46. schôdza

sa nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o obidvoch bodoch programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 1104. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1160 a 1225. Slovo má pán poslanec Dostál, ktorý návrh odôvodní.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia dovoľte, aby som uviedol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Tento návrh predkladajú poslanci a poslankyne z poslaneckého klubu SaS Ondrej Dostál, Mária Kolíková, Vladimíra Marcinková, Branislav Grohling, Martina Bajo Holečková, Marián Viskupič a Juraj Krúpa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zakotviť do ústavy členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a severoatlantickej aliancii a vykonať aj ďalšie súvisiace zmeny.

...umenie, ale teda vyšetrovateľ dospel k záveru, že je dôvod ho odmietnuť, ale v odôvodnení nám nemôže povedať prečo. Môže nám povedať, čo sme vypovedali v trestnom oznámení. Môže nám povedať, čo je napísané v zákone, ale ani slovko nám nepovie o tom, prečo tie naše podozrenia, ktoré sme vyslovili v trestnom oznámení sa nezakladajú na pravde. Tak keďže uplynul rok a myslíme si, že tie dôvody na zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii sa nezmenili, tak sme prišli opäť s týmto návrhom. Ale keďže za ten rok nezaháľala ani parlamentná, žiaľ ani ústavná väčšina, tak sme doplnili ten náš návrh o ďalšie dve ustanovenia, ďalšie dva odseky do článku 7 slovenskej Ústavy. A tým prvým sme reagovali na novelu Ústavy, ktorá v zhode koalície a časti opozície bola schválená a ktorá doplnila do Ústavy odsek 6 a odsek 7, do článku 7.
Ods. 6: "Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej, najmä základnými kultúrnymi, etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.".
Ods. 7: "Nič v tejto Ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.". Nechcem tu teraz siahodlho reprodukovať všetky tie výhrady, ktoré boli práve voči týmto dvom ustanoveniam, alebo dvom odsekom doplneným do článku 7, v rámci procesu schvaľovania novely Ústavy, kde viacerí upozorňovali, že tieto ustanovenia môžu byť také, že spochybňujú princíp prednosti práva Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky. Obhajcovia tej novely Ústavy tvrdili, že: "Ale nie, to sa mýlite.", že to tak nie je, veď to je iba tie, ktoré ešte neboli prenesené. Veď nič také nebolo prenesené. Tak jednak to nie je celkom pravda, a teda podľa mojich informácií teraz slovenská vláda sa snaží vysvetliť Európskej komisii, že tieto ustanovenia Ústavy nie sú v rozpore s európskym právom. A teda neviem veľmi akým spôsobom sa to vláde Slovenskej republiky podarí, a ak sa jej to nepodarí a ak nedôjde k zmene týchto ustanovení, tak môže nasledovať proces infringementu a Slovenská republika môže čeliť konaniu zo strany Európskej komisie, ktoré môže opäť viesť aj k nejakým finančným postihom.
No, ale my sme reagovali vlastne na obhajobu tej novely Ústavy a týchto ustanovení zo strany jej presadzovateľov, ktorí hovorili, že: "Nie", ale to nespochybňuje princíp prednosti práva Európskej ú nie. Tak my navrhujeme do článku 7 doplniť ešte aj odsek 8. Nedotýkame sa tých ustanovení, ktoré tam boli doplnené pri ostatnej novele Ústavy, ale navrhujeme tam doplniť odsek 8, ktorý by znel: "Nič v tejto Ústave a v ústavných zákonoch nemožno vykladať ako spochybnenie prednosti právne záväzných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa odseku 2 a medzinárodných zmlúv podľa odseku 5 pred zákonmi.".
Čiže, ak je to tak, ako hovoríte, že tam nie je žiadna kolízia, tak tam doplňme aj túto interpretačnú klauzulu a je vymaľované. Európska komisia nebude mať dôvod konať voči Slovenskej republike. Nič nebude potrebné vysvetľovať, lebo tuto to bude vysvetlené. Nič v tejto Ústave a v ústavných zákonoch nemožno vykladať, ako spochybnenie prednosti právne záväzných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa ods. 2 a medzinárodných zmlúv podľa ods. 5 pred zákonmi.
Vy tam budete mať svoju zvrchovanosť v kultúrno etických otázkach, ale zároveň bude potvrdené takýmto ustanovením, novým odsekom 8, že prednosť práva Európskej únie platí a prednosť medzinárodných zmlúv pred zákonmi platí.
Ak nemáte zlé úmysly, ak nechcete aby nastala situácia, keď bude spochybnená prednosť práva Európskej únie a prednosť medzinárodných zmlúv nemáte dôvod brániť sa tomu, aby takáto veta bola doplnená do slovenskej Ústavy. A myslím si, že toto by pomohlo aj vám. Lebo keby to tam bolo, no tak tým sa môžete brániť a tým je vlastne aj to jadro sporu, ktoré tu bolo o novelu Ústavy. Lebo jadro sporu nebolo o dvoch pohlaviach, jadro sporu bolo o práve o tých, o tom novom odseku 6 a novom odseku 7, ktoré aj podľa môjho názoru spochybňujú princíp prednosti práva Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky.
No a opäť v reakcii na to, čo sa udialo počas toho uplynulého roka keď sme predchádzajúci krát predkladali tento návrh novely Ústavy, tak navrhujeme do čl. 7 doplniť aj nový odsek 9, ktorý by znel: "O vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie alebo organizácie Severoatlantickej zmluvy sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.".
Opäť posilnilo by to ukotvenie nášho členstva v Európskej únii. Vo vzťahu k Európskej únii v podstate možno rozhodnúť o vystúpení už v súčasnosti iba ústavným zákonom, alebo referendom, keďže o vstupe do Európskej únie rozhodovalo referendom. A teda keďže referendum bolo platné tak jeho výsledok je záväzný a jeho výsledok je možné zmeniť po uplynutí troch rokov znova iba referendom alebo ústavným zákonom. Čiže jedna z týchto dvoch možností, ak by niekto predsa len chcel vystupovať z Európskej únie, tak musí postupovať jedným z tých dvoch spôsobov. My navrhujeme podobne ako je to pri vstupe do štátneho zväzku a pri vystúpení zo štátneho zväzku. Čiže je to mechanizmus, ktorý je v slovenskej Ústave úplne od začiatku, ktorý pôvodne mal byť použitý pri rozdeľovaní Československa. Lebo vtedy Slovenská republika bola súčasťou Československa. Tvorili sme štátny zväzok, boli sme súčasťou Českej a Slovenskej federatívnej republiky a teda o vystúpení, o vstupe do tej článok 7 ods. 1 o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom. Čiže presne tento mechanizmus navrhujeme aj na prípadné vystúpenie z Európskej únie. To by malo najväčšiu legitimitu, že by o tom rozhodla Národná rada ústavným zákonom a ten by bol potom potvrdený referendom a rovnaký mechanizmus navrhujeme aj pre Severoatlantickú alianciu, kde by takéto zakotvenie znamenalo posilnenie ústavnej ochrany alebo teda zavedenie ústavnej ochrany nášho členstva v Severoatlantickej aliancii.
Takže náš pôvodný návrh spred jedného roka sme trocha rozšírili, pretože boli na to dôvody. Došlo k novele Ústavy a došlo aj zo strany relevantných politických síl k vyjadreniam, ktoré naznačovali možnosť, že by mohli v budúcnosti relevantné politické sily spochybňovať naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Preto bolo dobré vytvoriť aj ten spôsob akým ak by toto právo chceli uplatniť by sa malo postupovať a zároveň aby to bolo také, že by to nebolo úplne jednoduché, alebo potrebovalo by to získať relevantnú podporu, ktorá je od začiatku od prijatia Ústavy Slovenskej republiky definovaná pre vstup a vystúpenie zo štátneho zväzku.
Ja teraz si nerobím nejaké veľké ilúzie, že by ste to schválili, takže vás nejdem presviedčať, aby ste tak robili. Špeciálne ma zaujíma Kresťanskodemokratické hnutie ako sa k tomuto návrhu postaví. Bol by som teda rád keby sme sa na tom dokázali zhodnúť, lebo je tam jedna vec, ktorá bola predmetom sporu nielen medzi väčšinou opozície a koalíciou, ale aj v rámci, vnútri opozície. A tým doplnením toho nového odseku 8 by sa vlastne veľká časť toho sporu vyriešila. Takže možnože nie poslednýkrát v tomto volebnom období stojíme tu s návrhom na doplnenie Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ak by sa, bol takýto návrh schválený tak by Slovenská republika bola pevnejšou súčasťou ako Európskej únie, tak Severoatlantickej aliancie a myslím si, že je to v životnom záujme Slovenskej republiky a všetkých jej občanom a rovnako sú na tom aj iné členské krajiny. V posledných týždňoch som zaregistroval, že s podobnou iniciatívou v Českej republike vyšli poslanci strany TOP 09, ktorí sú tiež momentálne v opozícii, takže ich návrh pravdepodobne dopadne podobne ako náš, ale ukazuje sa, že Európska únia, aj Severoatlantická aliancia sú náš životný priestor a dokiaľ nikto z relevantných politických aktérov to nespochybňoval, tak možno ani nebolo ani také podstatné uvažovať o tom, že to má byť zakotvené v Ústave. V týchto geopolitických podmienkach a v tejto politickej situácii, vzhľadom na to čo sa tu deje, aj na medzinárodnej scéne, aj vnútri na Slovensku si myslíme, že je to dobrý nápad a budeme sa oňho usilovať, bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s poslancom Mariánom Viskupičom, a ktorým sa mení na dopĺňa zákon č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom navrhovanej úpravy je zakotviť pravidlo, aby sa neformálnym opatrovateľom, ktorí sa starajú o odkázanú osobu, ktoré zomrela a dostal príspevok za opatrovanie aj po úmrtí opatrovanej osoby. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu v návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1150. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1209 z 12. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady....

v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1209 z 12. januára 2026 navrhujem aby návrh zákona prerokovali
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali výbory do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Prosím pán predsedajúci otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci.
Dovoľte mi v krátkosti uviesť návrh zákona, ktorý, ktorý tu predkladáme. Ako dobre viete tak Národná rada schválila 9. decembra 2025 dá sa povedať, že nový zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti, ktorým úplne ale mení spôsob poviem to, starostlivosti alebo áno starostlivosti pri odkázaných osobách, kde v doterajšej právnej úprave bolo, že sa príspevok v podstate alebo teraz tá nová úprava hovorí o tom, že sa príspevok poskytuje odkázanej osobe, a teda nie tomu kto sa o odkázanú osobu stará, čiže nie opatrovateľovi. V tej pôvodnej úprave to bolo tak, že keď prevažne tí neformálni opatrovatelia sú tí, ktorí sa starajú o príbuzných zväčša sa starajú tak, že je to na, poviem to že starostlivosť sedem hodín 24 sedem dní 24 hodín denne, kedy naozaj nevykonajú žiadnu inú prácu, je dôležité povedať, že pri týchto, za týchto opatrova sa neplatí vlastne poistenie v nezamestnanosti, čiže keď nastane tá situácia, že prídu o ten opatrovateľský príspevok tak vlastne nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti, čiže ostanú akoby poviem to, že bez tej ochrannej lehoty, ktorú má normálne zamestnanec keď príde o svoju prácu. A v tej pôvodnej úprave to je tak, že keď odkázaná osoba zomrie tak sa ten príspevok ešte jeden mesiac po úmrtí vyplácal. A to vlastne tá nová úprava, ktorú sme schválili na konci 2025 neobsahuje, a teda my na to reflektujeme, a chceli by sme teda aby minimálne sa zachoval tón, poviem to, ten štandard, ktorý tu bol do teraz. ja si myslím, že ideálne by bolo, keby, keby vieme ísť aj ďalej, pretože podporu nezamestnanosti dostávate šesť mesiacov, takže mohli by sme až takto ďaleko ísť, ale keďže si uvedomujeme, že sme v čase konsolidácie a šetrenia, tak požadujeme, alebo teda navrhujeme aby sme vlastne dorovnali ten jeden mesiac, a aby bola zachovaná tá, zachovaný ten súčasný stav po tom ako bol prijatý nový zákon.
Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, skončila som.

Pán predsedajúci ďakujem veľmi pekne.
Je to pomerne stručná novela zákona, ktorá rodičom umožní prihlásiť dieťa do materskej školy v školskom obvode, kde bude v budúcnosti bývať, a to ešte predtým, než bude mať oficiálne zmenenú adresu trvalého pobytu. Ak dnes napríklad kupujete novú nehnuteľnosť a sťahujete sa proces zápisu vlastníckeho práva a do katastra a následná zmena trvalého pobytu trvá nejaký čas, v skutočnosti môže trvať aj mesiace. Rodičia pri tom vedia preukázať, že dieťaťu bude trvalý pobyt bezodkladne zmenený, no nárok na prijatie do škôlky v mieste budúceho trvalého bydliska dieťaťa dnes nemajú, čo považujeme za dieru v zákone a preto predkladáme túto novelu, aby tí ktorí sa sťahujú, a čakajú, že im bude udelený trvalý pobyt, už tou žiadosťou o trvalý pobyt vedeli deklarovať, že tam bývať budú a jednoducho potrebujú tam dieťa umiestniť do školy. A napriek tým administratívnym prieťahom majú mať toto právo.
Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.