49. schôdza

Ďakujem, pani, pán poslanec Dej.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem za to, že si to vlastne celé ilustrovala v tvojom prejave a ja k tomu nemám čo dodať.
Ale teda neviem, či už absurdnejšie by vlastne nebolo, keby tu teraz prijmete uznesenie, že zaviažete vládu, aby bojovala s korupciou, že to už naozaj asi toto už bude väčšie, absurdnejšie ako to, čo ste teraz urobili. Ja viem, že bol tu koaličný poslanec, ktorý povedal, že by ste radi s korupciou bojovali, ale žiadna nie je, takže nie je s akou.
No a teda k tomu filmu, no, že to je, ten film je o tom, ako zlyhal jeden človek, ako pod možno nátlakom nejakého strachu a podobne kolaboroval s režimom, ktorý tu v tej dobe bol. No ale vy de facto dnes robíte úplne to isté a tiež to možno niektorí robia pod tlakom strachu a podobne, ale o to je to horšie, pretože nie je nič horšie ako ľudia, ktorí si uvedomujú svoje činy, ale robia to len preto, lebo sa boja a tým pádom napomáhajú tomu, aby aj tento režim, respektíve táto vláda mohla ďalej fungovať.
A my tu teraz riskujeme niečo ďaleko viacej ako len zlyhanie jedného človeka. My tu riskujeme to, že súčasná kultúrna obec môže prísť o generáciu ľudí, ktorí stratia dôveru v kultúrne inštitúcie, pretože vy ste tak zlikvidovali kultúru, že ja sa ani nebudem čudovať, že to bude tak ťažké zlepiť dokopy. Čo sa vám ešte podarilo teda je, že spojiť tú kultúrnu obec, ktorá by sa možno za iných okolností nespojila. A to je na tom tiež to tragikomické.
A ja naozaj nerozumiem tomu, že ako vznikol tento nápad, potom v akom stave je súčasná kultúra na Slovensku, že tu pochoduje tisíce ľudí po uliciach nielen v hlavnom meste preto, ako vy likvidujete, systematicky likvidujete a rozkladáte kultúru na Slovensku. A vy sem potom prídete s uznesením, ktoré má asi aj právom teda si nejakým spôsobom pripomenúť toho Oskara za ten film, ktorý je naozaj úspešný a ten film je veľmi dobrý, ale nejde len o to, čo predkladáte, ale kto to predkladá, v akom kontexte. A naozaj ste si to načasovanie vybrali veľmi zle.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Príbeh z čias pohnutého obdobia našich dejín tak vďaka jeho majstrovstvu zostáva naliehavým varovaním pred tichým súhlasom s bezprávím. Toto si normálne napíšete do svojho vyhlásenia, vy sa vôbec pozeráte do zrkadla? Veď vy nie ste vinní len z mlčania. Vy normálne otvorene kolaborujete s masovým vrahom, ktorý pácha tie najhoršie zverstvá v našej susednej krajine, legitimizujete fašistickú stranu a jej predstaviteľov, s ktorými chcete spolupracovať a vaši koaliční kolegovia tu pred pár týždňami predložili novelu Trestného zákona, ktorou chceli dekriminalizovať extrémistické trestné činy - také činy, ktoré viedli k tým hrôzam, o ktorých práve aj tento film hovorí. Vy sa fakt nehanbíte? Veď sa pozrite do zrkadla. (Potlesk.)

Pán poslanec Prostredník, nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda.
Ďakujem, Zora, veľmi dobre si to vystihla. Je to, je to pokrytectvo, ktoré stojí za týmto návrhom uznesenia.
Ja len chcem pripomenúť, že tragédia zobrazená vo filme Obchod na korze nezačala násilným vyčíňaním gardistov, začala zákonmi, ktoré prijímal vtedajší snem a nariadeniami, ktoré prijímala vtedajšia vláda, najmä ten hrozný, neslávne známy Židovský kódex. Tá tragédia začala právnymi predpismi, ktoré sa v tom čase poslancom a členom vtedajšej vlády zdali ako rozumné, ako také, ktoré vyhovujú kritériám zdravého rozumu, ktorý dnes tiež mnohí tak radi skloňujú, a hovorili o tom, že chránia záujmy slovenského ľudu.
Keď sa však pozrieme na tie vtedajšie zákony s odstupom času, keď sa pozrieme na to, čo sa tam dialo, aj vďaka tomu fenomenálnemu spracovaniu vo filme Obchod na korze, tak pochopíme, ako pod nálepku zákonnosti možno skryť aj tie najväčšie zvrátenosti, zvrátenosti, ktoré zanechávajú stopy na celých generáciách. A, žiaľ, dodnes sa nevieme poctivo vysporiadať s tým, čo vtedajší poslanci v sneme a vtedajšia vláda napáchali, aké škody, aké hrozné veci vykonali. A o tom predovšetkým treba hovoriť a je dobré, že kolegyne predkladajú pozmeňujúci návrh, ktorý predstavili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Mesterová.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zora, veľmi dobre si vystihla farizejstvo tejto vlády, ktorá lacným a nevkusným spôsobom zneužila kvalitný film, aby tu predložila prázdny sentiment. Pritom je zrejmé, že za ministerky Šimkovičovej by takýto film nikdy nemal šancu ani vzniknúť a prenasledovala by tých, ktorí sa zasadili za to, že Slovensko, že si vy môžete vôbec toto pripomínať po 60 rokoch. Vďaka tomu, že to bolo dávno pred vami, tak ešte sme získali nejakého Oskara, lebo za vašej vlády by to možné nebolo.
A ako tak vidím nervózne tu pobehovať predkladateľov tohto návrh, šípim, že o chvíľu možno uvidíme tiež totalitné praktiky a táto rozprava skončí predčasne.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Šrobová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som chcela sa prihovoriť teda aj poslancom, poslankyniam SMER-u, že či teda v skutočnosti videli tento film, pretože je to podivuhodné, že práve vy, práve táto strana predkladá takýto návrh uznesenia tu a teraz v Národnej rade, ale nemám sa už ani koho spýtať, lebo za ten čas, čo prebehla rozprava Zory Jaurovej, ktorá bola perfektná, a si naozaj veľmi fundovaná osoba v tomto, to môžem povedať, tak sa to tu vyprázdnilo na tej koaličnej strane. Možno si išli koaliční poslanci, poslankyne dopozerať tento film, aby vedeli vlastne, o čom to je.
A presne ako povedal aj kolega Prostredník, to nezačalo tým, čo už všetci vieme, tie udalosti nezačali tým, to začalo potichu, presne ako povedal Ondrej Prostredník, tak ako to začína aj teraz u vás, potichu a menej, menej či viac. Ale presne takým kolaborovaním so stranou, ktorá je fašistická na prvý pohľad, a presne takto začínajú takéto hrôzy našej histórie. Presne začali ste to, robíte to a choďte si dopozerať ten film.
Ja chcem len nakoniec povedať, že ja si veľmi cením kvalitu kinematografie, ktorá tu bola pred 60 rokmi, bola tu aj neskôr, bola tu, je tu aj teraz, ktorú vy absolútne nie že nepodporujete, ale ohrozujete vôbec jej existenciu a ničíte ju. Takže je to mimoriadne cynické, čo ste si teraz vlastne dovolili, ale tu to máte, nech sa páči, my sme tu. (Potlesk.)