49. schôdza

S § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujeme sa, hlasujeme. Však tak som to vyhral. Áno, áno.

Výboru a Výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský návrh gestorský výbor navrhujeme Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčame, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu zákona. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Prezentujme sa, hlasujme.

3 písm. c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa, hlasujme.

Výboru Národnej rady a výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Prosím, prezentujme sa, hlasujme.

Výbor je tuná v budove. Ďakujem pekne, pán predseda Čellár. Ďakujem pekne. Ústavnoprávny výbor zajtra ráno 8:15. Ďakujem pekne, vyhlasujem trojminútovú prestávku.

Dovoľte, aby som vás oboznámil s vyhlásením, na ktorom sme sa dohodli s mojimi kolegami, takisto s predkladateľmi, a ktorí by sme chceli vás požiadať a poprosiť o podporu a vzhľadom na situáciu, ktorá mu predchádzala, na situáciu, v ktorej v súčasnosti žijeme a existujeme. No a predkladaný návrh vyhlásenia má za cieľ dôstojne si pripomenúť 60. výročie udelenia najprestížnejšieho svetového ocenenia ceny Oscar. Je to 18. apríl 1966 diela Obchod na korze. Len krátke zdôvodnenie. Iné ako je tých oficiálnych papierov, ktoré máte. Asi toľkoto. Najvýznamnejším dielom v histórii československej kinematografie patrí film Obchod na korze, v roku 1965 ocenený prestížnou cenou Oscar za najlepší neamerický film roka, natočený v cudzom jazyku, ktorú mu udelila Americká filmová akadémia v roku 1966. Bolo to prvýkrát, čo vtedy ešte spoločná československá kinematická
===== Mu udelila Americká filmová akadémia v roku 1966. Bolo to prvýkrát, čo vtedy ešte spoločná československá kinematografia získala takéto excelentné miesto v kontexte americkej a svetovej filmovej tvorby. Publikum zaujal námet filmu, ktorého autorom bol slovenský spisovateľ Ladislav Grossman. V tragickom príbehu musí majiteľka malej galantérie Tóvárňová, ktorú nezabudnuteľne zahrala poľská herečka Ida Kamińska, ustúpiť arizátorovi Tónovi Brtákovi v podaní slovenského herca Jozefa Kronera, ktorý má prevziať jej obchodík. Tragický príbeh prenasledovanej židovskej ženy a úbohého arizátora, ktorý sa chce priživiť na jej majetku, sa nemôže ani pre jedného z nich skončiť dobre. Tento film režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa patrí do zlatého fondu českej a slovenskej kinematografie. Videli ho milióny divákov u nás aj v zahraničí, ktorí s nadšením ocenili vysokú profesionalitu tvorcov aj schopnosť precíznej spolupráce v rámci medzinárodného slovensko-česko-poľsko-židovského tímu, ktorý bravúrne artikuloval nadčasové morálne imperatívy. Nezabudnuteľné herecké výkony dvojice Idy Kamińskej a Jozefa Kronera premenili príbeh odohrávajúci sa v malom východoslovenskom mestečku na monumentálne odsúdenie nacistického zla a na veľkú výzvu postaviť sa proti dehumanizácii, ktorú priniesli časy druhej svetovej vojny a holokaustu, v ktorých sa dej odohráva. Nesmieme zabudnúť na spoločenský a politický význam tejto mimoriadnej udalosti pre našu kinematografiu, keďže práve v čase ocenenia Oscarom v 60. rokoch sa československá kultúra a kinematografia v širšom kontexte prezentovali ako vyspelé a umelecky plnohodnotné prejavy vytvárajúce špecifickú podobu československej a českej, teda aj českej a slovenskej kultúry. Dúfam, že mi teda dovolíte, aby som ešte prečítal v závere tohto môjho krátkeho vystúpenia víziu, ktorú by sme chceli, aby bola prijatá Národnou radou. Citujem: Národná rada Slovenskej republiky, vedomá si mimoriadneho kultúrneho, historického a etického významu diela, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo dejiny slovenskej a českej kinematografie, prijíma pri príležitosti 60. výročia udelenia ceny Oscar toto vyhlásenie. Po prvé, pripomína si historický míľnik, keď dňa 18. apríla 1966 Americká filmová akadémia udelila cenu Oscar za najlepší cudzojazyčný film filmu Obchod na korze. Ocenenie zaradilo slovenskú a českú kinematografiu do svetového kultúrneho priestoru a urobilo z nej priekopníčku v rámci strednej a východnej Európy, ktorej sa podarilo dosiahnuť tento najvyšší medzinárodný úspech. Zároveň predstavuje umelecké vyvrcholenie dovtedajšej slovenskej, českej a spoločnej kinematografie a trvalú inšpiráciu pre jej budúcnosť. Po druhé, vzdáva úctu režisérskej dvojici Kadárovi a Elmarovi Klosovi a osobitne autorovi predlohy a spoluautorovi scenára, humenskému rodákovi Ladislavovi Grossmanovi. Práve jeho hlboký humanizmus a literárne majstrovstvo dali tomuto dielu nadčasový medzinárodný dosah. Po tretie, poukazuje na spätosť príbehu s mestom Humenné, ktoré bolo pre Ladislava Grossmana celoživotnou inšpiráciou. Oceňuje udržiavanie živej spomienky na mieste pôvodného obchodu, kde pamätná tabuľa pripomína silný kultúrny odkaz a memento udalostí v regióne Zemplína. Po štvrté, vyzdvihuje etický rozmer a nadčasovosť posolstva, ktoré v hlavných úlohách zosobnili Ida Kamińska a najmä nezabudnuteľný Jozef Kroner. Jeho presvedčivé stvárnenie hlavnej postavy plné hlbokej ľudskosti a vnútornej drámy, prirodzene čerpajúce z tradícií a kvalít slovenskej evanjelickej školy, sa natrvalo radí k významným výkonom slovenského herectva. Príbeh z čias pohnutého obdobia našich dejín tak vďaka jeho majstrovstvu zostáva naliehavým varovaním pred tichým súhlasom so zlom. Po piate, vyjadruje uznanie mestu Sabinov, ktoré sa v polovici 60. rokov stalo autentickým dejiskom nakrúcania filmu. Národná rada vysoko hodnotí dlhodobé regionálne aktivity a iniciatívy pri zachovaní filmového dedičstva, ktoré širokej verejnosti a budúcim generáciám približuje historický kontext a umeleckú hodnotu tohto oscarového diela. Po šieste, deklaruje, že Obchod na korze je trvalým pilierom nášho kultúrneho dedičstva a symbolom schopnosti slovenského umenia prinášať univerzálne humánne posolstvá, ktoré dokážu prekonať hranice času i štátov. Pre vašu informáciu, sme oboznámili s týmto naším pôsobením aj českú stranu, pendantný výbor k nášmu Výboru pre kultúru a médiá a sme s nimi v súčinnosti. Požiadali sme ich, aby v tomto zmysle aj oni si pripomenuli toto výročie, ktoré si myslím, že je ojedinelé nielen z hľadiska slovenskej kinematografie, ale aj z hľadiska českej kinematografie v rámci vtedajšej československej kinematografie. Poprosím vás aj vy, aby ste porozmýšľali o tom, či nie je vhodné sa takýmto spôsobom pripojiť k tejto výzve a poukázať takýmto spôsobom na výnimočnosť tohto filmu, ktorý si myslím, že v dejinách slovenskej kinematografie znamená veľmi veľa. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, a teraz poprosím spravodajcu, pána poslanca Jána Maškúta, aby podal správu o výsledku.

Pre kultúru a médiá. Predseda Národnej rady pridelil návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie Výboru pre kultúru a médiá s tým, aby ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky informácie o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Výbor pre kultúru a médiá návrh prerokoval na 41. schôdzi a uznesením č. 70 odporučil Národnej rade predmetný návrh uznesenia schváliť. Týmto uznesením aj výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a určil poslanca Národnej rady Petra Náhlika za náhradníka a náhradného spravodajcu. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. Otváram rozpravu. Prosím, zaujmite miesto, pán spravodajca. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky za kluby a

Z dielne koaličných poslancov, ktorým si Národná rada chce pripomenúť naozaj významný úspech slovenskej kinematografie spred 60 rokov. 60. výročie udelenia ceny Americkej filmovej akadémie, známej aj ako Oscar, filmu Obchod na korze. Áno, udelenie tejto významnej filmovej ceny československému filmu Obchod na korze v roku 1966 bola naozaj dôležitá udalosť v našej kultúrnej minulosti. A áno, je dôležité vzdávať úctu tvorcom a umelcom, ktorí niečo dosiahli. Apropó, tvorcovia tohto filmu režiséri Ján Kádár a Elmar Klos. Ján Kádár bol maďarský Žid a Elmar Klos bol Čech, čo tiež ukazuje, aký je skutočný charakter tej takzvanej slovenskej a žiadnej inej kultúry. A áno, je správne, aby si aj zákonodarný orgán pripomínal dôležité kultúrne míľniky v našej histórii. Ale povedzte mi, kolegovia, navrhovatelia, vy naozaj myslíte tie slová, ktoré ste napísali do tohto uznesenia, vážne? Vy naozaj chcete práve vy a vaši kolegovia, ktorí tu už 2 a pol roka dvíhate ruky za zákony, ktoré likvidujú kultúru, audiovíziu a verejnoprávne médiá? Naozaj si tu chcete pripomínať úspechy slovenskej kultúry spred 60 rokov? Naozaj chcete hovoriť o diele, ktoré, citujem z uznesenia, zaradilo slovenskú a českú kinematografiu do svetového kultúrneho priestoru? V časoch, kedy vaša vlastná ministerka hovorí o slovenskej a žiadnej inej kultúre a pritom ju zároveň úspešne ničí. Vy sa naozaj chcete vzletnými slovami tohto uznesenia vysmievať všetkým tým umelcom, tvorcom a kultúrnym pracovníkom, ktorí dnes stoja na uliciach a protestujú proti krokom vašej vlády? Všetkým tým, ktorých váš tieňový minister kultúry pán Machala posiela k lopate a generálna riaditeľka vášho vládneho telerozhlasu, na ktorý ste teda premenili verejnoprávne médiá, posiela týchto umelcov mimo komfortný priestor? Hovoríte v tomto uznesení o presvedčivom hereckom stvárnení hlavnej postavy Jozefom Kronerom. Čo si myslíte, že by pán Kroner dnes povedal na to, čo robíte vy v slovenskej kultúre, médiách a audiovízii? Možno by to bolo to isté, čo pár dní dozadu povedala jeho dcéra Zuzana Kronerová, ktorá odmietla účinkovať vo vašej vládnej televízii na protest proti ideologickým reštrikciám a prepúšťaniu nepohodlných ľudí. Povedala, citát: Myslím si, že táto neuveriteľná a škandalózna situácia v kultúre sa dotýka nás všetkých. STVR je verejnoprávna inštitúcia, nie je to firma pani Flašíkovej, ministerstva, ani pána Lukáša Machalu. Ničia našu kultúru takým spôsobom, že je to priam voľný pád a je to hrozné. Netreba byť zdržanlivý, pretože táto situácia je už neudržateľná. Ja zdržanlivá nebudem, lebo si myslím, že sa to musí dramaticky zmeniť. O umení a kultúre nemôžu rozhodovať ľudia, ktorí ku kultúre nemajú vzťah a že je v nich akási zvláštna pomsta a zášť. Mám tým na mysli rezort kultúry, ktorý má pomáhať a vytvárať podmienky, rozvoj kultúry pre blaho všetkých občanov tohto štátu, nie konať proti nám. Hovorí Zuzana Kronerová, dcéra Jozefa Kronera, ktorého si pripomínate v tomto uznesení. Povedzte mi, kolegovia. Vy si tu chcete pripomínať kultúrne úspechy, o ktoré ste sa teda nijak nepričinili, ale dnes vy ste v pozícii tých, ktorí majú v rukách moc a ktorí sa môžu pričiniť o nové súčasné kultúrne úspechy Slovenska. Čo ste za uplynulé 2,5 roka urobili pre slovenskú audiovíziu? Čo ste urobili preto, aby sme si tu Oscary pre slovenský film nemuseli pripomínať iba z učebníc? Nepríde vám trocha trápne predkladať toto uznesenie len pár dní potom, ako vaša štátna televízia úplne odignorovala odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti? To sú ceny, ktoré udeľuje národná filmová akadémia, obdobne ako tá americká. A je to presne tá, ktorá vyberá aj slovenského kandidáta na Oscara. Na čo ste preboha mysleli, keď ste to uznesenie písali? Spýtali ste sa niekedy slovenských filmových tvorcov a producentov, čo to napríklad obnáša, dostať sa čo i len do short listu cudzojazyčných filmov na Oscara? Short list vlastne nemôžem hovoriť, lebo to pán Machala nemá rád. Koľko to stojí peňazí, koľko kultúrnej diplomacie a domácej podpory takéto film y z malých európskych krajín potrebujú na to, aby sa čo i len priblížili k možnosti úspechu. V okolitých krajinách okolo nás to očividne vedia. Maďarsko dostalo Oscara v roku 2016 za film Lászla Nemesa Saulov syn a v nasledujúcom roku za krátky film.
===== V krajinách okolo nás to očividne vedia. Maďarsko dostalo Oscara v roku 2016 za film László Nemesa Saulov syn a v nasledujúcom roku za krátky film Krištofa Deáka Mindenki. Poliaci získali Oscara v roku 2015 za film Pawła Pawlikowského Ida. Česko získalo Oscara dokonca tento rok za dokumentárny film Pán Nikto versus Putin. To je všetko za čas, kedy vládli vlády Roberta Fica. Ale chápem, vy ste asi nemali veľmi čas sa zaoberať tým, ako pomôcť kvalitným slovenským filmom presadiť sa vo svetovej konkurencii oscarových nominácií, pretože vy ste museli meniť zákon o Audiovizuálnom fonde, aby ste si tam dosadili svojich nominantov, starať o to, že nedáme ani korunu na LGBTI filmy alebo kritizovať a kádrovať hercov, ktorí sa vo verejnom priestore vyjadrujú inak, ako by sa vám páčilo. Poznáte vy vôbec slovenských filmových režisérov a režisérky, ktorí a ktoré dnes vyhrávajú ceny na prestížnych svetových festivaloch? Hovoria vám niečo mená ako Mira Fornay, Peter Kerekes, Tereza Nvotová, Jiří Krištof, Miro Remo, Ivan Ostrochovský, Iveta Grófová, Michal Blaško a takto by som mohla ísť ešte chvíľu. Slovenská kinematografia je dnes vo veľmi dobrej forme len vďaka dobrým kultúrnym politikám minulosti, ale to sú presne tie, ktoré vy dnes likvidujete. Filmy sa točia dlho a tak sa táto vaša smrtiaca misia v audiovízii neprejavuje až tak rýchlo, ako je to v iných oblastiach umenia. Ale pri tom všetkom, čo sa tu každý deň v kultúre ničí, chcete hádam niekomu navravieť, že tie slová o, citujem z uznesenia, schopnosti slovenského umenia prinášať univerzálne humánne posolstvá, ktoré dokážu prekonať hranice času i štátov, že to myslíte vážne? Naozaj, kolegovia? Viete, čo hovorí Ježiš Kristus? Po ovocí ich poznáte, nie podľa slov, ani podľa uznesení. A aké je vaše ovocie v oblasti kultúry? Skúste povedať. Apropó, etický rozmer a nadčasovosť posolstva. To je moja najobľúbenejšia časť tohto uznesenia. O etike a nadčasovosti filmu, ktorý hovorí o nebezpečenstve plíživého fašizmu a kolaborácie s ním, nám tu idú kázať poslanci strany SMER, ktorá sa dnes vôbec nie plíživo, ale vcelku otvorene zbližuje s fašistickou stranou Republika? Pripomínať smutné osudy obyvateľstva z mesta Humenné a dôležitosť mesta Sabinov nám tu chcú poslanci strany, ktorá sa chystá podporiť za kandidáta na župana práve v tomto prešovskom kraji fašistu, ktorý bol právoplatne odsúdený za hanobenie rasy, národa a presvedčenia. Vy ste rozmýšľali vôbec, keď ste to písali? Tá nadčasovosť posolstva vás neoplieskala o stenu? Hovoríte tu, že film Obchod na korze je naliehavým varovaním pred tichým súhlasom s bezprávím. Sama by som to lepšie nepovedala. A čo tu, prosím vás, robíte celý ten čas? Zamyslite sa, ako sme dospeli k tomuto rozvratu kultúry na Slovensku. No predsa vďaka vám, vďaka vášmu tichému a teda v niektorých prípadoch aj dosť hlasnému, aby som bola spravodlivá, súhlasu s tým, čo prichádza z Ministerstva kultúry. Nestačí sa potom vyhovárať v kuloároch, že to nie je naša ministerka, ani my nemáme radi Machalu, taký je život v koalícii a podobne. Nie, nie. To vy svojimi hlasovaniami, svojím súhlasom a svojou politickou podporou ste vytvorili toto bezprávie a rozklad, ktorý dnes vidíme, bohužiaľ, nielen v kultúre. Pomsta, priemernosť a oportunizmus. To jediné, čo sa vám podarilo do kultúry priniesť. Nie, kolegovia, žiadnym uznesením, ktoré oslavuje niečo, čo sa stalo pred 60 rokmi, nezakryjete to, čo ste spôsobili dnes. Každé uznesenie má predovšetkým symbolickú hodnotu a preto je veľmi dôležité nielen to, čo hovorí, ale aj kto to hovorí. A tiež, čo ten, kto hovorí, popritom aj robí. Pri súčasnom stave kultúry a vašom podiele na ňom je vaše uznesenie a hodnoty, na ktoré sa odvoláva, len farizejským monológom, ktorým sa sami dojmete. Iba že, iba že by ste tým uznesením chceli povzbudiť všetkých tých Tóno Brtkov našich čias. Lebo keď nebudem arizovať ja, bude to niekto druhý, však? Ale teda, keďže aj my si vážime tvorcov tohto výnimočného slovenského diela a najmä jeho posolstvo pre súčasnosť a chceme sa dokonca aj k tomuto uzneseniu postaviť konštruktívne, chcela by som podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý aspoň spresňuje dôležité fakty o historických udalostiach, ktoré film zachytil pre slovenské publikum. Ten text môjho doplňujúceho návrhu priamo vychádza z dôvodovej správy k zákonu č. 396/2000 Z. z., ktorým sa vlastne v roku 2000 ustanovil pamätný deň holokaustu a rasového násilia na 9. september. A predkladateľom tejto novely, ako aj tej dôvodovej správy, ktorou som sa inšpirovala, bol istý Robert Fico. Takže verím, že tento text by mal byť tým pádom prijateľný aj pre vás. Pán predsedajúci, budem čítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej, Zuzany Mesterovej, Zuzany Števuľovej, Lucie Plavákovej a Tímei Gažovičovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k 60. výročiu udelenia Ceny Akadémie Oscar filmu Obchod na korze. V návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 60. výročiu udelenia Ceny Akadémie Oscar filmu Obchod na korze sa dopĺňajú body sedem a osem, ktoré znejú. Bod sedem: Národná rada odsudzuje snahy o popieranie, bagatelizáciu alebo ospravedlnenie prenasledovania, zbavenia občianskych práv a majetku, deportácií a vraždenia Židov, ktoré majstrovsky zobrazuje aj ocenený film Obchod na korze. Bod osem: Národná rada konštatuje neodškriepiteľnú zodpovednosť najvyšších predstaviteľov vojnového slovenského štátu vrátane prezidenta Jozefa Tisa, predsedu vlády Vojtecha Tuku a predsedu Snemu Martina Sokola na prijatí Židovského kódexu a na vykonaní a obhajobe ďalších antihumánnych, rasistických a protižidovských krokov. Skončila som, ďakujem. Pán poslanec Vančo z faktickej.

Odsudzuje to nacistické zlo, dehumanizáciu, tak ako aj spomínal pán poslanec Jarjabek. Čo však nezdôraznil, je, že v prvom rade odsudzuje kolaboráciu jednotlivých ľudí počas Slovenského štátu s nacistickým režimom a s touto ideológiou, ktorým slúžili a kolaborovali, preto najmä, preto, aby získali pre seba nejaké výhody, aby mohli arizovať, aby mohli získavať obchody a podobne. A mňa naozaj, naozaj zaráža, že prichádza toto uznesenie z dielne koalície a tejto vlády, pretože akoby si neuvedomovali, čo vlastne oni sami dnes robia. My tu máme vojnu na Ukrajine. A táto vláda sa otvorene zbližuje a podlizuje fašistickému režimu v Rusku, náš premiér chodí za Putinom len preto, aby získaval výhody, aby ochránil biznis s ropou a plynom. Čo iné ako kolaborovať je toto, čo robí premiér Fico a za čím stojí celá vládna koalícia, všetci poslanci a poslankyne koalície. Je to kolaborácia s fašistickým režimom, a to pre výhody, pre biznis, pre biznisové záujmy s ropou a plynom. Pre nič iné. Ďakujem. Pán poslanec Valášek. Zora, krásne si to povedala, podpisujem sa pod každé jedno slovo. Však asi všetci rozumieme tomu, čo chceli urobiť. Chceli sa prihlásiť