46. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na prijatie uznesenia Národnej rady k zneužívaniu náboženstva na politické ciele, tlač 1082. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1127 z 10. novembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výboru a návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu dňa 24. novembra 2025 na svojej 38. schôdzi nerokoval, keďže v zmysle § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku NR SR nebol uznášaniaschopný. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte prosím rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja verím, pán predseda, že mi dovolíte privítať na balkóne mikroskupinku z Michaloviec. Študenti, ktorí boli na študijnom pobyte takom krátkom v Macedósnku, takže keďže vítame tu študentov, dovolím si. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pán predseda. Ako som už uviedol, ide o uznesenie k zneužívaniu náboženstva na politické ciele. Zneužívanie náboženstva v dejinách, ale aj v súčasnosti spôsobuje veľmi vážne ozbrojené konflikty. To vedie k tomu, že tieto konflikty majú množstvo obetí na životoch a samozrejme spôsobujú aj vážne porušovanie ľudských práv. Napriek tomu, medzinárodno-právny rámec zostáva bez akéhokoľvek nástroja, ktorý by zneužívanie náboženstva na politické ciele zamedzil. Chcem povedať niečo o tom, čo vlastne znamená zneužívanie náboženstva na politické ciele a potom poviem pár poznámok k tomu, ako sa formuje tento medzinárodno-právny nástroj, ku ktorému by sme prostredníctvom tohto uznesenia chceli, aby sa prihlásila aj Národná rada Slovenskej republiky. Náboženstvá svojim prepojením na prežívanie najhlbšieho zmyslu ľudskej existencie sa dotýkajú individuálneho prežívania, ako aj zdieľaných spoločenských hodnôt, ktoré majú univerzálny význam. Skúsenosti z dávnej, ale aj blízkej minulosti však ukazujú, že práve preto, že náboženstvo má tak blízko k vnútornému prežívaniu človeka, sú to zločinné režimy, zločinní politici, ktorí vedia umne náboženstvo zneužívať na dosahovanie svojich cieľov. Preto je veľmi dôležité, aby moderné demokratické štáty veľmi prísne zachovávali princíp náboženskej neutrality. Náboženská neutralita štátu, ku ktorej sa hlási aj základný zákon nášho štátu, Ústava Slovenskej republiky, v čl. č. 1 deklaruje, že sa neviaže na žiadne náboženstvo, či ideológiu a to znamená okrem iného aj to, že ak sú zákony štátu motivované a prispôsobované náboženským normám, je to v rozpore s týmto ústavným princípom prameniacim z našich historických skúseností. Zároveň nám toto ustanovenie kladie ako suverénnemu subjektu medzinárodného práva aj povinnosť túto hodnotu podporovať v širšom, než len domácom kontexte. Význam náboženstva v medzinárodných vzťahoch kontinuálne rastie v posledných desaťročiach. O tom hovorí výskumník Scott Blakemore. Hovorí, že význam náboženstva v medzinárodných vzťahoch rastie a súvisí to podľa neho s obavami národných a etnických spoločenstiev, že nimi dlhodobo udržiavané hodnoty sú ohrozené ekonomickou globalizáciou a neistotami vyplývajúcimi z rýchlych technologických zmien. Táto predstava o vplyve náboženstva sa objavuje aj v iných štúdiách z oblasti medzinárodných vzťahov. Známa Huntingtonova téza o zrážke civilizácii naznačuje, že náboženstvá, ktoré ovplyvňujú kultúru a civilizáciu budú v medzinárodnom systéme čoraz väčším motivátorom, čo môže viesť až k násilným konfliktom. Vzostup náboženstva je považovaný za kritickú otázku medzinárodných vzťahov, pokiaľ ide o jeho vplyv na globálnu bezpečnosť. Potvrdzujú to empirické štúdie, ktoré konštatujú, že počet ľudí vyznávajúcich náboženstvo demograficky rastie a to najmä v rozvojových krajinách. Výskumníčka vo svojej výskumnej práci venovanej porovnaniu politického zneužívania náboženstva v konfliktoch v bývalej Juhoslávii a v Sýrii preukázala, a to je vlastne to jadro politického zneužívania

===== Prišiel som zareagovať na toto podanie kolegov z Progresívneho Slovenska, pána Prostredníka a pani Plavákovou a Jaurovú. Vyjadriť sa ku tomuto návrhu uznesenia. Chcel by som, keby ste ho teda ešte lepšie špecifikovali a vyjadrili o čo ide. Aby to možno aj verejnosť mohla lepšie porozumieť. A zároveň by som chcel sa dotknúť toho, z čoho vychádza tento návrh. Keďže sa tento návrh ten po anglicky ban the political use of religion. Čo je po anglicky, to isté čo ste povedali. Návrh na zákaz politického zneužívania, alebo použitia náboženstva. Zrejme v tom spoločenskom, teda politickom diskurze. Vy v tomto uznesení hovoríte, že potvrdzuje na zásadu náboženskej neutrality štátu po článku jedna Ústavy Slovenskej republiky. Že sa neviažeme na žiadnu, ako krajina Slovensko, na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. A potom v tej ďalšej časti, hovoríte o medzinárodnom úsilí, o prijatie dohovoru zamedzujúceho zneužívania náboženstva na politické ciele. a vznik globálneho monitorovacieho mechanizmu na sledovanie takýchto prípadoch. Tak tej vety sa ešte dotknem neskôr. Ja ako kresťan vnímam potrebu, chrániť vieru pred jej zneužívaním. A zároveň chcem teraz upozorniť na riziká, ktoré prináša navrhované uznesenie. Toto uznesenie o odsúdení zneužívania náboženstva na politické účely. Takže asi vaša motivácia vychádza z niečoho, na čom vám záleží a myslíte si, že je to niečo dobré, ale myslím, že to môže priniesť aj riziká a škody. Takže. Pýtam sa, že čo to znamená presne? Že to zneužitie vo verejnom diskurze. Ako to má presne vyzerať? Pretože toto uznesenie, hoci je peknými slovami napísané pán kolega, ak si jeho autorom, tak zároveň je nejasné a vlastne právne je vágne. A toto je vždycky riziko. Tu nie je presne špecifikované, čo presne znamená to zneužitie náboženstva. A o verejnom diskurze. Čo to je? Ako vyzerá zneužitie vo verejnom diskurze? A bez jasných pravidiel to bude veľmi subjektívna vec, tak môžme označiť čokoľvek. Aj legitímne náboženské postoje ku etickým otázkam, môžu byť označené ako zneužitie náboženstva. Alebo, to môže slúžiť na nálepkovanie ľudí, ktorých názory proste sa druhým nejakým ľuďom nepáčia. Ja som sa s tým stretol v európskom parlamente. Ja som presvedčený kresťan, ktorý sa nehanbí za hodnoty svojho presvedčenia za kresťanskú tradíciu, biblickú tradíciu. Za učenie apoštolov, ktoré je historicky podávané. Za posledných dvetisíc rokov od dôb pôsobenia pána ježiša krista a jeho nasledovníci jasne priniesli veci, na ktoré sa už viac ako tisíc rokov spolieha naša spoločnosť. Podľa ktorých žijeme. Hodnoty, princípy a myšlienky, podľa ktorých žijeme. A v politike, v Európskom parlamente, čiže v európskej politike som sa stretol s tým, že mi bolo neustále dávané najavo, že ja nemám prinášať svoje presvedčenie do verejného diskurzu. Ja si myslím že toto je jeden politický hoax. Že je to jedna hlúposť doslova. Že nemám prinášať svoje presvedčenie, pretože každý jeden z nás, ktorí tu sedíme kolegovia, máme svoje presvedčenie a to je založené na hodnotách, ktoré vyznávate, na ktoré sa spoliehate, podľa ktorých žijete, ktoré sú základom vašeho života a musíte im byť verní. Pretože, na tom stojí pevnosť vášho charakteru. Vášho osobného charakteru, vášho osobného presvedčenia, ako sa správate podľa svojich hodnôt. Ak by ste sa podľa nich nesprávali, tak by ste sami vedeli, že ste falošný človek. Ktorí jedno hovorí a druhé robí. Čiže kladiem tu dôraz na to, že toto je integrita osobnosti každého človeka, že máš svoje presvedčenie, máme svoje presvedčenie. Je na niečo založené, usiluje o nejaké dobro. Máloktorý človek usiluje o cielené zlo. A tomuto chcete byť verní a chcete ho dodržiavať. A podľa neho tvoríte svoje životné princípy, tie konáte. A vaše presvedčenie prinášate do úplne všetkého, čo vo svojom živote robíte. Vo vašom bežnom živote, v rodine, ale vo vašom profesnom živote, aj vo vašom politickom živote. A ja by som už len chcel vidieť všetky. Teraz sa mi pred očami defilujú kolegovia v európskom parlamente. Mnohí ktorí, ktorí mávali svojou vlajkou liberálneho presvedčenia, ktorí a progresívnou, ktorí hovorili, že oni nevkladajú svoje presvedčenia do svojich politických rozhodnutí. A kolegovia tu v sále a páni predkladatelia. To je taká hlúposť, to je tak a to je taká nepravda, že by nevkladali svoje presvedčenia do politických rozhodnutí, že podľa nich neriadili, pretože potom ani nerozumiem, ako by vlastne dokázali o čomkoľvek a vôbec o niečom rozhodnúť. Pretože vy sa musíte rozhodnúť podľa hodnôt, ktorým veríte a podľa nich posudzujete každé jedno politické uznesenie. Každý jeden návrh zákona, hľadáte v ňom princípy a podľa nich sa rozhodujete. No a túto nejasnosť pri témach viery, vždy bude nebezpečná. Slovensko už má náboženskú neutralitu. Týmto uznesením sa nič nového nevytvára, pretože naša ústava jasne hovorí, že náš štát sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ale množstvo ľudí totálne nesprávne chápe, že to znamená, že by sme také niečo, ako sú hodnoty napríklad kresťanské hodnoty, ktoré tu drvivou väčšinou vyznávame, že by sme ich nemali ani len spomenúť, hoci v politickom vystúpení. Toto proste nemôže byť pravda. Toto uznesenie len opakuje to, čo už platí, čiže nepridáva žiadnu novú ochranu, nevytvára nové pravidlá. Ja si myslím, že to je len určité politické gesto. Ktoré, je tu proste len spomenuté. Potom, prináša to je riziko obmedzenia slobody náboženského prejavu. Viera, presvedčenie človeka a moja kresťanská viera vyplýva z tých základných spisov kresťanskej zvesti. Z biblie, starého, nového zákona, s učenia apoštolov, z tradície kresťanskej, ktorú tu máme, z teológie, ktorú sa učíme. A toto prirodzeným spôsobom musí byť komunikované do verejného priestoru. A ak štát by začal posudzovať, čo je vhodný a nevhodný prejav viery v spoločenskom priestore, tak by to mohlo priniesť veľmi čudné veci. Napríklad, zasiahnuť do kázní ordinovaných služobníkov. Jednotlivých cirkevných spoločenstiev. Či formálne stanovených, alebo aj tých neformálnych. Alebo do vyjadrenia biskupov. Či kňazov. Predstaviteľov rôznych náboženstiev, nemusíme hovoriť len o kresťanských. A musím povedať, že v Európe sme sa s tým už stretli. Ak sa takéto niečo spustí, takéto sledovanie, čo je správne, čo už vyjadruje a presahuje nejaký ten rámec vyjadrenia viery a je to tým pádom označené, bude to nálepkovanie ako zneužitie náboženstva, tak sa to už začne diať politické procesy, alebo teda súdne procesy. Pôjde o obmedzovanie veriacich v angažovaní sa v etických témach. Vari sme to už nevideli? V Španielsku podobné skupiny, ktoré napríklad si myslím, že takéto niečo je správne, zažalovali biskupov. Neviem teraz povedať koľkých, už si to nepamätám, ale samozrejme minimálne jedného biskupa, alebo kardinála, za to ako sa vyjadroval. A robili z toho politicky, alebo teda súd, robili z toho súd, dali ho na súd. Alebo vo Fínsku je známy prípad političky, pokiaľ viem, tak to bola aj ministerka vnútra, kresťanská demokratka Päivi Räsänen. Ten proces nie je ani tak dávny, je v podstate nedávny. Ktorá bola za žalovaná nejakou organizáciou, ktorá sa hlásila ku tej nejakej vetve LGBT, alebo niečo podobnej ideológie. A oni ju zažalovali za to, že o nás si dovolila sa vyjadriť, že manželstvo je zväzok muža a ženy. A nič iné nemá byť tak označované. A ešte podobných ďalších. A za to, pretože toto publikovala ako politička v nejakom letáčiku, bola touto organizáciou, ktorá otvorene hovorí, že je organizáciou združujúcich homosexuálov a ľudí LGBT, označených tak. Že ich to ponášalo, alebo priam že to bol prejav nenávisti. No a naozaj z toho bol súdny proces, ktorý trval niekoľko rokov.
Skončil tak, že nakoniec ten najvyšší súd fínsky zamietol túto žalobu a vyjadril sa veľmi lakonicky a jasne. Že homosexuálna organizácia nemá čo vykladať biblické pojmy. A tým ukončil túto debatu. Mne sa zdá, že to bolo veľmi rozumné vyjadrenie a bola plne oslobodená zo všetkých narčení a útokov a tej obžaloby. Čo znelo ako teda ukončenie toho sporu. A musím však povedať dodať, že opätovne ju tá organizácia zažalovala zasa na základe iných ďalších bodov. Myslím, že tento proces pokračuje, ale toto bola nádherná, škaredé slovo, toto bola škaredá ukážka toho, ako k čomu môže viesť takéto spoločenské prenasledovanie, keď budeme začať, keď chceme začať tvrdiť, kto čo môže a nemôže hovoriť. A v zmysle svojho náboženského presvedčenia. A pretože mne sa tu stiera rozdiel v tom, čo tí druhí ľudia, teda napríklad tých, ktorí teraz navrhujú takéto nezneužívanie náboženstva, teda takéto uznesenie, vlastne vedia tolerovať. Lebo sa hlásia ku tolerancii a vlastne očakávajú, že tolerovať, tolerovaní budú predovšetkým oni, ale zdá sa, že nechcú tolerovať iný názor, ktorý je v rozpore s ich vlastným názorom. Tak mne toto nejako nesedí. Preto hovorím, že tu môže dôjsť k riziku takéhoto obmedzenia slobody náboženského prejavu. Pretože, posudzovanie čo je vhodné a nevhodné teda môže spieť ku veľmi rušným precedensom, ktoré sa teda stali. Práve som ich niektoré popísal. A k čomu to povedie? K vytváraniu atmosféry strachu. Aby sa napríklad cirkvi, alebo nábožensky presvedčení ľudia, radšej vlastne neozvali. Pretože môžu byť narčení z toho, že zneužívajú náboženstvo. No takže je veľký rozdiel medzi zneužívaním viery, čo sa môže týkať potom toho, čo odborníci označujú a definujú, definujú ako sekty. A sekta je naozaj náboženské združenie alebo zoskupenie, kde je zneužívaný osobný vplyv toho vodcu, na obmedzovanie osobnej slobody ľudí, tým, že ich psychologicky zmanipuluje natoľko a to sa môže jednať o malé skupiny alebo aj obrovské skupiny, že jednoducho v podstate len slúžia tomu vodcovi, alebo nejakej elitárskej skupine v popredí. No tak samozrejme, takto by to bolo hlboko zneužité. Hrozne zneužité. A toto sa deje, to poznáme, ale na to sú odborníci, aby to definovali a aby sme takéto veci odsúdili. A myslím, že k tomuto už legislatívne alebo právne uznesenia, teda pravidlá máme stanovené. Ale toto uznesenie tú hranicu nerozlišuje. Ďalej si myslím, že toto uznesenie môže prehĺbiť túto polarizáciu a kultúrny konflikt, ktorý v podstate nejakým spôsobom sa zahniezďuje v našej spoločnosti. A to je to o tej neschopnosti tolerovať iné názory, pretože, hocikto mne povie, že ja keď poviem že si myslím a som presvedčený a vyznávam, že manželstvo patrí a je definované len ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Tak sú už oblasti a krajiny, kde by som bol narchnutý priamo z nenávisti a z urážania druhých ľudí, lebo oni si to nemyslia. Ja si myslím, že dochádza k nejakému naozaj chaosu v našich spoločnostiach. A ja si neželám, aby to na Slovensku prišlo. Takže ži a nechaj žiť a toleruj, znamená ber na vedomie názor druhého človeka a netvrď, že ten názor je nenávistný prejav. Pretože ja naozaj môžem povedať čo si myslím. Takže nepotrebujeme polarizáciu našej spoločnosti, ani kultúrny konflikt. Téma náboženstva je veľmi citlivá. A kolega ste pekne povedali, že je to to najhlbšie vyjadrenie vnútorných hodnôt človeka, na ktoré sa spolieha. Chce ich chce ich praktizovať. Chce podľa nich žiť. Ak by parlament prijímal takéto vyhlásenia, ktoré môžu byť ľahko interpretované ako kritika cirkvi, či veriacich, tak to prispeje k zbytočnému napätiu v spoločnosti. A nebude nám tu vytvárať žiaden harmonizujúci pocit tolerancie. Ale tu Ak by parlament prijímal takéto vyhlásenia, ktoré môžu byť ľahko interpretované ako kritika cirkvi či veriacich, tak to prispeje k zbytočnému napätiu spoločnosti a nebude nám tu vytvárať žiaden harmonizujúci pocit tolerancie ale to napätie, o ktorom hovorím. A posilní to aj nedôveru medzi štátom a veriacimi. Jednoducho skupiny ľudí, ktorí budú teda označení ako náboženská skupina a že zneužívajú tie svoje, tie svoje presvedčenia tak proste oni sa budú cítiť a hodení do skupiny nejakých nedôveryhodných alebo, alebo neviem nebezpečných ľudí čo bude viesť k väčšiemu rozdeleniu spoločnosti. A to čo má spájať je to náboženské vyjadrenie. To má prinášať dobro, harmóniu, pokoj. Bude v skutočnosti len deliť. Alebo, keby toto uznesenie chcelo spájať tak v podstate bude len deliť. A potrebujem poukázať na to, že toto, tento dokument, ktorý je tu spomínaný, prihlásenie sa k iniciatíve Ben political use of religion, tak mám presvedčenie, že vychádza z celkom správneho, z celkom správnej pohnútky ľudí, ktorí za ním stoja. Ktorý však poukazuje na to a predovšetkým, že sa jedná o násilný islam alebo respektíve lepšie povedané. Nie násilný. Použil som nesprávny pojem. O politický islam, islamizmus. Ešte raz. Nie politický islam, politický islamizmus. To znamená zneužívanie tvrdej línie islamského vierovyznania ako politický názor. Na základe, ktorého sú ľudia obmedzovaní na osobnej slobode. Je im prikazované ako sa majú obliekať. Predovšetkým ženy. Majú sa zahaľovať od hlavy až po päty a v rôznych spoločnostiach to má rôzny prejav ako tie zahalenia vyzerajú. Nesmú odhaliť ani len trošku vlasov. Priam konkrétne poukazujem na prípad ženy v Iráne, ktorá si len odhalila, poodhalila na verejnosti ten hidžáb. Za to bola prichytená mravnostnou políciou, ktorá na základe toho politického násilného islamu tam existuje. Ktorí ju chytili na ulici, ktorí ju potom perzekuovali za to. Násilne jej prikrývali hlavu, aby nebola odhalená a však už počas prevozu bola, bola ťažko, ťažko jej bolo fyzicky ublížené. Neskôr bolo tvrdené, že to bol nejaký jej úraz a v nemocnici zomrela na následky zranení pri tej, pri tej perzekúcii, ktorú zažila. Na to, toto sa stalo v Iráne až to nakoniec viedlo ku priamo k spoločenskej vzbure konkrétne žien, aby vyjadrili svoju slobodu a svoju túžbu po nezávislosti žiť ako slobodné bytosti. Tak z tohto vychádzajú podľa mňa autori tejto z podobných prejavov tejto výzvy na zákaz zneužívania náboženstva v politike. Takáto iniciatíva by nepotrebne tlačila Slovensko do medzinárodnej iniciatívy a malo by to nejasné dôsledky. Toto uznesenie vyzýva vládu, aby podporila tento globálny mechanizmus a vznik takejto medzinárodnej zmluvy. Je to veľmi široká definícia. Je úplne v rannom štádiu a vy už hovoríte, že pridajme sa k nej a má potenciál obmedzovať legitímny, verejný, náboženský prejav. Ešte neexistuje spoločenská ani európska zhoda či je takáto iniciatíva potrebná. Aplikácia tej pôvodnej výzvy voči násilnému islamizmu by v našom kultúrnom prostredí bola nedomyslená a nesprávna. Čiže chráňme sa pred extrémnymi ideami ale múdro. Nie politickými gestami. A to posledné na čo som chcel poukázať je, že by toto vyžadovalo vznik monitorovacieho mechanizmu. Tak toto by ako vyzeralo? Kontrolný úrad, ktorý by mal perzekuovať ľudí.

Pán kolega Braňo Škripek ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Aj teda poukázanie na riziká, ktoré sú spojené s mechanickým prenesením niečoho z iného kultúrneho, politicko-historického prostredia na Slovensko. Prosím vás čo to znamená zneužívanie náboženstva v politike na Slovensku? Čo to znamená? Znamená to vari obmedzenie slobody prejavu? Veď máme v medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch v našej ústave garantované právo vyjadrovať sa. Právo praktizovať aj svoje náboženské presvedčenie na verejnosti. Veď to čo je úplne súčasťou integrity človeka najvnútornejšie jeho identity, z ktorou vyplývajú postoje k veciam aj verejným k politikám, tak predsa nemôže ten človek niekde falošne skryť alebo niekde dať do utajenia. Pretože je to niečo ako za komunizmu čo sa nenosí. Niečo čo je neprijateľné v spoločnosti. Niečo čo patrí do najhlbšieho suterénu? To je proti slobode, proti dialógu, proti snahe rozprávať spolu a nevnucovať jeden druhému. Veď pamätám si, keď ma pani prezidentka bývalá upozorňovala pri vstupe do funkcie ministra školstva, že už nie som šéfom stavovskej organizácie cirkevných škôl ale mám slúžiť všetkým deťom. Mala pravdu, tak to je. Jednoducho nie, nie človek nemôže presadzovať svoje osobné presvedčenie. Vnucovať ho druhým. Ale úplne druhý extrém by bol, aby sme teraz ohraničili, že tak toto nepatrí do verejných politík alebo do verejných prejavov. To je veľmi nebezpečné a nedemokratické. Ďakujem.

Ďakujem Braňo za tvoje vystúpenie. Asi by som opakovala už to čo povedal Janko Horecký. Takže možno len taká moja poznámka na vyše. Často krát tu hovoríme o tom, že nám únia zasahuje do našich, do našej legislatívy a chce nás ovplyvňovať. A teraz v podstate my chceme takýmto apelom presne naopak ovplyvňovať my iné štáty a vstupovať do nejakých medzinárodných vôd. Ja som rada, že na Slovensku sme aj v rámci ústavy uchránili to na čom je Slovensko vôbec ako štát postavené celé roky a verím, že toto uznesenie nebude prijaté, lebo zasa by to bolo zásah Slovenska do možno nejakých neprimeraných úloh iných štátov. Ďakujem.

Ďakujem. Prihlásil som sa týmto spôsobom, aby som mohol zareagovať na vaše vystúpenie a veľmi pekne ďakujem za, za odozvu. V prvom rade chcem povedať, že ide o nástroj medzinárodného práva, o ktorom tu v tomto uznesení hovoríme. Ja by som povedal, že tie obavy, ktoré kolega Škripek vo svojom vystúpení predniesol sú neopodstatnené. Jedným z podporovateľov tohto procesu a legislatívnym sponzorom, tak tento systém Pure Ben political use of religion nazýva ľudí, ktorí podporujú tento proces je aj rakúsky poslanec, europoslanec Lukas Mandl, ktorý je poslancom za európsku ľudovú stranu. Takže myslím, že to by mohla byť istá autorita aj pre kolegu Škripeka, že tento proces nie je smerovaný na to, aby mi obmedzoval náboženskú slobodu. Rovnako medzi podporovateľov tohto procesu patrí aj bývalí anglikánsky arcibiskup Troan Viliams. Veľká autorita v náboženskom a humanistickom hnutí. Ďalším z podporovateľov je kardinál Lui Rafael I. v saku, ktorý je z tých orientálnych katolíckych cirkví. Takže tento proces má naozaj veľmi širokú podporu. My sme o tomto procese hovorili aj na okrúhlom stole, na ktorom sa aj niekoľkí kolegovia tu z parlamentu zúčastnili. Bol tam aj jeden zhýbateľov celého tohto procesu, Salám Sarhan. Chcem povedať, že áno, tak ako kolega Škripek správne poznamenal, ide predovšetkým o zneužívanie náboženstva pri rozputávaní vojnových konfliktov. O toto ide aj v tomto uznesení. Tak ako je formulované. O to ide tomuto medzinárodnému procesu. A ja verím, že na tom sa asi všetci zhodneme. Že náboženstvo nemôže byť zneužívané na to, aby vznikali vojnové konflikty. Ja som v tom odôvodnení hovoril aj o zneužití. To sa totiž netýka len islamu ako hovoril kolega Škripek. Ale veľmi smutným príkladom zneužitia náboženstva je aj ten, ktorý som uviedol. V bývalej Juhoslávii. Tam bolo právoslavie, kresťanské náboženstvo zneužité veľmi nepekným spôsobom na podnecovanie v etnickej nenávisti medzi jednotlivými skupinami v krajine. Takže ja by som bol opatrný a nehovoril by som, že kresťanstvo sa niečoho takého nemôže, nemôže dopustiť. Toto uznesenie teda má za cieľ podieľať sa a vyjadriť istú medzinárodnú zodpovednosť Slovenskej republiky v kontexte tohto celosvetového procesu, ktorý chce zastaviť zneužívania na politické ciele.

Ja rozumiem kolegovi Prostredníkovi, že o čo mu ide. Áno, náboženstvo v dejinách bolo schopné byť zdrojom obrovskej nenávisti, vojen a prenasledovania. A nakoniec do dnešných dní to vidíme. Len, len ten problém je o niečo háklivejší. Háklivejší je v tom, že tá diskusia dneska sa dostala do polohy, že či, ktorý, ktoré vyjadrenie niekoho povedzme najmä v tých morálno-etických otázkach je už urážkou druhého človeka alebo ešte je obranou nejakých vlastných hodnôt. A ja si myslím, že to nedorozumenie je práve tu, že nevieme celkom dobre to rozlíšiť. Že vo chvíli, keď nejaký kňaz povie, že teda podľa katolíckej viery je manželstvo sa chápe ako vzťah muža a ženy. Samozrejme je niekto kto koho, kto chce, kto chápe ináč manželstvo a chce ho realizovať v živote ho to môže urážať a môže jednoducho sa vycítiť perzekuovaný a dovolávať sa svojich práv. Čiže nájsť to kritérium v tejto situácii, keď sa táto nová diskusia tak trošku ešte len rodí vidíme nakoniec aké dôsledky tá diskusia, keď sa prehnala mala spojených štátoch, že na jednej strane sa na tom vyhrávajú a prehrávajú prezidentské voľby. Keď sa to preženie. Či ja stále mám osobne kritérium, že proste nie je dovolené nikoho ponižovať a nikoho urážať pre jeho rasu, sexuálnu orientáciu, národ, pohlavie a tak ďalej. A ja si myslím, že toto by mal zatiaľ, zatiaľ zohľadňovať občiansky zákon, ktorý vie veľmi jasne rozlíšiť, že čo už je ponižujúce a čo nie. Ale ja by som bol zdržanlivý v tejto chvíli, keď tá diskusia vlastne nejakým spôsobom možno vrcholí. Keď vidíme, že aj na západe vznikajú tu v západnej Európe vznikajú veľmi radikalistické hnutia ako

Ďakujem. No pán kolega mne tu stále chýba relevantnosť celej tejto veci, o ktorom hovoríte. Aký toto má vzťah ku Slovenskej republike? Prečo potrebujeme takýto dokument. Takéto uznesenie by Národná rady mala vyjadrovať, pretože ja vôbec nevidím čoho sa to má týkať v Slovenskej republike. A vôbec všetko to čo je popisované v tomto vašom návrhu nezneužívanie náboženstva v politike. Tie body, ktoré som tu menoval vlastne na to ste nereagoval. Vy ste niektoré tie konkrétne body sa dotkol. Ale ja som tu hovoril o tom ako je to vágne, ako je to nejasné a čo všetko neistého z toho môže vyplynúť. A to je to nebezpečné čo tu môže nastať a zvlášť, pretože my sa už dostávame v spoločenskom diskurze do rozporov v tom chápaní a niektorí tu naznačujú, niektorí politici, že to sú vlastne tie slovné prejavy na nenávisti. A stále majú v podtržníku, medzi riadkami vyjadrujú, že to je, že to vyplýva z ich náboženského presvedčenia
===== ...niektorí politici, že to sú vlastne tie slovné prejavy nenávisti. A stále majú v podtržníku akože no medzi riadkami vyjadrujú, že to je, že to vyplýva z ich náboženského presvedčenia a to chcú označiť ako nenávistné a to sa nesmie. A už tu niektorí naznačujú, nakoniec je to jedna vaša kolegyňa, ktorá hlása, že za nenávistné prejavy máme ľudí dávať do väzenia, a tie sa majú týkať aj prejavov, alebo pohľadov a vyjadrení ľudí ohľadne jeho sexuality. No a mne toto naozaj vadí a zaváňa niečím čo sa volá prenasledovanie alebo perzekvovanie. Takže ďakujem, že ste spomenuli tých politikov Lucasa (Nezrozumiteľne povedané) poznám osobne a myslím si, že však do slovenského kontextu toto uznesenie nepatrí.

Ďakujem pán predseda, ja si myslím, že ako Slovenská republika, ako súčasť medzinárodného spoločenstva máme veľmi jasnú zodpovednosť za to, aby nedochádzalo k zneužívaniu náboženstva na rozpútavanie vojnových konfliktov. A ten proces prebieha a je preto dobré, aby Slovenská republika bola súčasťou tejto diskusie. Aby sme vedeli, že niečo také sa deje, aby sme sa o to zaujímali. Tento proces prebieha a je, prerokúva sa už návrh tohto uznesenia, alebo tejto zmluvy tohto medzinárodnoprávneho nástroja sa prerokúva v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Takže tu sa deje niečo čo myslím, že by sme mali mať akoby na radare ako Slovenská republika. No a pokiaľ ide o tie obavy, ktoré aj kolega Mikloško vyjadril, ja viem, že to je veľmi citlivá vec, ale ak tu má niekto obavu, že jeho náboženské vyjadrenie na verejnosti bude považované za prejav nenávisti tak musíme viesť túto diskusiu. A tomu sa tento dokument nevenuje. To je diskusia o povahe nenávistných prejavov a ja verím, že sa zhodneme na tom, že nenávisť nikto z nás nechce šíriť, nechce podporovať, nechce chrániť tých, ktorí svojimi prejavmi rozširujú nenávisť. My sa musíme, ale zhodnúť na tom, kde je tá hranica, a ja verím, že sa zhodneme na tom, že aj veriaci ľudia môžu šíriť nenávisť.