To sú dva fakty. A teraz je potrebné hľadať príčinnú súvislosť medzi tými dvoma faktami, lebo on tvrdí, že on to zabezpečil, on ochránil našu republiku pred migrantami. Všetky objektívne okolnosti a zistenia, ktoré v tom čase boli globálne dostupné, nasvedčujú tomu, že nie je to tak, že len on a nikto iný, ale okolnosti. Áno, on sa šikovne pasuje do roly hrdinu, že to spravil on. Ale tá príčinná súvislosť neni istá.
A teraz ešte otázka na ministra vnútra v súvislosti s tendrami a verejnými obstarávaniami pre ministerstvo vnútra. Boli medializované, mediálne prezentované, pertraktované rôzne pokusy ministerstva vnútra o verejné obstarávania, či už berieme v úvahu čapice, oblečenia, hasičské autá a rôzne iné nákupy. Vo všetkých bolo namieste podozrenie, že tie verejné obstarávania nie sú korektné. Nie sú robené tak, aby spĺňali podmienku efektivity, hodnoty za peniaze a tak ďalej. Pri zisteniach, že reálne je to tak, že tie policajné čapice boli v tom verejnom obstarávaní fakt predražené oproti iným inštitúciám, štátnym, ktoré zakúpili oveľa lacnejšie ten istý materiál, tak minister vnútra takýto, takéto verejné obstarávanie aj zastavil. To je v poriadku, že to zastavil, ale je otázne, že aké konsekvencie vyvodil z toho, že to nebolo tak robené, ako by sa to robiť malo, a musel zakročiť a zrušiť to verejné obstarávanie.
Minister vnútra je člen vlády, ktorý má byť vzorom, príkladom, prirodzenou autoritou aj pre iných ministrov, aj pre iné subjekty verejnej, štátnej správy, aby si ani len nepomysleli na to, že sa pokúsia verejné obstarávanie nejakým spôsobom kamuflovať tak, aby to vzbudzovalo podozrenie. A už vôbec nie tak, aby sa pritom páchala trestná činnosť. Lenže keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje verejné obstarávania podozrivým spôsobom, tak je to potom problém. Ako potom môžu jemu podriadené policajné a iné zložky presadzujúce právo zakročiť, vyšetrovať, odhaľovať podozrenia a trestnú činnosť s tým súvisiacu.
Takže otázka: aké konsekvencie, aké opatrenia prijal, aby sa už do budúcna nemohli opakovať verejné obstarávania na jeho ministerstve tak, aby od samého začiatku až do samého konca nevzbudzovali podozrenie, že boli nezákonné, netransparentné, neboli robené tak, aby boli vo verejnom záujme?
Lebo ja si to viem predstaviť, že existujú štátni úradníci, ktorí na vlastnú päsť bez toho, že by ministra vnútra informovali, čo idú urobiť, ako to majú premyslené, viem, že existujú rôzne skupinky, lobistické a akékoľvek, ktoré sa snažia preniknúť aj hlavne na ministerstvo vnútra, lebo objem verejných obstarávaní tam je pomerne najväčší a snažia sa zabezpečiť si čo najvýhodnejší biznis rôznymi dodávkami. Môže sa stať, že tí úradníci to tak skamuflujú, tak to všetko pripravia a vysvetlia a zdokladujú, že všetko je akože zákonné a minister vnútra o tom ani nemusí vedieť. Lenže v tom prípade je zlý minister vnútra. Nemá pod kontrolou svoje vlastné ministerstvo, nemôže sa spoľahnúť na svojich podriadených, a to je možno ešte horšie, ako keby sám sa snažil niečo obdobné urobiť. Ak čo i len raz naznačí tým svojim podriadeným, že dobré by bolo, aby povedzme táto firma v tomto obstarávaní možno zvíťazila, lebo v podstate že má výborný tovar, čo len naznačí tým podriadeným, tak oni v tom momente to spravia a budú tvrdiť, že je všetko s kostolným poriadkom. Ale od toho momentu ten minister vnútra už nikdy v živote si nebude môcť dovoliť zrušiť alebo trestať a vyvodzovať konsekvencie, ak nejaký iný prípad verejného obstarávania bude evidentne protizákonný, lebo už ho budú mať v hrsti. V hrsti a koniec. Už sa zaradí len do kategórie tých všetkých ostatných, ktorí v súčasnosti možno páchajú obdobnú trestnú činnosť korupčného charakteru alebo akéhokoľvek iného, organizovaného, lenže aj podľa generálneho prokurátora sa to neodhaľuje, následne nevyšetruje a následne nesúdi. Ako si môžeme byť istí, že keď sa, že keď je menej tých prípadov, 70 % oproti predchádzajúcemu roku, že to neni, že neexistuje korupcia, keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje rôzne obstarávania podozrivým, pofidérnym a obdobným spôsobom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Ďalší v poradí, pán poslanec Vančo.