49. schôdza

Že popri tom, čo sa udialo za posledné roky, respektíve, čo pani Érska urobila, tak bolo to až príliš pozitívne. Však si povedzme úprimne, že tá kríza v kultúre je, existuje a bude existovať, kým toto ministerstvo bude riadiť súčasná ministerka. Takže možno, že si chcela, aby jej zahrialo sa nejakým spôsobom srdiečko, ale ona je v prvom rade osoba, ktorá je zodpovedná za krízu v kultúre a určite nemá čo robiť na tomto poste. Z toho, čo si povedala, môžem len usúdiť, že samozrejme viem súhlasiť s tým, že nejakým spôsobom mohli do toho vstúpiť nejaké lobbingové spoločnosti. Že ten odvod nie je taký vysoký, však diskutujme. Samozrejme, že dá sa to zmeniť nejakým spôsobom v druhom čítaní a verím tomu, že sa to zmení. Čo by mi to aj dávalo zmysel. Takže ešte raz by som chcel oceniť tvoj príspevok. Verím tomu, že predkladateľka, ktorá je v súčasnosti vo Vietname, aj keď nám, ak sa nemýlim, včera nám bolo povedané iným podpredsedom Národnej rady, že všetci už sú na ceste domov alebo už včera večer mali byť doma. Že pani Érska asi je tam na dovolenke, dlhšej dovolenke, ako by chcela byť. Skúste k téme, pán poslanec. Áno, ďakujem. A nie osobne, dobre?, že však ale ja len hovorím, že reagujem na to, že už dnes tu mala byť ministerka na základe vyjadrení iného podpredsedu parlamentu a nie je tu, tak myslím si, že je dôležité sa pýtať, kde je a za koho peniaze. Ďakujem. Poslanec Hlina, ďakujem pekne. Dúfam, že ma neprerušíte, pán predsedajúci, lebo ja považujem za dôležité do toho Ďakujem pekne. Dúfam, že ma neprerušíte, pán predsedajúci, lebo ja považujem za dôležité do toho

Že kde máme pani Straku
===== Všetci tápeme, kde máme pani Straku. Ešte sa tak, že prečo sa smejem. No prišlo mi to trošku smiešne, že pani Érseková, kráčal tam pán Taraba, no tak prepáčte, ale ono je to smiešne aj z iného pohľadu, hej? Pani Saková tiež bola vo Vietname, ale dneska tu bola. Ono ten Vietnam dneska, ale musíte, pán poslanec, reagujte na vystupujúceho, dobre? Ide mi čas. Ide mi čas. Čas je, som v akorde. Zastavte. Ja si myslím, že tá minúta a poň nie je také hrozné to vydržať. Ja naozaj považujem za dôležité, viete, si to dopovedať, aby sme vedeli. Že, že čo a ako. No. Takže dneska pri leteckej doprave to je vo Vietname nejakých 8 – 9 hodín, hej? Čiže pani Saková už tu dneska bola. Pani Šimková tam, zdá sa, ešte zostala. Zostala. A to je tá absurdita, lebo otvárala podnikateľské fórum. Neviem, prečo mne príde vecne príslušnejšie na podnikateľské fórum pani Saková ako pani Šimkovičová, ale kto by sa tu už čo nad čím čudoval, však, že? Takže mám pocit, že pani Šimkovičová tam zostala, lebo sa jej tam asi páčilo. Vrátila sa nám jednotkou triedou. A je úplne legitímne sa pýtať aj pána Migala, načo bol v Hongkongu, načo bola pani Šimkovičová. Viete, do Ázie sa lietalo pred 30 rokmi na kšeft. Teraz sa tam lieta po žobraní. To je, ja vám poviem takto narýchlo, v dvoch vetách. Pred 20 – 30 rokmi tam chodili obchodníci, tí, čo chceli robiť obchod. Teraz tam chodia tí, čo sa chcú od nich učiť a pozrieť, či im niečo nespadne zo stola. No takže to je už trošku poneskoro, hej, robiť obchod v týchto destináciách. Ale je to naozaj smiešne. Pani Érseková sa permanentne schováva, čo viem, nechodí na výbory. Na otvorení mesta, európskeho mesta Trenčín, sa schovávala niekde v hoteli, teraz už nám nechodia ani do parlamentu. Podľa mňa máme právo sa pýtať, kde vlastne bude chodiť. Poslanec Dostál. Pani poslankyňa Jaurová, ja myslím, že svojím vystúpením

Šimkovičovú zastúpenú pánom ministrom Tarabom, a, pretože on teda očakával, že celé vystúpenie alebo jeho podstatná časť bude venovaná neprítomnosti pani Sitek na rokovaní a teda vo vašom vystúpení to tak nebolo, aj, keď ste sa dotkli aj tej skutočnosti, že tu pani Érseková Érseková nie je a mala by byť. A teda ja by som reagoval na obe časti vášho vystúpenia aj na tú, kde ste sa dotkli neprítomnosti pani Sitek, ktorá je teda zdôvodnená vážnymi dôvodmi, že je vo Vietname, tak tu si dovolím upozorniť, že termíny schôdzí Národnej rady sú známe už tak asi pol roka a teda jednou z úloh ministrov je uvádzať návrhy, ktoré ich rezort predkladá za vládu. Takže predpokladám, že, že to nebola nejaká neočakávaná informácia. Druhá vec, ktorú chcem dať do pozornosti, je, že je možné termínovať body. Že pokiaľ pani ministerka Érseková vedela, že tu nebude v utorok, tak pokojne si mohla nechať naterminovať tento bod na budúci týždeň, keď už snáď sa vráti z Vietnamu, alebo na ten ďalší týždeň, alebo na ten ešte ďalší týždeň, lebo ešte ešte má byť dokonca aj štvrtý týždeň. Čiže pokojne bola možnosť, aby sme o tomto návrhu zákona rokovali v prítomnosti pani Sitek. To, že je dnes vo Vietname, je veľmi chabá výhovorka. A k tej druhej časti vášho vystúpenia, ja myslím, že, že veľmi pekný kontrast s tým úvodným vstupom pani Sitek Šimkovičovej zastúpenej pánom ministrom Tarabom, kde povedal, že kto to nepodporí, tak nechce, aby tie zahraničné streamovacie platformy platili. A iba domáce, ale však to tak nie je. Veď k návrhu zákona možno mať konkrétne výhrady, aj, keď so základnou myšlienkou nemám problém. Z reakciou na faktické poslankyne ďakujem, pán predsedajúci. Ja teda dúfam, že sa dozvieme presne

Že my sme vlastne včera mali mať aj taký výbor pre kultúru a médiá, na ktorý malo prísť 30 riaditeľov všetkých štátnych kultúrnych inštitúcií, ktorí vlastne tiež nemôžu vykonávať svoju prácu, lebo Ministerstvo kultúry im škrtlo všetky rozpočty a títo ľudia z celého Slovenska, ktorí už raz prišli na ten výbor, len ten sa vtedy neuskutočnil, lebo zase pán Michelko odišiel, tak mali prísť včera, ale neprišli, lebo pani Érska zase teda zjavne je vo Vietname. Hoci napríklad pán minister Takáč, ktorý tam s ňou tiež bol, tak už včera tu behal po parlamente. Takže budeme mať ten výbor zase o týždeň, tak uvidíme, kde bude vtedy pani Érska, hádam ju uvidíme. A ja teda len dúfam. Ja vlastne sama neviem, že či je lepšie, keď ona nič nerobí, alebo keď niečo robí, keď sem chodí, alebo keď sem nechodí. Ale bola by som rada, keby pri tomto všetkom, a toto všetko sme si mohli odpustiť by the way, keby tá pani Érska sa ukázala. Ale asi nie je dobré, keby pri tom úplne zanikol ten návrh, ktorý máme na stole a o ktorom by som teda ešte raz chcela povedať, že je to návrh, ktorý by mohol pomôcť audiovizuálnej kultúre na Slovensku. Akurát ho treba ešte troška vylepšiť. Ďakujem. Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, uzatváram možnosť prihlásiť a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pán Naď?

Tohto zákona, a on naozaj trval štyri, päť mesiacov. Bolo tam množstvo stretnutí s ľuďmi z Audiovizuálneho fondu, s producentmi. To znamená, naozaj tento zákon bol veľmi dobre prerokovaný a skoro sa zdalo, že moja málo predpokladaná okolnosť, o ktorej som nemyslel, že sa niekedy stane, že by to mohlo prejsť konsenzuálne, tak skoro sme sa k tomu dostali, ako som počul od pani Jaurovej, že možno v prvom čítaní to aj podporí. Tie výhrady ja beriem, ja jednu vec, tá časť ich beriem. Beriem to, že je to málo ambiciózne. Naozaj 0,5 % je veľmi málo a ja verím, že sa ten pomer zmení. Tých 3,5 je podľa mňa úplne v poriadku, ale minimálne 1,5 % by mal byť priamy odvod. A áno, tiež si myslím, že československé televízie typu JOJ, Markíza sú veľmi zvýhodnené a nepáči sa mi to. A nepáči sa to ani členom Audiovizuálneho fondu, takže v druhom čítaní verím, že aj koaliční poslanci sa dohodnú a prijmú nejakú parametrickú korekciu. Druhá vec, ktorú je asi podstatné povedať v tejto platforme, ako ste spomenuli, áno, 14 z 27 krajín to má. Čiže bolo by logické, že by to malo mať aj Slovensko. Ten princíp je jednoznačný. Komerčná televízia alebo komerčná televízna tvorba má podporovať artovú umeleckú, ktorá je podporovaná z Audiovizuálneho fondu. A viete, v Spojených štátoch máte filmový priemysel, v Európe máte filmové umenie. A tak je to v poriadku a tak je to dobré. A konečne po mnohých rokoch sme už štrnásti v poradí, čiže 14 štátov Európskej únie nás predbehlo a tieto platformy prispievajú k rozvoju národnej kinematografie. Dobré je, že to nie je nejaká digitálna daň, ktorá ide do štátneho rozpočtu, ale ide to priamo na podporu kvalitných artových audiovizuálnych diel. Ešte možno bolo dobré presvedčiť alebo vysvetliť tých 3,5 %. Dnes producenti majú možnosti. Jednu z možností je, že teda dajú ten veľmi malý odvod, čo by sa mi nepáčilo. Druhá vec je, že budú priamo koprodukovať nejaké veci, ale nie farmu, ani nič podobné, ale niečo, čo má, nazvime to, umelecké ambície. A to zabezpečí to, že Audiovizuálny fond povie, že tento typ audiovizuálneho projektu stojí za podporu. V tom prípade ten Netflix, HBO alebo hocikto iný, tie nelineárne platformy, teda nelineárne televízie, televízie na vyžiadanie si povedia, do tohto a tohto vstúpim, alebo sa dohodnú s koproducentom slovenským, ktorý v podstate vyrába nejaký takýto projekt a budú ho koprodukovať a potom samozrejme budú ho predávať. Takže toto je tiež dobrá vec, ale hovorím, ten pomer by možno bol dobrý. Tá vec, že či tieto nelineárne platformy majú mať svojho zástupcu v Audiovizuálnom fonde, je legitímna, ako bolo povedané, máme tu producentov, máme tu vysielateľov. Tí, ktorí odvádzajú, tak majú aj zastúpenie. Takže toto je tiež otvorená vec a nemyslím si, že by bola akože veľmi problematická. No a ja mám iný problém ešte. Audiovizuálny fond bol kreovaný 1. 1. 2009 a v tom zákone nebol žiaden valorizačný mechanizmus. Je to už koľko, 17 rokov a vlastne je tam ten istý nominál. Samozrejme, že suma, ktorá bola definovaná v zákone v roku 2009, má úplne inú hodnotu, ako je dnes. A to je podľa mňa najväčšia systémová chyba týchto fondov, že nemajú automatický valorizačný mechanizmus a preto, keď sa pred 17 rokmi dala pevná čiastka do tohto fondu, tak dnes je to zlomok tej čiastky. Vraj o nič sa nešlo. Toto je prvý pokus, keď som hovoril s ľuďmi z tohto prostredia, tak očakávajú, že by to mohlo priniesť okolo 2 miliónov, čo nie je málo, ale samozrejme ja by som bol veľmi rád, keby sa Audiovizuálny fond, ale aj Fond na podporu umenia, keďže ten je kratší od roku 2017, ale tiež nemal valorizačný mechanizmus. Bol tu jedna taká injekcia, aby aj o 10, 15, 20 rokov teda reálna cena tej sumy, ktorá ide na podporu kultúrnych aktivít, bola aspoň porovnateľná s tým, ako keď sa kreoval ten fond. Je to taká troška krívajúca analógia, ale je to veľmi podobné. My sme mali obrovské problémy s valorizáciou koncesionárskych poplatkov a keď sa, neviem, 14 rokov nevalorizovali, tak samozrejme, že podpora televízie cez tento zdroj bola zlomková toho, ako bolo predtým. Takže toto je tiež možno na zamyslenie, aj keď neviem, či v tomto zákone sa to ešte asi nepodarí, ale tiež by mali byť takto nastavené podľa mňa všetky fondy. No a záver, verím, že teda to prejde viac ako 78 – 79 hlasmi do druhého čítania. V druhom čítaní tam ešte bude relatívne dosť dlhý čas na to. Nepôjde to do druhého čítania na májovú schôdzu, preto, lebo tam budú ešte potrebné nejaké negociácie s Európskou úniou, ale v septembri by sme to radi dali do druhého čítania. Účinnosť tohto zákona by mala byť od 1. 1. 2027 a verím, že toto hádam bude jeden z tých zákonov, ktoré prejdú naprieč koalične, opozične, lebo vecne je to v poriadku. Je diskriminačné, že platformy, ktoré berú od našich subscription, od našich predplatiteľov nemalé prostriedky, tak vlastne nedávajú na rozvoj slovenskej kinematografie nič, takže tým pádom naozaj tam niet žiadny logický dôvod nepodporiť to a je tu vôľa z filmárskej obce prísť k takému zneniu, aby to bolo v prospech slovenskej kinematografie. Ďakujem. Ďakujem. Pre ďalšie rokovanie o tomto bode programu v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon.

Č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami. Návrh zákona sa pripravuje z dôvodu prebiehajúcich konaní o porušení práva Európskej únie podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, registrované pod číslom INFR 20240139 a pod číslom INFR 20240140, v súvislosti s neúplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu. V podstate účelom predkladanej úpravy je zabezpečiť úplnú a riadnu transpozíciu čl. 28a smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Týka sa to v podstate hlavne leteckej dopravy, takže tie dopady sú zanedbateľné, čo sa týka obchodovania s emisiami. Ďakujem pekne. Dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Šimkovi.

===== Poriadkom som bol určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Tlač 1200. Teraz predkladám vám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, vychádzajúcej z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor zároveň navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne.

Moje vystúpenie k tomuto bodu programu bude krátke. Pretože samotný návrh zákona nie je zaujímavý kvôli tomu, čo v ňom je. Napokon ide len o transpozíciu smernice. Ale kvôli tomu, čo v ňom nie je. Váš rezort totiž pôvodne v návrhu, ako bol predložený do pripomienkového konania, chcel upraviť aj možnosť, aby sa mohlo prostredníctvom Slovenskej agentúry životného prostredia z prostriedkov modernizačného fondu pokračovať aj v zatepľovaní rodinných domov. Pokračovanie projektu Obnov dom totiž po skončení plánu obnovy zabezpečené nie je. Túto legislatívu ste nepresadili, namiesto toho Ministerstvo financií Slovenskej republiky a neprešlo vám to ani na vláde. Z celkového počtu odhadom 1,1 milióna rodinných domov na Slovensku je približne 30 % stále vysokoenergeticky nehospodárnych a potrebuje hĺbkovú obnovu. Ľudia by si vďaka nej dokázali výrazne znížiť účty za energie. Vďaka plánu obnovy, v ktorom v roku 2022 bolo vyčlenených viac ako 500 miliónov €, došlo k zatepleniu približne 30 000 rodinných domov. Avšak viac ako desaťnásobok na podporu ešte len čaká a preto vás aj strana Demokrati prostredníctvom nášho enviroexperta Michala Kiču opakovane vyzývala, aby ste zabezpečili financovanie tohto programu z ďalších dostupných zdrojov, medzi ktoré patrí podobne ako v Česku aj modernizačný fond. Hoci envirorezort pôvodne do pripomienkového konania k novele zákona o obchodovaní s emisnými kvótami predložil takúto úpravu, dnes ju stále nemáme. Je zrejmé, že znižovanie energetickej náročnosti rodinných domov nie je politickou prioritou tejto vlády. A chcem vás požiadať, aby ste tomuto plénu a teda aj prostredníctvom pléna občanom Slovenskej republiky predstavili spôsob, či už legislatívny alebo iný, ako zabezpečíte pokračovanie pomoci s renováciami rodinných domov, keďže váš pôvodný legislatívny zámer stroskotal. Na záver ešte také osobné zamyslenie. Vy ste tu na to, aby ste slúžili ľuďom. Aby ste im pomáhali, aby ste im skvalitňovali život. Skrátka, vy ste tu na to, aby ste pre nich niečo urobili. Pomoc s renováciami domov nesplnenie je niečo. Čo je preložiť? A to ste dnes neurobili. A paradox, nie? Pre iných ľudí ste dnes niečo urobili. Ale len pre seba. Lebo práve dnes ste si vo vláde odmietli zmraziť vaše paušálne náhrady. Nesli priniesli. Tú transpozíciu, z ktorej ste vypustili to, čo tam pôvodne bolo, čo mohlo pomôcť ľuďom, zároveň dnes ste si odmietli zmraziť paušálne náhrady. Koľko je to, 3000 – 4000 ročne, pán minister? Pekný peniaz, nie? To dostanete ročne viac. A viete, ako by si mohol bežný človek za tie peniaze vylepšiť, zmodernizovať svoje bývanie? No neviete. Preto, že pre vás 4000, to je nič. To je minister Migaľ ich schopný s prepáčením prežrať za 2 hodiny počas dvojhodinového letu, ako dnes povedala kolegyňa Remišová. A to sú peniaze ľudí, ktorí sa nám na to skladajú. Ak to ľubíš i môžno včeli. Modernizovať tie domy preložiť. To ich ozobráčujete. Konsolidáciou, neustále im siahate do peňaženiek. Stále im znižujete príjmy. Pre nich neurobíte ani to málo, čo môžete spraviť. Ak to možno chcete urobiť, ako ste to možnože chceli urobiť, tak vám to jednoducho vaši koaliční partneri nedovolia. Ale zarábaní pre seba ste schopní v tej istej dobe si nadeliť hojne. Čiže ľuďom, respektíve sebe hojne a ľuďom – neviem ja, čo robím. Robte, preložte, pán minister. Pán minister, treba robiť pre ľudí, nerobte pre seba. Ďakujem vám za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec. Keďže ste bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán minister, nech sa páči.

Domov, tak dovoľte, aby som na to reagoval, aj keď sa to týka iného zákona. Ja úplne s vami súhlasím, že projekt zatepľovania domov je jeden extrémne úspešný projekt. A niekoľkokrát ste ma vyzvali, aby som robil pre ľudí a nie pre seba a teraz mi dovoľte teda vám ukázať, keď meriame, kto ako robí pre ľudí podľa čísel zateplenia domov, aby ste videli ten rozdiel. Ja, keď som sa stal ministrom životného prostredia, môžete to nájsť veľmi často, aj váš kolega Kiča robil tlačovky, že nebudeme vedieť zatepľovať domy, že to celé skolabuje, ohrozený plán obnovy a podobne. Keď som tým ministrom sa stal, tak bolo za dva roky zateplených 300 domov. 300, 300 domov. Teraz je zateplených, zle vám to napísala, lebo zle ste si to prepísali od pána Kiču. Nebolo zateplených 31 000 domov, ale 21 000 domov. To znamená, drahá koalícia, my sme zateplili približne 20 700 domov za obdobie dvoch i niečo roka. Vy za obdobie dvoch rokov ste zateplili 300 domov. A to, prečo vám to nešlo, pán Galko, je ten, že vy ste si do plánu obnovy a do záväzku vo vzťahu k Európskej únii dali, že ľudia vám musia dávať tzv. zelené, teda certifikáty o tom, že keď si zateplia dom, tak ten dom bude energeticky na tom lepšie, ako keď zateplený nebol. Hej? To je asi taká logika, ako keby ste si mali dať do podmienok, že musí vám znalec dať potvrdenie, že keď si vymeníte ošúchané pneumatiky, tak tie nové sa budú lepšie správať na vozovke. A na to, aby vám ich niekto vymenil, tie pneumatiky, tak musíte doložiť znalecký posudok. No a keďže by bolo na Slovensku len 140 znalcov, ktorí vám toto vedia potvrdiť, tak preto tí chudáci ľudia, tí ľudia, ktorí potrebovali tých päť, šesť, sedem tisíc € nevedeli sa dostať k týmto potvrdeniam, že keď si zateplili dom, budú na tom energeticky lepšie. A preto dávali žiadosti a preto aj boli odmietaní, lebo nemali tento posudok, energetický posudok. A nám sa naozaj podarilo vyrokovať nový model, ako to ide. A preto sa to celé rozbehlo. Takže chcem vás ubezpečiť, že toto je moja extrémna priorita, aby sme v tom pokračovali. Mimochodom, ten spôsob financovania cez modernizačný fond sme vymysleli na ministerstve životného prostredia a nechceli sme to dať do tohoto zákona, ktorý je v prvom čítaní, len z jedného dôvodu, že lepšie sa nám to asi počúva, že by to malo ísť do zákona eurofond. A ten zákon by mal ísť teraz do druhého čítania. Skôr to tam patrí, nechceli sme to dávať prílepok sem. Ale vzhľadom na to, že v zákone o Envirofonde, ktorý bol o veľmi triviálnych veciach. Prvá vec bola o tom, aby sa mohli aj iné subjekty ako dnes, to znamená nielen mestá, obce, ale aj iné subjekty verejného práva ako napríklad školy uchádzať o finančné prostriedky, tak sme predložili zákon o Envirofonde. Druhá vec, ktorá tam mala byť, aby ľudia, ktorí musia ročne zaplatiť 140 miliónov €, 140 miliónov € za to, že si kupujú v obchodoch nejaký tovar, ktorý je zabalený, a tých 140 miliónov € dnes ide do vreciek siedmich a že pardon deviatich súkromných firiem, ktoré nepodliehajú žiadnej kontrole, čo sa týka verejných obstarávaní, ničoho. Proste taká absurdita, ako keby niekto umožnil súkromnej zdravotnej poisťovni, ktorá musí dostávať od vás peniaze každý mesiac a tá firma by si mohla zobrať 10, 20, 30 % na čokoľvek, na administratívu, tak takto toto funguje v tomto segmente tých obalov a tento zákon bol, myslím, že včera pozmenený vďaka opozícii a strane Vidieka. Strana Vidieka tam presadila takú vec, aby štát nemohol, nemohol túto vec kontrolovať. To znamená niečo také, ak sa mám držať v tej zdravotníckej terminológii, že aby štát v zdravotníctve nemohol mať štátnu zdravotnú poisťovňu. Hej? To presadila strana Vidieka včera s opozíciou. Viem, že ten pozmeňujúci návrh tu lietal, že kde sa nájde ten čierny Peter, kto to predloží, tak sa podujala na to strana Vidieka, veď tak ako pri hazarde, tak aj pri tomto sa podujali. A teraz mi tu kolegovia z HLAS-u avizujú, že dokonca chcú pozmeňujúci návrh do toho zákona dať, aby dokonca ani tých 30 % sme nelimitovali. Hej? Predstavte si, že by si dnes zdravotná poisťovňa mohla zobrať 30 %, že čo vás do toho. A my hovoríme v tom zákone, že prosím vás, nebuďte nenažraní, aspoň 10 % majte teda maximálnu maržu, tak najnovšie mi tu hovoria, že už tu majú pozmeňovací návrh, že aj to idú. Tak preto ten zákon nechám prepadnúť, lebo, pán predsedajúci, myslím si, že ten zákon prešiel jednohlasne vo vláde Slovenskej republiky a myslím si, že si to budeme musieť prebrať, že či teda táto vládna koalícia tu bude slúžiť pár lobistom, alebo že či naozaj bude na strane ľudí. Takže áno, ja tu neviem sa baviť o zákone, kde hlasáci si teraz prinesú niečo, aby chránili 30 % maržu. 30 % tú maržu pár súkromným firmám, takže chcem vás ubezpečiť, pán Galko, že ak tento zákon je možné, lebo ja naozaj, že keď sa nedohodneme, tak budeme hovoriť, že toto je prvý zákon, ktorý si lobisti ošetrili. A dávam istotu, že potom to, aby sme vedeli zatepliť ďalších 20 000 domov, dáme do zákona o emisných povolenkách. Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie, vyhlasujem: prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu by malo byť druhé čítanie, teda…

Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku. Prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. Čiže Ľupták, hej, to.